Navigačný riadok

menu starting dummy link

Page navigation

menu ending dummy link

Všeobecné informácie - Francúzsko

OBSAH

 

Tento informačný list bol vypracovaný v spolupráci s Odkaz sa zobrazí v novom okneRadou notárov EÚ (CNUE).

 

1 Ako sa vyhotovuje právny úkon nakladania s majetkom pre prípad smrti (závet, spoločný závet, dedičská zmluva)?

V cezhraničnej situácii je závet platný, ak je v súlade s právom štátu, v ktorom bol vyhotovený.

Základné podmienky vo Francúzsku

  • Zhotoviteľ závetu musí byť duševne zdravý (Odkaz sa zobrazí v novom oknečlánok 901 občianskeho zákonníka).
  • Závetca musí byť spôsobilý na právne úkony (Odkaz sa zobrazí v novom oknečlánok 902 občianskeho zákonníka).
  • Existujú osobitné ustanovenia týkajúce sa osôb, ktoré požívajú osobitnú právnu ochranu, napríklad osoba mladšia ako 16 rokov nemôže zriadiť závet (Odkaz sa zobrazí v novom oknečlánok 903 občianskeho zákonníka), to isté sa týka aj dospelých, ktorým bol určený poručník. Osoby, ktoré majú ustanoveného opatrovníka, môžu slobodne zriadiť závet (článok 470 občianskeho zákonníka) pri dodržaní podmienok uvedených v článku 901.

Formálne podmienky

Vo Francúzsku sú povolené štyri druhy závetov:

  • závet vo forme notárskej zápisnice: musí byť vyhotovený pred dvomi notármi alebo pred jedným notárom a dvoma svedkami (Odkaz sa zobrazí v novom oknečlánok 971 občianskeho zákonníka). Ak je závet vyhotovený pred dvoma notármi, nadiktuje im ho závetca. To isté platí v prípade, ak sa závet vyhotovuje pred jedným notárom. V oboch prípadoch sa závet následne nahlas prečíta závetcovi (Odkaz sa zobrazí v novom oknečlánok 972 občianskeho zákonníka). Závetca musí podpísať závet v prítomnosti notára a dvoch svedkov (Odkaz sa zobrazí v novom oknečlánok 973 občianskeho zákonníka) a musia ho podpísať aj notár a svedkovia (Odkaz sa zobrazí v novom oknečlánok 974 občianskeho zákonníka).
  • zapečatený závet: je napísaný na písacom stroji alebo vlastnoručne závetcom alebo inou osobou, podpísaný závetcom, následne odovzdaný notárovi zatvorený a zapečatený v prítomnosti dvoch svedkov (článok 976 občianskeho zákonníka).
  • medzinárodný závet: závetca ho vyhotoví v prítomnosti notára a dvoch svedkov, títo ho všetci podpíšu a následne je pripojený k osvedčeniu vystavenému notárom, ktorý zaistí jeho uchovanie (Washingtonský dohovor z 26. októbra 1973).

Podľa článku 895 občianskeho zákonníka môže závetca svoj závet kedykoľvek odvolať.

Dedičské dohody

Dedičská dohoda (nazývaná aj „dohoda o budúcom dedení“) je povolená od januára 2007 a umožňuje osobe, ktorá má dediť (dieťaťu), aby sa vopred úplne alebo sčasti zriekla svojho dedičstva v prospech jednej alebo viacerých osôb, ktoré majú alebo nemajú postavenie dediča (súrodenci alebo ich potomkovia).

Aby sa toto zrieknutie sa dedičstva mohlo považovať za platné, musí byť vyhotovené v podobe notárskej zápisnice v prítomnosti dvoch notárov. V dohode je potrebné určiť aj príjemcov dedičstva.

2 Mal by byť tento právny úkon zaregistrovaný? Ak áno, ako

Každý závet, predovšetkým vlastnoručný závet, možno zaregistrovať do Odkaz sa zobrazí v novom okneCentrálneho registra závetov a túto registráciu vykoná notár.

