Postupy týkajúce sa vykonania rozsudkov - Belgicko

Obnoviť Uložiť vo formáte PDF

1 Čo znamená výkon súdneho rozhodnutia v občianskoprávnych a obchodných veciach?

Ak sa dlžník nepodriadi súdnemu rozhodnutiu dobrovoľne, navrhovateľ ho k tomu môže donútiť súdnou cestou. Tento postup je známy aj ako nútený výkon súdneho rozhodnutia. Vyžaduje si exekučný titul (článok 1386 Súdneho poriadku), pretože jeho súčasťou je zásah do osobnej právnej sféry dlžníka. Takýmto titulom je spravidla súdne rozhodnutie alebo notárska listina. V záujme rešpektovania súkromia dlžníka sa titul nesmie uplatniť v určitých okamihoch (článok 1387 Súdneho poriadku). Titul vykonáva súdny exekútor.

Nútený výkon súdneho rozhodnutia sa zvyčajne používa na vymáhanie peňažných prostriedkov, ale môže sa použiť aj na vynútenie určitého úkonu alebo zdržania sa určitého konania.

Ďalším dôležitým aspektom je pokuta (článok 1385a Súdneho poriadku). Ide o prostriedok na vyvíjanie nátlaku na osobu, proti ktorej bolo vynesené súdneho rozhodnutie, s cieľom prinútiť ju, aby sa tomuto rozhodnutiu podriadila. V určitých prípadoch však pokutu nie je možné uložiť: ak bolo danej osobe nariadené, aby zaplatila peňažnú čiastku alebo dodržala pracovnú zmluvu, a ak by to nebolo zlučiteľné s ľudskou dôstojnosťou. Pokuta sa vymáha na základe titulu, ktorým sa nariaďuje, a preto sa nevyžaduje žiadny ďalší titul.

V prípade osoby, ktorej bolo nariadené zaplatiť peňažnú čiastku, sa pohľadávka vymáha exekúciou majetku dlžníka a označuje sa ako zablokovanie. Rozlišuje sa podľa druhu zablokovaného majetku (hnuteľný alebo nehnuteľný) a charakteru zablokovania (preventívne zablokovanie a zablokovanie pri výkone súdneho rozhodnutia). Preventívne zablokovanie sa používa v naliehavých prípadoch a jeho účelom je, aby majetok prešiel pod ochranu súdu: predchádza sa ním zmene situácie s cieľom zabezpečiť prípadnú ďalšiu exekúciu. Osoba, ktorej majetok bol zablokovaný, už nemá nad ním kontrolu a nemôže ho predať ani sa ho zbaviť. Ak je majetok dlžníka zablokovaný pri výkone súdneho rozhodnutia, predá sa a výnos z predaja dostane navrhovateľ. Navrhovateľ nemá právo na samotný zablokovaný majetok, len na výnos z jeho predaja.

Okrem toho na základe článku 1445 a nasl. Súdneho poriadku možno uplatniť aj prikázanie pohľadávky (pozri ďalej).

Okrem bežného preventívneho zablokovania a zablokovania hnuteľného a nehnuteľného majetku pri výkone súdneho rozhodnutia existujú aj osobitné pravidlá pre zablokovanie lodí (články 1467 až 1480 a články 1545 až 1559 Súdneho poriadku), zhabanie (článok 1461 Súdneho poriadku), vrátenie neprávom nadobudnutého majetku (články 1462 až 1466 Súdneho poriadku) a zhabanie nepozberaného ovocia a plodín (články 1529 až 1538 Súdneho poriadku). V zostávajúcej časti tohto dokumentu sa zameriame len na bežné zablokovanie.

2 Ktorý orgán alebo ktoré orgány sú oprávnené vykonávať súdne rozhodnutia?

Súdni exekútori a exekuční sudcovia. Títo sudcovia majú právomoc rozhodovať v sporoch týkajúcich sa výkonu súdneho rozhodnutia.

