Platobná neschopnosť

1 Proti komu je možné podať návrh na začatie insolvenčného konania?

V Luxemburskom veľkovojvodstve je známych viacero insolvenčných konaní.

Dve z nich sa týkajú obchodníkov (fyzických osôb a právnických osôb):

1. Konkurzné konanie sa v Obchodnom zákonníku (Code de Commerce) vymedzuje ako konanie s cieľom zlikvidovať majetok obchodníka, ktorý sa dostal do platobnej neschopnosti a ktorý nie je schopný si zobrať úver.
2. Súdne reorganizačné konanie je mechanizmus, ktorý umožňuje spoločnosti vo finančných ťažkostiach reorganizovať sa, aby sa vyhla konkurzu. Jeho účelom je zachovať, s výhradou súdneho preskúmania, kontinuitu celého majetku alebo časti majetku alebo činností spoločnosti.

Účelom začatia súdneho reorganizačného konania môže byť:

• získanie obdobia odkladu na uzavretie zmieru,
• získanie súhlasu veriteľov s plánom reorganizácie,
• umožnenie prevodu celého majetku alebo činností alebo ich časti na základe súdneho príkazu na jednu alebo viac tretích strán.

Postup súdnej reorganizácie je k dispozícii pre:

• obchodné právnické osoby,
• neobchodné spoločnosti,
• fyzické osoby vykonávajúce obchodnú činnosť a
• remeselníci.

A napokon existujú špeciálne insolvenčné konania pre notárov, úverové inštitúcie, poisťovne, ako aj spoločnosti kolektívneho investovania (tieto sú zamerané výlučne na istú profesijnú kategóriu alebo isté odvetvie činnosti a nebudú predstavené v rámci tohto dokumentu).

2 Aké sú podmienky na začatie insolvenčného konania?

1. Konkurz

Konkurzné konanie začína buď na základe vyhlásenia dlžníka, alebo na základe oznámenia jedného alebo viacerých veriteľov, alebo z úradnej moci.

Vyhlásenie o konkurze musí predložiť obchodník v kancelárii príslušného okresného súdu (tribunal d’arrondissement) rozhodujúceho v obchodných veciach v mieste jeho bydliska alebo sídla. Vyhlásenie sa musí predložiť do jedného mesiaca od okamihu, keď sa splnili podmienky konkurzu.

Ak sa jeden alebo viacerí veritelia obchodníka, ktorý je dlžníkom, rozhodnú pristúpiť k príkazu na konkurz, musia sa obrátiť na súdneho vykonávateľa (huissier de justice), ktorý súdnym príkazom nariadi obchodníkovi, aby sa dostavil na príslušný okresný súd rozhodujúci v obchodných veciach do 8 dní (predvolanie s presným dátumom) na účely rozhodnutia o príkaze na konkurz.

Konkurzné konanie môže takisto začať z úradnej moci na základe informácií, ktoré súd získa. V takomto prípade musí súd prostredníctvom súdnej kancelárie predvolať úpadcu pred senát rady, aby bol vypočutý o svojej situácii.

Pred vyhlásením konkurzu obchodníka musí príslušný okresný súd rozhodujúci v obchodných veciach overiť, či dotknutá osoba alebo spoločnosť spĺňa tieto tri podmienky:

• postavenie obchodníka: fyzická osoba, ktorá vykonáva ako obvyklé povolanie (hlavné alebo doplnkové) úkony považované zákonom za obchodné úkony (napríklad úkony uvedené v článku 2 Obchodného zákonníka), alebo právnická osoba založená v jednej z foriem spoločností podľa zmeneného zákona z 10. augusta 1915 o obchodných spoločnostiach (loi modifiée du 10 août 1915 concernant les sociétés commerciales)  ,
• zastavenie platieb: pod zastavením platieb sa rozumie nezaplatenie dlhov, ktoré sú isté, likvidné a splatné (napríklad: mzdy, sociálne zabezpečenie atď.), pričom termínované alebo viazané dlhy a prirodzené záväzky nestačia, a
• strata úverovej bonity: obchodník už nie je schopný si zabezpečiť úver v bankách alebo u svojich dodávateľov alebo veriteľov.

Hoci odmietnutie alebo neschopnosť zaplatiť jediný dlh (bez ohľadu na sumu), ktorý je istý, likvidný a splatný, v zásade stačí na vyhlásenie zastavenia platieb, samotný prechodný problém s hotovosťou nevedie ku konkurzu, pokiaľ si obchodník dokáže zabezpečiť potrebný úver, aby pokračoval vo svojich činnostiach a plnil svoje záväzky.

2. Súdna reorganizácia

Súdne reorganizačné konanie sa začína, keď dlžník podá návrh na obchodný okresný súd. Takéto konanie je preto dobrovoľné. Súdna reorganizácia prevodom, ktorú nariadi súd, však môže byť dlžníkovi uložená na základe žiadosti štátneho prokurátora (procureur de l'État), výzvy veriteľa alebo akejkoľvek osoby, ktorá má záujem o nadobudnutie celého podniku alebo jeho časti.

Podmienky na začatie súdneho reorganizačného konania sú tieto:

• štatút obchodníka alebo remeselníka: postupu súdnej reorganizácie sa môžu zúčastniť obchodníci, remeselníci a obchodné spoločnosti,
• ohrozenie schopnosti spoločnosti pokračovať v činnosti alebo finančné ťažkosti: spoločnosť musí mať finančné ťažkosti, ktoré by mohli viesť k zastaveniu platieb. Finančné ťažkosti musia byť dostatočne závažné na to, aby odôvodňovali súdny zásah, ale spoločnosť musí mať stále možnosť ozdravenia,
• konkurz: Existencia konkurzného stavu nebráni začatiu alebo pokračovaniu súdnej reorganizácie. Spoločnosť v konkurze môže zvážiť reštrukturalizáciu a vyhnúť sa tak úplnej likvidácii,
• predchádzajúci postup reorganizácie: Ak dlžník už v posledných troch rokoch využil súdnu reorganizáciu, nový postup je možný len vtedy, ak je jeho cieľom prevod celého majetku alebo časti majetku alebo činností spoločnosti na základe súdneho rozhodnutia.

3. Nadmerná zadlženosť

Situácia nadmerného zadlženia fyzických osôb je charakteristická zjavnou neschopnosťou dlžníka s bydliskom v Luxemburskom veľkovojvodstve čeliť všetkým svojim splatným dlhom iným ako podnikateľským a dlhom, ktoré budú splatné, ako aj záväzkom v súvislosti s ručením alebo solidárnou úhradou dlhu živnostníka alebo spoločnosti, pokiaľ nebol vecne alebo právne jej riadiacim pracovníkom.

Konanie vo veci kolektívneho vyrovnania dlhov obsahuje tieto tri fázy:

• dohodnuté vysporiadanie, ktoré sa koná pred mediačnou komisiou pre veci nadmerného zadlženia (Commission de médiation en matière de surendettement),
• súdne vyrovnanie, ktoré sa koná pred zmierovacím sudcom (juge de paix) v mieste bydliska dlžníka vo finančnej núdzi,
• osobná obnova nazývaná „občiansky konkurz“ (faillite civile), ktorá sa koná pred zmierovacím sudcom dlžníka vo finančnej núdzi.

Je potrebné poznamenať, že fázu nazývanú osobná obnova, ktorá je druhotná v porovnaní s dvomi ďalšími fázami konania vo veci kolektívneho vyrovnania dlhov, možno vyhlásiť len vtedy, ak sa dlžník vo finančnej núdzi nachádza v situácii, ktorú nemožno napraviť a ktorú charakterizuje skutočnosť, že nemožno zaviesť:

• opatrenia plánu dohodnutého vysporiadania alebo
• opatrenia navrhnuté mediačnou komisiou v rámci dohodnutého vysporiadania a
• opatrenia stanovené v rámci konania o súdnom vyrovnaní.

