1 Proti komu je možné podať návrh na začatie insolvenčného konania?
Postupy stanovené zákonom č. 85/2014 o predchádzaní platobnej neschopnosti a o insolvenčných konaniach sa vzťahujú na podnikateľov vymedzených v článku 3 ods. 2 Občianskeho zákonníka s výnimkou tých, ktorých platobná neschopnosť sa riadi osobitnými pravidlami. (Článok 3 zákona č. 85/2014 o predchádzaní platobnej neschopnosti a o insolvenčných konaniach.)
Fyzické osoby môžu byť predmetom insolvenčného konania, ktoré sa riadi zákonom č. 85/2014 o dlhoch z povolania. Pokiaľ ide o osobné dlhy, môže sa uplatniť postup stanovený zákonom č. 151/2015 o insolvenčnom konaní vo vzťahu k fyzickým osobám.
Insolvenčné konanie sa nevzťahuje na preduniverzitné a univerzitné vzdelávacie zariadenia a inštitúcie a orgány uvedené v článku 7 nariadenia vlády č. 57/2002 o vedeckom výskume a technickom vývoji schválenom so zmenami zákonom č. 324/2003, v znení zmien a doplnení (článok 2 ods. 4 zákona č. 85/2014).
2 Aké sú podmienky na začatie insolvenčného konania?
A. Ak sa konanie začne na návrh dlžníka, musí existovať stav platobnej neschopnosti (t. j. dostupné finančné prostriedky nepostačujú na uspokojenie istej, likvidnej a splatnej pohľadávky vo výške viac ako 50 000 RON); ak sa konanie začne na návrh veriteľa, musí existovať istá, likvidná a splatná pohľadávka vo výške viac ako 50 000 RON a stav platobnej neschopnosti (o ktorom sa predpokladá, že nastal, ak dlh nie je zaplatený ani 60 dní po dátume splatnosti).
B. Preventívne postupy (dohoda o reštrukturalizácii alebo dohoda s veriteľmi) sa vzťahujú na dlžníkov, ktorí majú problémy (článok 5 ods. 26 ods. 2 zákona č. 85/2014), ale nie sú v platobnej neschopnosti. Dlžník môže požiadať o začatie takéhoto konania a musí preukázať, že má problémy, prostredníctvom správy vypracovanej správcom dohody s veriteľmi.
3 Ktorý majetok tvorí súčasť konkurznej podstaty? Ako sa nakladá s majetkom, ktorý dlžník nadobudne alebo mu pripadne po začatí insolvenčného konania?
Majetok dlžníka pozostáva zo všetkých aktív a majetkových práv vrátane tých, ktoré nadobudol počas insolvenčného konania a ktoré môžu byť predmetom exekúcie (executare silită) podľa Občianskeho súdneho poriadku (článok 5 ods. 5 zákona č. 85/2014).
4 Aké právomoci má dlžník, resp. správca?
A. Po začatí insolvenčného konania sa vymenuje osobitný správca (administrator special) a insolvenčný správca (practician în insolvență). V závislosti od druhu konania je insolvenčným správcom buď súdom ustanovený správca (administrator judiciar) v rámci reorganizácie pod dohľadom súdu, alebo v prípade likvidácie spoločnosti (faliment) súdom ustanovený likvidátor (lichidator judiciar).
Osobitný správca
Osobitný správca je fyzická alebo právnická osoba vymenovaná valným zhromaždením akcionárov, partnerov alebo členov dlžníka, ktorá je splnomocnená na to, aby zastupovala ich záujmy v konaní, a pokiaľ je dlžník oprávnený rozhodovať o svojich záležitostiach, aby vykonávala nevyhnutné administratívne úkony v mene dlžníka a na jeho účet (článok 5 ods. 4 zákona č. 85/2014).
Osobitný správca má tieto povinnosti:
a) ako dlžníkov zástupca zúčastňovať sa v konaní na takých úkonoch, aké sú uvedené v článkoch 117 až 122 alebo na úkonoch vyplývajúcich z nesplnenia povinnosti podľa článku 84;
b) podávať námietky v konaní upravenom právnymi predpismi;
c) navrhovať plán reštrukturalizácie;
d) po tom, ako bol schválený plán, a za predpokladu, že dlžník nebol pozbavený práva rozhodovať o svojich záležitostiach, spravovať záležitosti dlžníka pod dohľadom správcu ustanoveného súdom;
e) po tom, ako sa začala likvidácia, zúčastňovať sa preberania inventára a spísania záznamu, prijať záverečnú správu a záverečné vyúčtovanie a zúčastniť sa na stretnutí zvolanom na účely vyrovnania všetkých námietok a schválenie správy;
f) prijať oznámenie o ukončení konania.
Potom, ako je dlžník zbavený práva rozhodovať o svojich záležitostiach, zastupuje ho súdom ustanovený správca alebo likvidátor, ktorý tiež riadi dlžníkovu podnikateľskú činnosť; úloha osobitného správcu je potom obmedzená na zastupovanie záujmov jeho akcionárov, partnerov alebo členov (článok 56 zákona č. 85/2014).
