Súd:
Krajský súd Prešov
Spisová značka:
2Cob/40/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu:
8713212605
Dátum vydania rozhodnutia:
11. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ:
JUDr. Milan Majerník
ECLI:
ECLI:SK:KSPO:2014:8713212605.1
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu: Telefónica Slovakia, s.r.o., so sídlom Einsteinova 24,Bratislava, IČO: 35 848 863, právne zastúpeného spoločnosťou SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., so sídlomŠoltésovej 14, Bratislava, IČO: 36 862 711, proti žalovanému: Z. G., s miestom podnikania I. XXX, E.,IČO: 37 437 691, o zaplatenie 322,69 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súduPoprad č.k. 9Cb/319/2013-41 zo dňa 19.februára 2014 takto
r o z h o d o l :
Z r u š u j e rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti, t.j. vo výroku o zamietnutí žaloby vprevyšujúcej časti, ako aj vo výroku o náhrade trov konania a v rozsahu zrušenia vracia mu vec naďalšie konanie.
o d ô v o d n e n i e :
1/ Prvostupňový súd napadnutým rozsudkom rozhodol, že :
„Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 3,50 eur spolu s úrokom z omeškania vovýške 0,05 % denne zo sumy 3,50 eur od 24.11.2009 do zaplatenia to všetko v lehote troch dní ododňa právoplatnosti tohto rozsudku.
V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.
Žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
“V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že žalobca žalobou žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplateniesumy 322,69 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 0,05% denne zo sumy 3,50 eur za obdobieodo dňa 24.11.2009 do zaplatenia, vo výške 0,05% denne zo sumy 319,19 eur za obdobie odo dňa26.01.2010 do zaplatenia, ako aj nahradiť mu trovy konania. Návrh 1odôvodnil tým, že so žalovanýmuzatvoril Zmluvu o pripojení spolu s Dodatkom k zmluve o pripojení, predmetom ktorej, bolo poskytovanieverejnej elektronickej komunikačnej služby žalobcom žalovanému a žalovaný sa zaviazal riadneodoberať službu a platiť za ňu riadne a včas poplatky dohodnuté v aktuálnom Cenníku podľa zvolenéhoprogramu Služieb, a to minimálne počas doby viazanosti dohodnutej v Zmluve, t.j. 24 mesiacov adodržiavať svoje povinnosti v súlade so Zmluvou o pripojení, Všeobecnými podmienkami. Povinnosťoužalovaného bolo v prípade nedodržania zmluvných povinností voči žalobcovi uhradiť zmluvnú pokutu,ktorej výška bola dohodnutá v Zmluve/Dodatku o pripojení. Účelom dojednania o zmluvnej pokutebolo naplnenie funkcie zmluvnej pokuty ako paušalizovanej náhrady škody na strane žalobcu, ktorámu vznikne v dôsledku nesplnenia záväzku žalovaného zotrvať počas vymedzenej doby viazanostiv zmluvnom vzťahu so žalobcom. V uvedenom prípade je teda žalovaný sankcionovaný za to, ženedodržal konkrétne určené povinnosti, ktoré mu vyplývali zo Zmluvy o pripojení, resp. Dodatku kZmluve o pripojení a Všeobecných podmienok. Žalobca vystavil žalovanému faktúry a to faktúru č.1004420839 splatnú dňa 23.11.2009 znejúcu na sumu vo výške 3,50 eur, faktúru č. 5100702936 splatnúdňa 26.01.2010 znejúcu na sumu vo výške 319,19 eur. Nezaplatením faktúr v lehote ich splatnosti riadne a včas sa žalovaný vo vzťahu k žalobcovi dostal v zmysle ust. § 517 ods. 2 a nasl. Občianskehozákonníka do omeškania a žabcovi teda vznikol nárok na úrok z omeškania z dlžnej sumy vo výške 0,05% podľa čl. 7.12 Všeobecných podmienok za každý deň omeškania až do jej zaplatenia.
Vo veci najskôr rozhodol vydaním platobného rozkazu č. k. 9Rob/303/2013-25 zo dňa 06.09.2013, ktorýsa však žalovanému nepodarilo doručiť do vlastných rúk, preto ho uznesením č. k. 9Rob/303/2013-30zo dňa 13.11.2013 v zmysle ust. § 173 ods. 2 O.s.p. zrušil.
Súd vytýčil vo veci pojednávanie na deň 19.02.2014, ktorého sa žalobca a jeho právny zástupcanezúčastnili, právny zástupca žalobcu ospravedlnil neúčasť na pojednávaní, súhlasil, aby sapojednávalo v jeho neprítomnosti. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že mu žalobca nedoručil žiadnufaktúru vrátane tej na zaplatenie sumy 3,50 eur, preto počítal s tým, že došlo k ukončeniu Zmluvy opripojení. Uznal pohľadávku žalobcu vo výške 3,50 vrátane úroku z omeškania vo výške 0,05 % denne zosumy 3,50 eur od 24.11.2009 do zaplatenia. Zostatok uplatneného nároku žalobcu žalovaný neuznával,nakoľko tento mal predstavovať zmluvnú pokutu vo výške 319,19 eur, ktorá mala byť podľa vyjadreniažalovaného vyúčtovaná titulom neprijateľnej zmluvnej podmienky, keď predstavuje takmer stonásobokneuhradeného hovorného. V ďalšom žalovaný poukázal na svoju nepriaznivú sociálnu situáciu, keď jehočistý mesačný príjem za december 2013 bol vo výške 242,60 eur, pričom je úplne nemajetný a býva usvojej družky, ktorá je toho času na materskej dovolenke so synom žalovaného. Ďalej mal žalovaný za to,že príslušné ustanovenia o ochrane spotrebiteľa sa musia vzťahovať aj na neho ako na živnostníka, ktorýmá prerušené živnostenské oprávnenie, nakoľko telefón nepoužíval v súvislosti so svojím podnikaním,ktoré nikdy reálne nevykonával, ale len na svoje súkromné účely.
