MEDIÁCIA
Oblasť povinného poradenstva a mediácie v rodinných veciach je v Chorvátsku regulovaná zákonom o rodine (Obiteljski zakon) [Narodne Novine (NN; Úradný vestník Chorvátskej republiky) č. 103/15, 98/19, 47/20, 49/23 – rozhodnutie Ústavného súdu Chorvátskej republiky (Ustavni sud Republike Hrvatske) – a 156/23].
Povinné poradenstvo predstavuje spôsob, ako pomôcť rodinným príslušníkom dosiahnuť dohody týkajúce sa rodinných vzťahov s osobitným zreteľom na ochranu rodinných vzťahov, ktorých súčasťou je dieťa, ako aj na právne dôsledky neúspešnej snahy o dosiahnutie dohody a začatie súdneho konania, v ktorom sa rozhoduje o osobných právach dieťaťa. Povinné poradenstvo vykonáva odborný tím z príslušného vysunutého pracoviska Chorvátskeho inštitútu sociálnej práce (Hrvatski zavod za socijalni rad) podľa miesta trvalého alebo prechodného pobytu dieťaťa alebo miesta posledného spoločného trvalého alebo prechodného pobytu manželov alebo partnerov bez manželského zväzku. Podľa zákona o rodine sa povinné poradenstvo nevykonáva pred začatím vykonávacích a bezpečnostných konaní. Rodinní príslušníci sa zúčastňujú na povinnom poradenstve osobne a bez zástupcu.
Povinné poradenstvo sa vykonáva: 1. pred začatím konania o rozvod manželstva medzi manželmi, ktorí majú spoločné maloleté dieťa; a 2. pred začatím iného súdneho konania o vykonávaní rodičovskej starostlivosti a osobnom vzťahu s dieťaťom. Pred začatím konania o rozvod manželstva sa povinné poradenstvo nevykonáva vo vzťahu k manželovi alebo obom manželom, ktorí: 1. sú zbavení zmluvnej spôsobilosti, ak aj napriek odbornej pomoci nedokážu porozumieť významu a dôsledkom procesu; 2. majú narušený úsudok alebo 3. ktorých trvalý alebo prechodný pobyt nie je známy.
Povinné poradenstvo sa začne žiadosťou jedného z účastníkov, ktorá sa predloží Chorvátskemu inštitútu sociálnej práce v písomnej forme alebo sa zaregistruje ústne. Po prijatí žiadosti o povinné poradenstvo je Chorvátsky inštitút sociálnej práce povinný naplánovať stretnutie a predvolať účastníkov. Odchylne sa môžu naplánovať a vykonať vypočutia účastníkov oddelene, ak Chorvátsky inštitút sociálnej práce vie o domácom násilí alebo sa domnieva, že za daných okolností by spoločné stretnutie nebolo prínosné, alebo ak o to z opodstatnených dôvodov požiada jeden alebo obaja účastníci.
Po skončení procesu povinného poradenstva Chorvátsky inštitút sociálnej práce vypracuje správu, v ktorej uvedie tieto údaje: 1. kto sa na konaní zúčastnil; 2. ochotu každého účastníka dospieť v spore k uzavretiu zmieru; 3. kto má v úmysle začať súdne konanie; 4. či si je manželský pár v prípade povinného poradenstva pred začatím rozvodového konania vedomý právnych dôsledkov nedosiahnutia dohody, t. j. plánu spoločnej rodičovskej starostlivosti; a 5. prípadné obvinenia z domáceho násilia.
Správa týkajúca sa postupu povinného poradenstva platí šesť mesiacov od dátumu ukončenia poradenstva.
Mediácia v rodinných veciach je proces, na ktorom sa rodinní príslušníci zúčastňujú dobrovoľne.
Mediácia v rodinných veciach je proces, pri ktorom sa účastníci snažia vyriešiť rodinné spory dohodou s pomocou jedného alebo viacerých mediátorov v rodinných veciach.