Ešte je potrebné poznamenať, že žiadosti o schválenie konania vo veci dohodnutého vysporiadania dlhov sa musia predložiť predsedovi mediačnej komisie.

Formulár žiadosti o schválenie konania vo veci dohodnutého vysporiadania dlhov možno stiahnuť z webového sídla https://justice.public.lu/fr.html na tejto adrese:

https://justice.public.lu/fr/creances/surendettement.html

Veritelia dlžníka vo finančnej núdzi sú okrem toho povinní prihlásiť svoje pohľadávky na Informačnom a poradenskom útvare pre veci nadmerného zadlženia (Service d’information et de conseil en matière de surendettement). Formulár na prihlásenie pohľadávok možno stiahnuť z webového sídla www.justice.public.lu na tejto adrese:

https://justice.public.lu/fr/creances/surendettement.html

3 Ktorý majetok tvorí súčasť konkurznej podstaty? Ako sa nakladá s majetkom, ktorý dlžník nadobudne alebo mu pripadne po začatí insolvenčného konania?

1. Konkurz

Vynesením rozsudku o vyhlásení konkurzu sa úpadca v plnom rozsahu zbavuje správy celého svojho majetku, dokonca aj toho, ktorý môže získať po vynesení rozsudku o vyhlásení konkurzu.

Zbavenie sa týka celého hnuteľného a nehnuteľného majetku úpadcu. Cieľom tohto mechanizmu je chrániť záujmy veriteľov existujúcich v rámci konkurznej podstaty.

Vo všeobecnosti sa správca pohybuje v priestoroch úpadcu, aby zostavil inventarizáciu majetku, ktorý sa tam nachádza. V tejto súvislosti musí správca dbať na roztriedenie na majetok, ktorý patrí in fine úpadcovi, a majetok, na ktorý si môžu uplatniť rôzne vecné práva tretie osoby.

Správca musí ďalej dbať na to, aby v rámci predaja hnuteľného a nehnuteľného majetku čo najlepšie predal príslušný majetok úpadcu v záujme konkurzného konania. Na prevod tohto majetku musí mať správca súdne povolenie od súdu. Hnuteľný a nehnuteľný majetok sa musí predať vo forme stanovenej Obchodným zákonníkom. Majetok sa musí pripísať na bankový účet s názvom insolvenčného konania.

2. Nadmerná zadlženosť

Sudca dbá na zostavenie bilancie hospodárskej a sociálnej situácie dlžníka, na overenie pohľadávok a ohodnotenie stavu aktív a pasív.

Po rozhodnutí o začatí konania osobnej obnovy a o existencii majetku na likvidáciu sudca pristúpi k súdnej likvidácii majetku dlžníka.

Zmierovací sudca rozhodne o prípadných pripomienkach týkajúcich sa pohľadávok a vyhlási likvidáciu osobného majetku dlžníka. Vylúčené sú iba hnuteľné veci nevyhnutné na bežný život a majetok iný ako podnikateľský určený na výkon jeho podnikateľskej činnosti. Súdna likvidácia majetku dlžníka vo finančnej núdzi sa v rámci konania osobnej obnovy uskutočňuje v súlade s cieľom zákona, to znamená obnovou finančnej situácie dlžníka, pričom sa jemu a jeho domácnosti umožní viesť dôstojný život.

Práva a povinnosti dlžníka týkajúce sa jeho majetku vykonáva počas celého obdobia likvidácie sudcom menovaný likvidátor.

Likvidátor má šesť mesiacov na predaj majetku dlžníka mimosúdnou cestou alebo na uskutočnenie núteného predaja.

Účinky konania osobnej obnovy:

• majetok predaný na základe súdnej likvidácie majetku je dostatočný na uspokojenie veriteľov: sudca vyhlási ukončenie konania;
• majetok predaný na základe súdnej likvidácie majetku nie je dostatočný na uspokojenie veriteľov: sudca vyhlási ukončenie konania z dôvodu nedostatku majetku;
• dlžník nevlastní nič iné ako hnuteľné veci nevyhnutné na bežný život a majetok iný ako podnikateľský určený na výkon jeho podnikateľskej činnosti: sudca vyhlási ukončenie konania z dôvodu nedostatku majetku;
• majetok tvorí len majetok bez trhovej hodnoty alebo náklady na predaj majetku by boli zjavne neprimerané vzhľadom na jeho trhovú hodnotu: sudca vyhlási ukončenie konania z dôvodu nedostatku majetku.

Cieľom ukončenia konania z dôvodu nedostatku majetku je vymazanie všetkých dlhov dlžníka iných ako podnikateľských.

Výnimku z vymazania však tvoria dlhy dlžníka, ktoré majú iný ako podnikateľský charakter:

• dlhy, ktoré ručiteľ alebo spoludlžník zaplatil namiesto dlžníka,
• dlhy uvedené v článku 46 zákona, a to dlhy na výživnom s bežnou lehotou a peňažné náhrady priznané obetiam úmyselných násilných trestných činov za spôsobenú ujmu na zdraví.

Dlhy uvedené v článku 46 zákona sa však môžu vymazať, pokiaľ dotknutý veriteľ odsúhlasil odklad, splátkový kalendár alebo vymazanie predmetných dlhov.

4 Aké právomoci má dlžník, resp. správca?

1. Konkurz

Vynesením rozsudku o vyhlásení konkurzu je úpadca v plnom rozsahu zbavený správy celého svojho majetku, dokonca aj toho, ktorý mu môže pripadnúť.

Od vynesenia tohto rozsudku sa správa jeho majetku zverí správcovi.

Ak je úpadcom právnická osoba, konkurzná podstata bude obsahovať všetky aktíva a pasíva spoločnosti bez ohľadu na práva, ktoré ako také majú spoločníci.

Správcovia sa vyberajú spomedzi osôb, ktoré ponúknu čo najviac záruk z hľadiska zmyslu a vierohodnosti ich riadenia.

V praxi sudcovia príslušného okresného súdu rozhodujúceho v obchodných veciach vyberú správcov nachádzajúcich sa na zozname advokátov. V prípadoch, keď si to vyžaduje záujem konkurzu, však súd môže takisto menovať notárov alebo účtovných znalcov/audítorov spoločností.

Vo veci konkurzu rozhoduje podobne ako v ostatných konaniach týkajúcich sa obchodníkov okresný súd rozhodujúci v obchodných veciach.

Okresný súd rozhodujúci v obchodných veciach vynesie rozsudok o vyhlásení konkurzu, určí dátum zastavenia platieb, vymenuje jednotlivých účastníkov (konkurzného sudcu, správcu), stanoví dátum prihlásenia pohľadávok a dátum uzatvorenia zápisnice o overení pohľadávok a vyhlási uzatvorenie konkurzného konania.

Správu majetku zverí súd určenému správcovi, ktorý bude zodpovedný za predaj majetku dlžníka a rozdelenie výnosu z predaja medzi jednotlivých veriteľov, pričom dodrží pravidlá týkajúce sa prednostných práv a vecných zabezpečovacích práv.

Konkurzný sudca je zodpovedný za dohliadanie na operácie, riadenie a likvidáciu konkurzu. Na pojednávaní vystaví správu o všetkých pripomienkach, ktoré by mohli vzniknúť, a nariadi potrebné naliehavé opatrenia na zabezpečenie a uchovanie majetku konkurznej podstaty. Predsedá aj na zasadnutiach veriteľov úpadcu.

Predsedá aj na zasadnutiach veriteľov úpadcu. Od vyhlásenia konkurzu je obchodník úpadca zbavený správy svojho majetku a už nemôže vykonávať platby, operácie ani iné úkony týkajúce sa majetku.