3 Za akých podmienok možno vydať exekučný titul alebo rozhodnutie?

3.1 Konanie

2.1.1. Preventívne zablokovanie

V prípade preventívneho zablokovania sa v zásade vyžaduje povolenie exekučného sudcu a musia existovať naliehavé dôvody (článok 1413 Súdneho poriadku). O povolenie sa musí požiadať ex parte (článok 1417 Súdneho poriadku). Tá istá žiadosť sa nesmie súčasne použiť na zablokovanie hnuteľného aj nehnuteľného majetku. Na zablokovanie nehnuteľného majetku sa vždy vyžaduje samostatná žiadosť.

Exekučný sudca dospeje k rozhodnutiu najneskôr do ôsmich dní od predloženia žiadosti (článok 1418 Súdneho poriadku). Sudca môže žiadosť zamietnuť alebo navrhovateľovi udeliť čiastočné alebo úplné povolenie. Rozhodnutie exekučného sudcu sa musí doručiť dlžníkovi. Rozhodnutie sa oznámi súdnemu exekútorovi, ktorý následne prijme potrebné opatrenia na jeho doručenie.

Existuje jedna dôležitá výnimka z tohto pravidla, pri ktorej sa nevyžaduje povolenie exekučného sudcu: každé súdne rozhodnutie predstavuje povolenie na preventívne zablokovanie v súvislosti s vynesenými rozsudkami (článok 1414 Súdneho poriadku). Aj v tomto prípade musí ísť o naliehavú záležitosť. Súdne rozhodnutie sa jednoducho musí postúpiť súdnemu exekútorovi, ktorý prijme potrebné opatrenia na zablokovanie majetku.

Preventívne zablokovanie sa môže zmeniť na zablokovanie pri výkone súdneho rozhodnutia (článok 1489 až 1493 Súdneho poriadku).

2.1.2. Zablokovanie pri výkone súdneho rozhodnutia

A. Všeobecné informácie

Zablokovanie pri výkone súdneho rozhodnutia možno vykonať iba na základe exekučného titulu (článok 1494 Súdneho poriadku). Súdne rozhodnutia a listiny možno vykonať len po predložení overenej kópie alebo originálu, ku ktorým je pripojený výrok rozsudku stanovený kráľovským dekrétom.

Súdne rozhodnutie sa doručuje odporcovi vopred (článok 1495 Súdneho poriadku). Ak je exekučným titulom súdne rozhodnutie, predchádzajúce doručenie v záujme informovania dlžníka je povinné v každom prípade. Ak je exekučným titulom listina, tento postup však nevyhnutný nie je, pretože dlžník už o titule bude informovaný. Lehoty na preskúmanie alebo podanie opravného prostriedku začnú plynúť od okamihu doručenia súdneho rozhodnutia. Lehoty na podanie opravného prostriedku majú za následok pozastavenie zablokovania pri výkone súdneho rozhodnutia (ale nie preventívneho zablokovania) v prípadoch, keď bolo účastníkovi konania nariadené zaplatenie peňažnej čiastky. Predbežný výkon (súdne rozhodnutie, ktoré je predbežne vykonateľné) predstavuje výnimku z odkladného účinku bežného preskúmania alebo odvolacieho konania.

Druhou fázou úsilia navrhovateľa o vynútenie predaja majetku je platobný príkaz (článok 1499 Súdneho poriadku). Ide o prvý akt výkonu a posledné varovanie pre dlžníka, ktorý sa v tejto fáze ešte stále môže vyhnúť zablokovaniu. Po vydaní platobného príkazu začína plynúť čakacia lehota jedného dňa v prípade zablokovania hnuteľného majetku (článok 1499 Súdneho poriadku) a 15 dní v prípade zablokovania nehnuteľného majetku (článok 1566 Súdneho poriadku). Príkaz musí byť doručený dlžníkovi a predstavuje oznámenie o neplnení aj žiadosť o platbu. Nútený výkon súdneho rozhodnutia môže slúžiť len na vymáhanie súm uvedených v platobnom príkaze.

Po uplynutí čakacej lehoty možno majetok na príkaz súdneho exekútora zablokovať. Výkon teda prebieha prostredníctvom príslušného úradníka. Tento úradník sa považuje za zástupcu navrhovateľa. Jeho funkcia je stanovená zákonom a jeho konanie podlieha súdnemu dohľadu. Má zmluvnú zodpovednosť voči navrhovateľovi a mimozmluvnú zodpovednosť voči tretím stranám (podľa zákona a v prípade porušenia všeobecnej povinnosti starostlivosti).

