Zavrieť

BETA VERZIA PORTÁLU JE UŽ DOSTUPNÁ!

Navštívte BETA verziu Európskeho portálu elektronickej justície a napíšte nám, čo si o nej myslíte.

 
 

menu starting dummy link

Page navigation

menu ending dummy link

Vykonávanie dôkazov - Holandsko

OBSAH

1 Dôkazné bremeno

Holandské procesné právo je založené na zásade, že ten, kto tvrdí určitú skutočnosť, ju musí preukázať. Inými slovami, strana, ktorá sa opiera o skutočnosti alebo práva, na ktoré sa odvoláva na právne účely, znáša dôkazné bremeno týkajúce sa týchto skutočností alebo práv. V niektorých prípadoch však môže dôkazné bremeno spočívať odlišne podľa osobitných zákonných pravidiel alebo zásad primeranosti a spravodlivosti.

1.1 Aké sú pravidlá týkajúce sa dôkazného bremena?

Zákonné pravidlá týkajúce sa dôkazov v článkoch 149 až 207 Občianskeho súdneho poriadku (Wetboek van Burgerlijke Rechtsvordering) sa uplatňujú v konaniach na základe predvolania a v konaniach na základe návrhu, pokiaľ tomu nebráni povaha prípadu. Nie sú povinné v konaniach o nariadení predbežného opatrenia a bežné pravidlá dokazovania sa automatický neuplatňujú ani v rozhodcovských konaniach. V rozhodcovských konaniach sa však účastníci môžu dohodnúť na uplatnení týchto pravidiel.

1.2 Existujú pravidlá, ktoré vylučujú určité skutočnosti z dôkazného bremena? V ktorých prípadoch? Je možné predložiť dôkazy s cieľom dokázať, že konkrétne právne domnienky sú neplatné?

Skutkové okolnosti, ktoré uvádza jeden z účastníkov a ktoré (dostatočne) nevyvráti protistrana, musí súd považovať za preukázané. Výnimkou je situácia, ak by prijatie tohto opatrenia viedlo k právnym dôsledkom, ktoré nie sú voľne k dispozícii účastníkom. V takom prípade môže súd požadovať dôkazy.

O skutočnostiach alebo okolnostiach, ktoré sa považujú za všeobecne známe alebo o všeobecne zaužívaných pravidlách sa dôkazy nevyžadujú. Tie môže súd použiť bez ohľadu na to, či ich účastníci uviedli. „Skutočnosti alebo okolnosti, ktoré sa považujú za všeobecne známe“, sú skutočnosti alebo okolnosti, ktoré každá bežná osoba vie alebo môže vedieť. „Všeobecne zaužívané pravidlá“ sú príčinné súvislosti, ktoré každý pozná. Nemusia sa preukazovať ani skutočnosti, o ktorých sa súd dozvie sám v priebehu konania – známe ako procesné skutočnosti.

Niekedy je domnienka stanovená zákonom. Niektoré skutočnosti alebo okolnosti sa považujú za také pravdepodobné, že účastník, ktorý sa na nich odvoláva, o nich nemusí poskytnúť (ďalší) dôkaz. Súd môže takisto použiť všeobecne zaužívané pravidlá, aby dospel k predpokladu na základe určitých skutočností, ktorých sa na súde dovoláva. V tomto prípade nemá protistrana možnosť vyvrátiť domnienku. Okrem toho existuje niekoľko osobitných prípadov. Niekoľko príkladov: podľa zákona o cestnej premávke musí motorista, ktorý prejde cyklistu alebo chodca, poskytnúť odškodnenie za zranenie, pokiaľ nepreukáže, že nehoda bola spôsobená v dôsledku vyššej moci. Ďalším príkladom je prípad, v ktorom pracovník žiada odškodnenie za zranenie, ak sa preukáže, že k nemu došlo pri práci. V tomto prípade bude zamestnávateľ povinný za takéto zranenie odškodniť pracovníka, pokiaľ nepredloží dôkaz o tom, že neexistoval žiadny nedostatok v požadovanej starostlivosti alebo že sa pracovník dopustil úmyselného konania alebo úmyselnej nedbanlivosti.

