Navigačný riadok

menu starting dummy link

Page navigation

menu ending dummy link

Dedičské právo - Slovinsko

OBSAH

 

Tento informačný list bol vypracovaný v spolupráci s Odkaz sa zobrazí v novom okneRadou notárov EÚ (CNUE).

 

1 Ako sa vyhotovuje právny úkon nakladania s majetkom pre prípad smrti (závet, spoločný závet, dedičská zmluva)?

a) Závety: Závet je platný, ak bol vyhotovený vo forme určenej v zákone o dedičstve (ďalej ako „ZD“) a podľa podmienok stanovených v tomto zákone.

V ZD sa uznávajú tieto formy závetov: holografný závet, závet podpísaný v prítomnosti svedkov, súdny závet, ústny závet, závet vyhotovený v zahraničí, závet vyhotovený na palube slovinského plavidla, závet vyhotovený počas výnimočného stavu alebo vojny a medzinárodný závet.

V ZD sa o požiadavkách na formu závetu stanovuje toto:

Holografný závet je platný, ak ho závetca sám spísal a podpísal (článok 61 ods. 1 ZD).

Závetca, ktorý vie čítať a písať, vyhotoví závet podpísaný v prítomnosti svedkov podpísaním dokumentu, ktorý v jeho mene spísala iná osoba vlastnou rukou v prítomnosti dvoch svedkov, a pred týmito svedkami vyhlási, že ide o jeho závet. Svedkovia môžu pripojiť svoje podpisy v dodatku k závetu, pričom dodatok nie je podmienkou potvrdenia platnosti závetu (článok 64 ZD).

Súdny závet môže na žiadosť závetcu vyhotoviť sudca príslušného súdu, ktorý najprv overí identitu závetcu. Závetca následne prečíta a podpíše závet a sudca na závete potvrdí, že závetca prečítal a podpísal závet v jeho prítomnosti. Ak závetca nevie prečítať závet vyhotovený sudcom, alebo to nie je schopný urobiť, sudca prečíta závetcovi závet v prítomnosti dvoch svedkov. Závetca následne podpíše závet v prítomnosti rovnakých svedkov alebo ho po tom, ako vyhlási, že ide o jeho závet, označí. Svedkovia následne pripoja na závet svoje podpisy (články 65 a 66 ZD).

Závet vyhotovený v zahraničí môže pre občana Slovinskej republiky v zahraničí vyhotoviť konzulárny zástupca alebo diplomatický zástupca Slovinskej republiky, ktorý sa zaoberá konzulárnymi záležitosťami, v súlade s ustanoveniami, ktoré sa vzťahujú na vyhotovenie súdnych závetov (článok 69 ZD).

Kapitán lode môže vyhotoviť závet na palube slovinského plavidla v súlade s ustanoveniami, ktoré sa vzťahujú na vyhotovenie súdneho závetu. Platnosť závetu skončí 30 dní po tom, ako sa závetca vráti do Slovinskej republiky (článok 70 ZD).

Závet vyhotovený počas výnimočného stavu alebo vojny: počas výnimočného stavu alebo vojny môže veliteľ posádky alebo veliteľ rovnakej či vyššej jednotky, alebo ktokoľvek iný v prítomnosti veliteľa, vyhotoviť závet pre člena vojenského štábu v súlade s ustanoveniami, ktoré sa vzťahujú na vyhotovenie súdneho závetu. Platnosť závetu vyprší 60 dní po ukončení výnimočného stavu alebo vojny, ak vojenská služba závetcu končí pred alebo po tomto ukončení, alebo 30 dní po ukončení jeho vojenskej služby (článok 71 ZD).

