Pramene práva
Druhy právnych aktov - opis
Rakúske právo je primárne písomné („štatutárne“) právo.
V súlade s rakúskou spolkovou ústavou má každá z deviatich spolkových krajín okrem spolkového (ústavného) práva aj svoje vlastné krajinské (ústavné) právo. Krajinské ústavné právo nesmie odporovať spolkovému ústavnému právu, a preto je mu podriadené. Takýto pomer dôležitosti však zásadne neplatí medzi spolkovými a krajinskými zákonnými ustanoveniami. Spolkové krajiny môžu od roku 1988 uzatvárať aj medzinárodné zmluvy vo veciach, ktoré patria do ich právomoci. V zahraničných záležitostiach však má naďalej prednosť spolková vláda
Status obyčajového práva a judikatúry
Obyčajové právo zohráva iba veľmi obmedzenú úlohu.
Judikatúra najvyšších súdov, ktorá stanovuje dôležité usmernenia k uplatňovaniu práva, je veľmi dôležitá. Sudcovské právo sa však formálne nepovažuje za prameň práva.
Právne akty orgánov
Štátna moc v zmysle aktov orgánov verejnej moci (príkazné právne akty orgánov) v zásade zahŕňa zákony (akty zákonodarných orgánov), administratívne akty (akty orgánov výkonnej moci) a súdne rozhodnutia (akty súdnych orgánov).
V zákonoch je potrebné uviesť, na aké administratívne akty sú splnomocnené správne orgány. Môže medzi ne patriť napríklad prijímanie rozhodnutí (individuálne právne akty), ale aj vydávanie nariadení (všeobecné právne normy). Zohľadňujú sa aj bezprostredné poriadkové a donucovacie akty správnych orgánov, keď je napríklad pri policajných operáciách na odvrátenie nebezpečenstva potrebný okamžitý zásah orgánov verejnej moci.
Medzinárodné pramene práva a právne predpisy Európskej únie
V rakúskom spolkovom ústavnom zákone (Bundes-Verfassungsgesetz) sa deklaruje, že všeobecne uznávané pravidlá medzinárodného práva tvoria súčasť spolkového práva, pričom sa predpokladá začlenenie medzinárodných zmlúv do rakúskeho právneho poriadku (všeobecná a špecifická transformácia). Stupeň dôležitosti ustanovení medzinárodných dohôd v rámci domáceho právneho poriadku je určený ich obsahom.
Na to, aby boli medzinárodné dohody, ktorými sa mení alebo dopĺňa ústava, schválené Národnou radou, sa vyžaduje taká istá kvalifikovaná väčšina ako pri rozhodnutiach týkajúcich sa spolkových ústavných zákonov. Na prijímanie uznesení o medzinárodných zmluvách, ktorými sa menia alebo dopĺňajú právne predpisy, sa vzťahujú tie isté požiadavky ako na prijímanie zákonov.
Medzinárodné zmluvy v zásade uzatvára spolkový prezident na žiadosť spolkovej vlády alebo spolkového ministra povereného vládou. Na uzatváranie medzinárodných politických dohôd alebo dohôd, ktorými sa menia alebo dopĺňajú zákony, sa vyžaduje predchádzajúci súhlas Národnej rady. Spolkový prezident môže splnomocniť spolkovú vládu alebo príslušných členov spolkovej vlády, aby uzatvorili určité kategórie medzinárodných zmlúv, ktoré nemajú politický charakter a ktorými sa nemenia ani nedopĺňajú zákony.
Odkedy Rakúsko 1. januára 1995 pristúpilo k Európskej únii, je rozhodujúcim základným právnym poriadkom v Rakúsku nielen samotné rakúske ústavné právo, ale aj právo Európskej únie (ústavný dualizmus). Prevažuje názor, že zatiaľ čo právo Únie má prednosť pred vnútroštátnym právom, ako aj pred bežným spolkovým ústavným právom, nemá prednosť pred základnými princípmi spolkovej ústavy.
Najdôležitejšie právne akty
Občianske právo
V občianskych veciach prináleží právomoc v prvom stupni spravidla okresným súdom a krajinským súdom. Mimo Viedne pojednávajú okresné a krajinské súdy aj o obchodných veciach. Krajinské súdy navyše zodpovedajú aj za záležitosti pracovného práva a sociálneho zabezpečenia. Len Viedeň má vlastný okresný súd pre obchodné veci, vlastný obchodný súd a súd pre pracovné a sociálne záležitosti.