Z vykonaného dokazovania prvostupňový súd zistil, že žalobca a žalovaný uzatvorili Zmluvu o pripojení,predmetom ktorej bolo poskytovanie elektronickej komunikačnej služby žalobcom žalovanému začo sa žalovaný zaviazal riadne odoberať službu a platiť za ňu riadne a včas poplatky dohodnutév aktuálnom cenníku. Využívaním služieb telefónnej siete vznikla žalovanému povinnosť zaplatiťprávnemu predchodcovi žalobcu cenu poskytnutých služieb v zmysle vystavenej faktúry č. 1004420839v sume 3,50 eur, v celkovej výške 3,50 eur. Žalovaný služby žalobcu využíval, ale cenu za ktoré bolafakturovaná vyššie uvedená faktúra neuhradil. Žalovaný neuhradil žalobcovi celkovo cenu za služby 3,50eur, na zaplatenie ktorej súd žalovaného zaviazal, keď žalovaný sám túto pohľadávku za neuhradenéhovorné vo výške 3,50 eur uznal čo do základu aj výšky. Po citácii ust. § 42 ods. 1 písm. a), § 42 ods. 4písm. b), § 43 ods. 1, § 43 ods. 5 písm. b) zák. č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách v zneníneskorších predpisov, § 488, § 489 Obč.zák. prvostupňový súd uzavrel, že žaloba ceny hovorného jedôvodnou. Dôvodnou je aj v časti uplatňovaných úrokov z omeškania z tejto ceny hovorného. Zodpovedáto ust. § 365, § 369 ods.1,2 Obch. zák. a § 517 ods.2 Obč. zák. Podľa článku 7.12 Všeobecnýchpodmienok poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb prostredníctvom verejnejtelefónnej siete žalobcu má nárok na úrok z omeškania z dlžnej sumy vo výške 0,05% za každý deňomeškania až do jej zaplatenia. Keďže žalovaný bol s plnenímpeňažného dlhu v omeškaní, žalobca ako veriteľ má voči žalovanému nárok na úroky z omeškania zdlžnej sumy v zmysle vystavenej faktúry a to dňom nasledujúcim po jej splatnosti. Žalovaný okrem istinyvo výške 3,50 eur uznal nárok žalobcu na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 0,05 % denne z tejtosumy od 24.11.2009, preto má súd za to, že tento nárok žalobcu je nesporný.
Faktúrou č. 5100702936 splatnou dňa 25.01.2010 si žalobca uplatnil nárok na zaplatenie zmluvnejpokuty vo výške 319,19 eur podľa článku II písm. c) Dodatku k zmluve o pripojení zo dňa 04.03.2008.V zmysle článku II písm. c) Dodatku k zmluve o pripojení, v prípade porušenia zmluvných povinnostízo strany účastníka, je účastník povinný uhradiť poskytovateľovi zmluvnú pokutu vo výške 319,19eur (9.615,97 Sk). Pre právne posúdenie rozhodnutia o tejto časti žaloby prvostupňový súd uviedol,že zmluvná (konvenčná) pokuta je zabezpečovací inštitút záväzkového práva. Osobitná úpravazmluvnej pokuty v Obchodnom zákonníku sa týka zodpovednostného princípu t.j. uprednostňuje princípzodpovednosti bez ohľadu na zavinenie, teda zodpovednosť objektívnu (§ 300). Zmluvná pokuta môževzniknúť len na základe konsenzuálneho právneho úkonu, t.j. strany sa musia na zmluvnej pokutedohodnúť. Záväzok na zmluvnú pokutu má akcesorický (vedľajší) charakter. To znamená, že zmluvnápokuta závisí od hlavného záväzku, ktorý zabezpečuje, a preto má akcesorický charakter, a záväzok,resp. povinnosť, ktorú zabezpečuje, je záväzkom hlavným, bez existencie ktorého by dojednanie ozmluvnej pokute stratilo akýkoľvek zmysel. Zmluvná pokuta má zabezpečovací význam, ktorý spočívav tom, že núti toho, kto sa zaviazal splniť zabezpečenú povinnosť, aby sa správal tak, aby sa na plnenie
tejto povinnosti nielen pripravil, ale aby ju aj v súlade s právom splnil. Sankčný charakter zmluvnej pokutyvyplýva z § 544 ods. 1 OZ, ktorý na jednej strane viaže povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu na porušeniezmluvnej povinnosti, a na druhej strane zmluvnú pokutu konštruuje bez závislosti od vzniku škody.Dohoda o zmluvnej pokute musí mať obligatórne písomnú formu. Vyžaduje to § 544 ods. 2 OZ. Totoustanovenie platí aj pre obchodné vzťahy, a to na základe § 272 ods. 1, lebo ide o prípad, keď písomnúformu vyžaduje zákon. V súvislosti s uplatnenou zmluvnou pokutou súd poznamenáva, že medzizákladné zásady súkromného práva možno nepochybne zaradiť zásadu zmluvnej slobody, zásadurovnosti strán, či zásadu ekvivalencie plnení. Oba slovenské súkromnoprávne kódexy (Obchodnýzákonník aj Občiansky zákonník) aj keď sú postavené na autonómnej