2. Súdna reorganizácia

V rámci súdnej reorganizácie sa na žiadosť dlžníka vymenuje súdny zástupca (mandataire de justice), ak je takýto zástupca potrebný na dosiahnutie cieľov reorganizácie. Po nástupe do funkcie sa jeho povinnosti môžu líšiť v závislosti od konkrétnych potrieb dlžníka a rozhodnutia súdu. Jeho úloha sa môže obmedziť na jednoduchú pomoc pri riadení alebo sa môže rozšíriť na prípravu a sprostredkovanie dohody. V rámci súdnej reorganizácie prevodom na základe rozhodnutia súdu je za organizáciu a vykonanie prevodu v mene dlžníka a na jeho účet zodpovedný súdny zástupca. Keďže každá situácia je jedinečná, povinnosti súdneho zástupcu sú prispôsobené okolnostiam a potrebám dlžníka.

Ak sa zistí závažné a preukázané pochybenie zo strany dlžníka alebo jedného z jeho orgánov, môže sa vymenovať dočasný správca, a to na žiadosť ktorejkoľvek zainteresovanej tretej strany alebo štátneho prokurátora. Jeho úlohou je potom nahradiť vedenie spoločnosti a riadiť ju počas celého obdobia odkladu.

Dlžník zohráva aktívnu úlohu pri začatí konania, vypracovaní a realizácii plánu reorganizácie a zároveň spolupracuje s veriteľmi a súdnymi orgánmi s cieľom obnoviť finančné zdravie spoločnosti.

3. Nadmerná zadlženosť

Pokiaľ ide o povinnosti dlžníka a účinok začatia konania vo veci kolektívneho vyrovnania dlhov z jeho majetku, je potrebné poznamenať, že dlžník je povinný plniť podmienky dobrého správania.

Počas obdobia dobrého správania je dlžník povinný:

• spolupracovať s orgánmi a subjektmi zúčastnenými v rámci konania a samovoľne oznámiť všetky informácie o svojom majetku, svojich príjmoch, dlhoch a zmenách, ktoré nastali v jeho situácii;
• vykonávať pokiaľ možno platenú činnosť zodpovedajúcu jeho schopnostiam;
• nezhoršovať svoju platobnú neschopnosť a konať lojálne, aby sa jeho dlh znížil;
• neuprednostniť veriteľa s výnimkou veriteľov výživného s bežnou lehotou, prenajímateľov v prípade nájomného za byt s bežnou lehotou zodpovedajúci základným potrebám dlžníka, dodávateľov služieb a produktov nevyhnutných pre dôstojný život a veriteľov v prípade exekučného konania proti dlžníkovi z dôvodu platby náhrady škody priznanej na základe úmyselných násilných trestných činov ujmy na zdraví;
• dodržiavať záväzky prijaté v rámci konania.

Podľa toho, či je konanie vo fáze dohodnutého alebo súdneho vysporiadania dlhov, sa doň zapájajú dva typy orgánov.

Fáza dohodnutého vysporiadania dlhov prebieha pred mediačnou komisiou. Členov mediačnej komisie vymenúva minister. Má predsedu a tajomníka a schádza sa aspoň raz za štvrťrok. Na to, aby boli uchádzači oprávnení na členstvo v mediačnej komisii, musia okrem iných dokumentov predložiť aj výpis z registra trestov. Po vymenovaní majú členovia zákonnú povinnosť informovať ministra o všetkých trestných konaniach vedených proti nim alebo svojich odsúdeniach, aby mohli byť nahradení. Členovia mediačnej komisie dostávajú náhradu vo výške 10 eur za každé zasadnutie a predseda dostáva náhradu vo výške 20 eur za zasadnutie.

Mediačná komisia rozhoduje najmä o prijatí žiadostí o začatie postupu a o prípustnosti podaných návrhov. Schvaľuje alebo mení aj návrhy dohodnutých plánov vyrovnania, ktoré jej boli predložené po prešetrení Informačným a poradenským útvarom pre veci nadmerného zadlženia (ďalej len „útvar“).

Ak do šiestich mesiacov od rozhodnutia komisie o prípustnosti zainteresované strany neprijali navrhovaný plán, komisia vystaví zápisnicu o neplnení záväzkov a skonštatuje neúspešné konanie o dohodnutom vysporiadaní. Do dvoch mesiacov od zverejnenia zápisnice o neplnení záväzkov v registri môže dlžník začať konanie o súdnom vyrovnaní pred zmierovacím sudcom v mieste svojho bydliska. Ak dlžník nepodá odvolanie do stanoveného termínu, môže začať nové konanie o kolektívnom vyrovnaní dlhov len po uplynutí lehoty dvoch rokov od zverejnenia zápisnice o neplnení záväzkov v registri.

V prípade vyhlásenia fázy súdneho vyrovnania budú účastníci predvolaní pred zmierovacieho sudcu, ktorý môže žiadať, aby účastníci predložili všetky dokumenty a informácie, ktoré umožnia zistiť majetok dlžníka (aktíva a pasíva).

Na základe predložených informácií sudca stanoví plán reorganizácie, ktorý bude zahŕňať opatrenia umožňujúce dlžníkovi čeliť jeho záväzkom.

Sudca stanoví plán reorganizácie na obdobie maximálne sedem rokov a môže ho vyhlásiť za neplatný v určitých prípadoch (najmä ak dlžník nedodrží povinnosti, ktoré sú mu uložené v pláne reorganizácie).

5 Za akých podmienok je možné uplatniť započítanie?

1. Súdna reorganizácia

V rámci reorganizácie je možné stanoviť, že pozastavené pohľadávky (créances sursitaires) sa nemôžu započítať s pohľadávkami, ktoré by veriteľ mohol mať voči spoločnosti po schválení plánu reorganizácie.

Z tohto pravidla však existujú výnimky. Nevzťahuje sa na súvisiace pohľadávky (pohľadávky, ktoré sú navzájom prepojené, napríklad na základe tej istej zmluvy alebo transakcie) alebo na pohľadávky, ktoré by sa podľa dohody pred začatím reorganizačného konania už mohli započítať.

2. Konkurz

Pokiaľ ide o konkurz, z judikatúry vyplýva, že od vynesenia rozsudku o vyhlásení konkurzu sa už nemôže uskutočniť žiadne zákonné, súdne ani dohodnuté započítanie, dokonca ani medzi existujúcimi pohľadávkami, ak doteraz stratili jednu z vlastností likvidity, splatnosti a vymeniteľnosti. Hoci rozsudok o vyhlásení konkurzu môže byť prekážkou v zákonnom započítaní, nemožno z toho usúdiť, že sa tak deje absolútne a retroaktívne. Rozsudkom o vyhlásení konkurzu nie je dotknuté zákonné započítanie, pokiaľ sa splnili príslušné podmienky pred začatím konkurzného konania. Odvolací súd (Cour d’appel) rozhodol, že „podozrivé obdobie nebráni tomuto typu započítania. Zákonné započítanie sa vykoná napriek zastaveniu platieb. Nepredstavuje úkon dlžníka a vykoná sa bez jeho vedomia; Článok 445 Obchodného zákonníka sa naň neodvoláva.“

Pokiaľ ide o súdne započítanie, toto nemožno vyhlásiť po začatí kolektívneho konania. Môže sa však vykonať počas podozrivého obdobia pod podmienkou, že rozsudok, ktorým sa o ňom rozhodlo, nadobudol právoplatnosť (lehota na podanie opravných prostriedkov uplynula). V tomto prípade účinok započítania nastáva len odo dňa vynesenia rozsudku.

