1 Existuje v tomto členskom štáte zákonná úprava majetkových pomerov v manželstve? Čo sa v nej stanovuje?
Manželia, ktorí neuzavreli manželskú zmluvu (huwelijkscontract/convention matrimoniale), podliehajú odo dňa uzavretia manželstva zákonnému majetkovému režimu manželov. V rámci tohto režimu sa ustanovuje bezpodielové spoluvlastníctvo manželov týkajúce sa majetku nadobudnutého po uzavretí manželstva.
V rámci zákonného režimu sa majetok manželov rozdeľuje do troch kategórií. Existujú dve skupiny osobného majetku, ktoré patria manželom samostatne a ktoré zahŕňajú všetok majetok, ktorý vlastnili pred uzavretím manželstva, a všetok majetok, ktorý nadobudli dedičstvom alebo darom počas manželstva, alebo majetok, ktorým sa tento majetok nahrádza [články 2.3.17 – 2.3.21 Občianskeho zákonníka (Burgerlijk Wetboek/Code civil)]. Určitý majetok alebo práva sa považujú za osobné bez ohľadu na to, kedy boli nadobudnuté, hoci môže byť potrebné vykonať kompenzačnú platbu do spoločného majetku, ak sa na nadobudnutie dotknutého majetku alebo práv použili spoločné prostriedky; to sa okrem iného týka príslušenstva osobného majetku každého z manželov, oblečenia a predmetov osobnej potreby, dôchodkových nárokov atď. (úplný zoznam je uvedený v článkoch 2.3.18 a 2.3.19 Občianskeho zákonníka). Tretia kategória sa týka spoločného majetku a zahŕňa okrem iného všetky príjmy, a to tak príjmy zo zamestnania, ako aj príjmy z osobného majetku každého z manželov, ako aj majetok nadobudnutý počas manželstva za protihodnotu (článok 2.3.22 Občianskeho zákonníka).
2 Ako si môžu manželia usporiadať majetkové pomery v manželstve? Aké sú v tomto prípade formálne požiadavky?
Manželia si môžu zvoliť svoj majetkový režim uzavretím manželskej zmluvy. Podľa belgického práva sú možnými formami majetkového režimu manželov oddelenie majetku (scheiding van goederen/séparation des biens) [s doložkou o vyrovnaní alebo bez nej (clausecompromissoire/verrekenbeding)] na jednej strane a všeobecné bezpodielové spoluvlastníctvo manželov (algehele gemeenschap van goederen/communauté universelle) na strane druhej.
Režim oddeleného vlastníctva (články 2.3.61 – 2.3.77 Občianskeho zákonníka) zahŕňa len dve skupiny majetku: majetok patriaci jednému manželovi a majetok patriaci druhému manželovi. Príjmy každého z manželov zostávajú oddelené, čo znamená, že môžu so svojimi vlastnými príjmami voľne nakladať. To však neznamená, že manželia, ktorí sa rozhodli pre oddelenie majetku, nemôžu vlastniť nič spoločne. Majetok, ktorý vlastnia spoločne, sa nepovažuje za spoločný majetok, ale za „nerozdelený“, v dôsledku čoho sa uplatňujú pravidlá všeobecného práva týkajúce sa spoluvlastníctva (článok 3.68 a nasl. Občianskeho zákonníka). V rámci tohto režimu sa takisto uznáva osobitné postavenie domácnosti manželov. Manželia sa môžu rozhodnúť pre striktné oddelenie majetku (zuivere scheiding van goederen/séparation de biens pure et simple), ale môžu takisto zahrnúť doložky na zabezpečenie určitého stupňa solidarity. Takisto musia výslovne uviesť, či súhlasia s tým, aby súd v prípade rozvodu z dôvodu nenapraviteľného rozvratu manželstva (onherstelbare ontwrichting/désunion irrémédiable) uplatnil spravodlivú úpravu (billijkheidscorrectie/correction en équité).
V rámci všeobecného režimu bezpodielového spoluvlastníctva manželov (článok 2.3.54 Občianskeho zákonníka) je majetok takmer výlučne v spoločnom vlastníctve. Bez ohľadu na to, ako bol majetok nadobudnutý, bude vždy patriť obom manželom.
Manželská zmluva je takisto záväznou zmluvou. Aby boli všetky manželské zmluvy platné, musia byť zaznamenané v notárskej zápisnici (článok 2.3.6 Občianskeho zákonníka).
3 Je slobodná vôľa ako si usporiadať majetkové pomery v manželstve nejako obmedzená?
Manželia si v zásade môžu upraviť svoje majetkové pomery podľa vlastného uváženia, pokiaľ nezahrnú žiadne ustanovenia, ktoré sú v rozpore s kogentnou právnou normou, verejným poriadkom alebo požiadavkou na ucelený majetkový režim manželov (článok 2.3.1 Občianskeho zákonníka).