Právomoc sa medzi súdy rozdeľuje v zásade podľa druhu žaloby (vecná príslušnosť) a v prípade všetkých záležitostí, ktoré nie sú takýmto spôsobom pridelené okresným alebo krajinským súdom, podľa hodnoty sporu. Typ veci má vždy prednosť pred kritériom hodnoty.
Okresné súdy sú príslušné na základe druhu žaloby, napr. vo väčšine sporov týkajúcich sa rodinného práva alebo nájmu. Krajinské súdy sú takisto príslušné podľa typu žaloby, napríklad v prípade sporov súvisiacich so zákonom o zodpovednosti v oblasti jadrovej energie, zákonom o uplatnení zodpovednosti štátu a zákonom o ochrane údajov, ako aj vo veciach práva hospodárskej súťaže a autorského práva. Okresné súdy sú príslušné vo veciach, v ktorých hodnota sporu neprekračuje 15 000 EUR, krajinské súdy zas vo veciach s hodnotou sporu vyššou ako 15 000 EUR.
Na základe osobnej príslušnosti k súdnemu obvodu má každý svoj všeobecný príslušný súd. Žaloby sa spravidla podávajú na príslušnom všeobecnom súde žalovaného. Pre súkromnú osobu sa zvyčajný príslušný súd určuje podľa miesta jej bydliska alebo pobytu; jedna osoba nemôže mať viac ako jeden zvyčajný príslušný súd. Pre právnickú osobu sa zvyčajný príslušný súd určuje podľa sídla.
Obchodné právo
Iba Viedeň má špecializované občianske súdy pre obchodné veci, konkrétne Okresný súd pre obchodné veci a Obchodný súd vo Viedni, ako aj špecializovaný občiansky súd pre záležitosti pracovného práva a sociálneho zabezpečenia, konkrétne Pracovný a sociálny súd vo Viedni. Vo všetkých ostatných okresoch pojednávajú o obchodných veciach a prípadoch súvisiacich s pracovným právom a právom sociálneho zabezpečenia všeobecné súdy. Miestna príslušnosť v obchodných veciach a v prípadoch týkajúcich sa pracovného práva a práva sociálneho zabezpečenia sa spravidla riadi všeobecnými predpismi občianskeho práva procesného.
Správne právo
V rámci približného rozčlenenia sa správnym právom ako „verejným“ právom riadi organizácia subjektov verejnej správy a procesné právo správnych orgánov, ako aj vzťahy medzi štátom a jeho občanmi, povinnosti adresátov noriem a obsahové kritériá rozhodovania vo verejnej správe. Z množstva osobitných oblastí správneho práva možno ako príklad uviesť právo štátnej príslušnosti a cudzinecké právo, policajné právo a stavebné právo.
Okrem trestných činov upravuje správne právo trestné aj to, čo sa sankcionuje ako priestupok na základe správneho práva trestného.
Ďalšie čiastkové oblasti správneho práva zahŕňajú predpisy týkajúce sa správneho konania a ochrany (správneho) práva. Závery správnych orgánov, ako sú rozhodnutia, možno napadnúť na správnom súde pomocou prostriedku nápravy, konkrétne sťažnosťou.
Hierarchia noriem
Spolková ústavná norma si vyžaduje dvojtretinovú väčšinu hlasov Národnej rady, pričom musí byť prítomná aspoň polovica poslancov.
Okrem toho takto prijatá norma musí byť výslovne označená ako „ústavný zákon“, resp. „ústavný predpis“
Platné uznesenie Národnej rady o spolkových právnych predpisoch si na druhej strane vyžaduje prítomnosť aspoň jednej tretiny poslancov a absolútnu väčšinu odovzdaných hlasov
1. Hlavné zásady spolkovej ústavy
Hlavné zásady (základné zásady) rakúskej spolkovej ústavy predstavujú najdôležitejšie základy rakúskeho právneho poriadku:
- demokratická zásada,
- zásada oddelenia právomocí,
- zásada právneho štátu,
- republikánska zásada,
- zásada federálneho štátu a
- liberálna zásada.
Tieto hlavné zásady ako celok tvoria základný ústavný poriadok.
