1 Mám sa obrátiť na všeobecný súd alebo na špecializovaný súd (napríklad pracovný súd)?
V občianskoprávnych veciach uplatňujú prvostupňovú súdnu právomoc v zásade okresné súdy (Bezirksgerichte) a krajinské súdy (Landesgerichte). Mimo Viedne prejednávajú okresné súdy a krajinské súdy aj obchodné veci. Krajinské súdy navyše prejednávajú veci týkajúce sa pracovného práva a práva sociálneho zabezpečenia. Jedine Viedeň má osobitný Okresný súd pre obchodné záležitosti (Bezirksgericht fûr Handelssachen), osobitný Obchodný súd (Handelsgericht) a osobitný Súd pre pracovné a sociálne veci (Arbeits- und Sozialgericht).
Informačný prehľad „Organizácia súdnictva“ zobrazuje, ako sa vecná príslušnosť rozdeľuje medzi okresné a krajinské súdy a súdy prejednávajúce obchodné veci a veci týkajúce sa pracovného práva a práva sociálneho zabezpečenia.
2 V prípade, ak sú príslušnými súdmi všeobecné súdy (t. j. súdy, ktoré majú právomoc v takýchto prípadoch), ako môžem zistiť, na ktorý by som sa mal obrátiť?
2.1 Existuje rozdiel medzi všeobecnými občianskoprávnymi súdmi vyššieho a nižšieho stupňa (napríklad okresné súdy ako súdy nižšieho stupňa a krajské súdy ako súdy vyššieho stupňa), a ak áno, ktorý z nich je príslušný v mojom prípade?
V občianskoprávnych veciach sa príslušnosť súdu určuje v zásade podľa povahy sporu a vo všetkých ostatných veciach, ktoré sa nepridelia okresným alebo krajinským súdom týmto spôsobom, sa určuje podľa hodnoty sporu. Vecná príslušnosť (Eigenzuständigkeit) má vždy prednosť pred príslušnosťou založenou na hodnote sporu (Wertzuständigkeit).
Okresné súdy majú vecnú príslušnosť napríklad vo väčšine sporov týkajúcich sa rodinného alebo nájomného práva. Krajinské súdy majú vecnú príslušnosť napríklad v sporoch podľa zákona o zodpovednosti za jadrovú bezpečnosť (Atomhaftpflichtgesetz), zákona o zodpovednosti vo verejnej správe (Amtshaftungsgesetz), zákona o ochrane údajov (Datenschutzgesetz) a sporoch v oblasti práva hospodárskej súťaže a autorského práva. Na základe hodnoty sporu sú okresné súdy príslušné vo veciach, pri ktorých hodnota sporu dosahuje maximálne 15 000 EUR a krajinské súdy sú príslušné vo veciach, pri ktorých je hodnota sporu vyššia ako 15 000 EUR.
2.2 Miestna príslušnosť (je pre môj prípad príslušný súd v meste A alebo v meste B?)
2.2.1 Základné pravidlo miestnej príslušnosti súdov
Každá osoba má miesto všeobecnej príslušnosti (allgemeiner Gerichtsstand), ktoré sa zakladá na osobnom vzťahu k súdnemu okresu. Žaloba sa zvyčajne podáva v mieste všeobecnej príslušnosti odporcu. Miesto všeobecnej príslušnosti fyzickej osoby zvyčajne závisí od miesta bydliska (Wohnsitz) alebo obvyklého pobytu (gewöhnlicher Aufenthalt), pričom jedna osoba môže mať viacero miest všeobecnej príslušnosti. Miesto všeobecnej príslušnosti právnickej osoby zvyčajne závisí od miesta jej sídla.
2.2.2 Výnimky zo základného pravidla
2.2.2.1 V ktorých prípadoch si môžem vybrať medzi súdom v mieste bydliska odporcu (súd určený uplatnením základného pravidla) a iným súdom?
V niektorých prípadoch je možné podávať žaloby buď v mieste všeobecnej príslušnosti odporcu, alebo je možné vybrať iný súd, tzv. voliteľný súd (Wahlgerichtsstand). Len pre občianskoprávne konania sa v rakúskych právnych predpisoch o súdnej právomoci stanovuje viac ako dvadsať rôznych voliteľných súdov na riešenie zmluvných a mimozmluvných záväzkov v rôznych situáciách a rôznych žalobných nárokov podľa majetkového práva, ako aj voliteľné súdy procesného druhu. Môže to byť napríklad súd príslušný podľa miesta plnenia alebo podľa miesta uvedeného na faktúre, súd príslušný v mieste spornej veci (forum rei sitae), súd príslušný v mieste spôsobenia škody alebo súd, na ktorom bol podaný protinávrh. Predpisy o miestnej príslušnosti sa môžu výrazne líšiť od porovnateľných európskych alebo vnútroštátnych predpisov iných členských štátov.
Podľa rakúskeho práva sú napríklad v prípade nasledujúcich nárokov miestne príslušné tieto súdy:
Nároky vyplývajúce zo zmlúv (s výnimkou pracovných zmlúv): súdne konania na určenie, či zmluva existuje, konania na vynútenie plnenia zmluvy alebo zrušenia zmluvy a žaloby podané na uplatnenie nároku na náhradu škody za neplnenie alebo nesprávne plnenie zmluvy možno podať na súde podľa miesta, na ktorom sa strany dohodli, že odporca bude plniť zmluvu. Zmluva sa musí preukázať listinným dôkazom.