Medzinárodný závet musí byť vyhotovený v písomnej forme. Nevyžaduje sa, aby závetca spísal závet vlastnou rukou, a závet možno vyhotoviť v ktoromkoľvek jazyku, rukou alebo inak. Sudca príslušného súdu môže na žiadosť závetcu vyhotoviť medzinárodný závet, kým v prípade občana Slovinskej republiky v zahraničí môže závet vyhotoviť diplomatický alebo konzulárny zástupca uvedený v článku 69 ZD (ďalej len oprávnená osoba). Závetca musí v prítomnosti dvoch svedkov a oprávnenej osoby vyhlásiť, že ide o jeho závet a že si je vedomý jeho obsahu, a následne ho podpísať v ich prítomnosti, alebo, ak ho už podpísal, uznať a potvrdiť, že podpis patrí jemu. Ak závetca nemôže podpísať závet, oznámi dôvod oprávnenej osobe. Oprávnená osoba to zaznamená do závetu. Okrem toho môže závetca požiadať, aby závet v jeho menej podpísala iná osoba. Svedkovia a oprávnená osoba pripoja v prítomnosti závetcu svoje podpisy do dodatku, v ktorom je uvedené, že sa podpísali ako svedkovia alebo ako oprávnená osoba (článok 71 písm. a ZD). V zákone sa ďalej uvádzajú podrobné informácie o tom, kto môže vystupovať ako svedok medzinárodného závetu (článok 71 písm. b), podpisoch a dátumoch pripojených k medzinárodnému závetu (článok 71 písm. c), uchovávaní medzinárodného závetu (článok 71 písm. č), zrušení medzinárodného závetu (článok 71 písm. d), potvrdení medzinárodného závetu (článok 71 písm. e), potvrdení platnosti medzinárodného závetu (článok 71 písm. f) a o platnosti, pokiaľ ide o formu a formality týkajúce sa podpisov (článok 71 písm. g).

Ústny závet: závetca môže vykonať svoj závet pod prísahou pred dvoma svedkami len vtedy, ak mu mimoriadne okolnosti nedovoľujú vyhotoviť písomný závet. Platnosť ústneho závetu skončí 30 dní po ukončení mimoriadnych okolností, za ktorých bol vyhotovený (článok 72 ZD). V zákone sa ďalej uvádzajú podrobnosti o tom, kto môže vystupovať ako svedok ústneho závetu (článok 73), aké sú povinnosti tohto svedka (článok 74), o neoprávnenom nakladaní s majetkom v ústnom závete (článok 75), o lehote pre žaloby na určenie neplatnosti závetu (článok 76) a o dôkaze existencie závetu (článok 77).

V zákone o notároch (ďalej ako „ZN“) sa tiež ustanovuje notársky závet, ktorý môže mať formu notárskej zápisnice (tak ako svoju poslednú vôlu nadiktoval závetca) alebo formu notárom overeného písomného vyhlásenia závetcu o jeho poslednej vôli. Notársky závet má rovnaký právny účinok ako súdny závet (článok 46 ods. 1 ZN).

Na to, aby bol závet platný, sa okrem uvedených formálnych požiadaviek vyžaduje aj spôsobilosť na právny úkon nakladania s majetkom pre prípad smrti. Podľa ZD môže závet vyhotoviť každý, kto má schopnosť úsudku a dosiahol vek 15 rokov (článok 59 ods. 1 ZD). Ak závetca vyhotoví závet pod hrozbou, nátlakom, v dôsledku podvodu alebo uvedenia do omylu, takýto závet nie je platný, pretože vôľa vyjadrená v tomto dokumente nezodpovedá skutočnej a pravdivej vôli závetcu (článok 60 ods. 1 ZD).

b) Spoločný závet: ZD neobsahuje zmienku o spoločných závetoch, pretože nepatrí medzi formy závetov stanovených zákonom. Preto sa takýto závet považuje za neplatný podľa článku 62 ZD. Podľa judikatúry sa však považuje za neplatný len taký závet, v ktorom sa dvaja ľudia, najčastejšie manželia, navzájom vymenujú za dedičov (najčastejšou príčinou je, že tento druh závetu je vo svojej povahe veľmi podobný dedičskej zmluve, ktorá je zakázaná podľa článku 103 ZD), a nie závet vyhotovený dvoma osobami v prospech tretej (pozri Prof. K. Zupančič, Prof. V. Žnidaršič Skubic, Dedno pravo (Dedičské právo), Uradni list, 2009, s. 127 – 128).

