Navigačný riadok

menu starting dummy link

Page navigation

menu ending dummy link

Dedičské právo - Rakúsko

Upozorňujeme, že verzia tejto stránky v pôvodnom jazyku nemčina bola nedávno zmenená. Na preklade zobrazenej jazykovej verzie v súčasnosti pracujeme.

OBSAH

 

Tento informačný list bol vypracovaný v spolupráci s Odkaz sa zobrazí v novom okneRadou notárov EÚ (CNUE).

 

1 Ako sa vyhotovuje právny úkon nakladania s majetkom pre prípad smrti (závet, spoločný závet, dedičská zmluva)?

Pri vyhotovovaní závetu sa musia splniť osobitné formálne požiadavky. Podľa rakúskeho práva sa uznávajú tieto druhy závetu:

  • verejný závet vyhotovený notárom alebo súdom,
  • vlastnoručne napísaný závet, ktorý musí závetca celý napísať rukou a podpísať,
  • písomný závet (závet písaný rukou alebo strojom, inou osobou než je závetca), ktorý sa musí vyhotoviť v prítomnosti troch svedkov.

Dedičskú zmluvu [oddiel 1249 a nasledujúce rakúskeho všeobecného občianskeho zákonníka (Allgemeines bürgerliches Gesetzbuch – ABGB)] môžu uzavrieť iba manželia alebo dvojice, ktoré sú zasnúbené a skutočne majú v úmysle sa zosobášiť. Dedičská zmluva musí mať formu notárskej zápisnice [v súlade s oddielom 1 ods. 1 písm. a) zákona o notárskych zápisniciach (Notariatsaktsgesetz)], pričom sa vyžaduje prítomnosť dvoch svedkov alebo druhého notára. Prostredníctvom dedičskej zmluvy, ktorá musí spĺňať požiadavky pre platnosť právnych úkonov nakladania s majetkom v závete mortis causa, sa nemôže nakladať s viac ako tromi štvrtinami majetku. Registrovaní partneri majú v tejto súvislosti rovnaké práva ako manželia a dvojice, ktoré sú zasnúbené a chcú sa zosobášiť (oddiel 1217 rakúskeho všeobecného občianskeho zákonníka).

Spoločný závet môžu spísať iba manželia alebo registrovaní partneri (oddiely 583 a 1248 rakúskeho všeobecného občianskeho zákonníka). Poznámka: Inštitút „registrovaného partnerstva“ je určený iba osobám rovnakého pohlavia.

Donationes mortis causa (darovanie z osobného vlastníctva osoby, ktorá očakáva, že v blízkej budúcnosti zomrie, nadobúdajúce plnú účinnosť až po darcovej smrti) sa spravujú oddielom 956 rakúskeho všeobecného občianskeho zákonníka. Tieto dary je možné venovať prostredníctvom odkazu alebo zmluvy, ktorá musí mať formu notárskej zápisnice.

2 Mal by byť tento právny úkon zaregistrovaný? Ak áno, ako

Závety, dedičské zmluvy a akékoľvek zmluvy o odmietnutí práva na povinný/zákonný dedičský podiel sa môžu registrovať v rakúskom centrálnom registri závetov [oddiel 140 písm. b) rakúskeho notárskeho poriadku (Notariatsordnung)], za predpokladu, že boli uložené u notára, na súde alebo u právneho zástupcu. Elektronický zoznam spravuje Rakúska notárska komora (Österreichische Notariatskammer) a je to jediný register závetov, ktorý je právne upravený. Súdy a notári majú povinnosť hlásiť do registra existenciu každého takého dokumentu (oddiel 140 písm. c) bod 2 rakúskeho notárskeho poriadku). Účelom registrácie je uľahčiť vyhľadávanie týchto dokumentov počas dedičského konania.

3 Existujú nejaké obmedzenia slobodného nakladania s majetkom v prípade smrti (napr. povinný dedičský podiel)?

Povinný dedičský podiel (ktorý obmedzuje mieru testamentárnej slobody) predstavuje polovicu hodnoty zákonného dedičského podielu pre potomkov závetcu a ak potomkovia neexistujú, jednu tretinu hodnoty zákonného podielu pre príbuzných predkov. Povinný dedičský podiel pre pozostalých manželských partnerov alebo registrovaných partnerov predstavuje polovicu hodnoty ich zákonného dedičského podielu. Ak neopomenuteľný dedič nikdy nemal úzke rodinné vzťahy so závetcom, povinný dedičský podiel sa môže znížiť.