Súdom ustanovený správca (administrator judiciar)
Súdom ustanovený správca môže byť fyzickou alebo právnickou osobou (vrátane zástupcu právnickej osoby) a musí byť insolvenčným správcom v súlade s právnymi predpismi. Medzi hlavné povinnosti súdom ustanoveného správcu patrí:
a) posúdiť hospodársku situáciu dlžníka a predložené dokumenty, pripraviť správu, v ktorej navrhne začatie zjednodušeného konania alebo pokračovanie obdobia monitorovania ako súčasti riadneho konania a predložiť správu, ktorú má schváliť poverený sudca (judecător-sindic) v lehote určenej sudcom, ktorá nesmie presiahnuť 20 dní odo dňa vymenovania správcu;
b) posúdiť podnikateľskú činnosť dlžníka a pripraviť dôkladnú správu, v ktorej uvedie príčiny a okolnosti, ktoré viedli k platobnej neschopnosti, pričom uvedie akékoľvek možné predbežné dôkazy alebo indície poukazujúce na osoby, ktorým by bolo možné tento stav pričítať, a dôvody, ktoré by mohli založiť ich zodpovednosť za tento stav, pričom preskúma akúkoľvek možnosť reštrukturalizácie dlžníkovho podnikania alebo uvedie dôvody, pre ktoré reštrukturalizácia nie je možná, nahliadnuť do správy v spise v lehote určenej povereným sudcom, ktorá nesmie presiahnuť 40 dní odo dňa vymenovania správcu;
c) ak dlžník nesplnil povinnosť poskytnúť svoje účtovné záznamy v zákonom určenej lehote, pripraviť tieto záznamy, pokiaľ dlžník tieto účtovné záznamy poskytol, overiť, opraviť a doplniť tieto záznamy;
d) pripraviť plán reštrukturalizácie podnikateľskej činnosti dlžníka v závislosti od správy uvedenej v písmene a);
e) dohliadať na úkony v rámci správy aktív dlžníka;
f) vykonávať podnikateľskú činnosť dlžníka úplne alebo sčasti, v druhom prípade správca dodržiava výslovné pokyny povereného sudcu v súvislosti s povinnosťami správcu a podmienok, za ktorých sa vykonávajú platby z dlžníkovho účtu;
g) zvolávať zhromaždenia veriteľov alebo akcionárov, partnerov alebo členov dlžníka, ktorý je právnickou osobou, predsedať im a vykonávať počas nich administratívne úkony;
h) podávať žaloby o neplatnosť podvodných úkonov alebo transakcií na strane dlžníka, ktoré sa uskutočňujú na úkor práv veriteľov, alebo o neplatnosť určitých úkonov na prevod majetku a obchodných transakcií dlžníka a zábezpek poskytnutých dlžníkom, ktoré by mohli poškodiť práva veriteľov;
i) urgentne oznámiť poverenému sudcovi, ak správca zistí, že dlžník nemá žiaden majetok alebo tento majetok nepostačuje na náhradu právnych nákladov;
j) ukončiť určité zmluvy uzatvorené dlžníkom;
k) overovať pohľadávky a v prípade potreby vzniesť proti nim námietky, oznámiť veriteľom, ak ich pohľadávky neboli akceptované alebo boli akceptované iba sčasti, a vypracovať zoznam pohľadávok;
l) vymáhať pohľadávky, uskutočňovať vymáhanie pohľadávok vo vzťahu k majetku dlžníka alebo finančným čiastkam, ktoré dlžník presunul pred začatím konania, podávať návrhy na vymáhanie pohľadávok dlžníka a vymáhať ich; na tento účel môže využiť právnické služby;
m) uzatvárať zmier, oddlžovať, plniť záväzky voči ručiteľom, vzdať sa uplatňovania záruky, a to so súhlasom povereného sudcu;
n) informovať povereného sudcu o akejkoľvek otázke, ktorá by si vyžadovala jeho rozhodnutie;
o) pripraviť zoznam dlžníkovho majetku;
p) nariadiť ocenenie dlžníkovho majetku, ktoré sa vykoná ku dňu stanovenému k podaniu konečného zoznamu pohľadávok;
q) zaslať oznámenie na zverejnenie vo vestníku insolvenčného konania (BPI) v súvislosti so zaradením hodnotiacej správy do spisu, a to do dvoch dní od zaradenia.
Popri povinnostiach, ktoré sú uvedené v odseku 1, môže poverený sudca rozhodnutím (încheiere) určiť súdom ustanovenému správcovi ďalšie povinnosti s výnimkou tých, ktoré sú zákonom vyhradené poverenému sudcovi.
Súdom ustanovený správca predloží mesačnú správu, v ktorej opíše, akým spôsobom plnil svoje povinnosti vrátane povinností týkajúcich sa následných úkonov vykonaných na základe predchádzajúceho schválenia, vysvetlí oprávnenosť výdavkov, ktoré mu vznikli pri správe procesov a akýchkoľvek iných výdavkov, ktoré išli na úkor dlžníkovho majetku a podľa možnosti podrobne opíše postup inventarizácie majetku. Správa bude obsahovať informácie týkajúce sa plnenia daňových povinností, získania alebo obnovenia povolenia na vykonávanie činnosti, dokumentov vypracovaných dozornými orgánmi a odmeňovania súdom ustanoveného správcu, kde sa uvádza spôsob výpočtu tejto odmeny (článok 59 ods. 1 zákona č. 85/2014).
Na účely plnenia svojich povinností môže súdom ustanovený správca využiť služby odborníkov, napríklad právnikov, účtovníkov, oceňovateľov a iných špecialistov. V súlade s odsekom 1 nemožno určiť žiadne osoby, ak sú viazané zmluvou, ktorá by mohla spôsobiť konflikt záujmov; v tomto prípade sa musia zrušiť alebo môžu byť namietnuté podľa článkov 43 a 44 zákona č. 134/2010 o Občianskom súdnom poriadku, ktorý bol opätovne zverejnený, v znení zmien a doplnení (článok 61 ods. 2). Súdom ustanovený správca a ktorýkoľvek veriteľ môžu vzniesť námietky proti správam, ktoré boli v prípade vypracované.
