1 Existuje v tomto členskom štáte zákonná úprava majetkových pomerov v manželstve? Čo sa v nej stanovuje?
V luxemburskom Občianskom zákonníku sa stanovuje, že ak dohoda manželov neexistuje, na manželov sa vzťahuje zákonný majetkový režim manželov (pozri článok 1400 a nasl. Občianskeho zákonníka). V tomto prípade ide o režim nadobúdania majetku do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktorý sa všeobecne nazýva „zákonné bezpodielové spoluvlastníctvo manželov“. Tento režim rozlišuje medzi spoločným majetkom a „osobným majetkom“ každého z manželov.
Všetok majetok, ktorý manželia vlastnili pred uzavretím manželstva, zostáva v ich osobnom vlastníctve. Majetok nadobudnutý počas manželstva je v zásade súčasťou spoločného majetku manželov (mzdy a príjmy, zisky a príjmy z „osobného majetku“, majetok nadobudnutý za protihodnotu).
Majetok, ktorého vlastníctvo manželia nedokážu preukázať, sa považuje za spoločný.
Existuje niekoľko výnimiek z tohto predpokladu, najmä, že za osobný majetok sa považuje všetok majetok osobného charakteru, ako aj práva výlučne spojené s danou osobou. Za „osobný majetok“ sa považuje najmä oblečenie, rodinné cennosti, práva literárneho, umeleckého alebo priemyselného vlastníctva a žaloby o náhradu škody (článok 1404 Občianskeho zákonníka). Za „osobný majetok“ sa považuje aj majetok nadobudnutý počas spoluvlastníctva, a to dedičstvom, darom alebo odkazom majetku (článok 1405 Občianskeho zákonníka).
https://legilux.public.lu/eli/etat/leg/code/civil/20220701
2 Ako si môžu manželia usporiadať majetkové pomery v manželstve? Aké sú v tomto prípade formálne požiadavky?
V článku 1387 Občianskeho zákonníka týkajúcom sa zásady zmluvnej voľnosti vyplývajúcej z dohôd o majetkovom režime manželov sa stanovuje, že „zákon upravuje manželské spolužitie, pokiaľ ide o majetok, len ak neexistujú osobitné dohody, ktoré môžu manželia uzatvoriť podľa vlastného uváženia, za predpokladu, že tieto dohody nie sú v rozpore s dobrými mravmi ani s nižšie uvedenými ustanoveniami“.
Manželia sa môžu odchýliť od zákonného majetkového režimu manželov uzavretím dohody manželov. Táto dohoda sa uzatvára buď voľne, alebo sa zvolí jedna z foriem vopred určených v Občianskom zákonníku.
Manželia tak môžu dohodou manželov uzavrieť „univerzálne spoluvlastníctvo“ svojho majetku. V tomto režime manželia nevlastnia žiadny osobný majetok s výnimkou majetku, ktorý je svojou povahou osobným majetkom jedného z manželov (vlastné oblečenie, rodinné cennosti atď.). Všetok majetok je spoločný (hnuteľný majetok, nehnuteľný majetok, majetok nadobudnutý počas manželstva a existujúci v deň uzavretia manželstva). Podobne sú spoločné všetky dlhy manželov, ktoré spoločne a nerozdielne zaväzujú oboch manželov.
Druhou z možností majetkového režimu manželov, ktorá je stanovená v Občianskom zákonníku, je „oddelenie majetku“. V rámci tohto režimu v zásade neexistuje žiadny spoločný majetok manželov. Všetok majetok patrí buď jednému, alebo druhému z manželov. Každý z manželov si tak ponecháva správu svojho osobného majetku, jeho užívanie a voľné nakladanie s ním. Podobne každý z manželov zostáva zodpovedný za svoje osobné dlhy (vzniknuté pred uzavretím manželstva alebo počas neho). Výnimka platí v prípade dlhov, ktoré vznikli jednému z manželov v súvislosti so zabezpečením starostlivosti o domácnosť alebo výchovou detí. Tieto dlhy totiž vždy zaväzujú oboch manželov.
Pokiaľ ide o formálne pravidlá, dohody o majetkovom režime manželov sa vyhotovujú spísaním listiny pred notárom.
Dohoda manželov alebo zmena už existujúcej dohody sa tak musí vždy spísať vo forme notárskej zápisnice v prítomnosti a so súhlasom všetkých strán (článok 1394 Občianskeho zákonníka). Notár spíše dohodu manželov, dá ju podpísať manželom alebo budúcim manželom a postará sa o postúpenie dohody manželov generálnej prokuratúre na účely zápisu do občianskeho registra. Táto formalita je nevyhnutná na to, aby mohla mať dohoda manželov účinky voči tretím osobám (napr. voči veriteľom jedného z manželov).
3 Je slobodná vôľa ako si usporiadať majetkové pomery v manželstve nejako obmedzená?
Áno, určité zásady sa musia dodržiavať. Dohoda manželov tak nemôže byť v rozpore s dobrými mravmi (článok 1387 Občianskeho zákonníka), porušovať pravidlá rodičovských práv a povinností, zákonnej správy a poručníctva alebo opatrovníctva (článok 1388 Občianskeho zákonníka) alebo mať za následok zmenu zákonného poradia dedenia (článok 1389 Občianskeho zákonníka).