Majú veľký mimoriadny význam z hľadiska ústavného práva. Ak sa zmenou spolkovej ústavy niektorá z hlavných zásad opustí alebo ak sa vzťah medzi týmito zásadami podstatne zmení, považuje sa to za celkovú zmenu a vyžaduje sa uskutočnenie referenda.
2. Primárne a sekundárne právo EÚ
Pristúpenie Rakúska k Európskej únii 1. januára 1995 znamenalo celkovú zmenu rakúskej spolkovej ústavy. Od pristúpenia je rozhodujúcim základným právnym poriadkom v Rakúsku nielen samotné rakúske ústavné právo, ale aj právo Európskej únie (ústavný dualizmus). Prevažuje názor, že zatiaľ čo právo EÚ má prednosť pred vnútroštátnym právom, ako aj pred bežným spolkovým ústavným právom, nemá prednosť pred základnými zásadami spolkovej ústavy.
3. „Jednoduché“ spolkové ústavné právo
Ústavné právo určuje „pravidlá hry” pre politickú činnosť, keďže stanovuje::
- legislatívny postup,
- postavenie najvyšších orgánov v rámci štátu,
- vzťah medzi spolkovou vládou a spolkovými krajinami, pokiaľ ide o legislatívny postup a vykonávanie právnych predpisov, a
- kontrolu činnosti štátnych orgánov zo strany verejného súdnictva.
4. Spolkové zákony
Základná zásada právneho štátu zakotvená v ústave znamená, že právne predpisy sú záväzné pre celú výkonnú moc (správu i justíciu). Spolková ústava rozdeľuje legislatívne právomoci medzi spolkovú vládu a spolkové krajiny.
5. Nariadenia
Nariadenia sú všeobecné normy vydané správnymi orgánmi, ktoré platia rovnako pre všetky osoby podliehajúce právu. Na vydávanie vykonávacích nariadení, ktoré slúžia na spresnenie iných všeobecne záväzných noriem - väčšinou zákonov -, existuje všeobecné ústavnoprávne splnomocnenie. Nariadenia, ktorými sa menia alebo dopĺňajú zákony, si vyžadujú výslovné ústavnoprávne splnomocnenie.
6. Rozhodnutia
Rozhodnutia sú v prvom rade správnymi nástrojmi na výkon práva, ktoré sa vzťahujú iba na osoby v nich určené.
Legislatívny proces
Legislatívna iniciatíva
Návrhy spolkových právnych predpisov prijíma Národná rada takto:
Okrem toho akýkoľvek návrh predložený s viac než 100 000 podpismi občanov s volebným právom alebo po jednej šestine osôb s volebným právom z troch spolkových krajín sa musí predložiť na prerokovanie Národnej rade.
V praxi prichádza väčšina legislatívnych iniciatív od spolkovej vlády. Na to, aby boli prijaté návrhy spolkovej vlády, musí ich spolková vláda (v Rade ministrov) prijať jednomyseľne. Predtým sa návrh zákona vypracovaný príslušným spolkovým ministrom zverejní, aby ho mohli posúdiť ďalšie orgány (spolkové krajiny, záujmové skupiny).
Prijatie zákona
Na základe uznesenia v Národnej rade musí Spolková rada návrh zákona odsúhlasiť. (spolkové finančné predpisy sa nemusia predložiť Spolkovej rade - výhradným spolkovým orgánom je v tomto smere Národná rada). Následne spolkový kancelár predloží zákon na schválenie spolkovému prezidentovi.
Národná rada sa môže uzniesť na vyhlásení referenda. Môže o to požiadať aj väčšina poslancov. Potom sa musí návrh zákona, ktorý už schválila Národná rada, ešte schváliť v referende, a až potom sa môže predložiť na schválenie.
Okrem toho sa na ľudové hlasovanie musí predložiť každá významná zmena spolkovej ústavy.
Spolkový prezident svojím podpisom schvaľuje ústavné uzákonenie právneho predpisu. Potom k tomuto schváleniu pripojí svoj podpis aj spolkový kancelár.
Zákon sa môže zrušiť buď výslovne (formálna derogácia) alebo schválením spolkového zákona, ktorý odlišne rieši určitú vec predtým už právne upravenú (hmotná derogácia), avšak bez toho, aby formálne určoval koniec platnosti prvého predpisu (lex posterior derogat legi priori). Špecifické právne predpisy majú prednosť pred všeobecnými predpismi (lex specialis derogat legi generali). Okrem toho v samotnom zákone môže byť určené obdobie jeho platnosti.
