Rozvod a súdna rozluka

1 Aké sú podmienky na dosiahnutie rozvodu?

O rozvod môžu požiadať obaja manželia spoločne (spoločný návrh) alebo jeden z manželov (jednostranný návrh). V oboch prípadoch sa konanie musí začať podaním návrhu (verzoekschrift) (pozri otázku č. 11).

V rozvodovom konaní, bez ohľadu na to, či sa začalo spoločným alebo jednostranným návrhom, musí manželov zastupovať právny zástupca. V rozvodovom konaní rozhoduje okresný súd (rechtbank) v mieste, kde má navrhovateľ alebo jeden z navrhovateľov bydlisko. Návrh na rozvod manželstva sa môže podať kedykoľvek po uzavretí manželstva: nie je stanovená žiadna požiadavka, že manželia musia byť zosobášení určitý čas. Rozvod nadobúda účinnosť po zápise súdneho rozhodnutia do matriky (registers van de burgerlijke stand). Rozvod sa do matriky zapíše až po tom, keď už voči rozhodnutiu nie je možné podať odvolanie (právoplatné rozhodnutie). Rozvod sa musí do matriky zapísať do 6 mesiacov od momentu, keď rozhodnutie nadobudne právoplatnosť, inak stratí účinnosť a rozvod už nie je možné do matriky zapísať. Ak bolo manželstvo uzavreté v zahraničí a zahraničný sobášny list nebol zapísaný do holandskej matriky, rozhodnutie o rozvode manželstva (vydané holandským súdom) sa zapíše do osobitnej matriky mesta Haag.

2 Aké sú dôvody na rozvod?

V holandskom práve existuje jeden dôvod rozvodu: trvalý rozvrat manželstva. Manželstvo sa považuje za trvalo rozvrátené, ak pre manželov začal byť spoločný život neznesiteľný a neexistujú žiadne vyhliadky na obnovu normálnych manželských vzťahov. Keď návrh podá len jeden z manželov, musí tento navrhovateľ uviesť, že došlo k trvalému rozvratu manželstva, a v prípade, že to druhý manžel popiera, musí o tom navrhovateľ predložiť dôkazy. O tom, či došlo k trvalému rozvratu manželstva, rozhodne súd. V prípade spoločného návrhu sa rozvod povolí na základe toho, že sa manželia domnievajú, že došlo k trvalému rozvratu ich manželstva.

3 Aké sú právne dôsledky rozvodu, pokiaľ ide o:

3.1 osobné vzťahy medzi manželmi (napr. priezvisko)

Rozvedená osoba môže uzavrieť nové manželstvo alebo vstúpiť do registrovaného partnerstva. Rozvod môže mať vplyv na používanie priezviska po bývalom manželovi. Bývalý manžel môže podať na súd návrh na to, aby bolo druhému bývalému manželovi odobraté právo používať spoločné priezvisko. Na takýto návrh sa vzťahuje podmienka, že musia na to existovať primerané dôvody a že z manželstva nepochádzajú žiadne deti.

3.2 rozdelenie majetku manželov

Zákonný systém

Zákonným systémom, ktorý sa uplatňuje od 1. januára 2018, je obmedzené bezpodielové spoluvlastníctvo manželov (beperkte gemeenschap van goederen). To znamená, že bezpodielové spoluvlastníctvo manželov sa obmedzuje na majetok, ktorý mali spoločne manželia, a dlhy, ktoré im vznikli spoločne pred uzavretím manželstva, a na všetok majetok, ktorý manželia nadobudli, a dlhy, ktoré im vznikli v priebehu manželstva. Všetok majetok, ktorý bol nadobudnutý spoločne pred uzavretím manželstva a majetok nadobudnutý spoločne v priebehu manželstva tvorí spoločný majetok (boedelmenging). Za dlhy, ktoré vznikli spoločne pred uzavretím manželstva alebo v priebehu manželstva, sú manželia zodpovední spoločne bez ohľadu na to, ktorému z manželov dlh vznikol. Veriteľ môže dlh vymáhať z majetku, ktorý je súčasťou spoločného majetku. Majetok, ktorý patril, a dlhy, ktoré vznikli pred uzavretím manželstva len jednému z manželov, nie sú súčasťou zákonom stanoveného bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Zostávajú súkromným majetkom daného manžela. Do zákonom obmedzeného bezpodielového spoluvlastníctva manželov nepatria ani dedičstvo a dary, a to bez ohľadu na to, kedy došlo k ich nadobudnutiu. Dedičstvo a dary nadobudnuté pred uzavretím manželstva a v jeho priebehu zostávajú súkromným vlastníctvom dotknutého manžela