Pokiaľ ide o dohodnuté započítanie, toto samozrejme nemôže nastať po začatí kolektívneho konania. Navyše nemôže nastať počas podozrivého obdobia, lebo sa podľa článku 445 Obchodného zákonníka považuje za nezvyčajný spôsob platby, na základe ktorého môže nastať strata práva. [1]

Je však potrebné poznamenať, že podľa zákona z 5. augusta 2005 o finančných zárukách (loi du 5 août 2005 sur les garanties financières) existujú špeciálne výnimky z vyššie opísaných pravidiel, pokiaľ ide napríklad o dohody o započítaní uzatvorené prípadne medzi stranami ku dňu začatia insolvenčného konania [alebo dokonca po začatí konania (pozri článok 18 a nasl. zákona z 5. augusta 2005 o finančných zárukách)].

[1] „La compensation comme garantie d’une créance sur un débiteur en faillite“ (Započítanie ako záruka pohľadávky u dlžníka v konkurze), Pierre HURT, J.T. 2010, s. 30.

6 Aké účinky má insolvenčné konanie na zmluvné vzťahy dlžníka?

1. Konkurz

Jedna z prvých ťažkostí, s ktorou sa správca stretne po začatí konkurzného konania, sú prebiehajúce zmluvy uzatvorené pred vyhlásením konkurzu. Mimo pracovných zmlúv, ktorých platnosť v plnom rozsahu končí ku dňu vyhlásenia konkurzu [článok L. 125-1 Zákonníka práce (Code du travail)], sa zvyčajne pripúšťa, že prebiehajúce zmluvy platia dovtedy, kým ich nevypovie správca.

Správca musí zvážiť dotknuté záujmy a rozhodnúť, či je dôvod dočasne pokračovať v týchto zmluvách alebo nie. Pokiaľ ide o zmluvné ustanovenia o vypovedaní zmluvy v prípade konkurzu jednej zo strán, treba rozhodnúť, či správca poprie uplatniteľnosť týchto ustanovení alebo nie (s vedomím, že platnosť týchto ustanovení je diskutabilná; napríklad v Belgicku sa tieto ustanovenia považujú za neplatné v prípade obchodného prenájmu).

V každom prípade v zásade prislúcha len správcovi, aby rozhodol medzi plnením a vypovedaním zmlúv. V prípade námietky druhej zmluvnej strany, ktorá žiada automatické vypovedanie zmluvy z dôvodu konkurzu, sa správca vystavuje súdnemu konaniu s neistým výsledkom a vzniku ďalších výdavkov na náklady konkurznej podstaty [1].

2. Súdna reorganizácia

V prípade začatia súdneho reorganizačného konania sa účinky na prebiehajúce zmluvy upravujú tak, aby spoločnosť mohla pokračovať vo svojej činnosti a mohla sa počas konania účinne reorganizovať.

Zásada nepretržitého pokračovania v činnosti: Začatie súdneho reorganizačného konania spravidla nevedie k automatickému ukončeniu prebiehajúcich zmlúv. Prebiehajúce zmluvy naďalej existujú a dlžník sa môže jednostranne rozhodnúť, či ich bude plniť alebo nie, ak je to nevyhnutné na zachovanie činnosti spoločnosti počas reorganizácie.

Sankčné doložky: Sankčné doložky, ktorých cieľom je paušálne pokryť prípadné škody vzniknuté v dôsledku nedodržania hlavného záväzku, sú počas obdobia odkladu pozastavené a až do úplného vykonania plánu reorganizácie. Veriteľ však môže do svojej pozastavenej pohľadávky zahrnúť skutočnú škodu, ktorá mu vznikla v dôsledku nesplnenia hlavného záväzku.

Ochrana zamestnancov: Pracovné zmluvy sa začatím reorganizačného konania automaticky neukončujú. V rámci plánu reorganizácie však môže byť potrebné prepúšťať z ekonomických dôvodov alebo vykonať zmeny pracovných podmienok. Tieto opatrenia musí schváliť súd a musia rešpektovať práva zamestnancov.

[1] Zdroje: Les procédures collectives au Luxembourg (Kolektívne konania v Luxembursku), Yvette HAMILIUS a Brice HELLINCKX (autori 3. kapitoly), Editions Larcier 2014, s. 86.

7 Aké účinky má insolvenčné konanie na konania začaté jednotlivými veriteľmi (s výnimkou prebiehajúcich súdnych konaní)?

1. Konkurz

Počas konkurzného konania sú exekučné opatrenia voči obchodníkom a ich majetku pozastavené. Žiadne ustanovenie zákona platné v Luxemburskom veľkovojvodstve však nebráni veriteľom vykonať úkony s cieľom zachovať integritu majetku ich dlžníka.

Vo všetkých týchto konaniach už dlžník nemôže slobodne nakladať so svojím majetkom. „Od rozsudku o vyhlásení konkurzu až do ukončenia konania nemožno platne podať žalobu proti samotnému úpadcovi, pokiaľ ide o majetok, ktorý je súčasťou konkurznej podstaty“. (Lux. 12. januára 1935, ods. 14, s. 27). „Nezabezpečení veritelia a veritelia s prednostnou pohľadávkou nie sú počas konkurzu oprávnení podať žalobu na úpadcu alebo dokonca na správcu, aby proti nim podal návrh na vydanie príkazu, ale môžu konať len prostredníctvom žaloby alebo žaloby o uznanie, aby bola ich pohľadávka uznaná“. (Cass., 13. novembra 1997, ods. 30, s. 265).

V niektorých prípadoch však úkony týkajúce sa disponovania možno stále vykonať aj na základe ručenia osoby, ktorú poveril okresný súd rozhodujúci v obchodných veciach (v prípade odkladu platby alebo kontrolovaného riadenia).

Navyše rozsudkom o vyhlásení konkurzu sa nesplatné dlhy stávajú splatnými a plynutie úrokov sa prerušuje.

2. Súdna reorganizácia

Dočasný zákaz predaja hnuteľného alebo nehnuteľného majetku: Počas trvania obdobia odkladu sa nemôžu podávať individuálne žaloby na uplatnenie pozastavených pohľadávok na hnuteľný alebo nehnuteľný majetok dlžníka.

3. Nadmerná zadlženosť

V prípade kolektívneho vysporiadania dlhov vedie rozhodnutie komisie o schválení žiadosti dlžníka v plnom rozsahu k pozastaveniu exekučných opatrení týkajúcich sa majetku dlžníka s výnimkou dlhov týkajúcich sa vyživovacej povinnosti, k pozastaveniu plynutia úrokov a k splatnosti nesplatných dlhov.

V prípade neúspešnej fázy dohodnutého vysporiadania môže zmierovací sudca, pred ktorým sa koná fáza súdneho vysporiadania, pozastaviť exekučné opatrenia za rovnakých podmienok, aké sa uvádzajú vyššie.

8 Aké účinky má konkurzné konanie na pokračovanie súdnych sporov, ktoré nie sú ukončené v čase začatia insolvenčného konania?

1. Konkurz

V súdnych konaniach, ktoré prebiehajú v okamihu začatia insolvenčného konania, právoplatne pokračuje správca qualitate qua. Žiadateľ alebo žiadatelia týchto súdnych konaní však musia regulovať konanie za účasti správcu, ktorý má jediný právomoc právoplatne zastupovať dlžníka úpadcu.

V prípade odsudzujúceho rozsudku dlžníka získa veriteľ alebo veritelia, ktorí začali spor pred začatím konkurzného konania dlžníka, právo, ktoré si môžu uplatniť v rámci likvidácie konkurzu. Nútený výkon tohto práva však nie je možný, pokiaľ bol rozsudkom o vyhlásení konkurzu dlžník zbavený správy celého svojho majetku.

