1 Ktoré vecné práva by mohli vyplynúť z dedenia podľa právneho poriadku tohto členského štátu?
Podľa francúzskeho práva „je zábezpeka vecným právom zákonná, súdna alebo zmluvná podľa toho, či sa priznáva zo zákona vzhľadom na povahu pohľadávky, na základe ochranného rozhodnutia alebo na základe dohody. Môže byť hnuteľná alebo nehnuteľná v závislosti od toho, či sa týka hnuteľného alebo nehnuteľného majetku. Je všeobecná, ak sa vzťahuje na všetok hnuteľný a nehnuteľný majetok, alebo sa vzťahuje iba na hnuteľný majetok či iba na nehnuteľný majetok. Je osobitná, ak sa týka len konkrétneho alebo stanoviteľného hnuteľného alebo nehnuteľného majetku. “ (článok 2324 občianskeho zákonníka).
Zábezpeka v zásade pretrváva aj po smrti jednej zo strán zabezpečenej transakcie, a to prostredníctvom prechodu majetku a záväzkov zosnulého na jeho dedičov. Univerzálny prechod v dôsledku smrti sa týka všetkých typov zábezpek, či už klasických, zákonných alebo súdnych.
Dedením ako takým teda nevznikajú nové vecné práva k hnuteľnému majetku, ale prechodom majetku sa na dediča prenášajú existujúce vecné práva.
Podľa článku 2329 občianskeho zákonníka existujú tieto vecné práva k hnuteľnému majetku, ktoré môžu byť predmetom dedičstva:
„1. záložné práva na hnuteľný majetok,
2. zadržiavacie právo na hmotný hnuteľný majetok,
3. ručenie nehmotným hnuteľným majetkom,
4. majetok zadržaný alebo postúpený z titulu zábezpeky. “
Okrem toho existujú vecné práva k nehnuteľnému majetku, ktoré môžu prejsť alebo vzniknúť v dôsledku smrti:
- vlastnícke právo a jeho rozdelenie,
- užívacie právo alebo právo na bývanie,
- právo zriadiť stavbu,
- bremená,
- dlhodobý prenájom.
V rámci vysporiadania dedičstva môžu prejsť alebo vzniknúť aj zábezpeky vecným právom k nehnuteľnému majetku, ako sú záložné práva, zadržiavacie právo na nehnuteľný majetok a hypotéky (článok 2375 občianskeho zákonníka). Nehnuteľný majetok prechádza na dedičov zaťažený zábezpekou vecným právom.
2 Zapisujú sa tieto vecné práva do registra ako práva k nehnuteľnostiam alebo hnuteľným veciam, a ak áno, je takýto zápis povinný? Do akého registra alebo registrov sa zapisujú, aké sú požiadavky na zápis a aký je postup?
V prípade práva na hnuteľnú zábezpeku sa zábezpeka vzťahuje na majetok, preto smrť jednej zo strán zábezpeky neznamená zánik zábezpeky.
Táto zábezpeka je však verejná, zapísaná v registri, takže je vykonateľná voči všetkým, a je na dedičoch dlžníka alebo vlastníka, aby uskutočnili formálnu zmenu u príslušného tajomníka, aby sa meno nového príjemcu zapísalo do registra hnuteľných zábezpek a iných súvisiacich transakcií.
Francúzske právo umožňuje dedičovi vykonať túto zmenu uplatnením článku R. 521-16 obchodného zákonníka: „Ak sa žiadosť o zmenu zápisu týka informácií o dlžníkovi alebo vlastníkovi majetku, v prípade ktorého nie je dlžníkom, a ktoré sú uvedené v článku R. 521-6 ods. 2, 3 a 4, tajomník nahradí zapísané informácie týmito informáciami. V prípade lízingových transakcií týkajúcich sa hnuteľného majetku sa nahrádzajú len informácie o dlžníkovi. V ostatných prípadoch tajomník uvedie informácie o zmene spolu s dátumom pôvodného zápisu na okraj pôvodného zápisu. “
Podporné dokumenty, ktoré sa majú predložiť, musia umožňovať novému príjemcovi preukázať, že je dedičom bývalého dlžníka alebo vlastníka.
Každý prechod alebo vznik vecných práv k nehnuteľnému majetku v dôsledku smrti musí byť doložený notárskym osvedčením, v ktorom sa uvádza, či osoby oprávnené dediť alebo odkazovníci súhlasili, a ak áno, uvedú sa aj podmienky takéhoto súhlasu v súlade s článkom 29 dekrétu č. 55-22 zo 4. januára 1955.
Tieto vecné práva k nehnuteľnému majetku prechádzajúce alebo vznikajúce v dôsledku smrti sa zapisujú do registra prostredníctvom katastra nehnuteľností, ak vyplývajú z:
- dedenia zo zákona, ktoré zahŕňa len prechod vlastníctva alebo vznik užívacieho práva,
- dedenia zo závetu, ktoré umožňuje odkázať akékoľvek vecné právo k nehnuteľnému majetku (vecné bremeno, užívacie právo a právo na bývanie).
V departementoch Bas-Rhin, Haut-Rhin a Moselle sa tento zápis vykonáva z historických dôvodov v pozemkovej knihe, ktorú vedie sudca pozemkovej knihy (zákon z 1. januára 1924). Na ostrove Mayotte sa od 1. januára 2008 vyžaduje registrácia všetkých nehnuteľností do pozemkovej knihy, ktorú vedie oddelenie ochrany nehnuteľného majetku, ako aj zápis všetkých majetkových prevodov a zápis práv k týmto nehnuteľnostiam (článok 2509 občianskeho zákonníka).