Osoby oprávnené na povinný dedičský podiel sú oprávnené odmietnuť svoj povinný podiel pred vznikom nároku na dedičstvo uzavretím zmluvnej dohody (notárskej zápisnice) s budúcim závetcom.

Povinný dedičský podiel predstavuje peňažný nárok na pomerný podiel z hodnoty dedičstva.

Právo na povinný dedičský podiel sa musí uplatniť na súde do troch rokov (oddiel 1487 rakúskeho všeobecného občianskeho zákonníka). Lehota začína plynúť hneď, ako je vypracovaný záznam o prijatí dedičstva v súlade s oddielom 152 zákona o nesporovom konaní (Außerstreitgesetz – AußStrG).

Povinný dedičský podiel je možné odmietnuť ešte počas života závetcu. Odmietnutie musí mať formu notárskej zápisnice alebo úradného súdneho záznamu (oddiel 551 rakúskeho všeobecného občianskeho zákonníka).

4 Ak právny úkon nakladania s majetkom pre prípad smrti neexistuje, kto dedí a koľko?

Ak poručiteľ nebol ženatý a bol bezdetný, jeho rodičia zdedia rovnaké podiely. Ak rodičia poručiteľa zomreli skôr ako on, dedia namiesto nich súrodenci poručiteľa.

Ak poručiteľ nebol ženatý, ale medzi pozostalými sú jeho deti, tie zdedia rovnaké podiely.

Ak je medzi pozostalými manželský partner poručiteľa, ale žiadne deti, manželský partner sa stáva jediným dedičom v prípade, že medzi pozostalými nie sú rodičia, súrodenci ani starí rodičia poručiteľa.

Ak sú medzi pozostalými manželský partner a deti poručiteľa, manželský partner dostane jednu tretinu majetku a zvyšok sa rovnakým dielom rozdelí medzi deti.

Dedičské pravidlá pre registrovaných partnerov sú rovnaké ako pre manželov. Neregistrovaný partner (druh) dedí podiel na dedičstve, iba ak je to stanovené právnym úkonom nakladania s majetkom v závete. Pozostalého druha však chráni rakúsky zákon o nájme a zákon o spoluvlastníctve bytov (Wohnungseigentumsgesetz). Ak poručiteľ a jeho druh spoločne vlastnili byt (spoločné vlastníctvo bytu), vlastnícky podiel zosnulého získa pozostalý partner.

Ak medzi pozostalými poručiteľa nie je manželský partner ani žiadne deti, dedičské právo prechádza na rodičov poručiteľa a ich potomkov (súrodencov poručiteľa) (oddiely 735 a 736 rakúskeho všeobecného občianskeho zákonníka).

Ak sú medzi pozostalými deti poručiteľa, ale nie manželský partner, deti zdedia rovnaké podiely (oddiel 732 rakúskeho všeobecného občianskeho zákonníka).

Ak sú medzi pozostalými manželský partner a deti poručiteľa, manželský partner zdedí jednu tretinu majetku a prednostný odkaz vyplývajúci z právnych predpisov, na základe ktorého má nárok na predmety z domácnosti. Dve tretiny majetku sa rovnakým dielom rozdelia medzi deti poručiteľa (oddiel 757 rakúskeho všeobecného občianskeho zákonníka).

Registrovaní partneri majú rovnaké práva ako manželia (oddiel 537 písm. a) rakúskeho všeobecného občianskeho zákonníka). Poznámka: Inštitút „registrovaného partnerstva“ je určený iba osobám rovnakého pohlavia.

5 Aký orgán je kompetentný:

5.1 v dedičských veciach?

Okresný súd (Bezirksgericht), súdny komisár (notár) ako orgán súdu.

Vecne a miestne príslušným orgánom je okresný súd v mieste posledného oprávneného pobytu poručiteľa (posledné bydlisko, zvyčajné miesto pobytu) [oddiel 105 rakúskeho zákona o príslušnosti súdov (Jurisdiktionsnorm – JN) a oddiely 65 a 66 zákona o príslušnosti súdov]. Na účely procesných úkonov okresný súd využíva služby notára, ktorý koná vo funkcii súdneho komisára (oddiel 1 zákona o súdnych komisároch, Gerichtskommissärsgesetz, GKG).

