Procesné lehoty

Ak ste zapojený do občianskoprávneho sporu a uvažujete o súdnom konaní, musíte si byť vedomý toho, že žalobu je potrebné podať v určitej lehote.


Všetky moderné právne systémy vrátane systémov 28 členských štátov stanovujú časové obmedzenie pre občianskoprávne nároky. Právne predpisy upravujúce premlčacie alebo prekluzívne lehoty sa značne líšia, pokiaľ ide o dĺžku lehoty, kedy presne začína a aký úkon alebo udalosť túto lehotu pozastavuje alebo prerušuje. Právne predpisy rozhodné pre príslušný nárok upravujú aj premlčaciu lehotu pre tento nárok.

Podrobnejšie informácie na vnútroštátnej úrovni sa zobrazia, ak si zvolíte príslušnú štátnu vlajku.


Tieto stránky spravuje Európska komisia. Informácie na tejto stránke nemusia nevyhnutne vyjadrovať oficiálne stanovisko Európskej komisie. Komisia nenesie žiadnu zodpovednosť ani inak neručí za informácie alebo údaje, ktoré tento dokument obsahuje alebo na ktoré odkazuje. Pokiaľ ide o pravidlá v oblasti autorských práv pre webové stránky EÚ, pozri právne upozornenie.

Posledná aktualizácia: 18/01/2019

Procesné lehoty - Bulharsko

OBSAH


1 Aké sú druhy lehôt v občianskoprávnych konaniach?

A) Právo na súdnu ochranu subjektívnych hmotných práv sa riadi premlčacou a prekluzívnou lehotou stanovenými zákonom.

Premlčacia lehota je obdobie nečinnosti držiteľa hmotného práva, uplynutie ktorej mu znemožňuje požiadať o právnu ochranu tohto práva. Uplynutím takejto premlčacej lehoty zaniká nielen hmotné právo, ale aj súvisiace právo podať žalobu a právo na vymáhanie. Premlčanie sa neuplatňuje oficiálne, ale len v dôsledku námietky dlžníka pred príslušným súdom alebo súdnym exekútorom.

Pravidlá trvania, ukončenia alebo prerušenia premlčacích lehôt sú stanovené v zákone o záväzkoch a zmluvách. Vo všeobecnosti je pre všetky nároky bez osobitného časového obmedzenia stanovená päťročná premlčacia lehota (článok 110 zákona o záväzkoch a zmluvách).

Trojročná premlčacia lehota je stanovená pre tri skupiny nárokov (článok 111 zákona o záväzkoch a zmluvách):

  • mzdové nároky, pri ktorých nie je stanovená žiadna premlčacia lehota,
  • nároky na náhradu škody alebo kompenzáciu vyplývajúce z neplnených zmlúv,
  • nároky na nájomné, úroky a iné pravidelné platby.

Trojročná premlčacia lehota je stanovená aj pre právo žiadať o zákonné vyhlásenie zmlúv, ktoré boli uzavreté chybne alebo v dôsledku podvodu alebo hrozby, ako aj zmlúv uzavretých nespôsobilými osobami alebo ich zástupcami bez splnenia príslušných požiadaviek za neplatné.

Jednoročná premlčacia lehota je stanovená pre právo žiadať o zákonné vyhlásenie uzavretej zmluvy za neplatnú z dôvodu výnimočnej nutnosti alebo zjavne nepriaznivých podmienok (článok 33 zákona o záväzkoch a zmluvách).

Šesťmesačná premlčacia lehota je stanovená pre nároky, ktoré sa týkajú nedostatkov pri predaji hnuteľného majetku alebo nedostatočnej remeselnej zručnosti v prípade zmluvy o výrobe s výnimkou stavebných prác, pri ktorých nárok zaniká v rámci všeobecnej päťročnej lehoty (článok 265 zákona o záväzkoch a zmluvách).

Premlčacia lehota sa začína v čase vzniku práva podať žalobu, ktoré závisí od povahy dotknutého hmotného práva. To môže predstavovať čas splatnosti zmluvného záväzku alebo čas, keď došlo k protiprávnemu konaniu, alebo čas určenia páchateľa prečinu/deliktu, alebo čas odovzdania položky pri uplatnení nároku v prípade chýb atď.

Premlčacia lehota sa nemôže skrátiť ani predĺžiť na základe dohody účastníkov.

Premlčacia lehota sa môže ukončiť alebo prerušiť.

Premlčacia lehota sa ukončí v prípadoch, ktoré sú taxatívne uvedené v článku 115 zákona o záväzkoch a zmluvách:

  • medzi deťmi a rodičmi, keď rodičia uplatňujú svoje rodičovské práva,
  • medzi osobami, na ktoré sa vzťahuje poručníctvo alebo opatrovníctvo a ich poručníkmi alebo opatrovníkmi v čase trvania tohto poručníctva alebo opatrovníctva,
  • medzi manželmi,
  • v prípade nárokov osôb, ktorých majetok na základe zákona alebo rozhodnutia súdu podlieha správe, voči správcovi v priebehu trvania tejto správy,
  • v prípade nárokov, ktoré sa týkajú kompenzácie právnych subjektov, voči ich manažérom, kým zastávajú danú funkciu,
  • v prípade nárokov maloletých osôb alebo osôb podliehajúcich obmedzeniam v čase neprítomnosti zákonného zástupcu alebo opatrovníka a 6 mesiacov po vymenovaní takejto osoby alebo po skončení nespôsobilosti,
  • v čase trvania konania o nároku.

V týchto prípadoch je účastník dočasne a zákonne zbavený schopnosti vykonávať svoje právo podať žalobu. Premlčacia lehota, ktorá trvala do prerušenia, zostáva v platnosti a pokračuje po zaniknutí okolností, ktoré spôsobili prerušenie.

Premlčacia lehota sa preruší v týchto prípadoch:

  • v prípade uznania pohľadávky zo strany dlžníka,
  • v prípade nároku alebo námietky, alebo žiadosti o zmier; ak však nedôjde k uspokojeniu nároku alebo námietky, premlčacia lehota sa nepovažuje za prerušenú,
  • v prípade uplatnenia pohľadávky v insolvenčnom konaní,
  • pri prijatí opatrení na vymáhanie.

V týchto prípadoch lehota, ktorá prebiehala od času vzniku práva podať žalobu do prerušenia premlčacej lehoty, stráca svoju právnu opodstatnenosť a začína plynúť nová premlčacia lehota. Ak sa lehota preruší podaním žaloby alebo námietky, v zákone sa takisto stanovuje ďalší dôležitý dôsledok: nová premlčacia lehota, ktorá začína plynúť po pozastavení, je vždy päť rokov.

Absolútna (prekluzívna) lehota je lehota, po uplynutí ktorej zanikajú samotné hmotné práva. Tieto lehoty začínajú plynúť od času vzniku hmotného práva, a nie od času vzniku práva podať žalobu.

Absolútne lehoty nie je možné ukončiť ani prerušiť ako premlčacie lehoty.

Oficiálne ich uplatňuje súd alebo exekútor a uplatňujú sa, ak dlžník nevznesie žiadnu námietku.

Takéto lehoty zahŕňajú: trojmesačnú lehotu, počas ktorej záložný veriteľ alebo hypotekárny veriteľ môže podať námietku, ak bola platba poistenia náhrady škody uhradená vlastníkovi položky, a nie jemu; dvojmesačná lehota, v rámci ktorej spolumajiteľ môže podať žalobu v prípade kúpy položky v spoločnom vlastníctve, ak druhý spolumajiteľ predal svoj podiel tretej strane; jednoročná lehota v prípade podania žaloby pre zrušenie daru atď.

B) Lehoty na vykonanie určitých procesných úkonov účastníkmi konania o nároku a súdom pri tomto konaní, ako aj pri konaniach o vymáhaní, sa stanovujú v občianskom súdnom poriadku (OSP). Lehoty na vykonanie procesných úkonov v insolvenčných konaniach sa stanovujú v zákone o obchode.

Vo vzťahu k účastníkom konania je dôsledkom nedodržania lehoty zánik práva vykonať príslušný procesný úkon. Nedodržanie lehoty zo strany súdu nepredstavuje prekážku pre neskoršie vykonanie procesného úkonu, keďže ho stále treba vykonať.

Lehoty na vykonanie procesných úkonov účastníkmi konania sú tie, ktoré sa stanovujú zákonom, a tie, ktoré stanovuje súd.

Medzi lehoty stanovené zákonom (zákonné lehoty) patria:

  • lehota na odstránenie nezrovnalostí v žalobe (jeden týždeň od oznámenia účastníkovi konania – článok 129 ods. 2 OSP),
  • lehota na odpoveď na vyhlásenie odporcu, na určenie dôkazov, na spochybnenie pravdivosti dôkazov v žalobe, na podanie protinároku, na zapojenie tretích strán (spolupáchateľov) odporcom a podanie žaloby voči nim a na podanie námietky voči postupu stanovenému súdom, ktorý posudzuje konanie. Začína plynúť od prijatia kópie žaloby odporcom a má trvanie jedného mesiaca alebo dvoch týždňov v závislosti od toho, či konanie prebieha v rámci všeobecného postupu alebo postupu týkajúceho sa osobitných nárokov (článok 131, článok 133, článok 367 OSP),
  • lehota na žiadosť o doplňujúce informácie od navrhovateľa pri konaniach týkajúcich sa obchodných sporov – obdobie dvoch týždňov od prijatia odpovede odporcu (článok 372 OSP),
  • lehota na odpoveď na žiadosť o doplňujúce informácie od odporcu pri konaniach týkajúcich sa obchodných sporov – obdobie dvoch týždňov od prijatia doplňujúcej žaloby (článok 373 OSP),
  • lehota na odvolanie voči rozsudkom súdu – obdobie dvoch týždňov od doručenia rozsudku účastníkovi (článok 259 OSP),
  • lehota na odpoveď protistrany na odvolanie a na podanie protiodvolania – obdobie dvoch týždňov od prijatia kópie odvolania (článok 263 OSP),
  • lehota na podanie kasačného odvolania proti rozsudkom súdu – obdobie jedného mesiaca od doručenia rozsudku účastníkovi (článok 283 OSP),
  • lehota na odvolanie voči rozsudkom vyneseným súdom – obdobie jedného týždňa od ich oznámenia účastníkovi, a ak boli vynesené na súdnom pojednávaní, na ktorom sa účastník zúčastnil, lehota plynie od dátumu pojednávania (článok 275 OSP),
  • lehota na podanie návrhu na zrušenie exekučného rozhodnutia – obdobie troch mesiacov od výskytu dôvodu jeho zrušenia (článok 305 OSP),
  • lehota, v priebehu ktorej môže účastník požiadať o prepustenie sudcu – prvé pojednávanie po výskyte alebo zistení dôvodu pre prepustenie (článok 23 OSP),
  • lehota, v priebehu ktorej môže účastník podať námietku pre neexistenciu výlučnej právomoci - do ukončenia konania na druhom stupni (článok 119 OSP),
  • lehota, v priebehu ktorej môže účastník podať námietku pre neexistenciu miestnej právomoci podľa umiestnenia nehnuteľného majetku – do ukončenia súdneho vyšetrovania na prvom stupni (článok 119 OSP), vo všetkých ostatných prípadoch porušenia pravidiel miestnej právomoci môže podať námietku len odporca v priebehu lehoty na odpoveď na návrh (článok 119 OSP),
  • lehota, v priebehu ktorej môže navrhovateľ stiahnuť žalobu bez súhlasu odporcu – do ukončenia prvého súdneho pojednávania (článok 232 OSP),
  • lehota, v priebehu ktorej môže účastník podať incidenčnú žalobu – navrhovateľ pri prvom pojednávaní a odporca v priebehu obdobia na odpoveď na žalobu (článok 212 OSP),
  • lehota na spochybnenie pravdivosti dokumentu – najneskôr s odpoveďou na žalobu, v rámci ktorej je predložený, a ak je predložený s písomnou žalobou, odporca by ho mal napadnúť vo svojej písomnej odpovedi (článok 193 OSP),
  • lehota na odvolanie proti platobnému príkazu – obdobie dvoch týždňov od doručenia rozsudku (článok 414 OSP),
  • lehota na odvolanie proti odmietnutiu vydať platobný príkaz – obdobie jedného týždňa od oznámenia predkladateľovi odvolania (článok 413 OSP),
  • lehota na odvolanie proti príkazu na vydanie exekučného titulu – obdobie dvoch týždňov, ktoré plynie od doručenia príkazu predkladateľovi odvolania a od doručenia výzvy na dobrovoľné plnenie pre dlžníka (článok 407 OSP),
  • lehota dlžníka na dobrovoľné plnenie v exekučných konaniach – obdobie dvoch týždňov od doručenia výzvy súdnym exekútorom (článok 428 OSP),
  • lehota na odvolanie proti úkonom súdneho exekútora – obdobie jedného týždňa od vykonania úkonu, ak bol účastník prítomný alebo ak bol riadne predvolaný, a v ostatných prípadoch – od dátumu oznámenia (článok 436 OSP),
  • lehota na predloženie pohľadávky do konkurzného konania – do jedného mesiaca, prípadne do troch mesiacov, od zápisu rozhodnutia o začatí konkurzného konania do obchodného registra (článok 685 a článok 688 zákona o obchode),
  • lehota na uplatnenie plánu splácania – do jedného mesiaca od dátumu zápisu rozsudku súdu do obchodného registra na schválenie zoznamu uznaných pohľadávok (článok 696 zákona o obchode),
  • lehota na predloženie námietok proti zoznamu uznaných pohľadávok – obdobie siedmich dní od zverejnenia zoznamu v obchodnom registri (článok 690 zákona o obchode),
  • lehota na predloženie námietok proti distribučnému účtu pre vypracovanému správcom konkurznej podstaty – obdobie štrnástich dní od zápisu účtu do obchodného registra (článok 727 zákona o obchode),
  • iné.

Lehoty stanovené súdom zahŕňajú:

  • lehota na zhromaždenie dôkazov (článok 157 OSP),
  • lehota na zaplatenie nákladov na zhromaždenie dôkazov – predvolanie svedkov, platba odmeny pre odborných znalcov atď. (článok 160 OSP),
  • lehota na nápravu nezrovnalostí procesného úkonu vykonaného účastníkom (článok 101 OSP),
  • iné.

Lehoty sú takisto rozdelené na dva typy v závislosti od toho, či ich môže súd predĺžiť alebo či je táto možnosť vylúčená.

2 Zoznam jednotlivých dní, ktoré sa považujú za dni pracovného pokoja v zmysle nariadenia (EHS, Euratom) č. 1182/71 z 3. júna 1971.

Medzi štátne sviatky patria:

1. január – Nový rok;

3. marec – Deň oslobodenia – štátny sviatok;

1. máj – Sviatok práce;

6. máj – Deň svätého Juraja, Deň odvahy a Bulharskej armády;

24. máj – Deň bulharskej vzdelanosti a kultúry a slovanskej písomnosti;

6. september – Deň zjednotenia;

22. september – Deň nezávislosti;

1. november – Deň bulharských hrdinov obrodenia – deň pracovného voľna pre všetky vzdelávacie inštitúcie;

24. december – Štedrý deň, 25. a 26. december – Vianoce;

Veľký piatok, Biela sobota a Veľkonočná nedeľa – dva dni (nedeľa a pondelok), kedy sa budú sláviť, sa stanovuje v príslušnom roku.

Ministerská rada môže jednorazovo vyhlásiť aj iné štátne sviatky, dni na oslavu určitých povolaní, ako aj posunúť dni pracovného voľna v priebehu roka.

3 Aké sú všeobecné pravidlá, ktoré sa vzťahujú na lehoty jednotlivých občianskoprávnych konaní?

Všeobecné pravidlá pre lehoty na vykonanie procesných úkonov účastníkmi a súdom v konaniach o nárokoch, ako aj v exekučných konaniach sa stanovujú v občianskom súdnom poriadku z roku 2007 (ďalej len „OSP“). Podrobné informácie o všeobecných pravidlách uvedené v kapitole sedem občianskeho súdneho poriadku „Lehoty a obnova lehôt“ sú uvedené v odpovediach na otázky 4, 5 a 6.

Všeobecné pravidlá týkajúce sa premlčacích lehôt sú stanovené v článku 110 a nasledujúcich zákona o záväzkoch a zmluvách. Podrobné informácie o nich sa poskytujú v odpovedi na otázku 1.

Všeobecné pravidlá týkajúce sa lehôt na plnenie záväzkov vyplývajúcich zo záväzkových vzťahov sú stanovené v článkoch 69 až 72 zákona o záväzkoch a zmluvách.

4 Ak sa nejaký úkon alebo formalita musia vykonať v rámci stanovenej lehoty, kedy začína táto lehota plynúť?

Začiatok plynutia lehoty na prijatie určitého procesného úkonu je obvykle dátum, keď je účastník informovaný o tom, že by mal vykonať daný úkon, alebo keď sa mu zodpovedajúcim spôsobom oznámi vynesený akt súdu, proti ktorému možno podať sťažnosť.

  • Lehota na nápravu všetkých nezrovnalostí v žalobe plynie od dátumu oznámenia pokynov súdu účastníkovi.
  • Lehota na písomnú odpoveď odporcu na žalobu plynie od doručenia kópie žaloby a príslušných dôkazov a v oznámení, ktorým súd zasiela kópie odporcovi, musí určiť lehotu na odpoveď a dôsledky jej neposkytnutia.
  • Lehota na podanie odvolania proti rozsudku plynie od jeho doručenia účastníkovi.
  • Lehota na podanie odvolania proti rozsudku vynesenému vo veci v rámci postupu „Skrátené konania“ (časť tri, kapitola 25 občianskeho súdneho poriadku) plynie od dátumu, keď súd oznámil, že zverejní rozsudok.
  • Lehota na podanie odvolania proti rozsudku plynie od jeho oznámenia účastníkovi, a ak je vynesený na súdnom pojednávaní, na ktorom sa účastník zúčastnil, lehota plynie od dátumu pojednávania.
  • Odvolanie proti opatreniam súdneho exekútora predložené do jedného týždňa od vykonania úkonu, ak sa účastník zúčastnil na výkone alebo ak bol riadne predvolaný a v ostatných prípadoch – od dátumu oznámenia.
  • Lehoty v insolvenčných konaniach plynú od zverejnenia príslušného úkonu správcu konkurznej podstaty (napríklad vyplnenie zoznamu veriteľov s uznanými pohľadávkami) alebo aktu súdu v obchodnom registri.

Existujú aj lehoty, ktoré začínajú plynúť od chvíle začatia konania o nároku, keďže v zákone sa stanovuje len konečná lehota na ich vykonanie.

Napríklad:

  • navrhovateľ môže zmeniť dôvody alebo cieľ žaloby alebo ju stiahnuť bez súhlasu odporcu do ukončenia prvého pojednávania vo veci,
  • každý nástupca v konaní o rozdelení môže do prvého pojednávania písomne požiadať o zahrnutie ďalšieho majetku ako predmetu rozdelenia atď.

5 Je možné ovplyvniť alebo zmeniť začiatok plynutia lehoty spôsobom zaslania alebo doručenia písomností (osobným doručením súdnym doručovateľom alebo poštou)?

Lehota plynie od chvíle doručenia oznámenia účastníkovi. Čas, keď sa oznámenie účastníkovi považuje za riadne doručené, sa určuje rozdielne v závislosti od spôsobu doručenia oznámenia. V kapitole VI „Oznámenia a predvolania“ občianskeho súdneho poriadku sa stanovujú pravidlá spôsobu doručovania oznámení a predvolaní účastníkom, ako aj čas, keď sa oznámenia považujú za riadne doručené.

Ak sa oznámenie doručí osobne adresátovi alebo jeho zástupcovi, prípadne inej osobe, ktorá žije alebo pracuje na danej adrese, na predvolaní musí byť uvedený dátum, keď osoba oznámenie prijala, či už ho doručuje súdny úradník, alebo pracovník pošty. Od tohto dátumu začína plynúť lehota pre príslušný procesný úkon

Oznámenia sa môžu doručiť aj na e-mail určený účastníkom. Za doručené sa považujú po ich zápise do určeného informačného systému.

V prípade existencie právnych podmienok (napríklad keď účastník zmení adresu, ktorú určil pre danú vec bez toho, aby o tom informoval súd) súd môže nariadiť doručenie pripojením oznámenia k spisu, v takom prípade začína lehota plynúť od dátumu pripojenia.

Ak nie je možné nájsť odporcu na jeho adrese trvalého bydliska a nenájde sa osoba, ktorá by mohla oznámenie prijať, doručovateľ musí pripevniť oznámenie na dvere alebo na poštovú schránku a uviesť, že dokumenty boli ponechané v kancelárii súdu a je možné ich prevziať do dvoch týždňov od dátumu oznámenia. V takomto prípade, ak ich odporca nepríde prevziať, oznámenie a príslušné dokumenty sa považujú za doručené po uplynutí lehoty na ich prijatie.

6 Ak lehota začína plynúť okamihom vyskytnutia udalosti, započítava sa do lehoty aj deň, kedy sa udalosť vyskytla?

Lehota sa počíta v rokoch, týždňoch a dňoch. Lehota počítaná v dňoch sa počíta od dátumu, ktorý nasleduje po dátume, keď obdobie začalo plynúť, a uplynie na konci posledného dňa. Napríklad, ak sa účastníkovi dá pokyn, aby napravil nezrovnalosti žaloby do siedmich dní, a oznámenie sa doručí 1. júna, lehota začína plynúť v tento deň, ale začína sa počítať od ďalšieho kalendárneho dňa, 2. júna, a obdobie končí 8. júna.

7 Ak je lehota vyjadrená v dňoch, započítavajú sa do uvedeného počtu dní kalendárne dni alebo len pracovné dni?

Lehoty sa počítajú v kalendárnych dňoch.

8 Ak je táto lehota vyjadrená v týždňoch, v mesiacoch alebo v rokoch?

Lehota, ktorá sa počíta v týždňoch, uplynie v príslušný deň posledného týždňa. Napríklad, ak účastník dostane pokyny, aby napravil nezrovnalosti v žalobe do jedného týždňa, a príslušné oznámenie sa doručí v piatok, obdobie začína plynúť od tohto dátumu a lehota uplynie v piatok nasledujúceho týždňa.

Lehota, ktorá sa počíta v mesiacoch, uplynie v príslušný deň posledného mesiaca, a ak v poslednom mesiaci taký dátum nie je, lehota uplynie v posledný deň mesiaca.

Lehota, ktorá sa počíta v rokoch, uplynie v príslušný deň jej posledného roka, a ak v poslednom roku taký dátum nie je, lehota uplynie v jeho posledný deň.

9 Kedy uplynie lehota, ak je vyjadrená v týždňoch, v mesiacoch alebo v rokoch?

Pozri odpoveď na otázku 8.

10 Ak posledný deň lehoty pripadá na sobotu, nedeľu, štátny sviatok alebo deň pracovného pokoja, predlžuje sa lehota do prvého nasledujúceho pracovného dňa?

Ak posledný deň obdobia nie je pracovný, lehota vždy uplynie v prvý nasledujúci pracovný deň.

11 Existujú nejaké okolnosti, za ktorých sa lehota predlžuje? Za akých podmienok sa môže uplatniť predĺženie?

Súd nemôže predĺžiť len lehoty na podanie odvolania proti rozsudkom a príkazom a na predloženie žiadostí o zrušenie vykonaného rozsudku, ako aj lehotu na podanie námietky proti platobnému príkazu.

Všetky ostatné lehoty určené zákonom alebo súdom môže súd predĺžiť na žiadosť dotknutého účastníka predloženú pred uplynutím lehoty, ak pre to existujú dobré dôvody (článok 63 OSP). Novo stanovená lehota nemôže byť kratšia ako pôvodná. Predĺžená lehota plynie od uplynutia pôvodnej lehoty.

12 Aké sú lehoty na odvolanie?

V občianskom súdnom poriadku sa stanovujú všeobecné pravidlá pre podanie odvolania proti rozsudkom a príkazom vo všetkých občianskoprávnych a obchodných záležitostiach, a to zabezpečením:

  • obdobia dvoch týždňov na podanie odvolania proti rozsudkom vyneseným súdom, ktoré plynie od doručenia rozsudku účastníkovi,
  • obdobia jedného mesiaca na podanie kasačného odvolania proti rozsudkom vyneseným súdom, ktoré plynie od doručenia rozsudku účastníkovi,
  • obdobia jedného týždňa na podanie odvolania proti rozsudkom vyneseným súdom, ktoré plynie od ich oznámenia účastníkovi, a ak boli vynesené na súdnom pojednávaní, na ktorom sa účastník zúčastnil, od dátumu pojednávania.

Výnimky z týchto všeobecných pravidiel sú podrobne stanovené zákonom a zakladajú sa na osobitných prvkoch príslušných konaní. Takéto výnimky sa poskytujú v týchto prípadoch:

  • pri rozhodnutiach o začatí insolvenčných konaní, na ktoré sa vzťahuje odvolanie do siedmich dní od ich zápisu do obchodného registra,
  • pri rozhodnutiach, ktorými sa zamieta žiadosť o začatie insolvenčného konania, ktoré podliehajú odvolaniu do siedmich dní od dátumu oznámenia podľa postupu občianskeho súdneho poriadku,
  • proti rozhodnutiu v konaniach o rozdelení, ktoré súd vynesie v prípade pohľadávok spoluvlastníkov účtov, rozhodnutiu o pridelení nedeliteľnej nehnuteľnosti na verejnú dražbu, rozhodnutiu o pridelení nedeliteľnej nehnuteľnosti jednému zo spoluvlastníkov a rozhodnutiu zverejniť záverečný protokol o rozdelení je možné podať odvolanie spoločnou sťažnosťou do lehoty na podanie odvolania proti poslednému rozhodnutiu,
  • na rozhodnutie v neprítomnosti sa nevzťahuje odvolanie, ale účastník, voči ktorému bolo vynesené, môže požiadať odvolací súd o zrušenie rozhodnutia, ak sa na konaní nemohol zúčastniť, do jedného mesiaca od jeho vynesenia,
  • na rozhodnutie o povolení rozvodu po vzájomnom súhlase odvolanie sa nevzťahuje,
  • v iných prípadoch podania odvolania výslovne stanovených zákonom.

13 Môže súd zmeniť lehotu, najmä lehotu týkajúcu sa dostavenia sa na súd alebo stanoviť osobitný dátum na dostavenie sa?

Neexistuje žiadne ustanovenie, na základe ktorého by mohol súd skrátiť lehoty, ktoré stanovil, alebo ktoré sú stanovené zákonom, lehoty môže len predĺžiť na žiadosť účastníkov. Súd nemôže predĺžiť len lehoty na podanie odvolania proti rozsudkom a príkazom a na predloženie žiadostí o zrušenie vykonaného rozsudku, ako aj lehotu na podanie námietky proti platobnému príkazu.