Do troch pracovných dní súdny exekútor pošle oznámenie o zablokovaní do Centrálneho registra oznámení o zablokovaní, delegovaní, postúpení, kolektívnom vyrovnaní dlhu a proteste (Centraal Bestand van berichten van beslag, delegatie, overdracht en collectieve schuldenregeling en van protest) (článok 1390 ods. 1 Súdneho poriadku). Oznámenie sa vyžaduje v prípade zablokovania hnuteľného aj nehnuteľného majetku. Zablokovanie pri výkone súdneho rozhodnutia ani rozdelenie výnosov nemožno vykonať bez predchádzajúceho nahliadnutia do oznámení o zablokovaní v Centrálnom registri oznámení (článok 1391 ods. 2 Súdneho poriadku). Toto pravidlo bolo zavedené s cieľom zabrániť zbytočným prípadom zablokovania a posilniť kolektívny rozmer zablokovania.

B. Zablokovanie pri výkone súdneho rozhodnutia: hnuteľný majetok

Na zablokovanie hnuteľného majetku pri výkone súdneho rozhodnutia je potrebný platobný príkaz, proti ktorému má dlžník právo namietať. Zablokovanie vykonáva súdny exekútor a v prvom rade ide o preventívne opatrenie: majetok sa nepremiestni a nedochádza k žiadnej zmene vlastníctva a užívacích práv. Majetok možno zablokovať aj na inom mieste ako v domácnosti dlžníka a v priestoroch tretej strany.

V prípade hnuteľného majetku sa zablokovanie neobmedzuje iba na jediný postup, druhé zablokovanie toho istého majetku však nemá vzhľadom na náklady, ktoré sú s ním spojené, prakticky žiadny význam. Pokiaľ ide o pomerné rozdelenie výnosov z predaja majetku dlžníka, budú sa na ňom podieľať aj iní navrhovatelia, nielen navrhovateľ, ktorý vykonal zablokovanie (článok 1627 a nasl. Súdneho poriadku).

Vypracuje sa úradná správa o zablokovaní. Zhabaný majetok sa predá najskôr jeden mesiac po doručení alebo oznámení kópie úradnej správy o zablokovaní. Cieľom tejto lehoty je dať dlžníkovi poslednú príležitosť, aby zabránil predaju. Predaj sa musí oznámiť verejnosti prostredníctvom plagátov a oznámení v novinách. Uskutočňuje sa v aukčnej sieni alebo na verejnom trhu, pokiaľ sa nepredloží žiadosť o iné vhodnejšie miesto. Vykonáva ho súdny exekútor, ktorý spíše úradnú správu a vyberie výnos z predaja. V priebehu 15 dní následne súdny exekútor rozdelí výnos v príslušnom pomere (článok 1627 a nasl. Súdneho poriadku). Tento postup zvyčajne prebieha zmierlivo, v opačnom prípade sa vec postúpi exekučnému sudcovi.

C. Zablokovanie pri výkone súdneho rozhodnutia: nehnuteľný majetok (články 1560 až 1626 Súdneho poriadku)

Výkon sa začína doručením platobného príkazu.

Následne, najskôr o 15 dní a najneskôr o šesť mesiacov, prebehne zablokovanie, inak príkaz stratí právoplatnosť. Príkaz na zablokovanie musí byť následne do 15 dní zapísaný do hypotekárneho registra a doručený do šiestich mesiacov. Úkon zapísania príkazu znemožňuje disponovanie majetkom a platí maximálne šesť mesiacov. Nezapísanie príkazu má za následok neplatnosť zablokovania. V prípade nehnuteľného majetku sa na rozdiel od hnuteľného majetku uplatňuje zásada len jediného zablokovania (majetok, ktorý bol zablokovaný raz, nemôže byť zablokovaný druhýkrát).