Primárny režim (články 212 až 226 Občianskeho zákonníka) sa musí povinne dodržiavať vo všetkých bodoch, v ktorých sa ustanoveniami neobmedzuje uplatňovanie dohôd o majetkovom režime manželov. Podmienky dohody manželov nesmú byť v rozpore s príslušnými právami a povinnosťami manželov.
Manželia si teda okrem iného musia byť verní a vzájomne sa podporovať a pomáhať si. Nesmú disponovať právami, ktorými je zabezpečené rodinné bývanie alebo nábytok, ktorým je toto bývanie zariadené. Podobne sa predpokladá solidarita pri plnení záväzkov týkajúcich sa domácnosti.
4 Aké sú právne účinky rozvodu, rozluky alebo zrušenia majetkových pomerov v manželstve?
a) Rozvodom manželstvo zaniká, čo vedie k usporiadaniu a rozdeleniu majetku manželov. Dohoda manželov stráca účinok a majetkové vzťahy strán sa usporadúvajú podľa všeobecného práva týkajúceho sa záväzkov, resp. všeobecného práva týkajúceho sa bezpodielového spoluvlastníctva.
Súd, ktorý rozhodol o rozvode, môže priznať jednému z manželov výživné. Výživné sa stanovuje podľa potrieb manžela (-ky), ktorému (-ej) sa vypláca, a podľa finančných možností druhého z manželov.
Ak jeden z manželov počas manželstva ukončil alebo obmedzil svoju zárobkovú činnosť (napr. aby sa mohol starať o deti), má voči druhému manželovi za určitých podmienok pohľadávku na účely retroaktívneho odkúpenia v rámci všeobecného systému dôchodkového poistenia.
Ak má jedno alebo viac spoločných detí manželov v deň vyhlásenia rozhodnutia o rozvode menej ako 12 rokov, manžel (-ka), ktorý (-á) vykonáva rodičovské práva a povinnosti (sám/sama alebo spoločne s druhým rodičom) a u ktorého (-ej) majú deti obvyklé bydlisko, môže požiadať sudcu o užívanie rodinného bývania. Ak bývanie prípadne patrí druhému z manželov, tomuto priznaniu užívania bývania to nebráni.
Rozvodom rodičov v zásade nedochádza k zmene podmienok výkonu rodičovských práv a povinností, ktoré naďalej vykonávajú obaja rodičia spoločne. Len vtedy, ak si to vyžaduje najlepší záujem dieťaťa, zverí súd výkon rodičovských práv a povinností iba jednému z rodičov.
b) Manželia, ktorí sa chcú odlúčiť, ale ešte sa nechcú rozviesť, sa môžu rozhodnúť pre „rozluku“. Rozlúčení manželia už nie sú povinní bývať spolu, „rozluka“ však zahŕňa „oddelenie majetku“, čo zas predstavuje zánik spoluvlastníctva. Ostatné úlohy a povinnosti vyplývajúce z manželstva naďalej pretrvávajú.
Ak „rozluka“ zanikne zmierením manželov, naďalej sa na nich bude vzťahovať „oddelenie majetku“, pokiaľ sa nedohodnú na novom majetkovom režime manželov.
c) Vyhlásenie manželstva za neplatné má za následok spätné zrušenie manželstva. Majetkový režim manželov sa chápe tak, že nikdy neexistoval. Práva a povinnosti vyplývajúce z manželstva zanikajú a dotknuté osoby sa považujú za osoby, ktoré spolu žili v partnerskom vzťahu.
5 Aké sú dôsledky úmrtia jedného z manželov na majetkové pomery v manželstve?
Spoluvlastníctvo zaniká úmrtím jedného z manželov. Vyžaduje sa dvojité usporiadanie: usporiadanie zákonného alebo zmluvného majetkového režimu manželov a následne určenie dedičských práv pozostalého (-ej) manžela (-ky).
Pokiaľ nie je stanovené inak a ak zosnulá osoba po sebe zanechala deti alebo ich potomkov, pozostalý (-á) manžel (-ka) má pri dedení nárok buď na najmenší zákonný dedičský podiel dieťaťa, ktorý však nesmie predstavovať menej ako jednu štvrtinu dedičstva, alebo na užívacie právo na nehnuteľnosť, ktorú spolu manželia obývali, ako aj na vybavenie nehnuteľnosti za predpokladu, že nehnuteľnosť patrila výhradne zosnulej osobe alebo ju spoločne vlastnila s pozostalým (-ou) manželom (-kou) (článok 767-1 Občianskeho zákonníka).
Ak zosnulá osoba po sebe nezanechala ani deti, ani ich potomkov, pozostalý (-á) manžel (-ka) má právo, pokiaľ nie je v ustanoveniach závetu stanovené inak, na vlastníctvo dedičstva v plnom rozsahu (článok 767-2 Občianskeho zákonníka).
