Výživné na rodinu

1 Čo znamenajú pojmy „výživné“ a „vyživovacia povinnosť“ v praxi? Ktoré osoby majú povinnosť platiť výživné inej osobe?

Povinnosť platiť výživné vyplýva z pokrvných príbuzenských vzťahov, nepokrvného príbuzenstva, (predchádzajúceho) manželského zväzku alebo zo vzťahu medzi rodičom a dieťaťom. Výživné je povinnosť prispievať na náklady na živobytie príjemcu (ďalej len „oprávnený na výživné“) napriek tomu, že žijú oddelene.

Vyživovacia povinnosť, ktorá medzi manželmi existuje počas manželstva, pokračuje aj po zániku manželstva. V rámci rozsudku o rozvode alebo neskoršieho rozsudku môže súd na ťarchu jedného z bývalých manželov priznať výživné druhému bývalému manželovi, ktorý nemá dostatočný príjem na pokrytie svojich nákladov na živobytie (a nemožno odôvodnene očakávať, že takýto príjem nadobudne), ak o to tento manžel požiada. Pri stanovení výživného sudca prihliada na potreby jedného oprávneného na výživné a na prostriedky (finančné zdroje) druhého bývalého manžela. Úlohu môžu zohrávať aj nefinančné faktory, ako napríklad trvanie manželstva alebo vek osoby, ktorá má nárok na výživné. Maximálna dĺžka vyživovacej povinnosti je päť rokov. Ak manželstvo alebo registrované partnerstvo trvali menej než 10 rokov, vyživovacia povinnosť sa skončí po uplynutí polovice času, ktorý trvalo manželstvo alebo registrované partnerstvo.

Existujú tri výnimky:

• ak manželia majú spolu deti, výživné pre (bývalého) manžela sa skončí, až keď najmladšie dieťa dosiahne vek 12 rokov,
• ak manželstvo trvalo najmenej 15 rokov a oprávnenému na výživné bude do 10 rokov priznaný starobný dôchodok, vyživovacia povinnosť sa skončí dňom začatia poberania starobného dôchodku,
• ak sa oprávnený na výživné narodil 1. januára 1970 alebo pred týmto dátumom, manželstvo alebo registrované partnerstvo trvali viac než 15 rokov a oprávnený na výživné ešte najmenej 10 rokov nemá nárok poberať dôchodok, dĺžka vyživovacej povinnosti je 10 rokov.

Súd môže na žiadosť oprávneného na výživné stanoviť lehotu v prípade, ak vzhľadom na všetky okolnosti prípadu by uplatnenie týchto zákonných lehôt bolo v rozpore so zásadami primeranosti a spravodlivosti. Táto žiadosť sa musí predložiť do troch mesiacov od ukončenia povinnosti.

Bývalí manželia sa vo veci výživného môžu dohodnúť mimosúdne. Takáto dohoda býva obyčajne stanovená v dohode (o rozvode). V praxi túto dohodu ratifikuje súd v čase rozvodu alebo ukončenia registrovaného partnerstva. Touto ratifikáciou sa zabezpečuje väčšia právna istota pre príjemcu, keďže dohodu môže vykonávať exekútor alebo v určitých prípadoch LBIO (Národná kancelária pre výber platieb výživného).

To isté platí aj pre výživné medzi bývalými registrovanými partnermi.

Vyživovacia povinnosť rodičov a nevlastných rodičov

Rodičia v závislosti od svojich prostriedkov musia uhrádzať náklady na starostlivosť a výchovu maloletých detí. Počas manželstva alebo registrovaného partnerstva sú aj nevlastní rodičia povinní vyživovať maloleté deti svojho manžela alebo registrovaného partnera, ktoré patria do ich rodiny. Rodičia a nevlastní rodičia sú takisto povinní uhrádzať náklady na živobytie a štúdium svojich (nevlastných) detí vo veku 18 až 21 rokov. Keď ich dieťa dosiahne vek 21 rokov, rodičia majú povinnosť platiť mu výživné iba v prípade, keď sa ocitne v núdzi.