Posledným krokom je požiadanie exekučného sudcu o vymenovanie notára, ktorý bude zodpovedný za predaj majetku a určenie poradia veriteľov. Dlžník môže u exekučného sudcu podať námietku proti úkonom vymenovaného notára. Podrobné pravidlá týkajúce sa predaja majetku sú jasne stanovené zákonom (pozri články 1582 a nasl. Súdneho poriadku). Predaj je zvyčajne verejný, ale z iniciatívy sudcu alebo na žiadosť navrhovateľa, ktorý uskutočnil zablokovanie, môže byť aj súkromný. Výnosy z predaja sa následne rozdelia medzi jednotlivých veriteľov podľa schváleného poradia priority (pozri články 1639 až 1654 Súdneho poriadku). Spory týkajúce sa určovania poradia veriteľov sa postúpia exekučnému sudcovi.

2.1.3. Prikázanie pohľadávky

Prikázanie pohľadávky je zablokovanie pohľadávok, ktoré má dlžník voči tretej strane (napríklad zárobku od jeho zamestnávateľa). Táto tretia strana je teda sekundárnym dlžníkom navrhovateľa, ktorý uskutočňuje zablokovanie. Prikázanie pohľadávky (beslag onder derden) nie je to isté ako zablokovanie majetku patriaceho dlžníkovi, ktorý sa však nachádza v priestoroch tretej strany (beslag bij derden).

Pohľadávkou, ktorá predstavuje dôvod na zablokovanie, je pohľadávka veriteľa požadujúceho zablokovanie voči dlžníkovi, proti ktorému je zablokovanie vedené. Pohľadávkou, ktorá je predmetom zablokovania, je pohľadávka, ktorú dlžník, proti ktorému je zablokovanie vedené, má voči tretej strane/sekundárnemu dlžníkovi.

Podrobné pravidlá týkajúce sa prikázania pohľadávky sa uvádzajú v článkoch 1445 až 1460 Súdneho poriadku (preventívne zablokovanie) a v článkoch 1539 až 1544 Súdneho poriadku (zablokovanie pri výkone súdneho rozhodnutia).

2.1.4. Náklady

Okrem nákladov na právne zastúpenie sa v prípadoch zablokovania musí počítať aj s nákladmi súdneho exekútora. Poplatky za úradné služby súdneho exekútora sú stanovené v kráľovskom dekréte z 30. novembra 1976, ktorým sa stanovujú sadzby za úkony súdnych exekútorov v občianskoprávnych a obchodných veciach a sadzby určitých príplatkov (Koninklijk Besluit van 30 november 1976 tot vaststelling van het tarief voor akten van gerechtsdeurwaarders in burgerlijke en handelszaken en van het tarief van sommige toelagen) [pozri Federálnu verejnú justičnú službu (Service public fédérale Justice/Federale Overheidsdienst Justitie)].

3.2 Hlavné podmienky

A. Preventívne zablokovanie

Každý navrhovateľ s pohľadávkou, ktorá má určité charakteristiky, môže uplatniť preventívne zablokovanie bez ohľadu na hodnotu zablokovaného majetku a výšku pohľadávky (pozri článok 1413 Súdneho poriadku).

Prvou podmienkou tohto druhu zablokovania je naliehavosť: musí byť ohrozená platobná schopnosť dlžníka, čo ohrozuje následný predaj majetku. Rozhodnutie o splnení tejto podmienky prijíma súd na základe objektívnych kritérií. Vec musí byť naliehavá, a to nielen v čase zablokovania, ale aj pri posudzovaní potreby pokračovať v tomto blokovaní. Existuje niekoľko výnimiek z tejto podmienky: zablokovanie v prípade falšovania, zablokovanie dlhov týkajúcich sa zmeniek a výkon zahraničného súdneho rozhodnutia.

Druhou podmienkou preventívneho zablokovania je existencia pohľadávky navrhovateľa. Ak je potrebná pohľadávka, musí spĺňať určité podmienky (článok 1415 Súdneho poriadku): musí byť konečná (nie podmienená), splatná (to sa vzťahuje aj na záruky na budúce pohľadávky) a pevne stanovená (suma bola určená alebo môže byť určená). Povaha a výška pohľadávky na druhej strane nie sú podstatné. Exekučný sudca rozhodne, či sú tieto podmienky splnené, ale súd, ktorý sa vecou následne zaoberá, nie je viazaný týmto rozhodnutím.

