Zavrieť

BETA VERZIA PORTÁLU JE UŽ DOSTUPNÁ!

Navštívte BETA verziu Európskeho portálu elektronickej justície a napíšte nám, čo si o nej myslíte.

 
 

menu starting dummy link

Page navigation

menu ending dummy link

Špecializované súdy - Nemecko

Upozorňujeme, že verzia tejto stránky v pôvodnom jazyku nemčina bola nedávno zmenená. Na preklade zobrazenej jazykovej verzie v súčasnosti pracujeme.

 

Úradný preklad zobrazenej jazykovej verzie nie je k dispozícii.
Kliknutímsemsa zobrazí strojový preklad tohto obsahu. Upozorňujeme, že strojový preklad poskytujeme len na kontextuálne účely. Vlastník tejto webovej lokality nenesie žiadnu zodpovednosť ani inak neručí za kvalitu strojového prekladu.

V tejto časti nájdete informácie o organizácii špecializovaných súdov v Nemecku.


Špecializované súdy

Pracovné súdy

Pracovné súdy rozhodujú najmä o sporoch v oblasti pracovného práva, ktoré vznikajú zo zmluvných vzťahov medzi zamestnancami a zamestnávateľmi (individuálne pracovné právo). Zaoberajú sa aj spormi medzi stranami, ktoré sa týkajú kolektívnych zmlúv ako sú odborové zväzy a asociácie zamestnávateľov (kolektívne pracovné právo), ako aj medzi zamestnávateľmi a závodnými výbormi.

Pracovné súdy (ako súdy spolkových krajín) sú súdy prvého stupňa. Pracovný súd zasadá v komorách a rozhodnutia prijíma väčšinou za prítomnosti jedného sudcu z povolania, ktorý je predsedajúcim sudcom, a dvoch prísediacich sudcov, z ktorých jeden zastupuje zamestnanca (-ov) a druhý zamestnávateľa (-ov). Určité rozhodnutia mimo ústneho pojednávania prijíma predsedajúci sudca bez prísediacich sudcov.

O odvolaniach a sťažnostiach proti rozhodnutiam pracovných súdov rozhodujú krajinské pracovné súdy (taktiež súdy spolkových krajín). Aj v tomto prípade súdna komora zasadá za prítomnosti jedného sudcu z povolania a z dvoch prísediacich sudcov, z ktorých jeden zastupuje zamestnanca (-ov) a druhý zamestnávateľa (-ov).

Rozhodnutia na najvyššom stupni prijíma na spolkovej úrovni Odkaz sa zobrazí v novom okneSpolkový pracovný súd. Senát tohto súdu zasadá za prítomnosti jedného predsedajúceho sudcu, dvoch ďalších sudcov z povolania a dvoch prísediacich sudcov, z ktorých jeden zastupuje zamestnanca (-ov) a druhý zamestnávateľa (-ov).

Správne súdy

Za skúmanie správnych rozhodnutí sú zodpovedné tri rôzne sekcie súdneho systému: všeobecná správna jurisdikcia, sociálne súdy a daňové súdy. Dôležitou charakteristikou všeobecných správnych, sociálnych a daňových jurisdikcií je, že uplatňujú zásadu ex officio (z úradnej moci). Súdy musia preto prešetriť skutkovú podstatu prípadu z vlastnej iniciatívy (t. j. nielen na žiadosť strany sporu alebo z dôvodu predloženia dôkazov). Je to z toho dôvodu, že vecná správnosť rozhodnutia v danom prípade ovplyvňuje verejný záujem.

Všeobecné správne súdy

Všeobecná správna jurisdikcia sa skladá z troch stupňov.

  1. Prvý stupeň tvoria regionálne správne súdy (Verwaltungsgerichte).
  2. Druhý stupeň tvoria vyššie správne súdy pre každú spolkovú krajinu (nazývané Oberverwaltungsgericht alebo Verwaltungsgerichtshof).
  3. Najvyšší stupeň predstavuje spolkový správny súd :Odkaz sa zobrazí v novom okne(Spolkový správny súd).

Regionálne správne súdy sú zvyčajne súdy prvého stupňa. Vyššie správne súdy sú najmä odvolacie tribunály, ktoré skúmajú rozhodnutia súdov prvého stupňa z právneho a faktického hľadiska. Až na niekoľko výnimiek je spolkový správny súd odvolacím súdom, ktorý sa zaoberá len právnymi otázkami (revíziou).

Všeobecná správna jurisdikcia je v zásade zodpovedná za všetky spory medzi správnymi orgánmi a súkromnými osobami, ktoré sa týkajú správneho uplatňovania správneho práva a noriem. Všeobecné súdy (namiesto správnych súdov) preberajú zodpovednosť v prípade, keď ide o účasť správneho orgánu v oblasti hospodárstva v rámci občianskeho práva (konajúc ako súkromný podnik), a za všetky spory vyplývajúce z takýchto činností. Spory, ktoré zo zákona prináležia všeobecným súdom, sociálnym súdom alebo daňovej jurisdikcii, sú vyňaté zo všeobecnej správnej jurisdikcie.