vôli zmluvných strán a kladú dôrazna inštitút zmluvy, obsahujú určité korekcie zásady zmluvnej slobody, prejavujúce sa napríklad v tom,že ak sú zmluvné plnenia navzájom v hrubom nepomere, možno uvažovať o aplikácii § 49 Občianskehozákonníka, v zmysle ktorého strana, ktorá uzavrela zmluvu v tiesni a za nápadne nevýhodnýchpodmienok, môže od zmluvy odstúpiť. Tento inštitút však nemožno uplatniť v obchodno-právnychvzťahoch, kde by pripustenie tejto aplikácie mohlo viesť k zneužívaniu a tým aj k nežiadajúcej právnejneistote. Právny úkon alebo jeho časť je absolútne neplatný, pokiaľ sa dostane do rozporu s dobrýmimravmi. V obchodných vzťahoch treba mať na zreteli aj kritérium poctivého obchodného styku. Zásadypoctivého obchodného styku sú výrazom konkretizácie všeobecných morálnych zásad, či noriem,vyjadrených v pojme dobré mravy. Ide o konkretizáciu noriem morálky na oblasť aplikácie konkrétnychspoločenských vzťahov, ktorými obchodné vzťahy sú. Tvoria ucelený súbor zásad správania, ktorýchdodržiavanie v obchodnom styku tento styk kvalifikuje ako poctivý. Zákon subjektívne práva nielenpriznáva, ale poskytuje aj ochranu ich výkonu. Nechráni však taký výkon práva, ktorý sa prieči zásadámpoctivého obchodného styku, teda taký výkon práva, kde sa prekračujú medze zmluvnej voľnosti, ktorúzákon poskytuje v obchodných záväzkových vzťahoch. Pokiaľ je výkon práva v rozpore so zásadamipoctivého obchodného styku, aj keď neporušuje žiadne kogentné ustanovenie zákona, nepožíva právnuochranu (§ 265 Obchodného zákonníka). V porovnaní s Občianskym zákonníkom (§ 3 ods. 1), ktorýzakazuje výkon práva v rozpore s dobrými mravmi, ide o konkretizáciu a prispôsobenie tohto pojmuna oblasť vzťahov obchodno-právnych. Aj keď mnohé konkrétne porušenia dobrých mravov sa budúprekrývať s porušením zásad poctivého obchodného styku, pojem dobré mravy je obsahovo širší,ako pojem zásady poctivého obchodného styku. V súvislosti s výškou zmluvných pokút, ktorá boladohodnutá, treba mať na zreteli, že dojednanie o výške zmluvnej pokuty, kedy výška bola v rozpore sozásadami poctivého obchodného styku, nebude neplatné. Dotknutá strana ho môže dobrovoľne splniť,avšak rozpor so zásadami poctivého obchodného styku zákon považuje za zneužitie práva a preto muneposkytuje právnu ochranu. Nemožno vo všeobecnosti vyvodiť žiadnu zásadu, ktorá by všeobecneurčovala koľkonásobne môže zmluvná pokuta presiahnuť napr. hodnotu zabezpečovanej povinnosti apreto aj keď dôjde k mnohonásobnému prekročeniu nemusí ísť o rozpor s dobrými mravmi ani o rozporso zásadami poctivého obchodného styku. Predpokladom kvalifikácie nejakého konania ako rozpornéhoso zásadami poctivého obchodného styku je pristúpenie ešte ďalších skutočností, napríklad zneužitiehospodárskej prevahy zmluvnou stranou a podobne. Súd má na pamäti, že rozhodujúcou zásadoupoctivého obchodného styku je včasné a riadne plnenie záväzkov, čo v danom prípade si žalovanýnesplnil, a teda nesplnil riadne a včas svoj záväzok vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky, napriektomu súd je toho názoru, že výška zmluvnej pokuty v rozsahu z dlžnej istiny neuhradených služiebje neprimeraná sankcia pre žalovaného za porušenie svojej povinnosti, keďže je takmer 10 násobnevyššia. Uplatnená zmluvná pokuta vo výške 319,19 eur je vo vzťahu k neuhradenej pohľadávke zahovorné vo výške 3,50 eur neprimerane vysoká, keď predstavuje takmer stonásobok pohľadávky a jejednoznačne v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku ako aj so zásadou dobrých mravov,preto súd návrh žalobcu ohľadom uplatnenej istiny zmluvnej pokuty a prislúchajúceho úroku z omeškaniak nej zamietol.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 3 O.s.p., keď žalobca bol úspešnýv spore iba v pomerne nepatrnej časti istiny vo výške 3,50 eur spolu s úrokom z omeškania z tejto istinya neúspešný v zostatku uplatnenej istiny vo výške 319,19 eur vrátane príslušného úroku z omeškania,preto nemá právo na náhradu trov konania a žalovanému, ktorý bol neúspešný v pomerne nepatrnejčasti, a preto má nárok na náhradu trov konania, súd ich náhradu nepriznal, nakoľko žalovanémužiadnemu trovy konania nevznikli.