Po tretie navrhovateľ, ktorý žiada o preventívne zablokovanie, musí byť na tento úkon spôsobilý. Ide o kontrolný úkon (nie užívanie), ktorý môže v prípade potreby vykonať aj zákonný zástupca.

Povolenie exekučného sudcu sa vyžaduje, iba ak ešte nebolo v prospech navrhovateľa vydané súdne rozhodnutie (pozri vyššie). Nevyžaduje sa však pri preventívnom prikázaní alebo zhabaní, alebo v prípade navrhovateľov, v prospech ktorých už bolo vynesené súdne rozhodnutie (článok 1414 Súdneho poriadku: každé súdne rozhodnutie je exekučným titulom). Exekučným titulom môžu byť aj notárske listiny.

B. Zablokovanie pri výkone súdneho rozhodnutia

Aj v prípade zablokovania pri výkone súdneho rozhodnutia sa požaduje exekučný titul (článok 1494 Súdneho poriadku). Môže ísť o súdne rozhodnutie, verejnú listinu, exekučný príkaz od daňových orgánov, zahraničné súdne rozhodnutie s doložkou vykonateľnosti atď.

Pohľadávka sa musí uviesť v listine, ktorá spĺňa určité kritériá. Rovnako ako v prípade preventívneho zablokovania musí byť pohľadávka konečná, pevne stanovená a splatná. V článku 1494 druhom odseku Súdneho poriadku sa uvádza, že zablokovanie vykonané s cieľom získať vyplatenie príjmu v splátkach sa bude vzťahovať aj na budúce splátky, keď sa stanú splatnými.

Okrem toho musí byť titul aktuálny. Exekučný sudca nebude titul považovať za aktuálny, ak veriteľ požadujúci zablokovanie už nie je navrhovateľom alebo ak celá pohľadávka, resp. jej časť, už nie je aktívna (pretože sa stala premlčanou alebo bola vyplatená, alebo inak vyrovnaná).

4 Predmet a povaha exekučných opatrení

4.1 Aké druhy majetku môžu byť predmetom exekúcie?

A. Všeobecné informácie

Zablokovať možno iba hnuteľný a nehnuteľný majetok vo vlastníctve dlžníka. Nie je možné zablokovať majetok, ktorý patrí tretej strane, hoci je irelevantné, v čej držbe sa majetok dlžníka v danom okamihu nachádza. Je teda možné zablokovať majetok nachádzajúci sa v priestoroch tretej strany, pokiaľ na to súd vydá povolenie (článok 1503 Súdneho poriadku).

Navrhovateľ môže v zásade dlh vymáhať len z krátkodobého majetku dlžníka. Iba ak si dlžník nečestne spôsobí platobnú neschopnosť, možno zablokovať aj jeho bývalý majetok. Spravidla je vylúčené aj zablokovanie budúceho majetku s výnimkou budúcich pohľadávok.

Príjmy zo zablokovaného majetku si v prípade preventívneho zablokovania v zásade ponecháva dlžník. V prípade zablokovania pri výkone súdneho rozhodnutia však zablokovaniu podliehajú aj príjmy, a preto prináležia veriteľovi, ktorý požiadal o zablokovanie.

Je možné zablokovať nerozdelený nehnuteľný majetok, ale nútený predaj majetku je pozastavený až do rozdelenia majetku (pozri napríklad článok 1561 Súdneho poriadku). Na manželov sa vzťahujú osobitné pravidlá.

B. Majetok, ktorý podlieha zablokovaniu

Majetok musí byť možné zablokovať. Niektoré druhy majetku nemôžu byť predmetom zablokovania. Dôvodom ich vyňatia zo zablokovania musí byť zákonné ustanovenie alebo povaha majetku, alebo skutočnosť, že k nemu má dlžník striktne osobný vzťah. Nie je napríklad možné oslobodiť od zablokovania majetok na základe účelu. Zablokovaniu nepodliehajú tieto druhy majetku:

  • Majetok uvedený v článku 1408 Súdneho poriadku. Toto obmedzenie bolo zavedené s cieľom zaručiť primerané životné podmienky pre dlžníka a jeho rodinu.
  • Majetok, ktorý nemá predajnú hodnotu, a preto z neho navrhovateľ nemá žiadny úžitok.
  • Majetok, ktorý je neodňateľný, pretože k nemu má dlžník blízky osobný vzťah.
  • Majetok vyňatý zo zablokovania podľa osobitných právnych predpisov (napríklad príjmy a mzdy maloletých, nepublikované knihy a hudba, príjmy väzňov z väzenskej práce).
  • Mzdy (zablokovanie zárobku) a podobné pohľadávky spravidla možno zablokovať iba v obmedzenej miere (pozri články 1409, 1409a a 1410 ods. 1 Súdneho poriadku). Sem patrí napríklad platba výživného, ktoré súd priznal nevinnému manželskému partnerovi. Určité platby, napríklad životné minimum, sú však zo zablokovania vylúčené úplne (pozri článok 1410 ods. 2 Súdneho poriadku). Obmedzenia týkajúce sa oprávnenosti na zablokovanie sa však nevzťahujú na navrhovateľov, ktorí vymáhajú dlh na výživnom, pretože ich pohľadávky majú prednosť (pozri článok 1412 Súdneho poriadku).

V minulosti mala vláda imunitu voči exekučným opatreniam, takže majetok štátu nebolo možné zablokovať. Táto zásada je v súčasnosti mierne upravená článkom 1412a Súdneho poriadku.

Existujú osobitné pravidlá, ktoré upravujú zablokovanie lodí a lietadiel (pokiaľ ide o preventívne zablokovanie: pozri články 1467 až 1480 Súdneho poriadku, a pokiaľ ide o zablokovanie pri výkone súdneho rozhodnutia: pozri články 1545 až 1559 Súdneho poriadku).

C. Kantonnement

V prípade zablokovania predmetu sa zablokovanie zvyčajne vzťahuje na predmet ako celok, aj keď jeho hodnota presahuje výšku pohľadávku. Pre dlžníka je to veľmi nevýhodné, pretože je úplne zbavený práva využívať tento predmet. Belgický zákonodarca preto stanovil súdnu kauciu (kantonnement): dlžník zloží určitú sumu a svoj majetok môže znova využívať (pozri články 1403 až 1407a Súdneho poriadku).

4.2 Aké sú účinky exekučných opatrení podľa EP?

A. Zablokovanie

Od okamihu zablokovania majetku dlžník stráca právo disponovať ním. Zablokovanie však neposkytuje veriteľovi, ktorý požiadal o zablokovanie, prednostný nárok. Diskvalifikácia znamená, že dlžník už nemôže tento majetok sdcudziť ani zaťažiť. Majetok však zostáva vo vlastníctve dlžníka. Z praktického hľadiska sa situácia nemení, právna situácia je však odlišná.

Postih za porušenie tejto diskvalifikácie spočíva v tom, že kroky prijaté dlžníkom, ktorého majetok bol zablokovaný, nie sú záväzné pre veriteľa, ktorý o zablokovanie požiadal.

Táto diskvalifikácia je však iba relatívna v tom zmysle, že sa vzťahuje len na výhodu veriteľa, ktorý o zablokovanie požiadal. Ostatní navrhovatelia musia znášať kolísanie výšky majetku dlžníka. Je však pre nich jednoduché pridružiť sa k zablokovaniu, ktoré už bolo nariadené.

Diskvalifikácia je prvou fázou procesu predaja majetku. Majetok prechádza pod kontrolu súdu. Zablokovanie pri výkone súdneho rozhodnutia má teda v prvom stupni takisto preventívnu funkciu.

B. Prikázanie pohľadávky

Dôsledkom tohto typu zablokovania je strata kontroly nad celou zablokovanou pohľadávkou bez ohľadu na hodnotu pohľadávky, ktorá bola dôvodom zablokovania. Dlžník, ktorého sa týka prikázanie pohľadávky, môže vykonať čiastkovú platbu (kantonneren). Úkony, ktoré majú nepriaznivý účinok na pohľadávku, nie sú vo vzťahu k veriteľovi, ktorý požiadal o zablokovanie, vykonateľné. Po vykonaní prikázania pohľadávky nemôže dôjsť k žiadnemu ďalšiemu vyrovnaniu medzi osobou, ktorej majetok bol zablokovaný, a osobou, ktorej sa týka prikázanie pohľadávky.