Do tohto centrálneho registra môže nahliadnuť notár na žiadosť ktorejkoľvek osoby, ktorá preukáže svoje postavenie dediča alebo odkazovníka a len na základe predloženia úmrtného listu osoby, ktorej závet sa má vyhľadať.

Zápis závetu vo forme notárskej zápisnice do Centrálneho registra závetov (Fichier central des dispositions de dernières volontés) je povinný.

3 Existujú nejaké obmedzenia slobodného nakladania s majetkom v prípade smrti (napr. povinný dedičský podiel)?

Francúzske právo ustanovuje právo na povinný dedičský podiel len v prospech potomkov zosnulého (deti, vnúčatá, atď. pod podmienkou, že sa dostanú na rad) a, ak zosnulý potomkov nezanechal, tak v prospech manžela/manželky zosnulého.

Predkovia a príbuzní v bočnej línii právo na povinný dedičský podiel nemajú.

Toto právo na povinný dedičský podiel, ktoré obmedzuje právo slobodne zriadiť závet, nesmie presiahnuť 3/4 dedičstva. Neopomenuteľní dediči nemôžu odmietnuť tento povinný dedičský podiel (okrem prípadu, keď sa zrieknu dedičstva). Môžu sa však vopred zriecť svojho práva podať žalobu o zníženie v súvislosti s nadmernými darmi.

Títo dediči si teda môžu uplatniť svoje právo na povinný dedičský podiel (Odkaz sa zobrazí v novom oknečlánok 721 občianskeho zákonníka, Odkaz sa zobrazí v novom oknečlánok 912 občianskeho zákonníka).

  • Povinný dedičský podiel detí: povinný podiel predstavuje polovicu, ak mal zosnulý v čase svojej smrti jedno dieťa. Podiel predstavuje 2/3, ak zanechal dve deti a 3/4, ak zanechal tri a viac detí (Odkaz sa zobrazí v novom oknečlánok 913 občianskeho zákonníka).
  • Povinný dedičský podiel pozostalého manžela/manželky: povinný dedičský podiel pozostalého manžela/manželky predstavuje jednu štvrtinu majetku patriaceho do dedičstva (Odkaz sa zobrazí v novom oknečlánok 914-1 občianskeho zákonníka). Toto pravidlo sa uplatňuje iba v prípade, ak zosnulý nezanechal potomkov a predkov a iba vo vzťahu ku konaniam v dedičských veciach začatým od 1. júla 2002.

Postup pri uplatňovaní si práva na povinný dedičský podiel

Žaloba o zníženie umožňuje dedičom, aby si uplatnili svoje právo na povinný dedičský podiel. Preto v prípade, že určitý dar priamo alebo nepriamo ovplyvní povinný dedičský podiel jedného alebo viacerých dedičov, dar sa môže znížiť na disponibilnú časť dedičstva (článok 920 občianskeho zákonníka).

Túto žalobu môžu podať len osoby, ktorým prináleží povinný dedičský podiel, a to v lehote do 5 rokov od začatia konania v dedičskej veci alebo do 2 rokov od zistenia ujmy (článok 921 občianskeho zákonníka).

Každý neopomenuteľný dedič sa môže vopred zrieknuť svojho práva podať žalobu o obmedzenie daru (Odkaz sa zobrazí v novom oknečlánok 929 občianskeho zákonníka). Toto zrieknutie práva musí mať podobu notárskej zápisnice spísanej v prítomnosti dvoch notárov. Zápisnicu podpisuje osobitne a za prítomnosti len dvoch notárov každá osoba, ktorá sa práva zrieka.

4 Ak právny úkon nakladania s majetkom pre prípad smrti neexistuje, kto dedí a koľko?

Ak neexistuje závet, prebieha prevod dedičstva podľa francúzskeho práva takto:

  • Ak zosnulý nemal manžela/manželku a zanechal deti, dedičstvo si rozdelia potomkovia rovným dielom (Odkaz sa zobrazí v novom oknečlánok 734 a článok 735 občianskeho zákonníka).
  • Ak bol zosnulý slobodný a bezdetný, dedičstvo sa rozdelí medzi jeho rodičov, súrodencov a potomkov súrodencov (článok 738 občianskeho zákonníka).