2/ Proti tomuto rozsudku, proti výroku, ktorým bola žaloba v prevyšujúcej časti zamietnutá, a súvisiacemuvýroku o náhrade trov konania podal včas odvolanie žalobca. Nesúhlasí so zamietnutím žaloby vprevyšujúcej časti. Vytýka súdu prvého stupňa, že v dôvodoch rozhodnutia neuviedol žiadny konkrétny argument, ani žiadne zákonné ustanovenie, na základe ktorého považuje výšku dojednanej zmluvnejpokuty za neprimerane vysokú. Zmluvná pokuta v predmetnej veci zabezpečovala jednak zvýhodnenúcenu poskytnutého mobilného zariadenia, a jednak benefit, ktorý žalovaný získa v prípade, ak sazaviaže na užívanie služieb žalobcu, resp. jeho právneho predchodcu počas 24 mesiacov. Žalobcaobjektívne nemal možnosť zabezpečiť plnenie záväzku zo strany žalovaného iným spôsobom akodojednaním zmluvnej pokuty. Funkcia zmluvnej pokuty ako zabezpečovacieho prostriedku spočívapredovšetkým v tom, že hrozbou majetkovej ujmy núti dlžníka, aby sa včas a riadne pripravil na splneniezmluvnej povinnosti, a potom včas a riadne plnil. Zmluvná pokuta má navyše povahu paušalizovanejnáhrady škody. V predmetnej veci výšku zmluvnej pokuty je potrebné posudzovať vo vzťahu k rozdieluštandardnej a akciovej ceny technického zariadenia, ako i hodnote benefitu, ktorý žalovaný na základedodatku k zmluve o pripojení od žalobcu, respektíve jeho predchodcu dostal. Rozhodnutie súdu prvéhostupňa sa týmito skutočnosťami v dôvodoch nezaoberá, a preto je aj rozhodnutie súdu prvého stupňanepreskúmateľné. Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia je jedným z práv zaručujúcichzákladné zásady spravodlivého súdneho procesu tak, ako to vyplýva okrem iného aj z ustálenejjudikatúry ESĽP. Dojednanie zmluvnej pokuty v predmetnej veci ako dojednanie riadneho práva,nemožno považovať za nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, ako to uzavrelprvostupňový súd. Zmluvná pokuta, hoci dojednaná formulárovo, bola dojednaná individuálne. Výškazmluvnej pokuty bola závislá od plnenia poskytnutého žalovanému pri uzatvorení dodatku k zmluve opripojení, a od hodnoty zvýhodnenia mu poskytnutého. V rámci akciovej ceny technického zariadenia, i vrámci akciovej zvýhodnenej tarify mesačných programov žalovanému bolo poskytnuté telekomunikačnézariadenie NOKIA 2630 len za 1,- Sk, pričom štandardná cena mobilného telefónu bola 3.590,- Sk.Rozdiel štandardnej a odkupnej ceny telefónu tvoril sumu 3.589,- Sk. Okrem toho, podľa článku I. bod 1.3dodatku k zmluve, získal žalovaný možnosť telefonovania počas víkendov za 280 minút volaní za cenu1,- Sk za minútu, namiesto štandardnej ceny 6,50 Sk za minútu, k tomu SMS za cenu 1,- Sk, namiestoštandardnej ceny 3,- Sk, a MMS za cenu 1,- Sk, namiesto štandardnej ceny 9,- Sk na účastníckečísla do všetkých sietí v rámci SR, a to po dobu 12 mesiacov. Užívanie zvýhodnených cien v rámcibenefitu sa nezapočítavalo na volania v rámci mesačného programu Pre mňa 70. Súčet poskytnutýchbenefitov ďaleko prevyšoval cenu dohodnutej zmluvnej pokuty. Navrhuje preto, aby odvolací súd zmenilrozhodnutie súdu prvého stupňa v napadnutej časti, a žalobe v celom rozsahu vyhovel a zaviazalžalovaného aj nahradiť žalobcovi trovy konania.
Žalovaný sa k podanému odvolaniu nevyjadril.
3/ Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) na prejednanie podaného odvolanianariadil podľa § 214 ods. 1 písm. a) O.s.p. pojednávanie. V súvislosti s nariadením pojednávaniadal účastníkom konania na vedomie potrebu realizácie dokazovania v zmysle § 213 ods. 5 O.s.p.,zameraného i na posúdenie, či nároky uplatnené v tomto konaní (v nadväznosti na vyjadreniažalovaného pred prvostupňovým súdom, že telefón nevyužíval ako podnikateľ) sú nárokmi zospotrebiteľského vzťahu, teda či žalovaný pri uzatváraní zmluvy o pripojení vystupoval ako spotrebiteľ.V nadväznosti na to, vyzval i účastníkov konania v zmysle ust. § 213 ods. 2 O.s.p. na vyjadrenie kmožnému použitiu ust. § 2 písm.a) zák. č. 250/2007 Z.z., ust. § 52 ods. 1, 2, 4, § 53 ods. 1,2 Obč. zák.,a to i v súvislosti s obsahom čl. II. 2.2. písm.c) dodatku k zmluve o pripojení.
