Chiudi

LA VERSIONE BETA DEL PORTALE È DISPONIBILE ORA!

Visita la versione BETA del portale europeo della giustizia elettronica e lascia un commento sulla tua esperienza sul sito!

 
 

Percorso di navigazione

menu starting dummy link

Page navigation

menu ending dummy link

Právo členského štátu - Portugalsko

La pagina è stata tradotta automaticamente. Non è possibile garantirne la qualità.

La qualità della traduzione è stata giudicata: inaffidabile

La traduzione vi risulta utile?

Na tejto stránke nájdete informácie o právnom systéme v Portugalsku.


1 Nástroje alebo zdroje právnych predpisov, ktorými sa stanovujú právne normy

V súlade s tradičným prístupom sú v Portugalsku právne pramene:

  1. Ústavné právne predpisy zahŕňajúce samotnú portugalskú ústavu, rozličné ústavné právne predpisy a právne predpisy, ktorými sa mení Ústava;
  2. „Pravidlá a všeobecné alebo spoločné medzinárodné právo“, „pravidlá stanovené v riadne ratifikovaných alebo schválených medzinárodných dohovoroch“, „pravidlá vydané príslušnými orgánmi medzinárodných organizácií, ktorých je Portugalsko zmluvnou stranou (...), za predpokladu, že je to stanovené v príslušných zakladajúcich zmluvách“, sú „ustanovenia zmlúv, ktorými sa riadi Európska únia, a pravidlá stanovené jej inštitúciami pri výkone ich príslušných právomocí“ – článok 8 Ústavy Portugalskej republiky;
  3. Bežné zákony obsahujúce zákony vydávané zhromaždením republiky, zákonné vyhlášky vlády a regionálne legislatívne vyhlášky vypracované zákonodarnými zhromaždeniami autonómnych regiónov Azory a Madeira;
  4. Nástroje s rovnocenným účinkom ako právne predpisy, ako sú napríklad akty, ktorými sa schvaľujú medzinárodné dohovory, zmluvy alebo dohody, všeobecne záväzné rozhodnutia ústavného súdu, ktorými sa opatrenia vyhlasujú za protiústavné alebo nezákonné, kolektívne pracovné zmluvy a iné kolektívne nástroje regulujúce pracovné vzťahy;
  5. Nariadenia alebo právne nástroje, ktoré majú nižší status ako právne predpisy a ktoré slúžia na doplnenie právnych predpisov a podrobností na to, aby mohli byť uplatňované a vykonávané. K týmto patria vykonávacie vyhlášky, nariadenia, vyhlášky, miestne vykonávacie vyhlášky, rozhodnutia, predpisy, ministerské vykonávacie výnosy, výkonné výnosy, policajné nariadenia vydané členmi občianskych správnych rád a mestské výnosy a nariadenia.

2 Iné pramene práva

Názory sa rozchádzajú, pokiaľ ide o prípustnosť a význam iných zdrojov mimo sféry politickej právomoci štátu vytvoriť si písomné právo. Tieto názorové rozdiely pramenia najmä zo skutočnosti, že niektoré zdroje sú pre niektoré z nich prostriedkom na vytvorenie právnych predpisov, zatiaľ čo pri iných ide o kanály, na základe ktorých sa tieto pravidlá odhaľujú, a v iných prípadoch sú zároveň prostriedkom na stanovenie pravidiel a kanálov na ich odhalenie. Niekedy sa rozlišuje medzi priamymi a nepriamymi zdrojmi, čím sa predchádza ťažkostiam vyplývajúcim z rozdielov v základnom prístupe.