Neexistuje však žiadna prekážka, ktorá by súdu bránila zmeniť dátum pojednávania z vlastnej iniciatívy alebo na žiadosť jedného z účastníkov a naplánovať ho na skorší alebo neskorší dátum, ak si to vyžadujú dôležité okolnosti. Súd by mal v takomto prípade oznámiť účastníkom nový dátum a oznam by mal byť doručený najneskôr týždeň pred dátumom pojednávania.

14 Ak sa úkon určený účastníkovi, ktorý má pobyt v mieste, kde by mal právo na predĺženie lehoty, oznámi v mieste, kde osoby, ktoré tam majú pobyt, nemajú právo na predĺženie lehoty, stráca táto osoba právo na uvedené predĺženie lehoty?

Procesné pravidlá občianskeho súdneho poriadku vrátane tých, ktoré sa týkajú predĺženia lehoty, sa vzťahujú na všetkých účastníkov konaní bez ohľadu na ich miesto pobytu.

15 Aké sú dôsledky nedodržania lehôt?

Spoločnou zásadou je, že súd procesné úkony vykonané po uplynutí lehôt neberie do úvahy. Popri tomto pravidle sa v OSP výslovne stanovuje, že ak sa nedostatky v žalobe nenapravia včas, žaloba sa vráti; ak sa odvolanie, žiadosť o zrušenie alebo námietka proti exekučnému príkazu predložia po uplynutí lehoty, vrátia sa ako oneskorené; ak účastník včas nepredloží dôkazy, ktoré má k dispozícii, nebudú v konaní akceptované, pokiaľ toto opomenutie nevzniklo v dôsledku osobitných nepredvídaných okolností.

16 Ak uplynie daná lehota, aké prostriedky nápravy majú k dispozícii účastníci, ktorí zmeškali lehotu, t. j. strany v omeškaní?

Účastník, ktorý nedodrží lehotu stanovenú zákonom alebo súdom, môže požiadať o jej obnovenie, ak preukáže, že lehotu nedodržal v dôsledku osobitných nepredvídaných okolností, ktoré nebol schopný prekonať. Obnovenie nie je možné, ak bolo možné udeliť predĺženie lehoty na vykonanie procesného úkonu.

Žiadosť o obnovenie lehoty sa musí predložiť do jedného týždňa od oznámenia o jej nedodržaní s uvedením všetkých okolností, ktoré ju odôvodňujú, a všetkých dôkazov o odôvodnenosti žiadosti. Žiadosť sa musí predložiť súdu, ktorý mal vykonať príslušný procesný úkon. Spolu so žiadosťou o obnovenie lehoty sa predložia aj dokumenty, v súvislosti s ktorými sa o obnovenie lehoty žiada, a ak sa lehota týka úhrady výdavkov, súd stanoví novú lehotu na ich predloženie.


Obsah pôvodných vnútroštátnych jazykových verzií na tejto webovej lokalite spravujú príslušné kontaktné body EJS. Preklady týchto textov zabezpečila Európska komisia. V prekladoch preto ešte môžu chýbať možné úpravy pôvodných textov, ktoré neskôr vykoná príslušný štátny orgán členského štátu. Európska justičná sieť pre občianske a obchodné veci ani Európska komisia nenesú žiadnu zodpovednosť ani inak neručia za informácie alebo údaje, ktoré tento dokument obsahuje alebo na ktoré odkazuje. Právne normy v oblasti autorských práv členského štátu zodpovedných za túto stránku nájdete v právnom oznámení.

Posledná aktualizácia: 03/10/2018

Procesné lehoty - Česká republika

OBSAH


1 Aké sú druhy lehôt v občianskoprávnych konaniach?

Lehoty uplatňované v občianskoprávnych konaniach sa vo všeobecnosti rozlišujú na procesné a hmotnoprávne.

Procesné lehoty sú dvojaké: zákonné a sudcovské.

Zákonné lehoty sú stanovené zákonom. Nedodržanie zákonnej procesnej lehoty má vždy nejaké procesné dôsledky (napr. stratu možnosti urobiť úspešne určitý úkon, uloženie poriadkovej pokuty). Zmeškanie zákonnej lehoty je možné na návrh odpustiť [pozri § 58 zákona č. 99/1963 Sb., Občianskeho súdneho poriadku (občanský soudní řád) v znení neskorších predpisov], ak ju účastník alebo jeho zástupca zmeškal z ospravedlniteľného dôvodu a bol preto vylúčený z úkonu, ktorý mu patrí. Návrh treba podať do 15 dní po odpadnutí prekážky a treba s ním spojiť i zmeškaný úkon. Súd môže na žiadosť účastníka priznať odkladný účinok návrhu, aby sa odpustilo zmeškanie lehoty.

Ak lehotu na urobenie úkonu neustanovuje priamo zákon, určí ju predseda senátu (samosudca). Predseda senátu (samosudca) je oprávnený určiť lehotu nielen v zákonom stanovených prípadoch, ale aj vtedy, ak si to vyžaduje hospodárny a rýchly priebeh konania. Súd môže sudcovskú lehotu podľa okolností predĺžiť [pozri § 55 zákona č. 99/1963 Sb., Občianskeho súdneho poriadku (občanský soudní řád) v znení neskorších predpisov]. Odpustenie zmeškania lehoty neprichádza do úvahy.

Procesnými lehotami nie sú lehoty adresované súdu napr. na vydanie rozhodnutia; pri takýchto lehotách ide o lehoty poriadkové.

2 Zoznam jednotlivých dní, ktoré sa považujú za dni pracovného pokoja v zmysle nariadenia (EHS, Euratom) č. 1182/71 z 3. júna 1971.

Deň obnovy samostatného českého štátu, Nový rok: 1. január

Veľkonočný pondelok: dátum sa mení, ale zvyčajne tento sviatok pripadá na koniec marca alebo začiatok apríla

Sviatok práce: 1. máj

Deň víťazstva: 8. máj

Deň slovanských vierozvestcov Cyrila a Metoda: 5. júl

Deň upálenia majstra Jána Husa: 6. júl

Deň českej štátnosti: 28. september

Deň vzniku samostatného československého štátu: 28. október

Deň boja za slobodu a demokraciu: 17. november

Štedrý deň: 24. december

1. sviatok vianočný: 25. december

2. sviatok vianočný: 26. december

3 Aké sú všeobecné pravidlá, ktoré sa vzťahujú na lehoty jednotlivých občianskoprávnych konaní?

Zákonné pravidlá na počítanie lehôt stanovujú §§ 55-58 zákona č. 99/1963 Sb., Občianskeho súdneho poriadku (občanský soudní řád) v znení neskorších predpisov.

Lehota určená podľa dní sa počíta dňom, ktorý nasleduje po skutočnosti, ktorá je rozhodujúca pre jej začiatok.

Polovicou mesiaca sa rozumie pätnásť dní.

Koniec lehoty určenej podľa týždňov, mesiacov alebo rokov pripadá na deň, ktorý sa pomenovaním alebo číslom zhoduje s dňom, na ktorý pripadá skutočnosť, od ktorej sa lehota počíta. Ak nie je takýto deň v poslednom mesiaci, pripadne koniec lehoty na jeho posledný deň.

Ak posledný deň lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň.

Lehoty určené podľa hodín sa končia uplynutím hodiny, ktorá sa svojím označením zhoduje s hodinou, keď došlo k skutočnosti určujúcej začiatok lehoty.

Procesná lehota je zachovaná, ak sa posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť, t. j. najčastejšie držiteľovi poštovej licencie.

Ak je konanie prerušené, prerušuje sa aj plynutie procesných lehôt (pozri § 111 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku). Ak sa v konaní pokračuje, lehoty začínajú plynúť znova.

4 Ak sa nejaký úkon alebo formalita musia vykonať v rámci stanovenej lehoty, kedy začína táto lehota plynúť?

Do plynutia lehoty sa nezapočítava deň, keď došlo k skutočnosti určujúcej začiatok lehoty; to neplatí, ak ide o lehotu určenú podľa hodín. Lehota teda vo všeobecnosti plynie odo dňa, ktorý nasleduje po dni, v ktorom vznikla skutočnosť rozhodujúca pre plynutie lehoty [pozri § 57 ods. 1 zákona č. 99/1963 Sb., Občianskeho súdneho poriadku (občanský soudní řád) v znení neskorších predpisov].

5 Je možné ovplyvniť alebo zmeniť začiatok plynutia lehoty spôsobom zaslania alebo doručenia písomností (osobným doručením súdnym doručovateľom alebo poštou)?

Nie.

6 Ak lehota začína plynúť okamihom vyskytnutia udalosti, započítava sa do lehoty aj deň, kedy sa udalosť vyskytla?

Do plynutia lehoty sa nezapočítava deň, keď došlo k skutočnosti určujúcej začiatok lehoty; to neplatí, ak ide o lehotu určenú podľa hodín [pozri § 57 ods. 1 zákona č. 99/1963 Sb., Občianskeho súdneho poriadku (občanský soudní řád) v znení neskorších predpisov].

7 Ak je lehota vyjadrená v dňoch, započítavajú sa do uvedeného počtu dní kalendárne dni alebo len pracovné dni?

Do plynutia lehoty sa započítavajú kalendárne dni.

8 Ak je táto lehota vyjadrená v týždňoch, v mesiacoch alebo v rokoch?

Lehoty určené podľa týždňov sa v Občianskom súdnom poriadku (zákon č. 99/1963 Sb., občanský soudní řád, v znení neskorších predpisov) vyskytujú len zriedka (napr. § 260 ods. 3, § 295 ods. 1, § 295 ods. 2), častejšie sa objavujú v súdnej praxi ako lehoty sudcovské.

Lehoty určené podľa mesiacov sa v Občianskom súdnom poriadku vyskytujú ako lehoty jednomesačné (napr. § 82 ods. 3, § 336m ods. 2, § 338za ods. 2), dvojmesačné (napr. § 240 ods. 1, § 247 ods. 1), trojmesačné (napr. § 111 ods. 3, § 233 ods. 1, § 234 ods. 1) a šesťmesačné (napr. § 77a ods. 2, § 260g ods. 3).

Lehoty určené podľa rokov sú v Občianskom súdnom poriadku dvojaké, a to lehota 1 roka (napr. § 111 ods. 3) a lehota 3 rokov (napr. § 99 ods. 3, § 233 ods. 2, § 234 ods. 2).

9 Kedy uplynie lehota, ak je vyjadrená v týždňoch, v mesiacoch alebo v rokoch?

Lehoty určené podľa týždňov, mesiacov alebo rokov sa končia uplynutím toho dňa, ktorý sa svojím označením zhoduje s dňom, keď došlo k skutočnosti určujúcej začiatok lehoty, a ak ho v mesiaci niet, posledným dňom mesiaca [pozri § 57 ods. 2 zákona č. 99/1963 Sb., Občianskeho súdneho poriadku (občanský soudní řád) v znení neskorších predpisov].

10 Ak posledný deň lehoty pripadá na sobotu, nedeľu, štátny sviatok alebo deň pracovného pokoja, predlžuje sa lehota do prvého nasledujúceho pracovného dňa?

Áno [pozri § 57 ods. 2 zákona č. 99/1963 Sb., Občianskeho súdneho poriadku (občanský soudní řád) v znení neskorších predpisov].

11 Existujú nejaké okolnosti, za ktorých sa lehota predlžuje? Za akých podmienok sa môže uplatniť predĺženie?

Zákonné procesné lehoty nemožno rozhodnutím súdu meniť.

Sudcovskú procesnú lehotu môže súd podľa okolností predĺžiť.

12 Aké sú lehoty na odvolanie?

Účastník môže napadnúť rozhodnutie okresného súdu alebo rozhodnutie krajského súdu vydané v prvostupňovom konaní, pokiaľ to zákon nevylučuje [pozri § 201 zákona č. 99/1963 Sb., Občianskeho súdneho poriadku (občanský soudní řád) v znení neskorších predpisov]. Odvolanie sa podáva do pätnástich dní od doručenia písomného vyhotovenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje. Do plynutia lehoty na podanie odvolania sa nezapočítava deň, keď bolo rozhodnutie účastníkovi doručené. Na dodržanie tejto procesnej lehoty stačí, ak sa odvolanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť podanie doručiť (predovšetkým držiteľ poštovej licencie, väznice pre osoby vo výkone trestu alebo vo väzbe, zariadenia pre výkon ústavnej starostlivosti alebo ochrannej výchovy pre osoby v nich umiestnené a pod.), alebo na súde posledný deň jej plynutia.

Ak bolo vydané opravné uznesenie týkajúce sa výroku rozhodnutia, lehota plynie od nadobudnutia právoplatnosti opravného rozhodnutia (pozri § 204 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku).

Odvolanie sa považuje za podané včas aj vtedy, keď bolo podané po uplynutí pätnásťdňovej lehoty preto, že sa odvolateľ riadil nesprávnym poučením súdu o odvolaní. Ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o odvolaní, o lehote na podanie odvolania alebo o súde, na ktorom sa podáva, alebo ak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie je prípustné, možno podať odvolanie do troch mesiacov od doručenia rozhodnutia.

Ak bolo vo veci rozhodnuté platobným rozkazom, tak sa účinkom platobného rozkazu dá zabrániť jedine včasným podaním odporu žalovaným v zákonnej lehote 15 dní od doručenia platobného rozkazu na súde, ktorý platobný rozkaz vydal (pozri § 172 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku). Podaním odporu sa platobný rozkaz ruší a súd nariadi pojednávanie. Len proti výroku o trovách konania sa však podáva odvolanie, ktoré, samozrejme, platobný rozkaz neruší.

13 Môže súd zmeniť lehotu, najmä lehotu týkajúcu sa dostavenia sa na súd alebo stanoviť osobitný dátum na dostavenie sa?

Občiansky súdny poriadok (zákon č. 99/1963 Sb., občanský soudní řád, v znení neskorších predpisov) umožňuje z dôležitých dôvodov pojednávanie odročiť, ak nie je možné vec prejednať a rozhodnúť na jedinom pojednávaní (pozri § 119 Občianskeho súdneho poriadku). Dôležitým dôvodom na odročenie pojednávania môže byť napríklad skutočnosť, že sa na pojednávanie nedostavil niektorý z účastníkov konania, ak nie je možné vec prejednať v jeho neprítomnosti (pozri § 101 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku), alebo že niektorý z účastníkov konania nemal dostatok času na prípravu na pojednávanie, pretože mu predvolanie nebolo doručené s potrebným predstihom, alebo iné dôležité dôvody.

Účastník môže požiadať súd o odročenie pojednávania. O žiadosti účastníka o odročenie pojednávania súd rozhodne podľa závažnosti uplatňovaného dôvodu. Ak súd žiadosti účastníka nevyhovie, účastník je povinný dostaviť sa na pojednávanie.

14 Ak sa úkon určený účastníkovi, ktorý má pobyt v mieste, kde by mal právo na predĺženie lehoty, oznámi v mieste, kde osoby, ktoré tam majú pobyt, nemajú právo na predĺženie lehoty, stráca táto osoba právo na uvedené predĺženie lehoty?

Český právny poriadok takúto situáciu výslovne neupravuje.

V prípade konania s cezhraničnými dôsledkami, v priebehu ktorého sa bude doručovať účastníkovi do cudziny, sa bude v konaní postupovať podľa procesných pravidiel lex fori, t. j. podľa procesných pravidiel súdu, do ktorého právomoci prípad spadá.

15 Aké sú dôsledky nedodržania lehôt?

Nedodržanie procesných lehôt má vždy nejaké procesné dôsledky.

Ak Občiansky súdny poriadok (zákon č. 99/1963 Sb., občanský soudní řád, v znení neskorších predpisov) stanovuje určitú lehotu na vykonanie úkonu (napr. odvolanie, dovolanie), tak nedodržanie lehoty má za následok stratu možnosti urobiť úspešne takýto úkon. Zmeškanie tejto lehoty možno odpustiť, ak ju účastník alebo jeho zástupca zmeškal z ospravedlniteľného dôvodu (napr. pre náhle ochorenie, úraz a pod.) a bol preto vylúčený z úkonu, ktorý mu patrí (pozri § 58 Občianskeho súdneho poriadku), nie však v prípadoch, ak Občiansky súdny poriadok odpustenie zmeškania vylučuje (odpustenie zmeškania lehoty je napr. podľa § 235 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku vylúčené v prípade žaloby na obnovu konania a žaloby pre zmätočnosť). Ak ide o lehotu na splnenie nejakej povinnosti, tak nedodržanie lehoty má za následok určitú sankciu (napr. uloženie poriadkovej pokuty).

So zmeškaním sudcovskej procesnej lehoty zákon spája v jednotlivých prípadoch určité právne následky. Sudcovskú lehotu môže predseda senátu (samosudca) predĺžiť. Odpustenie zmeškania sudcovskej lehoty neprichádza do úvahy.

Platobný rozkaz, proti ktorému nebol podaný odpor, má účinky právoplatného a vykonateľného rozsudku (pozri § 174 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku).

16 Ak uplynie daná lehota, aké prostriedky nápravy majú k dispozícii účastníci, ktorí zmeškali lehotu, t. j. strany v omeškaní?

Iné dôsledky než zmeškanie lehoty má zmeškanie pojednávania. Ak sa riadne predvolaný účastník nedostaví na pojednávanie ani včas nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec prejednať a rozhodnúť v jeho neprítomnosti [pozri § 101 ods. 3 zákona č. 99/1963 Sb., Občianskeho súdneho poriadku (občanský soudní řád) v znení neskorších predpisov] a prípadne za podmienok uvedených v § 153b Občianskeho súdneho poriadku rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie.

Ak žalovaný zmešká z ospravedlniteľných dôvodov prvé pojednávanie vo veci, na ktorom bol vynesený rozsudok pre zmeškanie, súd na návrh žalovaného tento rozsudok uznesením zruší a nariadi vo veci pojednávanie. Takýto návrh môže účastník podať najneskôr do nadobudnutia právoplatnosti rozsudku pre zmeškanie (pozri § 153b ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku).

Proti rozsudku pre zmeškanie o veci samej je prípustné aj odvolanie. Ak žalovaný okrem návrhu na zrušenie rozsudku súdu prvého stupňa podal proti rozsudku aj odvolanie a súd návrhu na zrušenie rozsudku právoplatným uznesením vyhovel, tak na odvolanie sa neprihliada (pozri § 153b ods. 5 Občianskeho súdneho poriadku).


Obsah pôvodných vnútroštátnych jazykových verzií na tejto webovej lokalite spravujú príslušné kontaktné body EJS. Preklady týchto textov zabezpečila Európska komisia. V prekladoch preto ešte môžu chýbať možné úpravy pôvodných textov, ktoré neskôr vykoná príslušný štátny orgán členského štátu. Európska justičná sieť pre občianske a obchodné veci ani Európska komisia nenesú žiadnu zodpovednosť ani inak neručia za informácie alebo údaje, ktoré tento dokument obsahuje alebo na ktoré odkazuje. Právne normy v oblasti autorských práv členského štátu zodpovedných za túto stránku nájdete v právnom oznámení.

Posledná aktualizácia: 28/09/2018

Procesné lehoty - Grécko

OBSAH


1 Aké sú druhy lehôt v občianskoprávnych konaniach?

Lehoty sú časové obdobia, v rámci ktorých sa musí vykonať úkon alebo ktoré musia uplynúť pred pojednávaním veci alebo vykonaním úkonu. Cieľom zavedenia lehôt je okamžite zabezpečiť spravodlivosť a zaručiť právo byť vypočutý. Procesné lehoty sú tie, ktorých dodržanie alebo nedodržanie má procesné následky. Lehoty sú rozdelené do dvoch hlavných kategórií: 1. lehoty predpísané na vykonanie ÚKONU sú tie, v rámci ktorých sa musí vykonať procesný úkon, ako napríklad zákonná lehota na podanie odvolania (pozri článok 318 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku); a 2. PRÍPRAVNÉ lehoty sú tie, po uplynutí ktorých sa musí vykonať procesný úkon. Z týchto lehôt, ako napríklad lehota na predvolanie žalovaného (pozri článok 228 Občianskeho súdneho poriadku – OSP), majú zvyčajne prospech žalovaní, pretože im poskytujú čas na prípravu. Toto rozlíšenie je dôležité, pretože lehoty na vykonanie úkonu je možné predĺžiť na základe vzájomnej dohody účastníkov konania, zatiaľ čo prípravné lehoty nie je možné predĺžiť. Lehoty na vykonanie úkonu uplynú v nasledujúci pracovný deň, ak sa deň uplynutia lehoty zhoduje so zákonným dňom pracovného pokoja, zatiaľ čo prípravné lehoty uplynú v deň uplynutia lehoty bez ohľadu na to, či je tento deň sviatok alebo deň pracovného pokoja. Významné procesné lehoty podľa Občianskeho súdneho poriadku sú tieto:

  1. lehota na predvolanie účastníkov konania po podaní žaloby [šesťdesiat (60) dní pred pojednávaním; pokiaľ účastník konania nemá bydlisko v zahraničí alebo jeho bydlisko nie je známe, v tom prípade je lehota deväťdesiat (90) dní pred pojednávaním – pozri článok 228 OSP];
  2. lehota na podanie návrhu na zrušenie rozsudku [pätnásť (15) dní od doručenia rozhodnutia, ak účastník súdený v neprítomnosti má bydlisko v Grécku; pokiaľ účastník konania, ktorý sa nedostavil na pojednávanie, má bydlisko v zahraničí alebo jeho bydlisko nie je známe, v tom prípade je lehota šesťdesiat (60) dní od doručenia rozhodnutia – pozri článok 503 OSP];
  3. lehota na podanie odvolania [tridsať (30) dní od doručenia konečného rozsudku, ak odvolateľ má bydlisko v Grécku; pokiaľ má odvolateľ bydlisko v zahraničí alebo jeho bydlisko nie je známe, v tom prípade je lehota šesťdesiat (60) dní od doručenia konečného rozsudku. Ak konečný rozsudok nebol doručený, lehota na podanie odvolania je tri (3) roky od uverejnenia rozsudku – pozri článok 518 OSP];
  4. lehota na obnovu súdneho konania [šesťdesiat (60) dní, ak žalobca má bydlisko v Grécku; pokiaľ má žalobca bydlisko v zahraničí alebo jeho bydlisko nie je známe, v tom prípade je lehota stodvadsať (120) dní – pozri článok 545 OSP];
  5. lehota na podanie ďalšieho odvolania [tridsať (30) dní od doručenia rozsudku, ak odvolateľ má bydlisko v Grécku; pokiaľ má odvolateľ bydlisko v zahraničí alebo jeho bydlisko nie je známe, v tom prípade je lehota deväťdesiat (90) dní od doručenia rozsudku. Ak rozsudok nebol doručený, lehota na ďalšie odvolanie je tri (3) roky od uverejnenia rozsudku – pozri článok 564 OSP].

V Občianskom súdnom poriadku sa takisto stanovujú najmä procesné lehoty pre iné konania, ako napríklad tie, ktoré sa týkajú manželských záležitostí (rozvodu, anulovania manželstva atď.), návrhu na vydanie platobného rozkazu a námietky proti takémuto návrhu (pozri článok 632 OSP), sporov týkajúcich sa nájmu, pracovných sporov, predbežných opatrení, exekučných konaní a námietky proti takýmto exekučným konaniam.

2 Zoznam jednotlivých dní, ktoré sa považujú za dni pracovného pokoja v zmysle nariadenia (EHS, Euratom) č. 1182/71 z 3. júna 1971.

V Grécku je neúplný zoznam sviatkov uvedený v zákone č. 1157/1981. Kritérium na určenie existencie sviatku je vo všeobecnosti nevykonávanie transakcií, a preto sviatky pre osobitné povolania alebo služby nie sú relevantné. Sviatky môžu byť štátne, náboženské alebo iné, dokonca aj lokálneho alebo dočasného charakteru. Sviatky pre služby vo verejnom záujme sú dni pracovného pokoja. Za sviatky sa považujú: 25. marec (štátny sviatok), 28. október (štátny sviatok), Nový rok, Zjavenie Pána (6. január), Veľký piatok, Biela sobota, 1. máj, 15. august, prvý sviatok vianočný a druhý sviatok vianočný, Svätodušný pondelok, Čistý pondelok (prvý deň veľkonočného pôstu), Veľkonočný pondelok a všetky nedele.

3 Aké sú všeobecné pravidlá, ktoré sa vzťahujú na lehoty jednotlivých občianskoprávnych konaní?

Procesné lehoty sú uvedené v článkoch 144 až 151 OSP. V závislosti od zdroja, ktorý určuje ich trvanie, sú lehoty rozdelené na zákonné (tie, ktoré sú stanovené v zákone, ako napríklad lehoty na podanie žaloby), sudcovské (tie, ktoré určí súd, ktorý koná vo veci, napríklad lehota na to, aby sa účastníci osobne dostavili na pojednávanie – pozri článok 245 OSP), suspenzívne (nedodržanie ktorých sa trestá odročením pojednávania) a prekluzívne lehoty (nedodržanie ktorých sa trestá stratou práva). Začiatok a uplynutie lehôt sú uvedené nižšie. Ak účastník konania zomrie počas trvania lehoty, lehota sa preruší. Ak lehota začína plynúť od doručenia dokumentu, nová lehota začne plynúť odo dňa nového doručenia právnemu nástupcovi zosnulej osoby. Ak začiatok plynutia lehoty spôsobila iná udalosť, nová lehota začne plynú odo dňa doručenia príslušného vyhlásenia uvedeným osobám. Prerušenie konania počas lehoty preruší lehotu a začne plynúť nová lehota odo dňa obnovenia konania. Obdobie od 1. do 31. augusta sa nezapočítava do lehôt na vykonanie úkonov uvedených v článku 147 ods. 7 OSP. Tieto lehoty zahŕňajú lehoty na podanie žaloby a lehoty na podanie námietky.

Zákon umožňuje predĺženie lehoty nielen na základe vzájomnej dohody účastníkov, ale aj so súhlasom sudcu. Zákonné a sudcovské lehoty možno predĺžiť s tým obmedzením, že nie sú dotknuté práva tretích osôb. Sudca nie je viazaný žiadosťou o predĺženie platnosti dohody a môže jej čiastočne vyhovieť alebo ju zamietnuť na základe posúdenia okolností v jednotlivých prípadoch. To znamená, že účastníci konania musia predložiť dôvody odôvodňujúce predĺženie. Napokon, lehotu možno skrátiť rozhodnutím súdu a na základe dohody účastníkov konania. Všetky zákonné lehoty okrem lehoty na podanie žaloby možno skrátiť.