4.3 Aká je platnosť takýchto opatrení?

A. Preventívne zablokovanie

Preventívne zablokovanie môže platiť až tri roky. V prípade zablokovania hnuteľného majetku a prikázania pohľadávky začína trojročná lehota plynúť od dátumu vydania príkazu (články 1425 a 1458 Súdneho poriadku). V prípade zablokovania nehnuteľného majetku začína trojročná lehota plynúť od dátumu zápisu do hypotekárneho registra (článok 1436 Súdneho poriadku).

Lehotu možno predĺžiť, ak na to existujú opodstatnené dôvody (články 1426, 1459 a 1437 Súdneho poriadku).

B. Zablokovanie pri výkone súdneho rozhodnutia

V prípade zablokovania pri výkone súdneho rozhodnutia sa maximálna lehota platnosti vzťahuje iba na príkaz, ktorý zablokovaniu predchádzal. Pri tomto type zablokovania sa uplatňuje lehota desať rokov v prípade hnuteľného majetku (bežná lehota, pretože sa neuplatňujú žiadne osobitné ustanovenia) a šesť mesiacov v prípade nehnuteľného majetku (článok 1567 Súdneho poriadku). V prípade zablokovania lodí sa uplatňuje lehota jeden rok (článok 1549 Súdneho poriadku).

5 Možno proti rozhodnutiu, ktorým sa vydáva takéto opatrenie, podať opravný prostriedok?

A. Preventívne zablokovanie

Ak exekučný sudca odmietne vydať povolenie na preventívne zablokovanie, žiadateľ (t. j. navrhovateľ) môže v lehote jedného mesiaca podať proti rozhodnutiu odvolaciemu súdu opravný prostriedok. Ide o konanie ex parte. Ak sa po podaní opravného prostriedku zablokovanie povolí, dlžník má právo začať proti rozhodnutiu konanie na návrh tretej strany (pozri článok 1419 Súdneho poriadku).

Ak exekučný sudca povolí preventívne zablokovanie, dlžník alebo akákoľvek iná zainteresovaná strana môže proti rozhodnutiu začať konanie na návrh tretej strany. Lehota na začatie konania je jeden mesiac a konanie bude prebiehať na súde, ktorý vydal rozhodnutie. Súd následne rozhodne v sporovom konaní. Konanie na návrh tretej strany nemá zvyčajne odkladný účinok (pozri články 1419 a 1033 Súdneho poriadku).

Ak možno preventívne zablokovanie nariadiť bez povolenia súdu, dlžník sa proti nemu môže odvolať tak, že požiada exekučného sudcu o zrušenie zablokovania (článok 1420 Súdneho poriadku). Ide o konanie na podanie námietky proti zablokovaniu a prebieha rovnako ako konanie o predbežnom opatrení, a ak je to potrebné, v spojení s uložením pokuty. Dôvodom žiadosti môže byť chýbajúca naliehavosť (Cass. 14. septembra 1984, Arr. Cass. 1984 – 85, 87).

Ak dôjde k zmene okolností, buď dlžník, ktorého majetok bol zablokovaný (predvolaním všetkých strán, aby sa dostavili pred exekučného sudcu), alebo veriteľ, ktorý požiadal o zablokovanie, resp. sprostredkovateľ (prostredníctvom žiadosti), môže požiadať exekučného sudcu, aby zablokovanie zmenil alebo zrušil.

B. Zablokovanie pri výkone súdneho rozhodnutia

Dlžník môže proti platobnému príkazu podať námietku a spochybniť tak jeho právoplatnosť. Na podanie námietky sa nevzťahuje žiadna zákonná lehota a námietka nemá odkladný účinok. Medzi dôvody na podanie námietky patria procesné chyby a žiadosť o odkladnú lehotu (ak je exekučným titulom notárska listina).

Dlžníci môžu proti rozhodnutiu exekučného sudcu o predaji svojho majetku podať námietku, ale táto námietka nemá odkladný účinok.