Vyživovacia povinnosť biologických otcov/partnera matky

Okrem toho existuje povinnosť biologického otca dieťaťa hradiť výživné na každé dieťa, ktoré splodil (hoci ho neuznal), pokiaľ má dieťa len matku a nie je v rodinnom vzťahu právnej povahy s iným rodičom (inými slovami, ak neexistuje druhý zákonný rodič). Tá istá povinnosť sa vzťahuje aj na životného partnera matky, ktorá súhlasila s aktom, ktorý mohol viesť k splodeniu dieťaťa.

Vyživovacia povinnosť nerodičov, ktorí majú striedavú výchovu

Nerodič, ktorý má striedavú výchovu dieťaťa spoločne s rodičom tohto dieťaťa, má vyživovaciu povinnosť voči tomuto dieťaťu (článok 1:253w Občianskeho zákonníka). Vyživovacia povinnosť pokračuje do 21. roku dieťaťa, keď sa striedavá výchova končí, keďže dieťa dosiahlo plnoletosť.

Kedy sa musia platiť náklady na živobytie?

Povinnosť (nevlastných) rodičov voči maloletým deťom a mladým dospelým (nevlastným) deťom (a vyživovacia povinnosť rovnocenná povinnosti rodiča) existuje bez ohľadu na to, či je dieťa v núdzi. Vo všetkých ostatných vzťahoch existuje len právo na výživné pre osoby v núdzi.

Za osobu v núdzi sa považuje osoba, ktorá nemá dostatočný príjem na to, aby sa o seba mohla sama postarať, pričom nemožno odôvodnene očakávať, že takýto príjem sama nadobudne. Povinnosť (nevlastných) rodičov voči maloletým deťom a mladým dospelým (nevlastným) deťom (do veku 21 rokov) existuje bez ohľadu na to, či je dieťa v núdzi. Potreba výživného sa stanovuje aj v prípade detí vo veku do 21 rokov.

Ako sa určuje výška výživného?

V rámci zákonných kritérií na určenie výšky splatnej sumy výživného sa zohľadňuje potreba oprávneného na výživné a platobná schopnosť povinného na plnenie výživného.

2 Do akého veku môže dieťa poberať výživné? Existujú odlišné predpisy týkajúce sa výživného, ktoré sa vzťahujú na maloleté a dospelé osoby?

Rodičia musia uhrádzať náklady na starostlivosť a výchovu detí mladších ako 18 rokov (maloleté deti). Ide o náklady na živobytie a iné náklady spojené s výchovou dieťaťa, ako je napríklad vzdelanie a voľnočasové aktivity. Rodičia sú povinní uhrádzať náklady na starostlivosť a výchovu v závislosti od svojich prostriedkov. Táto povinnosť platí aj v prípade, že má dieťa vlastné prostriedky a/alebo príjem.

V prípade detí vo veku 18, 19 alebo 20 rokov („mladých dospelých“) sú rodičia zodpovední za uhradenie nákladov na živobytie a vzdelanie. Náklady na živobytie a vzdelanie majú rovnaký význam ako náklady na starostlivosť a výchovu počas detstva. Táto povinnosť platí aj v prípade, že deti majú vlastné prostriedky a/alebo príjem. Na základe akéhokoľvek štrukturálneho príjmu detí sa však určuje rozsah ich potreby výživného.

V prípade dieťaťa vo veku 21 rokov a starších majú rodičia vyživovaciu povinnosť iba vtedy, ak je dieťa v núdzi a ak nie je schopné postarať sa samo o seba, napríklad ak je dieťa telesne alebo duševne postihnuté.

3 Mám podať návrh na určenie výživného na príslušný orgán alebo na súd? Aké sú hlavné prvky tohto postupu?

Sumu výživného, ktorú musí povinný na plnenie výživného platiť, môžu určiť samotní účastníci konania a stanoviť ju dohodou alebo sa môže určiť na základe rozhodnutia súdu.