Ako možné zdroje právnych predpisov sú bežne uvádzané:

  1. Zvyk, inými slovami opakované a zvyčajné správanie všeobecne považované za obligátne. To môže byť považované za zdroj právnych predpisov len v určitých oblastiach. Takto vytvorené pravidlá možno nájsť napríklad v oblasti medzinárodného práva verejného (napr. zásada imunity cudzích štátov zo strany prokuratúry), medzinárodného práva súkromného a správneho práva;
  2. Judikatúra, t. j. súbor princípov vyplývajúcich z rozsudkov a rozhodnutí súdov; v niektorých kruhoch sa nepovažuje za skutočný zdroj právnych predpisov, význam sa jej prisudzuje len z hľadiska odhaľovania významu právnych ustanovení, a to poskytovaním riešení pre problémy s ich výkladom, ktorého sa môžu pridržiavať iné inštancie v závislosti od váhy logických a technických argumentov, na ktorých sa zakladá. Niektorí autori zahŕňajú do tejto kategórie nielen súdne rozhodnutia v špecifických prípadoch, ale aj súdne rozhodnutia, ktoré sú platnými právnymi predpismi (vo všeobecnosti záväzné rozhodnutia Ústavného súdu), pretože ide podľa ich názoru o nástroje, prostredníctvom ktorých sa tvoria všeobecne uplatniteľné právne predpisy;
  3. Spravodlivosť, pričom súdy majú právomoc formulovať právne predpisy vzhľadom na osobitné črty jednotlivých prípadov, ktoré skúmajú, opierajúc sa o všeobecné právne princípy a etické vedomie sudcu. „Súdy môžu prijať rozhodnutie na základe spravodlivosti iba ak: A) ak existuje zákonné ustanovenie, ktorým sa povoľuje; B) ak existuje dohoda medzi stranami a právny vzťah nie je k dispozícii; B) ak sa strany vopred dohodli na dôvodoch vlastného imania (článok 4 občianskeho zákonníka).
  4. Obyčaj, inými slovami opakované sociálne praktiky, ktoré sa nepovažujú za obligátne, ale považujú sa za dôležité pri právnych transakciách, osobitne pri formalizácii právnych vzťahov, predovšetkým v oblasti obchodu. Obyčaj môžu súdy zohľadňovať, ak tak stanovuje právny predpis a ak to nie je „v rozpore s princípmi dobrej viery“ (článok 3 Občianskeho zákonníka). Právne predpisy preto nie je možné tvoriť nezávisle prostredníctvom obyčají a mnohí nepovažujú obyčaje za skutočný zdroj právnych predpisov;
  5. Právna teória, alebo stanoviská autorov v oblasti práva by sa nemali považovať za skutočný zdroj právnych predpisov, hoci zohrávajú dôležitú úlohu vo vedeckom a technickom rozvoji právnych poznatkov a majú podstatné dôsledky na konečný výsledok činnosti tých, ktorí vykladajú a uplatňujú právne predpisy.

3 Hierarchia jednotlivých nástrojov

Keď sa odkazuje na hierarchiu právnych predpisov, myslí sa na relatívny status rozličných nástrojov, inými slovami na ich pozíciu v usporiadanej škále.

Niektorí v tejto súvislosti argumentujú, že hierarchiu je možné stanoviť len na základe metódy tvorby. Podľa tohto názoru hierarchia nie je založená na relatívnom postavení právnych predpisov, ale stanovuje sa medzi zdrojmi, prostredníctvom ktorých boli vytvorené.

Nezávisle od toho, ktorý náhľad sa použije, je možné vypracovať poradie dôležitosti.

Hierarchické poradie rozličných zdrojov uvedených v oddiele 1 je takéto:

1 Ústava zákonov a ústavné zákony;

2 Pravidlá a zásady všeobecného medzinárodného práva alebo medzinárodného práva a medzinárodné dohovory (t. j. všetky akty uvedené v odseku 1 písm. b));

3° zákonmi a právnymi predpismi;

4 regionálnych legislatívnych dekrétov;

5 akty s rovnocennou účinnosťou;

6 nariadení.