4 Ak sa nejaký úkon alebo formalita musia vykonať v rámci stanovenej lehoty, kedy začína táto lehota plynúť?

Lehota začína plynúť odo dňa nasledujúceho po dni, keď nastala udalosť, ktorá spôsobila začiatok plynutia lehoty (a momento ad momentum).

5 Je možné ovplyvniť alebo zmeniť začiatok plynutia lehoty spôsobom zaslania alebo doručenia písomností (osobným doručením súdnym doručovateľom alebo poštou)?

V Občianskom súdnom poriadku sa nestanovuje predĺženie alebo skrátenie lehoty v prípade odoslania dokumentov poštou alebo iným druhom prepravnej služby.

6 Ak lehota začína plynúť okamihom vyskytnutia udalosti, započítava sa do lehoty aj deň, kedy sa udalosť vyskytla?

Deň, keď došlo k udalosti, od ktorej začala plynúť lehota, sa môže zahrnúť do lehoty len v prípade, že to je výslovne stanovené v zákone, rozsudku alebo zmluve. Ustanovenie, v ktorom je uvedené, že určitá lehota začína plynúť odo dňa doručenia, nepredstavuje tento prípad. Z tohto dôvodu významné lehoty na podanie odvolania, ďalšieho odvolania alebo námietky začínajú plynúť odo dňa nasledujúceho po dni doručenia alebo uverejnenia rozsudku. Ak je však stanovené, že lehota začína plynúť od konkrétneho dňa, tento deň sa berie do úvahy pri výpočte lehoty. Ak lehota začína plynúť od doručenia, akýkoľvek iný spôsob prijatia oznámenia o obsahu dokumentu, ktorý sa má doručiť, je irelevantný pre výpočet lehoty.

7 Ak je lehota vyjadrená v dňoch, započítavajú sa do uvedeného počtu dní kalendárne dni alebo len pracovné dni?

Je irelevantné, či sú medzi začiatkom a koncom plynutia lehoty sviatky. Pracovné dni sa zohľadňujú pri výpočte iba vtedy, ak je to výslovne stanovené (ako v prípade lehoty na podanie odvolania proti platobnému rozkazu).

8 Ak je táto lehota vyjadrená v týždňoch, v mesiacoch alebo v rokoch?

Podobne, ak je lehota vyjadrená v mesiacoch alebo rokoch, je irelevantné, či sú medzi začiatkom a koncom plynutia lehoty sviatky, ak sa v zákone výslovne nestanovuje, že lehota sa týka pracovných dní.

9 Kedy uplynie lehota, ak je vyjadrená v týždňoch, v mesiacoch alebo v rokoch?

Ak je lehota vyjadrená v rokoch, uplynie, keď uplynie zodpovedajúci dátum posledného roka. Je potrebné upozorniť, že pre výpočet lehoty je irelevantné, či je v lehote priestupný rok.

Ak je lehota vyjadrená v mesiacoch, uplynie, keď uplynie deň posledného mesiaca, ktorý zodpovedá začiatočnému dňu lehoty. Ak v mesiaci nie je takýto deň, použije sa posledný deň mesiaca. Je potrebné upozorniť, že počet dní každého mesiaca nie je relevantný.

Polročná lehota sa uplatňuje ako lehota šiestich (6) mesiacov a lehota pol mesiaca sa uplatňuje ako lehota pätnástich (15) dní.

Ak je lehota vyjadrená v týždňoch, uplynie, keď uplynie zodpovedajúci deň v týždni, ktorý zodpovedá jej začiatočnému dňu; konkrétne, keď udalosť nastala v pondelok, týždenná lehota uplynie nasledujúci pondelok.

10 Ak posledný deň lehoty pripadá na sobotu, nedeľu, štátny sviatok alebo deň pracovného pokoja, predlžuje sa lehota do prvého nasledujúceho pracovného dňa?

Ak lehota uplynie v sobotu, nedeľu, vo sviatok alebo v deň pracovného pokoja, predĺži sa na nasledujúci pracovný deň.

11 Existujú nejaké okolnosti, za ktorých sa lehota predlžuje? Za akých podmienok sa môže uplatniť predĺženie?

Zákon umožňuje predĺženie lehoty nielen na základe vzájomnej dohody účastníkov, ale aj so súhlasom sudcu. Zákonné a sudcovské lehoty možno predĺžiť s tým obmedzením, že nie sú dotknuté práva tretích osôb. Sudca nie je viazaný žiadosťou o predĺženie platnosti dohody a môže jej čiastočne vyhovieť alebo ju zamietnuť na základe posúdenia okolností v jednotlivých prípadoch.

12 Aké sú lehoty na odvolanie?

  1. Lehota na podanie návrhu na zrušenie rozsudku [pätnásť (15) dní od doručenia rozhodnutia, ak účastník súdený v neprítomnosti má bydlisko v Grécku; pokiaľ účastník konania, ktorý sa nedostavil na pojednávanie, má bydlisko v zahraničí alebo jeho bydlisko nie je známe, v tom prípade je lehota šesťdesiat (60) dní od doručenia rozhodnutia – pozri článok 503 OSP].
  2. Lehota na podanie odvolania je stanovená v článku 518 ods. 1 OSP. Ak sa odvolateľ zdržiava v Grécku, táto lehota je tridsať (30) dní, a ak sa zdržiava v zahraničí alebo jeho pobyt nie je známy, lehota je šesťdesiat (60) dní. Lehota šesťdesiat (60) dní sa netýka osôb, ktoré majú dočasné bydlisko v zahraničí (cestovanie vo voľnom čase, niekoľkodňová neprítomnosť na konkrétny účel), ale má určité trvanie, ktoré súvisí s ich profesijným postavením a rodinným stavom.
  3. Lehota na obnovenie súdneho konania [šesťdesiat (60) dní, ak má žalobca bydlisko v Grécku; pokiaľ má žalobca bydlisko v zahraničí alebo jeho bydlisko nie je známe, v tom prípade je lehota stodvadsať (120) dní – pozri článok 545 OSP].
  4. Lehota na podanie ďalšieho odvolania [tridsať (30) dní od doručenia rozsudku, ak má odvolateľ bydlisko v Grécku; pokiaľ má odvolateľ bydlisko v zahraničí alebo jeho bydlisko nie je známe, v tom prípade je lehota deväťdesiat (90) dní od doručenia rozsudku. Ak rozsudok nebol doručený, lehota na ďalšie odvolanie je tri (3) roky od uverejnenia rozsudku – pozri článok 564 OSP].

13 Môže súd zmeniť lehotu, najmä lehotu týkajúcu sa dostavenia sa na súd alebo stanoviť osobitný dátum na dostavenie sa?

Nárok na súdnu ochranu podľa gréckych právnych predpisov zahŕňa stálu aj dočasnú súdnu ochranu bez ohľadu na povahu sporu. Prípady, keď vzhľadom na naliehavosť veci alebo v záujme predchádzania bezprostrednému nebezpečenstvu môžu súdy nariadiť opatrenia na zabezpečenie alebo ochranu práva alebo na úpravu situácie, ako aj ich zmenu alebo zrušenie, sa riešia v skrátenom konaní (podľa článkov 682 až 738 OSP). Vzhľadom na naliehavosť vecí má sudca, ktorý koná s cieľom zabezpečiť rýchle vyriešenie a s ohľadom na práva strán na vypočutie, právomoc určiť čas a miesto konania o návrhu na nariadenie predbežných opatrení. Sudca má teda možnosť voľne vybrať spôsob vydania predvolania a lehotu na dostavenie sa na konanie aj pre osoby, ktoré majú bydlisko v zahraničí alebo ktorých bydlisko nie je známe. Pojednávanie je možné stanoviť aj na nedeľu alebo sviatok. Uvedené lehoty sa uplatňujú na všetky občianskoprávne konania okrem predbežných opatrení bez možnosti ich predĺženia.

14 Ak sa úkon určený účastníkovi, ktorý má pobyt v mieste, kde by mal právo na predĺženie lehoty, oznámi v mieste, kde osoby, ktoré tam majú pobyt, nemajú právo na predĺženie lehoty, stráca táto osoba právo na uvedené predĺženie lehoty?

V gréckych právnych predpisoch neexistuje takéto ustanovenie.

15 Aké sú dôsledky nedodržania lehôt?

Nedodržanie lehôt týkajúcich sa činnosti súdu nemá procesné dôsledky. Prekročenie lehoty na podanie žaloby proti úkonom účastníkov konania vedie k strate práva, zatiaľ čo iné druhy následkov, ako napríklad neprípustnosť pojednávania, nasledujú v prípade prípravných lehôt (pozri článok 271 ods. 1 OSP).

16 Ak uplynie daná lehota, aké prostriedky nápravy majú k dispozícii účastníci, ktorí zmeškali lehotu, t. j. strany v omeškaní?

Restitutio in integrum je prostriedok nápravy ustanovený v ústave, pomocou ktorého strana, ktorá v dôsledku vyššej moci alebo v dôsledku podvodného úmyslu druhej strany nedodržala lehotu, je oprávnená požiadať o vrátenie pôvodného stavu pred uplynutím lehoty.

Vo výnimočných prípadoch však nie je možné podať takýto návrh, ak sa odvoláva na: a) chybu oprávneného advokáta alebo právneho zástupcu navrhovateľa, b) skutočnosti, ktoré sudca posúdil počas pojednávania o návrhu na predĺženie alebo odloženie lehoty s cieľom udeliť príslušné predĺženie alebo odklad. V žiadosti sa musia uviesť dôvody, pre ktoré lehota nebola dodržaná, dôkazy na zistenie pravdy a zmeškaný úkon alebo stav, ktorý sa vykonal. Návrh na restitutio in integrum sa musí prejednať do tridsiatich (30) dní odo dňa, keď bola odstránená prekážka, ktorá predstavuje zásah vyššej moci, alebo sa oznámil podvodný úmysel, za predpokladu, že nová lehota sa nemôže uplatniť, ak sa z akéhokoľvek dôvodu nedodrží uvedená lehota (pozri články 152 až 158 OSP).

Vo výnimočných prípadoch však nie je možné podať takýto návrh, ak sa odvoláva na: a) chybu oprávneného advokáta alebo právneho zástupcu navrhovateľa, b) skutočnosti, ktoré sudca posúdil počas pojednávania o návrhu na predĺženie alebo odloženie lehoty s cieľom udeliť príslušné predĺženie alebo odklad. V žiadosti sa musia uviesť dôvody, pre ktoré lehota nebola dodržaná, dôkazy na zistenie pravdy a zmeškaný úkon alebo stav, ktorý sa vykonal. Návrh na restitutio in integrum sa musí prejednať do tridsiatich (30) dní odo dňa, keď bola odstránená prekážka, ktorá predstavuje zásah vyššej moci, alebo sa oznámil podvodný úmysel, za predpokladu, že nová lehota sa nemôže uplatniť, ak sa z akéhokoľvek dôvodu nedodrží uvedená lehota (pozri články 152 až 158 OSP).


Obsah pôvodných vnútroštátnych jazykových verzií na tejto webovej lokalite spravujú príslušné kontaktné body EJS. Preklady týchto textov zabezpečila Európska komisia. V prekladoch preto ešte môžu chýbať možné úpravy pôvodných textov, ktoré neskôr vykoná príslušný štátny orgán členského štátu. Európska justičná sieť pre občianske a obchodné veci ani Európska komisia nenesú žiadnu zodpovednosť ani inak neručia za informácie alebo údaje, ktoré tento dokument obsahuje alebo na ktoré odkazuje. Právne normy v oblasti autorských práv členského štátu zodpovedných za túto stránku nájdete v právnom oznámení.

Posledná aktualizácia: 20/06/2018

Procesné lehoty - Francúzsko

OBSAH


1 Aké sú druhy lehôt v občianskoprávnych konaniach?

Vo francúzskom práve existujú okrem procesnej lehoty aj premlčacia a prekluzívna lehota.

Premlčacia lehota je obdobie, na konci ktorého osoba buď získa vecné práva (vtedy hovoríme o „vydržaní“), alebo ich držiteľ práva môže v dôsledku nepoužívania týchto práv stratiť (vtedy hovoríme o „premlčaní“). Premlčaciu lehotu je možné pozastaviť a prerušiť.

Prekluzívna lehota je časové obmedzenie práva podať žalobu. Zodpovedá pojmu „limitation of action“ z anglosaského práva. Prekluzívne lehoty nepodliehajú pozastaveniu. V zásade sa na ne nevzťahuje ani prerušenie. Podľa článkov 2241 a 2244 občianskeho zákonníka tieto lehoty však prerušujú určité úkony, napríklad predvolanie na súd alebo exekučný úkon (napríklad zaistenie majetku).

Na procesné lehoty sa úkony orgánu vzťahujú od chvíle, keď začne konať. Sú stanovené zákonom alebo určené sudcom. Na rozdiel od prekluzívnej lehoty ich následkom nie je zamietnutie žaloby. Tieto lehoty nie je možné prerušiť ani pozastaviť.

2 Zoznam jednotlivých dní, ktoré sa považujú za dni pracovného pokoja v zmysle nariadenia (EHS, Euratom) č. 1182/71 z 3. júna 1971

Sviatky podľa aktuálne platných predpisov:

  • nedeľa,
  • 1. január,
  • Veľkonočný pondelok,
  • 1. máj,
  • 8. máj,
  • Nanebovstúpenie Pána,
  • Svätodušný pondelok,
  • 14. júl,
  • Nanebovzatie Panny Márie (15. august),
  • Sviatok všetkých svätých (1. november),
  • 11. november,
  • prvý sviatok vianočný (25. december).

V niektorých departementoch a územných samosprávnych celkoch sú stanovené sviatky na pamiatku zrušenia otroctva: 27. máj v Guadeloupe, 10. jún v Guyane, 22. máj na Martiniku, 20. december na ostrove Réunion a 27. apríl na ostrove Mayotte.

V departementoch Alsace-Moselle sa slávi druhý sviatok vianočný a Veľký piatok.

3 Aké sú všeobecné pravidlá, ktoré sa vzťahujú na lehoty jednotlivých občianskoprávnych konaní?

Od nadobudnutia účinnosti zákona č. 2008-561 zo 17. júna 2008 (ktorý obsahuje prechodné ustanovenia) je premlčacia lehota v rámci všeobecného práva 5 rokov (predtým to bolo 30 rokov).

Napriek tomu existuje veľa výnimiek z tejto zásady, hlavne v súvislosti so žalobami na určenie občianskoprávnej zodpovednosti v dôsledku udalosti, pri ktorej došlo k fyzickej ujme, pri ktorých sa premlčacia lehota stanovuje na 10 rokov od konsolidácie ujmy alebo od jej zhoršenia, alebo v súvislosti s vecnými žalobami týkajúcimi sa nehnuteľnosti, ktoré budú premlčané po 30 rokoch.

Trvanie prekluzívnej a procesnej lehoty sa líši podľa vecí a konaní.

4 Ak sa nejaký úkon alebo formalita musia vykonať v rámci stanovenej lehoty, kedy začína táto lehota plynúť?

Pokiaľ ide o procesné lehoty, keď sa má úkon alebo náležitosť vykonať pred uplynutím istej lehoty, začiatkom tejto lehoty podľa článku 640 občianskeho súdneho poriadku je dátum úkonu, udalosti, rozhodnutia alebo doručenia písomnosti, ktorým sa spustila.

V prípade premlčacej a prekluzívnej lehoty sa na toto pravidlo vzťahujú aj osobitné požiadavky. Podľa článku 2226 občianskeho zákonníka žaloby na určenie občianskoprávnej zodpovednosti v oblasti fyzickej ujmy budú premlčané po desiatich rokoch od momentu, keď sa ujma prejaví alebo zhorší.

5 Je možné ovplyvniť alebo zmeniť začiatok plynutia lehoty spôsobom zaslania alebo doručenia písomností (osobným doručením súdnym doručovateľom alebo poštou)?

Pokiaľ ho podľa článku 664-1 občianskeho súdneho poriadku vykonáva súdny úradník, dátumom doručenia je deň doručenia písomnosti osobe, na miesto bydliska alebo pobytu alebo dátum vyhotovenia zápisnice, v ktorej súdny úradník opíše úsilie vynaložené na vyhľadanie adresáta písomnosti. Dátumom a časom elektronického doručenia je dátum a čas odoslania písomnosti adresátovi.

Podľa článkov 668 a 669 občianskeho súdneho poriadku je dátumom doručenia písomnosti poštou z pohľadu odosielateľa dátum odoslania a z pohľadu adresáta dátum prijatia listu. Dátum odoslania písomnosti poštou je dátum uvedený na poštovej pečiatke. Dátumom odovzdania je dátum na podacom lístku alebo dátum potvrdzujúceho podpisu. Dátum prijatia písomnosti, ktorá bola doručená doporučeným listom s doručenkou, je dátum, ktorý správa pôšt uviedla pri odovzdaní listu adresátovi.

V článku 647-1 občianskeho súdneho poriadku sa odchylne od týchto ustanovení stanovuje, že dátumom doručenia písomnosti v zámorskej správnej korporácii, v Novej Kaledónii alebo v zahraničí z pohľadu odosielateľa je dátum odoslania písomnosti súdnym úradníkom alebo súdnou kanceláriou alebo dátum prijatia na príslušnej prokuratúre.

6 Ak lehota začína plynúť okamihom vyskytnutia udalosti, započítava sa do lehoty aj deň, kedy sa udalosť vyskytla?

Pokiaľ sa lehota vyjadruje v dňoch, deň úkonu, udalosti, rozhodnutia či doručenia písomnosti, ktorým sa lehota spustila, sa podľa článku 641 občianskeho súdneho poriadku nezapočítava.

Forma doručenia písomnosti nemá vplyv na začiatok lehoty. Keď osoba písomnosť neprijala, určité ustanovenia umožňujú rozlíšiť dátum začatia lehoty od dátumu doručenia písomnosti osobe alebo od prijatia opatrenia na nútený výkon na základe písomnosti.

7 Ak je lehota vyjadrená v dňoch, započítavajú sa do uvedeného počtu dní kalendárne dni alebo len pracovné dni?

Podľa článku 642 občianskeho súdneho poriadku sa lehota, ktorá by za bežných okolností uplynula v sobotu, v nedeľu, vo sviatok alebo v deň pracovného pokoja, predlžuje do prvého nasledujúceho pracovného dňa.

Vyplýva z toho, že lehota plynie aj v nedeľu a počas sviatkov, no predĺži sa, pokiaľ by sa za normálnych okolností skončila v sobotu, v nedeľu, štátny sviatok či deň pracovného pokoja.

8 Ak je táto lehota vyjadrená v týždňoch, v mesiacoch alebo v rokoch?

Keď je lehota vyjadrená v mesiacoch alebo rokoch, podľa článku 641 občianskeho súdneho poriadku uplynie dňom posledného mesiaca alebo posledného roka, ktorý má rovnaký dátum ako úkon, udalosť, rozhodnutie či doručenie písomnosti, ktorým sa lehota spustila. V prípade, že v danom období neexistuje rovnaký dátum, lehota uplynie v posledný deň mesiaca.

Pokiaľ je lehota vyjadrená v mesiacoch alebo dňoch, najprv sa odpočítavajú mesiace, potom dni.

Pravidlo uvedené v článku 642 občianskeho súdneho poriadku (pozri predchádzajúcu otázku) sa vzťahuje na všetky lehoty, či už sú vyjadrené v dňoch, mesiacoch alebo rokoch.

9 Kedy uplynie lehota, ak je vyjadrená v týždňoch, v mesiacoch alebo v rokoch?

Ako už bolo uvedené, podľa článku 642 občianskeho súdneho poriadku lehota uplynie v posledný deň o dvadsiatej štvrtej hodine, pokiaľ nebola predĺžená z dôvodu, že by za bežných okolností uplynula v sobotu, nedeľu, vo sviatok alebo v deň pracovného pokoja.

Ako už bolo uvedené, každá lehota začína dátumom príslušného úkonu, udalosti, rozhodnutia alebo doručenia písomnosti.

10 Ak posledný deň lehoty pripadá na sobotu, nedeľu, štátny sviatok alebo deň pracovného pokoja, predlžuje sa lehota do prvého nasledujúceho pracovného dňa?

Ako už bolo uvedené, lehota, ktorá by za bežných okolností uplynula v sobotu, v nedeľu, vo sviatok alebo v deň pracovného pokoja, sa predĺži do prvého nasledujúceho pracovného dňa.

Musí byť stanovený alebo stanoviteľný začiatok lehoty. V prípade potreby ho posúdi súd. Predĺženie lehoty na prvý nasledujúci pracovný deň sa preto vzťahuje na všetky veci a konania.

11 Existujú nejaké okolnosti, za ktorých sa lehota predlžuje? Za akých podmienok sa môže uplatniť predĺženie?

Pokiaľ sa žiadosť predloží súdu, ktorý sídli v kontinentálnom Francúzsku, lehoty na dostavenie sa pred súd, na podanie odvolania, na podanie námietky, na požiadanie o opravný prostriedok a na kasačné konanie sa podľa článku 643 občianskeho súdneho poriadku predlžujú na:

  • jeden mesiac pre osoby, ktoré sa zdržiavajú v zámorskom departemente alebo v zámorskom území či zámorskej správnej korporácii;
  • dva mesiace v prípade osôb, ktoré sa nachádzajú v zahraničí.

Pokiaľ sa žiadosť predloží súdu, ktorý sídli v určených zámorských správnych korporáciách, lehoty na dostavenie sa pred súd, na podanie odvolania, na podanie námietky, na požiadanie o opravný prostriedok a na kasačné konanie sa podľa článku 644 občianskeho súdneho poriadku predlžujú na:

  • jeden mesiac pre osoby, ktoré sa nenachádzajú v územnom správnom celku, pre ktorý je príslušný daný súd;
  • dva mesiace v prípade osôb, ktoré sa nachádzajú v zahraničí.

12 Aké sú lehoty na odvolanie?

V súlade s článkom 538 občianskeho súdneho poriadku je lehota na podanie odvolania jeden mesiac v sporovom konaní a pätnásť dní v nesporových veciach. Vo viacerých predpisoch sa však nachádzajú výnimky z tohto pravidla. Lehota na podanie odvolania je pätnásť dní, pokiaľ ide rozhodnutia o nariadení predbežného opatrenia, rozhodnutia exekučného sudcu, rozhodnutia sudcu pre rodinné veci, rozhodnutia sudcu pre deti vo veci výchovného opatrenia…

13 Môže súd zmeniť lehotu, najmä lehotu týkajúcu sa dostavenia sa na súd alebo stanoviť osobitný dátum na dostavenie sa?

V prípade núdze môžu sudcovia lehoty na dostavenie sa pred súd skrátiť a umožniť predvolanie na stanovený deň. Sudcovia môžu naproti tomu odložiť preskúmanie veci na neskorší dátum, aby stranám umožnili dostaviť sa pred súd.

14 Ak sa úkon určený účastníkovi, ktorý má pobyt v mieste, kde by mal právo na predĺženie lehoty, oznámi v mieste, kde osoby, ktoré tam majú pobyt, nemajú právo na predĺženie lehoty, stráca táto osoba právo na uvedené predĺženie lehoty?

Pokiaľ je písomnosť určená strane s bydliskom na mieste, kde môže využiť predĺženie lehoty podľa článku 647 občianskeho súdneho poriadku, pričom tejto osobe sa doručí písomnosť na mieste, ktorého obyvatelia nemajú nárok na predĺženie, na toto oznámenie sa budú vzťahovať iba lehoty priznané obyvateľom týchto miest.

15 Aké sú dôsledky nedodržania lehôt?

Ukončenie premlčania alebo uplynutie prekluzívnej lehoty ukončuje existenciu práva podať žalobu a sankcionujú sa námietkou neprípustnosti, ktorá má za následok vyhlásenie návrhu za neprípustný, a to bez preskúmania podstaty.

Sankcie súvisiace s nedodržaním procesnej lehoty stanovené zákonom alebo určené súdom sa líšia v závislosti od toho, na čo lehota slúži, a podľa úkonu, ktorý sa má dosiahnuť. Nedodržaním lehoty na dostavenie sa pred súd sa ruší rozsudok vynesený pred jej uplynutím, pokiaľ sa žalovaný nedostavil. Nedostatok náležitej starostlivosti strán sa vo všeobecnosti trestá vyškrtnutím zo súdneho registra. Nesplnenie procesných úkonov sa trestá neplatnosťou.

16 Ak uplynie daná lehota, aké prostriedky nápravy majú k dispozícii účastníci, ktorí zmeškali lehotu, t. j. strany v omeškaní?

Žiadne ustanovenie neumožňuje zvrátenie straty práva podať žalobu, ktorá je právnym účinkom uplynutia premlčacej alebo prekluzívnej lehoty.

Pokiaľ je to uvedené v predpisoch, sudca má možnosť oslobodiť stranu od preklúzie vyplývajúcej z uplynutia lehoty. V článku 540 občianskeho súdneho poriadku sa stanovuje možnosť oslobodiť stranu od preklúzie vyplývajúcej z uplynutia lehoty na podanie odvolania proti rozsudku, ktorý bol vydaný v neprítomnosti alebo sa považuje za kontradiktórny, keď strana bez toho, aby sa dopustila chyby, nevedela o rozhodnutí v dostatočnom časovom predstihu na uplatnenie opravných prostriedkov, alebo v prípade, že nemôže konať.

Rozhodnutie súdu, ktorým sa procesný úkon vyhlasuje za neplatný, môže byť predmetom odvolania alebo žiadosti o zrušenie. Neplatnosťou sa navyše ukončuje konanie, pričom pretrváva právo na podanie žaloby. Pokiaľ teda nebol žiaden dôvod na zrušenie úkonu, najmä premlčanie, môže sa vytvoriť nová žiadosť.

Rozhodnutie o vyškrtnutí zo súdneho registra nepodlieha opravným prostriedkom. Napriek vyškrtnutiu konanie pretrváva. Výsledkom je, že prerušenie premlčacej alebo prekluzívnej lehoty vyplývajúce z predvolania sa zachová. Splnenie náležitosti, žiadosť o opätovné zapísanie veci do súdneho registra umožňujú ukončiť prerušenie konania vyplývajúce z vyškrtnutia.

Súvisiace odkazy

Odkaz sa zobrazí v novom okneWebové stránky Legifrance – Občiansky súdny poriadok

Odkaz sa zobrazí v novom okneWebové stránky Legifrance – Občiansky súdny poriadok v angličtine a španielčine

Odkaz sa zobrazí v novom okneWebové stránky Legifrance – sviatky


Obsah pôvodných vnútroštátnych jazykových verzií na tejto webovej lokalite spravujú príslušné kontaktné body EJS. Preklady týchto textov zabezpečila Európska komisia. V prekladoch preto ešte môžu chýbať možné úpravy pôvodných textov, ktoré neskôr vykoná príslušný štátny orgán členského štátu. Európska justičná sieť pre občianske a obchodné veci ani Európska komisia nenesú žiadnu zodpovednosť ani inak neručia za informácie alebo údaje, ktoré tento dokument obsahuje alebo na ktoré odkazuje. Právne normy v oblasti autorských práv členského štátu zodpovedných za túto stránku nájdete v právnom oznámení.