4 Aké sú právne účinky rozvodu, rozluky alebo zrušenia majetkových pomerov v manželstve?
V prípade rozvodu, rozluky alebo vyhlásenia manželstva za neplatné sa majetkové pomery manželov zrušia a majetok manželov sa musí usporiadať a rozdeliť. Spôsob tohto postupu závisí od platného majetkového režimu manželov.
Ak sa zákonný režim zruší, spoločný majetok sa automaticky presunie do „postbezpodielového“ spoluvlastníctva. Až do usporiadania a rozdelenia bezpodielového spoluvlastníctva manželov sa uplatňujú pravidlá všeobecného práva týkajúce sa spoluvlastníctva (článok 3.68 a nasledujúce Občianskeho zákonníka). Na usporiadanie a konečné rozdelenie spoločného majetku manželov je potrebné určiť presné zloženie troch súborov majetku (články 2.3.41 – 2.3.50 Občianskeho zákonníka).
Ak sa zruší všeobecný režim bezpodielového spoluvlastníctva manželov, spoločný majetok sa automaticky presunie do „postbezpodielového“ spoluvlastníctva. V prípadoch, keď sa ruší prísne oddelený majetkový režim, ide len o usporiadanie a rozdelenie nerozdeleného majetku. Pre takéto situácie sú v súdnom poriadku(Gerechtelijk Wetboek/Code judiciaire) stanovené pravidlá týkajúce sa (súdneho) usporiadania a rozdelenia majetku (články 1205 – 1224 Súdneho poriadku). Ak boli v rámci režimu rozdelenia majetku zahrnuté určité „mechanizmy úpravy“ alebo ak sa manželia dohodli na možnosti spravodlivej úpravy súdom, musia sa prirodzene uplatniť.
5 Aké sú dôsledky úmrtia jedného z manželov na majetkové pomery v manželstve?
Ak v manželskej zmluve nie sú žiadne iné ustanovenia, spoločný majetok sa rozdelí na polovicu. Pozostalý manžel tak získava plné vlastníctvo polovice spoločného majetku.
Podľa dedičského práva prechádza aj druhá polovica spoločného majetku do úplného vlastníctva pozostalého manžela, ktorý zároveň nadobúda užívacie právo (právo užívať a požívať výhody) osobného majetku manžela, ktorý zomrel ako prvý; to platí, ak zosnulý nezanechal žiadne deti, ale zanechal bratov/polovičných bratov, sestry/polovičné sestry alebo rodičov/starých rodičov. Ak zosnulý zanechá deti, nadobúdajú tzv. holé vlastníctvo celého majetku. Pozostalý manžel však získava užívacie právo k nemu. Ak neexistujú žiadne deti, bratia/poloviční bratia, sestry/polovičné sestry alebo rodičia/starí rodičia, pozostalý manžel/manželka získava plné vlastníctvo celého majetku. Do manželskej zmluvy je možné zahrnúť aj osobitné ustanovenia, ktorými sa zabezpečí prednostné zaobchádzanie s pozostalým manželom po smrti manžela (článok 2.3.55 Občianskeho zákonníka).
Podľa dedičského práva je pozostalý manžel chránený. aj pokiaľ ide o dary, ktoré daroval predčasne zosnulý manžel. Minimálny podiel z dedičstva (rezervovaný podiel) sa napríklad povinne prideľuje pozostalému manželovi. Vo všetkých prípadoch však pozostalý manžel alebo manželka dostane aspoň užívacie právo na polovicu majetku z dedičstva. Táto polovica zahŕňa minimálne užívacie právo k nehnuteľnosti, ktorá sa používala ako hlavná domácnosť manželov, a k majetku, ktorý sa v nej nachádza, aj keď hodnota tohto užívacieho práva presahuje polovicu hodnoty užívacieho práva k dedičstvu (článok 4.147 Občianskeho zákonníka).
6 Ktorý orgán má právomoc rozhodovať vo veci majetkových pomerov v manželstve?
Právomoc rozhodovať vo veciach majetkových režimov manželov majú rodinné súdy.