Manželia, ktorí sa zosobášili pred zavedením zákonom stanoveného režimu obmedzeného bezpodielového spoluvlastníctva manželov (teda, ktorých dátum sobáša bol pred 1. januárom 2018), podliehajú zákonnému systému plného bezpodielového spoluvlastníctva manželov. V takomto prípade v zásade všetok majetok, ktorý manželia nadobudli pred uzavretím manželstva alebo v jeho priebehu, tvorí súčasť spoločného majetku. Všetky aktíva, ktoré vlastní každý z manželov, tvoria spoločný majetok (boedelmenging). Všetky dlhy, ktoré vznikli pred uzavretím manželstva alebo v jeho priebehu, sú v zásade takisto spoločnými záväzkami bez ohľadu na to, ktorému z manželov vznikli. Veriteľ môže dlh vymáhať z celého spoločného majetku.

V rámci režimu obmedzeného bezpodielového spoluvlastníctva manželov aj v rámci režimu plného bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktorý platil pred 1. januárom 2018, bezpodielové spoluvlastníctvo manželov zaniká pri rozvode, teda po zápise súdneho rozhodnutia povoľujúceho rozvod do matriky. Od toho okamihu prestáva spoločný majetok existovať. Po rozvode sa spoločný majetok musí rozdeliť. Je potrebné stanoviť, na čo má každý z manželov nárok zo spoločného majetku. Zákon všeobecne vychádza z toho, že každý z manželov má právo na polovicu. Manželia sa môžu rozhodnúť odchýliť sa od tohto pravidla a v dohode o rozvode (echtscheidingsconvenant) alebo pri rozdeľovaní majetku sa dohodnúť inak.

Dohoda o majetkovom režime manželov

Manželia si môžu zvoliť iný režim, než je zákonom stanovený systém, tým, že pred uzavretím manželstva alebo (v zriedkavých prípadoch) v jeho priebehu uzatvoria dohodu o majetkovom režime manželov. V takýchto dohodách sa následne stanovia pravidlá rozdelenia majetku v prípade rozvodu.

3.3 maloleté deti manželov

Starostlivosť o deti

Po rozvode majú obaja rodičia naďalej spoločnú starostlivosť o všetky deti, ako to urobili počas manželstva. Len vo výnimočných prípadoch môže byť súd požiadaný, aby priznal právo starostlivosti jednému rodičovi. Návrh na výlučnú osobnú starostlivosť môže podať jeden z rodičov alebo obaja. Rodič, ktorému nebola zverená starostlivosť, má právo styku s dieťaťom. Každý rodič alebo obaja môžu požiadať súd, aby stanovil pravidlá návštev.

Výživné na dieťa

Ak si rodičia po rozvode zachovajú spoločnú starostlivosť, mali by prijať finančné opatrenia na výchovu detí. Môžu tiež požiadať súd, aby takéto opatrenia stanovil. Ak sa spoločne nedohodnú, súd môže určiť príspevok. Ak sa jednému z rodičov udelí výlučná starostlivosť, súd na požiadanie posúdi, do akej miery by mal druhý rodič prispieť na náklady na výchovu detí. Rodičia by si v zásade mali sami dohodnúť platby. Ďalšie informácie v tejto súvislosti nájdete na webovom sídle Národnej agentúry pre výber výživného (Landelijk Bureau Inning Onderhoudsbijdragen).

3.4 vyživovaciu povinnosť voči druhému z manželov?