c) Dedičská zmluva: Podľa ZD je to zmluva, v ktorej osoba zanechá svoje dedičstvo alebo jeho časť spolusignatárovi alebo inej osobe, neplatná (článok 103); zmluva o očakávanom dedičstve alebo odkaze (článok 104) a zmluva o obsahu závetu (článok 105) sú tiež neplatné.

2 Mal by byť tento právny úkon zaregistrovaný? Ak áno, ako

Nie. V zákone sa neustanovuje špeciálne overenie závetu.

3 Existujú nejaké obmedzenia slobodného nakladania s majetkom v prípade smrti (napr. povinný dedičský podiel)?

Áno. Neopomenuteľní dedičia sú oprávnení na časť dedičstva, ktorú im poručiteľ nemôže odoprieť (článok 26 ods. 1 ZD). Táto časť dedičstva predstavuje zákonný podiel. Neopomenuteľní dedičia sú: potomkovia zosnulého, jeho adoptované deti a ich potomkovia, jeho rodičia a jeho manžel. Starí otcovia, staré matky, bratia a sestry sú neopomenuteľnými dedičmi len vtedy, ak sú trvale práceneschopní a nemajú žiadne prostriedky potrebné na zaistenie živobytia. Osoby uvedené vyššie sú neopomenuteľnými dedičmi, ak sú oprávnené dediť podľa zákonnej dedičskej postupnosti (článok 25 ZD).

4 Ak právny úkon nakladania s majetkom pre prípad smrti neexistuje, kto dedí a koľko?

V takom prípade sa v dedičskom konaní pokračuje podľa zákona: dedičstvo poručiteľa zdedia jeho potomkovia, jeho adoptované deti a ich potomkovia, jeho manžel, jeho rodičia, jeho adoptívny rodič a príbuzní tejto osoby, jeho bratia a sestry a ich potomkovia, ako aj jeho starí otcovia a staré matky a ich potomkovia. Muž a žena, ktorí žijú v dlhodobom zväzku bez uzavretia manželstva, môžu navzájom dediť ako manželia, ale len vtedy, ak neexistujú dôvody, pre ktoré by ich manželstvo bolo neplatné. Tieto osoby dedia podľa dedičskej postupnosti, pričom dedičia z bližšej dedičskej skupiny vylučujú z dedičstva osoby zo vzdialenejších dedičských skupín (článok 10 ZD).

Prvá dedičská skupina:

Do prvej dedičskej skupiny patria potomkovia a manžel zosnulého, ktorí dedia rovnakým dielom a pred ostatnými dedičskými skupinami (článok 11 ZD).

V súlade s princípom dedičskej reprezentácie sa časť dedičstva, ktorá by pôvodne pripadla osobe, ak by táto osoba prežila poručiteľa, rozdelí rovnakým dielom medzi jej deti (vnúčatá poručiteľa). Ak niektoré z vnúčat zomrie skôr ako poručiteľ, podiel, ktoré by dostalo, ak by bolo nažive v čase smrti poručiteľa, sa rovnakým dielom rozdelí medzi jeho deti (pravnúčatá poručiteľa). Rovnaký princíp sa uplatňuje až po najnižší stupeň potomkov poručiteľa (článok 12 ZD).

Ak manžel poručiteľa nemá potrebné prostriedky na zaistenie svojho živobytia a dedí spoločne s dedičmi z prvej dedičskej skupiny, súd môže na jeho žiadosť rozhodnúť, že manžel zdedí aj takú časť z dedičstva, ktorú mali zo zákona zdediť spoludedičia manžela. Manžel môže žiadať o zvýšenie svojho podielu vo vzťahu ku všetkým alebo individuálnym spoludedičom. Súd môže rozhodnúť, že manžel zdedí celé dedičstvo, ak je hodnota tohto dedičstva taká malá, že manžel by sa ocitol v núdzi, ak by sa rozdelilo (článok13 ods. 1 ZD).