5.2 na preberanie vyhlásenia o odmietnutí alebo prijatí dedičstva?

Okresný súd, súdny komisár (notár) ako orgán súdu.

5.3 na preberanie vyhlásenia o odmietnutí alebo prijatí odkazu?

Okresný súd, súdny komisár (notár) ako orgán súdu.

5.4 na preberanie vyhlásenia o odmietnutí alebo prijatí povinného dedičského podielu?

Okresný súd, súdny komisár (notár) ako orgán súdu.

6 Stručný opis konania na vysporiadanie dedičstva podľa vnútroštátnych právnych predpisov vrátane likvidácie dedičstva a rozdelenia majetku (zahŕňa to aj informácie o tom, či dedičské konanie začal súd alebo iný príslušný orgán z vlastného podnetu)

Dedičské konanie (Verlassenschaftsverfahren) začína okresný súd hneď po oficiálnom oznámení vzniku dedičstva. Príslušným okresným súdom je súd v okrese, kde mal poručiteľ posledné bydlisko alebo zvyčajné miesto pobytu. Konanie vedie notár vo funkcii súdneho komisára a končí sa vydaním súdneho rozhodnutia.

Dedičské konanie sa musí úradne začať hneď po tom, čo súd dostane informáciu o úmrtí (oddiel 143 ods. 1 zákona o nesporovom konaní, Außerstreitgesetz – AußStrG).

Súdny komisár v rámci súdneho dedičského konania identifikuje dedičov (oddiel 797 rakúskeho všeobecného občianskeho zákonníka).

Súdny komisár (oddiel 1 ods. 2 pododsek 2 písm. b) a oddiel 2 ods. 2 zákona o súdnych komisároch) vypracuje súpis dedičstva, ak bolo predložené vyhlásenie o podmienečnom prijatí dedičstva (ktorým sa obmedzuje zodpovednosť dediča na výšku hodnoty aktív, ktoré dostane z dedičstva); ak existujú osoby, ktoré môžu mať nárok na povinný dedičský podiel; ak sú niektoré osoby maloleté alebo bude pre ne potrebné ustanoviť právneho zástupcu z iných dôvodov; ak bolo schválené oddelenie dedičstva od majetku dediča; ak je potrebné zohľadniť dedenie následným dedičom; ak bol založený súkromný testamentárny trust; ak existuje možnosť, že dedičstvo by pripadlo štátu v dôsledku neexistencie dediča alebo ak to požaduje oprávnená osoba alebo správca dedičstva (oddiel 165 zákona o nesporovom konaní).

7 Ako a kedy sa niekto stáva dedičom alebo odkazovníkom?

Dedičstvo nemožno prevziať svojvoľne. Aby sa dedič stal jeho zákonným vlastníkom, dedičstvo sa mu musí úradne odovzdať v rámci postupu odovzdania majetku (Einantwortung) na základe rozhodnutia súdu, ktorý koná v dedičskej veci (Abhandlungsgericht) (oddiel 797 rakúskeho všeobecného občianskeho zákonníka a oddiel 177 zákona o nesporovom konaní). Majetok sa môže odovzdať až po ukončení dedičského konania pred súdom a po predložení vyhlásenia o prijatí dedičstva príslušnými osobami na dôkaz ich práva dediť. Aj v prípade nehnuteľností sa vlastníctvo prevádza v čase odovzdania, t. j. predtým než bol nový vlastník zapísaný do katastra nehnuteľností. Ak však dediči nepodajú žiadosť o zápis do katastra nehnuteľností v primeranom čase, súdny komisár je povinný podať príslušnú žiadosť namiesto nich.

8 Sú dedičia zodpovední za dlhy zosnulého? Ak áno, za akých podmienok?

Dediči zodpovedajú za dlhy poručiteľa do výšky hodnoty celého svojho majetku. Ak však bol vypracovaný súpis dedičstva, zodpovedajú iba do výšky hodnoty dedičstva.