V kontexte konania o rozvod manželstva je súd často požiadaný aj o rozhodnutie o výživnom pre bývalého manžela alebo o výživnom na dieťa.

4 Je možné podať návrh v mene príbuzného (ak áno, ktorý stupeň príbuznosti) alebo dieťaťa?

Žiadosť musí predložiť právnik oprávneného na výživné. Podanie žiadosti bez právnika sa nepovoľuje. Maloleté deti na súde zastupuje ich právny zástupca (zvyčajne ide o rodiča).

5 Ak chcem podať návrh na začatie súdneho konania, ako zistím, ktorý súd je príslušným súdom?

Vnútroštátna právomoc

Pokiaľ ide o vnútroštátnu právomoc holandských súdov, vo veciach týkajúcich sa výživného je príslušným súdom prvého stupňa: súd v mieste bydliska navrhovateľa (jedného z navrhovateľov) alebo jedného z účastníkov konania uvedených v žiadosti, alebo v prípade, že neexistuje miesto bydliska niektorého z týchto účastníkov, je to súd v mieste skutočného bydliska jedného z nich. Odvolanie sa môže podať na odvolací súd, do ktorého územnej jurisdikcie patrí dotknutý súd.

Medzinárodná právomoc v rámci Európskej únie

Pokiaľ ide o vyživovaciu povinnosť v Európskej únii, od 18. júna 2011 sa uplatňuje nariadenie Rady (ES) č. 4/2009 z 18. decembra 2008 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a o spolupráci vo veciach vyživovacej povinnosti. V tomto nariadení sa uvádzajú ustanovenia týkajúce sa právomoci súdu.

Jadrom nariadenia o vyživovacej povinnosti je jeho článok 3, ktorý obsahuje štyri možné kritériá právomoci týchto súdov:

• súdu podľa miesta obvyklého pobytu povinného na plnenie výživného, alebo
• súdu podľa miesta obvyklého pobytu oprávneného, alebo
• ako vedľajšia príslušnosť: súdu, ktorý má právomoc konať o osobnom stave (napr. pôvod, zánik manželstva), alebo
• takisto ako vedľajšia príslušnosť: súdu, ktorý má právomoc konať o rodičovských právach a povinnostiach.

Účastníci konania môžu takisto na základe vzájomnej dohody vybrať jurisdikciu na základe určitých relevantných faktorov. V prípade uplatňovania nariadenia o vyživovacej povinnosti neexistuje požiadavka, podľa ktorej musí byť miesto obvyklého pobytu odporcu na území členského štátu. Nepodstatná je aj štátna príslušnosť účastníkov konania.

Keďže kritériá právomoci v uvedenom nariadení už nie sú obmedzené na prípady, keď má odporca domicil v EÚ, tieto kritériá sa vždy uplatňujú v Holandsku.

Medzinárodná právomoc mimo Európskej únie

Pokiaľ ide o medzinárodnú právomoc holandských súdov mimo Európskej únie, uplatňujú sa tieto ustanovenia. Ak odporca žije mimo Európskej únie, príslušným podľa Občianskeho súdneho poriadku je holandský súd. Podľa neho je holandský rozvodový súd oprávnený rozhodnúť o prechodných opatreniach, pokiaľ ide o rozvod alebo doplnkové ustanovenia, ako napríklad výživné alebo pokračovanie obývania domácnosti manželov. Holandský súd je takisto príslušným rozhodovať o nezávislom uplatňovaní výživného, ak:

• buď navrhovateľ, alebo jedna alebo viac zainteresovaných strán uvedených v žiadosti, žije v Holandsku,
• je vec inak dostatočne spojená s právnou oblasťou Holandska,
• si účastníci konania vybrali holandské súdy, alebo
• zainteresované strany sa zúčastnia na konaní a nevznesú námietku nedostatku právomoci.