Rozhodnutia v správnej jurisdikcii vynášajú tribunály. Regionálne správne súdy tvoria traja sudcovia z povolania a dvaja prísediaci sudcovia. Vyšší správny súd je zvyčajne zložený z troch sudcov z povolania. Spolkový správny súd je zložený z piatich sudcov z povolania. Na regionálnych správnych súdoch môže prípady riešiť jeden sudca.

Sociálne súdy

Sociálna jurisdikcia má podobne ako správna jurisdikcia tri stupne, ktoré majú primerane rozdelené úlohy. Okrem regionálneho sociálneho súdu (Sozialgericht) ako súdu prvého stupňa existuje pre každú spolkovú krajinu aj krajinský sociálny súd (Landessozialgericht) ako odvolací súd a spolkový sociálny súd Odkaz sa zobrazí v novom okneSpolkový sociálny súd, ktorý funguje ako najvyšší odvolací súd v právnych otázkach (revízia).

Sociálne súdy sú zodpovedné najmä za riešenie sporov v oblasti sociálneho zabezpečenia (dôchodkov, úrazového a nemocenského poistenia a poistenia liečebných nákladov), poistenia v nezamestnanosti a sociálnej starostlivosti. Aj v oblasti sociálnej jurisdikcie prijímajú rozhodnutia v zásade tribunály. Sociálny súdny tribunál je zložený z jedného sudcu z povolania a dvoch prísediacich sudcov. Krajinský sociálny súd a Spolkový sociálny súd tvoria traja sudcovia z povolania a dvaja prísediaci sudcovia.

Daňové súdy

Daňovú jurisdikciu tvoria finančné súdy prvého stupňa a spolkový finančný súd Odkaz sa zobrazí v novom okneSpolkový finančný súd, ktorý vystupuje ako najvyšší odvolací súd len v prípade právnych otázok. Medzi právomoci daňovej jurisdikcie patria najmä spory týkajúce sa verejných odvodov, daní a ciel. Tribunály finančných súdov tvoria traja sudcovia z povolania a dvaja prísediaci sudcovia; tribunály spolkového finančného súdu tvoria piati sudcovia z povolania. Na finančných súdoch môže prípady riešiť jeden sudca.

Ostatné špeciálne súdy

Spolkový ústavný súd (Bundesverfassungsgericht)

Odkaz sa zobrazí v novom okneSpolkový ústavný súd vykonáva jurisdikciu v oblasti ústavných záležitostí na spolkovej úrovni. Jeho rozhodnutia sú založené na ústavnom práve (Grundgesetz). Najvyšší počet súdnych konaní na spolkovom ústavnom súde tvoria ústavné sťažnosti. Podávajú ich občania pri porušení svojich základných práv v dôsledku rozsudkov, opatrení orgánov alebo zákonov. Ústavná sťažnosť je vo všeobecnosti prípustná len vtedy, keď bola vec bez úspechu prejednávaná už všetkými ostatnými príslušnými súdmi (napr. rozhodnutia vynesené na najvyššom stupni alebo ústavná sťažnosť výnimočne podaná priamo proti zákonu).

Existuje niekoľko ďalších typov súdnych konaní. Patrí sem najmä abstraktné a konkrétne súdne preskúmanie ústavnosti zákonov, ako aj postupy na overenie toho, či boli rešpektované limity právomocí spolkových ústavných inštitúcií. Niektoré rozhodnutia spolkového ústavného súdu môžu nadobudnúť právny účinok. Súd je zložený z dvoch senátov, ktorý v každom prípade tvorí osem sudcov. Súd rozhoduje v komorách, pričom každú tvoria traja sudcovia, alebo v senáte, a to väčšinou bez ústneho pojednávania.

.

Krajinské ústavné súdy (Landesverfassungsgerichte)/Štátny súdny tribunál (Staatsgerichtshof)

Krajinské ústavné súdy alebo Štátny súdny tribunál sú ústavné súdy príslušných spolkových krajín (Länder). Rozhodujú najmä v prípade ústavných sporov na základe krajinksého práva (Landesrecht), ktoré určuje aj ich zriadenie, správu a právomoci.

Súvisiace odkazy

Odkaz sa zobrazí v novom okneSpolkový pracovný súd

Odkaz sa zobrazí v novom okneSpolkový správny súd

Odkaz sa zobrazí v novom okneSpolkový sociálny súd

Odkaz sa zobrazí v novom okneSpolkový finančný súd

Odkaz sa zobrazí v novom okneSpolkový ústavný súd


Obsah pôvodných vnútroštátnych jazykových verzií na tejto webovej lokalite spravujú príslušné členské štáty. Preklady týchto textov zabezpečila Európska komisia. V prekladoch preto ešte môžu chýbať možné úpravy pôvodných textov, ktoré neskôr vykoná príslušný štátny orgán členského štátu. Európska komisia vylučuje akúkoľvek zodpovednosť za akékoľvek informácie alebo údaje obsiahnuté alebo uvedené v tomto dokumente. Právne normy v oblasti autorských práv členského štátu zodpovedných za túto stránku nájdete v právnom oznámení.

Posledná aktualizácia: 29/08/2019