1.3 Do akej miery musí byť súd presvedčený o určitej skutočnosti, aby na jej základe rozhodol?

Súd slobodne hodnotí dôkazy, pokiaľ zákon nestanovuje inak. Táto výnimka sa týka pravidiel o nevyvrátiteľnej dôkaznej hodnote dôkazu. V prípadoch nevyvrátiteľných dôkazov je súd povinný prijať určité dôkazné prostriedky ako pravdivé alebo prinajmenšom uznať ich hodnotu. Existuje tu ale opäť možnosť vyvrátenia.

Súdy môžu založiť svoje rozhodnutia len na skutočnostiach, ktoré sú primerane v súlade s pravidlami dokazovania.

2 Získavanie dôkazov

2.1 Vyžaduje si získavanie dôkazov vždy podanie strany alebo môže sudca v určitých prípadoch získať dôkazy aj z vlastnej iniciatívy?

V určitých prípadoch (kontrola účtov, svedecká výpoveď) uloží súd na žiadosť jedného z účastníkov povinnosť poskytnúť dôkazy druhému účastníkovi. Súd tak môže urobiť z vlastného podnetu, t. j. z vlastnej iniciatívy.

Rovnako na žiadosť jedného z účastníkov alebo z vlastného podnetu súdu môže súd nariadiť znalecký posudok alebo návštevu alebo kontrolu priestorov. Sudca vymenuje znalca, ktorý podáva správy súdu a súd vykonáva návštevy priestorov. Účastníci sú povinní spolupracovať pri znaleckých posudkoch.

Účastníci majú právo vyjadriť svoje názory a predložiť žiadosti v prípade vypracovania znaleckého posudku a návštevy priestorov.

2.2 Aké kroky budú nasledovať v prípade, ak súd schváli žiadosť strany týkajúcu sa získania dôkazov?

Účastník, ktorému súd umožnil poskytnúť dôkazy alebo ktorý znáša dôkazné bremeno, je povinný poskytnúť dôkazy o skutočnostiach a/alebo okolnostiach, na ktoré sa odvoláva. Protistrana môže vždy predložiť dôkazy o opaku, pokiaľ to zákon nevylučuje.

2.3 V ktorých prípadoch môže súd zamietnuť žiadosť strany o získanie dôkazov?

Sudca odmietne prijať dôkaz, ak tento dôkaz nie je relevantný k prípadu, nie je dostatočne špecifikovaný (príliš neurčitý), nie je predložený včas (príliš neskoro) alebo je neopodstatnený. Predložené dôkazy sa nesmú nezohľadniť na základe predpokladaného výsledku.

2.4 Aké rôzne dôkazné prostriedky existujú?

V Holandsku sa uplatňuje pravidlo voľnosti pri dokazovaní, to znamená, že v zásade sa môžu dôkazy predložiť v akejkoľvek vhodnej forme, pokiaľ zákon nestanovuje inak. Zákon uvádza niekoľko dôkazných prostriedkov (neúplný zoznam):

  • listiny a rozsudky,
  • kontrola účtov, záznamov a písomností,
  • svedecká výpoveď,
  • úradné alebo ústne správy znalcov a
  • kontroly a návštevy priestorov.

2.5 Aké sú spôsoby získania dôkazov od svedkov a líšia sa tieto spôsoby od spôsobov, ktoré sa využívajú na získanie dôkazov od svedkov – znalcov? Aké sú pravidlá týkajúce sa predkladania písomných dôkazov a znaleckých správ / posudkov?

Svedecká výpoveď musí byť povolená zákonom a podáva sa na žiadosť jedného z účastníkov alebo ju jednému z účastníkov uloží súd z vlastného podnetu. Účastníci môžu takisto vypovedať ako svedkovia (pozri bod 3 nižšie). V prípade, ak sa má podať svedecká výpoveď, svedkov predvolajú účastníci.