Mediátor v rodinných veciach je nestranná osoba, ktorá má špeciálnu odbornú prípravu a je zapísaná v registri mediátorov v rodinných veciach. Hlavným účelom procesu mediácie v rodinných veciach je dosiahnuť plán spoločnej rodičovskej starostlivosti a ďalšie dohody v súvislosti s dieťaťom. Okrem dosiahnutia tohto cieľa sa v procese mediácie v rodinných veciach môžu účastníci dohodnúť aj na ďalších záležitostiach týkajúcich sa majetku a iných otázok.
Mediácia v rodinných veciach sa nevykonáva: 1. v prípade existencie obvinení z domáceho násilia; 2. ak jeden z manželov alebo obaja manželia boli zbavení zmluvnej spôsobilosti a aj napriek odbornej pomoci nedokážu porozumieť významu a právnym dôsledkom konania; 3. ak je úsudok jedného z manželov alebo oboch manželov narušený a 4. ak nie je známy prechodný alebo trvalý pobyt jedného z manželov.
Mediácia v rodinných veciach sa môže vykonávať bez ohľadu na súdne konanie, a to pred začatím súdneho konania, počas jeho trvania alebo po jeho skončení. Podľa zákona o rodine sa mediácia v rodinných veciach nevykonáva pred začatím vykonávacích a bezpečnostných konaní. Odchylne môže súd počas procesu vykonávania na účely výkonu osobného vzťahu s dieťaťom účastníkom navrhnúť, aby začali mediáciu v rodinných veciach. Preto súd po vypočutí účastníkov a zohľadnení okolností prípadu môže odložiť výkon rozhodnutia na tridsať dní a nariadiť, aby sa s dieťaťom porozprával odborník, alebo navrhnúť účastníkom, aby začali mediáciu v rodinných veciach s cieľom vyriešiť spor dosiahnutím dohody; v prípade potreby môže súd vydať rozhodnutie, v ktorom podrobnejšie určí výkon osobného vzťahu počas pohovoru s odborníkom alebo mediácie v rodinných veciach. Súd však nebude takto postupovať, ak bol pokus o mediáciu v rodinných veciach neúspešný, alebo ak je potrebné vykonať bezodkladné kroky.
Mediátor v rodinných veciach a ostatné osoby zapojené do procesu mediácie v rodinných veciach sú povinné zabezpečiť dôvernosť informácií a údajov, o ktorých sa počas mediácie v rodinných veciach dozvedia, vo vzťahu k tretím osobám, okrem prípadov: 1. keď je informácie potrebné oznámiť na účely uzatvorenia alebo vykonania dohody alebo 2. keď je informácie potrebné oznámiť s cieľom chrániť dieťa v prípade ohrozenia jeho kvality života alebo s cieľom zamedziť riziku vážneho narušenia duševnej a fyzickej integrity niektorej z osôb. Mediátor v rodinných veciach je povinný informovať účastníkov o rozsahu zásady dôvernosti.
Pokiaľ ide o dohodu dosiahnutú počas mediácie v rodinných veciach, v zákone o rodine sa stanovuje, že plán spoločnej rodičovskej starostlivosti alebo iné dohody, ktoré sa dosiahli v procese mediácie v rodinných veciach, musia mať písomnú formu a byť podpísané všetkými účastníkmi a v prípade, že ich súd na návrh účastníkov schváli v nesporovom konaní, budú rovnocenné s vykonateľným dokumentom.
Ak účastníci nedosiahnu dohodu o pláne spoločnej rodičovskej starostlivosti alebo inom spornom rodinnom vzťahu, mediátor v rodinných veciach v správe o pozastavení procesu mediácie v rodinných veciach uvedie, či sa ho obaja účastníci aktívne zúčastňovali. Správa o pozastavení procesu mediácie v rodinných veciach sa doručí účastníkom. Mediátor v rodinných veciach predloží správu o pozastavení mediácie v rodinných veciach súdu, ktorý prerušil konanie z dôvodu vykonávania procesu mediácie v rodinných veciach.