4 Postupy na uvedenie pravidiel obsiahnutých v nadnárodných nástrojoch do účinnosti v rámci vnútroštátneho územia

Prijatie medzinárodných regulačných nástrojov spĺňa tieto kritériá uvedené v článku 8 Ústavy Portugalskej republiky:

  1. „Pravidlá a zásady všeobecného alebo spoločného medzinárodného práva tvoria neoddeliteľnú súčasť portugalského práva“;
  2. „Pravidlá stanovené v riadne ratifikovaných alebo schválených medzinárodných dohodách nadobúdajú účinnosť v portugalskom vnútroštátnom práve po ich úradnom uverejnení a zostávajú záväzné dovtedy, kým sú pre portugalské štáty medzinárodne záväzné“;
  3. „Pravidlá vydané príslušnými orgánmi medzinárodných organizácií, do ktorých patrí Portugalsko, nadobúdajú účinnosť v portugalskom vnútroštátnom práve pod podmienkou, že je to stanovené v príslušných zakladajúcich zmluvách“;
  4. „Ustanovenia zmlúv, ktorými sa riadi Európska únia, a pravidlá vydané jej inštitúciami pri vykonávaní ich príslušných povinností sa uplatňujú v portugalskom vnútroštátnom práve v súlade s právom Únie a so zreteľom na základné zásady demokratického štátu založeného na zásadách právneho štátu.“

5 Rôzne orgány na prijatie právnych predpisov

K orgánom, ktoré sú oprávnené prijímať právne predpisy, patria Národné zhromaždenie Portugalskej republiky, vláda a zákonodarné zhromaždenia Azor a Madeiry, miestne orgány a niektoré správne orgány.

6 Postup prijímania týchto právnych predpisov

Spôsob, akým sa predpisy prijímajú, sa rôzni podľa špecifických postupov, ktorých sa musia pridržiavať jednotlivé orgány zodpovedné za prijímanie predpisov. Rozličné typy právnych nástrojov sa preto tvoria prostredníctvom rozličných postupov. Dva najformálnejšie a najdôležitejšie postupy prijímania právnych predpisov sú opísané ďalej.

Najkomplexnejší postup, do ktorého je zapojené Národné zhromaždenie Portugalskej republiky, pozostáva z týchto krokov:

  1. Začatie uplatňovania právnych predpisov: právomoc iniciovať tvorbu právnych predpisov spočíva „na členoch, parlamentných skupinách a vláde, a tiež za podmienok stanovených zákonom a so skupinami registrovaných cestujúcich. právomoc iniciovať právne predpisy vo vzťahu k autonómnym regiónom má príslušné zákonodarné zhromaždenie“ (článok 1 ods. 167 Ústavy).
  2. Počiatočné prijatie, uverejnenie, registrácia, číslovanie a hodnotenie – toto štádium zahŕňa posúdenie prípustnosti ponuky, jej uverejnenie v zhromaždení Diário da, administratívne spracovanie a napokon posúdenie jeho obsahu;
  3. Rozprava a schvaľovanie: zahŕňa diskusiu o všeobecných záležitostiach, diskusiu o osobitných bodoch, hlasovanie o zákone ako celku, hlasovanie o osobitných bodoch a konečné celkové hlasovanie. Na prijatie zákona jednoduchou väčšinou sa môže vyžadovať absolútna väčšina alebo kvalifikovaná väčšina;
  4. Kontrola prezidentom republiky v lehote stanovenej zákonom, Následne buď navrhované znenie schváli, alebo uplatní svoje právo veta. V takom prípade Parlament o opatrení opätovne rokuje. Ak je hlasovanie potvrdené alebo sa prijmú zmeny, znenie sa opätovne predkladá prezidentovi na schválenie, ku ktorému musí dôjsť takisto v rámci vopred stanoveného času. Prezident je zodpovedný za „schvaľovanie právnych predpisov, vyhlášok a regulatívnych vyhlášok a za nariaďovanie ich uverejnenia, ako aj za podpisovanie uznesení národného zhromaždenia, ktorými sa schvaľujú medzinárodné dohody a iné vládne vyhlášky“ (článok 134 písm. b) Ústavy).
  5. Uverejnenie: po schválení právneho predpisu musí prezident nariadiť uverejnenie znenia nového právneho predpisu v Úradnom vestníku Portugalskej republiky.

