menu starting dummy link

Page navigation

menu ending dummy link

Dožiadanie


Dožiadania zasiela sudca alebo prokurátor jedného členského štátu sudcovi alebo prokurátorovi v inom členskom štáte.


Vzájomná právna pomoc

Prvým európskym nástrojom na riešenie takýchto žiadostí bol Odkaz sa zobrazí v novom oknedohovor Rady Európy z roku 1959 a jeho Odkaz sa zobrazí v novom okneprotokol z roku 1978, na ktoré nadviazal Odkaz sa zobrazí v novom oknedohovor z roku 1990. Členské štáty Európskej únie podpísali v roku 2000 Odkaz sa zobrazí v novom okneDohovor o vzájomnej pomoci v trestných veciach s cieľom doplniť a zjednodušiť uplatňovanie uvedených dohovorov. Dohovor z roku 2000 sa posilnil v roku 2001 protokolom, ktorý sa zameriava na vzájomnú právnu pomoc v oblasti informácií o bankových účtoch alebo bankových transakciách.

Podľa dohovoru z roku 2000 sa vzájomná pomoc poskytuje v súvislosti s:

  • trestným konaním,
  • konaním, ktoré začali správne orgány, ktorých rozhodnutie môže viesť ku konaniu na súde, ktorý má právomoc v trestných veciach,
  • konaním týkajúcim sa trestných činov alebo priestupkov, za ktoré môže byť v žiadajúcom členskom štáte zodpovedná právnická osoba (spoločnosť alebo orgán, nie fyzická osoba).

Spolupráca môže prebiehať prostredníctvom spontánnej výmeny informácií alebo na základe žiadosti členského štátu. Všeobecným pravidlom je, že žiadosti by sa mali zasielať priamo medzi justičnými orgánmi, ktoré sú miestne príslušné na ich podávanie a vykonanie, pričom by sa odpoveď mala zaslať rovnakým spôsobom. Dožiadaný členský štát musí dodržať náležitosti a postupy, ktoré výslovne uviedol žiadajúci členský štát. V dohovore z roku 2000 sa v záujme zjednodušenia užšej spolupráce medzi orgánmi presadzovania práva, justičnými orgánmi alebo inými príslušnými orgánmi ustanovujú technologické nástroje, ako napríklad videokonferencie, telefonické konferencie a odpočúvanie telekomunikačnej prevádzky.

Vzájomné uznávanie

Členské štáty od roku 2001 čoraz častejšie spolupracujú aj prostredníctvom nástrojov, ktoré uplatňujú zásadu vzájomného uznávania. Vzájomné uznávanie znamená, že justičné orgány (súdy, sudcovia, prokurátori) jedného členského štátu uznávajú rozhodnutia justičných orgánov iného členského štátu ako rovnocenné tým, ktoré sa prijímajú v ich vlastnom členskom štáte. Viac informácií o týchto nástrojoch je možné nájsť na týchto podstránkach:


Tieto stránky spravuje Európska komisia. Informácie na tejto stránke nemusia nevyhnutne vyjadrovať oficiálne stanovisko Európskej komisie. Komisia nenesie žiadnu zodpovednosť ani inak neručí za informácie alebo údaje, ktoré tento dokument obsahuje alebo na ktoré odkazuje. Pokiaľ ide o pravidlá v oblasti autorských práv pre webové stránky EÚ, pozri právne upozornenie.

Posledná aktualizácia: 10/06/2015