Aizvērt

IR PIEEJAMA PORTĀLA BETA VERSIJA!

Apmeklējiet Eiropas e-tiesiskuma portāla BETA versiju un sniedziet atsauksmes par savu pieredzi!

 
 

menu starting dummy link

Page navigation

menu ending dummy link

Špecializované súdy - Nemecko

Šīs lapas saturs ir mašīntulkojums, kura kvalitāti nevar garantēt.

Šī tulkojuma kvalitāte ir novērtēta kā: apšaubāma

Vai šis tulkojums palīdz?

V tejto časti nájdete informácie o špecializovaných súdoch v Nemecku.


Osobitné súdy

Odvolací pracovný súd

Pracovné súdy v zásade vybavujú spory týkajúce sa pracovného práva vyplývajúce zo zmluvných vzťahov medzi zamestnancami a zamestnávateľmi (individuálne pracovné právo). Zaoberajú sa tiež spormi kolektívnej zmluvy, napr. zapojením odborov a združení zamestnávateľov (kolektívne pracovné právo), alebo medzi zamestnávateľom a výborom pre práce.

Pracovné súdy (ako súdy spolkových krajín) sú súdy prvého stupňa. Komora Labour Court je komora. V zásade sa rozhoduje na základe odborného sudcu za predsedu a dvoch honorárnych sudcov, z ktorých jeden bude zamestnancom a druhým zo zástupcov zamestnávateľov. Určité rozhodnutia mimo ústneho pojednávania prijíma predsedajúci sudca bez prísediacich sudcov.

O odvolaniach a sťažnostiach proti rozhodnutiam pracovných súdov rozhodujú krajinské pracovné súdy (taktiež súdy spolkových krajín). Tieto súdy tiež tvoria jeden profesionálny sudca a dvaja prísediaci sudcovia (jeden z oblasti zamestnanca a druhý z oblasti zamestnávateľa).

V poslednom stupni rozhoduje Spolkový pracovný súd ( Odkaz sa zobrazí v novom okneBundesarbeitsgericht) na spolkovej úrovni. Tribunál sa skladá z predsedu, dvoch ďalších odborných sudcov a jedného čestného sudcu z krajov pracovníkov a zamestnávateľov.

Správne súdnictvo

Za posúdenie správnych rozhodnutí sú zodpovedné tri rôzne oblasti súdov: všeobecné správne súdy, sociálna a finančná príslušnosť súdov. Dôležitou črtou všeobecných správnych súdov a sociálnych a finančných súdov je, že uplatňujú zásadu, podľa ktorej je povinnosťou súdu uistiť sa o skutočnostiach (Amtsermittlung). Táto zásada úradného vyšetrovania oprávňuje súdy, aby ex offo vyšetrili skutočnosti (t. j. nielen na žiadosť účastníka konania alebo na základe dôkazov poskytnutých účastníkmi konania), keďže vecná pravdivosť súdnych rozhodnutí má vplyv na verejný záujem.

Všeobecné správne súdy

Všeobecné správne súdy majú tri úrovne súdnej právomoci (inštancie).

  1. Prvý stupeň: Administratívne súdy
  2. Druhý stupeň: Najvyššie správne súdy (alebo správne súdy) jednotlivých spolkových krajín
  3. na poslednom stupni: Odkaz sa zobrazí v novom okneSpolkový správny súd.

V prvom stupni sú správne súdy v zásade príslušné. Vyššie správne súdy sú predovšetkým odvolacie súdy, ktoré skúmajú rozhodnutia súdov prvého stupňa z právneho a faktického hľadiska. Až na pár výnimiek je spolkový správny súd odvolacím súdom, ktorý len skúma právne otázky („Revision“).

Všeobecný správny justičný systém je vo všeobecnosti zodpovedný za spory medzi občanmi a administratívou o správnom uplatňovaní správnych zákonov a správnych aktov. Namiesto správnych súdov sú príslušné súdy príslušné, ak administratíva nekonala vo veci, ale konala ako súkromná spoločnosť. Platí to pre všetky spory vyplývajúce z tejto činnosti. Okrem toho sú všetky spory vylúčené zo systému všeobecného správneho súdnictva, v súvislosti s ktorým má právomoc iný súd podľa právnych predpisov (ako je napríklad daňový súd, sociálny súd alebo riadny súd).

Súdne komory správnych súdov sú komory, ktoré vo všeobecnosti obsadzujú traja profesionálni sudcovia a dvaja honorárni sudcovia. Senát vyššieho správneho súdu sa zvyčajne skladá z troch profesionálnych sudcov. Senát Spolkového správneho súdu je v zásade naplnený piatimi profesionálnymi sudcami. Na správnych súdoch sa prípady môžu postúpiť samosudcovi.

