Ako dôsledok práva na voľný pohyb v rámci Európskej únie (EÚ), ako aj tendencie členských štátov rozširovať svoju jurisdikciu a modernizovať technológie, čoho sme svedkami v posledných desaťročiach, sa vyskytuje čoraz viac situácií, keď je niekoľko členských štátov príslušných viesť vyšetrovanie a trestné konanie v prípade tých istých skutočností.
Ak by členské štáty neboli povinné poskytovať si navzájom informácie o veciach, ktoré by mohli vyvolať kolíziu pri výkone súdnej právomoci, alebo by neboli povinné vzájomne konzultovať s cieľom urovnať takúto kolíziu, mohlo by to viesť k tomu, že by konania prebiehali v členskom štáte, ktorý na to nie je najvhodnejší (napr. ak sa závažné dôkazy a svedkovia nachádzajú v inom členskom štáte), alebo k súbežným konaniam v rôznych členských štátoch.
Na obmedzenie týchto rizík bolo na konci roku 2009 prijaté rámcové rozhodnutie o konfliktoch jurisdikcií. Účelom tohto nástroja je podporiť užšiu spoluprácu medzi členskými štátmi, ktoré vedú trestné konanie, s cieľom:
- predchádzať situáciám, keď sa voči rovnakej osobe za rovnaké skutky vedú súbežné trestné konania v rôznych členských štátoch, a
- dospieť k riešeniu s cieľom vyhnúť sa nepriaznivým následkom vyplývajúcim z takýchto súbežných trestných konaní.
Rámcové rozhodnutie má dosiahnuť tento cieľ stanovením povinného konzultačného postupu v prípadoch, keď sa v rôznych trestných štátoch vedú súbežné trestné konania. Ak sa na základe konzultačného postupu nedospeje ku konsenzu, dotknuté členské štáty v prípade potreby predložia vec Eurojustu.
Okrem rámcového rozhodnutia, ktoré sa vo všeobecnosti uplatňuje na trestné konania, existuje viacero nástrojov EÚ, ktoré obsahujú osobitné pravidlá predchádzania a riešenia konfliktov jurisdikcií, ako napríklad:
Rámcové rozhodnutie o európskom zatykači (článok 16 rámcového rozhodnutia 2002/584/JHA)
Rámcové rozhodnutie o boji proti terorizmu (článok 9 rámcového rozhodnutia 2002/475/JHA)
Rámcové rozhodnutie o útokoch na informačné systémy (článok 10 rámcového rozhodnutia 2005/222/JHA)