Konfiškácia na medzinárodnej úrovni
Na medzinárodnej úrovni je niekoľko nástrojov na presadzovanie konfiškácie ziskov z trestnej činnosti. Skutočným míľnikom pri konfiškácii ziskov z trestnej činnosti je Štrasburský dohovor z roku 1990, ktorý ratifikovalo všetkých 27 členských štátov EÚ. Jeho cieľom je podporovať medzinárodnú spoluprácu pri identifikácii, vyhľadávaní, zmrazovaní a konfiškácii majetku pochádzajúceho z trestnej činnosti. Tento dohovor bol doplnený a aktualizovaný Varšavským dohovorom z roku 2005.
Konfiškácia v Európskej únii
Európska únia už dlho vyzdvihuje význam konfiškácie ziskov z trestnej činnosti. Na zabezpečenie spoločného postupu pri konfiškácii v EÚ sa v uplynulých rokoch prijalo niekoľko právnych nástrojov EÚ. EÚ sa teraz zameriava na riadne uplatňovanie týchto nástrojov na vnútroštátnej úrovni.
- V roku 2001 bolo prijaté rámcové rozhodnutie o zmrazení a konfiškácii ziskov z trestnej činnosti. Jeho účelom bolo zabezpečiť minimálny spoločný postup členských štátov, pokiaľ ide o tie trestné činy, pri ktorých by mali zabezpečiť konfiškáciu. Všeobecne platí pravidlo, že v prípade, že sa za trestný čin ukladá trest odňatia slobody v trvaní viac ako jeden rok, musí byť podľa vnútroštátneho práva možné nariadiť konfiškáciu ziskov z tejto trestnej činnosti. Od členských štátov sa vyžaduje, aby mali zavedený systém na konfiškáciu majetku. Všetky žiadosti prichádzajúce z iného členského štátu sa musia vybaviť s rovnakou prioritou, ako keby tieto opatrenia boli vydané v čisto domácom konaní.
- Rámcové rozhodnutie o konfiškácii z roku 2005 má zabezpečiť ďalšiu úroveň aproximácie zákonov členských štátov o konfiškácii ziskov z trestnej činnosti.
- Rámcové rozhodnutie o vzájomnom uznávaní príkazov na konfiškáciu stanovuje pravidlá, podľa ktorých súdne orgány jedného členského štátu budú uznávať a vykonávať na svojom území príkazy na konfiškáciu vydané príslušnými súdnymi orgánmi iného členského štátu. Hodnota skonfiškovaného majetku sa rozdelí rovnako medzi štát, ktorý príkaz vydal, a štát, ktorý príkaz vykonal.
- Príkazu na konfiškáciu často predchádza zmrazenie majetku. Na to, aby príslušné súdne orgány mali možnosť zabaviť majetok na žiadosť súdneho orgánu iného členského štátu, bolo v roku 2003 prijaté rámcové rozhodnutie o vykonaní príkazu na zaistenie majetku alebo dôkazov v Európskej únii (pozri aj časť o Príkaze na zmrazenie majetku a dôkazov).
- Na zabezpečenie toho, aby bola spolupráca medzi súdnymi orgánmi v praxi efektívna, sa rozhodnutie Rady o spolupráci medzi úradmi pre vyhľadávanie majetku zameriava na neformálnu spoluprácu, ktorá existuje medzi kontaktnými miestami členských štátov pracujúcimi na identifikácii, pátraní a vrátení príjmov z trestnej činnosti v rámci siete CARIN. V tomto rozhodnutí sa od členských štátov vyžaduje, aby zriadili alebo vymenovali „úrady pre vyhľadávanie majetku“, ktorých úlohou je napomáhať pri efektívnej spolupráci a výmene informácii v oblasti vyhľadávania majetku.
- V roku 2014 bola prijatá smernica zameraná na zjednodušenie konfiškácie majetku pochádzajúceho zo závažnej a z organizovanej trestnej činnosti pre štáty EÚ. Cieľom smernice je zjednodušiť súčasné pravidlá a odstrániť významné nedostatky, ktoré skupiny organizovaného zločinu zneužívajú. Smernica posilní schopnosť členských štátov konfiškovať majetok, ktorý bol prevedený na tretie osoby, uľahčí konfiškáciu majetku pochádzajúceho z trestnej činnosti aj v prípade, že podozrivá osoba utiekla, a umožní príslušným orgánom dočasne zmraziť majetok, ktorému v prípade nečinnosti hrozí zmiznutie.
- V roku 2018 bolo prijaté nariadenie o vzájomnom uznávaní príkazov na zaistenie a príkazov na konfiškáciu. Toto nariadenie sa uplatňuje od 19. decembra 2020. Jeho cieľom je uľahčiť vymáhanie majetku v cezhraničných prípadoch v EÚ. Nariadenie sa vzťahuje na príkazy na zaistenie a konfiškáciu vydané členským štátom v rámci konaní v trestných veciach. Stanovujú sa v ňom jasné a krátke lehoty na vzájomné uznávanie a vykonanie príkazov na zaistenie. Zlepšujú sa ním práva obetí na vrátenie majetku a náhradu škody v cezhraničných konaniach. Toto nariadenie poskytuje záruky na zabezpečenie súladu vzájomného uznávania príkazov na zaistenie alebo konfiškáciu s Chartou základných práv Európskej únie. Uplatňuje sa medzi členskými štátmi EÚ (okrem Dánska a Írska) a nahrádza rámcové rozhodnutia z rokov 2003 a 2006.
- Informácie o príslušných orgánoch a vyhláseniach členských štátov sprístupňuje Európska justičná sieť.