6 Musím ako navrhovateľ podať návrh na súd prostredníctvom tretej osoby (napr. právneho zástupcu, ústredného alebo miestneho orgánu atď.)? Ak nie, aký postup sa uplatňuje?

Žiadosť o určenie, zmenu alebo ukončenie výživného musí predložiť právnik. Právnik zastupuje navrhovateľa počas pojednávania. Mená a adresy právnikov sú k dispozícii na webovom sídle Ako nájsť právnika – Holandská komora právnikov.

Existuje Asociácia rodinných právnikov a mediátorov pre rozvody, ktorej členovia sa okrem iného špecializujú na rozvody a výživné. Zaoberajú sa aj mediáciou a všetkým, čo s ňou súvisí.

7 Som povinný zaplatiť poplatky za začatie súdneho konania? Ak áno, aká je ich pravdepodobná výška? Ak nemám dostatočné finančné prostriedky, môžem získať právnu pomoc na pokrytie trov konania?

Je potrebné uhradiť príspevok na trovy súdneho konania. Ide o súdny poplatok. Okrem toho vzniknú náklady na právnika a súdneho úradníka.

Ak účastník konania nie je schopný (v plnej výške) uhradiť náklady na právnika, za určitých podmienok môže mať nárok na právnu pomoc. Ide o tzv. prípad právnej pomoci. Vláda hradí časť nákladov a účastník konania zaplatí „osobný príspevok“. Výška tohto „osobného príspevku“ závisí od príjmu a finančných prostriedkov účastníka konania. Právnu pomoc poskytuje Rada pre právnu pomoc. O právnu pomoc musí Radu pre právnu pomoc požiadať právnik.

V prípade priznania právnej pomoci sa zníži súdny poplatok aj vo veciach výživného.

Nárok na právnu pomoc sa vzťahuje aj na prípady cezhraničných sporov, t. j. ak má žiadateľ bydlisko inde ako v Holandsku. Tento nárok sa upravuje v smernici EÚ o zlepšení prístupu k spravodlivosti pri cezhraničných sporoch. O právnu pomoc možno požiadať s odvolaním sa na články 23A až 23K zákona o právnej pomoci (Wet op de rechtsbijstand) prostredníctvom Rady pre právnu pomoc so sídlom v Haagu a s použitím štandardného formulára uvedeného v prílohe k tejto smernici, ktorý je pre všetky členské štáty rovnaký.

8 Aký druh výživného súd pravdepodobne prizná? Ako sa vypočítava výška výživného? Ak sa zmenia životné náklady alebo rodinné pomery, môže byť rozhodnutie súdu o výživnom zmenené? Ak áno, ako (napr. systémom automatickej indexácie)?

Žiadosť o určenie, zmenu alebo ukončenie výživného na dieťa alebo partnera sa môže predložiť súdu. Žiadosť podáva právnik.

Súd vo svojom rozhodnutí zohľadní potreby a prostriedky účastníkov konania (finančné zdroje). Súdne orgány vypracovali odporúčania s cieľom zabezpečiť jednotné uplatňovanie týchto koncepcií v praxi (správa o kritériách v oblasti výživného uverejnená na webovom sídle Spravodlivosť). Tieto odporúčania nemajú účinok zákona a súdy a účastníci konania sa od nich môžu v jednotlivých prípadoch odchýliť.

Pre rozhodnutie súdu môžu byť dôležité tieto prvky príjmov a výdavkov (ich zoznam nie je úplný):

• príjem zo zamestnania (odmeny alebo zisky zo samostatnej zárobkovej činnosti),
• študijné granty,
• príjem z dôchodku alebo dávok,
• platby z prenájmu,
• existujúce možnosti zvýšenia príjmu (zárobková schopnosť),
• splátky a úroky z hypoték,
• iné štrukturálne mesačné náklady,
• poistné,
• finančné záväzky voči iným,
• suma všetkých dlhov a ich splátok. 