Na túto výzvu odvolacieho súdu písomne reagoval žalobca, ktorý v podaní uviedol, že žalovaný uzatváralzmluvu o pripojení a k nej prislúchajúce dodatky so žalobcom ako živnostník, samostatne zárobkovočinná osoba, pričom v texte zmluvy sa uviedlo jeho obchodné meno i identifikačné číslo podnikateľa.Z týchto dokladov, ktoré boli žalovaným podpísané vyplýva, že uzatváral zmluvy ako samostatnezárobkovo činná osoba. Žalovaný podľa § 2 ods. 2 Obch. zák. je podnikateľom, pretože podnikána základe živnostenského oprávnenia. Ak by bol mal záujem uzatvoriť zmluvu ako fyzická osobanepodnikateľ, nemal uvádzať tieto údaje súvisiace s jeho podnikaním do zmluvy. V predmetnej vecipredmetom zmluvy bolo poskytovanie elektronickej komunikačnej služby, a na predmetný zmluvný vzťahuzavretý so žalovaným ako podnikateľom sa nevzťahuje zákon o ochrane spotrebiteľa. Ak žalovaný tvrdí,že vystupoval ako spotrebiteľ, žalobca navrhuje, aby žalovaný predložil súdu kompletné účtovníctvoza roky 2008 a 2009, z ktorého bude zrejmé, či faktúry žalobcu uplatňoval ako náklady podnikateľskejčinnosti. Tvrdenia žalovaného, že nevystupoval v predmetnom vzťahu ako podnikateľ sú podľa žalobculen účelovými.
Nariadeného pojednávania sa ani žalobca, ani žalovaný nezúčastnili, aj keď im predvolanie napojednávanie bolo doručené riadne a včas. Odvolací súd mal za to, že môže prejednať vec aj vneprítomnosti účastníkov konania. Boli totiž splnené podmienky tak, ako vyplývajú z aplikácie ust. § 101ods. 2 O.s.p. v spojení s ust. § 211 ods. 2 O.s.p.. Preto vec bola prejednaná aj v neprítomnosti účastníkovkonania. V zmysle ust. § 213 ods. 5 O.s.p. na nariadenom odvolacom pojednávaní bolo zopakovanédokazovanie oboznámením zmluvy o pripojení zo 4.3.2008, dodatku k tejto zmluve, i všeobecnéobchodné podmienky tvoriace súčasť zmluvy, a napokon aj faktúra č. 5100702936 z 11.1.2010 ovyúčtovaní zmluvnej pokuty. Aj na základe takto zopakovaného dokazovania odvolací súd v zmysle ust.§ 212 ods. 1, 3 O.s.p. preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa aj konanie, ktoré mu predchádzalo. Bolteda viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania. V tejto súvislosti treba konštatovať, že výrokrozhodnutia súdu prvého stupňa, ktorým bolo žalobe čiastočne vyhovené nebol napadnutý odvolaním.V tejto časti preto rozsudok súdu prvého stupňa nadobudol právoplatnosť, a nebolo oprávnením anipovinnosťou odvolacieho súdu v tomto výroku rozhodnutie súdu prvého stupňa preskúmavať (§ 159 ods.1, 2, § 206 ods. 2 O.s.p.). Výsledky doplneného dokazovania viedli odvolací súd k záveru, že je potrebnérozhodnutie súdu prvého stupňa v napadnutej časti zrušiť. Pre jej zodpovedanie nie je určujúcim len to,či žalovaný je v texte zmluvy označený identifikačným číslom podnikateľa.
Pre predmetnú vec je relevantným posúdenie, či v predmetnej veci išlo o spotrebiteľský vzťah, aleborýdzo obchodno-právny vzťah medzi účastníkmi konania, ktorí uzatvárali predmetnú zmluvu o pripojenív spojení s dodatkom. Táto otázka nebola súdom prvého stupňa v dôvodoch napadnutého rozhodnutiavyriešená, a podľa názoru odvolacieho súdu je zásadnou pre rozhodnutie v predmetnej veci.
Podľa smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa zaspotrebiteľa podľa čl. 2 písm. b) považuje fyzická osoba, ktorá v zmluvách podliehajúcich tejto smernicikoná s cieľom nevzťahujúcim sa k jej obchodom, podnikaniu alebo povolaniu. Podobne aj smernicaEurópskeho parlamentu a Rady 2005/29/ES o nekalých obchodných praktikách podľa čl. 2 písm. a)považuje za spotrebiteľa iba fyzickú osobu, ktorá v rámci obchodných praktík, na ktoré sa vzťahujetáto smernica, koná na účely spadajúce mimo rámca jej obchodnej, podnikateľskej, remeselnej aleboprofesijnej činnosti. Aj v smernici 98/6/ES Európskeho parlamentu a Rady o ochrane spotrebiteľapri označovaní cien výrobkov ponúkaných spotrebiteľovi v čl. 2 písm. e) sa stretávame s definíciouspotrebiteľa iba ako s fyzickou osobou, kupujúcou výrobok, ktorý nesúvisí s jej obchodnou alebopracovnou činnosťou. I podľa nariadenia Rady (ES) 44/2001 o právomoci a o uznávaní a výkonerozsudkov v občianskych a obchodných veciach (ďalej len ako nariadenie Brusel I), kde podľa čl.15 je spotrebiteľom osoba, ktorá uzatvára zmluvu na účel, ktorý sa netýka jej profesionálnej alebopodnikateľskej činnosti.