Vyživovacia povinnosť medzi manželmi pokračuje aj po zániku manželstva. V rozhodnutí o rozvode alebo nasledujúcom rozhodnutí môže súd bývalému manželovi, ktorého príjmy nepostačujú na pokrytie jeho životných nákladov a od ktorého nemožno očakávať, že takéto príjmy dosiahne, na jeho žiadosť prisúdiť výživné, ktoré má platiť druhý bývalý manžel. Súd môže výživné stanoviť v rozhodnutí o rozvode alebo v nasledujúcom rozhodnutí. Pri výpočte výživného súd zohľadňuje potreby bývalého manžela, ktorý bude platby dostávať, a finančné prostriedky druhého bývalého manžela. Zohľadniť sa môžu aj nefinančné faktory, napríklad trvanie manželstva alebo ako dlho spolu manželia žili. Pokiaľ súd nestanoví lehotu trvania vyživovacej povinnosti, zanikne po 12 rokoch. Súd môže toto obdobie predĺžiť na základe žiadosti bývalého manžela, ktorý potrebuje výživné, v prípadoch finančných ťažkostí. V zásade platí, že ak manželstvo trvalo krátko (menej ako 5 rokov) a nenarodili sa v ňom žiadne deti, nesmie obdobie, počas ktorého sa má platiť výživné, presiahnuť trvanie manželstva. Ak sa manželia alebo bývalí manželia zhodnú na platení výživného, môžu jeho podmienky zapísať do dohody o rozvode.

4 Čo znamená v praxi právny pojem „rozluka“?

Rozluka (scheiding van tafel en bed) je prostriedok, ktorým manželia prestanú spolu žiť bez toho, aby skutočne ukončili svoje manželstvo. Rozluka je v záujme manželov, ktorý sa chcú rozísť a vyriešiť právne dôsledky tejto skutočnosti, ale chcú zostať zosobášení, napríklad z náboženských alebo finančných dôvodov. Rozluka poskytuje možnosť zmierenia. Takisto však môže byť prechodnou fázou na ceste k zániku manželstva. Rozluka nadobúda účinnosť zápisom súdneho rozhodnutia do registra majetkových vzťahov manželov. Podobne ako v prípade rozvodu je zápis potrebné vykonať do 6 mesiacov.

5 Aké sú podmienky rozluky?

Jediným dôvodom rozluky je trvalý rozvrat manželstva.

6 Aké sú právne dôsledky rozluky?

Dôsledky rozluky na bezpodielové spoluvlastníctvo manželov, starostlivosť o deti (práva styku), platby výživného a dôchodky sú rovnaké ako v prípade rozvodu. Manželstvo naďalej trvá. Podľa právnych predpisov odlúčení manželia po sebe v prípade úmrtia nededia. Ak sa po rozluke manželia rozhodnú, že sa chcú rozísť úplne, môžu podať návrh na zánik manželstva po rozluke. Odlúčený manžel môže žiť s novým partnerom a vybudovať si nový život, ale nemôže uzavrieť nové manželstvo ani vstúpiť do registrovaného partnerstva.

Jednostranný návrh na zánik manželstva po rozluke nie je možné podať kedykoľvek. Jednostranné návrhy podliehajú čakacej lehote v dĺžke 3 rokov, ktorú môže súd v určitých prípadoch skrátiť na 1 rok. Trojročná lehota sa začína v deň zápisu rozluky do registra. V prípade spoločného návrhu na zánik manželstva po rozluke sa neuplatňuje žiadna čakacia lehota. Zánik manželstva nadobudne účinnosť po zápise rozhodnutia do matriky.

7 Čo znamená v praxi pojem „vyhlásenie manželstva za neplatné“ („anulovanie manželstva“)?

Manželstvo môže byť vyhlásené za neplatné len súdnym rozhodnutím na základe podania návrhu. Uzavreté manželstvo nemôže byť vyhlásené za neplatné zo zákona (automaticky). Pokiaľ manželstvo nebolo vyhlásené za neplatné, je stále platné. V právnych predpisoch sa stanovuje, na základe akých dôvodov môže byť manželstvo vyhlásené za neplatné a kto môže podať návrh.

8 Aké sú podmienky anulovania manželstva?

V zákone sa stanovujú tieto dôvody na podanie návrhu na vyhlásenie manželstva za neplatné: Účastníci konania sú zosobášení bez ohľadu na:

• prekážky uzavretia manželstva (požiadavky minimálnej vekovej hranice, neposkytnutie súhlasu so sobášom maloletej osoby, bigamia, zakázaný stupeň príbuzenstva);
• nátlak alebo omyl;
• účelové manželstvo;
• duševná porucha jedného z manželov;
• nedostatok právomocí úradníka matričného úradu alebo
• nedostatočný počet svedkov.