Ak iní dedičia z prvej dedičskej skupiny, ktorí nemajú prostriedky potrebné na zaistenie živobytia, dedia spoločne s manželom poručiteľa, súd môže na ich žiadosť rozhodnúť, že takisto zdedia časť podielu z dedičstva, ktorú mal zo zákona zdediť manžel. Všetci alebo jednotliví dedičia môžu žiadať o zvýšenie svojho dedičského podielu na úkor manžela (článok 13 ods. 2 ZD).

Jednotliví spoludedičia, ktorí nemajú prostriedky potrebné na zaistenia živobytia, môžu tiež žiadať o zvýšenie svojho podielu na úkor ostatných spoludedičov (článok 13 ods. 3 ZD).

Súd môže rozhodnúť, že všetci alebo jednotliví spoludedičia zdedia celé dedičstvo, ak je hodnota tohto dedičstva taká malá, že by sa ocitli v núdzi, ak by sa rozdelilo (článok13 ods. 4 ZD).

Pri rozhodovaní o žiadostiach týkajúcich sa zvýšenia alebo zníženia dedičského podielu súd náležite zohľadní všetky okolnosti prípadu, najmä finančnú situáciu spoludedičov a ich schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, ako aj hodnotu dedičstva (článok 13 ods. 5 ZD).

Druhá dedičská skupina:

Ak zosnulý nezanechá žiadnych žijúcich potomkov, majetok zdedia jeho rodičia a manžel. Rodičia zosnulého si rovnakým dielom rozdelia polovicu dedičstva a jeho manžel zdedí druhú polovicu. Ak po zosnulom nezostal manžel, jeho rodičia zdedia rovnakým dielom celé dedičstvo (článok 14 ZD).

Ak jeden z rodičov zosnulého zomrie skôr, podiel z dedičstva, ktorý by mu pripadol, ak by prežil poručiteľa, zdedia podľa princípu dedičskej reprezentácie deti tohto rodiča (t. j. bratia a sestry poručiteľa), jeho vnúčatá a pravnúčatá a jeho ďalší potomkovia, a to podľa pravidiel vzťahujúcich sa na prípady, keď deti a iní potomkovia zdedia dedičstvo zosnulého (článok 15 ods. 1).

Ak obaja rodičia zosnulého zomrú skôr, podiel z dedičstva, ktorý by im pripadol, ak by prežili poručiteľa, zdedia ich potomkovia: podiel otca zdedia potomkovia otca a podiel matky zdedia potomkovia matky. Vo všetkých prípadoch zdedia nevlastní bratia a nevlastné sestry poručiteľa z otcovej strany rovnaké podiely otcovej časti dedičstva, nevlastní bratia a nevlastné sestry z matkinej strany zdedia rovnaké diely matkinej časti dedičstva, zatiaľ čo vlastní bratia a vlastné sestry zdedia otcov podiel rovnakým dielom s nevlastnými bratmi a nevlastnými sestrami z otcovej strany a nevlastnými bratmi a nevlastnými sestrami z matkinej strany (článok 15 ods. 2 a 3 ZD).

Ak jeden z rodičov poručiteľa zomrie skôr a nezanechá žiadnych potomkov, časť dedičstva, ktorá by mu pripadla, keby poručiteľa prežil, zdedí druhý rodič. Ak druhý rodič takisto zomrie skôr ako poručiteľ, potomkovia tohto rodiča zdedia tú časť dedičstva, ktorú by zdedil otec alebo matka (článok 15 ZD). Ak obaja rodičia zomrú skôr ako poručiteľ a žiaden z nich nezanechal potomkov, celé dedičstvo pripadne pozostalému manželovi zosnulého (články 16 a 17 ZD).