Súdom ustanovený likvidátor (lichidator judiciar)
Ak poverený sudca vydá príkaz na likvidáciu, ustanoví likvidátora, aby ho vykonal. Povinnosti súdom ustanoveného správcu končia dňom, kedy poverený sudca stanoví likvidátorovi povinnosti. Medzi hlavné povinnosti súdom ustanoveného likvidátora patrí:
a) posúdiť podnikateľskú činnosť dlžníka s ohľadom na skutočnosť, kto začal zjednodušené konanie, a s ohľadom na faktickú situáciu a pripraviť dôkladnú správu o príčinách a okolnostiach, ktoré viedli k platobnej neschopnosti, s uvedením osôb, ktorým možno stav platobnej neschopnosti pričítať, a dôvodov, ktoré môžu zakladať ich zodpovednosť;
b) vykonávať podnikateľskú činnosť dlžníka;
c) podávať žaloby o neplatnosť podvodných úkonov alebo transakcií na strane dlžníka, ktoré sa uskutočňujú na úkor práv veriteľov, a prevodu vlastníckeho práva podľa vecného práva, obchodných transakcií dlžníka a úkonov uprednostňovania zo strany dlžníka, ktoré by mohli poškodiť práva veriteľov;
d) vykonávať zapečatenie, vytvárať inventár majetku a uskutočňovať vhodné úkony na jeho zachovanie;
e) ukončiť určité zmluvy uzatvorené dlžníkom;
f) overovať pohľadávky a v prípade potreby vzniesť proti nim námietky, oznámiť veriteľom, ak ich pohľadávky neboli akceptované alebo boli akceptované iba sčasti, a pripraviť zoznam pohľadávok;
g) uskutočňovať vymáhanie pohľadávok vo vzťahu k majetku dlžníka v dôsledku presunu majetku alebo finančných čiastok, ktorý dlžník vykonal pred začatím konania, vymáhať pohľadávky, podávať návrhy na vymáhanie pohľadávok dlžníka a vymáhať ich, na tento účel môže využiť právnické služby;
h) prijímať platby v mene dlžníka a vkladať ich na dlžníkov účet;
i) v súlade s aktuálnym zákonom predávať dlžníkov majetok;
j) so súhlasom povereného sudcu uzatvárať zmier, oddlžovať, plniť záväzky voči ručiteľom a vzdať sa uplatňovania záruky;
k) informovať povereného sudcu o akejkoľvek otázke, ktorá by si vyžadovala jeho rozhodnutie; l) vykonávať akékoľvek iné povinnosti, ktoré mu svojím rozhodnutím nariadi poverený sudca.
B. V konaní o dohode s veriteľmi (concordat preventiv) sa dlžník zúčastňuje prostredníctvom svojho zástupcu stanoveného zákonom alebo zvolených zástupcov.
Pôsobnosť správcu vyrovnania s veriteľmi (administrator concordatar):
a) vypracovať správu o zložitej finančnej situácii dlžníka, zoznam pohľadávok a zoznam pohľadávok, ktoré sú predmetom prebiehajúceho súdneho konania;
b) vypracovať reštrukturalizačný plán, prípadne pomôcť dlžníkovi pri jeho vypracovaní;
c) pomáhať dlžníkovi pri rokovaniach o reštrukturalizačnom pláne alebo na žiadosť dlžníka rokovať o reštrukturalizačnom pláne a prijímať opatrenia na zmierlivé urovnanie všetkých sporov, ktoré vzniknú medzi dlžníkom a veriteľmi alebo medzi veriteľmi navzájom;
d) požiadať v prípade potreby povereného sudcu, aby overil zákonnosť stanovenia kategórií a podkategórií pohľadávok;
e) zvolávať v prípade potreby schôdze veriteľov, ktorí majú dotknuté pohľadávky, a vyhotovovať z nich zápisnice;
f) dohliadať na plnenie záväzkov, ktoré dlžník prevzal v rámci reštrukturalizačného plánu;
g) vypracúvať štvrťročné správy o svojej činnosti a o činnosti dlžníka, vkladať tieto správy do spisu a zasielať ich dotknutým veriteľom;
h) monitorovať vykonávanie reštrukturalizačného plánu a v prípade potreby pomáhať dlžníkovi pri jeho vykonávaní všetkými opatreniami, ktoré sú v ňom stanovené alebo ktoré sú potrebné na vykonanie plánu, napríklad: prevádzkové opatrenia, speňaženie majetku, predaj podniku alebo jeho časti na samostatnom základe;
i) predložiť súdu návrh na ukončenie postupu dohody s veriteľmi;
j) vykonávať akékoľvek iné povinnosti uvedené v tejto kapitole, ktoré sú stanovené v reštrukturalizačnom pláne alebo také, ktoré stanoví poverený sudca. (Článok 19 zákona č. 85/2014.)
5 Za akých podmienok je možné uplatniť započítanie?
Začatie insolvenčného konania nebráni uplatneniu práva veriteľa na započítanie jeho pohľadávky proti pohľadávke, ktorú proti nemu má dlžník, pokiaľ sú v deň začatia konania splnené požiadavky stanovené zákonom pre započítanie. Započítanie môže zaznamenať aj súdom ustanovený správca alebo likvidátor. Započítanie sa takisto vzťahuje na vzájomné pohľadávky vzniknuté po začatí insolvenčného konania.
6 Aké účinky má insolvenčné konanie na zmluvné vzťahy dlžníka?
Platné zmluvy zostávajú v platnosti aj po začatí konania. Akékoľvek ustanovenie v zmluve, ktorým sa predpokladá ukončenie zmluvy, strata možnosti ukončiť zmluvu prirodzene alebo predčasná splatnosť zmluvy na základe začatia insolvenčného konania, je neplatné. Pravidlo o zachovaní platnosti platných zmlúv a o neplatnosti ustanovení o ukončení alebo predčasnom plnení záväzkov sa neuplatňuje na kvalifikované finančné zmluvy alebo dvojstranné dohody o započítaní na základe kvalifikovanej finančnej zmluvy alebo dvojstrannej dohody o započítaní.