9 Aké sú právne dôsledky anulovania manželstva?

Vyhlásenie manželstva za neplatné má spätnú účinnosť od dátumu uzavretia manželstva. To znamená, že po vyhlásení neplatnosti súdom sa na manželstvo nazerá tak, akoby nikdy neexistovalo. Za určitých okolností možno z tejto zásady urobiť výnimku. .V takomto prípade má vyhlásenie manželstva za neplatné rovnaké dôsledky ako rozvod. Napríklad deti, ktoré sa narodili v manželstve, ktoré bolo vyhlásené za neplatné, sú naďalej v rodinnoprávnom vzťahu k obom rodičom. Ďalšia výnimka sa týka zdanlivého manžela, t. j. manžela, ktorý si nebol vedomý toho, že manželstvo bolo neplatné. V tomto smere pozri podmienky vyhlásenia manželstva za neplatné, ktoré sa uvádzajú v odpovedi na otázku č. 8. Zdanlivý manžel môže napríklad požadovať, aby mu druhý manžel platil výživné.

10 Existujú alternatívne mimosúdne spôsoby riešenia otázok týkajúcich sa rozvodu bez toho, aby bolo potrebné sa obrátiť na súd?

V rozvodových konaniach v Holandsku je pomerne bežná mediácia. Manželia sa s pomocou mediátora a prípadne s pomocou svojich advokátov usilujú dospieť k dohode o rozvode a jeho dôsledkoch. Tieto podmienky sa stanovia v dohode o rozvode, ktorá je písomným dokumentom. Dohoda sa môže týkať záležitostí, ako je rozdelenie majetku, vyživovacia povinnosť a starostlivosť o deti. Súd môže dohodu o rozvode, ktorá bola navrhnutá počas mediácie, zahrnúť do svojho rozhodnutia

Členovia združenia rodinnoprávnych advokátov a rozvodových mediátorov“ (Vereniging van Familierechtadvocaten en Scheidingsbemiddelaars) sa špecializujú okrem iného na rozvody a výživné. Takisto sa špecializujú na rozvodovú mediáciu a všetko, čo s ňou súvisí. Viac informácií nájdete na webovej lokalite: https://www.verenigingfas.nl/.

11 Kde treba podať žiadosť (návrh) o rozvod / rozluku / anulovanie manželstva? Aké formálne náležitosti treba dodržať a aké doklady musím pripojiť k žiadosti?

Návrh

Rozvodové konanie sa vždy začína podaním na súd (verzoekschrift). V tomto návrhu sa musí uviesť priezvisko, mená a obvyklé alebo trvalé bydlisko manželov. Ak majú manželia maloleté deti, rovnaké údaje sa musia uviesť aj o nich. Navrhovateľ môže v súvislosti s rozvodom požiadať aj o vedľajšie opatrenia (nevenvoorzieningen). Súd môže povoliť vedľajšie opatrenia okrem v súvislosti s:

• právom na zverenie do starostlivosti a právami styku, pokiaľ ide o maloleté deti;
• výživným pre deti a/alebo bývalého manžela;
• rozdelením bezpodielového spoluvlastníctva manželov alebo zrušením režimu stanoveného v dohode o majetkovom režime manželov;
• používaním bytu manželov; ako aj
• vyrovnaním dôchodkov.

Právny zástupca navrhovateľa musí podať návrh na okresný súd (rechtbank). Pokiaľ navrhovateľ žije v Holandsku, návrh sa môže podať na súd v súdnom obvode, kde navrhovateľ žije. Pokiaľ navrhovateľ nežije v Holandsku, ale druhý manžel áno, návrh sa musí poslať na súd v súdnom obvode, kde žije druhý manžel. Ak ani jeden z manželov nemá bydlisko v Holandsku, návrh musí byť zaslaný okresnému súdu v Haagu.

Ktoré doklady je potrebné predložiť?