6 Ktorý orgán má právomoc rozhodovať vo veci majetkových pomerov v manželstve?
Uplatňujú sa ustanovenia zákona z 27. júna 2018, ktorým sa stanovuje funkcia sudcu pre rodinné záležitosti a reformuje rozvod a rodičovské práva a povinnosti a ktorý nadobudol účinnosť 1. novembra 2018: https://legilux.public.lu/eli/etat/leg/loi/2018/06/27/a589/jo
O žiadostiach súvisiacich s majetkovými režimami manželov rozhoduje sudca pre rodinné záležitosti.
Existuje možnosť rozdelenia majetku mimosúdnou cestou. Úkon notára je však potrebný len v prípade, že sa na majetok vzťahuje zápis do katastra nehnuteľností.
Súdy rozhodujú len o sporných situáciách.
7 Aké sú dôsledky majetkových pomerov v manželstve na právne vzťahy medzi jedným z manželov a treťou osobou?
V článku 220 Občianskeho zákonníka, ktorý sa uplatňuje bez ohľadu na majetkový režim manželov, sa stanovuje predpoklad solidarity medzi manželmi a tretími osobami pri plnení záväzkov týkajúcich sa domácnosti, pričom „každý z manželov má právomoc sám uzatvárať zmluvy, ktorých predmetom je starostlivosť o domácnosť alebo výchova detí; za každý takýto dlh, ktorý vznikol jednému z manželov, zodpovedajú spoločne a nerozdielne.
Zásada solidarity však neplatí v prípade zjavne nadmerných výdavkov s ohľadom na životný štýl domácnosti, užitočnosť alebo zbytočnosť danej transakcie či dobrú alebo zlú vieru tretej zmluvnej strany.
Zásada solidarity neplatí ani v prípade záväzkov vyplývajúcich z nákupov na splátky, ak nedošlo k súhlasu obidvoch manželov.“
Ďalší účinok majetkového režimu manželov na právne vzťahy medzi jedným z manželov a treťou osobou sa týka zmeny majetkového režimu manželov. Táto zmena má účinok vo vzťahu k tretím osobám, a to tri mesiace po jej zápise do občianskeho registra. Zmena má však účinky voči tretím osobám aj v prípade, že táto skutočnosť nie je zmienená, ak manželia v listinách uzavretých s týmito tretími osobami vyhlásili, že zmenili svoj majetkový režim manželov.
Vo vzťahu k tretím osobám rozsudok o rozvode nadobúda účinnosť až v deň zmienky alebo zápisu. Ak je jeden z manželov obchodníkom, každá dohoda manželov a každá listina, ktorou sa upravuje alebo mení majetkový režim manželov, sa musí do jedného mesiaca zaslať do obchodného registra.
8 Krátky opis postupu rozdelenia majetkových pomerov v manželstve v tomto členskom štáte vrátane ich vysporiadania a zániku
Dohoda manželov stráca účinok svojím zánikom.
Usporiadanie spoločnej majetkovej podstaty sa vykonáva na základe rôznych výpočtov s cieľom určiť časť spoločného majetku, ktorý sa má deliť, ako aj aktíva a pasíva každého z manželov.
Každý z manželov si zoberie späť svoj „osobný majetok“. Potom sa vypracuje vyúčtovanie náhrad, v ktorom sa zistia tak náhrady, ktoré zo spoluvlastníctva vyplývajú každému z manželov, ako aj náhrady, ktoré si manželia dlhujú v rámci spoluvlastníctva.
Následne sa pristúpi k deleniu, ktoré sa v zásade vykonáva rozdelením na polovicu, pokiaľ nie je stanovené inak.
Usporiadanie majetkového režimu manželov sa môže uskutočniť mimosúdne. Delenie majetku, na ktorý sa vzťahuje zápis do katastra nehnuteľností, sa vykonáva prostredníctvom notárskej zápisnice.
Ak sa manželia nedohodnú na usporiadaní a rozdelení majetku, notár, ktorý sa zaoberá usporiadaním a ktorého vopred určí sudca pre rodinné záležitosti, vyhotoví zápisnicu o príslušných ťažkostiach a vyhláseniach manželov. Súd v senátnom zložení rozhodne o pretrvávajúcich sporoch medzi manželmi a postúpi ich notárovi, aby určil stav usporiadania.
9 Aký je postup a dokumenty alebo informácie, ktoré sa zvyčajne vyžadujú na účely registrácie nehnuteľného majetku?
Delenie týkajúce sa listiny, na ktorú sa vzťahuje zápis do katastra nehnuteľností, sa vykonáva prostredníctvom notárskej zápisnice.
V každom prípade sa každá bezodplatná alebo odplatná listina medzi živými, na základe ktorej dochádza k prevodu vecných práv k nehnuteľnostiam odlišných od prednostných práv alebo hypoték, zapíše na hypotekárnom úrade v mieste, kde sa nehnuteľnosť nachádza.
Uplatňujú sa ustanovenia zmeneného zákona z 25. septembra 1905 o zápise vecných práv k nehnuteľnostiam: https://legilux.public.lu/eli/etat/leg/loi/1905/09/25/n1/jo