Slovenská právna úprava definuje spotrebiteľa z pohľadu súkromného práva v Občianskom zákonníkuv § 52 ods. 4 ako fyzickú osobu, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámcipredmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa § 3 ods. 3 zákona o ochrane spotrebiteľa každý spotrebiteľ (v zmysle § 2 písm. a) tohto zákona fyzická aj právnická osoba), pokiaľnakupuje výrobky alebo používa služby pre osobnú potrebu svoju alebo príslušníkov svojej domácnosti,má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, pričom odkazujena § 52 až 54 OZ.
Smernica Rady 93/13/EHS neobsahuje definíciu spotrebiteľskej zmluvy. Podľa § 52 OZ jespotrebiteľskou zmluvou každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ sospotrebiteľom. Teda nejde o nový druh typických zmlúv osobitne upravených v OZ alebo ObchZ, ktoré saod seba odlišujú primárnym predmetom plnenia (predaj, nájom, darovanie, požičanie a pod.), naopak,spotrebiteľskou zmluvou môže byť ktorákoľvek typická zmluva (napr. kúpna, darovacia, nájomná,úverová), ak sú splnené podmienky, že práve jedna zmluvná strana je považovaná za spotrebiteľa.Spotrebiteľská zmluva sa od "klasickej" zmluvy líši tým, že podmienky, ktoré by spôsobovali nerovnováhuv právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, sú neplatné ( § 53 ods. 5 OZ), pričom musia byťsplnené nasledujúce kumulatívne predpoklady:
- uvedené podmienky neboli individuálne dojednané, t.j. spotrebiteľ pri uzatváraní zmluvy nemoholovplyvniť existenciu tejto podmienky v zmluve (najmä v prípade tzv. adhéznych zmlúv),
- nejde o hlavný predmet plnenia a primeranosť ceny za predpokladu, že sú vyjadrené určito, jasne azrozumiteľne.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoréspôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa(ďalej len "«neprijateľná» «podmienka»"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajúhlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasnea zrozumiteľne alebo ak boli «neprijateľné» «podmienky» individuálne dojednané.Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnejpovinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keďoprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.Podľa § 545a Občianskeho zákonníka neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť sprihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti. Ak veriteľ nie je oprávnený požadovaťnáhradu škody spôsobenej porušením povinnosti, na ktorú sa zmluvná pokuta vzťahuje, súd prihliadneaj na výšku škody, ktorá porušením povinnosti vznikla, a na to, o koľko zmluvná pokuta presahuje rozsah vzniknutej škody.
Zmluvná pokuta je zmluvou určená peňažná suma, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi alebo veriteľdlžníkovi, ak dôjde k porušeniu povinností, ktoré na seba zmluvou prevzali, a to aj vtedy, keď porušenímpovinnosti veriteľovi alebo dlžníkovi žiadna škoda nevznikla. Jej funkcia spočíva v hrozbe majetkovousankciou dlžníkovi v prípade, keď záväzok nesplní riadne a včas a tým má viesť dlžníka k včasnému ariadnemu plneniu záväzku. Pokutu možno dohodnúť tak pre prípad, že k splneniu nedôjde vôbec aleboiba čiastočne alebo pre prípad, že bude porušená akákoľvek zmluvná povinnosť. Dohoda o zmluvnejpokute musí mať vždy písomnú formu, musí v nej byť určená výška zmluvnej pokuty alebo spôsob, akýmsa určí, aby o tom v budúcnosti nevznikli pochybnosti.Pri skúmaní platnosti dojednania o zmluvnej pokute z hľadiska dobrých mravov je nutné uvážiť funkciuzmluvnej pokuty (funkcia preventívna, uhradzovacia a sankčná). Primeranosť výšky zmluvnej pokuty jetreba posúdiť s prihliadnutím k celkovým okolnostiam úkonu, jeho pohnútkam a účelu, ktorý sledoval.Do úvahy treba tiež vziať výšku zaistenej čiastky, z ktorej je možné usúdiť neprimeranosť zmluvnejpokuty s ohľadom na vzájomný pomer pôvodnej a sankčnej povinnosti (rozsudok NS ČR sp. zn. 33 Odo438/2005).
