Znalec je osoba vymenovaná súdom alebo stranami, aby poskytla svoje odborné znalosti v určitej oblasti v rámci súdneho konania. Znalci sa zodpovedajú súdu, a to aj v prípade, ak boli vymenovaní stranami konania.
Úlohy a povinnosti znalcov sa zvyčajne stanovujú vo vnútroštátnych právnych predpisoch. Pre uznanie znalca v súdnom konaní stanovuje väčšina krajín určité požiadavky (vzdelanie, odbornú prípravu a/alebo osvedčenie). V súčasnosti neexistuje medzi členskými krajinami dohoda o požiadavkách na (súdnych) znalcov a medzi vnútroštátnymi nomenklatúrami sú výrazné rozdiely.
Existuje mnoho kategórií znalcov:
- znalec ako svedok bude požiadaný o výklad faktov a/alebo poskytnutie stanoviska na základe svojich odborných znalostí v technických otázkach alebo na základe svojich skúseností, pokiaľ ide o objasnenie tvrdení účastníkov konania;
- technický znalec bude požiadaný o stanovisko týkajúce sa technických alebo vedeckých otázok;
- s právnym znalcom sa možno poradiť o pravidlách, postupoch a právach vzťahujúcich sa na cudzie právo;
- ďalší znalci.
Vnútroštátne informačné prehľady o znalcoch a znaleckých posudkoch poskytujú informácie o existujúcich vnútroštátnych zoznamoch a registroch znalcov, požiadavkách, ktoré musia znalci spĺňať, odmeňovaní a zodpovednosti znalcov, ako aj informácie o priebehu znaleckých konaní.
Tieto vnútroštátne informačné prehľady zostavil Európsky inštitút expertízy a znalcov (EEEI) v rámci projektu „Vyhľadávanie znalcov“ financovaného z programu Európskej komisie nazvaného Spravodlivosť.