Zákon o mediácii z roku 2017 nadobudol účinnosť 1. januára 2018. V zákone sú zahrnuté ustanovenia komplexného zákonného rámca na podporu urovnávania sporov prostredníctvom mediácie ako alternatívy k súdnemu konaniu. Cieľom uvedeného zákona je podporiť mediáciu ako prijateľnú, účinnú a efektívnu alternatívu k súdnemu konaniu, ktorou sa znížia náklady na právne zastupovanie, urýchli sa urovnávanie sporov, zníži sa stres a zmiernia sa negatívne emócie, ktoré často sprevádzajú súdne konania.
V uvedenom zákone:
- sú stanovené všeobecné zásady vedenia mediácie kvalifikovanými mediátormi – § 6 až § 8,
- sa poskytujú úvodné informácie ku kódexu postupov na vedenie mediácie kvalifikovanými mediátormi – § 9,
- sa stanovuje, že komunikácia medzi stranami počas mediácie je dôverná – § 10,
- sa stanovuje možnosť zriadiť v budúcnosti mediačnú radu s cieľom vykonávať dohľad nad rozvojom tohto odvetvia – § 12,
- sa zavádza povinnosť právnych zástupcov a advokátov radiť stranám sporu, aby ako prostriedok na urovnanie sporu využili mediáciu – § 14 a § 15,
- sa stanovuje, že súd z vlastnej iniciatívy alebo na základe iniciatívy účastníkov konania môže vyzvať účastníkov konania, aby zvážili mediáciu ako prostriedok na urovnanie sporu – § 16,
- sa stanovuje účinok mediácie na premlčacie a prekluzívne lehoty – § 18,
- sa uvádza, že pri určovaní nákladov v súvislosti s konaním podľa § 16 zákona súd môže, pokiaľ to považuje za primerané, zohľadniť to, že účastník konania bez uvedenia opodstatnených dôvodov odmietol zvážiť alebo nezvážil využitie mediácie, alebo to, že účastník konania, ktorého súd v zmysle § 16 vyzval zúčastniť sa na mediácii, tak bez uvedenia opodstatnených dôvodov odmietol urobiť alebo tak neurobil – § 20 a § 21.
Do rozsahu uvedeného zákona sa zahŕňajú všetky občianske súdne konania, ktoré sa môžu začať pred súdom, okrem určitých výnimiek stanovených v § 3 zákona.