S cieľom maximalizovať hodnotu dlžníkovho majetku v lehote troch mesiacov od začatia konania môže súdom ustanovený správca alebo likvidátor ukončiť akúkoľvek zmluvu, akýkoľvek neukončený nájom a akúkoľvek dlhodobú zmluvu, pokiaľ na základe týchto dohôd nebolo poskytnuté plnenie úplne alebo v jeho podstatnej časti všetkými zúčastnenými stranami. Ak sa určitá zmluva ukončí týmto spôsobom, druhá strana môže podať žalobu na uspokojenie svojej pohľadávky voči dlžníkovi.
Ak zmluvná strana do troch mesiacov od začatia konania podá oznámenie, v ktorom súdom ustanoveného správcu alebo likvidátora požiada, aby zmluvu ukončil, správca alebo likvidátor musí odpovedať do 30 dní od prijatia tohto oznámenia. Ak tak neurobí, má sa za to, že zmluva je ukončená a správca alebo likvidátor už nebude môcť vyžadovať jej plnenie.
Právne predpisy tiež upravujú postavenie určitých osobitných zmlúv, ako napríklad tých, ktoré sa týkajú poskytovania komunálnych služieb, nájmov alebo rámcových dohôd o vzájomnom započítavaní pohľadávok.
7 Aké účinky má insolvenčné konanie na konania začaté jednotlivými veriteľmi (s výnimkou prebiehajúcich súdnych konaní.?
A. Začatím insolvenčného konania sa všetky súdne a mimosúdne úkony určené na vymáhanie pohľadávok voči majetku dlžníka automaticky pozastavujú. Ich práva možno uplatňovať iba prostredníctvom insolvenčného konania a to podaním návrhu na pripustenie ich pohľadávok. Začatím konania sa prerušujú všetky lehoty na podávanie žalôb.
Odvolania podané dlžníkom proti žalobám podaným veriteľom pred začatím konania a žaloby proti spoludlžníkom alebo tretím stranám, ktoré vystupujú ako ručitelia, nepodliehajú pozastaveniu.
B. Odo dňa doručenia rozhodnutia o schválení reštrukturalizačného plánu sa automaticky prerušujú jednotlivé konania proti dlžníkovi, v ktorých dochádza k vymáhaniu nárokov, na vymáhanie súvisiacich dlhov a premlčacia lehota na uplatnenie práva podať návrh na vymáhanie svojich pohľadávok.
Úrokové sadzby, pokuty a akékoľvek iné výdavky sa riešia v súlade so schváleným reštrukturalizačným plánom.
8 Aké účinky má konkurzné konanie na pokračovanie súdnych sporov, ktoré nie sú ukončené v čase začatia insolvenčného konania?
Začatím insolvenčného konania sa všetky súdne a mimosúdne úkony určené na vymáhanie pohľadávok voči majetku dlžníka automaticky pozastavujú.
Pozastavenie sa nevzťahuje na:
a) odvolania podané dlžníkom proti žalobám, ktoré veriteľ alebo veritelia podali pred začatím konania, a civilné žaloby, ktoré boli spojené s trestnoprávnym vyšetrovaním (acţiunile civile din procesele penale) proti dlžníkovi;
b) žaloby podané proti spoludlžníkom a/alebo tretím stranám, ktoré vystupujú ako ručitelia;
c) mimosúdne konania prebiehajúce pred športovými komisiami zriadenými v rámci športových federácií a vykonávajúcimi činnosť na základe príslušného zákona č. 69/2000 o telesnej výchove a športe (Legea educaţiei fizice şi sportului nr. 69/2000) v znení neskorších zmien a doplnení, ktoré sa vzťahujú na jednostranné zrušenie pracovnej zmluvy s hráčmi alebo civilné dohody a športové pokuty týkajúce sa týchto situácií a akékoľvek spory týkajúce sa práva hráčov vystupovať na súťažiach;
d) súdne žaloby na určenie existencie a/alebo počtu pohľadávok voči dlžníkovi, ktoré vznikli po dátume začatia konania. V prípade takýchto pohľadávok sa počas obdobia pozorovania a reštrukturalizácie môže vystaviť žiadosť o platbu a zaslať s potvrdením o prijatí. Túto žiadosť preskúma súdom ustanovený správca do 15 dní od prijatia v súlade s ustanoveniami článku 106 ods. 1, ktoré sa budú primerane uplatňovať bez toho, aby boli tieto pohľadávky zahrnuté do zoznamu pohľadávok.
Proti opatreniam nariadeným súdom ustanoveným správcom sa možno odvolať.
Treba poznamenať, že toto pozastavenie žalôb sa uplatňuje iba na súdne spory týkajúce sa pohľadávok voči aktívam dlžníka, a nie na tie, ktoré sa týkajú nepatriačných práv a povinností, ktoré pokračujú na príslušnom súde.
9 Aké sú hlavné charakteristiky účasti veriteľov v insolvenčnom konaní?
Uskutoční sa zhromaždenie všetkých veriteľov platobne neschopného dlžníka.
Zhromaždenie veriteľov (adunarea creditorilor) zvoláva a predsedá mu súdom ustanovený správca alebo likvidátor. Správca alebo likvidátor zvolá známych veriteľov v prípadoch, ktoré sú výslovne upravené v právnych predpisoch, kedykoľvek to je nevyhnutné.