V ostatných častiach Francúzska sa údaje zverejňujú v registri nehnuteľností, ktorý sústreďuje informácie a obsahuje osobné záznamy a záznamy o nehnuteľnostiach. Register nehnuteľností vedie úrad katastra nehnuteľností.
Podľa článku 28 ods. 3 dekrétu č. 55-22 zo 4. januára 1955 je zverejnenie povinné pre notárske osvedčenia vyhotovené na účely zápisu prechodu alebo vzniku vecných práv k nehnuteľnému majetku v dôsledku smrti.
Článok 69 ods. 6 dekrétu zo 14. októbra 1955 rozširuje rozsah pôsobnosti notárskeho osvedčenia na:
- zákonné užívacie právo priznané pozostalému manželovi/pozostalej manželke podľa článku 767 občianskeho zákonníka,
- prechod vecných práv k nehnuteľnému majetku vyplývajúci z darovania medzi manželmi v prospech pozostalého, a to na základe manželskej zmluvy alebo počas manželstva,
- priznanie vecných práv k nehnuteľnému majetku, ktoré vyplývajú v prospech pozostalého manžela/pozostalej manželky z ustanovení manželskej zmluvy, na základe ktorých sa každému z nich priznávajú nerovnaké podiely na spoločnom majetku, v súlade s článkom1520 a nasl. občianskeho zákonníka.
Podľa článku 33 dekrétu č. 55-22 zo 4. januára 1955 je lehota na splnenie formálnych náležitostí štyri mesiace odo dňa, keď bol notár požiadaný. Podľa článku 30 ods. 4 prvého pododseku tohto dekrétu môžu zodpovednosť niesť osoby oprávnené dediť, ak sa od notára vyžaduje, aby konal viac ako šesť mesiacov od smrti, alebo v prípadoch, keď neskoršia udalosť zmení dedičskú postupnosť, okruh dedičov alebo voľbu osôb oprávnených dediť, viac ako šesť mesiacov po tejto udalosti.
Notár, ktorý vyhotovuje listinu, je zodpovedný za jej podanie do katastra nehnuteľností.
V prípade listín, ktorými vznikajú, sa vyhlasujú alebo sa prevádzajú práva, zverejnenie nastáva po vložení listiny do registra publikácií.
3 Aké následky vyplývajú zo zápisu vecných práv?
Po zápise sa predpokladá, že nadobúdateľ z titulu dedenia je oprávneným držiteľom a má právo požívať rovnakú ochranu ako postupiteľ vo vzťahu ku každému potenciálnemu nadobúdateľovi z radov tretích strán, ktorý nepožiadal o zápis svojho práva.
Podľa všeobecného francúzskeho práva umožňuje kataster nehnuteľností informovať tretie strany vďaka zásade voľného prístupu do registra nehnuteľností zakotvenej v článku 2449 občianskeho zákonníka a riešiť spory o vecné práva k nehnuteľnému majetku. Zápis nezakladá vecné právo k nehnuteľnému majetku a je len nevyhnutnou podmienkou na to, aby tieto listiny boli vykonateľné voči tretím stranám.
Nezverejnenie prechodu alebo vzniku vecných práv k nehnuteľnému majetku v dôsledku smrti sa nepostihuje nevykonateľnosťou voči tretím stranám, s výnimkou osobitného dedičstva, na rozdiel od listín alebo rozhodnutí týkajúcich sa prevodu alebo vzniku vecných práv medzi žijúcimi osobami.
Postih vo forme nevykonateľnosti sa nemá uplatňovať, pretože univerzálni dedičia alebo dedičia pomernej časti dedičstva sú nástupcami zosnulého. Tretie strany sa teda nemôžu domnievať, že zosnulý je stále vlastníkom práv, a preto nie sú oprávnené ignorovať tento prechod alebo vznik práv. V Alsasku-Moselsku (tzn. v departementoch Bas-Rhin, Haut-Rhin a Moselle) sú účinky zverejnenia podobné všeobecnému francúzskemu právu, je však potrebné uviesť niekoľko osobitostí:
- predmetom zverejnenia nie sú listiny, ale práva,
- všetky práva, ktoré podliehajú zverejneniu, sa zverejňujú na účely vykonateľnosti voči tretím stranám (článok 38 zákona z 1. júna 1924),
- na zverejnené práva sa vzťahuje predpoklad správnosti vzhľadom na to, že sudca pozemkovej knihy zabezpečuje ich kontrolu. Dôkazné bremeno preto nesie osoba, ktorá zverejnené práva spochybňuje.
Na ostrove Mayotte sa po registrácii nehnuteľnosti do pozemkovej knihy vydáva list vlastníctva, ktorý osvedčuje vlastníka. Zápis vecných práv k nehnuteľnému majetku do pozemkovej knihy ich robí vykonateľnými voči tretím stranám.
Tieto pravidlá sú legislatívne.
4 Sú v platnosti nejaké osobitné pravidlá a postupy na prispôsobenie vecného práva, na ktoré má osoba nárok na základe rozhodného práva pre dedenie, v prípade, že právny poriadok členského štátu, v ktorom sa tohto práva dovoláva, toto vecné právo nepozná?
Vo francúzskom práve neexistuje žiadne osobitné pravidlo ani postup na úpravu neznámeho vecného práva.