7 Aké sú dôsledky majetkových pomerov v manželstve na právne vzťahy medzi jedným z manželov a treťou osobou?
Každý z manželov má právo nakladať so svojím osobným majetkom (článok 2.3.39 Občianskeho zákonníka) s výnimkou domácnosti manželov. Tento majetok nemôže jeden z manželov nikdy predať alebo zaťažiť hypotékou bez súhlasu druhého manžela (článok 215 ods. 1 starého Občianskeho zákonníka). Spoločný majetok sa musí spravovať v záujme rodiny. Vo všeobecnosti platí, že obaja manželia môžu spravovať spoločný majetok a vykonávať každodenné úkony, napr. v súvislosti s domácnosťou a výchovou detí. V niektorých prípadoch je takáto správa vyhradená výlučne jednému z manželov, napríklad ak sa úkony týkajú ich povolania (článok 2.3.31 Občianskeho zákonníka). Pokiaľ ide o úkony, ktoré je jeden z manželov oprávnený vykonať samostatne, druhý manžel musí daný úkon rešpektovať (článok 2.3.30 Občianskeho zákonníka). Pri riešení závažnejších záležitostí musia obaja manželia konať spoločne; to sa týka napríklad prijatia hypotekárneho úveru alebo predaja nehnuteľnosti (články 2.3.32 a 2.3.33 Občianskeho zákonníka). Ak jeden z manželov nedá súhlas, právny úkon môže byť vyhlásený za neplatný (články 2.3.36 a 2.3.37 Občianskeho zákonníka).
Dlhy, ktoré vznikli pred uzavretím manželstva, a dlhy vyplývajúce z dedičstva a darov získaných počas manželstva sú osobné (článok 2.3.23 Občianskeho zákonníka). Okrem toho sú osobnými dlhmi (okrem iných dlhov) aj dlhy, ktoré jeden z manželov vzal na seba výlučne v záujme svojho osobného majetku; úplný zoznam nájdete v článku 2.3.24 Občianskeho zákonníka). Dlhy, ktoré jeden z manželov vzal na seba v prospech domácnosti a výchovy detí, sú spoločné (okrem iných dlhov); úplný zoznam nájdete v článku 2.3.25 Občianskeho zákonníka).
V zásade každý z manželov zodpovedá za svoje osobné dlhy svojím osobným majetkom a príjmom (článok 2.3.26 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Z tohto pravidla však existuje niekoľko výnimiek (pozri článok 2.3.26 ods. 2 až 4 Občianskeho zákonníka). V prípade dlhu, ktorý vzali na seba obaja manželia, možno dlh vymáhať z osobného majetku každého z manželov a zo spoločného majetku (článok 2.3.27 Občianskeho zákonníka). Dlh, ktorý si na seba vzal len jeden z manželov a ktorý patrí do kategórie spoločných dlhov, možno v zásade vymáhať aj z osobného majetku každého z manželov a zo spoločného majetku. Z tohto pravidla však existujú aj výnimky (pozri článok 2.3.28 Občianskeho zákonníka).
8 Krátky opis postupu rozdelenia majetkových pomerov v manželstve v tomto členskom štáte vrátane ich vysporiadania a zániku
Manželská zmluva, ktorá bola zrušená, už nie je účinná. V prípade zrušenia zákonného režimu musia manželia alebo pozostalý manžel vypracovať súpis spoločného hnuteľného majetku a dlhov (článok 2.3.42 občianskeho zákonníka).
Predovšetkým každý z manželov získava vlastníctvo svojho osobného majetku. Pre každého z manželov sa takisto vypracuje vyúčtovanie prípadných kompenzačných platieb medzi spoločným majetkom a ich osobným majetkom. Potom sa vyrovnajú záväzky a kompenzačné platby a rozdelí sa čistý majetok (článok 2.3.43 ods. 1 Občianskeho zákonníka).
Potom sa dedičstvo rozdelí v zásade na rovnaké polovice, ak nie je stanovené inak (článok 2.3.50 Občianskeho zákonníka).
Usporiadanie majetkového režimu manželov sa môže uskutočniť mimosúdne. Majetok, ktorý sa musí zapísať do registra príslušného úradu Všeobecnej správy listín týkajúcich sa dedičstva (Algemene Administratie van de Patrimoniumdocumentatie/Administration générale de la Documentation patrimoniale), sa rozdelí prostredníctvom notárskej zápisnice. Ak sa manželia nedohodnú na usporiadaní majetkového režimu manželov a rozdelení majetku, notár, ktorý sa zaoberá usporiadaním a ktorého vopred vymenuje sudca rodinného súdu, vypracuje správu. Strany môžu schváliť návrh notárskej správy. Ak s ním nesúhlasia, musia podať proti návrhu námietku. Rodinný súd potom môže rozsudkom schváliť vyhlásenie o usporiadaní vrátane návrhu rozdelenia majetku a zamietnuť námietky alebo rozhodnúť, že námietky sú opodstatnené (v plnom rozsahu alebo čiastočne).
9 Aký je postup a dokumenty alebo informácie, ktoré sa zvyčajne vyžadujú na účely registrácie nehnuteľného majetku?
V registri príslušného úradu Všeobecnej správy listín týkajúcich sa dedičstva sa vyžaduje prevod formou notárskej zápisnice.