Tretia dedičská skupina:

Ak neexistujú osoby oprávnené dediť z prvej a druhej dedičskej skupiny, zohľadňuje sa tretia dedičská skupina.

Ak zosnulá osoba nezanechala žiadnych potomkov alebo rodičov a títo potomkovia alebo rodičia nezanechali žiadnych potomkov alebo manželov, dedičstvo zosnulého zdedia osoby z tretej dedičskej skupiny: starí otcovia a staré matky zosnulého. Jednu polovicu dedičstva zdedia starý otec a stará matka z otcovej strany a druhú polovicu zdedia starý otec a stará matka z matkinej strany (článok 18 ZD).

Stará matka a starý otec z rovnakej strany si svoju časť dedičstva rozdelia rovnakým dielom. Ak jeden z predkov zosnulého zomrie skôr, časť dedičstva, ktorá by mu pripadla, ak by prežil zosnulého, zdedia deti tohto predka, vnúčatá a ďalší potomkovia, a to podľa pravidiel vzťahujúcich sa na prípady, keď deti a iní potomkovia zdedia dedičstvo zosnulého. Čo sa týka ostatných dedičov, pravidlá, podľa ktorých dedia rodičia a potomkovia poručiteľa (článok 19 ZD), sa vzťahujú na dedičské právo starého otca a starej matky z jednej strany a ich potomkov.

Ak starý otec a stará matka z jednej strany zomrú skôr ako poručiteľ a nezanechajú žiadnych potomkov, časť dedičstva, ktorá by im pripadla, keby prežili poručiteľa, zdedia starý otec a stará matka z druhej strany a ich deti, vnúčatá a ďalší potomkovia, ako stanovuje článok 19 ZD.

5 Aký orgán je kompetentný:

5.1 v dedičských veciach?

O dedičských veciach rozhodujú v Slovinsku súdy. Vecne príslušnými sú okresné súdy (okrajno sodišče).

5.2 na preberanie vyhlásenia o odmietnutí alebo prijatí dedičstva?

Súd v rámci dedičského konania.

5.3 na preberanie vyhlásenia o odmietnutí alebo prijatí odkazu?

Súd v rámci dedičského konania.

5.4 na preberanie vyhlásenia o odmietnutí alebo prijatí povinného dedičského podielu?

Súd v rámci dedičského konania.

6 Stručný opis konania na vysporiadanie dedičstva podľa vnútroštátnych právnych predpisov vrátane likvidácie dedičstva a rozdelenia majetku (zahŕňa to aj informácie o tom, či dedičské konanie začal súd alebo iný príslušný orgán z vlastného podnetu)

Keď osoba zomrie alebo je vyhlásená za mŕtvu, matrikár zodpovedný za zápis úmrtia do knihy úmrtí odošle do 30 dní úmrtný list na príslušný súd (článok 179 ods. 1 ZD).

Konanie sa začne z úradnej moci, keď súd dostane úmrtný list.

Ak podľa úmrtného listu zosnulý nezanechal žiadne dedičstvo, súd rozhodne, že nenariadi vypočutie oprávnených dedičov; súd rozhodne rovnako, ak zosnulý zanechal len hnuteľný majetok a žiadna z osôb oprávnených dediť nepožiada o vypočutie (článok 203 ods. 1 a 2 ZD). Vo všetkých ostatných prípadoch súd nariadi vypočutie. V priebehu dedičského konania súd stanoví, kto je dedičom zosnulého, aký majetok tvorí dedičstvo a ktoré práva vyplývajúce z dedičstva prechádzajú na dedičov, odkazovníkov a iné osoby (článok 162 ZD).

Dedičské konanie je svojou povahou nesporové konanie. Ak strany spochybnia akékoľvek skutočnosti, od ktorých závisia ich práva, súd pozastaví vypočutie a odporučí stranám, aby podali občianskoprávnu žalobu alebo začali správne konanie (článok 210 ods. 1 ZD).