Sociálne súdy

Systém sociálnej spravodlivosti sa delí presne rovnakým spôsobom ako všeobecný správny súdny systém v troch inštanciách s príslušným rozdelením práce. Sociálne súdy sú v zásade príslušné v prvom stupni. Odvolacie súdy sú štátne sociálne súdy v roku 14 a Odkaz sa zobrazí v novom okne Bundessozialgericht (Spolkový sociálny súd), až na niekoľko výnimiek, je preskúmacím súdom.

Súdy sociálnej spravodlivosti majú v prvom rade právomoc riešiť spory týkajúce sa sociálneho zabezpečenia (dôchodky, úrazové a nemocenské poistenie a poistenie dlhodobej starostlivosti), poistenia v nezamestnanosti, základného poistenia pre uchádzačov o zamestnanie a sociálneho zabezpečenia (najmä sociálna pomoc, dávky podľa zákona o dávkach v oblasti azylu, určité záležitosti zákona o zdravotnom postihnutí). Komory, ako aj senáty sociálnych súdov, sú obsadené profesionálnym sudcom a dvoma honorárnymi sudcami. Senát pôsobí ako rozhodovacia komora vyššieho sociálneho súdu a Bundessozialgericht s tromi profesionálnymi sudcami a dvoma honorárnymi sudcami.

Finančné súdy

Vo finančnej jurisdikcii sú finančné súdy prvého stupňa a Odkaz sa zobrazí v novom oknespolkový finančný súd, ktorý koná ako odvolací súd. Právomoc finančných súdov sa týka najmä sporov týkajúcich sa verejných poplatkov, daní a ciel. Poroty fiškálneho súdu tvoria traja sudcovia z povolania a dvaja honorárni sudcovia. Senát Spolkového finančného súdu sa v zásade skladá z piatich sudcov. Vo finančných súdoch prvého stupňa sa možno obrátiť aj na individuálneho sudcu.

Iné špecializované súdy

Spolkový ústavný súd

Spolkový Odkaz sa zobrazí v novom okneústavný súd zabezpečuje dodržiavanie základného zákona na federálnej úrovni. Jej rozhodnutia sú založené na ústavnom zákone (Grundgesetz). Zďaleka najväčší počet konaní na Spolkovom ústavnom súde sú ústavné sťažnosti. Predkladajú ich občania, ktorí tvrdia, že rozsudok, vládne opatrenie alebo legislatívny akt porušuje ich základné práva. Ústavná sťažnosť je zvyčajne prípustná len vtedy, ak sa všetky ostatné príslušné súdy neúspešne odvolali, t. j. proti rozhodnutiam poslednej inštancie. Len za výnimočných okolností sa môže ústavná sťažnosť podať priamo proti zákonu.

Existuje niekoľko ďalších druhov konaní. Ide najmä o abstraktné alebo vecné súdne preskúmanie ústavnosti zákonov a o postupy na overenie toho, či ústavné inštitúcie konali mimo svojej oblasti pôsobnosti. Určité rozhodnutia Spolkového ústavného súdu môžu mať právnu silu. Súd sa skladá z dvoch senátov (senát) zložených v každom prípade z ôsmich sudcov. Súd prvého stupňa rozhoduje v komorách zložených z troch sudcov v každom alebo v Senáte; vo väčšine prípadov bez vypočutia.

Krajské ústavné súdy (Landeverfassungsgerichte/Staatsgerichtsshöfe)

„Regionálne ústavné súdy“ sú ústavné súdy príslušných spolkových krajín. Riešia najmä ústavné spory týkajúce sa práva spolkovej krajiny (Landesrecht), ktoré takisto upravuje ich praktické zloženie, administratívne postupy a rozsah pôsobnosti.

Súvisiace odkazy

Odkaz sa zobrazí v novom okneSpolkový pracovný súd (Bundesarbeitsgericht)

Odkaz sa zobrazí v novom okneSpolkový správny súd

Odkaz sa zobrazí v novom okneBundessozialgericht (Spolkový sociálny súd)

Odkaz sa zobrazí v novom okneBundesfinanzhof

Odkaz sa zobrazí v novom okneSpolkový ústavný súd


Toto je strojový preklad obsahu. Vlastník tejto webovej lokality nenesie žiadnu zodpovednosť ani inak neručí za kvalitu strojového prekladu.

Posledná aktualizácia: 16/09/2019