Nároky na výživné: pozri informačný prehľad „Nárok na výživné – Rakúsko“.
Nároky na náhradu škody: spory na uplatnenie náhrady škody za zabitie alebo zranenie jednej alebo viacerých osôb, za obmedzovanie osobnej slobody alebo za škodu na hmotnom majetku možno podať aj na súde, v ktorého okrese bola škoda spôsobená. Okrem toho možno nároky na náhradu škody vyplývajúce z trestných činov uplatňovať aj v rámci trestného konania, ktoré sa vedie proti páchateľovi.
Návrhy na rozvod manželstva: pozri informačný prehľad „Rozvod – Rakúsko“.
Návrhy v opatrovníckom konaní: pozri informačný prehľad „Rodičovská zodpovednosť – Rakúsko“.
2.2.2.2 V ktorých prípadoch si musím vybrať iný súd ako je súd v mieste bydliska odporcu (súd určený uplatnením základného pravidla)?
V niektorých prípadoch existuje konkrétne miesto príslušnosti, na ktorom sa musí žaloba podať, čím sa vylučuje miesto všeobecnej príslušnosti, ako aj voliteľné súdy. Takéto miesto sa nazýva „miesto výlučnej príslušnosti“ (ausschließlicher Gerichtsstand). Miesto výlučnej príslušnosti, ktoré nemožno zmeniť ani dohodou medzi stranami, sa nazýva „miesto povinnej príslušnosti“ (Zwangsgerichtsstand). Miesto povinnej príslušnosti musí byť stanovené v osobitnom predpise. Miesta výlučnej príslušnosti sa uplatňujú najmä (no nie výhradne) v rámci manželského a rodinného práva. Miestom výlučnej príslušnosti môže byť napríklad miesto príslušnosti pre manželské spory alebo spory v registrovanom partnerstve alebo vo veciach dedičstva. Miestom povinnej príslušnosti môže byť napríklad miesto príslušnosti pre spory vyplývajúce z dlhopisov alebo zo záležitostí združenia. Predpisy o miestnej príslušnosti sa môžu výrazne líšiť od porovnateľných európskych alebo vnútroštátnych predpisov iných členských štátov.
2.2.2.3 Môžu sa strany dohodnúť na príslušnosti súdu, ktorý by inak nebol príslušný?
Ak neexistuje miesto povinnej príslušnosti (pozri bod 2.2.2.2), strany sa môžu výslovne dohodnúť, že vec predložia jednému alebo viacerým prvostupňovým súdom v dohodnutých miestach alebo vylúčia súdy, ktoré by inak boli príslušné. Táto dohoda sa musí týkať buď konkrétneho sporu, alebo sporov vyplývajúcich z konkrétneho sporu alebo právneho vzťahu. Neexistuje povinná formálna požiadavka na uzatvorenie dohody o súdnej príslušnosti; musí však byť možné preukázať listinné dôkazy, ak by sa počas konania dohoda spochybnila.
Strany tak môžu zmeniť súdnu príslušnosť (vecnú alebo miestnu), ktorá by sa inak uplatňovala. Takéto dohody o súdnej príslušnosti možno uzatvárať pred začatím konania alebo na začiatku konania. Ak má prvostupňový súd právomoc na základe hodnoty sporu, je možné presunutie vecnej príslušnosti prostredníctvom dohody z prvostupňového súdu na okresný súd, ako aj medzi všeobecnou príslušnosťou a príslušnosťou v obchodných veciach.
Územnú príslušnosť je možné zmeniť, pokiaľ to nie je výslovne zakázané. Ak sa v právnom predpise stanovuje, že príslušnosť nie je možné zmeniť, uplatní sa miesto povinnej príslušnosti. Územnú príslušnosť napríklad nie je možné zmeniť alebo ju možno zmeniť len v obmedzenom rozsahu, ak je príslušnosť určená podľa § 14 zákona o ochrane spotrebiteľa (KSchG), § 83a alebo § 83b zákona o určení právomoci (JN), § 532 Občianskeho súdneho poriadku (ZPO), § 9 zákona o pracovných a sociálnych súdoch (ASGG), § 51 exekučného poriadku (EO) alebo § 253 insolvenčného poriadku (IO).
3 V prípade, ak sú príslušnými súdmi špecializované súdy, ako môžem zistiť, na ktorý súd sa musím obrátiť?
Jedine Viedeň má špecializované občianskoprávne súdy pre obchodné veci, konkrétne Okresný súd pre obchodné záležitosti a Obchodný súd Viedeň, a špecializovaný občianskoprávny súd pre veci týkajúce sa pracovného práva a práva sociálneho zabezpečenia, a to Súd pre pracovné a sociálne veci Viedeň. Vo všetkých ostatných okresoch sa obchodné veci a veci týkajúce sa pracovného práva a práva sociálneho zabezpečenia prejednávajú na všeobecných súdoch. Územná príslušnosť v obchodných veciach a veciach týkajúcich sa pracovného práva a práva sociálneho zabezpečenia sa preto upravuje podľa všeobecných pravidiel občianskeho súdneho konania. Najmä vo veciach týkajúcich sa pracovného práva a práva sociálneho zabezpečenia však zákon o pracovných a sociálnych súdoch stanovuje viacero voliteľných súdov a miest výlučnej príslušnosti (§ 4 a nasl. zákona ASGG).