1 Proti komu je možné podať návrh na začatie insolvenčného konania?
Insolvenčné konanie sa môže viesť proti obchodným subjektom (fyzickým aj právnickým osobám) za predpokladu, že spĺňajú jednu z týchto podmienok:
a) počas troch rokov pred podaním návrhu na nútenú platobnú neschopnosť alebo dohodu s veriteľmi mali aktíva v hodnote 300 000,00 EUR alebo viac;
b) v každom z troch rokov pred podaním návrhu na nútenú platobnú neschopnosť alebo dohodu s veriteľmi mali hrubý ročný príjem vo výške 200 000,00 EUR alebo viac;
c) celkový dlh (ku dňu podania návrhu na nútenú platobnú neschopnosť alebo dohodu s veriteľmi) dosahuje výšku 500 000,00 EUR alebo viac (bez ohľadu na dátum, kedy vznikol).
2 Aké sú podmienky na začatie insolvenčného konania?
a) v prípade núteného insolvenčného konania sa vyžaduje, aby bol podnik platobne neschopný; o jeho začatie môže požiadať:
- dlžník (alebo správne orgány, ktoré vykonávajú dohľad nad podnikom alebo jeho monitorovanie),
- veriteľ,
- generálny prokurátor,
b) v prípade dohody s veriteľmi (concordato preventivo) sa vyžaduje, aby bol podnik v ťažkostiach (t. j. aby prežíval finančné ťažkosti, ktoré nie sú natoľko závažné, aby spôsobili platobnú neschopnosť) alebo aby bol platobne neschopný, pričom o dohodu môže požiadať len dlžník.
3 Ktorý majetok tvorí súčasť konkurznej podstaty? Ako sa nakladá s majetkom, ktorý dlžník nadobudne alebo mu pripadne po začatí insolvenčného konania?
Všetok majetok tvorí súčasť postupu, okrem tohto majetku:
- výlučne osobný majetok a práva;
- výživné, mzdy, dôchodky, odmeny a to, čo dlžník zarába v práci v rámci toho, čo súd stanovil ako nevyhnutné na obživu pre dlžníka a jeho rodinu;
- príjem zo zákonného užívacieho práva dlžníka z majetku jeho detí, majetok vo fondoch odložený pre potreby rodiny (fondo patrimoniale) a príjem z neho, s výnimkou prípadov stanovených v článku 170 Občianskeho zákonníka;
- položky, ktoré nemožno podľa zákona zablokovať.
Majetok v konaní zahŕňa všetok majetok nadobudnutý dlžníkom po začatí konania, nezahŕňa však záväzky, ktoré vznikli s cieľom nadobudnúť a zachovať tento majetok.
4 Aké právomoci má dlžník, resp. správca?
Konkurzný správca (správca) má právomoc/povinnosť spravovať majetok, predať ho a rozdeliť výnos medzi veriteľov.
Dlžník sa môže obrátiť na správcu s cieľom získať informácie a môže napadnúť opatrenia prijaté správcom a súdom vymenovaným konkurzným správcom, ale len vtedy, ak boli tieto opatrenia prijaté v rozpore s právom (a teda nie iba z dôvodu osobného prospechu).
5 Za akých podmienok je možné uplatniť započítanie?
Dlh súvisiaci s konaním možno vyrovnať pohľadávkou (controcredito) tej istej osoby, ak tento dlh aj pohľadávka vznikli pre začatím konania.
6 Aké účinky má insolvenčné konanie na zmluvné vzťahy dlžníka?
Vo všeobecnosti sa platnosť zmlúv začatím núteného insolvenčného konania pozastavuje. Správca môže rozhodnúť, či zmluvu preberie alebo ukončí.
Existujú osobitné pravidlá pre určité druhy zmlúv, ktoré sa v závislosti od prípadu buď automaticky ukončia v dôsledku začatia núteného insolvenčného konania, alebo pokračujú bez toho, aby sa ich platnosť pozastavila.
Pri dohode s veriteľmi vo všeobecnosti platí, že zmluva naďalej platí, pokiaľ dlžník nepožiada súd o jej pozastavenie alebo ukončenie.
7 Aké účinky má insolvenčné konanie na konania začaté jednotlivými veriteľmi (s výnimkou prebiehajúcich súdnych konaní.?
Za normálnych okolností veriteľ nemôže začať postup vymáhania ani podať návrh na nariadenie predbežného opatrenia alebo v nich pokračovať v súvislosti s majetkom, ktorý je súčasťou konania po jeho začatí, okrem prípadov, keď správca rozhodne o prevzatí majetku.