V predmetnej veci je (tak ako je už uvedené vyššie) zásadným vyriešenie otázky, či ide o vzťahspotrebiteľský, a to v zmysle vyššie uvedených pred takúto právnu kvalifikáciu uvedených skutočností.Obsah zmluvy v nadväznosti na vyjadrenie žalovaného treba analyzovať aj s tým, či využívanie služiebposkytovaných žalovaným sa týkalo jeho podnikateľskej činnosti. Ak by išlo o vzťah spotrebiteľský, máto vplyv aj na posudzovanie nároku označeného žalobcom ako zmluvná pokuta.Podľa ustálenej judikatúry systém ochrany zavedený smernicou rady 93/13/EHS o nekalých zmluvnýchpodmienkach (ďalej len „smernica 93/13") vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní spredajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu,ako aj o úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopredpredajcom bez toho, aby mohol ovplyvniť ich obsah (rozsudky Súdneho dvora EÚ zo dňa 27. 6. 2000,Oceáno Grupo Editorial a Salvat Editores, C-240/98, až C-244/98, ako aj z 26. 10. 2006 Mostaza Claro,C-168/05 Zb. I-10421, bod 25, tiež čl. 37 uznesenia Súdneho dvora vo veci C-76/10 POHOTOVOSŤ/Korčovská).
So vstupom do Európskej únie prijala Slovenská republika záväzky náležite transponovať dovnútroštátneho právneho poriadku úpravu zo smernice EÚ a v aplikačnej praxi aj napĺňať ciele týchtosmerníc. V oblasti ochrany spotrebiteľa, a teda aj finančného spotrebiteľa Európska únia prijala viacerésmernice (napr. viď príloha smernice EP a Rady z 23. 4. 2009 č. 2009/22 o súdnych príkazoch na ochranuspotrebiteľských záujmov o súdnych príkazoch).
Smernica Rady 93/13 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len „smernica 93/13")si stanovila práve za cieľ vyvážiť faktickú nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom pozitívnymzásahom štátu. Súdny dvor v rozsudku Oceáno Grupo Editorial SAC 240/98 až C 344/98 konštatuje,že je nezanedbateľné nebezpečenstvo, že priemerný spotrebiteľ nepoukáže na nekalosť zmluvnejpodmienky, a preto súdy v štátoch, v ktorých nie je povinné zastúpenie advokátom, majú aj bez návrhuprihliadať na neprijateľnosť zmluvnej podmienky.
Smernica Rady 93/13 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách ukladá členským štátomzabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol viazaný nekalými podmienkami a zvážiť, či spotrebiteľská zmluvaobsahujúca nekalé podmienky, obstojí ako celok (čl. 6). Cieľ je garantovať vyššiu kvalitu života bežnýchľudí (pozri napr. rozsudok Mostaza Claro, bod 37, Asturcom bod 51).
Súdny dvor dokonca považuje ochranu spotrebiteľa podľa čl. 6 smernice za tak významnú, že sa máklásť principiálne na roveň vnútroštátnym pravidlám verejného poriadku, a to v záujme vyššej kvalityživota (uznesenie Súdneho dvora EÚ vo veci C-76/10 POHOTOVOSŤ/Korčovská, bod 50).Odvolací súd nijako nepopiera význam zmluvnej pokuty a ani jej dojednania, ale treba dbať aj naskutočný zmysel a cieľ inštitútu zmluvnej pokuty ako inštitútu súkromného práva zvlášť pri osobitnechránených spotrebiteľských vzťahoch. Žalobca ponúka žalovanému svoje služby ako spotrebiteľoviprostredníctvom štandardných zmlúv, ktoré má vopred pripravené a v ktorých spotrebiteľ nemôžezmluvné podmienky ovplyvniť. To platí aj pre zmluvnú pokutu, ktorú žiada zaplatiť žalobca odspotrebiteľov v paušálnej výške bez ohľadu na to, o aké zmluvné porušenie pôjde a hrozba pokutyexistuje pri akomkoľvek porušení, takže zmluvné pokuty neobchádza ani aspekt neurčitosti (...ak porušíniektorú z povinností...).
Z obsahu listiny predloženej žalobcom vyplýva, že „Záujemca, resp. Účastník a Poskytovateľ sa dohodli,že ak Záujemca, resp. Účastník poruší niektorú z povinností podľa tohto dodatku, záujemca, resp.účastník sa zaväzuje uhradiť zmluvnú pokutu vo výške 9615,97 Sk. Účastník je taktiež povinný nahradiťškodu vzniknutú Poskytovateľovi v súvislosti s porušením povinností Záujemcu, resp. Účastníka podľatohto Dodatku v časti presahujúcej výšku zmluvnej pokuty. Zmluvná pokuta je splatná na základe výzvyPoskytovateľa. " (čl. II bod 2.2 Dodatku k zmluve o pripojení zo dňa 4.3.2008).
Slovné spojenie uvádzané v dodatkoch k zmluvám o pripojení, teda pod citovaným bodom 2.2 „akúčastník poruší niektorú z povinností podľa tohto dodatku", signalizuje neurčitý okruh rôznych porušeníalebo vzťahov a zmluvné pokuty za porušenie povinností, ktoré dodávateľ označí len indikatívne, súneakceptovateľné a predstavujú neprijateľnú zmluvnú podmienku.