Posledná aktualizácia: 23/07/2018

Procesné lehoty - Chorvátsko

OBSAH


1 Aké sú druhy lehôt v občianskoprávnych konaniach?

V Chorvátskej republike sú lehoty v občianskoprávnych konaniach upravené v ustanoveniach článkov 111 až 114 zákona o občianskom súdnom konaní (Zakon o parničnom postupku) [Narodne Novine (NN; Úradný vestník Chorvátskej republiky) č. 53/91, 91/92, 112/99, 129/00, 88/01, 117/03, 88/05, 2/07, 96/08, 84/08, 123/08, 57/11, 25/13 a 89/14; ďalej len: ZPP].

Lehota je určité časové obdobie, počas ktorého sa môže vykonať procesný úkon alebo pred uplynutím ktorého sa vykonať nemôže.

Chorvátske procesné právo uznáva niekoľko druhov lehôt:

• zákonné (zakonski) a sudcovské (sudski) lehoty – trvanie zákonných lehôt stanovuje zákon a súd alebo účastníci konania ich nemôžu zmeniť a trvania sudcovských lehôt určí na základe zákonného oprávnenia súd podľa svojho uváženia pre každý jednotlivý prípad,

• predĺžiteľné (produživi) a nepredĺžiteľné (neproduživi) lehoty – zákonné lehoty sa nepredlžujú, zatiaľ čo sudcovské lehoty sa môžu predĺžiť na základe rozhodnutia súdu, ale iba na návrh dotknutej osoby, ak na to existujú oprávnené dôvody (článok 111 ods. 2 ZPP),

• subjektívne (subjektivni) a objektívne (objektivni) lehoty – subjektívne lehoty sú tie, ktorých začiatok závisí od toho, kedy sa oprávnená osoba dozvedela o udalosti, ktorá je relevantná na výpočet lehoty, a objektívne lehoty sú tie, ktoré sa počítajú od vzniku relevantných skutočností bez ohľadu na to, kedy sa oprávnená osoba o nich dozvedela,

• prekluzívne (prekluzivni) a poriadkové (instruktivni) lehoty – nedodržanie prekluzívnej lehoty vedie k strate práva následne vykonať procesný úkon, zatiaľ čo nedodržanie poriadkovej lehoty nevedie k škodlivým následkom a procesný úkon sa môže následne vykonať,

• minimálne (dilatorni) lehoty a lehoty na plnenie (paricijski) – minimálne lehoty znamenajú, že procesný úkon sa nemôže vykonať pred uplynutím určitého obdobia, zatiaľ čo lehoty na plnenie znamenajú, že súd nemôže vykonať určitú činnosť pred uplynutím lehoty na plnenie,

• občianskoprávne (građanskopravni) a procesné (procesnopravni) lehoty – občianskoprávne lehoty sú tie, ktoré stanovujú časové obdobie na získanie oprávnenia alebo splnenie povinností, ktoré vyplývajú z ustanovení občianskeho práva hmotného, zatiaľ čo procesné lehoty stanovujú časové obdobie na získanie oprávnenia alebo splnenia povinností vyplývajúcich z ustanovení (občianskeho) procesného práva.

2 Zoznam jednotlivých dní, ktoré sa považujú za dni pracovného pokoja v zmysle nariadenia (EHS, Euratom) č. 1182/71 z 3. júna 1971.

Zoznam dní pracovného pokoja v Chorvátskej republike sa riadi zákonom o sviatkoch, pamätných dňoch a dňoch pracovného pokoja v Chorvátskej republike (Zakon o blagdanima, spomendanima i neradnim danima u Republici Hrvatskoj) (NN č. 33/96, 96/01, 13/02, 136/02, 112/05, 59/06, 55/08, 74/11, 130/11).

Štátne sviatky v Chorvátskej republike sú tieto:

1. január – Nový rok

6. január – Zjavenie Pána

Veľkonočná nedeľa a Veľkonočný pondelok

Božie telo

1. máj – Sviatok práce

22. jún – Deň boja proti fašizmu

25. jún – Deň štátnosti

5. august – Deň víťazstva a vďakyvzdania vlasti a Deň veteránov vlasti

15. august – Nanebovzatie Panny Márie

8. október – Deň nezávislosti

1. november – Sviatok všetkých svätých

25. december – prvý sviatok vianočný

26. december – druhý sviatok vianočný/Deň svätého Štefana

V Chorvátskej republike sú štátne sviatky dňami pracovného pokoja.

3 Aké sú všeobecné pravidlá, ktoré sa vzťahujú na lehoty jednotlivých občianskoprávnych konaní?

Lehoty sa počítajú v dňoch, mesiacoch a rokoch.

Pravidlá počítania lehôt sa uplatňujú na všetky lehoty. Lehoty sa počítajú v celých dňoch od polnoci do polnoci (computatio civilis, a die ad diem) počítaním hodín a minút (computation naturalis, a momento ad momentum) a nie od okamihu do okamihu. Pre viac informácií o všeobecných pravidlách pozri odpoveď na otázku 1.

4 Ak sa nejaký úkon alebo formalita musia vykonať v rámci stanovenej lehoty, kedy začína táto lehota plynúť?

Dátum začiatku plynutia lehoty je dátum začatia konania alebo nejakého iného úkonu (napr. doručenia, oznámenia), od ktorého sa musí počítať trvanie lehoty. Dátum začiatku nie je zahrnutý v lehotách, ktoré sú vyjadrené v dňoch. Za začiatok lehoty sa považuje prvý nasledujúci deň.

5 Je možné ovplyvniť alebo zmeniť začiatok plynutia lehoty spôsobom zaslania alebo doručenia písomností (osobným doručením súdnym doručovateľom alebo poštou)?

Všeobecným pravidlom doručovania je, aby sa uskutočnilo v pracovný deň, a to konkrétne od siedmej do dvadsiatej hodiny v obydlí alebo na pracovisku osoby, ktorej sa má dokument doručiť, alebo na súde, ak sa tam dotknutá osoba nachádza. Výnimka z uvedeného pravidla, že doručenie sa musí uskutočniť v pracovný deň a konkrétne od siedmej do dvadsiatej hodiny sa nevzťahuje na doručenie poštou alebo notárom.

Doručenie sa môže uskutočniť aj v inom čase a na inom mieste so súhlasom osoby, ktorej sa má dokument doručiť.

Ak to súd považuje za potrebné, vydá príkaz na doručenie na akékoľvek iné miesto alebo v akomkoľvek inom čase. V prípade tejto formy doručenia sa osobe, ktorej sa má oznámenie doručiť, odovzdá kópia rozhodnutia súdu, ktorý nariadil doručenie. Rozhodnutie nemusí obsahovať vysvetlenie.

6 Ak lehota začína plynúť okamihom vyskytnutia udalosti, započítava sa do lehoty aj deň, kedy sa udalosť vyskytla?

Ak sa lehota počíta na dni, deň, keď sa doručenie alebo oznámenie uskutočnilo, alebo deň vykonania úkonu, od ktorého lehota začína plynúť, nie je zahrnutý v tejto lehote. Lehota začne plynúť až v prvý nasledujúci deň.

Napríklad, ak pätnásťdňová lehota začne plynúť od udalosti, ku ktorej došlo 5. februára, pätnásťdňová lehota uplynie o polnoci 20. februára.

Z tohto dôvodu sa lehota nezačne počítať v deň udalosti (dies a quo), ale v nasledujúci deň.

7 Ak je lehota vyjadrená v dňoch, započítavajú sa do uvedeného počtu dní kalendárne dni alebo len pracovné dni?

Ak je lehota vyjadrená v dňoch, uvedený počet dní predstavuje kalendárne dni. Ak však posledný deň lehoty pripadne na štátny sviatok alebo na nedeľu, alebo na iný deň, keď je súd zatvorený, lehota uplynie na konci prvého nasledujúceho pracovného dňa.

8 Ak je táto lehota vyjadrená v týždňoch, v mesiacoch alebo v rokoch?

Lehoty, ktoré sa počítajú v mesiacoch alebo rokoch, končia na konci dňa posledného mesiaca alebo roka, ktorého číslo sa zhoduje s číslom dňa, v ktorom lehota začala plynúť.

Ak v poslednom mesiaci nie je takýto deň, lehota uplynie v posledný deň takéhoto mesiaca.

9 Kedy uplynie lehota, ak je vyjadrená v týždňoch, v mesiacoch alebo v rokoch?

Pozri bod 8.

10 Ak posledný deň lehoty pripadá na sobotu, nedeľu, štátny sviatok alebo deň pracovného pokoja, predlžuje sa lehota do prvého nasledujúceho pracovného dňa?

Áno.

11 Existujú nejaké okolnosti, za ktorých sa lehota predlžuje? Za akých podmienok sa môže uplatniť predĺženie?

Lehotu stanovenú súdom možno predĺžiť len raz, a to na návrh dotknutej osoby, ak na to existujú legitímne dôvody.

Tento návrh sa musí predložiť pred uplynutím lehoty, pre ktorú sa požaduje predlženie.

Odvolanie proti rozhodnutiu o predĺžení lehoty nie je prípustné.

Predĺžená lehota začína plynúť od prvého dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty, pre ktorú sa žiadalo predĺženie.

12 Aké sú lehoty na odvolanie?

Proti rozsudku vydanému súdom prvého stupňa môžu účastníci konania podať odvolanie do pätnástich dní odo dňa doručenia kópie rozsudku, pokiaľ tento zákon nestanovuje inú lehotu. V prípade sporov týkajúcich sa šekov a zmeniek je táto lehota osem dní.

Okrem toho v konaniach s nízkou hodnotou sporu a v pracovnoprávnych sporoch je lehota na podanie odvolania osem dní.

13 Môže súd zmeniť lehotu, najmä lehotu týkajúcu sa dostavenia sa na súd alebo stanoviť osobitný dátum na dostavenie sa?

Lehotu stanovenú súdom možno predĺžiť len raz, a to na návrh dotknutej osoby, ak na to existujú legitímne dôvody.

14 Ak sa úkon určený účastníkovi, ktorý má pobyt v mieste, kde by mal právo na predĺženie lehoty, oznámi v mieste, kde osoby, ktoré tam majú pobyt, nemajú právo na predĺženie lehoty, stráca táto osoba právo na uvedené predĺženie lehoty?

V pravidlách občianskeho súdneho konania v Chorvátskej republike sa nestanovuje predĺženie lehoty vzhľadom na miesto pobytu účastníkov konania.

15 Aké sú dôsledky nedodržania lehôt?

Následky závisia od právnej povahy lehôt, t. j. v prípade zákonných lehôt, ktoré sú nepredĺžiteľné, a účastník konania nevykoná procesný úkon v stanovenej lehote, nedodržanie takejto lehoty má za následok stratu práva na následné vykonanie tohto procesného úkonu.

Na druhej strane existujú lehoty, ktorých nedodržanie nemá za následok stratu práva následne vykonať úkon a tieto lehoty sa označujú ako poriadkové.

16 Ak uplynie daná lehota, aké prostriedky nápravy majú k dispozícii účastníci, ktorí zmeškali lehotu, t. j. strany v omeškaní?

Ak sa účastník konania nedostaví na pojednávanie alebo nedodrží lehotu na vykonanie úkonu v konaní a z tohto dôvodu stratí právo vykonať úkon, súd môže povoliť tomuto účastníkovi na jeho návrh, aby vykonal úkon neskôr (návrh na obnovenie predchádzajúceho stavu), ak sa domnieva, že existujú oprávnené dôvody na nekonanie.

Návrh sa musí podať do ôsmich dní odo dňa, keď dôvod nekonania zanikol; v prípade, že sa účastník konania dozvedel o nekonaní neskôr, uvedená lehota začína plynúť v deň, keď sa o tom účastník dozvedel. Po uplynutí dvoch mesiacov odo dňa nekonania nie je možné podať návrh na obnovenie predchádzajúceho stavu.


Obsah pôvodných vnútroštátnych jazykových verzií na tejto webovej lokalite spravujú príslušné kontaktné body EJS. Preklady týchto textov zabezpečila Európska komisia. V prekladoch preto ešte môžu chýbať možné úpravy pôvodných textov, ktoré neskôr vykoná príslušný štátny orgán členského štátu. Európska justičná sieť pre občianske a obchodné veci ani Európska komisia nenesú žiadnu zodpovednosť ani inak neručia za informácie alebo údaje, ktoré tento dokument obsahuje alebo na ktoré odkazuje. Právne normy v oblasti autorských práv členského štátu zodpovedných za túto stránku nájdete v právnom oznámení.

Posledná aktualizácia: 23/08/2018

Procesné lehoty - Litva

OBSAH


1 Aké sú druhy lehôt v občianskoprávnych konaniach?

V občianskom zákonníku (Civilinis kodeksas) sa stanovuje všeobecná premlčacia lehota a kratšie premlčacie lehoty. Premlčacie lehoty môžu byť obnoviteľné, nadobúdacie alebo rozväzovacie.

2 Zoznam jednotlivých dní, ktoré sa považujú za dni pracovného pokoja v zmysle nariadenia (EHS, Euratom) č. 1182/71 z 3. júna 1971.

Nedele;

1. január: Nový rok;

16. február: Deň obnovy štátu Litva;

11. marec: Deň vyhlásenia nezávislosti Litvy;

Veľkonočná nedeľa a Veľkonočný pondelok (podľa západnej tradície);

1. máj: Medzinárodný Sviatok práce;

Prvá májová nedeľa: Deň matiek;

Prvá júnová nedeľa: Deň otcov;

24. jún: Deň letného slnovratu, Sviatok sv. Jána Krstiteľa;

6. júl: Deň štátnej suverenity (korunovácia kráľa Mindaugasa);

15. august: Nanebovzatie Panny Márie;

1. november: Sviatok všetkých svätých;

24. december: Štedrý deň;

25. a 26. december: Vianoce.

3 Aké sú všeobecné pravidlá, ktoré sa vzťahujú na lehoty jednotlivých občianskoprávnych konaní?

Premlčacia lehota stanovená zákonom, zmluvou alebo súdnym orgánom je vyjadrená v kalendárnych dňoch alebo počtom rokov, mesiacov, týždňov, dní alebo hodín.

Premlčacia lehota môže byť vymedzená aj udalosťou, ktorá musí nevyhnutne nastať. Môže byť obnoviteľná, nadobúdacia alebo rozväzovacia. Obnoviteľná premlčacia lehota je taká, ktorú môže po jej uplynutí súd obnoviť za predpokladu, že príslušná lehota sa nedodržala zo závažných dôvodov. Nadobúdacia premlčacia lehota je lehota, na konci ktorej vzniká (nadobudne sa) určité občianske právo alebo povinnosť. Rozväzovacia premlčacia lehota je lehota, na konci ktorej určité občianske právo alebo povinnosť zaniká. Rozväzovacia premlčacia lehota nemôže byť obnovená súdom ani v rozhodcovskom konaní.

Vo všeobecnosti trvá premlčacia lehota desať rokov.

V litovských právnych predpisoch sa stanovujú kratšie premlčacie lehoty pre osobitné typy nárokov.

Kratšia, jednomesačná premlčacia lehota sa uplatňuje pri nárokoch vyplývajúcich z verejného obstarávania.

Kratšia, trojmesačná premlčacia lehota sa uplatňuje pri nárokoch týkajúcich sa vyhlásenia rozhodnutí orgánov právnickej osoby za neplatné.

Kratšia, šesťmesačná premlčacia lehota sa uplatňuje pri:

  1. nárokoch, ktoré sa týkajú vymáhania sankcií (pokuta, úroky z omeškania);
  2. nárokoch, ktoré sa týkajú chýb predaných položiek.

Kratšia, šesťmesačná premlčacia lehota sa uplatňuje pri nárokoch vznikajúcich na základe vzťahov medzi prepravnými spoločnosťami a ich zákazníkmi v súvislosti so zásielkami odosielanými z Litvy, kým jednoročná premlčacia lehota sa vzťahuje na zásielky odosielané zo zahraničia.

Kratšia, jednoročná premlčacia lehota sa uplatňuje pri pohľadávkach z poistenia.

Kratšia, trojročná premlčacia lehota sa uplatňuje pri nárokoch na náhradu škody vrátane nárokov na náhradu škody vyplývajúcich z neprimeranej kvality výrobkov.

Kratšia, päťročná premlčacia lehota sa uplatňuje pri pohľadávkach pri vymáhaní úrokov a iných pravidelných platieb.

10. Na nároky týkajúce sa chýb uskutočnených prác sa vzťahuje kratšia premlčacia lehota.

Na nároky vyplývajúce z prepravy nákladu, cestujúcich a batožiny sa vzťahuje premlčacia lehota stanovená v zákonníkoch (zákonoch) platných pre osobitné spôsoby prepravy.

Premlčaciu lehotu ani pravidlá výpočtu takejto lehoty nemožno zmeniť dohodou účastníkov.

Premlčacia lehota sa neuplatňuje na:

1) nároky vyplývajúce z porušenia osobných nemajetkových práv s výnimkou prípadov stanovených zákonom;

2) nároky vkladateľov na vrátenie ich vkladov uložených v banke alebo inej úverovej inštitúcii;

3) ďalšie nároky na náhradu škody vyplývajúce z týchto trestných činov, ktoré sú stanovené v Odkaz sa zobrazí v novom okneTrestnom zákonníku (Baudžiamasis kodeksas):

1. genocída (článok 99);

2. zaobchádzanie s osobami, ktoré je zakázané podľa medzinárodného práva (článok 100);

3. zabitie osôb, na ktoré sa vzťahuje ochrana podľa medzinárodného humanitárneho práva (článok 101);

4. deportácia alebo presun civilistov (článok 102);

5. spôsobenie ublíženia na zdraví, mučenie alebo iné nehumánne zaobchádzanie s osobami, na ktoré sa vzťahuje ochrana podľa medzinárodného humanitárneho práva (článok 103);

6. násilné využívanie civilistov alebo vojnových zajatcov v ozbrojených silách nepriateľa (článok 105);

7. zničenie chránených predmetov alebo rozkrádanie národného kultúrneho bohatstva (článok 106);

8. agresia (článok 110);

9. zakázané vojenské útoky (článok 111);

10. využitie zakázaných prostriedkov vedenia vojny (článok 112);

11. nedôsledný výkon povinností veliteľa;

4) prípady určené v iných zákonoch a iné nároky.

Lehoty platné pri pojednávaniach v občianskoprávnych konaniach. Súd sa musí usilovať v občianskoprávnej veci čo najskôr rozhodnúť, vyhnúť sa odkladu a zabezpečiť, aby sa vo veci rozhodlo na jedinom súdnom pojednávaní.

V zákonoch sa môžu stanovovať konkrétne lehoty pre určité kategórie občianskoprávnych vecí, ktorými sa súdy majú zaoberať. Ak súd prvého stupňa nevykoná procesný úkon vyžadované podľa Občianskeho zákonníka, účastník konania so záujmom na vykonaní tohto opatrenia má právo požiadať súd o stanovenie lehoty na jeho vykonanie. Žiadosť sa musí podať prostredníctvom súdu, ktorý vo veci rozhoduje, a ten musí rozhodnúť o jej prípustnosti najneskôr v pracovný deň nasledujúci po jej prijatí. Ak súd, ktorý nevykonal procesný úkon, čo viedlo k podaniu žiadosti, vykoná príslušný úkon do siedmich dní od prijatia žiadosti, žiadosť príslušného účastníka sa považuje za zrušenú. V opačnom prípade sa žiadosť postupuje odvolaciemu súdu do siedmich pracovných dní od dátumu jej prijatia. Takéto žiadosti sa obvykle preskúmajú písomným postupom bez toho, aby boli účastníci informovaní o čase a mieste pojednávania alebo aby boli pozvaní na toto pojednávanie. Odvolací súd musí žiadosť preskúmať do siedmich pracovných dní od jej prijatia. Preskúmať ju a rozhodnúť o nej musí predseda odvolacieho súdu, predseda oddelenia pre občianskoprávne veci alebo sudca, ktorého určia. Vynesený rozsudok nemožno napadnúť podaním osobitného odvolania.

4 Ak sa nejaký úkon alebo formalita musia vykonať v rámci stanovenej lehoty, kedy začína táto lehota plynúť?

Lehota začína plynúť od 0.00 hod. dňa nasledujúceho po kalendárnom dni alebo udalosti, ktoré vymedzujú jej začiatok, pokiaľ sa v osobitných zákonoch nestanovuje inak.

5 Je možné ovplyvniť alebo zmeniť začiatok plynutia lehoty spôsobom zaslania alebo doručenia písomností (osobným doručením súdnym doručovateľom alebo poštou)?

Všetky písomné návrhy a oznámenia poslané poštou, telegrafom alebo inými komunikačnými prostriedkami pred polnocou v posledný deň lehoty sa považujú za poslané načas (článok 1.122 Občianskeho zákonníka).

V článku 123 ods. 3 až 4 Občianskeho súdneho poriadku (Civilinio proceso kodeksas) sa stanovuje, že ak osoba, ktorá doručuje procesný dokument, nezastihne adresáta v jeho mieste bydliska alebo na pracovisku, dokument musí byť doručený akémukoľvek dospelému rodinnému príslušníkovi, ktorý s ním býva (deti vrátane osvojených detí, rodičia vrátane adoptívnych rodičov, manžel/manželka, atď.) s výnimkou prípadu, keď majú rodinní príslušníci protichodné právne záujmy na výsledku konania, alebo ak sa ani oni nezastihnú, vedeniu pracoviska.

Ak osoba, ktorá doručuje procesný dokument, nezastihne adresáta v registrovanom sídle právnickej osoby ani na inom mieste, ktoré určila právnická osoba, procesný dokument musí byť doručený zamestnancovi právneho subjektu, ktorý je prítomný v mieste doručenia. Ak sa procesný dokument nedoručí spôsobom, ktorý je určený v tomto odseku, musí sa zaslať poštou na adresu sídla právnickej osoby a považuje sa za doručený do desiatich dní od dátumu zaslania.

6 Ak lehota začína plynúť okamihom vyskytnutia udalosti, započítava sa do lehoty aj deň, kedy sa udalosť vyskytla?

Lehota začína plynúť od 0.00 hod. dňa nasledujúceho po kalendárnom dni alebo udalosti, ktoré vymedzujú jej začiatok, pokiaľ sa v osobitných zákonoch nestanovuje inak (článok 73 Občianskeho súdneho poriadku).

7 Ak je lehota vyjadrená v dňoch, započítavajú sa do uvedeného počtu dní kalendárne dni alebo len pracovné dni?

Premlčacia lehota sa počíta v kalendárnych dňoch. Lehota začína plynúť od 0.00 hod. dňa nasledujúceho po kalendárnom dni alebo udalosti, ktoré vymedzujú jej začiatok, pokiaľ sa v osobitných zákonoch nestanovuje inak.

8 Ak je táto lehota vyjadrená v týždňoch, v mesiacoch alebo v rokoch?

Procesná lehota vyjadrená v rokoch, mesiacoch alebo dňoch začína plynúť od 0.00 hod. dňa nasledujúceho po kalendárnom dni alebo udalosti, ktoré vymedzujú jej začiatok, pokiaľ sa v osobitných zákonoch nestanovuje inak.

9 Kedy uplynie lehota, ak je vyjadrená v týždňoch, v mesiacoch alebo v rokoch?

Lehota vyjadrená v týždňoch uplynie o 24.00 hod. príslušného dňa posledného týždňa zahrnutého do tejto lehoty. Lehota vyjadrená v mesiacoch uplynie o 24.00 hod. príslušného dňa posledného mesiaca zahrnutého do tejto lehoty. Lehota vyjadrená v rokoch uplynie o 24.00 hod. príslušného dňa v príslušnom mesiaci posledného roka zahrnutého do tejto lehoty. Ak lehota vyjadrená v rokoch alebo mesiacoch, uplynie v mesiaci, v ktorom nie je príslušný dátum, lehota uplynie v posledný deň mesiaca.

10 Ak posledný deň lehoty pripadá na sobotu, nedeľu, štátny sviatok alebo deň pracovného pokoja, predlžuje sa lehota do prvého nasledujúceho pracovného dňa?

Oficiálne sviatky a dni odpočinku (soboty a nedele) sú zahrnuté do lehoty. Ak je posledným dňom lehoty deň odpočinku alebo oficiálny sviatok, lehota sa považuje za uplynutú v nasledujúci pracovný deň.

11 Existujú nejaké okolnosti, za ktorých sa lehota predlžuje? Za akých podmienok sa môže uplatniť predĺženie?

Obnovenie procesných lehôt. Osobám, ktoré nedodržia lehotu stanovenú v osobitných zákonoch alebo súdom z dôvodov, ktoré súd uzná za významné, sa môže poskytnúť obnovenie príslušnej lehoty. Súd má právo obnoviť lehotu z vlastnej iniciatívy, ak z procesného spisu vyplýva, že príslušná lehota nebola dodržaná z významných dôvodov.

Žiadosť o obnovenie lehoty sa musí podať na súde, ktorý mal vykonať procesný úkon. Bude preskúmaná v písomnom postupe. Procesný úkon (podanie žaloby, predloženie dokumentov alebo vykonanie ďalších opatrení), v súvislosti s ktorým nebola dodržaná lehota, sa musí vykonať súbežne so žiadosťou. Žiadosť o obnovenie lehoty musí byť odôvodnená. Musia k nej byť priložené dôkazy, ktoré opodstatňujú potrebu jej obnovenia.

Procesná lehota sa obnovuje na základe súdneho rozhodnutia. Zamietnutie obnovenia procesnej lehoty má podobu odôvodneného súdneho rozhodnutia. Súdne rozhodnutie, ktorým sa zamieta žiadosť o obnovenie nedodržanej lehoty, možno napadnúť podaním osobitného odvolania.

12 Aké sú lehoty na odvolanie?

Odvolanie proti rozsudku krajského súdu sa môže podať do 30 dní od vynesenia rozsudku súdom prvého stupňa.

Osobitné odvolanie proti rozhodnutiu krajského súdu je možné podať:

  • do 7 dní od vydania rozhodnutia v prípadoch, keď napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa bolo vydané v ústnom konaní;
  • do 7 dní od doručenia osvedčenej kópie rozhodnutia v prípadoch, keď napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa bolo vydané v písomnom konaní.