2. Súdna reorganizácia

Hneď po podaní návrhu na súdnu reorganizáciu sa v zákone stanovujú ochranné opatrenia, ktoré majú dlžníkovi poskytnúť čas potrebný na vykonanie účinnej reorganizácie bez toho, aby bol okamžite vystavený tlaku konkurzného konania alebo zabavenia, s cieľom zachovať schopnosť spoločnosti pokračovať v činnosti. Na tento účel sú stanovené tieto opatrenia:

Zákaz vyhlásenia konkurzu: Pokiaľ súd nerozhodol o návrhu na súdnu reorganizáciu, aj keď bol podaný návrh na vyhlásenie konkurzu alebo bol začatý výkon rozhodnutia, dlžník nemôže byť vyhlásený za úpadcu. Pre spoločnosti to tiež znamená, že nemôžu byť zrušené súdnou cestou alebo podliehať administratívnemu zrušeniu bez likvidácie.

Prerušenie vykonávacieho konania: Po uplatnení exekučného opatrenia sa nesmie vykonať žiaden predaj hnuteľného alebo nehnuteľného majetku patriaceho dlžníkovi. To znamená, že veritelia nemôžu zabaviť a predať majetok dlžníka počas obdobia, keď sa súd zaoberá návrhom na súdnu reorganizáciu.

9 Aké sú hlavné charakteristiky účasti veriteľov v insolvenčnom konaní?

1. Konkurz

Uverejnením informácie o konkurze v jednom alebo viacerých denníkoch distribuovaných v Luxembursku sú veritelia informovaní o konkurze ich dlžníka. Vtedy sú povinní prihlásiť v kancelárii príslušného okresného súdu rozhodujúceho v obchodných veciach svoje pohľadávky so svojimi právami v lehote určenej v rozsudku o vyhlásení konkurzu. Súdny tajomník zaznamená stav a vystaví potvrdenie.

Prihlásenia pohľadávok musia byť podpísané a musí sa v nich uvádzať okrem iného priezvisko, meno, povolanie a bydlisko veriteľov, ako aj suma a príčiny pohľadávky a záruky, prípadne súvisiace práva. Následne sa jednotlivé prihlásené pohľadávky overia za prítomnosti správcu, dlžníka úpadcu a konkurzného sudcu.

V rámci tohto konania možno v prípade námietok predvolať veriteľov, aby sa vyjadrili k podrobnostiam týkajúcim sa ich pohľadávky, a to k odôvodneniu alebo presnej sume v prípade sporných posúdení.

Ak správca zistil existenciu majetku, ktorý možno rozdeliť medzi veriteľov, zvolá ich na zasadnutie na účel predloženia účtov, počas ktorého môžu veritelia zaujať stanovisko v súvislosti s návrhom na rozdelenie.

V prípade nedostatočného majetku sa vyhlási ukončenie konkurzu.

Ak správca neplní svoje povinnosti k spokojnosti veriteľov, veritelia môžu predložiť svoje sťažnosti konkurznému sudcovi, ktorý v prípade potreby môže pristúpiť k nahradeniu správcu.

2. Súdna reorganizácia

Účasť veriteľov v súdnom reorganizačnom konaní prostredníctvom kolektívnej zmluvy je kľúčovým prvkom úspechu reorganizácie. Hlavnými prvkami tejto účasti sú:

• Účasť na rokovaniach: Veritelia sa zúčastňujú na rokovaniach o podmienkach reorganizácie alebo reštrukturalizačného plánu. Plán môže obsahovať návrhy, ako je zníženie dlhu (čiastočné odpísanie), zmena splátkového kalendára alebo konverzia dlhu na vlastný kapitál.
• Hlasovanie o pláne reorganizácie: Veritelia majú právo hlasovať o pláne reorganizácie, ktorý navrhne dlžník. Na schválenie plánu je zvyčajne potrebný súhlas väčšiny veriteľov, často podľa kategórií pohľadávok (zabezpečení veritelia, nezabezpečení veritelia atď.). Podrobnosti hlasovania a požadovaná väčšina sa môžu líšiť v závislosti od typu postupu.
• Dohľad nad realizáciou plánu: Po schválení a potvrdení plánu súdom majú veritelia právo kontrolovať jeho vykonávanie. Správca vyrovnania (commissaire au sursis)môže byť poverený dohľadom nad riadnym plnením plánu a podávaním správ veriteľom a súdu. Ak dlžník nedodržiava plán, veritelia môžu požiadať súd o zásah.
• Zásah v prípade ťažkostí: Ak sa počas vykonávania plánu vyskytnú ťažkosti, veritelia môžu zasiahnuť a požiadať o vykonanie zmien v pláne alebo v závažných prípadoch o zmenu reorganizačného konania na likvidačné konanie.
• Opravné prostriedky a práva na námietky: Veritelia sa môžu odvolať proti rozhodnutiam, ktoré by boli pre nich nepriaznivé, napríklad proti potvrdeniu napadnutých pohľadávok alebo schváleniu plánu reorganizácie. Tieto opravné prostriedky sa musia uplatniť v lehotách a vo forme stanovených zákonom.

Cieľom týchto prvkov je zabezpečiť, aby veritelia mali možnosť vyjadriť sa k reorganizačnému postupu na základe kolektívnej zmluvy a aby boli ich práva chránené a zároveň sa spoločnosti v ťažkostiach poskytla šanca na prežitie.

3. Nadmerná zadlženosť

V prvom rade sú veritelia počas fázy dohodnutého vysporiadania povinní prihlásiť svoju pohľadávku na Informačnom a poradenskom útvare pre veci nadmerného zadlženia. Následne sa veritelia môžu aktívne zúčastniť na prijímaní návrhu dohodnutého vysporiadania, ktorý prijíma vyššie spomenutý útvar.

Mediačná komisia pre veci nadmerného zadlženia potom zvolá veriteľov a predstaví im návrhy vypracované v rámci dohodnutého vysporiadania. Aby sa návrh mohol považovať za prijatý, musí najmenej šesťdesiat percent veriteľov, ktorých pohľadávky predstavujú šesťdesiat percent objemu pohľadávok, uviesť, že súhlasia s návrhom dohodnutého vysporiadania. Mlčanie veriteľov sa považuje za súhlas.

10 Ako môže správca využívať a scudzovať majetok z konkurznej podstaty?

Správcovia konkurznej podstaty zastupujú úpadcu, ako aj jeho veriteľov; na základe tejto dvojakej pozície sú nielen poverení spravovať majetok konkurznej podstaty, ale sú ako navrhovatelia alebo odporcovia tiež oprávnení sledovať všetky činnosti, cieľom ktorých je zachovať majetok, ktorý má slúžiť veriteľom ako záloha, ako aj obnoviť majetok a zvyšovať jeho hodnotu vo všeobecnom záujme veriteľov (Odvolací súd, 2. júl 1880, ods. 2, s. 49).

Správca vykoná činnosti súvisiace so spoločnou zálohou veriteľov, ktorá predstavuje majetok úpadcu, to znamená činnosti, ktoré vedú k obnove, ochrane alebo likvidácii tohto majetku (Odvolací súd, 25. február 2015, ods. 37, s. 483).

Pokiaľ ide o prebiehajúce zmluvy po vyhlásení konkurzu, správca musí rozhodnúť, či je vhodné ich vypovedať alebo bude lepšie, pokiaľ umožnia uvoľniť aktíva, pokračovať v ich plnení s cieľom neskoršieho vyrovnania pasív úpadcu.

11 Ktoré pohľadávky možno prihlásiť voči konkurznej podstate dlžníka, a akým spôsob sa zaobchádza s pohľadávkami vzniknutými po začatí insolvenčného konania?

1. Konkurz

Všetci veritelia musia prihlásiť svoje pohľadávky nezávisle od povahy pohľadávky a od skutočnosti, či využijú prednostné právo alebo nie. Od tohto postupu sa však oslobodzujú pohľadávky konkurznej podstaty, teda tie, ktoré vznikli po začatí a v záujme konkurzného konania (napr.: náklady správcu, splatné nájomné po vynesení rozsudku o vyhlásení konkurzu a i.).