Postup, pri ktorom vláda prijíma právne predpisy, pozostáva z týchto hlavných krokov:

  1. Iniciovanie legislatívneho postupu: návrh právneho predpisu predkladá kancelária príslušného ministra.
  2. Skúmanie: počas tejto fázy musí minister predkladajúci návrh právneho predpisu skúmať stanoviská a konzultovať s orgánmi určenými Ústavou a právnymi predpismi.
  3. Predbežné a podrobné posúdenie: po počiatočnom potvrdení sa návrhy skúmajú a vyhodnocujú.
  4. Schvaľovanie: hoci Rada ministrov nemusí schvaľovať určité typy právnych predpisov, väčšinou je zodpovedná za schvaľovanie návrhu.
  5. Kontrola: „do štyridsiatich dní odo dňa prijatia akejkoľvek vlády,... prezident republiky buď vyhlási dekrét, alebo uplatní svoje právo veta. v takom prípade písomne informuje vládu o dôvodoch tohto konania“ (článok 4 ods. 136 Ústavy).
  6. Uverejnenie konečného znenia v Úradnom vestníku Portugalskej republiky:

7 Postupy uvádzania vnútroštátnych predpisov do účinnosti

„Zákony sú záväzné až po uverejnení v Úradnom vestníku.“ „Právny predpis nadobúda po uverejnení účinnosť po uplynutí obdobia určeného právnymi predpismi alebo v prípade, že takéto obdobie nie je stanovené, po uplynutí obdobia stanoveného v osobitných právnych predpisoch.“ (článok 5 Občianskeho zákonníka).

So zreteľom na ustanovenia článku 2 zákona č. 74/98 z 11. novembra, v znení zmien a doplnení:

odsek 1 – „Legislatívne akty a iné akty so všeobecným obsahom nadobúdajú účinnosť v deň, ktorý je v nich stanovený, a v žiadnom prípade nesmie dňom uverejnenia plynúť obdobie platnosti.“

odsek 2 – „diplomy uvedené v predchádzajúcom odseku vstúpia do platnosti na celom vnútroštátnom území a v zahraničí v 5. deň po jeho uverejnení.“

odsek 4 – Lehota uvedená v odseku 2 sa počíta odo dňa, keď bola sprístupnená na internetovej stránke Imprensa Nacional Casa da Moeda, SA.

8 Spôsoby urovnania možných rozporov medzi rozličnými právnymi predpismi

Najdôležitejšiu úlohu zohráva v tejto súvislosti Ústavný súd, ktorý musí vyhlásiť predpisy, ktoré sú v rozpore s portugalskou ústavou alebo s princípmi v nej zakotvenými, za protiústavné.

V rámci posudzovania jednotlivých prípadov, ktoré im boli predložené, súdy nesmú uplatňovať pravidlá, ktoré sú v rozpore s ustanoveniami ústavy alebo zásadami, ktoré z nej vyplývajú.

Vo výkladovom procese, ktorý sa vykonáva na účely posúdenia otázok, ktoré im boli predložené, je úlohou súdov, aby prekonali kolízie, ktoré existujú medzi rôznymi právnymi normami, vždy so zreteľom na vyššie uvedenú hierarchiu zdrojov. Pritom musia považovať systém za zjednotený celok, bez toho, aby uznali akékoľvek medzery alebo nezrovnalosti, predovšetkým logickej alebo sémantickej povahy, zvažujúc okolnosti súvisiace s prijatím predpisov a osobitné okolnosti dominujúce v čase konania príslušných postupov, vždy vyžadujúc minimálnu písomnú korešpondenciu, hoci nie bezchybne vyjadrenú, zaujmúc prístup podľa právneho predpisu a predpokladajúc, že zákonodarca zvolil „čo najrozumnejšie“ riešenia a bol schopný „vyjadriť svoje zámery vhodným spôsobom.“ (článok 9 Občianskeho zákonníka).