Odvolanie sa môže podať proti rozsudkom krajských súdov rozhodujúcich o skutkovej podstate veci, kým osobitné odvolania je možné podať proti predbežným rozhodnutiam krajských súdov, ktoré sú výslovne uvedené v Občianskom súdnom poriadku [napr. proti rozhodnutiu, ktorým sa zamieta žiadosť o obnovenie procesnej lehoty (článok 78 ods. 6 Občianskeho súdneho poriadku), proti rozhodnutiu o súdnych trovách (článok 100 Občianskeho súdneho poriadku) alebo proti rozhodnutiu, ktoré bráni ďalšiemu konaniu].

13 Môže súd zmeniť lehotu, najmä lehotu týkajúcu sa dostavenia sa na súd alebo stanoviť osobitný dátum na dostavenie sa?

Súdne konanie sa musí v každom prípade viesť nepretržite s výnimkou prípadu, že sa oznámi odročenie, ktoré nemôže trvať viac ako päť pracovných dní. Odročenie je možné oznámiť s cieľom umožniť súdu a účastníkom konania odpočinok pri dlhotrvajúcom pojednávaní a získať všetky chýbajúce dôkazy, čím sa zaručí, aby sa vec vyriešila čo najrýchlejšie.

Ak súd pojednávanie odročí, musí sa stanoviť čas ďalšieho súdneho pojednávania a tento čas sa musí oznámiť účastníkom, ktorí to musia potvrdiť podpisom. Osoby, ktoré sa nedostavili na súd, alebo nové osoby zahrnuté do konania sa informujú o čase ďalšieho súdneho pojednávania v súlade s Občianskym súdnym poriadkom.

V určitých situáciách môže byť súdne pojednávanie prerušené. Takéto prerušenie znamená, že všetky procesné úkony, ktoré majú byť vykonané s cieľom rozhodnúť o skutkovej podstate veci, sa dočasne prerušia na neurčitý čas. Konanie možno prerušiť z objektívnych dôvodov, ktoré sú určené v osobitných zákonoch, ktoré bránia rozhodnutiu v občianskoprávnej veci a nepodliehajú rozhodnutiu účastníkov ani súdu, alebo za okolností, ktoré nie sú stanovené v osobitných zákonoch, ale bránia súdu zaoberať sa skutkovou podstatou veci.

Súd musí pojednávanie prerušiť za týchto okolností:

  • v prípade úmrtia fyzickej osoby alebo zániku právnickej osoby, ktorá bola účastníkom konania, keď je povolený prenos práv na nástupcu vzhľadom na právne vzťahy spojené so sporom; keď účastník stratí právnu spôsobilosť, konanie sa musí prerušiť, kým sa nevyjasní, kto je nástupca zosnulej fyzickej osoby alebo zaniknutej právnickej osoby, alebo kým sa nevysvetlia okolnosti, ktoré viedli k zlyhaniu prenosu práv na nástupcu, alebo kým sa neurčí zákonný zástupca fyzickej osoby, ktorá stratila svoju právnu spôsobilosť;
  • keď v konkrétnej veci nemožno rozhodnúť, kým sa nevydá rozhodnutie v inej veci, občianskoprávne, trestné alebo správne konanie sa preruší do nadobudnutia právoplatnosti súdneho rozhodnutia, rozsudku alebo uznesenia alebo kým sa nevynesie rozhodnutie v správnom konaní;
  • keď sa vo veci, ktorá sa týka majetkových nárokov proti odporcovi, preukáže, že uspokojenie takýchto majetkových nárokov je spojené s rozhodnutím v trestnej veci, konanie sa preruší až do rozhodnutia v trestnej veci alebo zrušenia dočasných obmedzení týkajúcich sa majetkových práv; v osobitných zákonoch sa uvádzajú aj ďalšie okolnosti.

14 Ak sa úkon určený účastníkovi, ktorý má pobyt v mieste, kde by mal právo na predĺženie lehoty, oznámi v mieste, kde osoby, ktoré tam majú pobyt, nemajú právo na predĺženie lehoty, stráca táto osoba právo na uvedené predĺženie lehoty?

Neuplatňuje sa.

15 Aké sú dôsledky nedodržania lehôt?

Ak premlčacia lehota uplynie pred podaním žaloby, žaloba sa zamietne.

Keď súd uzná, že lehota nebola dodržaná z významných dôvodov, porušené právo sa musí obhajovať a príslušná premlčacia lehota sa musí obnoviť.

Otázky týkajúce sa majetkového práva súvisiace s majetkom, na ktorého vymáhanie sa vzťahuje premlčacia lehota, ktorá uplynula, sa riešia v súlade s ustanoveniami zväzku IV Občianskeho zákonníka.

Právo vykonať procesný úkon uplynie vtedy, keď uplynie lehota stanovená zákonom alebo súdom. Všetky procesné dokumenty podané po uplynutí termínu sa vrátia späť žiadateľom. Nedodržanie lehoty na vykonanie určitej procesnej povinnosti dotknutú osobu od tejto povinnosti neoslobodzuje.

16 Ak uplynie daná lehota, aké prostriedky nápravy majú k dispozícii účastníci, ktorí zmeškali lehotu, t. j. strany v omeškaní?

Ak nebola lehota dodržaná z významných dôvodov a od vynesenia rozsudku súdu neprešlo obdobie dlhšie ako tri mesiace, súd môže na žiadosť odvolateľa príslušnú lehotu obnoviť. Lehota na podanie odvolania sa môže obnoviť, keď súd uzná, že dotknutá lehota nebola dodržaná z významných dôvodov. Rozhodnutie súdu, ktorým sa zamieta žiadosť o obnovenie nedodržanej lehoty, môže byť napadnuté podaním osobitného odvolania. Ak odvolací súd vyhovie tomuto osobitnému odvolaniu a obnoví lehotu na odvolanie, predseda oddelenia občianskoprávnych vecí odvolacieho súdu musí postúpiť odvolanie spolu s procesným spisom súdnej komore odvolacieho súdu alebo postúpiť otázku prípustnosti odvolania naspäť súdu prvého stupňa, aby v tejto veci rozhodol. Ak sa za týchto okolností procesný spis postúpi súdnej komore odvolacieho súdu, odvolací súd musí zaslať kópie odvolania a jeho prílohy účastníkom konania do troch pracovných dní od rozhodnutia, že odvolanie je prípustné. Po uplynutí lehoty na napadnutie rozsudku alebo na odpoveď na odvolanie súd prvého stupňa do siedmich dní postúpi vec odvolaciemu súdu a informuje účastníkov. Keď sa vec postúpi odvolaciemu súdu a ten určí, že lehota na podanie odvolanie nebola dodržaná, súd môže obnoviť lehotu z vlastnej iniciatívy (ex officio) za predpokladu, že z procesného spisu jasne vyplýva, že lehota nebola dodržaná z významných dôvodov, alebo navrhne účastníkovi konania, aby podal žiadosť o obnovenie lehoty na podanie odvolania (článok 307 ods. 2 až 3, článok 338 a článok 78 Občianskeho súdneho poriadku). Rozhodnutie, ktorým sa zamieta žiadosť odvolateľa o obnovenie lehoty, je možné napadnúť podaním osobitného odvolania (článok 78 ods. 6 Občianskeho súdneho poriadku).


Obsah pôvodných vnútroštátnych jazykových verzií na tejto webovej lokalite spravujú príslušné kontaktné body EJS. Preklady týchto textov zabezpečila Európska komisia. V prekladoch preto ešte môžu chýbať možné úpravy pôvodných textov, ktoré neskôr vykoná príslušný štátny orgán členského štátu. Európska justičná sieť pre občianske a obchodné veci ani Európska komisia nenesú žiadnu zodpovednosť ani inak neručia za informácie alebo údaje, ktoré tento dokument obsahuje alebo na ktoré odkazuje. Právne normy v oblasti autorských práv členského štátu zodpovedných za túto stránku nájdete v právnom oznámení.

Posledná aktualizácia: 26/06/2018

Procesné lehoty - Luxembursko

OBSAH


1 Aké sú druhy lehôt v občianskoprávnych konaniach?

Podľa luxemburského práva sú stanovené lehoty na podanie žaloby, procesné úkony, dostavenie sa na súd, predĺženie z dôvodu vzdialenosti atď.

Lehoty, po uplynutí ktorých sú úkony zrušené alebo premlčané, nie sú vždy procesné: táto časť je venovaná iba čisto procesným lehotám.

2 Zoznam jednotlivých dní, ktoré sa považujú za dni pracovného pokoja v zmysle nariadenia (EHS, Euratom) č. 1182/71 z 3. júna 1971.

Sobota a nedeľa sa považujú za dni pracovného pokoja, rovnako ako tieto zákonom stanovené štátne sviatky:

  • Nový rok, Veľkonočný pondelok, 1. máj, Nanebovstúpenie Pána, Svätodušný pondelok a Národný deň Luxemburska 23. júna,
  • Nanebovzatie Panny Márie, Deň všetkých svätých a 25. a 26. decembra.

3 Aké sú všeobecné pravidlá, ktoré sa vzťahujú na lehoty jednotlivých občianskoprávnych konaní?

Procesné lehoty sa môžu meniť v závislosti od predmetu sporu a od druhu konania.

4 Ak sa nejaký úkon alebo formalita musia vykonať v rámci stanovenej lehoty, kedy začína táto lehota plynúť?

Lehota začína plynúť od polnoci dňa úkonu, udalosti, rozhodnutia alebo doručenia.

5 Je možné ovplyvniť alebo zmeniť začiatok plynutia lehoty spôsobom zaslania alebo doručenia písomností (osobným doručením súdnym doručovateľom alebo poštou)?

Áno: ak zákon vyžaduje doručenie súdnym zriadencom alebo oznámenie súdnym úradníkom, za dátum doručenia alebo oznámenia sa môže považovať aj iný deň ako deň, kedy sa dokument skutočne dostal do rúk dotknutej osoby (napríklad, ak dotknutá strana dokument odmietne prijať alebo ak sa dokument doručí do domu dotknutej strany atď.).

6 Ak lehota začína plynúť okamihom vyskytnutia udalosti, započítava sa do lehoty aj deň, kedy sa udalosť vyskytla?

Všetky lehoty sa počítajú od polnoci dňa úkonu, udalosti, rozhodnutia alebo doručenia, kedy začína plynúť stanovený čas.

7 Ak je lehota vyjadrená v dňoch, započítavajú sa do uvedeného počtu dní kalendárne dni alebo len pracovné dni?

Zákonom stanovené štátne sviatky, soboty a nedele sa započítavajú do stanovenej lehoty.

8 Ak je táto lehota vyjadrená v týždňoch, v mesiacoch alebo v rokoch?

Zákonom stanovené štátne sviatky, soboty a nedele sa započítavajú do stanovenej lehoty.

9 Kedy uplynie lehota, ak je vyjadrená v týždňoch, v mesiacoch alebo v rokoch?

Každá procesná lehota uplynie o polnoci svojho posledného dňa.

V prípade, že je lehota vyjadrená v týždňoch, uplynie v ten deň posledného týždňa, ktorý zodpovedá názvu dňa, kedy došlo k úkonu, udalosti, rozhodnutiu alebo doručeniu, od ktorého začala plynúť lehota.

V prípade, že je lehota vyjadrená v mesiacoch alebo rokoch, uplynie v ten deň posledného mesiaca alebo mesiaca v poslednom roku, ktorý zodpovedá číslu dňa v mesiaci, kedy došlo k úkonu, udalosti, rozhodnutiu alebo doručeniu, od ktorého začala plynúť lehota. Ak daný mesiac nemá deň so zodpovedajúcim číslom, lehota uplynie v posledný deň mesiaca.

V prípade, že je lehota vyjadrená v mesiacoch a dňoch alebo častiach mesiaca, najskôr sa počítajú celé mesiace a potom dni alebo časti mesiaca. Ak sa musí počítať s časťami mesiaca, mesiac sa považuje za 30-dňový.

10 Ak posledný deň lehoty pripadá na sobotu, nedeľu, štátny sviatok alebo deň pracovného pokoja, predlžuje sa lehota do prvého nasledujúceho pracovného dňa?

V prípade, že lehota uplynie v sobotu, nedeľu, štátny sviatok alebo v deň náhrady za štátny sviatok, predlžuje sa na prvý nasledujúci pracovný deň. To isté platí pri predkladaní dokumentov obecným úradom, ak sú ich podateľne pre verejnosť zatvorené v posledný deň lehoty.

11 Existujú nejaké okolnosti, za ktorých sa lehota predlžuje? Za akých podmienok sa môže uplatniť predĺženie?

Ak pred luxemburským súdom prebieha konanie proti osobám žijúcim v cudzine, lehoty sa predlžujú z dôvodu vzdialenosti. Toto predĺženie sa pohybuje od 15 do 35 dní v závislosti od miesta, kde odporca žije.

12 Aké sú lehoty na odvolanie?

Lehota na podanie odvolania je spravidla 40 dní, ale pre osoby žijúce v cudzine sa môže predĺžiť z dôvodu vzdialenosti. Odvolanie proti rozsudku, ktorý nie je predbežne vykonateľný, sa nesmie podávať pred uplynutím ôsmich dní.

Lehota na podanie návrhu na zrušenie rozsudku je štandardne 15 dní a začína plynúť odo dňa doručenia, resp. oznámenia.

Odvolanie proti predbežnému príkazu (ordonnances de référé) sa môže podať v lehote 15 dní od doručenia. Ak bol predbežný príkaz vydaný štandardne, lehota na podanie návrhu na jeho zrušenie je osem dní od doručenia. Lehota na podanie návrhu na zrušenie predbežného príkazu plynie súbežne s lehotou na podanie odvolania.

13 Môže súd zmeniť lehotu, najmä lehotu týkajúcu sa dostavenia sa na súd alebo stanoviť osobitný dátum na dostavenie sa?

V prípade skráteného konania o predbežnom príkaze sa vydáva predvolanie na vypočutie v danej veci na deň a čas bežný pre takéto konanie. Ak je však prípad neodkladný, predsedajúci sudca alebo jeho zástupca môže vydať predvolanie na verejné vypočutie na súde alebo vo svojom vlastnom dome, v stanovenom čase aj počas víkendov, štátnych sviatkov alebo dní, ktoré bežne nie sú pracovnými.

14 Ak sa úkon určený účastníkovi, ktorý má pobyt v mieste, kde by mal právo na predĺženie lehoty, oznámi v mieste, kde osoby, ktoré tam majú pobyt, nemajú právo na predĺženie lehoty, stráca táto osoba právo na uvedené predĺženie lehoty?

Keď strana, ktorá žije mimo Luxemburska, dostane predvolanie, aby sa osobne dostavila do Luxemburska, uplatňujú sa zvyčajné lehoty, pokiaľ súd nerozhodne o ich predĺžení.

15 Aké sú dôsledky nedodržania lehôt?

Ak konanie neprebehne do stanovenej lehoty, je premlčané. Keď uplynie lehota na procesné úkony, toto konanie je spravidla zrušené alebo vyradené zo zoznamu.

16 Ak uplynie daná lehota, aké prostriedky nápravy majú k dispozícii účastníci, ktorí zmeškali lehotu, t. j. strany v omeškaní?

V prípade, že niektorý účastník konania nekonal v požadovanej lehote, premlčanie vyplývajúce z uplynutia lehoty sa môže zrušiť, ak tento účastník z dôvodov, za ktoré nenesie zodpovednosť, nebol včas informovaný o úkone, od ktorého plynie lehota, alebo konať nemohol. Návrh je prípustný, iba ak sa podá do 15 dní od okamihu, keď dotknutý účastník dostal informáciu o úkone, od ktorého plynie lehota, alebo keď pominuli dôvody, pre ktoré nemohol konať. Návrh spravidla nie je prípustný dlhšie ako jeden rok po uplynutí lehoty, ktorá by normálne plynula od daného úkonu. Tieto lehoty nemajú odkladný účinok.

Každá žaloba sa stáva neplatnou, ak bolo konanie prerušené na tri roky. Táto lehota sa predlžuje o šesť mesiacov vo všetkých prípadoch, keď existujú dôvody na podanie návrhu na obnovu konania alebo na určenie nového právneho zástupcu. Konanie sa zruší, ale neznamená to premlčanie žaloby. Účastník, ktorý chce konať, musí podať novú žalobu na obranu svojich práv, pokiaľ samotná takáto žaloba už nie je premlčaná.

Proti príkazu na vyradenie konania zo zoznamu z dôvodu, že právni zástupcovia nedodržali stanovené lehoty, sa nie je možné odvolať.

Súvisiace odkazy

Odkaz sa zobrazí v novom oknehttp://www.legilux.lu/


Obsah pôvodných vnútroštátnych jazykových verzií na tejto webovej lokalite spravujú príslušné kontaktné body EJS. Preklady týchto textov zabezpečila Európska komisia. V prekladoch preto ešte môžu chýbať možné úpravy pôvodných textov, ktoré neskôr vykoná príslušný štátny orgán členského štátu. Európska justičná sieť pre občianske a obchodné veci ani Európska komisia nenesú žiadnu zodpovednosť ani inak neručia za informácie alebo údaje, ktoré tento dokument obsahuje alebo na ktoré odkazuje. Právne normy v oblasti autorských práv členského štátu zodpovedných za túto stránku nájdete v právnom oznámení.

Posledná aktualizácia: 02/05/2019

Procesné lehoty - Malta

Upozorňujeme, že verzia tejto stránky v pôvodnom jazyku angličtina bola nedávno zmenená. Na preklade zobrazenej jazykovej verzie v súčasnosti pracujeme.

OBSAH


1 Aké sú druhy lehôt v občianskoprávnych konaniach?

Podľa všeobecného postupu z kap. 12 maltského zákonníka má osoba na podanie vyjadrenia dvadsať dní odo dňa doručenia. Existujú však osobitné zákony, v ktorých sa stanovujú iné lehoty. Ak sa napríklad podala žaloba tribunálu pre veci s nízkou hodnotou sporu (Tribunal għal Talbiet Żgħar), obvinený má na podanie vyjadrenia osemnásť dní odo dňa doručenia oznámenia.

2 Zoznam jednotlivých dní, ktoré sa považujú za dni pracovného pokoja v zmysle nariadenia (EHS, Euratom) č. 1182/71 z 3. júna 1971.

1. január, 10. február, 19. marec, 31. marec, Veľký piatok, 1. máj, 7. jún, 29. jún, 15. august, 8. september, 21. september, 8. december, 13. december a 25. december.

3 Aké sú všeobecné pravidlá, ktoré sa vzťahujú na lehoty jednotlivých občianskoprávnych konaní?

Vo všeobecnosti platí, že osoba, voči ktorej bolo začaté občianskoprávne konanie, má na podanie vyjadrenia na súde dvadsať dní. Existujú však osobitné zákony, v ktorých sa na základe jednotlivých prípadov stanovujú kratšie alebo dlhšie lehoty.

4 Ak sa nejaký úkon alebo formalita musia vykonať v rámci stanovenej lehoty, kedy začína táto lehota plynúť?

Odo dňa doručenia.

5 Je možné ovplyvniť alebo zmeniť začiatok plynutia lehoty spôsobom zaslania alebo doručenia písomností (osobným doručením súdnym doručovateľom alebo poštou)?

Nie, spôsob prenosu nemá na čas začiatku vplyv. Do úvahy sa berie dátum doručenia.

6 Ak lehota začína plynúť okamihom vyskytnutia udalosti, započítava sa do lehoty aj deň, kedy sa udalosť vyskytla?

Vo všeobecnosti začína lehota plynúť od ďalšieho dňa. Lehotu však môže stanoviť právo alebo súd, pričom pri výpočte lehoty sa berie do úvahy dátum doručenia.

7 Ak je lehota vyjadrená v dňoch, započítavajú sa do uvedeného počtu dní kalendárne dni alebo len pracovné dni?

Podľa maltského práva sa za tieto dni zo zákona považujú kalendárne dni, ak sa výslovne neuvádza, že v práve sa myslia pracovné dni.

8 Ak je táto lehota vyjadrená v týždňoch, v mesiacoch alebo v rokoch?

Pri výpočte lehoty sa za deň považuje 24-hodinové obdobie, pričom mesiace a roky sa vypočítavajú podľa kalendára.

9 Kedy uplynie lehota, ak je vyjadrená v týždňoch, v mesiacoch alebo v rokoch?

Pri výpočte lehoty sa za deň považuje 24-hodinové obdobie, pričom mesiace a roky sa vypočítavajú podľa kalendára.

10 Ak posledný deň lehoty pripadá na sobotu, nedeľu, štátny sviatok alebo deň pracovného pokoja, predlžuje sa lehota do prvého nasledujúceho pracovného dňa?

Áno, ak lehota uplynie v nepracovný deň (napr. v sobotu, v nedeľu alebo štátny sviatok), na základe časti 108 kap. 12 maltského zákonníka sa predlžuje do ďalšieho pracovného dňa.

11 Existujú nejaké okolnosti, za ktorých sa lehota predlžuje? Za akých podmienok sa môže uplatniť predĺženie?

Lehota sa môže predĺžiť iba so súhlasom súdu a osoba môže predložiť svoje vyjadrenie iba vtedy, ak súdu uspokojivo preukáže dostatočné dôvody na nepodanie prísažného vyhlásenia.

12 Aké sú lehoty na odvolanie?

Po vynesení rozsudku súdom prvého stupňa môže osoba do dvadsiatich (kalendárnych) dní odo dňa doručenia podať odvolanie. Odporca má na vyjadrenie dvadsať dní. Ak bola v ústavných veciach predložená žaloba, lehota na odvolanie je dvadsať dní od vynesenia rozsudku. Ak je vec postúpená ústavnému súdu iným súdom, odvolanie sa musí podať do ôsmich pracovných dní. Odporca v ústavnej veci má na vyjadrenie osem pracovných dní. Ak sa voči rozhodnutiu podá odvolanie pred vynesením záverečného rozsudku, odvolanie sa musí podať do šiestich dní odo dňa prečítania rozhodnutia na verejnom súdnom konaní. Toto je všeobecný postup. Je však potrebné poznamenať, že existujú osobitné zákony, v ktorých sa stanovujú iné lehoty na odvolanie, ak má o odvolaní rozhodovať iný tribunál než vyššie uvedený. Odvolanie voči rozhodnutiu tribunálu pre veci s nízkou hodnotou sporu sa napríklad musí podať do osemnástich dní.

13 Môže súd zmeniť lehotu, najmä lehotu týkajúcu sa dostavenia sa na súd alebo stanoviť osobitný dátum na dostavenie sa?

O všetkých všeobecných občianskoprávnych veciach sa musí začať rozhodovať do dvoch mesiacov a jednotlivé zasadnutia sa musia uskutočňovať každé dva mesiace. Súd nemusí stanoviť pojednávania na obdobie roku od 16. júla do 15. septembra.

Pri ústavných veciach musí súd stanoviť dátum pojednávania v období do ôsmich pracovných dní odo dňa podania žaloby alebo odo dňa podania vyjadrenia odvolateľa v lehote na podanie vyjadrenia alebo, v prípade nepodania vyjadrenia, odo dňa uplynutia tejto lehoty.

V prípade skráteného alebo osobitného konania musí byť odporca predvolaný pred súd najskôr po uplynutí pätnástich dní a najneskôr do tridsiatich dní od doručenia.

14 Ak sa úkon určený účastníkovi, ktorý má pobyt v mieste, kde by mal právo na predĺženie lehoty, oznámi v mieste, kde osoby, ktoré tam majú pobyt, nemajú právo na predĺženie lehoty, stráca táto osoba právo na uvedené predĺženie lehoty?

Na Malte nemá osoba s pobytom možnosť využiť výhodu predĺženia lehoty.

15 Aké sú dôsledky nedodržania lehôt?

Ak sa lehoty nedodržia, príslušný účastník je obvinený z pohŕdania súdom a stráca právo na podanie vyjadrenia a predloženie dôkazov. Pred vynesením rozsudku však súd poskytne obvinenému krátku a pevne stanovenú lehotu na predloženie písomnej obhajoby voči nároku navrhovateľa. Účastník, ktorý sa dopustil pohŕdania súdom, má naďalej právo odvolať sa voči záverečnému rozsudku, ak nie je v jeho prospech.

16 Ak uplynie daná lehota, aké prostriedky nápravy majú k dispozícii účastníci, ktorí zmeškali lehotu, t. j. strany v omeškaní?

Musia predložiť odôvodnenie tohto omeškania. Ak súd rozhodne, že odôvodnenie je opodstatnené, môže im povoliť podať vyjadrenie.


Obsah pôvodných vnútroštátnych jazykových verzií na tejto webovej lokalite spravujú príslušné kontaktné body EJS. Preklady týchto textov zabezpečila Európska komisia. V prekladoch preto ešte môžu chýbať možné úpravy pôvodných textov, ktoré neskôr vykoná príslušný štátny orgán členského štátu. Európska justičná sieť pre občianske a obchodné veci ani Európska komisia nenesú žiadnu zodpovednosť ani inak neručia za informácie alebo údaje, ktoré tento dokument obsahuje alebo na ktoré odkazuje. Právne normy v oblasti autorských práv členského štátu zodpovedných za túto stránku nájdete v právnom oznámení.

Posledná aktualizácia: 22/03/2017

Procesné lehoty - Holandsko

OBSAH


1 Aké sú druhy lehôt v občianskoprávnych konaniach?

Lehoty, ktoré sa uplatňujú v občianskom práve procesnom možno vo všeobecnosti rozdeliť takto:

a) Minimálne lehoty na predvolanie druhej strany a tretích strán a svedkov, aby sa zúčastnili na konaní. Obvykle sa uplatňuje minimálne týždňová lehota. V zásade sa na predvolanie zúčastnených strán na konanie o návrhu takisto uplatňuje minimálne týždňová lehota, pokiaľ súd neuvedie inak [články 114 až 119 a 276 (predvolávanie účastníkov konania a tretích strán) a články 170 a 284 (predvolávanie svedkov) Občianskeho súdneho poriadku (Wetboek van Burgerlijke Rechtsvordering)]. Je dôležité poznamenať, že v prípade, ak je adresa žalovaného známa alebo je známe jeho skutočné bydlisko mimo Holandska, lehota na predvolanie tohto účastníka konania je najmenej štyri týždne (článok 115 Občianskeho súdneho poriadku).

b) Maximálne lehoty na uplatnenie opravných prostriedkov. Opravný prostriedok – námietka (verzet) sa musí zvyčajne uplatniť do štyroch týždňov. Vo všeobecnosti sa trojmesačná lehota uplatňuje na podanie odvolania (hoger beroep), odvolania na najvyšší súd (cassatie) a žaloby o zrušenie rozsudku, ktorý nadobudol právoplatnosť (herroeping) [pozri článok 143 (námietky), články 339 a 358 (odvolanie), články 402 a 426 (odvolanie na najvyšší súd) a články 383 a 391 (zrušenie právoplatného rozsudku) Občianskeho súdneho poriadku].

c) Lehoty na vykonanie procesných úkonov účastníkmi konania a rozhodnutí súdu. Tieto sa vo všeobecnosti pohybujú od dvoch do šiestich týždňov. Za určitých okolností môže súd povoliť odklad vykonania procesných úkonov.

d) Premlčacie lehoty na podanie žalôb a uplatňovanie výkonu právomoci. Všeobecná premlčacia lehota je 20 rokov. V mnohých prípadoch sa však uplatňuje kratšia päťročná premlčacia lehota. Platby prírastkového penále sa premlčia po šiestich mesiacoch odo dňa ich vzniku. Premlčacia lehota, ktorá už plynie, sa môže prerušiť a potom môže začať plynúť nová premlčacia lehota. Napríklad premlčacia lehota, ktorá sa uplatňuje na výkon právomoci, sa môže prerušiť doručením rozsudku alebo akékoľvek iného vykonávacieho opatrenia [články 306 až 325 kniha 3 Občianskeho zákonníka (Burgerlijk Wetboek)].