V prípade, že účastníci počas súdneho konania navrhnú na základe konsenzuálnej dohody vyriešiť spor využitím procesu mediácie v rodinných veciach, súd môže prerušiť konanie a v takom prípade stanoví trojmesačnú lehotu, počas ktorej sa účastníci môžu pokúsiť vyriešiť spor v procese mediácie v rodinných veciach. Ak sa súd počas konania domnieva, že by bolo možné dosiahnuť konsenzuálnu dohodu o rodinnom spore, môže takisto účastníkom navrhnúť proces mediácie v rodinných veciach. Ak účastníci súhlasia so začatím procesu mediácie v rodinných veciach, súd preruší konanie a stanoví trojmesačnú lehotu, počas ktorej sa účastníci môžu pokúsiť vyriešiť spor v procese mediácie v rodinných veciach. Ak sa účastníkom počas súdom stanovenej trojmesačnej lehoty na uskutočnenie mediácie v rodinných veciach nepodarí vyriešiť spor prostredníctvom procesu mediácie v rodinných veciach alebo ak účastníci navrhnú pokračovanie v súdnom konaní pred uplynutím uvedenej lehoty, súd pokračuje v súdnom konaní. Pred rozhodnutím o prerušení konania je súd povinný posúdiť, či je prerušenie primerané vzhľadom na potrebu vykonania bezodkladných krokov v prípade, že sa rozhoduje o právach a záujmoch dieťaťa.
Počas mediácie v rodinných veciach je mediátor povinný informovať účastníkov o tom, že sa musia postarať o blaho dieťaťa, a môže umožniť deťom so súhlasom ich rodičov vyjadriť svoj názor v procese mediácie v rodinných veciach.
Mediátor v rodinných veciach, ktorý viedol proces mediácie v rodinných veciach, sa nesmie podieľať na vypracovaní znaleckých posudkov alebo posúdení rodiny ani sa inak zúčastniť na súdnom konaní, v ktorom sa rozhoduje o spore účastníkov, ktorí sa zúčastnili na mediácii v rodinných veciach, okrem prípadov stanovených v zákone o rodine.
Ak mediáciu v rodinných veciach vykonávajú mediátori, ktorí sú zamestnancami systému sociálneho zabezpečenia, účastníci za prácu mediátorov v rodinných veciach neplatia. Ak mediátori v rodinných veciach vykonávajú mediáciu v rodinných veciach mimo systému sociálneho zabezpečenia, účastníci znášajú náklady na ich účasť.
Mediácia v rodinných veciach sa ako služba reguluje aj v zákone o sociálnej starostlivosti (Zakon o socijalnoj skrbi) (NN č. 8/22, 46/22, 119/22, 71/23 a 156/23) a poskytuje sa ako služba rodinným príslušníkom na účely prediskutovania problémov s cieľom dosiahnuť spoločnú dohodu.
Ustanovenia o mediácii v procese mediácie v rodinných veciach sa uplatňujú vhodným spôsobom, pokiaľ sa v zákone o rodine nestanovuje inak.
Ďalšie informácie získate v týchto dokumentoch:
Zákon o rodine (NN č. 103/15, 98/19, 47/20, 49/23 – rozhodnutie Ústavného súdu Chorvátskej republiky – a 156/23)
Zákon o sociálnej pomoci (NN č. 8/22, 46/22, 119/22, 71/23 a 156/23)
Pravidlá povinného poradenstva (Pravilnik o obveznom savjetovanju) (NN č. 123/15)
Pravidlá týkajúce sa povinného obsahu formulára pre plán spoločnej rodičovskej starostlivosti (Pravilnik o obveznom sadržaju obrasca plana o zajedničkoj roditeljskoj skrbi) (NN č. 123/15)
Pravidlá týkajúce sa obsahu a spôsobu vedenia registra mediátorov v rodinných veciach, podmienok odbornej spôsobilosti týchto mediátorov, podmienok týkajúcich sa priestorov a o spôsobu vykonávania mediácie v rodinných veciach (Pravilnik o sadržaju i načinu vođenja Registra obiteljskih medijatora, uvjetima stručne osposobljenosti obiteljskih medijatora, prostornim uvjetima i načinu provođenja obiteljske medijacije) (NN č. 29/21)
Zákon o mediácii (Zakon o mirenju) (NN č. 18/11)