• originály výpisov (nie staršie ako 3 mesiace) z evidencie obyvateľstva týkajúcich sa oboch manželov, v ktorých sa uvádza štátna príslušnosť, rodinný stav a v prípade iných než holandských štátnych príslušníkov dátum vstupu do Holandska; v prípadoch, keď je jeden z manželov holandský štátny príslušník a druhý nie, dátum usadenia sa v Holandsku;
• originály výpisov z registra narodení (nie staršie ako tri mesiace) v prípade všetkých maloletých detí;
• originál výpisu z registra uzavretých manželstiev (ktorý sa získa na radnici v mieste uzavretia manželstva a nesmie byť starší ako 3 mesiace); Pokiaľ ide o manželstvá, ktoré boli uzavreté v zahraničí, stačí priložiť originál sobášneho listu alebo starší výpis; ako aj
• v prípade existencie maloletých detí rodičovský plán; v rodičovskom pláne sa stanovia podmienky, na ktorých sa rodičia dohodli, pokiaľ ide o ich deti, a opisuje sa každodenná starostlivosť o deti, ich vzdelávanie, športové aktivity, zdravotná starostlivosť, podmienky pre špeciálne dni, ako sú prázdniny a štátne sviatky, financie a praktické záležitosti (vyzdvihovanie a odovzdávanie detí).

12 Môžem získať právnu pomoc na pokrytie nákladov konania?

Ak navrhovateľ nie je schopný znášať v plnom alebo čiastočnom rozsahu náklady na právneho zástupcu alebo mediátora, môže mať za určitých podmienok nárok dotovanú právnu pomoc. Rada pre právnu pomoc (Raad voor Rechtsbijstand) dotuje len právnu pomoc poskytovanú mediátormi, ktorí sú u nej zaregistrovaní. Ďalšie informácie o podmienkach oprávnenosti si pozrite na https://www.rvr.org/.

Nárok na dotovanú právnu pomoc sa uplatňuje aj pri cezhraničných sporoch, ak navrhovateľ žije mimo Holandska, ale v rámci EÚ, v súlade s európskou smernicou o právnej pomoci v cezhraničných sporoch (Ú. v. ES L 26, 31.1.2003). Žiadosť o dotovanú právnu pomoc možno podať Rade pre právnu pomoc v Haagu s použitím vzorového formulára, ktorý sa stanovuje v uvedenej smernici a je totožný vo všetkých členských štátoch. Rada pre právnu pomoc môže prípadne navrhovateľom pomôcť pri výbere advokáta. Viac informácií nájdete na webovej lokalite: https://www.rvr.org/.

Navrhovatelia žijúci mimo EÚ môžu právnu pomoc v Holandsku získať za určitých okolností, ktoré sa upravujú v zmluve alebo dohovore. V tomto smere sú relevantné tieto zmluvy: Haagsky dohovor o občianskom konaní (1954), Európska dohoda o zasielaní žiadostí o právnu pomoc (1977) a Haagsky dohovor o medzinárodnom prístupe k spravodlivosti (1980). Tieto zmluvy zahŕňajú ustanovenie, v ktorom sa v podstate uvádza, že štátni príslušníci zmluvných štátov sú oprávnení na bezplatnú právnu pomoc vo všetkých ostatných zmluvných štátoch za rovnakých podmienok ako štátni príslušníci týchto ostatných štátov. Keď takýto prípad nastane v Holandsku, musí sa od príslušného orgánu v obvyklom mieste bydliska navrhovateľa vyžiadať vyhlásenie o insolventnosti (verklaring van onvermogen). Žiadosť o právnu pomoc a vyhlásenie o insolventnosti tento orgán následne zašle príslušnému orgánu v štáte, kde sa má poskytnúť právna pomoc. Táto krajina následne posúdi, či má navrhovateľ nárok na bezplatnú právnu pomoc.

13 Dá sa odvolať proti rozhodnutiu o rozvode manželstva / rozluke / anulovaní manželstva?

Áno, odvolanie možno podať do kancelárie odvolacieho súdu (gerechtshof) do 3 mesiacov od dátumu rozhodnutia o rozvode manželstva. Rozsudok odvolacieho súdu možno zvyčajne napadnúť z právnych dôvodov na Najvyššom súde (Hoge Raad der Nederlanden). Aj tu musí navrhovateľov zastupovať právny zástupca.

14 Čo musím urobiť pre to, aby bolo rozhodnutie o rozvode / rozluke / anulovaní manželstva, ktoré vydal súd iného členského štátu, uznané v tomto členskom štáte?