V prípade, že zosnulý nezanechal ani súrodencov, ani ich potomkov, dedia jeho otec a matka, každý polovicu (článok 736 občianskeho zákonníka).

V prípade, že otec a matka zosnulého už zomreli, dedia jeho súrodenci alebo ich potomkovia a z dedenia sú vylúčení ostatní príbuzní, predkovia alebo príbuzní v bočnej línii (Odkaz sa zobrazí v novom oknečlánok 737 občianskeho zákonníka).

  • Ak zosnulý zanechal manžela/manželku, pred samotným dedením je potrebné najskôr vysporiadať majetkový režim manželov. Po vysporiadaní majetkového režimu manželov sa uplatňujú tieto zásady:
  • Ak zosnulý zanechal manžela/manželku a deti, manžel/manželka má právo vybrať si. Môže si vybrať medzi užívacím právom k celému existujúcemu majetku alebo medzi vlastníckym právom k štvrtine majetku v prípade, že všetky deti sú deťmi oboch manželov, a v prípade, že jedno alebo viac detí nie je dieťaťom oboch manželov, získa vlastnícke právo k štvrtine majetku (Odkaz sa zobrazí v novom oknečlánok 757 občianskeho zákonníka).
  • Ak zosnulý zanechal manžela/manželku a predkov, polovicu dedičstva získa jeho manžel/manželka a po štvrtine získajú jeho otec a matka. Ak niektorý z predkov zomrel skôr ako závetca, jeho štvrtina pripadne manželovi/manželke (Odkaz sa zobrazí v novom oknečlánok 757-1 občianskeho zákonníka).
  • Keď zosnulý nezanechá predkov ani potomkov, celé dedičstvo získava pozostalý manžel/manželka (Odkaz sa zobrazí v novom oknečlánok 757-2 občianskeho zákonníka). Odchylne od článku 757-2 občianskeho zákonníka, ak zosnulý nezanechá predkov, polovicu majetku, ktorý získal zosnulý od svojich predkov dedením alebo darovaním a ktorý je súčasťou dedičstva, získavajú súrodenci zosnulého alebo ich potomkovia. Ide o tzv. právo na vrátenie (článok 757-3 občianskeho zákonníka). Všetok ostatný majetok prechádza na pozostalého manžela/manželku.

Partneri z registrovaných alebo neregistrovaných partnerstiev

Pozostalí partneri z neregistrovaného partnerstva ani pozostalí partneri z registrovaného partnerstva nemajú právne postavenie dedičov. Môžu však dediť na základe závetu.

Registrovaný partner teda nie je považovaný za dediča zosnulého. Podľa článku 763 občianskeho zákonníka má po smrti partnera má len užívacie právo k nehnuteľnosti, ktorá slúžila na ich spoločné bývanie. Dedí teda len v tom prípade, ak bol označený za dediča v závete.

Ak zosnulý zanechal deti, bez ohľadu na to, či ide o spoločné deti partnerov alebo nie, je možné pozostalému partnerovi odkázať len disponibilnú časť dedičstva. Disponibilná časť dedičstva sa líši v závislosti od počtu detí: tretina dedičstva, ak sú deti dve, štvrtina dedičstva, ak sú deti tri alebo ich je viac.

V prípade, že zosnulý nezanechal deti, je možné odkázať celý majetok pozostalému partnerovi alebo tretej osobe, pretože neexistujú neopomenuteľní dediči. Ak však rodičia zosnulého ešte žijú, môžu požiadať o vrátenie majetku, ktorý darovali svojmu zosnulému dieťaťu, a to do výšky predstavujúcej štvrtinu dedičstva na každého žijúceho rodiča.

5 Aký orgán je kompetentný:

5.1 v dedičských veciach?