Svedecká výpoveď sa podá vo forme svedectva. Vykoná sa na súdnom pojednávaní vo forme ústnej svedeckej výpovede. Svedecká výpoveď je prípustná ako dôkaz iba vtedy, ak sa týka skutočností, o ktorých má svedok osobnú vedomosť. Účastníkovi, ktorý žiada o povolenie predložiť svedeckú výpoveď, sa to umožní, ak sú skutočnosti, ktoré sa majú preukázať, predmetom sporu a pomôže to vyriešiť prípad.

Na žiadosť jedného z účastníkov alebo z vlastného podnetu súdu môžu znalci predložiť písomnú alebo ústnu správu (článok 194 Občianskeho súdneho poriadku). V prípade písomnej správy súd stanoví lehotu na jej predloženie. V prípade ústnej správy bude znalec vypovedať v deň súdneho konania.

2.6 Majú niektoré dôkazné prostriedky väčšiu dôkaznú silu ako ostatné?

Existuje rozdiel medzi nezvratnými a vyvrátiteľnými dôkazmi. V prípade nezvratných dôkazov je súd povinný prijať obsah dôkazov ako pravdivý alebo uznať silu tohto dôkazného prostriedku, ako sa stanovuje zákonom. Dôkazy o opaku môžu byť takisto poskytnuté v prípade nezvratných dôkazov, pokiaľ to zákon nezakazuje. Príkladmi nezvratných dôkazov sú autentické listiny a rozhodnutia trestných súdov. Súd môže voľne určiť dôkaznú hodnotu vyvrátiteľných dôkazov.

2.7 Sú niektoré spôsoby dokazovania v záujme preukázania určitých skutočností povinné?

V určitých prípadoch predstavuje písomnosť dokonalý dôkaz. V určitých prípadoch je písomnosť nevyhnutná aj pre existenciu určitého práva. Príkladom môže byť predmanželská zmluva alebo závet. Dôkaz o existencii predmanželskej zmluvy alebo závetu vyhotoveného notárom sa poskytne predložením notárskej zápisnice. Kodicil môže takisto slúžiť ako dôkaz. Kodicil je rukou písaný, datovaný a podpísaný dokument s uvedením želaní závetcu. Tieto želania sa môžu týkať okrem iného odkázania oblečenia, osobných vecí, šperkov, určitých potrieb pre domácnosť a určitých kníh [článok 97 Občianskeho zákonníka (Burgerlijk Wetboek)]. Kodicil nemusí byť overený prostredníctvom notárskej zápisnice.

2.8 Sú svedkovia podľa zákona povinní svedčiť?

Základnou zásadou je, že každý, kto je predvolaný zákonným spôsobom, je povinný podať svedectvo. To znamená, že je povinný dostaviť sa na súdne konanie a uviesť na súde požadované pravdivé vyhlásenia.

2.9 V akých prípadoch môžu odmietnuť vypovedať?

V určitých prípadoch je možné zbaviť sa povinnosti vypovedať.

Výnimku z povinnosti vypovedať využívajú predovšetkým blízki rodinní príbuzní strán. Patria k ním (bývalí) manželia alebo (bývalí) registrovaní partneri strany, pokrvní alebo manželskí príbuzní strany alebo manžel(-ka) tejto osoby alebo jej registrovaný partner až po druhý stupeň vrátane – rodičia, deti, starí rodičia, vnúčatá, bratia a sestry.

Svedkovia sa takisto môžu odvolať na oslobodenie od povinnosti odpovedať na určité otázky, ak by odpoveď vystavila svedka alebo pokrvného alebo manželského príbuzného vo vzostupnej alebo zostupnej línii, alebo príbuzného v pobočnej línii v druhom alebo treťom stupni, alebo (bývalého) manžela alebo (bývalého) registrovaného partnera tejto osoby nebezpečenstvu trestného stíhania (článok 165 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku).