9 Aké doklady a (alebo) informácie sa zvyčajne vyžadujú na účely registrácie nehnuteľnosti?

Dokument, ktorým sa preukazuje právny titul nadobudnutia vlastníctva, sa musí predložiť súdu, do ktorého pôsobnosti patrí kataster nehnuteľností (Grundbuchsgericht). Dediči musia predložiť rozhodnutie o odovzdaní dedičstva a odkazovníci musia predložiť úradné potvrdenie. Okrem toho sa môže vyžadovať predloženie osvedčenia o daňovom zúčtovaní a v závislosti od práva príslušnej spolkovej krajiny aj osobitné povolenie vydané podľa právnych predpisov, ktorými sa upravujú prevody nehnuteľností, a v prípade potreby aj potvrdenie o občianstve nadobúdateľa.

9.1 Je menovanie správcu povinné alebo je povinné na základe žiadosti? Ak je povinné alebo povinné na základe žiadosti, aké kroky treba podniknúť?

Nie je potrebné vymenovať správcu dedičstva.

9.2 Kto je oprávnený vykonať právny úkon pre prípad smrti zosnulého a (alebo) spravovať dedičstvo?

Dedič, ktorý je pri prijatí dedičstva schopný dostatočne preukázať svoje právo dediť, je oprávnený používať a spravovať zdedený majetok a zastupovať dedičstvo, pokiaľ súd konajúci vo veci (Verlassenschaftsgericht) nerozhodne inak. Ak to platí pre viac ako jednu stranu, všetky strany vykonávajú svoje právo spoločne, pokiaľ sa nedohodnú inak (oddiel 810 ods. 1 rakúskeho všeobecného občianskeho zákonníka).

9.3 Aké sú právomoci správcu?

Vykonávateľ závetu zohráva v rámci rakúskeho dedičského konania druhoradú úlohu. Závisí to od spôsobu, ako v dedičskom konaní postupuje súd, a od postavenia súdneho komisára, ktorý zabezpečuje, aby sa želania poručiteľa splnili. Podľa oddielu 816 rakúskeho všeobecného občianskeho zákonníka môže poručiteľ v závete určiť osobu zodpovednú za vykonanie jeho poslednej vôle. Rozsah povinností tejto osoby je vymedzený v závete a môže siahať od vykonávania dohľadu, či dedič/odkazovník plní určité podmienky alebo rozdeľuje dedičstvo správne až po správu dedičstva.

Ak sa v rámci predvolávania veriteľov vo vzťahu k dedičstvu (oddiely 813 až 815 rakúskeho všeobecného občianskeho zákonníka) koná ústne konanie, súdny komisár je povinný oznámiť dátum tohto konania a predvolať aj vykonávateľa závetu (oddiel 174 zákona o nesporovom konaní).

10 Aké doklady sa podľa vnútroštátnych právnych predpisov zvyčajne vydávajú v priebehu alebo na konci dedičských konaní na účely preukázania postavenia a práv oprávnených osôb? Majú osobitné dôkazné účinky?

Súdny komisár musí na požiadanie vydať oprávneným osobám úradné potvrdenie ako dôkaz ich právomoci zastupovať (oddiel 172 zákona o nesporovom konaní).

Po definitívnom určení dedičov, ich podielov a poskytnutí dôkazu, že boli splnené všetky ďalšie požiadavky, musí súd odovzdať dedičstvo dedičom (oddiel 177 zákona o nesporovom konaní: rozhodnutie o odovzdaní dedičstva). Úradná kópia rozhodnutia o odovzdaní dedičstva s osvedčením o neodvolateľnosti postačuje na uvoľnenie finančných prostriedkov uložených vo úverových inštitúciách (oddiel 179 zákona o nesporovom konaní).


Obsah pôvodných vnútroštátnych jazykových verzií na tejto webovej lokalite spravujú príslušné kontaktné body EJS. Preklady týchto textov zabezpečila Európska komisia. V prekladoch preto ešte môžu chýbať možné úpravy pôvodných textov, ktoré neskôr vykoná príslušný štátny orgán členského štátu. Európska justičná sieť pre občianske a obchodné veci ani Európska komisia nenesú žiadnu zodpovednosť ani inak neručia za informácie alebo údaje, ktoré tento dokument obsahuje alebo na ktoré odkazuje. Právne normy v oblasti autorských práv členského štátu zodpovedných za túto stránku nájdete v právnom oznámení.

Posledná aktualizácia: 29/09/2015