Vo Francúzsku je veciach dedičstva príslušným orgánom notár. Ak je súčasťou dedičstva nehnuteľný majetok, jeho účasť je povinná. Ak súčasťou dedičstva nie je nehnuteľný majetok, jeho účasť je nepovinná.

Notár vyhotoví úradné osvedčenie o prevode dedičstva a vyhotoví potvrdenia o prevode nehnuteľného majetku v dôsledku úmrtia; pomáha dedičom pri plnení ich daňových povinností (vyhotovenie a predloženie daňového priznania k dani z dedičstva v stanovených lehotách a zaplatenie dane z dedičstva); ak to štruktúra dedičstva umožňuje a podľa počtu dedičov a ich vôle, rieši rozdelenie dedičstva medzi dedičov, a to tak, že vyhotoví osvedčenie o rozdelení dedičstva.

V prípade sporu má vecnú a miestnu príslušnosť súd prvého stupňa (Tribunal de Grande Instance) v mieste začatia konania v dedičskej veci. Má výlučnú právomoc.

5.2 na preberanie vyhlásenia o odmietnutí alebo prijatí dedičstva?

Súd prvého stupňa v mieste začatia konania v dedičskej veci je príslušný prijímať vyhlásenia o odmietnutí dedičstva alebo o prijatí dedičstva do výšky čistých aktív dedičstva.

Na bezvýhradné prijatie dedičstva sa nevzťahujú žiadne osobitné formálne náležitosti.

5.3 na preberanie vyhlásenia o odmietnutí alebo prijatí odkazu?

Súd prvého stupňa v mieste začatia konania v dedičskej veci je príslušný prijímať vyhlásenia o odmietnutí univerzálneho dedičstva a dedičstva na základe univerzálneho nároku. Na odmietnutie dedičstva na základe špecifického nároku sa podľa francúzskeho práva nevyžaduje vyhlásenie.

5.4 na preberanie vyhlásenia o odmietnutí alebo prijatí povinného dedičského podielu?

Francúzske právo takéto možnosti nepozná.

6 Stručný opis konania na vysporiadanie dedičstva podľa vnútroštátnych právnych predpisov vrátane likvidácie dedičstva a rozdelenia majetku (zahŕňa to aj informácie o tom, či dedičské konanie začal súd alebo iný príslušný orgán z vlastného podnetu)

Dedičské konanie sa začína na základe úmrtia, v mieste posledného bydliska zosnulého.

Hneď po úmrtí závetcu si dediči môžu vybrať z troch možností: prijať dedičstvo bezvýhradne, prijať dedičstvo do výšky čistých aktív alebo dedičstvo odmietnuť.

Bezvýhradné prijatie dedičstva sa môže uskutočniť výslovne alebo konkludentne. Prijatie je konkludentné, keď dedič urobí úkon, z ktorého nutne vyplýva jeho zámer prijať dedičstvo a na ktorý je oprávnený len na základe svojho postavenia dediča.

Na prijatie dedičstva do výšky čistých aktív sa vyžaduje vyhlásenie v kancelárii súdu prvého stupňa v obvode, v ktorom sa začalo konanie v dedičskej veci. K vyhláseniu je pripojený alebo doložený súpis dedičstva. Vďaka súpisu je možné: vyhnúť sa zameneniu osobného majetku dediča s majetkom patriacim do dedičstva; zachovať si voči dedičstvu všetky predchádzajúce práva dediča k majetku zosnulého; zabezpečiť, že dedič bude zodpovedať za dlhy z dedičstva iba do výšky hodnoty získaného majetku.

Odmietnutie dedičstva sa nepredpokladá. Na to, aby bolo odmietnutie dedičstva uplatniteľné voči tretím osobám, musí sa zaslať alebo predložiť na súde, v ktorého obvode sa začalo konanie v dedičskej veci.