Veritelia sa zvolávajú pomocou oznámenia uverejneného vo vestníku insolvenčného konania najmenej päť dní pred uskutočnením zhromaždenia, v ktorom musí byť uvedený program zhromaždenia. Veritelia sa na účely zhromaždenia môžu dať zastúpiť prostredníctvom zástupcov, ktorí disponujú špecifickým a pravým splnomocnením, v prípade veriteľov – verejnoprávnych subjektov a iných právnických osôb sa vyžaduje rozhodnutie o poverení podpísané vedúcim oddelenia. Veritelia sú tiež oprávnení hlasovať poštou, pokiaľ to právne predpisy výslovne nezakazujú.
Pokiaľ právne predpisy nevyžadujú osobitnú väčšinu, zhromaždenie veriteľov je uznášaniaschopné, ak sú na ňom prítomné subjekty, ktorých pohľadávky tvoria spolu najmenej 30 % celkovej hodnoty pohľadávok, ktoré majú hlasovacie právo vo vzťahu k majetku dlžníka. Rozhodnutia sa na zhromaždení prijímajú pomocou kladných hlasov vyjadrených väčšinou (podľa hodnoty pohľadávky) veriteľských subjektov s hlasovacím právom. Hlas, ktorý obsahuje podmienky, sa považuje za záporný hlas. Veritelia, ktorí odovzdajú platné hlasy prostredníctvom pošty, sa tiež považujú za prítomných.
Po zvolaní prvého zhromaždenia môže poverený sudca a následne veritelia vymenovať výbor, ktorý sa v závislosti od počtu veriteľov skladá z troch alebo piatich veriteľov spomedzi tých, ktorí majú hlasovacie právo, pričom nasledujú preferenčné pohľadávky, verejnoprávne pohľadávky a nezabezpečené pohľadávky podľa ich hodnoty. Výbor veriteľov (comitetul creditorilor) má túto pôsobnosť:
a) posúdiť situáciu dlžníka a predložiť zhromaždeniu veriteľov odporúčania v súvislosti s pokračovaním podnikateľskej činnosti dlžníka a navrhovanými plánmi reštrukturalizácie;
b) rokovať so správcom alebo likvidátorom o podmienkach vymenovania osoby, ktorá by podľa názoru veriteľov mala byť vymenovaná;
c) prečítať si správy pripravené súdom ustanoveným správcom alebo likvidátorom, posudzovať ich a v prípade potreby k nim predkladať námietky;
d) pripravovať správy, ktoré sa majú predložiť na zhromaždení veriteľov v súvislosti s opatreniami, ktoré prijal súdom ustanovený správca alebo likvidátor, a ich účinkami, a v prípade potreby takisto navrhovať alternatívne opatrenia s uvedením dôvodov pre ich prijatie;
e) žiadať odňatie práva dlžníka na správu jeho záležitostí;
f) podávať žaloby o neplatnosť určitých podvodných úkonov alebo transakcií na strane dlžníka, ktoré sa uskutočňujú na úkor práv veriteľov, ak takú žalobu nepodal súdom ustanovený správca ani likvidátor.
10 Ako môže správca využívať a scudzovať majetok z konkurznej podstaty?
Insolvenčný správca má v závislosti od povahy špecifickej situácie dlžníka a od skutočnosti, či bol dlžník zbavený svojho práva spravovať svoje záležitosti, tieto povinnosti.
Súdom ustanovený správca dohliada na operácie správy majetku dlžníka. Vykonáva podnikateľskú činnosť dlžníka úplne alebo sčasti, v druhom prípade správca dodržiava výslovné pokyny povereného sudcu v súvislosti s povinnosťami správcu a podmienok, za ktorých sa vykonávajú platby z dlžníkovho účtu.
Vymáha pohľadávky, uzatvára zmiery, pripravuje inventár a predáva majetok patriaci dlžníkovi.
Dlžník môže majetok používať len v prípade, že si zachoval právo spravovať svoje záležitosti a v medziach svojho súčasného podnikania; je pod dohľadom a kontrolou súdom ustanoveného správcu.
Po začatí likvidačného konania súdom ustanovený likvidátor spravuje podnikateľskú činnosť dlžníka, ukončuje zmluvy, vymáha pohľadávky, predáva majetok, uzatvára zmiery, prijíma platby na účet dlžníka a pod. V rámci likvidačného konania môže majetkom dlžníka disponovať výlučne súdom ustanovený likvidátor.
11 Ktoré pohľadávky možno prihlásiť voči konkurznej podstate dlžníka, a akým spôsob sa zaobchádza s pohľadávkami vzniknutými po začatí insolvenčného konania?
Všetci veritelia, ktorých pohľadávky vznikli pred začatím konania, s výnimkou zamestnancov, ktorých pohľadávky súdom ustanovený správca eviduje na základe účtovných záznamov, musia podať návrh na pripustenie svojej pohľadávky v lehote stanovenej v rozhodnutí, ktorým sa konanie začalo, a priložiť k nej potrebné podkladové dokumenty. Všetky pohľadávky, ktoré boli podané na pripustenie a ktoré boli zaznamenané v podateľni súdu, sa považujú za platné a hodnoverné, pokiaľ neboli dlžníkom, súdom ustanoveným správcom alebo veriteľmi napadnuté. Pohľadávky zaradené do zoznamu pohľadávok sa uspokojujú v rámci insolvenčného konania v poradí stanovenom právnymi predpismi.
Pohľadávky, ktoré vznikli po začatí konania v období skúmania alebo v priebehu súdneho konania o reštrukturalizácii, sa uspokojujú v súlade s písomnosťami, ktoré boli predložené na ich odôvodnenie, a nemusia byť zaradené do konkurznej podstaty. Toto pravidlo sa tiež uplatňuje na pohľadávky, ktoré vznikli po začatí likvidačného konania.