Veritelia môžu podať žalobu po začatí insolvenčného konania len v takom prípade, ak správca nebude konať, t. j. (vedome alebo z obyčajného zanedbania) nepodá takúto žalobu.
8 Aké účinky má konkurzné konanie na pokračovanie súdnych sporov, ktoré nie sú ukončené v čase začatia insolvenčného konania?
Začatím núteného insolvenčného konania sa zastavia prebiehajúce konania, ktoré sa vzápätí môžu obnoviť.
V žalobách podaných veriteľom na osobu, na ktorú sa neskôr vzťahuje súdom vyhlásený konkurz, môže pokračovať len správca, ktorý sa bude riadiť poradím typickým pre tieto konania.
Dlžník môže zasahovať len vo výnimočných prípadoch.
9 Aké sú hlavné charakteristiky účasti veriteľov v insolvenčnom konaní?
Výbor veriteľov počas núteného insolvenčného konania tvoria traja alebo piati veritelia a má značné právomoci. Konkrétne výbor:
- povoľuje operácie, zníženia dlhu, rozhodcovské dohody, mimosúdne dohody, uznáva práva tretích strán, zrušenie hypoték, vrátenie zábezpek, uvoľnenie dlhopisov, prijatie dedičstva a darov a všetky ostatné akty špeciálnej správy,
- monitoruje kroky správcu a môže požiadať súd o jeho výmenu,
- schvaľuje plán likvidácie,
- povoľuje správcovi prevziať alebo ukončiť zmluvy účinné ku dňu vyhlásenia núteného insolvenčného konania,
- zúčastňuje sa na inventarizácii majetku dlžníka,
- má prístup ku všetkým dokumentom týkajúcim sa konania,
- povoľuje správcovi vyňať z majetku jednu alebo viacero položiek majetku alebo ukončiť ich likvidáciu, ak sa likvidácia javí ako očividne nevýhodná,
- podáva súdom vymenovanému konkurznému správcovi návrh na pozastavenie predaja majetku.
Okrem uvedených aktívnych správcovských právomocí výbor veriteľov vyjadruje stanoviská k opatreniam prijatým súdom vymenovaným konkurzným správcom alebo súdom, najmä:
- k povereniu zabezpečených veriteľov predajom majetku držaného ako zábezpeka,
- k povereniu súdom vymenovaného konkurzného správcu, aby pokračoval dočasným vedením spoločnosti (výbor veriteľov musí schváliť pokračovanie),
- k povereniu súdom vymenovaného konkurzného správcu, aby prenajal podnik (výbor veriteľov musí prenájom schváliť).
Výbor veriteľov sa vymenúva na základe ratifikačného rozsudku v rámci dohody o likvidácii s veriteľmi a má rovnaké právomoci, ak sú zlučiteľné.
10 Ako môže správca využívať a scudzovať majetok z konkurznej podstaty?
Správca môže (na základe predchádzajúceho poverenia):
- pokračovať v riadení spoločnosti alebo jej konkrétnych úsekov,
- prenajať spoločnosť alebo jej konkrétne úseky,
- predať všetok majetok s cieľom rozdeliť výnos medzi veriteľov,
- rozhodnúť, že majetok s nízkou hodnotou sa nepredá alebo že sa nakúpi majetok s nízkou hodnotou.
11 Ktoré pohľadávky možno prihlásiť voči konkurznej podstate dlžníka, a akým spôsob sa zaobchádza s pohľadávkami vzniknutými po začatí insolvenčného konania?
Každý veriteľ bez ohľadu na svoju úroveň a výšku svojej pohľadávky môže súd požiadať o vyhlásenie núteného insolvenčného konania proti dlžníkovi. Veriteľ nepotrebuje vykonateľný titul, dôležité je, aby k pohľadávke existovali listinné dôkazy.
Všetci veritelia (vrátane veriteľov, ktorí podali návrh na vyhlásenie konania a získali ho) musia podať návrh na prijatie svojich pohľadávok po začatí insolvenčného konania.
12 Aké sú pravidlá prihlasovania, overovania a schvaľovania pohľadávok?
Veritelia môžu predložiť svoje pohľadávky priamo bez právneho zástupcu.