Lehota na výber z uvedených možností je 4 mesiace. Po uplynutí tejto doby na rozmyslenie a ak sa dedič nerozhodol, môže ho veriteľ, spoludedič, štát alebo osoba, ktorá by dedila, keby dedič odmietol dedičstvo, prinútiť, aby si zvolil jednu z troch uvedených možností. Dedič má potom dva mesiace na rozhodnutie, môže však požiadať sudcu o predĺženie lehoty. Ak sa nevyjadrí, považuje sa za osobu, ktorá prijala dedičstvo bezvýhradne. Ak však nikto neprinúti dediča, aby sa rozhodol, lehota na vyjadrenie je maximálne 10 rokov, okrem prípadu, keď ho možno považovať za osobu, ktorá prijala dedičstvo konkludentne.

Vo francúzskom práve existuje zásada, že dedičstvo sa vysporiada dohodou bez účasti sudcu. O účasť sudcu možno požiadať iba v prípade, že dediči nedospejú k dohode.

Väčšina dedičských vecí sa rieši s pomocou notára. V niektorých prípadoch sa však dá jeho účasti vyhnúť, najmä ak súčasťou dedičstva po poručiteľovi nie je nehnuteľný majetok. Ak sa dediči rozhodnú obrátiť sa na notára, môžu si ho zvoliť podľa vlastného výberu. V prípade, že sa dediči na notárovi nezhodnú, každý z nich môže byť zastúpený svojím notárom.

Po výbere notára je vhodné, aby notár zistil, z čoho pozostáva dedičstvo po poručiteľovi, pričom sa zohľadnia majetkový režim manželstva zosnulého, predchádzajúce dary... Aby notár zistil, z čoho pozostáva dedičstvo, ktoré sa má zobrať do úvahy, bude sa informovať v rôznych inštitúciách (poisťovne, banky, atď.) a požiada dedičov o ohodnotenie nehnuteľného majetku alebo ďalších aktív, ktoré nie sú kótované na burze. Súpis hnuteľného majetku môže byť tiež nutný. Pasíva sa určia súpisom dlhov zosnulého; či už ide o jednoduché faktúry, splatné dane, sociálnu pomoc, ktorá sa vracia, záväzok ručiteľa alebo kompenzačný príspevok vyplácaný bývalému manželovi/bývalej manželke.

Hneď po úmrtí sa dediči stávajú podielovými spoluvlastníkmi všetkých aktív patriacich do dedičstva až do rozdelenia majetku. Podieloví spoluvlastníci sú v rovnakej miere zodpovední aj za pasíva. O predaji majetku v podielovom spoluvlastníctve (tzv. disponovanie s ním) sa rozhoduje jednomyseľne okrem prípadov, keď je predaj tohto majetku potrebný na zaplatenie dlhov a poplatkov týkajúcich sa spoluvlastníctva. Rozhodnutia týkajúce sa správy dedičstva však môžu byť prijaté najmenej dvojtretinovou väčšinou podielových spoluvlastníkov. Okrem toho ktorýkoľvek podielový spoluvlastník môže prijať opatrenia potrebné na zachovanie majetku, ktorý je v podielovom spoluvlastníctve. V prípade zablokovania rozhodnutia je možná účasť sudcu, aby bolo možné konať bez súhlasu niektorých spoludedičov.

Rozdelením majetku medzi dedičov sa ukončí podielové spoluvlastníctvo. Toto rozdelenie sa uskutoční buď mimosúdne, ak sa dediči navzájom dohodnú, alebo ak sa dediči nedohodnú, na základe súdneho konania s účasťou notára. Rozdelenie môže byť úplné alebo čiastočné, a to v prípade, ak nejaký majetok zostane v podielovom spoluvlastníctve (napríklad majetok, na ktorý sa vzťahuje užívacie právo).