Vyhlásenie, uverejnenie a nadobudnutie účinnosti
Po podpísaní spolkovým prezidentom (na schválenie ústavného uzákonenia) a následnom podpise spolkového kancelára sa spolkový zákon uverejňuje v spolkovej zbierke zákonov.
Pokiaľ v zákone nie je stanovené inak (retroaktívny alebo odložený účinok), účinnosť nadobúda uplynutím dňa uverejnenia v spolkovej zbierke zákonov.
Prostriedky riešenia konfliktov medzi rôznymi právnymi zdrojmi
Prejavom základnej zásady právneho štátu je aj skutočnosť, že ústavný súd má právomoc preskúmať ústavnosť zákonov a zákonnosť nariadení (tzv. kontrola noriem).
Ústavný súd rozhoduje aj v tzv. konfliktoch kompetencií, napríklad medzi súdmi a správnymi orgánmi, krajinskými a spolkovými orgánmi, ktoré si nárokujú právomoci v tej istej veci alebo naopak, svoje právomoci odmietajú.
Ústavný súd v rámci tzv. právomoci na stanovenie kompetencií záväzne stanoví, či zákonodarný alebo výkonný akt patrí do právomoci orgánov na spolkovej alebo na krajinskej úrovni.
Neuprednostňuje sa uplatňovanie práva, ktoré je v hierarchii nadradené.
Právne databázy (s príslušnými odkazmi)
Je prístup bezplatný?
Áno. Právne predpisy a judikatúra sú prístupné bezplatne online, a to prostredníctvom spolkového právneho informačného systému (Rechtsinformationssystem - RIS) na odkaze https://www.ris.bka.gv.at/.
V akých jazykoch je databáza k dispozícii?
Databáza je v zásade dostupná len v nemeckom jazyku. Určité všeobecné informácie a vybrané právne predpisy v anglickom jazyku sú prístupné cez anglickú domovskú stránku [pozri odkaz: RIS Legal Information System (bka.gv.at)].
Aké kritériá vyhľadávania sú k dispozícii?
Databáza, ktorá tvorí základ spolkového právneho informačného systému (RIS), je rozdelená do rôznych aplikácií, napr. „Bundesrecht konsolidiert“ (konsolidované spolkové právne predpisy), „Landesrecht konsolidiert“ (konsolidované krajinské právne predpisy), „Bundesgesetzblatt authentisch ab 2004“ (Spolková zbierka zákonov od roku 2004), „Staats- und Bundesgesetzblatt 1945 - 2003“ (Štátna a spolková zbierka zákonov z rokov 1945 - 2003) a ďalších. Okrem informácií o práve Rakúskej republiky (napr. konsolidované spolkové a krajinské právne predpisy, judikatúra) slúži systém RIS aj na právne záväzné zverejňovanie, ktoré sa okrem iného týka spolkových zbierok zákonov (od roku 2004) a krajinských zbierok zákonov (od rokov 2014/2015).
Pre každú aplikáciu existuje osobitné vyhľadávacie rozhranie s možnosťami vyhľadávania, ktoré sú prispôsobené príslušnej aplikácii. Vyhľadávanie v najviac používanej aplikácii „Bundesrecht konsolidiert“ (konsolidované spolkové právne predpisy) tak možno spresniť podľa týchto kritérií: hľadaný výraz, názov, skratka, zverejňujúci orgán, typ právneho predpisu, indexové číslo, dátum nadobudnutia účinnosti, ako aj časové rozpätie platnosti. Vyhľadávať možno aj celú frázu v úplnej databáze (ak je v nemeckom jazyku).
Ako podpora sú v časti „Hilfe/Kontakt“ (pomoc/kontakt) k dispozícii rôzne príručky k čiastkovým aplikáciám. Napríklad v príručke o vyhľadávaní v systéme RIS [pozri na odkaze HandbuchBgblAuth.pdf (bka.gv.at)] sa poskytuje podpora v súvislosti s vyhľadávaním spolkových zbierok zákonov v znení, v ktorom boli právne záväzne uverejnené (tzv. autentické).