Rozpory v oblasti medzinárodného práva súkromného nájdete pod témou Platné právne predpisy – Portugalsko.

Právne databázy

Odkaz sa zobrazí v novom okneDigesto je úradná databáza Portugalska a obsahuje Úradný vestník (Diário da República).

Digesto – integrovaný právny informačný systém

Systém Digesto bol zriadený rezolúciou Rady ministrov č. 48/92 z 31. decembra a stanovuje:

  1. Akty uverejnené v 1. a 2. sérii Diário da República
  2. Integrované, podrobné a aktuálne bezplatné právne informácie vrátane:
    1. Trvanie, tvorba účinkov a poznámky k aktom uverejneným v 1. sérii DR od 5. októbra 1910 a niekoľko dokumentov z predchádzajúcich desaťročí a aktov 2. série ZCH spracovaných PSDMX;
    2. Všetky relevantné informácie, ako sú platné predpisy, nariadenia, nariadenia o rozvoji, vzniknuté a vzniknuté zmeny, uplatniteľné právne predpisy Spoločenstva, administratívne usmernenia Generálneho riaditeľstva pre rozpočet, vydané judikáty a súvisiace kolektívne regulačné nástroje;
    3. Poskytuje prístup do troch ďalších databáz: LEGÇOR – Regionálna databáza právnych údajov, REGTRAB – Osobitná databáza pracovných predpisov, databáza osobitných obežníkov a stanoviská Generálneho riaditeľstva pre rozpočet.
    4. Prostredníctvom interoperability s právnymi databázami ministerstva spravodlivosti poskytuje prístup na úrad generálneho prokurátora (PGR) a zhromaždenie republiky prostredníctvom svojej databázy PA – parlamentná činnosť, judikatúru hlavných súdov, stanoviská PGR a všetky prípravné práce na tento zákon od prijatia legislatívnej iniciatívy až do jej uverejnenia.

Elektronický obežník Diário da República

Podľa zákonného dekrétu č. 83/2016 z 16. decembra 2006 Diário da República je verejnou službou, ktorá je univerzálna a bezplatná a je upravená výlučne elektronickými prostriedkami. Túto verejnú službu poskytuje Národná mincovňa/Casa da Moeda S. A. (INCM), ktorá Diário da República sprístupňuje na svojej internetovej stránke. Univerzálny a bezplatný prístup zahŕňa možnosť tlače, podania, vyhľadávania a voľného prístupu k obsahu aktov uverejnených v 1. a 2. sérii Diário da República, v otvorených elektronických formátoch.

Diário da República je povinne k dispozícii takto:

  1. Právne úkony, ktoré vyžadujú uverejnenie v Diário da República v súlade s ústavou a zákonom, najmä zákonom č. 74/98 z 11. novembra 2004, zmenené a doplnené zákonom č. 43/2014 z 11. júla 2011.
  2. Aktualizovaný konzultačný nástroj týkajúci sa konsolidovaného znenia príslušných právnych predpisov bez právnej hodnoty v právnom systéme;
  3. Nástroj na konzultovanie súdneho prekladateľa z hľadiska podmienok;
  4. Vyhľadávací nástroj aktov, ktoré sa musia uverejniť v Diário da República;
  5. Právne informácie, ktoré sa riadne posudzujú a systemizované;
  6. Prepojenie s dodatočnými právnymi základmi pre právne informácie, najmä s judikatúrou, právom Spoločenstva, administratívnymi usmerneniami a právnou literatúrou;
  7. Zasielanie bezplatne jednotlivým predplatiteľom príslušného indexu 1. a 2. série Diário da República;

Užitočné odkazy

Odkaz sa zobrazí v novom okneDiário da República – Portugalsko


Toto je strojový preklad obsahu. Vlastník tejto webovej lokality nenesie žiadnu zodpovednosť ani inak neručí za kvalitu strojového prekladu.

Posledná aktualizácia: 26/08/2019