Keď súd rozhodne o tom, ktoré osoby sú oprávnené dediť, vyhlási ich za dedičov rozhodnutím o dedičstve (článok 214 ods. 1 ZD). Rozhodnutie o dedičstve sa zasiela všetkým dedičom a odkazovníkom, ako aj tým osobám, ktoré si uplatňovali nárok na dedičstvo počas konania (článok 215 ods. 1 ZD).

Súd nariadi vykonať potrebné zápisy do katastra nehnuteľností po tom, ako rozhodnutie o dedičstve nadobudne právoplatnosť.

Každý z dedičov môže kedykoľvek požiadať o rozdelenie dedičstva, nie však v nevhodnom čase. Na toto právo sa nesmie vzťahovať premlčacia lehota. Dohoda, na základe ktorej sa dedič vzdáva svojho právo žiadať o rozdelenie dedičstva, je neplatná. Rovnako je neplatné akékoľvek ustanovenie v závete, ktorým sa zakazuje alebo obmedzuje takéto rozdelenie (článok 144 ZD). Zákon o dedičstve neobsahuje žiadne ustanovenia o spôsobe rozdelenia dedičstva; táto záležitosť sa upravuje v zákone o majetku (SPZ) ako súčasť jeho ustanovení o rozdelení spoluvlastníctva. To znamená, že dedičstvo je spoločným majetkom spoludedičov. Spoludedičia môžu na základe dohody určiť, ako sa dedičstvo rozdelí. Ak sa nedokážu dohodnúť, súd rozhodne o spôsobe rozdelenia v nesporovom konaní. Ak všetci dedičia počas dedičského konania navrhnú rozdelenie dedičstva a dedičia o spôsobe rozdelenia uzavrú dohodu, súd sa na túto dohodu odvolá v rozhodnutí o dedičstve (článok 214 ods. 3 ZD).

7 Ako a kedy sa niekto stáva dedičom alebo odkazovníkom?

V zákone o dedičstve sa stanovuje, že dedičstvo zosnulého prechádza na dedičov podľa práva (ipso iure) v okamihu smrti poručiteľa (článok 132 ZD). Rozhodnutie o dedičstve, ktorým súd po ukončení dedičského konania určí dedičov, má preto len deklaratívny charakter.

Odkazovník získava odkaz po smrti závetcu, za predpokladu, že tento odkaz nepodlieha podmienkam alebo nie je viazaný na určitú lehotu; v tomto prípade dostane odkazovník odkaz, keď sa táto podmienka splní alebo keď táto lehota uplynie. Nadobudnutie odkazu znamená, že odkazovník môže žiadať o naplnenie podmienok odkazu. Na prevod vlastníckeho práva na odkazovníka sa vzťahujú všeobecné ustanovenia SPZ.

8 Sú dedičia zodpovední za dlhy zosnulého? Ak áno, za akých podmienok?

Áno. Dedičia sú však zodpovední za dlhy zosnulého v obmedzenej miere. Dedič je zodpovedný za dlhy poručiteľa do výšky hodnoty zanechaného majetku. Ak existuje viac ako jeden dedič, spoločne a nerozdielne zodpovedajú za dlhy poručiteľa, t. j. každý do výšky hodnoty svojho príslušného dedičského podielu, bez ohľadu na to, či sa uskutočnilo rozdelenie dedičstva. Pokiaľ ide o vnútorný pomer rozdelenia medzi dedičmi, dlhy sa pokrývajú v pomere k ich príslušným dedičským podielom, ak nie je v závete stanovené inak (článok 142 ZD).

Dedič, ktorý sa vzdal svojho dedičského podielu, nie je zodpovedný za dlhy poručiteľa (článok 142 ods. 2 ZD).

9 Aké doklady a (alebo) informácie sa zvyčajne vyžadujú na účely registrácie nehnuteľnosti?

Katastrálny súd rozhodne o tom, či je na základe listín preukazujúcich existenciu právneho titulu možné vykonať zápis (za predpokladu, že boli splnené ostatné podmienky stanovené zákonom).