Zmeny týkajúce sa výšky výživného

Dohodu alebo súdne rozhodnutie môže zmeniť neskoršie rozhodnutie v prípade, ak pôvodná dohoda alebo rozhodnutie už nespĺňajú zákonné kritériá z dôvodu zmeny okolností. Novú výšku výživného si môžu dohodnúť aj účastníci konania medzi sebou.

Zákonná indexácia 

Minister spravodlivosti každoročne určí percento, o ktoré sa má zvýšiť výživné určené súdom alebo výživné stanovené vzájomnou dohodou. Pri výpočte tohto percentuálneho zvýšenia sa zohľadní vývoj miezd v súkromnom a verejnom sektore a trendy v iných sektoroch. Percento indexácie sa zverejňuje v úradnom vestníku.

Existuje niekoľko výnimiek z tejto automatickej úpravy výživného. Účastníci konania alebo súd môžu vylúčiť zákonnú indexáciu alebo stanoviť alternatívnu metódu indexácie.

9 Ako a komu sa vypláca výživné?

Výživné pre bývalých manželov sa vypláca priamo bývalému manželovi. Platby výživného určené pre maloleté deti sa vyplácajú priamo rodičovi, ktorý má dieťa vo svojej starostlivosti. Mladý dospelý dostáva výživné priamo.

10 Ak príslušná osoba (osoba povinná na plnenie výživného) neplatí výživné dobrovoľne, ako ju možno k tomu donútiť?

Ak sa súdnym rozhodnutím stanovila vyživovacia povinnosť voči dieťaťu a/alebo partnerovi a povinný na plnenie výživného mešká s jeho platbou, splnenie povinnosti možno presadiť prostredníctvom Národnej kancelárie pre výber platieb výživného (LBIO) formou zrážok zo mzdy alebo dávok povinného na plnenie výživného. Splnenie povinnosti môže vymáhať aj exekútor (k dispozícii sú aj iné druhy konfiškácie). Ak neexistuje súdne rozhodnutie, prípad sa musí predložiť na súd, pričom by sa na pomoc s prípadom mal povolať právnik.

11 Opíšte prosím stručne prípadné obmedzenia výkonu, najmä normy na ochranu dlžníka a premlčacie alebo prekluzívne lehoty vo vašom systéme.

V prípade zadržania časti dávok alebo mzdy sa musí zohľadniť suma, ktorá je vyňatá zo zrážok.

V prípadoch, keď súdnym rozhodnutím alebo dohodou ešte nebola stanovená žiadna platba, sa uplatňuje premlčacia lehota päť rokov.

V prípade platieb výživného, ktoré už boli stanovené, sa premlčacia lehota päť rokov vzťahuje na lehoty vzájomne dohodnutého výživného, ktoré už uplynuli, ale neboli dodržané. V prípade výživného stanoveného súdnym rozhodnutím je premlčacia lehota na jeho presadzovanie dvadsať rokov.

12 Existuje nejaká organizácia alebo správny orgán, ktorá mi môže pomôcť pri vymáhaní výživného?

V prípade nedoplatkov na výživnom na dieťa a/alebo partnera presadzovanie súladu zabezpečí Národná kancelária pre výber platieb výživného (LBIO) alebo sa na túto úlohu môže vymenovať exekútor.
Oprávnenie konať musí mať LBIO od oprávneného na výživné. LBIO môže v prípade potreby vyberať výživné prostredníctvom exekučného konania. LBIO môže napríklad zadržať časť mzdy, dávok alebo nehnuteľného či hnuteľného majetku povinného na plnenie výživného.

Oprávnenie konať musí mať LBIO od oprávneného na výživné. Výživné sa musí stanoviť prostredníctvom súdneho príkazu. Omeškané platby nesmú byť staršie ako šesť mesiacov v čase, keď sa k prípadu prizve LBIO (LBIO môže vymáhať omeškané platby staršie ako šesť mesiacov, ak v priebehu týchto šiestich mesiacov súd vydal rozhodnutie a ak bola uložená povinnosť doplatenia príspevkov).