Pokiaľ ide o pohľadávky konkurznej podstaty, ktoré vznikli po začatí insolvenčného konania a ktoré vyplývajú z riadenia konkurzu, prípadne z pokračovania niektorých činností podniku v konkurze, tieto sa vyplácajú ako prvé pred rozdelením zvyšku majetku medzi veriteľov. Pohľadávky konkurznej podstaty sa v každom prípade vyplácajú prednostne pred pohľadávkami ostatných veriteľov.

2. Súdna reorganizácia

V rámci súdneho reorganizačného konania sa pohľadávky, ktoré sa majú prihlásiť voči záväzkom dlžníka, sú pohľadávky, ktoré vznikli pred začatím súdneho reorganizačného konania. Dlžník musí k svojmu návrhu pripojiť úplný zoznam nevyplatených veriteľov, či už uznaných alebo požadujúcich takýto status, vrátane ich mien.

Pohľadávky, ktoré vznikli po začatí súdneho reorganizačného konania, t. j. pohľadávky, ktoré vznikli počas súdnej reorganizácie, majú vo všeobecnosti osobitný režim. Pohľadávky týkajúce sa služieb poskytnutých dlžníkovi počas súdneho reorganizačného konania, či už vyplývajúce z nových záväzkov prijatých dlžníkom alebo zo zmlúv, ktoré v čase začatia konania ešte neboli uzavreté, sa v prípade konkurzu, likvidácie alebo prevodu na základe súdneho rozhodnutia považujú za „dlhy v rámci podstaty“. Aby sa tieto pohľadávky mohli považovať za dlhy v rámci podstaty v následnom kolektívnom konaní, musí existovať úzka súvislosť medzi ukončením súdneho reorganizačného konania a začatím kolektívneho konania (napríklad konkurzu). Táto súvislosť sa predpokladá, ak sa kolektívne konanie začne do 12 mesiacov od skončenia súdnej reorganizácie.

Rozdelenie odškodnenia: Odškodnenie, ktoré veriteľ požaduje v dôsledku ukončenia zmluvy alebo jej neplnenia, sa rozdelí pomerne podľa jeho vzťahu k obdobiu pred začatím súdneho reorganizačného konania alebo po začatí súdneho reorganizačného konania. To znamená, že ak je zmluva ukončená počas reorganizačného konania, s časťou náhrady, ktorá sa vzťahuje na obdobie po začatí reorganizácie, sa bude zaobchádzať inak ako s časťou náhrady, ktorá sa vzťahuje na predchádzajúce obdobie.

Prednosť platby za majetok zaťažený vecnými právami: Pohľadávky vyplývajúce z plnení, ktoré prispeli k udržaniu zábezpeky alebo vlastníctva (ako napríklad majetok, ku ktorému má veriteľ vecné právo), sa vyplácajú prednostne. To znamená, že výnosy z predaja tohto majetku sa prednostne použijú na splatenie týchto konkrétnych pohľadávok.

12 Aké sú pravidlá prihlasovania, overovania a schvaľovania pohľadávok?

1. Konkurz

V rámci konkurzného konania sa rozsudok o vyhlásení konkurzu zverejní rôznymi spôsobmi (tlač, zápis na obchodnom súde), aby sa veritelia dlžníka úpadcu mohli oboznámiť so situáciou a vyjadriť sa (článok 472 Obchodného zákonníka).

Vtedy musia veritelia prihlásiť svoju pohľadávku v kancelárii okresného súdu rozhodujúceho v obchodných veciach a predložiť listinné dôkazy (článok 496 Obchodného zákonníka).

Príslušný formulár umožňujúci veriteľom prihlásiť túto pohľadávku sa nachádza online na tejto adrese: https://justice.public.lu/fr/creances/declaration-creance.html.

Pohľadávky overí správca poverený likvidáciou konkurzu a možno proti nim vznieť námietky (článok 500 Obchodného zákonníka).

Akákoľvek prihlásená pohľadávka, proti ktorej sa vznesie námietka, sa musí vrátiť na súd.

Ak však spory vzhľadom na svoju povahu patria do právomoci iného súdu ako okresného súdu rozhodujúceho v obchodných veciach, postúpia sa späť súdu príslušnému na rozhodnutie vo veci samej. Medzitým je okresný súd rozhodujúci v obchodných veciach naďalej podľa článku 504 príslušný určiť sumu, do ktorej sa sporný veriteľ môže zúčastniť na rokovaní.

2. Súdna reorganizácia

Dlžník musí k svojmu návrhu pripojiť úplný zoznam nevyplatených veriteľov, či už uznaných alebo žiadajúcich o takýto štatút, s uvedením ich mena, adresy a výšky ich pohľadávky, s osobitným uvedením prípadného štatútu mimoriadneho nevyplateného veriteľa a akéhokoľvek majetku zaťaženého záložným právom zabezpečeným hnuteľným majetkom alebo hypotékou, alebo ktorý je vo vlastníctve veriteľa.

Povinné oznámenie: Dlžník musí osobitne informovať každého veriteľa o rozsudku do 14 dní od jeho vynesenia. Tým sa zabezpečí, že všetci veritelia budú o situácii informovaní a budú môcť primerane konať.

Nahliadnutie do zoznamu veriteľov: Veritelia majú právo nahliadnuť do zoznamu veriteľov uloženého v registri v súlade s pravidlami stanovenými zákonom. Tento zoznam obsahuje podrobnosti o všetkých pohľadávkach voči spoločnosti, čo umožňuje veriteľom overiť si vlastné postavenie.

Právo podať námietku: Každý veriteľ alebo prihlásený veriteľ môže napadnúť výšku alebo klasifikáciu svojej pohľadávky, ako ju uviedol dlžník. To zahŕňa aj spochybnenie triedy (bežnej alebo mimoriadnej), do ktorej bol veriteľ dlžníkom zaradený.

Postup pri riešení sporov: Ak sa veriteľ a dlžník nedohodnú, spor sa môže predložiť súdu, ktorý začal súdne reorganizačné konanie.

Úprava pohľadávok: Súd môže na spoločnú žiadosť veriteľa a dlžníka zmeniť výšku alebo zaradenie pohľadávky pôvodne určenej dlžníkom. Toto rozhodnutie oznámi kancelária veriteľovi.

Termín na predkladanie námietok: Ak veriteľ nepredloží svoju námietku súdu jeden mesiac pred pojednávaním, rozumie sa, že akceptuje sumu navrhovanú dlžníkom a môže hlasovať len do tejto výšky.

Spor týkajúci sa zoznamu veriteľov: Každá pozastavená pohľadávka uvedená v úradnom zozname pohľadávok môže byť napadnutá ktoroukoľvek zainteresovanou stranou. Žaloba smeruje proti dlžníkovi a veriteľovi, voči ktorého pohľadávke sa namieta. Súd po správe delegovaného sudcu vypočuje dotknuté strany a rozhodne o spore.

Príslušnosť súdu: Ak spor presahuje právomoc súdu zodpovedného za reorganizáciu, tento súd môže predbežne určiť výšku a postavenie pohľadávky na operácie súdnej reorganizácie, kým príslušný súd nerozhodne vo veci samej. Ak rozhodnutie o spore nemožno vydať rýchlo, súd môže predbežne určiť aj výšku a stav pohľadávky. Proti rozsudku, ktorým sa predbežne stanovuje výška a stav pohľadávky, sa nemožno odvolať, čo znamená, že ho nemožno napadnúť.

Úprava v prípade potreby: Na žiadosť dlžníka alebo veriteľa môže súd kedykoľvek a v nevyhnutných prípadoch na základe nových informácií zmeniť svoje rozhodnutie týkajúce sa výšky a stavu pozastavenej pohľadávky.