Právnym titulom pre zápis majetku, ktorý je predmetom dedičstva, je právoplatné rozhodnutie o dedičstve vydané v priebehu dedičského konania (bod 6 článku 40 ods. 1 zákona o katastri nehnuteľností, ZZK-1). Katastrálny súd nariadi zápis vlastníckeho práva dediča do katastra nehnuteľností z úradnej moci a na základe právoplatného rozhodnutia o dedičstve.

9.1 Je menovanie správcu povinné alebo je povinné na základe žiadosti? Ak je povinné alebo povinné na základe žiadosti, aké kroky treba podniknúť?

Vymenovanie správcu dedičstva nie je povinné;

dedičstvo spoločne spravujú a nakladajú s ním v zásade dedičia, a to dovtedy, kým sa nerozdelí. Ak s tým dedičia súhlasia, správou dedičstva možno poveriť osobitného správcu. Ak sa dedičia nedohodnú na správcovi dedičstva, môže ho na žiadosť ktoréhokoľvek dediča vymenovať súd a poveriť ho správou dedičstva za všetkých dedičov, prípadne súd môže rozhodnúť o tom, aký podiel z dedičstva bude spravovať každý z dedičov sám (článok 145 ZD).

Závetca môže vo svojom závete vymenovať jednu alebo viac osôb, ktoré budú vystupovať ako vykonávatelia závetu (článok 95 ods. 1 ZD). Vykonávateľ okrem iného spravuje dedičstvo (článok 96 ods. 1 ZD).

9.2 Kto je oprávnený vykonať právny úkon pre prípad smrti zosnulého a (alebo) spravovať dedičstvo?

Závetca môže vo svojom závete vymenovať jednu alebo viac osôb, ktoré budú vystupovať ako vykonávatelia závetu (článok 95 ods. 1 ZD). Ak závetca neurčil inak, medzi povinnosti vykonávateľa závetu patrí najmä náležitá starostlivosť o dedičstvo, ktoré spravuje, vysporiadanie dlhov a odkazov, ale najmä vykonávanie závetu spôsobom, ktorý uviedol závetca (článok 96 ods. 1 ZD). Ak nebol vymenovaný žiadny vykonávateľ závetu, dedičia, ktorí spoločne spravujú dedičstvo pred rozdelením, môžu správou dedičstva poveriť osobitného správcu. Ak sa dedičia nedohodnú na správcovi dedičstva, môže ho na žiadosť ktoréhokoľvek dediča vymenovať súd a poveriť ho správou dedičstva za všetkých dedičov, prípadne súd môže rozhodnúť o tom, aký podiel z dedičstva bude spravovať každý z dedičov sám (článok 145 ZD).

9.3 Aké sú právomoci správcu?

Ak závetca v závete vymenoval vykonávateľa závetu, v tomto závete sa určujú aj jeho povinnosti.

Ak závetca nestanovil inak, použije sa táto právna úprava (článok 96 ods. 1 ZD):

  • vykonávateľ sa musí o dedičstvo riadne starať. Musí najmä dohliadať na akékoľvek opatrenia týkajúce sa poistenia, na inventarizáciu a ocenenie dedičstva (článok 184 ZD) a na úschovu určených hnuteľných vecí (články 190 a 191 ZD);
  • vykonávateľ musí spravovať dedičstvo, pričom bežná správa zahŕňa aj nakladanie s jednotlivými položkami dedičstva. Počas obdobia, kedy vykonávateľ vykonáva svoju funkciu, vylúči každého dediča zo správy dedičstva a z nakladania s položkami dedičstva;
  • vykonávateľ musí zaistiť vyrovnanie dlhov závetcu, ako aj splnenie podmienok odkazov a príkazov (bremien);
  • vykonávateľ musí vo všeobecnosti zaistiť, aby sa závet vykonal podľa priania závetcu (pozri Prof. K. Zupančič, Prof. V. Žnidaršič Skubic, Dedno pravo (Dedičské právo), Uradni list 2009, s. 170 – 171).