Táto posledná fáza vysporiadania dedičstva si vyžaduje uskutočnenie prevodu majetku na dedičov. To znamená, že na potvrdenie skutočnosti, že dediči sa stali novými vlastníkmi majetku, je potrebné osvedčenie o nadobudnutí vlastníctva, či už ide o nehnuteľný majetok, podiel v obchodných spoločnostiach, vozidlá alebo cenné papiere. V prípade nehnuteľného majetku dediči musia nechať zverejniť osvedčenie o nadobudnutí vlastníctva v katastri nehnuteľností a to isté platí vo vzťahu k podielom v obchodných spoločnostiach, v prípade ktorých sa zverejnenie vykonáva v kancelárii súdu prvého stupňa pre obchodné veci a spoločnosti.

7 Ako a kedy sa niekto stáva dedičom alebo odkazovníkom?

Vo francúzskom práve dediči nadobúdajú majetok a záväzky zosnulého okamihom jeho smrti (článok 724 ods. 1 občianskeho zákonníka).

Na niektorých dedičov (neopomenuteľní dediči a všetci dediči zo zákona) prechádza dedičstvo automaticky (článok 724 ods. 2 občianskeho zákonníka), ostatní – najmä štát – musia požiadať o rozhodnutie o nadobudnutí majetku (envoie en possession) (Odkaz sa zobrazí v novom oknečlánok 724 ods. 3). Na základe zákona z 3. decembra 2001 teda prechádza majetok na univerzálnych dedičov a odkazovníkov priamo podľa článku 724 občianskeho zákonníka. V tomto článku sa odkazuje na článok 1004, pokiaľ ide o vydanie dedičstva v prípade existencie dedičov, na článok 1006, pokiaľ ide o automatické získanie plného majetkového práva v prípade neexistencie dedičov a článok 1008 s výhradou rozhodnutia o nadobudnutí majetku.

Pokiaľ ide o žiadosť štátu o rozhodnutie o nadobudnutí dedičstva; ide o prípad, keď neexistuje dedič spomedzi rodinných príslušníkov ani dedič na základe závetu. Štát je zastúpený úradom majetkovej správy.

Univerzálni dediči a dediči na základe univerzálneho nároku si získanie dedičstva musia uplatniť u dedičov, ktorí nadobudli dedičstvo automaticky. Prostredníctvom nich získajú svoje dedičstvo.

Bezvýhradné prijatie dedičstva

Bezvýhradné prijatie dedičstva môže byť výslovné alebo konkludentné (Odkaz sa zobrazí v novom oknečlánok 782 občianskeho zákonníka).

Úkon prijatia dedičstva tak predstavuje úkon, na základe ktorého sa predpokladá úmysel prijať dedičstvo a ktorý môže vykonať len dedič (Odkaz sa zobrazí v novom oknečlánok 783 občianskeho zákonníka).

Disponovanie špecifickým majetkom si vyžaduje prijatie dedičstva (prevod nehnuteľného alebo hnuteľného majetku), pokiaľ tento majetok patrí do dedičstva. Správne úkony (okrem prechodných správnych úkonov a úkonov na zachovanie hodnoty majetku) vykonané dedičom si tak isto vyžadujú bezvýhradné prijatie dedičstva.

Prijatie dedičstva do výšky čistých aktív

Dedič môže vyhlásiť, že zamýšľa prijať dedičstvo iba do výšky čistých aktív (Odkaz sa zobrazí v novom oknečlánok 787 občianskeho zákonníka). Dedič bude povinný prevziať aj záväzky, ale iba do výšky hodnoty majetku, ktorý získa dedením. Takéto vyhlásenie sa musí vykonať a uložiť v kancelárii súdu prvého stupňa v obvode, v ktorom sa začalo konanie v dedičskej veci (Odkaz sa zobrazí v novom oknečlánok 788 občianskeho zákonníka).

K vyhláseniu musí byť pripojený alebo doložený súpis majetku patriaceho do dedičstva. Súpis musí byť vyhotovený notárom, licitátorom alebo súdnym úradníkom (Odkaz sa zobrazí v novom oknečlánok 789 občianskeho zákonníka).