12 Aké sú pravidlá prihlasovania, overovania a schvaľovania pohľadávok?
S výnimkou zamestnancov, ktorých pohľadávky zaznamenáva súdom ustanovený správca na základe účtovných záznamov, musia všetci veritelia, ktorých pohľadávky vznikli pred začatím konania, podať návrh na pripustenie svojej pohľadávky v lehote stanovenej v rozhodnutí o začatí konania. V návrhu musí byť uvedené meno a priezvisko veriteľa, domicil alebo sídlo, dlhovaná suma, dôvody opodstatňujúce pohľadávku a podrobnosti o akýchkoľvek dôvodoch pre prioritné zaobchádzanie. Dokumenty na podporu pohľadávky a dôvody pre prioritné zaobchádzanie treba k návrhu priložiť najneskôr v lehote stanovenej pre podanie samotného návrhu.
Návrh na pripustenie pohľadávky sa musí podať aj v prípade, že pohľadávka nie je preukázaná exekučným titulom. Do konkurznej podstaty sa pripustia aj pohľadávky, ktoré v deň začatia konania nie sú splatné alebo na ktorých viaznu určité podmienky.
Ak sa podá návrh na pripustenie pohľadávky, ktorú uplatňuje poškodená strana v civilnom konaní spojenom s trestnoprávnym vyšetrovaním, pohľadávka sa zaznamená v prospech poškodenej strany, pričom sa až do vydania konečného rozhodnutia v tejto veci považuje za pozastavenú.
Pohľadávky, ktoré sú spôsobilé na prioritné zaobchádzanie, sa zaradia na konečný zoznam do výšky trhovej hodnoty záruky, ktorá sa stanoví ocenením nariadeným súdom ustanoveným správcom alebo likvidátorom a ktoré vykoná oceňovateľ (evaluator).
Všetky pohľadávky podliehajú overovaciemu postupu s výnimkou pohľadávok vyjadrených vykonateľnými rozsudkami a vykonateľnými rozhodcovskými rozhodnutiami, tento postup sa však nevzťahuje na verejnoprávne pohľadávky, ktoré vznikli na základe exekučného titulu a ktoré neboli napadnuté v lehote stanovenej osobitnými právnymi predpismi.
Súdom ustanovený správca alebo likvidátor pripraví predbežný zoznam pohľadávok, ktorý akákoľvek dotknutá strana, dlžník alebo veriteľ môže napadnúť pred povereným sudcom. S výnimkou prípadu, kedy bolo začatie konania oznámené v rozpore s pravidlami o predvolávaní a doručovaní procesných písomností, držiteľ pohľadávky vzniknutej pred začatím konania, ktorý nepodá návrh na pripustenie pohľadávky v stanovenej lehote (lehota je uvedená v oznámení a nie je dlhšia ako 45 dní od začatia konania), stratí právo na zaradenie do zoznamu veriteľov a nezíska postavenie veriteľa oprávneného na účasť v konaní vo vzťahu k tejto pohľadávke. Po ukončení konania veriteľ nebude oprávnený na výkon svojej pohľadávky proti dlžníkovi ani členom a partnerom s neobmedzenou spôsobilosťou u dlžníka, ktorý je právnickou osobou, ibaže by bol dlžník odsúdený za jednoduchý konkurz (bancrută simplă) alebo podvodný konkurz (bancrută frauduloasă) alebo by sa potvrdila jeho zodpovednosť za podvodné platby alebo transakcie. Stratu tohto oprávnenia potvrdí súdom ustanovený správca alebo likvidátor a následne tohto veriteľa nezaradí do zoznamu veriteľov.
13 Aké sú pravidlá rozdelenia výťažku? Aké je poradie pohľadávok a práv veriteľov?
Finančné prostriedky získané predajom aktív a práv pochádzajúcich z dlžníkovho majetku, ktoré sú zabezpečené v prospech veriteľom na základe priority, sa rozdelia v tomto poradí:
- poplatky, kolky a akékoľvek iné výdavky, ktoré vznikli pri predaji uvedeného majetku vrátane výdavkov potrebných na zachovanie a správu tohto majetku, výdavky, ktoré vznikli veriteľom pri nútenom výkone pohľadávok, pohľadávky dodávateľov komunálnych služieb, ktoré vznikli po začatí konania a odmena osobám konajúcim spoločnom záujme všetkých veriteľov ku dňu rozdelenia; tieto pohľadávky sa uspokoja na proporcionálnom základe podľa celkovej hodnoty celého majetku dlžníka,
- prioritné pohľadávky veriteľov, ktoré vznikli v priebehu insolvenčného konania – tieto pohľadávky zahŕňajú kapitál, úroky a prípadné ďalšie pridružené pohľadávky,
- prioritné pohľadávky veriteľov vrátane celého kapitálu, úrokov, akýchkoľvek príjmov a pokút.
Ak finančná čiastka získaná z predaja týchto aktív nestačí na úplné splatenie dotknutých pohľadávok, veritelia majú nezabezpečenú alebo verejnoprávnu pohľadávku v závislosti od daného prípadu, a tá sa zaradí k ostatným pohľadávkam do príslušnej kategórie. Ak po splatení pohľadávok uvedených vyššie zostane prebytok, súdom ustanovený likvidátor ho uloží na účet dlžníka.