Aktualizácia zoznamu veriteľov: Dlžník musí v prípade potreby opraviť alebo doplniť zoznam veriteľov a predložiť ho kancelárii pred plánovaným pojednávaním. Registrátor je potom zodpovedný za oznámenie týchto zmien príslušným veriteľom.

3. Konanie o nadmernom zadlžení

V prípade nadmerného zadlženia musia veritelia dlžníka vo finančnej núdzi do jedného mesiaca po zverejnení stanoviska o kolektívnom vysporiadaní dlhov v registri prihlásiť svoje pohľadávky na Informačnom a poradenskom útvare pre veci nadmerného zadlženia.

Pohľadávka sa musí prihlásiť v súlade s článkami 6 a 7 nariadenia Luxemburského veľkovojvodstva zo 17. januára 2014 o vykonávaní zákona z 8. januára 2013 o nadmernom zadlžení (Règlement grand-ducal du 17 janvier 2014 portant exécution de la loi du 8 janvier 2013 concernant le surendettement).

Formulár na prihlásenie pohľadávok možno stiahnuť z webového sídla https://justice.public.lu/fr.html na tejto adrese: https://justice.public.lu/fr/creances/surendettement.html.

Mediačná komisia analyzuje prípustnosť prihlásenia pohľadávok.

13 Aké sú pravidlá rozdelenia výťažku? Aké je poradie pohľadávok a práv veriteľov?

Základná zásada, ktorá dominuje v konkurznom práve, spočíva v tom, že každý veriteľ musí dostať rovnaký podiel v pomere k výške svojej pohľadávky.

Niektorí veritelia využívajúci zábezpeku alebo prednostné právo sa vyplácajú prednostne.

Zabezpečení veritelia sa zoradia podľa zákonného poradia v súlade s verejným poriadkom (prenajímatelia nehnuteľností, hypotekárny veriteľ, záložný veriteľ obchodného majetku a hlavne štátna pokladnica v širšom zmysle).

Vo všeobecnosti sa správca odvoláva na články 2096 až 2098, článok 2101 a článok 2102 Občianskeho zákonníka (Code civil).

Správca musí overiť jednotlivé prípady a odvolať sa na zákonné ustanovenia a judikatúru.

Čisté aktíva sa rozdelia v prospech nezabezpečených veriteľov pomerným podielom v súlade s článkom 561 prvým pododsekom Obchodného zákonníka.

Ak správca pozná výšku odmien stanovenú súdom, zoradil zabezpečených veriteľov a pozná sumu, ktorá sa má rozdeliť medzi nezabezpečených veriteľov, zostaví návrh na rozdelenie majetku a predloží ho najprv konkurznému sudcovi. Podľa článku 533 Obchodného zákonníka správca pozve doporučeným listom všetkých veriteľov na predloženie účtov a k predvolaniu pripojí kópiu návrhu na rozdelenie majetku.

Úpadcu musí vyzvať súdny vykonávateľ, ak ho nevyzve súdny vykonávateľ, musí sa tak vykonať na základe uverejnenia informácie v denníku v Luxembursku.

Ak žiadny veriteľ nevznesie námietky voči predloženým účtom správcu, správca predloží zápisnicu o predložení účtov vystavenú na základe návrhu na rozdelenie majetku na podpis konkurznému sudcovi a súdnemu tajomníkovi.

Po predložení účtov správca vyplatí veriteľov.

14 Aké sú podmienky a účinky ukončenia insolvenčného konania (najmä ukončenia vyrovnaním)?

1. Konkurz

V prípade konkurzu môže po uskutočnení platieb správca podať žiadosť o ukončenie konania, v nadväznosti na ktorú sa vynesie rozsudok o ukončení konania a na základe neho, ako naznačuje názov, sa konkurzné konanie ukončí.

Podľa článku 586 Obchodného zákonníka úpadca, ktorý úplne uhradil všetky dlžné sumy a príslušné úroky a poplatky, môže získať zahladenie na základe žiadosti predloženej v tejto súvislosti na Najvyššom súde (Cour supérieure de justice).

2. Súdna reorganizácia

Súdne konanie o reorganizácii kolektívnou zmluvou môže byť ukončené za niekoľkých podmienok, zvyčajne v závislosti od úspechu alebo neúspechu reorganizácie. Hlavné podmienky sú takéto:

Úplné vykonanie plánu reorganizácie: Konanie môže byť ukončené po úspešnom vykonaní plánu súdnej reorganizácie. To znamená, že plánované opatrenia na reštrukturalizáciu spoločnosti a vyplatenie veriteľov boli vykonané v súlade s plánom schváleným súdom a prijatým veriteľmi.

Neplnenie alebo zlyhanie plánu: Ak sa plán reorganizácie nemôže vykonať alebo ak spoločnosť neplní záväzky prijaté v rámci tohto plánu, súdne reorganizačné konanie sa môže ukončiť. V tomto prípade sa konanie môže zmeniť na likvidačné konanie, ak finančná situácia spoločnosti neumožňuje jej ďalšie fungovanie.

Odstúpenie od zmluvy alebo ukončenie činnosti dlžníka: Dlžník môže požiadať o ukončenie reorganizačného konania, ak sa domnieva, že pokračovanie konania už nie je potrebné alebo že sa mu podarilo obnoviť svoju finančnú situáciu bez potreby pokračovať v konaní.

Úplné vyplatenie veriteľov: Ukončenie je možné aj vtedy, ak je dlžník schopný v plnej miere splatiť veriteľov zapojených do konania vrátane pohľadávok, ktoré vznikli pred začatím reorganizačného konania a po ňom.

Chýbajúce vyhliadky na reorganizáciu: Ak sa po analýze ukáže, že spoločnosť nie je možné reorganizovať, súd môže rozhodnúť o ukončení konania s cieľom začať likvidačné konanie.

Účinky ukončenia súdneho reorganizačného konania

Ukončenie súdneho reorganizačného konania má niekoľko právnych a ekonomických účinkov pre dlžníka aj veriteľov:

Zrušenie opatrení na pozastavenie: Ukončením konania sa ukončujú ochranné opatrenia, ktoré dlžník využíva, ako napríklad pozastavenie jednotlivých exekučných konaní a zákaz zabavenia. Veritelia potom získajú späť svoje právo žalovať dlžníka individuálne s cieľom vymôcť svoje pohľadávky, s výhradou akýchkoľvek dohôd alebo moratória zavedeného v rámci plánu reorganizácie.

Navrátenie riadenia: Ak bolo riadenie spoločnosti zverené dočasnému správcovi, ukončenie konania znamená navrátenie riadenia do rúk dlžníka.

Skončenie účinkov plánu reorganizácie: Ak sa plán reorganizácie vykonal v plnej miere, ukončením konania sa potvrdzuje, že boli splnené záväzky prijaté v rámci plánu reorganizácie a veritelia, ktorých sa plán týka, už nemôžu požadovať žiadne dodatočné platby v súvislosti s pohľadávkami, ktoré sa riešia v rámci konania.

15 Aké majú veritelia práva po ukončení insolvenčného konania?

1. Konkurz

Po ukončení insolvenčného konania veritelia získajú v prípade existencie majetku celú sumu alebo časť sumy svojej pohľadávky podľa podmienok o rozdelení stanovených v rozsudku o ukončení konania.

Veritelia by takisto mohli podať žalobu na základe článkov 1382 a 1383 Občianskeho zákonníka, aby sa vyvodila všeobecná zodpovednosť vedúcich predstaviteľov úpadcu, alebo žalobu založenú na článkoch 441-9 a 710-16 zákona o obchodných spoločnostiach (loi sur les sociétés commerciales) (zodpovednosť členov správnej rady a konateľov v rámci výkonu ich mandátu).