LBIO môže v prípade potreby vyberať výživné prostredníctvom exekučného konania. LBIO môže napríklad zadržať časť mzdy, dávok alebo prostredníctvom exekútora môže zadržať nehnuteľný či hnuteľný majetok povinného na plnenie výživného.

Oprávnený na výživné môže využiť služby LBIO bezplatne. Po prijatí žiadosti o výber výživného kancelária LBIO pred výberom zahŕňajúcim náklady vyvinie úsilie na vyriešenie veci prostredníctvom mediácie a/alebo poskytnutím vysvetlenia. Tento postup je úspešný v asi troch štvrtinách prípadov. Ak však LBIO prevezme výber výživného, povinný na plnenie výživného uhradí poplatok za vymáhanie. LBIO si za výber výživného účtuje poplatok. Tento poplatok je vo výške 15 % mesačných dlžných súm a nedoplatkov na výživnom. Náklady na exekúciu sa takisto vymáhajú od povinného na plnenie výživného.

13 Môžu subjekty (vládne alebo súkromné) úplne alebo čiastočne plniť vyživovaciu povinnosť namiesto osoby povinnej na plnenie výživného?

LBIO ani exekútor nemôžu poskytovať preddavky na výživné.

14 Ak som v tomto členskom štáte a osoba povinná na plnenie výživného má bydlisko v inej krajine:

14.1 Môže mi orgán štátnej správy alebo súkromná organizácia v tomto členskom štáte poskytnúť pomoc?

LBIO má úlohy aj v oblasti medzinárodného výberu výživného. Tieto úlohy vyplývajú z nariadení a dohovorov, ktorých je Holandsko zmluvnou stranou.

Holandsko je zmluvnou stranou Dohovoru OSN o vymáhaní výživného v cudzine, ktorý bol podpísaný 20. júna 1956 v New Yorku (Newyorský dohovor). Ide o dohovor o vzájomnej právnej pomoci, ktorého cieľom je uľahčiť výber výživného v medzinárodných prípadoch. V krajinách, ktoré pristúpili k Newyorskému dohovoru, je jeho vykonávaním poverená jedna alebo viacero inštitúcií. V Holandsku je touto inštitúciou LBIO.

Od 1. augusta 2014 je platný Haagsky dohovor z 23. novembra 2007 o medzinárodnom vymáhaní výživného na deti a iných členov rodiny medzi členskými štátmi Európskej únie (v prípade Dánska len čiastočne) a ďalšími zmluvnými štátmi. Haagskym dohovorom sa nahrádza Newyorský dohovor medzi zmluvnými stranami v rozsahu, v akom sa zhoduje rozsah pôsobnosti obidvoch dohovorov. Pokiaľ ide o vzťahy medzi členskými štátmi EÚ, prednosť má nariadenie týkajúce sa vyživovacej povinnosti [nariadenie (ES) č. 4/2009].

Činnosti vykonávané kanceláriou LBIO a zahraničnými inštitúciami konajúcimi ako ústredné orgány sú v zásade bezplatné. Ústredný orgán znáša vlastné náklady týkajúce sa uplatňovania uvedeného nariadenia a dohovoru. Ústredný orgán nesmie od navrhovateľa požadovať úhradu iných nákladov, než sú samostatné výdavky vyplývajúce z dožiadaní o osobitné opatrenia.

14.2 Ak áno, ako je možné kontaktovať príslušný orgán štátnej správy alebo súkromnú organizáciu?

Ak žijete v Holandsku, obráťte sa na LBIO:

Národná kancelária pre výber platieb výživného (LBIO).

Postbus 8901
3009 AX Rotterdam

Na využitie služieb LBIO je potrebné predložiť formulár žiadosti. Tento formulár možno stiahnuť z webového sídla International maintenance allowance (Medzinárodné výživné).

