Podnikateľská činnosť je hybnou silou hospodárstva, pretože prispieva k hospodárskemu a sociálnemu rozvoju prostredníctvom vytvárania pracovných miest a poskytovania tovaru a služieb. Zároveň by mohla mať nepriaznivý vplyv na ľudské práva vrátane environmentálnych, pracovných a spoločenských aspektov.
Podniky môžu (svojou činnosťou alebo nečinnosťou či činnosťou alebo nečinnosťou svojich dodávateľských reťazcov) negatívne ovplyvniť celé spektrum medzinárodne uznávaných ľudských práv, ako sú:
- občianske a politické práva,
- hospodárske a kultúrne práva,
- rovnosť a nediskriminácia,
- práva dieťaťa,
- sloboda prejavu,
- ochrana údajov,
- právo na spravodlivý proces,
- environmentálne práva a udržateľnosť,
- pracovné práva,
- práva v oblasti zdravotnej starostlivosti,
- práva v oblasti ochrany spotrebiteľa.
Organizácia Spojených národov (OSN), Medzinárodná organizácia práce (MOP) a Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) vymedzili globálne očakávania v oblasti zodpovedného podnikania s cieľom zabezpečiť pozitívny prínos podnikov a zabrániť ich negatívnemu vplyvu.
Konkrétne:
Hlavné zásady OSN v oblasti podnikania a ľudských práv z roku 2011 predstavujú prvé globálne dohodnuté normy na predchádzanie rizikám v oblasti ľudských práv spojených s podnikateľskou činnosťou a na ich riešenie.
Usmernenia OECD prijaté v roku 1976 a aktualizované v roku 2011 obsahujú kapitolu o ľudských právach, ktorá je zosúladená s hlavnými zásadami v oblasti podnikania a ľudských práv.
Tripartitná deklarácia Medzinárodnej organizácie práce o zásadách týkajúcich sa nadnárodných podnikov a sociálnej politiky (deklarácia MOP o nadnárodných podnikoch) bola v roku 2017 aktualizovaná tak, aby zahŕňala nové pracovné normy, ako aj odkazy na hlavné zásady v oblasti podnikania a ľudských práv a na Agendu 2030 pre udržateľný rozvoj.
Rada Európy okrem toho v roku 2016 prijala odporúčanie o ľudským právach a podnikaní zamerané na poskytovanie prístupu k právnym prostriedkom nápravy a s osobitným dôrazom na potrebu dodatočnej ochrany pracovníkov, detí, pôvodného obyvateľstva a obhajcov ľudských práv.
Pokiaľ ide o prístup k prostriedkom nápravy, v hlavných zásadách v oblasti podnikania a ľudských práv sa stanovuje, že sa od krajín očakáva, že podniknú príslušné kroky na zabezpečenie prístupu k účinným prostriedkom nápravy pre obete porušovania práv v súvislosti s podnikaním. To možno dosiahnuť súdnymi, správnymi, legislatívnymi a inými vhodnými prostriedkami. V hlavných zásadách v oblasti podnikania a ľudských práv sa takisto stanovuje, že od spoločností, ktoré svojou činnosťou spôsobili negatívny vplyv alebo k nemu prispeli, sa očakáva, že situáciu budú riešiť prostriedkami nápravy.
Reakcia EÚ
Charta základných práv Európskej únie obsahuje niekoľko príslušných pravidiel, napríklad pravidlá v oblasti:
- zákazu otroctva a nútených prác (článok 5),
- slobody podnikania (článok 16),
- nediskriminácie (článok 21),
- práv dieťaťa (článok 24),
- spravodlivých a primeraných pracovných podmienok (článok 31),
- zákazu detskej práce (článok 32),
- zdravotnej starostlivosti (článok 35),
- ochrany životného prostredia (článok 37),
- ochrany spotrebiteľa (článok 38),
- práva na účinný prostriedok nápravy a na spravodlivý proces (článok 47).
EÚ reagovala na negatívny vplyv podnikateľskej činnosti na ľudské práva týmito dokumentmi:
- 2011 – stratégia EÚ, v ktorej sa zdôrazňuje záväzok k vykonávaniu hlavných zásad OSN v oblasti podnikania a ľudských práv,
- 2015 – správa Komisie o preskúmaní pokroku EÚ v uplatňovaní hlavných zásad v oblasti podnikania a ľudských práv,
- 2017 – správa Agentúry pre základné práva obsahuje odporúčanie na vytvorenie prehľadu všetkých právnych prostriedkov nápravy, napísaného zrozumiteľným jazykom pre širokú verejnosť,
- 2019 – prehľad Komisie o dosiahnutom pokroku: Sociálna zodpovednosť podnikov, zodpovedné obchodné správanie a podnikanie a ľudské práva, SWD(2019) 143,
- 2019 – Agentúra pre základné práva – osobitná správa o porušovaní ľudských práv v EÚ v súvislosti s podnikateľskou činnosťou a dostupné prostriedky nápravy.