Na zákonné lehoty sa takisto vzťahujú pravidlá stanovené v zákone o všeobecnom predĺžení lehôt (Odkaz sa zobrazí v novom okneAlgemene Termijnenwet).

2 Zoznam jednotlivých dní, ktoré sa považujú za dni pracovného pokoja v zmysle nariadenia (EHS, Euratom) č. 1182/71 z 3. júna 1971.

Okrem soboty a nedele Odkaz sa zobrazí v novom okne zákon o všeobecnom predĺžení lehôt uvádza tieto všeobecne uznávané štátne sviatky:

  • Nový rok: 1. január,
  • Veľký piatok: piatok pred Veľkou nocou,
  • Veľkonočný pondelok: pondelok po Veľkej noci,
  • Nanebovstúpenie Pána: štvrtok 40 dní po Veľkej noci,
  • Deň kráľovnej: 27. apríl,
  • Deň oslobodenia: 5. máj,
  • Svätodušný pondelok: pondelok po Turícach,
  • prvý sviatok vianočný a druhý sviatok vianočný: 25. a 26. december.

3 Aké sú všeobecné pravidlá, ktoré sa vzťahujú na lehoty jednotlivých občianskoprávnych konaní?

Na zákonné lehoty sa vzťahujú pravidlá ustanovené v zákone o všeobecnom predĺžení lehôt. V tomto zákone sa stanovuje, že lehota stanovená v zákone, ktorá sa končí v sobotu, nedeľu alebo vo všeobecne uznávaný štátny sviatok, sa predĺži až do konca nasledujúceho dňa, ktorý nie je sobota, nedeľa alebo všeobecne uznávaný štátny sviatok. V prípade potreby sa lehota, ktorá pozostáva aspoň z troch dní, predĺži tak, aby zahŕňala aspoň dva dni, ktoré nie sú sobota, nedeľa alebo všeobecne uznávané štátne sviatky.

Vo vnútroštátnych procesných pravidlách pre občianskoprávne spory, ktoré sa začali na základe predvolania (Landelijk procesreglement voor civiele dagvaardingen bij de rechtbanken), sa lehota šiestich týždňov berie ako začiatok na vykonanie procesných úkonov účastníkmi konania a vyhlásenie rozsudku. V súlade s vnútroštátnymi pravidlami občianskoprávneho konania pre kantonálne súdne oblasti (Landelijk reglement voor de civiele rol van de kantonsectoren) kantonálne súdy v zásade používajú štvortýždňové lehoty (Odkaz sa zobrazí v novom oknehttp://www.rechtspraak.nl/).

4 Ak sa nejaký úkon alebo formalita musia vykonať v rámci stanovenej lehoty, kedy začína táto lehota plynúť?

Začiatok plynutia lehoty je vždy prvý deň nasledujúci po rozhodujúcej udalosti.

Predvolanie

Neuplatňuje sa.

Opravné prostriedky

Lehota na podanie opravného prostriedku námietky (prípustnej len proti rozsudkom v neprítomnosti) má tri rôzne začiatky plynutia:

  1. okamih, keď sa rozsudok osobne doručí odsúdenej osobe;
  2. v prípade, ak sa použije iný spôsob doručenia: okamih, keď odsúdená osoba vykoná úkon preukazujúci, že sa dozvedela o rozsudku alebo začatí výkonu rozhodnutia; a
  3. v iných prípadoch: okamih ukončenia výkonu rozsudku.

Lehota na podanie odvolaní a odvolaní na najvyšší súd proti rozsudkom sa počíta odo dňa doručenia rozsudku. Prvý deň lehoty je dňom nasledujúcim po dni doručenia rozsudku. Pozri aj otázku 12.

Lehota na podanie odvolaní a odvolaní na najvyšší súd proti rozhodnutiam sa počíta:

  • odo dňa doručenia rozhodnutia, v prípade žalobcu a zúčastnených strán, ktorí sa zúčastnili na konaní, a
  • od doručenia rozhodnutia alebo iného oznámenia v prípade iných zainteresovaných strán.

Lehota na podanie žaloby o zrušenie rozsudku alebo rozhodnutia, ktoré nadobudli právoplatnosť, začína plynúť od vzniku dôvodu na zrušenie, a keď sa žalobca alebo navrhovateľ o tom dozvedel, ale v každom prípade nie skôr, ako rozsudok alebo rozhodnutie nadobudli právoplatnosť, t. j. už sa nemôžu zrušiť na základe námietky, odvolania alebo odvolania na najvyšší súd.

Procesné úkony

Lehoty stanovené na vykonanie procesných úkonov sa vo všeobecnosti počítajú od predchádzajúceho dňa v rozvrhu pojednávaní v celých týždňoch. Príklad: po pojednávaní na základe rozvrhu pojednávaní v stredu sa vec umiestni do rozvrhu pojednávaní o štyri týždne neskôr opäť v stredu s lehotou na predloženie o 10.00 hod. Ak sa napríklad vec vyradí z rozvrhu, súd potom určí dátum, ku ktorému sa vec vráti do rozvrhu pojednávaní.

Premlčacie lehoty

Začiatok plynutia premlčacích lehôt, ktoré sa uplatňujú na podanie žalôb, závisí od charakteru žaloby. Napríklad právo podať žalobu o splnenie zmluvnej povinnosti poskytnúť alebo urobiť niečo uplynie päť rokov od začiatku dňa nasledujúci po dni, keď sa nárok stal vymáhateľným. Príklad: právo podať žalobu o ukončenie nezákonného stavu uplynie päť rokov od začiatku dňa nasledujúceho po dni, keď sa môže uplatniť nárok na okamžité ukončenie daného stavu.

Výkon rozhodnutia

Právomoc vykonať rozhodnutie sa v zásade premlčí 20 rokov od začiatku dňa nasledujúceho po dni vyhlásenia rozsudku.

5 Je možné ovplyvniť alebo zmeniť začiatok plynutia lehoty spôsobom zaslania alebo doručenia písomností (osobným doručením súdnym doručovateľom alebo poštou)?

Nie. V niektorých prípadoch však spôsob, akým sa účastník konania dozvie o rozsudku, ovplyvní začiatok plynutia lehoty na uplatnenie opravného prostriedku, napríklad na podanie námietky. Pozri aj otázku 4.

6 Ak lehota začína plynúť okamihom vyskytnutia udalosti, započítava sa do lehoty aj deň, kedy sa udalosť vyskytla?

Nie. Lehota začína plynúť v deň nasledujúci po dni, v ktorom došlo k udalosti.

7 Ak je lehota vyjadrená v dňoch, započítavajú sa do uvedeného počtu dní kalendárne dni alebo len pracovné dni?

V holandskom práve sa používajú kalendárne dni, pokiaľ nie je uvedené inak. V zákone o všeobecnom predĺžení lehôt sa stanovuje, že lehota stanovená v zákone, ktorá sa končí v sobotu, nedeľu alebo vo všeobecne uznávaný štátny sviatok, sa predĺži až do konca nasledujúceho dňa, ktorý nie je sobota, nedeľa alebo všeobecne uznávaný štátny sviatok.

Okrem toho, v prípade potreby sa lehota stanovená v zákone, ktorá pozostáva aspoň z troch dní, predĺži tak, aby zahŕňala aspoň dva dni, ktoré nie sú sobota, nedeľa alebo všeobecne uznávané štátne sviatky.

8 Ak je táto lehota vyjadrená v týždňoch, v mesiacoch alebo v rokoch?

Tie sa vzťahujú aj na kalendárne mesiace a kalendárne roky.

9 Kedy uplynie lehota, ak je vyjadrená v týždňoch, v mesiacoch alebo v rokoch?

Predvolanie

Neuplatňuje sa.

Opravné prostriedky

V konaní na základe predvolania sa opravné prostriedky uplatňujú vydaním predvolania. Súdny úradník nesmie vydať súdne predvolanie po 20.00 hod, pokiaľ to nepovolí súd, na ktorý je účastník konania predvolaný. Lehota sa teda skutočne končí v posledný deň lehoty o 20.00 hod. V takýchto konaniach je potrebné takisto pripomenúť, že ani deň vydania predvolania, ani deň, na ktorý je účastník konania predvolaný (prvý deň v rozvrhu pojednávaní), sa nezapočítava pri výpočte lehoty na predvolanie. Z tohto dôvodu musí byť medzi týmito dvoma dátumami minimálna lehota.

V konaní o návrhu sa opravné prostriedky uplatňujú podaním návrhu v kancelárii súdu. Návrh sa môže podať poštou alebo osobne počas úradných hodín kancelárie súdu alebo faxom až do polnoci posledného dňa lehoty.

V prípade odvolaní v rodinných veciach sa začiatok plynutia lehoty mierne líši od toho, ktorý sa uplatňuje na odvolania v iných konaniach o návrhu (pozri aj otázku 4 „Opravné prostriedky“). Žalobca môže podať odvolanie do troch mesiacov odo dňa doručenia rozsudku. Iné zúčastnené strany môžu podať odvolanie do troch mesiacov odo dňa, keď im bolo rozhodnutie doručené alebo inak oznámené.

Procesné úkony

Ak sa vec nachádza v rozvrhu pojednávaní, na predkladanie dokumentov sa vzťahuje nasledovné. V zásade sa dokument určený na deň v rozvrhu pojednávaní predloží kancelárii súdu v lehote na predloženie. Toto je posledný termín, v ktorom musí mať súd k dispozícií všetky dokumenty a správy s výnimkou predvolaní. V súlade s vnútroštátnymi procesnými pravidlami sú deň a čas, v ktorom sa musia predložiť dokumenty: streda o 10.00 hod. Ak sa neuskutoční pojednávanie, lebo vec sa rieši v písomnej forme, dokumenty sa predložia kancelárii súdu v deň alebo pred dňom v rozvrhu pojednávaní. Kantonálny úsek súdu vždy vykonáva pojednávanie, keďže procesné úkony sa môžu v tomto prípade vykonať aj ústne. Dokumenty sa musia predložiť kancelárii súdu najneskôr v deň predchádzajúci dňu v rozvrhu pojednávaní. Dokumenty možno podať poštou alebo osobne počas úradných hodín kancelárii súdu alebo faxom, až do polnoci daného dňa.

Premlčacie lehoty

Pozri aj „premlčacie lehoty“ v otázke 4. Pri niektorých nárokoch na podanie žaloby je dôležitý čas, kedy sa strana dozvie o určitej skutočnosti. Príklad: nárok na vymáhanie neoprávnenej platby uplynie päť rokov od začiatku dňa, ktorý nasledujúceho po dni, keď sa veriteľ dozvedel o existencii nároku a totožnosti príjemcu, a v každom prípade 20 rokov po vzniku nároku.

10 Ak posledný deň lehoty pripadá na sobotu, nedeľu, štátny sviatok alebo deň pracovného pokoja, predlžuje sa lehota do prvého nasledujúceho pracovného dňa?

Áno, lehota, ktorá uplynie v sobotu, nedeľu alebo vo všeobecne uznávaný štátny sviatok, sa predĺži až do konca nasledujúceho dňa, ktorý nie je sobota, nedeľa alebo všeobecne uznávaný štátny sviatok. V súlade so zákonom o všeobecnom predĺžení lehôt sa to však nevzťahuje na lehoty určené spätným počítaním od určitého času alebo udalosti. Inými slovami, toto pravidlo platí pre maximálne a nie pre minimálne lehoty.

11 Existujú nejaké okolnosti, za ktorých sa lehota predlžuje? Za akých podmienok sa môže uplatniť predĺženie?

V niektorých prípadoch zákon umožňuje predĺženie lehoty. Napríklad, ak neúspešný účastník konania zomrie počas plynutia lehoty na podanie odvolania a dedičia tohto účastníka chcú uspieť v odvolacom konaní, uplatní sa nová trojmesačná lehota.

Vo všeobecnosti sa však pravidlá týkajúce sa lehôt prísne presadzujú, aj keď Najvyšší súd Holandska (Hoge Raad der Nederlanden) zaviedol výnimku pre prípady, v ktorých odvolateľovi nebol bezodkladne oznámený rozsudok z dôvodu chyby alebo opomenutia zo strany súdu. V takom prípade tento účastník konania zmeškal lehotu bez vlastného zavinenia a udelí sa mu krátke predĺženie lehoty.

12 Aké sú lehoty na odvolanie?

Lehota na podanie odvolania je zvyčajne tri mesiace. V určitých občianskoprávnych veciach, ako napríklad konanie o nariadení predbežného opatrenia (zrýchlené konanie), sa uplatňujú kratšie lehoty na podanie odvolaní a odvolaní na najvyšší súd, a to štyri a osem týždňov (v tomto poradí).

13 Môže súd zmeniť lehotu, najmä lehotu týkajúcu sa dostavenia sa na súd alebo stanoviť osobitný dátum na dostavenie sa?

Všetky lehoty týkajúce sa dostavenia sa účastníka konania sú minimálne lehoty. Maximálna lehota nie je stanovená.

Predvolanie

Lehoty na predvolanie účastníka konania môže súd skrátiť na žiadosť žalobcu, ak je to potrebné za určitých podmienok. V konaní o nariadení predbežného opatrenia sa predvolanie vydá iba po tom, keď sudca určí dátum a čas pojednávania, ktoré sa môže konať aj v nedeľu. Ak je to potrebné, účastník konania sa môže predvolať vo veľmi krátkom čase. Súd môže stanoviť aj kratšiu lehotu na predvolanie účastníka v konaní o návrhu.

Súd nemôže predĺžiť lehoty na predvolanie účastníka konania, aj keď môže stanoviť dlhšiu lehotu na dostavenie sa na súd v konaní o návrhu (pozri otázky 7 a 8).

Procesné úkony

Súd môže predĺžiť lehoty, v rámci ktorých účastníci konania musia vykonať procesné úkony, ak to účastníci spoločne požadujú. Ak sa žiadosť podá jednostranne, odklad sa udelí iba na základe presvedčivých dôvodov alebo vyššej moci. Medzi presvedčivé dôvody patrí napríklad skutočná alebo právna zložitosť veci, potreba čakať na rozsudok v iných relevantných konaniach alebo situácia, keď je účastník konania alebo jeho advokát chorý alebo na dovolenke.

14 Ak sa úkon určený účastníkovi, ktorý má pobyt v mieste, kde by mal právo na predĺženie lehoty, oznámi v mieste, kde osoby, ktoré tam majú pobyt, nemajú právo na predĺženie lehoty, stráca táto osoba právo na uvedené predĺženie lehoty?

Holandské právo neobsahuje ustanovenia pre takúto situáciu.

15 Aké sú dôsledky nedodržania lehôt?

Predvolanie

Ak je účastník konania predvolaný oznámením, ktoré ma nedostatky, predvolanie sa stane neplatným v prípade, že sa žalovaný nedostaví, a bude súdom vyhlásené za neplatné. Predvolanie sa nestane neplatným automaticky. Žalobca môže takúto chybu napraviť vydaním zmeneného súdneho predvolania pred prvým dňom v rozvrhu pojednávaní.

Ak sa žalovaný nezúčastní v deň prvého pojednávania, predvolanie sa skontroluje, či neobsahuje akékoľvek chyby, ktoré by ho mohli spôsobiť jeho neplatnosť. Ak je súdne predvolanie v poriadku, žalovaný sa vyhlási za neprítomného v dôsledku nedostavenia sa a nárok sa vo všeobecnosti schváli v jeho neprítomnosti. Ak sa žalovaný nedostaví a je pravdepodobné, že nedostal súdne predvolanie v dôsledku chyby, súd vyhlási predvolanie za neplatné.

Ak sa žalovaný nedostaví alebo nepoverí advokáta aj napriek tomu, že bol v predvolaní vyzvaný, aby tak urobil, a zistí sa, že súdne predvolanie obsahovalo chybu, ktorá spôsobuje jeho neplatnosť, žalovaný nie je vyhlásený za neprítomného v dôsledku nedostavenia sa. Súd stanoví nový dátum konania a nariadi napravenie chyby na náklady žalobcu. Ak sa žalovaný dostaví a neodvoláva sa na chybu, predvolanie sa považuje za správne vydané.

Opravné prostriedky

Ak sa prekročí lehota na uplatnenie opravného prostriedku, sankciou je zamietnutie odvolania. Dotknuté rozhodnutie súdu nadobudne právoplatnosť, t. j. už ho nemožno zrušiť na základe námietky, odvolania alebo odvolania na najvyšší súd.

Procesné úkony

Ak sa procesný úkon nevykoná v stanovenej lehote, za určitých podmienok možno získať odklad (pozri otázku 10). Ak nie je možné získať odklad, právo na vykonanie procesného úkonu zanikne.

Premlčacie lehoty

Ak zúčastnená strana umožnila uplynutie lehoty na podanie žaloby, právo podať žalobu chránené nárokom naďalej existuje. To však už nie je možné uplatniť prostredníctvom súdov.

16 Ak uplynie daná lehota, aké prostriedky nápravy majú k dispozícii účastníci, ktorí zmeškali lehotu, t. j. strany v omeškaní?

Účastníci konania, ktorí zmeškali lehoty, majú k dispozícií tieto opravné prostriedky.

Predvolanie

Žalovaný, ktorý sa nedostaví v deň prvého pojednávania, sa vo všeobecnosti súdi v neprítomnosti. Až do vyhlásenia konečného rozsudku môže tento žalovaný zabrániť vydaniu rozsudku pre zmeškanie, keď sa dostaví na konanie ako účastník konania. Po vyhlásení konečného rozsudku môže účastník konania súdený v neprítomnosti uplatniť opravný prostriedok – námietku. Rozsudok pre zmeškanie, zabránenie rozsudku pre zmeškanie dostavením sa na súd a námietka sa neuplatňujú v konaní o návrhu. V takýchto prípadoch môže zúčastnená strana, ktorá sa nedostavila, podať odvolanie.

Opravné prostriedky

Lehoty na uplatnenie opravných prostriedkov presadzuje súd bez návrhu. Lehoty na podanie odvolaní a odvolaní na najvyšší súd sú záväzné. Súdy sú veľmi prísne pri uplatňovaní týchto lehôt v záujme právnej istoty. Najvyšší súd Holandska však zaviedol určitú flexibilitu pre odvolania v konaní o návrhu. V odvolaní sa musia uviesť dôvody odvolania, ale vo veciach, v ktorých bolo rozhodnutie vydané, ale ešte nebolo zaslané, a odvolateľ teda nemá prístup k príslušnému odôvodneniu, je povolené uviesť dôvody odvolania v nasledujúcom doplňujúcom odvolaní. Samotné odvolanie sa však musí podať v rámci lehoty. Iba v príležitostných prípadoch, keď sa súd dopustil dvojitej chyby, sa lehota predĺži o 14 dní od prijatia rozhodnutia. Takýto prípad nastane, ak odvolateľ nevedel a nemohol vedieť, kedy bude rozhodnutie vyhlásené, v dôsledku chyby na strane súdu (alebo súdneho úradníka), a rozhodnutie bolo odoslané alebo vydané až po uplynutí lehoty na podanie odvolania v dôsledku chyby, ktorú nemožno pripísať odvolateľovi. V konaní na základe predvolania sa v odvolaní nemusia uviesť dôvody odvolania. Tie sa uvedú až v neskoršom štádiu konania.

Procesné úkony

Za určitých okolností možno požadovať odklad na vykonanie procesných úkonov (pozri otázku 13). Ak nie je možné získať odklad, právo na vykonanie procesného úkonu zanikne.

Premlčacie lehoty

Neexistuje žiadny opravný prostriedok proti uplynutiu premlčacej lehoty, okrem včasného prerušenia [pozri otázku 1 písm. d)]. Napriek tomu môže súd za veľmi výnimočných okolností rozhodnúť, že uplatnenie obmedzenia je v rozpore so zásadami primeranosti a spravodlivosti.


Obsah pôvodných vnútroštátnych jazykových verzií na tejto webovej lokalite spravujú príslušné kontaktné body EJS. Preklady týchto textov zabezpečila Európska komisia. V prekladoch preto ešte môžu chýbať možné úpravy pôvodných textov, ktoré neskôr vykoná príslušný štátny orgán členského štátu. Európska justičná sieť pre občianske a obchodné veci ani Európska komisia nenesú žiadnu zodpovednosť ani inak neručia za informácie alebo údaje, ktoré tento dokument obsahuje alebo na ktoré odkazuje. Právne normy v oblasti autorských práv členského štátu zodpovedných za túto stránku nájdete v právnom oznámení.

Posledná aktualizácia: 12/09/2018

Procesné lehoty - Rakúsko

OBSAH


1 Aké sú druhy lehôt v občianskoprávnych konaniach?

Podľa rakúskych právnych predpisov existujú rôzne druhy lehôt.

Rozlišuje sa medzi procesnoprávnymi lehotami, t. j. lehotami, v rámci ktorých účastník konania alebo iná osoba zapojená do konania môže alebo musí uskutočniť konkrétne opatrenie na účely konania, a hmotnoprávnymi lehotami, t. j. lehotami, v rámci ktorých sa konkrétna udalosť musela uskutočniť s cieľom vytvoriť určité hmotnoprávne dôsledky podľa právneho systému [napr. lehota na podanie žaloby vo veci narušenia držby podľa § 454 Občianskeho súdneho poriadku (ZPO) alebo lehota na oznámenie nájomcom podľa § 560 ZPO]. Dôležitou je skutočnosť, že čas, ktorý potrebuje poštová služba na doručenie, sa do procesnoprávnych lehôt nezaratúva, no zaratúva sa v prípade hmotnoprávnych lehôt. To napríklad znamená, že odvolanie sa považuje za podané včas, ak bolo odoslané v posledný deň procesnej lehoty na odvolanie (dátum poštovej pečiatky), dokonca aj vtedy, ak sa doručí na súd dlhý čas po lehote.

Rozlišuje sa tiež podľa toho, či je lehota určená priamo zákonom (napr. lehoty na podanie odvolaní) alebo sudcom v závislosti od požiadaviek individuálneho prípadu (napr. lehota na predloženie záruky na pokrytie nákladov). Rámcové lehoty, pre ktoré zákon stanovuje iba konkrétny rámec (minimálne alebo maximálne trvanie alebo približné trvanie, ako v § 257 ods. 1 ZPO pre dátum predbežného pojednávania) sú kombináciou oboch prípadov.

Absolútne lehoty sú určené dátumom, v ktorom sa končia (obvykle kalendárny deň), zatiaľ čo relatívne lehoty sú vymedzené začiatkom a trvaním.

Všeobecne povedané, sudcovia môžu predĺžiť lehoty (predĺžiteľné lehoty). Výnimočné prípady, v ktorých zákon predĺženie zakazuje, sú známe ako nepredĺžiteľné alebo povinné lehoty (napr. lehoty na podanie odvolaní).

Medzi zmeniteľnými a nezmeniteľnými lehotami sa rozlišuje v závislosti od toho, či návrat k pôvodnému stavu vecí je možný v prípade nedodržania lehoty. Zmeniteľnosť je všeobecným pravidlom. Vo výnimočných prípadoch, keď je návrat k pôvodnému stavu vecí zakázaný, lehota sa označuje za prekluzívnu alebo pevnú lehotu (Fallfrist). Príkladmi procesnoprávnych prekluzívnych lehôt sú lehoty na podanie návrhu na zrušenie alebo návrhu na obnovu konania (§ 534 ZPO).

2 Zoznam jednotlivých dní, ktoré sa považujú za dni pracovného pokoja v zmysle nariadenia (EHS, Euratom) č. 1182/71 z 3. júna 1971.

Dňami pracovného pokoja sú v Rakúsku soboty, nedele, Veľký piatok a štátne sviatky. Štátnymi sviatkami v Rakúsku sú Nový rok (1. januára), sviatok Troch kráľov (6. januára), Veľkonočný pondelok, sviatok 1. mája (1. mája), Nanebovstúpenie Pána, Svätodušný pondelok, sviatok Božieho tela, Nanebovzatie Panny Márie (15. augusta), Rakúsky národný deň (26. októbra), Sviatok všetkých svätých (1. novembra), sviatok Nepoškvrneného počatia Panny Márie (8. decembra), Boží hod vianočný (25. decembra) a Sviatok svätého Štefana (26. decembra).

3 Aké sú všeobecné pravidlá, ktoré sa vzťahujú na lehoty jednotlivých občianskoprávnych konaní?

Väčšinu ustanovení týkajúcich sa lehôt možno nájsť v §§ 123 – 129 a §§ 140 – 143 Občianskeho súdneho poriadku (ZPO) a v § 89 zákona o organizácii súdov (GOG).

4 Ak sa nejaký úkon alebo formalita musia vykonať v rámci stanovenej lehoty, kedy začína táto lehota plynúť?

Vo väčšine prípadov lehota začína plynúť dňom nadobudnutia platnosti doručenia rozhodnutia, v ktorom je určená lehota alebo ktorým sa spúšťa lehota; inak začína plynúť oznámením rozhodnutia (§ 124 ZPO).

5 Je možné ovplyvniť alebo zmeniť začiatok plynutia lehoty spôsobom zaslania alebo doručenia písomností (osobným doručením súdnym doručovateľom alebo poštou)?

Nie; ako je stanovené v bode 4, dňom doručenia je zvyčajne udalosť, ktorá spúšťa procesnoprávnu lehotu, bez ohľadu na spôsob, ktorým sa dokument doručil.

Lehota sa začína doručením alebo oznámením rozhodnutia, v ktorom je určená lehota alebo ktorým sa spúšťa lehota.

6 Ak lehota začína plynúť okamihom vyskytnutia udalosti, započítava sa do lehoty aj deň, kedy sa udalosť vyskytla?

Nie, deň, v ktorom nastane udalosť, ktorá spúšťa lehotu (napr. doručenie), sa nezahŕňa na účely výpočtu lehoty.