Ak existuje viac ako jeden vykonávateľ závetu, spoločne vykonávajú povinnosti, ktoré im boli zverené, ak závetca nestanovil inak (článok 96 ods. 2 ZD). Vykonávateľ závetu musí súdu predložiť správu o svojej práci, pričom má nárok na náhradu svojich výdavkov a odmenu za svoju prácu, ktoré sa vyplácajú z dostupnej časti dedičstva na základe rozhodnutia súdu (článok 97 ZD).

Ak nebol vymenovaný žiadny vykonávateľ závetu, dedičia, ktorí spoločne spravujú dedičstvo pred rozdelením, môžu správou dedičstva poveriť osobitného správcu. Ak sa dedičia nedohodnú na správcovi dedičstva, môže ho na žiadosť ktoréhokoľvek dediča vymenovať súd a poveriť ho správou dedičstva za všetkých dedičov, prípadne súd môže rozhodnúť o tom, aký podiel z dedičstva bude spravovať každý z dedičov sám (článok 145 ZD).

10 Aké doklady sa podľa vnútroštátnych právnych predpisov zvyčajne vydávajú v priebehu alebo na konci dedičských konaní na účely preukázania postavenia a práv oprávnených osôb? Majú osobitné dôkazné účinky?

Súd vydá na konci dedičského konania rozhodnutie o dedičstve, ktoré predstavuje rozhodnutie súdu vo veci samej. V rozhodnutí sa určuje rozsah dedičstva, dedičia a odkazovníci, ako aj iné osoby oprávnené na časť dedičstva. Podľa ZD musí rozhodnutie o dedičstve zahŕňať tieto informácie (článok 214 ods. 2):

  1. priezvisko a krstné meno (ako aj akékoľvek predchádzajúce priezviská) zosnulého a meno jeho otca, povolanie zosnulého, dátum narodenia a štátnu príslušnosť, a v prípade zosnulej vydatej ženy aj rodné meno,
  2. vyhlásenie o nehnuteľnom majetku s údajmi z katastra nehnuteľností a vyhlásenie o hnuteľnom majetku s odkazom na súpis dedičstva,
  3. priezvisko a krstné meno dediča, jeho povolanie a miesto trvalého pobytu, vzťah medzi dedičom a poručiteľom, objasnenie, či dedič dedí zo zákona alebo na základe závetu, a v prípade, že existuje viac ako jeden dedič, ich príslušné dedičské podiely,
  4. či bolo dedičské konanie prerušené,
  5. či bol výkon dedičského práva pozastavený, pretože nenastal určený čas, alebo bol obmedzený na konkrétny čas alebo bol pozastavený, pretože neboli splnené podmienky alebo že výkon práva podlieha rozväzovacej podmienke alebo príkazu, ktorý možno považovať za rozväzovaciu podmienku, prípadne je výkon práva obmedzený užívacím právom a v koho prospech,
  6. priezvisko, krstné meno, povolanie a miesto trvalého pobytu osôb oprávnených na odkaz, užívacie právo alebo akékoľvek iné právo vyplývajúce z dedičstva s presným opisom tohto práva.

Obsah pôvodných vnútroštátnych jazykových verzií na tejto webovej lokalite spravujú príslušné kontaktné body EJS. Preklady týchto textov zabezpečila Európska komisia. V prekladoch preto ešte môžu chýbať možné úpravy pôvodných textov, ktoré neskôr vykoná príslušný štátny orgán členského štátu. Európska justičná sieť pre občianske a obchodné veci ani Európska komisia nenesú žiadnu zodpovednosť ani inak neručia za informácie alebo údaje, ktoré tento dokument obsahuje alebo na ktoré odkazuje. Právne normy v oblasti autorských práv členského štátu zodpovedných za túto stránku nájdete v právnom oznámení.

Posledná aktualizácia: 24/06/2016