Žalobca uplatňuje od žalovaného sankciu v podobe zmluvnej pokuty za porušenie akejkoľvek zmluvnejpovinnosti a vo výške, ktorá je nezmenená bez ohľadu na to, aký čas zostáva do konca doby viazanosti.Súd musí brať pri vyhodnocovaní neprijateľnej zmluvnej podmienky do úvahy aj ostatné zmluvnépodmienky a okolnosti, za ktorých je zmluva uzavretá (čl. 4 ods. 1 smernice, § 41 OZ).
Odvolací súd poznamenáva, že v záujme naplnenia jedného zo základných práv v Európskej únii „politikyštátov zabezpečia vysoký stupeň ochrany spotrebiteľa (čl. 98 Charty základných práv Európskej únie),je treba využiť všetky efektívne prostriedky ochrany spotrebiteľa, aby sa zvyšovala prepotrebná dôveraspotrebiteľov v trh a aby neprimerané postupy spotrebiteľov na trhu nezaťažovali.
V prípade záveru že nejde o spotrebiteľský vzťah, ale vzťah medzi podnikateľmi, treba tiež mať na zreteliosobitosti, ktoré vyplývajú z ust. § 544 a § 545 Obč. zák..
Pre dojednanie zmluvnej pokuty ako právneho inštitútu na zabezpečenie záväzku vyplývajúceho zobchodného záväzkového vzťahu platí všeobecná právna úprava obsiahnutá v ustanoveniach § 544 a545 Občianskeho zákonníka, a to s odchýlkami upravenými v Obchodnom zákonníku v ustanoveniach§ 300 až 302 (čo vyplýva z označenia tejto úpravy ako "niektoré ustanovenia o zmluvnej pokute").Platnosť takejto dohody je podmienená písomnou formou a jednoznačným vymedzením jednak výškyzmluvnej pokuty alebo spôsobu jej určenia a jednak zmluvnej povinnosti, ktorá je zmluvnou pokutou zabezpečovaná.
Oprávnenie súdu znížiť neprimerane vysokú zmluvnú pokutu je zásahom do zmluvnej voľnostiúčastníkov obchodného záväzkového vzťahu, ktorá je jedným zo základných princípov obchodnéhopráva. Obchodný zákonník však možnosť takéhoto zásahu predpokladá a upravuje. Priznanie zmluvnejpokuty mnohonásobne prevyšujúcej právo, ktoré zabezpečuje, by viedlo k celkom neodôvodnenémumajetkovému prospechu oprávneného a znamenalo by neúmerne prísnu a bezdôvodnú sankciu, ktoránie je nevyhnutná pre naplnenie zabezpečovacej funkcie zmluvnej pokuty.
V predmetnej veci pri alternatíve, že ide o vzťah „nespotrebiteľský“, je treba mať teda na zreteli aj tieskutočnosti, ktoré sa týkajú vymedzenia výšky zmluvnej pokuty v nadväznosti na porušenie zmluvnýchpovinností. Pri takejto alternatíve potom sú dôležité aj interpretačné pravidlá pre výklad obsahu právnehoúkonu zaznamenaného do dodatku k zmluve tak, ako vyplývajú z aplikácie ust. § 266 ods. 1, 2, 3 Obch.zák.. Obsah tohto zmluvného dojednania bude treba potom vykladať tak, že sa má posúdiť aj to, či sa tátozmluvná pokuta konkretizovala dostatočne určitým spôsobom vo vzťahu k porušeniam tých povinností,ktoré uvádza v podanom odvolaní samotný žalobca. Výška, teda primeranosť tejto zmluvnej pokuty samusí hodnotiť aj z pohľadu týchto skutkových okolností, ktoré majú vplyv na záver o primeranosti, čineprimeranosti dohodnutej zmluvnej pokuty.
V prípade platného dojednania zmluvnej pokuty môže prichádzať do úvahy alternatíva moderáciezmluvnej pokuty v nadväznosti na tie skutočnosti, ktoré vyplývajú z aplikácie ust. § 301 Obch. zák..Moderovať však možno len zmluvnú pokutu, ktorá bola dohodnutá platne.
Prvostupňový súd vo svojom rozhodnutí neriešil otázky prípadného spotrebiteľského vzťahu, ktoré sazdajú byť zásadnými pre rozhodnutie predmetnej veci. Nezaoberal sa ani tými skutočnosťami, ktoré zhľadiska skutkového mali vplyv na posudzovanie primeranosti výšky zmluvnej pokuty v nadväznosti naargumentáciu žalobcu o skutočnostiach, ktoré k dojednaniu zmluvnej pokuty v dodatku uvedenej výškeviedli.
Ide o skutkové okolnosti, ktoré sú podľa odvolacieho súdu zásadného právneho významu, a na ne neboloani realizované dokazovanie. Z týchto dôvodov preto odvolací súd podľa § 221 ods. 1 písm.h), ods. 2O.s.p. v napadnutej časti rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a v rozsahu zrušenia mu vrátil vec naďalšie konanie.
Podľa § 226 O.s.p. prvostupňový súd, ktorý bude vo veci v zrušenom rozsahu ďalej konať je viazanýprávnym názorom odvolacieho súdu.
Súd prvého stupňa rozhodne v novom rozhodnutí aj o náhrade trov odvolacieho konania (§ 224 ods.3 O.s.p.).
Uvedené rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 2:1 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004Z.z. v znení neskorších predpisov).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.