7 Ak je lehota vyjadrená v dňoch, započítavajú sa do uvedeného počtu dní kalendárne dni alebo len pracovné dni?

Lehoty sa počítajú v kalendárnych dňoch.

8 Ak je táto lehota vyjadrená v týždňoch, v mesiacoch alebo v rokoch?

Aj tu sa lehoty počítajú v kalendárnych dňoch.

9 Kedy uplynie lehota, ak je vyjadrená v týždňoch, v mesiacoch alebo v rokoch?

Lehoty vyjadrené v týždňoch, mesiacoch alebo rokoch uplynú o polnoci v deň posledného týždňa alebo posledného mesiaca, ktorý svojím názvom alebo číslom zodpovedá začiatočnému dňu (§ 125 ods. 2 ZPO). Ak takýto deň v poslednom mesiaci danej lehoty neexistuje (ak sa, napríklad, jednomesačná lehota začína 31. januára), lehota uplynie posledný deň tohto mesiaca (§ 125 ods. 2 ZPO). Dni pracovného pokoja nemajú vplyv na začiatok ani trvanie lehôt.

10 Ak posledný deň lehoty pripadá na sobotu, nedeľu, štátny sviatok alebo deň pracovného pokoja, predlžuje sa lehota do prvého nasledujúceho pracovného dňa?

Áno, lehoty, ktoré sa končia v sobotu, nedeľu, v deň štátneho sviatku alebo Veľkého piatku, uplynú v nasledujúci pracovný deň.

11 Existujú nejaké okolnosti, za ktorých sa lehota predlžuje? Za akých podmienok sa môže uplatniť predĺženie?

Povinné lehoty v odvolacom konaní sa prerušujú od 15. júla do 17. augusta a od 24. decembra do 6. januára. Ak sa jedno z týchto období začína počas povinnej lehoty alebo začiatok povinnej lehoty pripadá na jedno z týchto období, lehota sa predlžuje o celé toto obdobie alebo o zvyšné obdobie, keď sa začína.

To sa neuplatňuje v určitých osobitných konaniach, najmä v sporoch týkajúcich sa narušenia držby, pohľadávok na výživné, vymáhania pohľadávok a ochranných opatrení alebo kontumačných rozsudkov.

12 Aké sú lehoty na odvolanie?

Lehoty na odvolanie v zásade závisia od druhu rozhodnutia (rozsudok alebo uznesenie) a od veci samej. V sporových občianskoprávnych veciach je lehota na odvolanie proti rozhodnutiu (Rekurs) obvykle 14 dní, zatiaľ čo lehota na odvolanie proti rozsudku (Berufung) sú štyri týždne.

13 Môže súd zmeniť lehotu, najmä lehotu týkajúcu sa dostavenia sa na súd alebo stanoviť osobitný dátum na dostavenie sa?

Všeobecne povedané, sudcovia môžu predĺžiť lehoty (predĺžiteľné lehoty). Výnimočné prípady, v ktorých zákon predĺženie zakazuje, sú známe ako nepredĺžiteľné alebo povinné lehoty (napr. lehoty na podanie odvolaní).

Všetky lehoty sa môžu skrátiť pod podmienkou doloženej dohody medzi účastníkmi konania. Súd môže na požiadanie jedného z účastníkov konania skrátiť lehotu, za predpokladu, že môže preukázať, že kratšia lehota sa požaduje, aby sa predišlo riziku závažných strát, a druhý účastník je bez ťažkostí schopný začať procesnoprávne opatrenie požadované skrátenou lehotou (§ 129 ZPO).

Lehota sa môže na požiadanie predĺžiť, ak účastník konania, ktorý má prospech z predĺženia lehoty, má neodvrátiteľné alebo veľmi vážne dôvody na to, že nemôže včas prijať procesnoprávne opatrenie, a najmä že by utrpel nenapraviteľnú ujmu, ak by sa lehota nepredĺžila (§ 128 ods. 2 ZPO). Lehoty sa nemôžu predĺžiť na základe dohody medzi účastníkmi konania (§ 128 ods. 1 ZPO).

14 Ak sa úkon určený účastníkovi, ktorý má pobyt v mieste, kde by mal právo na predĺženie lehoty, oznámi v mieste, kde osoby, ktoré tam majú pobyt, nemajú právo na predĺženie lehoty, stráca táto osoba právo na uvedené predĺženie lehoty?

Nie, lebo v tomto prípade je dôležité, aby sa procesnoprávne kroky vo vzťahu k rakúskemu súdu uskutočnili načas.

15 Aké sú dôsledky nedodržania lehôt?

Vo všeobecnosti sa účastníkovi konania, ktorý neuskutoční procesnoprávny krok načas, neumožní uskutočniť daný krok (prekluzívny účinok, § 144 ZPO). Existujú výnimky, ako sú § 289 ods. 2 ZPO (ktorým sa upravuje nedostavenie sa na zabezpečenie dôkazov) a § 491 ZPO (ktorým sa upravujú dôsledky nedostavenia sa na pojednávanie vo veci odvolania).

Procesnoprávne kroky prijaté neskoro sa zvyčajne zamietajú zo zákona, ale v niektorých prípadoch sa požaduje návrh.

Niekedy má nečinnosť okrem obvyklých dôsledkov aj osobitné dôsledky. Tieto dôsledky sa značne líšia. Najvýznamnejším osobitným dôsledkom nečinnosti je, že ak je jeden účastník konania nečinný, druhý účastník môže požiadať o rozsudok pre zmeškanie (§§ 396 a 442 ZPO). K ďalším príkladom patria: ak sa nedostavia na súd obaja účastníci konania, konanie sa prerušuje najmenej na tri mesiace (§ 170 ZPO), a ak by sa v konaní v manželských veciach nedostavil na súd navrhovateľ, žaloba sa na návrh odporcu môže vyhlásiť za vzatú späť, ale nie zrušenú (§ 460 bod 5 ZPO).

16 Ak uplynie daná lehota, aké prostriedky nápravy majú k dispozícii účastníci, ktorí zmeškali lehotu, t. j. strany v omeškaní?

Na zvrátenie právnych dôsledkov nedostavenia sa na súd alebo neprijatia procesnoprávneho opatrenia sú k dispozícii tieto prostriedky nápravy:

obnova predchádzajúceho stavu vecí (§ 146 a nasl. ZPO):

obnovu predchádzajúceho stavu vecí je možné použiť na zvrátenie dôsledkov nedostavenia sa na súd alebo nedodržania lehoty na procesnoprávny akt, keď účastník konania alebo jeho zástupca nedodržali lehotu v dôsledku nepredvídanej alebo neodvratnej udalosti a účastník konania alebo jeho zástupca neboli zodpovední alebo boli zodpovední iba v malej miere (mierna nedbanlivosť). Návrh na tento prostriedok nápravy sa musí podať do 14 dní od odstránenia prekážky,

námietky (§§ 397a a 442a ZPO):

námietky sú zákonný prostriedok nápravy používaný na zrušenie rozsudku pre zmeškanie podľa § 396 alebo § 442 ZPO. Námietky sa musia v zásade podať súdu, ktorý rozhoduje vo veci, vo forme predbežnej žaloby do 14 dní od doručenia rozsudku pre zmeškanie (nepredĺžiteľná lehota),

odvolanie (§ 461 a nasl. ZPO):

odvolanie sa môže podať proti rozsudku pre zmeškanie, najmä z dôvodu, že nedošlo k nedodržaniu lehoty, keďže existuje jeden z dôvodov neplatnosti, ktoré sú uvedené v § 477 ods. 1 bodoch 4 a 5 ZPO (nesprávne doručenie alebo nezastupovanie účastníka v konaní).


Obsah pôvodných vnútroštátnych jazykových verzií na tejto webovej lokalite spravujú príslušné kontaktné body EJS. Preklady týchto textov zabezpečila Európska komisia. V prekladoch preto ešte môžu chýbať možné úpravy pôvodných textov, ktoré neskôr vykoná príslušný štátny orgán členského štátu. Európska justičná sieť pre občianske a obchodné veci ani Európska komisia nenesú žiadnu zodpovednosť ani inak neručia za informácie alebo údaje, ktoré tento dokument obsahuje alebo na ktoré odkazuje. Právne normy v oblasti autorských práv členského štátu zodpovedných za túto stránku nájdete v právnom oznámení.

Posledná aktualizácia: 24/09/2018

Procesné lehoty - Poľsko

Upozorňujeme, že verzia tejto stránky v pôvodnom jazyku poľština bola nedávno zmenená. Na preklade zobrazenej jazykovej verzie v súčasnosti pracujeme.

OBSAH


1 Aké sú druhy lehôt v občianskoprávnych konaniach?

V poľskom občianskoprávnom konaní sú stanovené 1. zákonné, sudcovské a zmluvné lehoty na vykonávanie úkonov účastníkmi konania a 2. poriadkové lehoty na vykonávanie procesných úkonov súdom.

Zákonné a sudcovské lehoty sú konečné a nemôžu sa predĺžiť.

Zákonné lehoty, ktoré sú definované ako prekluzívne lehoty (znamená to, že ich nedodržanie vedie k neplatnosti dotknutého procesného úkonu), sú ustanovené v zákonoch. Tieto lehoty nie je možné predĺžiť alebo skrátiť. Zákonné lehoty začínajú plynúť od okamihu uvedeného v zákone. Existujú dva druhy zákonných lehôt: lehoty, pred uplynutím ktorých sa musí úkon vykonať, a lehoty, po uplynutí ktorých sa úkon vykonať môže. Zákonné lehoty zahŕňajú lehoty na podanie opravných prostriedkov, napr. lehota na podanie odvolania alebo sťažnosti.

Sudcovské lehoty sú takisto definované ako prekluzívne lehoty, ale sú stanovené súdom alebo sudcom. Sudcovské lehoty sa môžu predĺžiť alebo skrátiť, ale iba zo závažného dôvodu a na základe návrhu podaného pred uplynutím lehoty, aj bez vypočutia protistrany. Tieto lehoty začínajú plynúť od okamihu vydania rozhodnutia alebo príkazu na tento účel; keď sa v Občianskom súdnom poriadku stanovuje automatické doručenie, lehoty začínajú plynúť od doručenia rozhodnutia alebo príkazu. Súdne lehoty zahŕňajú lehoty na odstránenie chýb týkajúcich sa súdnej alebo procesnej nespôsobilosti alebo na nápravu formálnych nedostatkov odvolania alebo sťažnosti.

Zmluvné lehoty, ako naznačuje ich názov, sú stanovené dohodou strán. Klasickým príkladom je prerušenie konania na základe spoločného návrhu účastníkov konania. Ak účastníci konania podajú takýto návrh, súd je oprávnený (ale nie je povinný) konanie prerušiť. Uplatnenie takejto lehoty závisí výlučne od vôle strán.

Poriadkové lehoty sú zvyčajne určené pre justičné orgány (súdy) a nie pre účastníkov konania. Nedodržanie týchto lehôt nemá žiadne nepriaznivé procesné následky. Ich hlavným cieľom je uplatňovať zásadu rýchlosti konania. Príkladom takejto lehoty je lehota pre súd na vypracovanie odôvodnenia rozsudku.

2 Zoznam jednotlivých dní, ktoré sa považujú za dni pracovného pokoja v zmysle nariadenia (EHS, Euratom) č. 1182/71 z 3. júna 1971.

Podľa zákona z 18. januára 1951 o dňoch pracovného pokoja sú zákonné dni pracovného pokoja:

  • všetky nedele (soboty nie sú zákonné dni pracovného pokoja),
  • 1. január – Nový rok,
  • 6. január – Traja králi,
  • Veľkonočná nedeľa,
  • Veľkonočný pondelok,
  • 1. máj – štátny sviatok,
  • 3. máj – Národný sviatok tretieho mája,
  • Svätodušná nedeľa,
  • sviatok Božieho tela,
  • 15. august – Nanebovzatie Panny Márie,
  • 1. november – Sviatok všetkých svätých,
  • 11. november – Národný sviatok nezávislosti,
  • 25. december – prvý sviatok vianočný,
  • 26. december – druhý sviatok vianočný.

V roku 2017 Veľkonočná nedeľa pripadá na 16. apríla, Veľkonočný pondelok na 17. apríla, Svätodušná nedeľa na 4. júna a sviatok Božieho tela na 15. júna.

3 Aké sú všeobecné pravidlá, ktoré sa vzťahujú na lehoty jednotlivých občianskoprávnych konaní?

V občianskom práve môže mať pojem „lehota“ dva významy. Môže to byť určitý okamih (napr. 5. apríla 2017) alebo určité obdobie, ktoré má začiatok a koniec (napr. 14 dní).

V prípade uvedenia konečnej lehoty (dátumu, ku ktorému sa musí niečo vykonať) záleží na presnom okamihu, keď lehota uplynie. Lehota nemusí byť uvedená ako deň, ale musí byť určená udalosťou, ktorá sa vyskytne v konkrétnej situácii určenej zmluvnými stranami.

Procesné lehoty sa určujú pomocou takých časových jednotiek, akými sú deň, týždeň, mesiac alebo rok. Podľa článku 165 Občianskeho súdneho poriadku je spôsob výpočtu lehôt v občianskoprávnom konaní upravený v ustanoveniach Občianskeho zákonníka týkajúcich sa lehôt, ak sa v zákone, rozhodnutí súdu, rozhodnutí iného štátneho orgánu alebo právnom akte stanovuje lehota bez určenia spôsobu jej výpočtu (článok 110 Občianskeho zákonníka). Podanie procesného dokumentu na poľskom poštovom úrade alebo na poštovom úrade prevádzkovateľa poskytujúceho univerzálne poštové služby v inom členskom štáte Európskej únie sa považuje za rovnocenné s podaním tohto procesného dokumentu na súde. To isté platí aj pre podanie dokumentu vojakom na ústredí vojenskej jednotky alebo osobou pozbavenou osobnej slobody väzenskej správe, alebo členom posádky poľského námorného plavidla kapitánovi plavidla.

Deň má 24 hodín a začína sa a končí o 24.00 hodine. Lehota uvedená v dňoch uplynie na konci posledného dňa. Lehota vyjadrená v týždňoch, mesiacoch alebo rokoch uplynie na konci dňa zodpovedajúceho názvu alebo dátumu prvého dňa lehoty, alebo ak nie je takýto deň v poslednom mesiaci, v posledný deň tohto mesiaca. Ak je lehota vyjadrená ako začiatok, stred alebo koniec mesiaca, rozumie sa tým prvý, pätnásty alebo posledný deň mesiaca, zatiaľ čo polovica mesiaca zodpovedá 15 dňom. Ak je lehota stanovená v mesiacoch alebo rokoch a nevyžaduje sa pokračovanie, mesiac sa považuje za 30 dní a rok za 365 dní. Ak koniec lehoty na vykonanie úkonu prípadne na zákonom uznaný deň pracovného pokoja alebo sobotu, lehota uplynie v nasledujúci deň, ktorý nie je dňom pracovného pokoja alebo sobota.

4 Ak sa nejaký úkon alebo formalita musia vykonať v rámci stanovenej lehoty, kedy začína táto lehota plynúť?

Ak je začiatok lehoty vymedzenej v dňoch určitou udalosťou, deň, keď nastane udalosť, sa pri výpočte lehoty nezohľadňuje. Napríklad ak súd doručí účastníkovi konania procesné predvolanie, aby 11. januára 2017 vykonal určitý úkon v sedemdňovej lehote, táto lehota uplynie o polnoci (24.00 hod.) 18. januára 2017.

5 Je možné ovplyvniť alebo zmeniť začiatok plynutia lehoty spôsobom zaslania alebo doručenia písomností (osobným doručením súdnym doručovateľom alebo poštou)?

Súd môže doručovať niekoľkými spôsobmi: poštou, súdnym úradníkom, zriadencami alebo súdnou doručovacou službou. Doručenie adresátovi sa môže vykonať aj odovzdaním dokumentu adresátovi v kancelárii súdu. Pokiaľ sa doručenie vykonalo riadne, všetky tieto spôsoby sú rovnako platné a výber spôsobu nemá vplyv na plynutie lehôt.

Od 8. septembra 2016 pravidlá umožňujú súdu doručovať prostredníctvom systému prenosu údajov, ak adresát podal dokumenty prostredníctvom tohto systému alebo sa rozhodol tak dokumenty podať. Adresát, ktorý sa rozhodol podať dokumenty prostredníctvom systému prenosu údajov, sa môže rozhodnúť, že odmietne elektronické doručovanie.

Dokument doručený elektronickými prostriedkami sa považuje za doručený ku dňu uvedenému v elektronickom potvrdení o prijatí podania, aj keď tento deň pripadá na zákonný deň pracovného pokoja. Skutočnosť, že elektronické podanie je prijaté v noci, nemá vplyv na účinnosť doručenia. V prípade neexistencie elektronického potvrdenia o prijatí podania sa doručenie považuje za účinné 14 dní odo dňa uloženia dokumentu do systému prenosu údajov. Podľa uvedených pravidiel sa od strán požaduje, aby si skontrolovali elektronický účet najmenej raz za 14 dní.

6 Ak lehota začína plynúť okamihom vyskytnutia udalosti, započítava sa do lehoty aj deň, kedy sa udalosť vyskytla?

Ak je začiatok lehoty vymedzenej v dňoch určitou udalosťou, deň, keď nastane udalosť, sa pri výpočte lehoty nezohľadňuje.

7 Ak je lehota vyjadrená v dňoch, započítavajú sa do uvedeného počtu dní kalendárne dni alebo len pracovné dni?

Lehoty stanovené v dňoch sú vyjadrené v kalendárnych dňoch. Ak koniec lehoty na vykonanie úkonu pripadne na zákonom uznaný deň pracovného pokoja alebo sobotu, lehota uplynie v nasledujúci deň, ktorý nie je dňom pracovného pokoja alebo sobota.

8 Ak je táto lehota vyjadrená v týždňoch, v mesiacoch alebo v rokoch?

Lehota vyjadrená v týždňoch, mesiacoch alebo rokoch uplynie na konci dňa zodpovedajúceho názvu alebo dátumu prvého dňa lehoty, alebo ak nie je takýto deň v poslednom mesiaci, v posledný deň tohto mesiaca.

Ak je lehota vyjadrená ako začiatok, stred alebo koniec mesiaca, rozumie sa tým prvý, pätnásty alebo posledný deň mesiaca. Polovica mesiaca zodpovedá 15 dňom.

Ak je lehota stanovená v mesiacoch alebo rokoch a nevyžaduje sa pokračovanie, mesiac sa považuje za 30 dní a rok za 365 dní.

9 Kedy uplynie lehota, ak je vyjadrená v týždňoch, v mesiacoch alebo v rokoch?

Lehota vyjadrená v týždňoch, mesiacoch alebo rokoch uplynie na konci dňa zodpovedajúceho názvu alebo dátumu prvého dňa lehoty, alebo ak nie je takýto deň v poslednom mesiaci, v posledný deň tohto mesiaca.

Ak je lehota vyjadrená ako začiatok, stred alebo koniec mesiaca, rozumie sa tým prvý, pätnásty alebo posledný deň mesiaca. Polovica mesiaca zodpovedá 15 dňom.

Ak je lehota stanovená v mesiacoch alebo rokoch a nevyžaduje sa pokračovanie, mesiac sa považuje za 30 dní a rok za 365 dní.

10 Ak posledný deň lehoty pripadá na sobotu, nedeľu, štátny sviatok alebo deň pracovného pokoja, predlžuje sa lehota do prvého nasledujúceho pracovného dňa?

Ak koniec lehoty na vykonanie úkonu prípadne na zákonom uznaný deň pracovného pokoja alebo sobotu, lehota uplynie v nasledujúci deň, ktorý nie je dňom pracovného pokoja alebo sobota.

11 Existujú nejaké okolnosti, za ktorých sa lehota predlžuje? Za akých podmienok sa môže uplatniť predĺženie?

Predĺžiť alebo skrátiť sa môžu iba sudcovské lehoty, t. j. lehoty stanovené súdom alebo predsedom súdu. Rozhodnutie o predĺžení alebo skrátení lehoty môže prijať buď predseda súdu, alebo súd, ale len zo závažných dôvodov, pričom posúdenie dôvodov sa ponecháva na ich uvážení.

Lehotu možno predĺžiť alebo skrátiť iba na návrh účastníka konania, účastníka konania v nesporových konaniach, vedľajšieho účastníka konania, prokurátora, inšpektora práce, ombudsmana pre spotrebiteľov, mimovládnej organizácie, súdom vymenovaného znalca alebo svedka, ak sa táto lehota týka ich konania. Takéto rozhodnutie sa nesmie prijať z vlastného podnetu súdu alebo sudcu.

Návrh sa musí podať pred uplynutím stanovenej lehoty.

12 Aké sú lehoty na odvolanie?

V poľskom Občianskom súdnom poriadku sa stanovujú zákonné procesné lehoty na podanie opravných prostriedkov podľa druhu súdneho rozhodnutia [rozsudku (wyrok), rozhodnutia vo veci samej v nesporových konaniach (postanowienie co do istoty sprawy w postępowaniu nieprocesowym), rozsudku pre zmeškanie (wyrok zaoczny), platobného rozkazu v upomínacom konaní (nakaz zapłaty w postępowaniu upominawczym), platobného rozkazu v konaní o vydaní platobného rozkazu (nakaz zapłaty w postępowaniu nakazowym) a rozhodnutí (postanowienie)]. Stanovené sú najmä tieto zákonné lehoty:

  • rozsudok a rozhodnutie vo veci samej v nesporovom konaní: odôvodnenie rozsudku sa vypracuje v písomnej forme na návrh účastníka konania na doručenie rozsudku a odôvodnenia podaného do jedného týždňa odo dňa vyhlásenia výroku rozsudku a v dvoch prípadoch [1. ak účastník konajúci bez advokáta, právneho zástupcu alebo patentového zástupcu nebol prítomný na vyhlásení rozsudku, lebo bol pozbavený osobnej slobody, a 2. ak bol rozsudok vydaný na neverejnom zasadnutí] do jedného týždňa odo dňa doručenia výroku rozsudku. Odvolanie možno podať na súde, ktorý vydal napadnutý rozsudok do dvoch týždňov od doručenia rozsudku a odôvodnenia odvolateľovi. Ak účastník konania nepožiadal o doručenie rozsudku a odôvodnenia do jedného týždňa odo dňa vyhlásenia výroku rozsudku, lehota na podanie odvolania začína plynúť odo dňa, keď uplynie lehota na podanie takéhoto návrhu,
  • rozhodnutie: lehota na podanie sťažnosti je jeden týždeň a začína plynúť od doručenia rozhodnutia, alebo ak účastník konania v stanovenej lehote nepožiadal o doručenie rozhodnutia prijatého na pojednávaní, od vyhlásenia rozhodnutia,
  • rozsudok pre zmeškanie vo vzťahu k žalovanému: žalovaný, proti ktorému bol vydaný rozsudok pre zmeškanie, môže podať odpor do dvoch týždňov od doručenia rozsudku,
  • rozsudok pre zmeškanie vo vzťahu k žalobcovi: súd uvedie odôvodnenie rozsudku pre zmeškanie, ak bola žaloba zamietnutá v celom rozsahu alebo sčasti a žalobca požiadal o poskytnutie odôvodnenia do jedného týždňa od doručenia rozsudku, alebo ak žalobca, ktorý nepodal takúto žiadosť, podal odvolanie v stanovenej lehote,
  • platobný rozkaz v upomínacom konaní: žalovaný je povinný v platobnom rozkaze buď uspokojiť nárok v plnej výške spolu s trovami konania, alebo podať odpor do dvoch týždňov od doručenia rozkazu,
  • platobný rozkaz v konaní o platobnom rozkaze: vydaním platobného rozkazu súd rozhodne, že žalovaný je povinný uspokojiť nárok v celom rozsahu spolu s trovami konania v lehote dvoch týždňov od doručenia rozkazu, alebo aby podal námietku v rámci tejto lehoty.

13 Môže súd zmeniť lehotu, najmä lehotu týkajúcu sa dostavenia sa na súd alebo stanoviť osobitný dátum na dostavenie sa?

Svedok alebo účastník konania má absolútnu povinnosť dostaviť sa na súd. Svedok sa musí dostaviť na súd, aj keď nemá vedomosti o okolnostiach veci, alebo ak sa už rozhodol uplatniť svoje právo odoprieť výpoveď. Svedok musí písomne ospravedlniť svoju neprítomnosť (nedostavenie sa) pred dňom pojednávania. Neskoré predloženie ospravedlnenia nedostavenia sa nebráni súdu uložiť svedkovi pokutu na pojednávaní. K písomnému ospravedlneniu musí svedok priložiť dokument preukazujúci dôvod jeho nedostavenia sa. Nedostavenie sa svedka možno ospravedlniť z dôvodu choroby, dôležitej služobnej cesty alebo vážnej nepredvídanej udalosti. V prípade ospravedlnenia nedostavenia sa na základe predvolania z dôvodu choroby sa vyžaduje osvedčenie potvrdzujúce neschopnosť zúčastniť sa, ktoré musí byť vydané súdnym lekárom. V takom prípade súd stanoví iný dátum dostavenia sa na súd.

14 Ak sa úkon určený účastníkovi, ktorý má pobyt v mieste, kde by mal právo na predĺženie lehoty, oznámi v mieste, kde osoby, ktoré tam majú pobyt, nemajú právo na predĺženie lehoty, stráca táto osoba právo na uvedené predĺženie lehoty?

Na účastníka konania alebo svedka sa vzťahujú pravidlá občianskeho súdneho konania, ktoré uplatňuje súdny orgán (súd).

15 Aké sú dôsledky nedodržania lehôt?

Procesný úkon vykonaný účastníkom konania po uplynutí lehoty je neplatný. Táto zásada platí pre zákonné a sudcovské lehoty. Neplatnosť procesného úkonu znamená, že úkon vykonaný neskoro nemá právne účinky, ktoré zákon spája s jeho vykonaním. Procesný úkon vykonaný po uplynutí lehoty je neplatný, aj keď súd ešte nevydal rozhodnutie v dôsledku uplynutia lehoty.

16 Ak uplynie daná lehota, aké prostriedky nápravy majú k dispozícii účastníci, ktorí zmeškali lehotu, t. j. strany v omeškaní?

Ak dôjde k prekročeniu lehoty, účastník konania môže požiadať o obnovenie lehoty alebo o opätovné otvorenie konania.