Od 1. augusta 2022 sa vo všetkých členských štátoch EÚ uplatňuje nariadenie Rady (EÚ) 2019/1111 z 25. júna 2019 o právomoci a uznávaní a výkone rozhodnutí v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností a o medzinárodných únosoch detí (prepracované znenie), (ďalej len „nariadenie Brusel IIb“). Ruší sa ním „nariadenie Brusel IIa“, teda nariadenie Rady (ES) č. 2201/2003 z 27. novembra 2003 o právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1347/2000. Nariadenie Brusel IIa sa naďalej uplatňuje na konania začaté pred 1. augustom 2022 a na verejné listiny a dohody, ktoré boli oficiálne vyhotovené, zaregistrované alebo nadobudli účinnosť pred 1. augustom 2022. Nariadenie Brusel IIb sa uplatňuje na rozvod, rozluku a vyhlásenie manželstva za neplatné. Podľa jeho ustanovení sa rozhodnutia vydané v iných členských štátoch (s výnimkou Dánska) uznávajú v Holandsku bez nutnosti osobitného konania (článok 30 ods. 1). Nevyžaduje sa ani osobitné konanie na účely úpravy záznamov o osobnom stave, napr. ak je potrebné umiestniť na sobášny list okrajovú poznámku o rozvode.

Každá zainteresovaná strana môže začať súdne konanie na určenie toho, či sa má alebo nemá uznať rozhodnutie o rozvode vydané v inej krajine. V nariadení Brusel IIb sa uvádza viacero dôvodov, na základe ktorých možno uznanie rozvodu zamietnuť. Uznanie napríklad nesmie byť v rozpore s verejným poriadkom. Zohľadní sa aj skutočnosť, či bol odporca (účastník konania, ktorý nepodal návrh na rozvod) o konaní náležite informovaný. Samotné rozhodnutie však nepodlieha meritórnemu preskúmaniu. Podľa nariadenia musí súd členského štátu, ktorý vydal rozhodnutie, na základe žiadosti účastníka konania vydať osvedčenie o tomto rozhodnutí (s použitím vzorového formulára). Toto osvedčenie obsahuje informácie o tom, v ktorej krajine bolo dané rozhodnutie vydané, údaje o účastníkoch konania, informácie o tom, či sa rozhodnutie vydalo ako rozsudok pre zmeškanie, o druhu rozhodnutia, teda či išlo o rozvod alebo rozluku, dátume rozhodnutia a o tom, ktorý súd rozhodnutie vydal.

15 Na ktorý súd sa mám obrátiť, ak sa chcem odvolať proti uznaniu rozhodnutia o rozvode / rozluke / anulovaní manželstva, ktorý vydal súd v inom členskom štáte? Aký postup sa uplatňuje v týchto prípadoch?

Ak chce zainteresovaná strana podať v Holandsku námietku voči uznaniu zahraničného rozhodnutia o rozvode, môže podať návrh na neuznanie na súd, ktorý rozhoduje v konaní o predbežných opatreniach (voorzieningenrechter) v súdnom obvode, kde má obvyklý pobyt.

16 Aké rozvodové právo uplatňuje súd v rozvodovom konaní medzi manželmi, ktorí nemajú bydlisko v tomto členskom štáte, alebo ktorí majú inú štátnu príslušnosť?

Dňa 1. januára 2012 nadobudla účinnosť kniha 10 holandského občianskeho zákonníka (Burgerlijk Wetboek). Kniha 10 Občianskeho zákonníka obsahuje kolízne normy pre určenie rozhodného práva.

Platí hlavné pravidlo, že súdy budú vždy uplatňovať holandské právne predpisy o rozvode bez ohľadu na štátnu príslušnosť a obvyklý pobyt manželov. Ak napríklad o rozvod požiadajú v Holandsku manželia, ktorí majú belgickú štátnu príslušnosť a majú bydlisko v Holandsku, automaticky sa uplatní holandské rozvodové právo. Automatické uplatnenie nenastane výlučne vtedy, keď si manželia zvolia právo, ktoré sa má v prípade ich rozvodu uplatniť. Manželia s rovnakou štátnou príslušnosťou sa môžu rozhodnúť, že sa v rámci rozvodového konania bude uplatňovať právo ich krajiny pôvodu, a nie holandské právo. Napríklad belgický pár si tak môže vybrať uplatňovanie belgického rozvodového práva.

 

Táto webová stránka je súčasťou portálu Vaša Európa.

Privítame vašu spätnú väzbu, pokiaľ ide o užitočnosť poskytnutých informácií.