15 Ak som v inej krajine a osoba povinná na plnenie výživného je v tomto členskom štáte:

15.1 Môžem podať návrh priamo orgánu štátnej správy alebo súkromnej organizácii v tomto členskom štáte?

Na žiadosť oprávnených na výživné, ktorí majú bydlisko v zahraničí, LBIO takisto vyberá výživné od povinných na plnenie výživného s bydliskom v Holandsku. Oprávnený na výživné nachádzajúci sa v inom členskom štáte, ktorý chce uplatniť pohľadávku na výživné od povinného na plnenie výživného s bydliskom v Holandsku, sa môže odvolať na systém stanovený dohovorom. Následne sa musí obrátiť na odosielajúci orgán vo svojej krajine, ktorý sa potom obráti na prijímajúci orgán v Holandsku (LBIO). Prijímajúci orgán následne vykoná potrebné opatrenia na získanie výživného.

15.2 Ak áno, ako je možné kontaktovať uvedený orgán štátnej správy alebo súkromnú organizáciu a aký typ pomoci mi môžu poskytnúť?

Kontaktné údaje sú uvedené v odpovedi na otázku 14.2.

16 Je tento členský štát viazaný Haagskym protokolom z roku 2007?

Áno.

17 Ak tento členský štát nie je viazaný Haagskym protokolom z roku 2007, ktoré právo sa použije na pohľadávky na výživné podľa jeho predpisov medzinárodného práva súkromného? Ktoré sú zodpovedajúce predpisy medzinárodného práva súkromného?

Neuplatňuje sa.

18 Aké sú pravidlá prístupu k spravodlivosti pri cezhraničných prípadoch v rámci EÚ podľa štruktúry kapitoly V nariadenia o vyživovacej povinnosti?

Tieto skutočnosti sú dôležité na vypracovanie ustanovení o účinnom prístupe a bezplatnej právnej pomoci podľa nariadenia o vyživovacej povinnosti (a dohovoru o vymáhaní výživného) v holandskom právnom poriadku.

LBIO konalo ako prijímajúci a postupujúci orgán v konaniach podľa Newyorského dohovoru ešte pred nadobudnutím účinnosti nariadenia a nadobudnutím platnosti dohovoru a ako prijímajúci orgán vykonáva postupy v prospech zahraničných navrhovateľov. LBIO ako prijímajúci orgán podľa článku 6 Newyorského dohovoru prijíma všetky potrebné opatrenia, aby v mene oprávneného na výživné zabezpečil vymoženie výživného. LBIO v medzinárodných konaniach o výživné koná ako účastník konania vo vlastnom mene. V konaniach na základe návrhu LBIO nevyberá žiadny súdny poplatok. LBIO zahraničnému navrhovateľov neúčtuje žiadne náklady, ktoré LBIO vznikli v súvislosti s konaním. V súlade s praxou uplatňovanou podľa Newyorského dohovoru sa môže uplatňovať článok 14 ods. 3 dohovoru a článok 44 ods. 3 nariadenia. Navrhovateľ totiž môže konať bez potreby právnej pomoci (v zmysle právneho zastupovania poskytovateľom právnej pomoci), keďže samotný ústredný orgán, LBIO, poskytuje potrebné služby bezplatne.

19 Aké sú opatrenia, ktoré prijíma tento členský štát, aby zabezpečil fungovanie aktivít opísaných v článku 51 nariadenia o vyživovacej povinnosti?

Podľa zákona o Národnej kancelárii pre výber platieb výživného (Wet LBIO) má LBIO dostatok možností na vykonávanie úloh stanovených v článku 51 nariadenia o vyživovacej povinnosti.

Týmto zákonom sa okrem iného upravuje povinnosť niekoľkých inštitúcií a služieb poskytovať LBIO bezplatné informácie, aby mohol plniť svoju úlohu ústredného orgánu.

 

Táto webová stránka je súčasťou portálu Vaša Európa.

Privítame vašu spätnú väzbu, pokiaľ ide o užitočnosť poskytnutých informácií.