Existuje aj výnimka na základe výkonu funkcie. Tá je určená ľuďom, ktorí sú z dôvodu privilegovaného vzťahu vyplývajúceho z ich povolania, zamestnania alebo iného stavu (napríklad duchovní, lekári, advokáti a notári) povinní zachovávať mlčanlivosť.

2.10 Možno osobu, ktorá odmieta svedčiť, sankcionovať alebo prinútiť vypovedať?

Ak sa svedok, ktorý bol predvolaný doporučeným listom nedostaví na súdne pojednávanie, súd môže na žiadosť účastníka určiť dátum, kedy predvolá svedka súdnym predvolaním (doručením súdnym úradníkom). Ak sa svedok aj napriek tomu nedostaví, súd môže nariadiť jeho predvedenie na súd prostredníctvom polície. Ak sa svedok dostaví, ale odmietne vypovedať, príslušná strana môže požiadať súd, aby ho vzal do väzby za pohŕdanie súdom. Žiadajúca strana potom bude musieť zaplatiť náklady za vzatie do väzby. Súd vydá príkaz na zadržanie len vtedy, ak sa domnieva, že je to vzhľadom na zistenie pravdy opodstatnené.

2.11 Existujú osoby, od ktorých nemožno získať svedeckú výpoveď?

V podstate každý je povinný vypovedať okrem tých, ktorí majú nárok na uplatnenie výnimky (pozri odpoveď na otázku 2.9).

2.12 Aká je úloha sudcu a strán pri vypočúvaní svedka? Za akých podmienok môže byť svedok vypočutý prostredníctvom videokonferencie alebo iných technických prostriedkov?

Súd vypočúva svedkov a kladie im otázky. Každého svedka vypočuje v neprítomnosti ostatných svedkov, ktorí sú predvolaní na to isté pojednávanie a ktorí ešte nesvedčili, okrem svedka, ktorý je účastníkom konania. Účastníci a ich advokáti môžu takisto klásť svedkom otázky. Súd môže z vlastného podnetu alebo na žiadosť jedného z účastníkov konfrontovať svedkov navzájom alebo s účastníkmi. Po tom, ako svedok vypovedal, súd môže klásť účastníkom otázky a účastníci si môžu klásť otázky navzájom.

Holandské pravidlá dokazovania neobsahujú osobitné ustanovenia o videokonferencii. Holandské právo nevylučuje tento postup a neexistujú žiadne praktické ťažkosti pri vykonávaní videokonferencie. O tejto záležitosti rozhoduje súd.

3 Hodnotenie dôkazov

3.1 Podlieha súd obmedzeniam pri vydaní rozsudku v prípade, ak účastník nezískal dôkazy zákonným spôsobom?

Nezákonné dôkazy možno rozdeliť na nezákonne získané dôkazy a nezákonne použité dôkazy. Ak boli dôkazy získané nezákonne, neznamená to, že ich použitie je vždy nezákonné. Vždy je to na zvážení súdu, či sa dôkazy považujú za nezákonné.

3.2 Bude sa moja vlastná výpoveď považovať za dôkaz v prípade, ak som účastníkom konania?

Strany môžu byť vypočuté ako účastníci sporu, ale potom ich vyhlásenia nebudú považované za dôkazy v prospech strany vypočutej ako svedok, pokiaľ svedectvo neslúži na objasnenie iných nedostatočných dôkazov (článok 164 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku).


Obsah pôvodných vnútroštátnych jazykových verzií na tejto webovej lokalite spravujú príslušné kontaktné body EJS. Preklady týchto textov zabezpečila Európska komisia. V prekladoch preto ešte môžu chýbať možné úpravy pôvodných textov, ktoré neskôr vykoná príslušný štátny orgán členského štátu. Európska justičná sieť pre občianske a obchodné veci ani Európska komisia nenesú žiadnu zodpovednosť ani inak neručia za informácie alebo údaje, ktoré tento dokument obsahuje alebo na ktoré odkazuje. Právne normy v oblasti autorských práv členského štátu zodpovedných za túto stránku nájdete v právnom oznámení.

Posledná aktualizácia: 26/11/2018