Pohľadávky sa pri likvidačnom konaní uspokojujú v tomto poradí:
1. poplatky, kolky a akékoľvek iné výdavky, ktoré vznikli v konaní z toho istého právneho titulu vrátane výdavkov potrebných na zachovanie a správu tohto majetku, na pokračovanie jeho podnikateľskej činnosti a na úhradu poplatkov osobám, ktoré boli v tomto konaní poverené určitými úlohami;
2. pohľadávky, ktoré vznikli z finančných prostriedkov poskytnutých v priebehu konania;
3. pohľadávky, ktoré vznikli z finančných prostriedkov poskytnutých v rámci konania o zabránení konkurzu a odmeny správcu;
4. pohľadávky, ktoré vznikli z pracovnoprávnych vzťahov;
5. pohľadávky, ktoré vznikli v dôsledku pokračovania podnikateľskej činnosti dlžníka po začatí konania, pohľadávky voči zmluvným partnerom a tretím stranám – nadobúdateľom v dobrej viere alebo ďalším nadobúdateľom, ktorí svoje aktíva alebo ich hodnotu odovzdajú v prospech majetku dlžníka;
6. verejnoprávne pohľadávky;
7. pohľadávky na finančné čiastky, ktoré dlžník dlhuje tretím stranám z titulu vyživovacích povinností, dávok pre maloleté deti alebo z dôvodu platby pravidelných súm určených na zabezpečenie živobytia;
8. pohľadávky na finančné čiastky, ktoré sú na základe rozhodnutia povereného sudcu určené na podporu dlžníka a jeho rodiny, pokiaľ je dlžník fyzickou osobou;
9. pohľadávky, ktoré vznikli z bankových pôžičiek, spolu s príslušnými poplatkami a úrokmi, pohľadávky, ktoré vznikli z dôvodu dodania tovaru, poskytnutia služieb alebo iného druhu činnosti, pohľadávky pochádzajúce z nájmu a pohľadávky týkajúce sa lízingu vrátane dlhopisov;
10. ďalšie nezabezpečené pohľadávky;
11. podriadené pohľadávky v tomto poradí prioritizácie:
a) pohľadávky vyplývajúce z majetku tretích strán, ktoré nadobudli od dlžníka tovar so zlým úmyslom, pohľadávky ďalších nadobúdateľov so zlým úmyslom po pripustení žaloby o neplatnosť, pôžičky, ktoré dlžníkovi – právnickej osobe – poskytol partner alebo akcionár s minimálne 10 % podielom na základnom imaní alebo hlasovacích právach na valnom zhromaždení, alebo prípadne ktoré poskytol člen záujmovej ekonomickej skupiny (grup de interes economic);
b) plnenia, ktoré sa nerozdeľujú členom;
c) pohľadávky, ktoré vznikli na základe konania bez právneho dôvodu.
14 Aké sú podmienky a účinky ukončenia insolvenčného konania (najmä ukončenia vyrovnaním.?
Ak sa konanie o dohode s veriteľmi úspešne ukončí v deň stanovený v zmluve, prípadne pred týmto dňom, poverený sudca prijme rozhodnutie, ktorým sa ukončí konanie. V takom prípade, ak sa v pláne reštrukturalizácie stanovilo zníženie pohľadávok, tieto zníženia zostávajú definitívne. (Článok 34 zákona č. 85/2014.)
Reštrukturalizačné konanie s pokračovaním podnikateľskej činnosti alebo plánovanou likvidáciou (lichidare pe bază de plan) sa ukončí rozsudkom, ktorý sa vydá na základe správy pripravenej súdom ustanoveným správcom, ak ten príde k záveru, že všetky peňažné záväzky prijaté v rámci schváleného plánu boli splnené a všetky splatné pohľadávky boli zaplatené. Ak sa začalo konanie s cieľom reštrukturalizácie a následne sa zmení na likvidačné konanie, ukončí sa v súlade s ustanoveniami o likvidačnom konaní. Odo dňa schválenia plánu reštrukturalizácie pod dohľadom súdu a počas reštrukturalizácie je dlžník oslobodený od rozdielu medzi hodnotou záväzkov, ktoré mal pred schválením tohto plánu, a hodnotou uvedenou v tomto pláne.
Likvidačné konanie sa ukončí po tom, ako poverený sudca schváli záverečnú správu, rozdelia sa všetky finančné prostriedky a aktíva z majetku dlžníka a uložia sa do banky všetky finančné prostriedky, na ktoré nebola vznesená pohľadávka. Po skončení konania sa vydá príkaz na výmaz dlžníka z registrov, v ktorých bol vedený.
Po ukončení konania sú poverený sudca, súdom ustanovený správca alebo likvidátor a všetky osoby, ktoré pomáhali pri výkone ich funkcií, oslobodené od akýchkoľvek povinností a zodpovednosti týkajúcich sa konania, dlžníka a dlžníkovho majetku, veriteľov, držiteľov prednostného práva, akcionárov a partnerov.
Ukončením likvidačného konania je dlžník, ktorý je fyzickou osobou (vykonávajúcou podnikateľskú činnosť), oslobodený od záväzkov, ktoré mal pred likvidáciou, ibaže by bol odsúdený za podvodný konkurz alebo uskutočňovanie podvodných platieb alebo transakcií; v týchto prípadoch bude oslobodený iba od tých záväzkov, ktoré boli splnené v rámci konania.
15 Aké majú veritelia práva po ukončení insolvenčného konania?
Po ukončení insolvenčného konania akéhokoľvek druhu veritelia nemôžu u dlžníka uplatňovať pohľadávky, ktoré vznikli pred začatím insolvenčného konania.
Veritelia však môžu naďalej vymáhať celú hodnotu pohľadávok u jeho spoludlžníkov a ručiteľov.
16 Kto má hradiť trovy insolvenčného konania?
Všetky náklady, ktoré vznikli v rámci konania stanoveného právnymi predpismi vrátane tých, ktoré sa týkajú oznamovania, predvolávania a doručovania procesných písomností od súdom ustanoveného správcu alebo likvidátora, bude znášať dlžník zo svojho majetku (článok 39 zákona č. 85/2014). Ak finančné prostriedky dlžníka nie sú postačujúce, uskutoční sa výzva na zriadenie likvidačného fondu (fondul de lichidare).
17 Aké sú pravidlá týkajúce sa neplatnosti, odporovateľnosti alebo nevymáhateľnosti právnych úkonov, ktoré poškodzujú kolektívny záujem veriteľov?