Súpis dedičstva musí byť predložený na súde v lehote dvoch mesiacov od predloženia vyhlásenia. Ak sa tak nestane, má sa za to, že dedičstvo bolo prijaté bezvýhradne (Odkaz sa zobrazí v novom oknečlánok 790 občianskeho zákonníka). Tento zoznam musí obsahovať všetky súčasti dedičstva, teda aktíva aj pasíva.

Odmietnutie dedičstva

Dedičstvo možno vždy odmietnuť prostredníctvom vyhlásenia na súde prvého stupňa v obvode, v ktorom sa začalo konanie v dedičskej veci. Odmietnutie dedičstva musí byť výslovné (článok 804 občianskeho zákonníka).

Na dediča, ktorý odmietol dedičstvo, sa pozerá, ako keby sa nestal dedičom.

Odmietnutie dedičstva má spätnú účinnosť (Odkaz sa zobrazí v novom oknečlánok 807 občianskeho zákonníka).

8 Sú dedičia zodpovední za dlhy zosnulého? Ak áno, za akých podmienok?

Univerzálny dedič a dedič na základe univerzálneho nároku, ktorý prijal dedičstvo bezvýhradne, neobmedzene zodpovedá za dlhy a záväzky, ktorými je zaťažené dedičstvo. Za peňažné pohľadávky v rámci dedičstva je zodpovedný iba do výšky čistých aktív dedičstva (Odkaz sa zobrazí v novom oknečlánok 785 občianskeho zákonníka).

Ak je dedičov viacero, každý z nich osobne zodpovedá za dlhy a záväzky dedičstva v závislosti od svojho dedičského podielu (článok 873 občianskeho zákonníka).

Ak sa dedič rozhodol prijať dedičstvo bezvýhradne, zodpovedá za dlhy a záväzky zosnulého neobmedzene. Môže však požiadať, aby bol celkom alebo sčasti zbavený svojej zodpovednosti za dlhy dedičstva, ak je možné, že v čase dedenia nemusel o tomto pasíve vedieť a ak by splatenie týchto dlhov mohlo vážne ohroziť jeho osobný majetok.

  • Ak sa dedič rozhodol prijať dedičstvo do výšky čistých aktív, je zodpovedný za dlhy dedičstva iba do výšky hodnoty majetku, ktorý získal dedením.
  • Ak dedič odmietol dedičstvo, nezodpovedá za dlhy.

9 Aké doklady a (alebo) informácie sa zvyčajne vyžadujú na účely registrácie nehnuteľnosti?

V ustanoveniach článku 710-1 občianskeho zákonníka sa stanovuje, že iba dokumenty vo forme notárskej zápisnice vyhotovené notárom pôsobiacim vo Francúzsku, súdne rozhodnutia a verejné listiny, ktoré vydal správny orgán, môžu slúžiť ako podklad na zápis do katastra nehnuteľností.

9.1 Je menovanie správcu povinné alebo je povinné na základe žiadosti? Ak je povinné alebo povinné na základe žiadosti, aké kroky treba podniknúť?

Účasť správcu sa vo francúzskych právnych predpisoch neustanovuje ani nepožaduje. Je však možný v prípade, ak sudca správcu vymenuje. Zodpovednosť za poskytovanie údajov katastru nehnuteľností nesú dediči s pomocou notára. Zosnulý však môže určiť vykonávateľa závetu, pričom jeho práva sú stanovené v článkoch 1025 a nasl. občianskeho zákonníka.

9.2 Kto je oprávnený vykonať právny úkon pre prípad smrti zosnulého a (alebo) spravovať dedičstvo?

Za vykonanie úkonov v prípade smrti a správu majetku, ktorý je predmetom dedičstva, sú zodpovední dediči. V prípade súdneho sporu má právomoc konať vo veci súd prvého stupňa v mieste začatia konania v dedičskej veci.

V tomto prípade sudca, ktorý rozhoduje o spore, môže vymenovať správcu dedičstva, ktorý bude zastupovať všetkých dedičov v medziach právomocí, ktoré sú mu zverené.