Ak účastník konania zmeškal lehotu na vykonanie procesného úkonu bez vlastného zavinenia, súd na návrh účastníka konania lehotu obnoví. Obnovenie lehoty však nie je prípustné, ak nedodržanie lehoty nemá žiadne nepriaznivé procesné následky pre účastníka konania. Podanie obsahujúce návrh na obnovenie lehoty sa podáva na súde, pred ktorým sa mal úkon vykonať, najskôr do jedného týždňa od zániku dôvodu, pre ktorý sa táto lehota nedodržala. V podaní sa musia uviesť okolnosti odôvodňujúce návrh. Účastník konania musí vykonať procesný úkon súčasne s podaním návrhu. Po uplynutí jedného roka od zmeškania lehoty sa lehota môže obnoviť len vo výnimočných prípadoch. Obnovenie lehoty na podanie odvolania proti rozsudku, ktorým sa vyhlási anulovanie manželstva alebo rozvod, alebo určenie neexistencie manželstva, je neprípustné aj v prípade, keď jeden z účastníkov konania opätovne uzavrel manželstvo po tom, čo rozsudok nadobudol právoplatnosť. Súd zamietne návrh na obnovenie lehoty, ktorý je podaný neskoro alebo je neprípustný podľa právnych predpisov. Podanie žiadosti o obnovenie lehoty nezastaví konanie ani výkon rozhodnutia. Súd však môže v závislosti od okolností zastaviť konanie alebo výkon rozhodnutia. Ak je návrh prijatý, súd môže okamžite pristúpiť k prejednaniu veci.

Opätovné otvorenie konania umožňuje znovu prejednať vec ukončenú právoplatným rozhodnutím. Podnet, ktorým sa požaduje opätovné otvorenie konania, sa často považuje za mimoriadny opravný prostriedok (alebo dovolanie), ktorý sa použije na napadnutie právoplatných rozhodnutí na rozdiel od bežných opravných prostriedkov (ktoré sa použijú v súvislosti s rozhodnutiami, ktoré ešte nenadobudli právoplatnosť). Opätovné otvorenie konania možno požadovať z dôvodu, že: rozsudok bol založený na sfalšovanom alebo pozmenenom dokumente, alebo na odsúdení v trestnom konaní, ktoré bolo následne zrušené; alebo rozsudok bol získaný prostredníctvom trestného činu. O opätovné otvorenie konania možno takisto požiadať: keď sa neskôr objaví právoplatný rozsudok týkajúci sa toho istého právneho vzťahu alebo sa objavia skutkové okolnosti alebo dôkazy, ktoré by mohli mať vplyv na výsledok veci a ktoré účastník konania nemohol použiť v predchádzajúcom konaní; keď obsah rozsudku ovplyvnilo rozhodnutie, ktorým sa neskončilo konanie vo veci vydané na základe normatívneho aktu uznaného ústavným súdom v rozpore s Odkaz sa zobrazí v novom okneústavou, ratifikovanou medzinárodnou zmluvou alebo právnymi predpismi (zrušenými alebo zmenenými v súlade s Občianskym súdnym poriadkom).

Opätovné otvorenie konania nemožno požadovať po uplynutí desiatich rokov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku (okrem prípadov, keď účastník konania nemal možnosť konať alebo nebol riadne zastúpený).


Obsah pôvodných vnútroštátnych jazykových verzií na tejto webovej lokalite spravujú príslušné kontaktné body EJS. Preklady týchto textov zabezpečila Európska komisia. V prekladoch preto ešte môžu chýbať možné úpravy pôvodných textov, ktoré neskôr vykoná príslušný štátny orgán členského štátu. Európska justičná sieť pre občianske a obchodné veci ani Európska komisia nenesú žiadnu zodpovednosť ani inak neručia za informácie alebo údaje, ktoré tento dokument obsahuje alebo na ktoré odkazuje. Právne normy v oblasti autorských práv členského štátu zodpovedných za túto stránku nájdete v právnom oznámení.

Posledná aktualizácia: 27/06/2018

Procesné lehoty - Rumunsko

OBSAH


1 Aké sú druhy lehôt v občianskoprávnych konaniach?

Z procesného hľadiska je procesná lehota vo všeobecnosti časový interval, v rámci ktorého sa musia vykonať určité procesné úkony alebo naopak, ich vykonanie je zakázané. Otázka lehôt je upravená v článkoch 180 až 186 zákona č. 134/2010 Občianskeho súdneho poriadku v znení zmien a doplnení (ktorý nadobudol účinnosť 15. februára 2013).

V súvislosti s rôznymi druhmi lehôt uplatniteľných v občianskoprávnom konaní sú všetky lehoty klasifikované podľa spôsobu, akým sú definované ako zákonné, sudcovské alebo konvenčné lehoty (bez ohľadu na ich povahu). Zákonné lehoty sú tie, ktoré sú výslovne ustanovené zákonom a sú v zásade pevne stanovené, takže ich sudca alebo účastníci konania nemôžu skrátiť alebo predĺžiť (napríklad päťdňová lehota na doručenie predvolania). Zákon výnimočne umožňuje predĺženie alebo skrátenie určitých zákonných lehôt. Sudcovské lehoty sú tie, ktoré počas riešenia vecí súd stanoví na dostavenie sa účastníkov konania, na vypočutie svedkov, na správu iných dôkazov, t. j. dokumentov, znaleckých posudkov atď. Konvenčné lehoty sú tie, ktoré si môžu účastníci konania stanoviť počas súdnych konaní bez toho, aby bolo potrebné schválenie súdneho orgánu.

V závislosti od ich druhu sú procesné lehoty záväzné (prekluzívne) a zakazujúce (odkladné), pričom prvé sú tie, v rámci ktorých sa musí vykonať určitý procesný úkon (napr. lehoty, v rámci ktorých sa musí podať – odvolanie, druhé odvolanie atď.), zatiaľ čo pri zakazujúcich zákon zakazuje vykonanie akýchkoľvek procesných úkonov v rámci lehôt.

Ďalšie kritérium klasifikácie lehôt súvisí so sankciou uplatniteľnou v prípade ich nedodržania, pričom lehoty sú absolútne a relatívne. Nedodržanie absolútnych lehôt v konečnom dôsledku ovplyvní platnosť procesných úkonov, zatiaľ čo nedodržanie relatívnych lehôt, aj keď nemusí nevyhnutne znamenať neplatnosť procesných úkonov, môže viesť k uplatneniu disciplinárnych alebo finančných sankcií voči vinnému účastníkovi konania (lehota na rozhodnutie, lehota na prípravu a pod.).

Napokon v súvislosti s ich trvaním môžu byť lehoty vyjadrené v hodinách, dňoch, týždňoch, mesiacoch a rokoch. Táto klasifikácia je stanovená v článku 181 Občianskeho súdneho poriadku. Okrem toho existujú osobitné prípady, keď zákon presne nestanovuje určité druhy lehôt (hodinu, deň a pod.), ale časový okamih ukončenia procesného úkonu (napríklad v prípade námietky proti výkonu rozhodnutia, ktorú možno podať do posledného vykonateľného úkonu), alebo v stanovených ustanoveniach uvádza, že úkon by sa mal vykonať „bezodkladne“ alebo „čo najskôr“ alebo „naliehavo“.

2 Zoznam jednotlivých dní, ktoré sa považujú za dni pracovného pokoja v zmysle nariadenia (EHS, Euratom) č. 1182/71 z 3. júna 1971.

Podľa rumunského práva sú dni pracovného pokoja všetky soboty a nedele spolu so štátnymi sviatkami (Deň nezávislosti – 1. december, Sviatok práce – 1. máj) a významnými náboženskými sviatkami (Vianoce – 25. a 26. december, Veľká noc – dva dni a Turíce – jeden deň v závislosti od kalendárnych dní, Nanebovzatie Panny Márie – 15. august, sviatok sv. Ondreja – 30. november), Nový rok – 1. a 2. január.

3 Aké sú všeobecné pravidlá, ktoré sa vzťahujú na lehoty jednotlivých občianskoprávnych konaní?

Platné pravidlá týkajúce sa lehôt sú stanovené v článkoch 180 až 186 Občianskeho súdneho poriadku.

4 Ak sa nejaký úkon alebo formalita musia vykonať v rámci stanovenej lehoty, kedy začína táto lehota plynúť?

Každá lehota má začiatok a koniec plynutia lehoty vrátane dĺžky trvania.

Pokiaľ ide o začiatok plynutia lehoty, v článku 184 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku sa stanovuje, že lehoty začínajú plynúť odo dňa oznámenia procesných úkonov, pokiaľ sa v zákone nestanovuje inak.

Existujú však prípady, keď sa oznámenie procesného úkonu stanoveného ako začiatok plynutia lehôt môže nahradiť inými rovnocennými procesnými úkonmi (v prípadoch rovnocennosti). To znamená, že oznámenie procesného úkonu, ktoré je začiatkom plynutia lehoty, sa v niektorých prípadoch nahradí inými konaniami, ktoré sú začiatkom lehoty (napríklad žiadosťou o oznámenie procesných úkonov protistrane, podaním odvolania alebo oznámením exekučného príkazu).

Výnimkou zo všeobecného pravidla sú aj prípady, v ktorých lehoty začínajú plynúť od iných okamihov ako od oznámenia, konkrétne od rozhodnutia (zistenia, že uplynula premlčacia lehota, doplnenia rozsudku); od okamihu uznania dôkazov (na predloženie potrebných súm alebo zoznamu svedkov do piatich dní), od zverejnenia určitých dokumentov (na inzerciu predaja budovy do piatich dní).

Uplynutie lehoty je definované ako okamih, v ktorom sa dosiahne účinok lehoty, ktorým sa skončí možnosť vykonať konanie, pre ktoré je lehota stanovená (pre hlavné lehoty), alebo naopak, určuje/označuje okamih, z ktorého vyplýva právo vykonať určité procesné úkony (pre zakazujúce lehoty).

5 Je možné ovplyvniť alebo zmeniť začiatok plynutia lehoty spôsobom zaslania alebo doručenia písomností (osobným doručením súdnym doručovateľom alebo poštou)?

Medzi začiatkom a ukončením plynie lehota nepretržite, v zásade bez možnosti prerušenia alebo pozastavenia. Prekážka spôsobená okolnosťou, ktorú účastník konania nemohol ovplyvniť – ktorá je uvedená v článku 186 Občianskeho súdneho poriadku –, je však dôvodom prerušenia procesných lehôt. Ďalšie osobitné okolnosti prerušenia lehôt sú doplnené v tomto prípade: (napríklad, prerušenie lehoty na podanie odvolania – článok 469 Občianskeho súdneho poriadku). Zároveň sa v zákone stanovuje, že procesná lehota sa môže aj pozastaviť (ako v prípade premlčacej lehoty – článok 418 Občianskeho súdneho poriadku). Ak sa lehota preruší podľa článku 186 Občianskeho súdneho poriadku, po zániku prekážky začína plynúť nemenná pätnásťdňová lehota bez ohľadu na trvanie prerušenej lehoty. V prípade pozastavenia bude lehota ďalej plynúť od okamihu, keď sa skončilo pozastavenie, a k lehote sa pripočíta aj čas, ktorý uplynul pred pozastavením lehoty.

Podľa článku 183 Občianskeho súdneho poriadku procesný dokument podaný v lehote stanovenej zákonom doporučeným listom na pošte alebo kuriérskej službe, alebo špecializovanej komunikačnej službe sa považuje za podaný v lehote. Dokument predložený zainteresovanou stranou v zákonnej lehote vojenskej jednotke alebo správnemu úradu miesta, kde je táto osoba zadržiavaná, sa takisto považuje za podaný v lehote. Potvrdenie od poštového úradu a zaevidovanie alebo osvedčenie na podanom dokumente od expresnej kuriérskej služby, špecializovanej komunikačnej služby, vojenskej jednotky alebo správneho úradu miesta, kde je zainteresovaná strana v prípade potreby zadržaná, slúži ako dôkaz o dátume, keď zainteresovaná strana začala konať.

6 Ak lehota začína plynúť okamihom vyskytnutia udalosti, započítava sa do lehoty aj deň, kedy sa udalosť vyskytla?

V súlade s článkom 181 Občianskeho súdneho poriadku sa lehoty vyjadrené v dňoch počítajú podľa výhradného systému, t. j. podľa voľných dní, keď sa ani deň začiatku plynutia lehoty – dies a quo –, ani deň, keď sa plynutie lehoty skončí – dies ad quem, neberú do úvahy a uplatňujú sa tie pravidlá, ktoré sú uvedené v súvislosti so začiatkom plynutia lehoty, ako je uvedené v bode 4.

Lehoty vyjadrené v dňoch sa vždy počítajú v celých dňoch, aj keď sa podanie môže podať len v rámci pracovných hodín súdnych služieb. Tento nedostatok však možno odstrániť tým, že podanie sa zašle poštou a poštový úradník uvedie dátum a spôsob účinného oznámenia príjemcovi. Pozri aj odpoveď na otázku 4.

7 Ak je lehota vyjadrená v dňoch, započítavajú sa do uvedeného počtu dní kalendárne dni alebo len pracovné dni?

Napríklad, ak osoba musí konať alebo jej bolo doručené podanie v pondelok 4. apríla 2005 a vyžaduje sa, aby sa vyjadrila do 14 dní od doručenia, znamená to, že dotknutá osoba sa musí vyjadriť do:

i) pondelka 18. apríla (kalendárne dni) alebo

ii) piatka 22. apríla (pracovné dni)?

Správna odpoveď je, že uvedený počet dní zahŕňa kalendárne dni. Dotknutá osoba musí podniknúť účinné kroky do 18. apríla vrátane.

8 Ak je táto lehota vyjadrená v týždňoch, v mesiacoch alebo v rokoch?

Podľa článku 182 Občianskeho súdneho poriadku lehota vyjadrená v rokoch, mesiacoch alebo týždňoch sa skončí dňom v roku, mesiaci alebo týždni, ktorý zodpovedá začiatočnému dňu.

Lehota, ktorá začína plynúť 29., 30. alebo 31. v mesiaci a končí sa v mesiaci, ktorý nemá takýto deň, sa považuje za ukončenú v predchádzajúci deň tohto mesiaca.

Lehota, ktorá sa končí v deň štátneho sviatku alebo keď je služba pozastavená, sa predĺžiť až do konca prvého nasledujúceho pracovného dňa.

9 Kedy uplynie lehota, ak je vyjadrená v týždňoch, v mesiacoch alebo v rokoch?

Lehota vyjadrená v týždňoch, mesiacoch alebo rokoch uplynie v zodpovedajúcom dni v poslednom týždni alebo mesiaci alebo v poslednom roku. Ak posledný mesiac nemá deň, ktorý zodpovedá dňu, keď lehota začala plynúť, lehota sa končí v posledný deň tohto mesiaca. Ak posledný deň tejto lehoty je deň pracovného pokoja, lehota sa predĺži do prvého nasledujúceho pracovného dňa.

10 Ak posledný deň lehoty pripadá na sobotu, nedeľu, štátny sviatok alebo deň pracovného pokoja, predlžuje sa lehota do prvého nasledujúceho pracovného dňa?

Áno, ak je posledný deň lehoty deň pracovného pokoja, lehota sa predĺži do prvého nasledujúceho pracovného dňa.

11 Existujú nejaké okolnosti, za ktorých sa lehota predlžuje? Za akých podmienok sa môže uplatniť predĺženie?

V článku 184 Občianskeho súdneho poriadku sa stanovuje, že procesná lehota sa preruší a nová lehota začne plynúť odo dňa nového doručenia v týchto prípadoch:

  • keď jeden z účastníkov konania zomrel; v tomto prípade sa doručí nový dokument na poslednú poštovú adresu zosnulého účastníka, dedičovi, bez uvedenia mena a stavu každého dediča,
  • keď zomrel zástupca ktoréhokoľvek účastníka konania; v tomto prípade sa nový dokument doručí dotknutému účastníkovi.

Procesná lehota nezačne plynúť, a ak začala plynúť predtým, preruší sa vzhľadom na nedostatok spôsobilosti účastníka konania konať alebo obmedzenie spôsobilosti konať, pokiaľ sa nevymenuje osoba, ktorá bude zastupovať tohto účastníka alebo mu pomôže v prípade potreby.

12 Aké sú lehoty na odvolanie?

Áno, boli stanovené osobitné lehoty týkajúce sa právnych oblastí. Všeobecné lehoty uvedené v Občianskom súdnom poriadku na podanie odvolania a druhého odvolania sú 30 dní. V niektorých záležitostiach (osobitné konania), napríklad v prípade prezidentského nariadenia je lehota na podanie odvolania päť dní, čo je kratšie ako lehota na podanie odvolania podľa všeobecného práva.

13 Môže súd zmeniť lehotu, najmä lehotu týkajúcu sa dostavenia sa na súd alebo stanoviť osobitný dátum na dostavenie sa?

Odpoveď je áno v tom zmysle, že v niektorých výnimočných prípadoch zákon umožňuje sudcovi buď lehotu predĺžiť (napríklad o päť dní podľa článkov 469 a 490 Občianskeho súdneho poriadku – v záležitostiach týkajúcich sa odvolaní a druhých odvolaní), alebo ju skrátiť (napríklad o päť dní pred dátumom pojednávania v súvislosti s lehotou na doručenie predvolania podľa článku 159 Občianskeho súdneho poriadku).

14 Ak sa úkon určený účastníkovi, ktorý má pobyt v mieste, kde by mal právo na predĺženie lehoty, oznámi v mieste, kde osoby, ktoré tam majú pobyt, nemajú právo na predĺženie lehoty, stráca táto osoba právo na uvedené predĺženie lehoty?

Podľa článku 1087 Občianskeho súdneho poriadku súd v medzinárodnom občianskom súdnom konaní uplatní rumunské procesné právo s výnimkou výslovných protichodných ustanovení. Pozri takisto odpoveď na otázky 5, 11 a 16.

15 Aké sú dôsledky nedodržania lehôt?

Ako už bolo uvedené, nedodržanie absolútnej lehoty v konečnom dôsledku ovplyvní platnosť konania, hoci nedodržanie relatívnych lehôt, aj keď nemusí nevyhnutne viesť k neplatnosti procesných úkonov, môže vyvolať uplatnenie disciplinárnych alebo finančných sankcií voči vinníkom (lehota na rozhodnutie, lehota na prípravu a pod.).

Nedodržanie procesných lehôt môže mať za následok uplatnenie rôznych sankcií, akými sú:

  • neplatnosť procesného úkonu,
  • odňatie lehoty určenej na vykonanie procesného úkonu,
  • uplynutie platnosti žiadosti podanej súdu,
  • uplynutie premlčacej lehoty nároku na nútený výkon rozhodnutia,
  • finančné sankcie,
  • disciplinárne sankcie,
  • záväzok znova vykonať alebo zmeniť úkon vykonaný bez akýchkoľvek právnych formalít,
  • povinnosť poskytnúť poškodenej strane náhradu za porušenie procesných formalít.

V článku 185 Občianskeho súdneho poriadku sa stanovuje, že ak sa musí procesné právo uplatniť v určitej lehote, nedodržanie tejto povinnosti vedie k odňatiu práva, pokiaľ sa v zákone nestanovuje inak. Procesný úkon vykonaný po uplynutí lehoty je neplatný. Ak sa v zákone stanovuje prerušenie procesného úkonu v rámci lehoty, úkon vykonaný pred uplynutím lehoty je možné na žiadosť zainteresovanej strany zrušiť.

16 Ak uplynie daná lehota, aké prostriedky nápravy majú k dispozícii účastníci, ktorí zmeškali lehotu, t. j. strany v omeškaní?

V článku 186 Občianskeho súdneho poriadku sa uvádza, že strana, ktorá nedodržala procesnú lehotu, získa novú lehotu za predpokladu, ak preukáže, že omeškanie bolo riadne odôvodnené. Dotknutá strana vykoná procesný úkon najneskôr do 15 dní odo dňa, keď sa skončilo prerušenie lehoty, a zároveň požiada o poskytnutie novej lehoty. V prípade prostriedkov nápravy je táto lehota rovnaká ako pri podaní odvolania. Žiadosťou o novú lehotu sa bude zaoberať súd príslušný na vybavenie žiadosti súvisiacej s právom, ktoré sa neuplatnilo v lehote. Pre vinnú stranu nie sú dostupné žiadne procesné prostriedky nápravy.


Obsah pôvodných vnútroštátnych jazykových verzií na tejto webovej lokalite spravujú príslušné kontaktné body EJS. Preklady týchto textov zabezpečila Európska komisia. V prekladoch preto ešte môžu chýbať možné úpravy pôvodných textov, ktoré neskôr vykoná príslušný štátny orgán členského štátu. Európska justičná sieť pre občianske a obchodné veci ani Európska komisia nenesú žiadnu zodpovednosť ani inak neručia za informácie alebo údaje, ktoré tento dokument obsahuje alebo na ktoré odkazuje. Právne normy v oblasti autorských práv členského štátu zodpovedných za túto stránku nájdete v právnom oznámení.

Posledná aktualizácia: 28/06/2018

Procesné lehoty - Slovensko

OBSAH


1 Aké sú druhy lehôt v občianskoprávnych konaniach?

a) zákonné – ich trvanie je určené zákonom

b) sudcovské – súd môže dodatočne na návrh dotknutého subjektu lehotu predĺžiť

2 Zoznam jednotlivých dní, ktoré sa považujú za dni pracovného pokoja v zmysle nariadenia (EHS, Euratom) č. 1182/71 z 3. júna 1971.

Dni pracovného pokoja sú dni, na ktoré pripadá nepretržitý odpočinok pracujúcich v týždni  a sviatky.

a) dni pracovného pokoja v SR: 6. január, Veľký piatok, Veľkonočná nedeľa, Veľkonočný pondelok, 1. máj, 8. máj, 15. september, 1. november, 24. december, 25. december, 26. december

b) štátne sviatky v SR:  1. január, 5. júl, 29. august, 1. september, 17. november

3 Aké sú všeobecné pravidlá, ktoré sa vzťahujú na lehoty jednotlivých občianskoprávnych konaní?

a) podľa zákona č. 160/2015 Civilný sporový poriadok (ďalej len "CSP"), ak nie je stanovené inak, lehotu na vykonanie úkonu určí súd. Do plynytia lehoty určenej podľa dní sa nezapočítava deň, keď nastala skutočnosť určujúca začiatok lehoty.

b) lehota neplynie tomu, kto stratil spôsobilosť byť účastníkom konania alebo spôsobilosť konať pred súdom ( § 119 CSP).

c) ak vstúpi do konania iný účastník, zákonný zástupca alebo opatrovník účastníka, začína im plynúť nová lehota od toho času, keď do konania vstúpili. ( § 120 CSP).

d) lehota je zachovaná, ak sa posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo podanie odovzdá  orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť. ( § 121 ods. 5 CSP).

4 Ak sa nejaký úkon alebo formalita musia vykonať v rámci stanovenej lehoty, kedy začína táto lehota plynúť?

Lehota začína plynúť dňom nasledujúcim po dni, v ktorom došlo k skutočnosti určujúcej začiatok lehoty.

5 Je možné ovplyvniť alebo zmeniť začiatok plynutia lehoty spôsobom zaslania alebo doručenia písomností (osobným doručením súdnym doručovateľom alebo poštou)?

Nie.

6 Ak lehota začína plynúť okamihom vyskytnutia udalosti, započítava sa do lehoty aj deň, kedy sa udalosť vyskytla?

Nie.

7 Ak je lehota vyjadrená v dňoch, započítavajú sa do uvedeného počtu dní kalendárne dni alebo len pracovné dni?

Do plynutia lehoty sa započítavajú kalendárne dni.

8 Ak je táto lehota vyjadrená v týždňoch, v mesiacoch alebo v rokoch?

Aj do plynutia lehoty podľa týždňov, mesiacov, rokov sa započítavajú  kalendárne dni.

9 Kedy uplynie lehota, ak je vyjadrená v týždňoch, v mesiacoch alebo v rokoch?

Lehoty určené podľa týždňov, mesiacov alebo rokov sa končia uplynutím toho dňa, ktorý sa svojím označením zhoduje s dňom, keď došlo k skutočnosti určujúcej začiatok lehoty, a ak ho v mesiaci niet, posledným dňom mesiaca. Ak koniec lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň  (§ 121 CSP).

10 Ak posledný deň lehoty pripadá na sobotu, nedeľu, štátny sviatok alebo deň pracovného pokoja, predlžuje sa lehota do prvého nasledujúceho pracovného dňa?

Áno.

11 Existujú nejaké okolnosti, za ktorých sa lehota predlžuje? Za akých podmienok sa môže uplatniť predĺženie?

Ak zákon neustanovuje lehotu na urobenie úkonu, určí ju, ak je to potrebné, súd.  Lehotu, ktorú určil, môže súd tiež predĺžiť. ( § 118 ods. 2 CSP).

12 Aké sú lehoty na odvolanie?

Odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 362 CSP).

13 Môže súd zmeniť lehotu, najmä lehotu týkajúcu sa dostavenia sa na súd alebo stanoviť osobitný dátum na dostavenie sa?

Áno, ide však o lehotu týkajúcu sa informatívneho výsluchu.

14 Ak sa úkon určený účastníkovi, ktorý má pobyt v mieste, kde by mal právo na predĺženie lehoty, oznámi v mieste, kde osoby, ktoré tam majú pobyt, nemajú právo na predĺženie lehoty, stráca táto osoba právo na uvedené predĺženie lehoty?

15 Aké sú dôsledky nedodržania lehôt?

Následkom nedodržania lehoty je zmeškanie lehoty.

16 Ak uplynie daná lehota, aké prostriedky nápravy majú k dispozícii účastníci, ktorí zmeškali lehotu, t. j. strany v omeškaní?

Súd môže odpustiť zmeškanie lehoty, ak ju účastník alebo jeho zástupca zmeškal z ospravedlniteľného dôvodu a bol preto vylúčený z úkonu, ktorý mu patrí. Návrh treba podať do 15 dní po odpadnutí prekážky a treba s ním spojiť i zmeškaný úkon (§ 122 CSP). Posúdenie ospravedlniteľnosti dôvodu, pre ktorý účastník alebo jeho zástupca zmeškal zákonnú lehotu, je plne v dispozícii súdu.


Obsah pôvodných vnútroštátnych jazykových verzií na tejto webovej lokalite spravujú príslušné kontaktné body EJS. Preklady týchto textov zabezpečila Európska komisia. V prekladoch preto ešte môžu chýbať možné úpravy pôvodných textov, ktoré neskôr vykoná príslušný štátny orgán členského štátu. Európska justičná sieť pre občianske a obchodné veci ani Európska komisia nenesú žiadnu zodpovednosť ani inak neručia za informácie alebo údaje, ktoré tento dokument obsahuje alebo na ktoré odkazuje. Právne normy v oblasti autorských práv členského štátu zodpovedných za túto stránku nájdete v právnom oznámení.

Posledná aktualizácia: 14/01/2019