Súdom ustanovený správca alebo likvidátor môže pred povereným sudcom podať žalobu o neplatnosť podvodných úkonov a transakcií, ktoré dlžník vykonal na úkor práv veriteľov dva roky pred začatím konania.
Tieto úkony alebo transakcie dlžníka je možné vyhlásiť za neplatné s cieľom vrátiť späť prevedený majetok alebo hodnotu iných poskytnutých aktív:
a) úkony prevedenia majetku bez toho, aby došlo k plneniu počas dvoch rokov pred začatím konania; sponzorské dary na humanitárne účely sú z tohto pravidla vyňaté;
b) transakcie počas šiestich mesiacov pred začatím konania, pri ktorých je plnenie poskytnuté dlžníkom zjavne hodnotnejšie než to, ktoré prijal;
c) úkony uskutočnené počas dvoch rokov pred začatím konania, ktoré všetky zúčastnené strany vykonali s úmyslom zabrániť tomu, aby si veritelia uplatnili svoje majetkové práva, alebo s úmyslom poškodiť ich práva iným spôsobom;
d) úkony prevodu vlastníctva na veriteľa na účely uspokojenia existujúceho dlhu alebo v prospech tohto zabezpečeného veriteľa, ktoré boli vykonané počas šiestich mesiacov pred začatím konania, pokiaľ je hodnota, ktorú by veriteľ mohol získať v rámci likvidácie, nižšia ako hodnota prevodu vlastníctva;
e) zriadenie práva na prioritné zaobchádzanie vo vzťahu k nezabezpečenej pohľadávke počas šiestich mesiacov pred začatím konania;
f) preddavky na splatenie dlhu poskytnuté počas šiestich mesiacov pred začatím konania, pokiaľ termín splatnosti mal byť stanovený po začatí konania;
g) úkony prevodu vykonané dlžníkom alebo záväzky prijaté dlžníkom počas dvoch rokov pred začatím konania s cieľom zakryť alebo oddialiť stav platobnej neschopnosti alebo vykonať podvod proti veriteľovi.
Tieto úkony alebo transakcie je tiež možné vyhlásiť za neplatné a plnenia na ich základe získať späť, pokiaľ boli uskutočnené počas dvoch rokov pred začatím konania v spolupráci s osobami, ktoré sú v právnom vzťahu k dlžníkovi:
a) úkony uzatvorené s komanditistom (asociat comanditat) alebo spoločníkom, ktorý disponuje najmenej 20 % základného imania alebo hlasovacích práv na valnom zhromaždení, pokiaľ je dlžník komanditnou spoločnosťou (societate în comandită) alebo poľnohospodárskou spoločnosťou (societate agricolă) vo forme komanditnej spoločnosti (în nume colectiv), alebo spoločnosťou s ručením obmedzeným (cu răspundere limitată);
b) úkony uzatvorené s členom alebo riaditeľom, pokiaľ je dlžník zoskupením hospodárskych záujmov;
c) úkony uzatvorené s akcionárom, ktorý disponuje najmenej 20 % akcií v rámci dlžníka alebo hlasovacích práv na valnom zhromaždení akcionárov, pokiaľ je dlžník akciovou spoločnosťou (societate pe acțiuni);
d) úkony uzatvorené s riaditeľom, vedúcim alebo členom dozorných orgánov dlžníka, pokiaľ je dlžník družstvom, akciovou spoločnosťou alebo poľnohospodárskou spoločnosťou;
e) úkony uzatvorené s akoukoľvek fyzickou či právnickou osobou, ktorá má pozíciu kontroly nad dlžníkom alebo jeho podnikateľskou činnosťou;
f) úkony uzatvorené so spoluvlastníkom alebo stranou, ktorá má spoluvlastnícky podiel na spoločnom majetku;
g) úkony uzatvorené s manželom/manželkou, pokrvnými príbuznými alebo príbuznými na základe manželstva až do štvrtého stupňa príbuzenstva vrátane s fyzickými osobami uvedeným v písmenách a) až f).
Žalobu o neplatnosť podvodných úkonov, ktoré dlžník vykonal na úkor veriteľov, môže súdom ustanovený správca alebo likvidátor podať do jedného roka od uplynutia lehoty stanovenej na prípravu prvej správy súdom ustanoveného správcu alebo likvidátora, no najneskôr do 16 mesiacov od začatia konania. Ak sa žaloba pripustí, uvedené strany opätovne získajú svoje postavenie a obnovia sa záväzky existujúce v čase prevodu.
Túto žalobu môže poverenému sudcovi podať výbor veriteľov alebo veriteľ, ktorý disponuje viac než 50 % hodnoty pohľadávok pripustených do konkurznej podstaty, pokiaľ ju nepodá súdom ustanovený správca alebo likvidátor.
Proti konštitutívnemu právnemu úkonu (act de constituire) vecného práva alebo úkonu prevodu vlastníckeho práva podľa vecného práva nie je možné podať žalobu o neplatnosť, pokiaľ dlžník taký úkon uzatvoril v rámci svojej bežnej podnikateľskej činnosti. Návrh na vyhlásenie neplatnosti konštitutívneho právneho úkonu alebo úkonu prevodu vlastníckeho práva sa automaticky zaznamená do príslušných verejných registrov.
V súvislosti s uvedenými úkonmi a, transakciami je daná vyvrátiteľná domnienka o tom, že bol vykonaný podvod na úkor veriteľov.
Po začatí insolvenčného konania sú všetky úkony, transakcie a platby, ktoré dlžník vykonal, automaticky neplatné s výnimkou úkonov potrebných na vykonávanie súčasnej podnikateľskej činnosti, a úkonov, ktoré schválil poverený sudca alebo súdom ustanovený správca.