Ich návrhy musia obsahovať listinné dôkazy na podporu pohľadávky a musia sa predložiť elektronicky (pomocou certifikovanej elektronickej pošty adresovanej správcovi).
13 Aké sú pravidlá rozdelenia výťažku? Aké je poradie pohľadávok a práv veriteľov?
Výnos z predaja majetku sa rozdelí medzi všetkých veriteľov v poradí podľa prednosti.
Sumy sa zvyčajne vyplácajú v tomto poradí:
- vopred odpočítateľné pohľadávky;
- prednostné pohľadávky (zo zákona majú prednosť hypotéky, cenné papiere a všeobecné alebo špeciálne preferenčné pohľadávky pre niektoré alebo všetky aktíva);
- nezabezpečené pohľadávky;
- odložené pohľadávky.
Ak (ako sa takmer vždy stáva) výnos nestačí na uspokojenie všetkých pohľadávok, nerozdelí sa pomerne k výške pohľadávky, ale podľa vopred stanoveného poradia. Potom sa v rámci každej kategórie pohľadávok uplatní zásada rovnakého zaobchádzania, čo znamená, že rozdeľovanie prebieha na základe výšky pohľadávky.
14 Aké sú podmienky a účinky ukončenia insolvenčného konania (najmä ukončenia vyrovnaním.?
Nútené insolvenčné konanie sa uzavrie, keď:
- neboli predložené nijaké pohľadávky,
- všetky pohľadávky boli splnené,
- celý výnos z predaja majetku bol rozdelený,
- zistilo sa, že neexistuje nijaký majetok na predaj ani iné výnosy.
Na uzavretie konania sa uplatňujú osobitné opatrenia, keď sa majetok zaistí alebo skonfiškuje v rámci právnych predpisov na boj proti mafii.
Po ukončení núteného insolvenčného konania dlžník znovu získa spôsobilosť na samostatné právne úkony týkajúce sa majetku a môže nadobúdať majetok bez toho, aby ho správca zaistil.
Dohoda s veriteľmi a režimy nútenej platobnej neschopnosti sa skončia schválením dohody medzi dlžníkom a veriteľmi. Ak sa však v dohode vyžaduje likvidácia majetku (concordato liquidatorio), postup pokračuje predajom, a ukončí sa teda až po predaji všetkého majetku a rozdelení výnosu medzi veriteľov.
Po uzatvorení dohody s veriteľmi a režimov nútenej platobnej neschopnosti sa dlžník uvoľní zo všetkých svojich dlhov.
15 Aké majú veritelia práva po ukončení insolvenčného konania?
Veritelia môžu po skončení núteného insolvenčného konania podať žalobu proti dlžníkovi s cieľom vymáhať zvyšok dlhu (t. j. časť dlhu, ktorú správca nevrátil), pokiaľ sa neuskutočnil postup udelenia absolutória. V takom prípade veritelia nemôžu od dlžníka nič vymáhať.
Po uzatvorení dohody s veriteľmi veritelia nemôžu vzniesť nijaký nárok voči dlžníkovi. Ak by však dlžník neplnil svoje záväzky, veritelia môžu podať návrh na ukončenie dohody. Návrh musia podať do jedného roka od stanovenej lehoty pre posledný záväzok v rámci dohody. Ukončenie nie je možné, ak má neplnenie len menší význam.
16 Kto má hradiť trovy insolvenčného konania?
Náklady na insolvenčné konanie sa hradia zo samotného insolvenčného konania, a to z výnosu z predaja majetku.
Ak neexistuje nijaký majetok, správcu a náklady spôsobené správcom platí štát.
17 Aké sú pravidlá týkajúce sa neplatnosti, odporovateľnosti alebo nevymáhateľnosti právnych úkonov, ktoré poškodzujú kolektívny záujem veriteľov?
Akty, ktoré sú bezplatné, a platby, ktoré uskutočnil dlžník po podaní návrhu na nútené insolvenčné konanie, alebo ktoré sa uskutočnili v dvoch rokoch pred začatím konania, nemajú právnu účinnosť voči veriteľom.
Akty vykonané dlžníkom po podaní návrhu na nútené insolvenčné konanie alebo v roku pred podaním návrhu alebo šesť mesiacov po ňom možno v závislosti od prípadu zrušiť.
Právne akty vykonané dlžníkom po začatí insolvenčného konania sú neplatné.
Akty špeciálnej správy vykonané počas platnosti dohody s veriteľmi a bez povolenia súdu sú neplatné.