Navrhovatelia – iní ako veriteľ, ktorý požiadal o zablokovanie – môžu podať námietku proti predajnej cene, nie však proti samotnému predaju.

Tretia strana, ktorá tvrdí, že je vlastníkom zablokovaného majetku, môže proti rozhodnutiu exekučného sudcu takisto podať námietku (článok 1514 Súdneho poriadku). Ide o konanie na vymáhanie a má odkladný účinok.

Strana, ktorá požaduje výkon súdneho rozhodnutia, dostane iba jednu overenú kópiu. Vydáva ju register za poplatok (poplatok za vydanie).

Exekučný formulár:

„My, Filip, kráľ Belgičanov,

týmto dávame všetkým súčasným aj budúcim pokoleniam na známosť:

  • prikazujeme a nariaďujeme všetkým vymenovaným súdnym exekútorom, aby vykonali toto súdne rozhodnutie, rozsudok, príkaz alebo listinu;
  • našim generálnym prokurátorom a prokurátorom na súdoch prvého stupňa, aby ho uplatňovali, a všetkým vyšším úradníkom a úradníkom verejných orgánov, aby im poskytli súčinnosť, ak sa to vyžaduje v zákone;
  • na dôkaz toho bolo toto súdneho rozhodnutie, rozsudok, príkaz alebo listina podpísané a zapečatené pečaťou súdu alebo notára.“

V prípade konaní týkajúcich sa výkonu súdneho rozhodnutia alebo listiny sa súdny exekútor zodpovedá exekučnému sudcovi. Vo veciach etiky sa zodpovedá verejnej prokuratúre a regionálnej pobočke komory súdnych exekútorov.

Register v mieste, kde sa majetok nachádza (článok 1565 Súdneho poriadku). Tento register poskytuje informácie o nehnuteľnom majetku, napr. o majetkových právach, hypotékach na majetok,

t. j. na danom konaní sa zúčastňujú všetky strany.

6 Existujú nejaké obmedzenia týkajúce sa výkonu súdneho rozhodnutia, najmä pokiaľ ide o ochranu dlžníka alebo lehoty (podľa EP)?

Súdny poriadok obsahuje rôzne pravidlá týkajúce sa majetku, ktorý nie je možné zablokovať (články 1408 až 1412c Súdneho poriadku).

Veritelia nemôžu uplatňovať nároky na určité druhy hmotného hnuteľného majetku, ktoré sú nevyhnutné pre každodenný život dlžníkov a ich rodín, na výkon ich povolania, na pokračovanie v ich odbornej príprave alebo štúdiu alebo na starostlivosť o ich nezaopatrené deti, ktoré bývajú na rovnakej adrese (pozri článok 1408 Súdneho poriadku). Čiastočné oslobodenie od zablokovania a postúpenia sa vzťahuje na príjmy z práce a iných činností, ako aj na príspevky, dôchodky a iné príjmy.

Limity, na ktorých je založené úplné alebo čiastočné oslobodenie od zablokovania, sa stanovujú v článku 1409 ods. 1 Súdneho poriadku a sú ročne indexované. Odstupňované výšky tranží súm podliehajúcich zablokovaniu alebo postúpeniu sú vyššie, ak má dlžník nezaopatrené deti.

Na právny nárok v súvislosti s výkonom súdneho rozhodnutia sa v zásade vzťahuje všeobecná premlčacia lehota, t. j. 10 rokov.


Obsah pôvodných vnútroštátnych jazykových verzií na tejto webovej lokalite spravujú príslušné kontaktné body EJS. Preklady týchto textov zabezpečila Európska komisia. V prekladoch preto ešte môžu chýbať možné úpravy pôvodných textov, ktoré neskôr vykoná príslušný štátny orgán členského štátu. Európska justičná sieť pre občianske a obchodné veci ani Európska komisia nenesú žiadnu zodpovednosť ani inak neručia za informácie alebo údaje, ktoré tento dokument obsahuje alebo na ktoré odkazuje. Právne normy v oblasti autorských práv členského štátu zodpovedných za túto stránku nájdete v právnom oznámení.

Posledná aktualizácia: 04/08/2017