Podľa francúzskeho práva existujú aj iné druhy poverenia, na základe ktorých je možné spravovať dedičstvo. Ide najmä od poverenie s účinkom po smrti umožňujúce poručiteľovi vymenovať počas svojho života správcu, ktorého úlohou bude spravovať a riadiť celé dedičstvo alebo jeho časť pre dedičov. Existuje tiež poverenie na základe dohody, na ktoré sa uplatňuje režim všeobecného práva, a napokon už uvedené súdne poverenie.

9.3 Aké sú právomoci správcu?

Dediči, ktorí nadobudli dedičstvo automaticky, majú všetky právomoci. V prípade problémov alebo zablokovania rozhodovania sa možno obrátiť na sudcu a určiť správcu. V tomto prípade má určený zástupca za úlohu prechodne organizovať dedenie vzhľadom na nečinnosť, neplnenie si povinností alebo nedbanlivosť jedného alebo viacerých dedičov v danej dedičskej veci. Správca pri vykonávaní svojich úloh uskutočňuje iba úkony ochrany, dohľadu a správy vo vzťahu k dedičstvu (článok 813-4). Splnomocnený zástupca zastupuje v medziach právomocí, ktoré sú mu zverené, všetkých dedičov aj pri občianskoprávnych úkonoch a pred súdom (článok 813-5 Občianskeho zákonníka).

10 Aké doklady sa podľa vnútroštátnych právnych predpisov zvyčajne vydávajú v priebehu alebo na konci dedičských konaní na účely preukázania postavenia a práv oprávnených osôb? Majú osobitné dôkazné účinky?

Vo francúzskom práve je notárske osvedčenie základným prvkom pri vysporiadaní dedičstva notárom. Dedenie sa ukončuje rozdelením majetku. Rozdelením majetku sa ukončuje spoluvlastníctvo. K rozdeleniu môže dôjsť na základe dohody (článok 835 občianskeho zákonníka) alebo rozhodnutia súdu (Odkaz sa zobrazí v novom oknečlánok 840 občianskeho zákonníka). Každý dedič môže požiadať o rozdelenie majetku (Odkaz sa zobrazí v novom oknečlánok 815 občianskeho zákonníka). Veriteľ podielového spoluvlastníka sa takisto môže domáhať rozdelenia (článok 815-17 občianskeho zákonníka).

Prevod dedičstva sa teda vo všeobecnosti potvrdzuje v notárskej zápisnici nazývanej osvedčenie o nadobudnutí dedičstva, ktoré na požiadanie vyhotovuje notár a v ktorom sú uvedení dediči zosnulého a aké podiely dedia.

V tomto dokumente sa stanovuje, ktoré osoby (dediči) majú právo na dedičstvo.

Na vyhotovenie osvedčenia o nadobudnutí dedičstva notár požiada o účasť dvoch svedkov navrhnutých dedičmi. Títo svedkovia musia byť plnoletí, nesmie to byť manželský pár a nesmú to byť ani príbuzní zosnulého, ktorého však museli dobre poznať.

Tento dokument je verejnou listinou.

Notár po vydaní osvedčenia o nadobudnutí dedičstva vyhotoví listinu o rozdelení na účely vysporiadania dedičstva, v ktorej určí, akým dielom sa majetok poručiteľa delí medzi jeho dedičov. Aj tento dokument je verejnou listinou.


Obsah pôvodných vnútroštátnych jazykových verzií na tejto webovej lokalite spravujú príslušné kontaktné body EJS. Preklady týchto textov zabezpečila Európska komisia. V prekladoch preto ešte môžu chýbať možné úpravy pôvodných textov, ktoré neskôr vykoná príslušný štátny orgán členského štátu. Európska justičná sieť pre občianske a obchodné veci ani Európska komisia nenesú žiadnu zodpovednosť ani inak neručia za informácie alebo údaje, ktoré tento dokument obsahuje alebo na ktoré odkazuje. Právne normy v oblasti autorských práv členského štátu zodpovedných za túto stránku nájdete v právnom oznámení.

Posledná aktualizácia: 13/02/2017