2. Súdna reorganizácia

Ak bolo súdne reorganizačné konanie ukončené z dôvodu úspešného vykonania plánu reorganizácie:

Vyplatenie pohľadávok podľa plánu: Veritelia si zachovávajú právo na platby v súlade s podmienkami plánu reorganizácie. Ak sa v pláne stanovuje odklad platieb, zníženie dlhu alebo iné podmienky, veritelia musia tieto ustanovenia dodržiavať.

Vymáhanie zostávajúcich pohľadávok: Ak sa v pláne nestanovilo úplné uspokojenie pohľadávky, veritelia môžu pokračovať vo vymáhaní zostávajúcich súm v súlade s harmonogramom stanoveným v pláne reorganizácie.

Obmedzený opravný prostriedok: Veritelia, ktorí prijali plán alebo boli rozhodnutím súdu nútení ho prijať, nemôžu dlžníka žalovať o sumu pohľadávok, ktoré boli v rámci plánu zrušené alebo znížené. Môžu si nárokovať len to, čo je stanovené v pláne.

Práva v prípade neúspechu reorganizácie a zmeny na likvidáciu

Ak bolo reorganizačné konanie ukončené z dôvodu neúspechu plánu a zmeny na likvidáciu:

Účasť na likvidácii: Veritelia majú právo zúčastniť sa po zmene na likvidačnom konaní. Ak tak ešte neurobili, musia svoje nároky uplatniť v tomto novom konaní.

Klasifikácia pohľadávok: Pohľadávky sa klasifikujú a uspokojujú podľa ich prioritného poradia, pričom sa rešpektujú privilégiá a záruky. Z výnosov z likvidácie majetku sú prednostne vyplácaní zabezpečení veritelia, ako sú hypotekárni veritelia alebo zamestnanci.

16 Kto má hradiť trovy insolvenčného konania?

1. Konkurz

Trovy týkajúce sa príkazu na konkurz tvoria súčasť výdavkov konkurznej podstaty.

Keďže ide o výdavky, ktoré vznikli v záujme konkurzného konania, tieto výdavky sa vyplácajú z konkurznej podstaty pred tým, než správca pristúpi k rozdeleniu zvyšku majetku jednotlivým veriteľom.

V článkoch 1 a 2 zákona z 29. marca 1893 o právnej pomoci a konaní o dlhoch (loi du 29 mars 1893 concernant l’assistance judiciaire et la procédure en débet) sa stanovujú jednotlivé výdavky, ktoré môžu vyplynúť z náležitostí insolvenčného konania, ako aj poradie ich vyplácania v prípade nedostatočného majetku.

Príslušný okresný súd určí odmenu pre správcu na základe nariadenia Luxemburského veľkovojvodstva z 18. júla 2003 (règlement grand-ducal du 18 juillet 2003).

Správca musí okresnému súdu rozhodujúcemu v obchodných veciach predložiť výkaz nákladov a poplatkov na základe získaného majetku.

V článku 536-1 druhom pododseku Obchodného zákonníka sa stanovuje, že výdavkami a odmenami v prípade ukončenia konkurzov pre nedostatok majetku sa bude ďalej zaoberať úrad pre správu nepriamych daní (Administration de l’Enregistrement) podľa podmienok stanovených v zákone z 29. marca 1893 o právnej pomoci a konaní o dlhoch.

2. Súdna reorganizácia

Hlavnú zodpovednosť za náklady a výdavky súdneho reorganizačného konania nesie dlžník, t. j. spoločnosť v ťažkostiach.

Odmeny právnych zástupcov: Odmeny právnych zástupcov, ako je napríklad správca vymenovaný súdom, správca vyrovnania alebo likvidátor, platí dlžník. Tieto poplatky spravidla stanovuje súd a hradia sa predovšetkým z majetku dlžníka.

Súdne poplatky: Súdne poplatky vrátane nákladov spojených s pojednávaniami, súdnymi rozhodnutiami a inými súdnymi poplatkami znáša tiež dlžník.

17 Aké sú pravidlá týkajúce sa neplatnosti, odporovateľnosti alebo nevymáhateľnosti právnych úkonov, ktoré poškodzujú kolektívny záujem veriteľov?

1. Konkurz

V rozsudku o vyhlásení konkurzu sa môže stanoviť obdobie zastavenia platieb úpadcu k skoršiemu dátumu, než je dátum rozsudku o vyhlásení konkurzu. Tento dátum však nemôže byť skorší ako 6 mesiacov pred vynesením rozsudku.

Na účely zachovania záujmov veriteľov sa obdobie medzi zastavením platieb a vynesením rozsudku o vyhlásení konkurzu kvalifikuje ako „podozrivé obdobie“.

Niektoré úkony, ktoré sa vykonajú v tomto období a ktoré by mohli poškodzovať práva veriteľov, sú neplatné a neúčinné. Patrí sem hlavne:

• akýkoľvek úkon týkajúci sa hnuteľného alebo nehnuteľného majetku, ktorý by úpadca previedol bezplatne alebo za úhradu, ak je predajná cena zjavne príliš nízka v porovnaní s hodnotou daného majetku,
• akákoľvek uskutočnená platba v hotovosti, prevodom, predajom, zápočtom alebo iným spôsobom za dlhy, ktoré by ešte neboli splatné,
• akákoľvek platba uskutočnená inak ako v hotovosti alebo prostredníctvom obchodných zmeniek za splatné dlhy,
• akákoľvek hypotéka alebo všetky iné vecné práva, ktoré odsúhlasí dlžník v súvislosti so zmluvnými dlhmi pred zastavením platieb.

Pokiaľ ide o iné úkony, zásada neplatnosti nie je automatická.

Niektoré platby uskutočnené úpadcom za splatné dlhy a všetky iné úkony za úhradu vykonané počas podozrivého obdobia sa môžu vyhlásiť za neplatné, ak sa preukáže, že tretie osoby, ktoré prijali platby alebo rokovali s úpadcom, mali vedomosť o jeho stave zastavenia platieb.

Ak veriteľ vie, že jeho dlžník nie je schopný čeliť svojim záväzkom, nesmie sa pokúšať o uprednostnenie na úkor kolektívneho záujmu veriteľov.

Hypotekárne a prednostné práva, ktoré sa právoplatne nadobudli, možno zapísať do dňa vynesenia rozsudku o vyhlásení konkurzu. Zápisy vykonané v priebehu 10 dní pred obdobím zastavenia platieb alebo neskôr však možno vyhlásiť za neplatné, ak uplynula lehota viac ako 15 dní medzi dátumom úkonu zakladajúceho hypotéku a dátumom zápisu.

Nakoniec všetky úkony alebo platby uskutočnené podvodom voči veriteľom, to znamená také, ktoré dlžník vykonal s vedomím ujmy spôsobenej veriteľovi (t. j. znížením hodnoty konkurznej podstaty, nedodržaním poradia pohľadávok a i.), sa považujú za neplatné bez ohľadu na dátum vykonania.

Pojem podozrivého obdobia sa neuplatňuje na zmluvy o finančných zárukách, ako ani na prípady budúcich pohľadávok postúpených subjektu zaoberajúcemu sa sekuritizáciou.

2. Nadmerná zadlženosť

Sudca môže prípadne určiť osoby zodpovedné za pomoc v sociálnej oblasti či v oblasti vzdelávania alebo riadenia financií, aby dohliadli na to, že časť príjmov dlžníka, ktorá nie je určená na splatenie dlhov, bude použitá na tie účely, na ktoré je určená.

Pri plnení svojich úloh sú tieto osoby oprávnené prijať akékoľvek opatrenie s cieľom zamedziť, aby sa táto časť príjmu odklonila od pôvodného cieľa alebo aby sa poškodili záujmy domácnosti dlžníka.