Prispôsobenie vecných práv

1 Ktoré vecné práva by mohli vyplynúť z dedenia podľa právneho poriadku tohto členského štátu?

Predovšetkým treba upozorniť na to, že vecnými právami môžu byť práva na používanie (direitos reais de gozo) alebo záložné práva (direitos reais de garantia).

Po druhé, okrem vecných práv na hmotné veci časť právnej vedy obhajuje existenciu vecných práv na nehmotné veci.

V Portugalsku sa v právnom poriadku zakotvuje zásada uzavretého počtu, numerus clausus, alebo vyčerpávajúca povaha vecných práv [článok 1306 Občianskeho zákonníka (Código Civil)].

PRÁVA, KTORÉ MÔŽU BYŤ PREDMETOM DEDENIA

Skupina práv, ktoré nezanikajú úmrtím svojho nositeľa, ale pokračujú aj po ňom, môže byť predmetom dedenia.

V článku 2025 portugalského Občianskeho zákonníka sa odkazuje na to, čo môže byť predmetom dedenia. Právne vzťahy, ktoré zanikajú úmrtím svojho príslušného vlastníka z dôvodu svojej povahy alebo zo zákona, nie sú predmetom dedenia; odňateľné práva takisto môžu zaniknúť smrťou nositeľa, ak to tak nositeľ stanovil.

Napríklad užívacie práva a vecné práva na používanie a na užívanie nehnuteľnosti sú vecné práva, ktoré zo zákona zanikajú úmrtím ich nositeľa (článok 1476 ods. 1 písm. a) a článok 1485 Občianskeho zákonníka).

Aktuálne znenie Občianskeho zákonníka v portugalčine je k dispozícii na tomto odkaze.

S výnimkou užívacieho práva (článok 1443 Občianskeho zákonníka), vecných práv na používanie a na užívanie nehnuteľnosti (článok 1485 Občianskeho zákonníka), vecných práv, na ktoré sa vzťahuje niektorá zo situácií uvedených v článku 2025 Občianskeho zákonníka, alebo iných prípadov osobitne stanovených v iných právnych ustanoveniach, zvyšné vecné práva spravidla môžu byť predmetom dedenia.

Určité práva sú obmedzené, napríklad vecné práva týkajúce sa registrovaných zbraní, ktoré sa môžu dediť len za istých podmienok uvedených v článku 37 právneho rámca pre zbrane a muníciu (Regime Jurídico das Armas e Munições), a to na základe povolenia národného riaditeľa verejnej polície (Polícia de Segurança Pública – PSP).

Právny rámec pre zbrane a muníciu schválený zákonom č. 5/2006 z 23. februára 2006 je k dispozícii v portugalčine na tomto odkaze.

VECNÉ PRÁVA NA POUŽÍVANIE

V právnom poriadku sa stanovujú tieto vecné práva na používanie [články 1302 až 1575 Občianskeho zákonníka a právny rámec pre časovo vymedzené užívanie nehnuteľnosti (Regime Jurídico da Habitação Periódica) uvedený ďalej]:

• vlastnícke právo (direito de propriedade) (článok 1302 Občianskeho zákonníka),
• spoluvlastníctvo (compropriedade) (článok 1403 Občianskeho zákonníka),
• bytové spoluvlastníctvo (propriedade horizontal) (článok 1414 Občianskeho zákonníka),
• užívacie právo (usufruto) (článok 1439 Občianskeho zákonníka),
• vecné práva na časovo vymedzené užívanie nehnuteľnosti (direito real de habitação periódica) (článok 1484 Občianskeho zákonníka),
• vecné práva na časovo vymedzené užívanie nehnuteľnosti (direito real de habitação periódica),
• právo stavby (direito de superfície) (článok 1524 Občianskeho zákonníka),
• vecné bremená (servidões prediais) (článok 1543 Občianskeho zákonníka).

Právny rámec pre časovo vymedzené užívanie nehnuteľnosti bol schválený zákonnou vyhláškou č. 275/93 z 5. augusta 1993, ktorá je k dispozícii v portugalčine na tomto odkaze.

VECNÉ PRÁVA SÚVISIACE SO ZÁRUKAMI

V Občianskom zákonníku sa uvádzajú tieto vecné práva súvisiace so zárukami:

• úžitkové záložné právo (consignação de rendimentos) (článok 656),
• záložné právo (penhor) (článok 666),
• hypotéka (hipoteca) (článok 686),
• prednostné právo na nehnuteľnosť (privilégios imobiliários) (články 743 a 744),
• právo zadržania (direito de retenção) (články 754 a 755).

VECNÉ PRÁVA NA HMOTNÉ VECI

V článku 1302 Občianskeho zákonníka sa stanovuje, že iba hnuteľné alebo nehnuteľné hmotné veci (vrátane vody) sa môžu stať predmetom vlastníckeho práva, ktoré sa riadi týmto zákonníkom.

VECNÉ PRÁVA NA NEHMOTNÉ VECI

Článok 1303 Občianskeho zákonníka obsahuje odkaz na duševné vlastníctvo, ktoré sa zas riadi zákonníkom priemyselného vlastníctva (Código da Propriedade Industrial). Časť právnej vedy potvrdzuje, že duševné vlastníctvo je koncepcia, v ktorej sa spájajú autorské práva a práva súvisiace s autorským právom s priemyselným vlastníctvom. V portugalskom právnom poriadku sa zachovávajú dve kategórie: duševné vlastníctvo (v Občianskom zákonníku) a priemyselné vlastníctvo (v zákonníku priemyselného vlastníctva zverejnenom v prílohe k zákonnej vyhláške č. 110/2018 z 10. decembra 2018).

Podľa článku 2 zákonníka priemyselného vlastníctva do priemyselného vlastníctva patrí oblasť rybárstva, poľnohospodárstva, lesného hospodárstva, živočíšnej výroby a ťažobného priemyslu, priemyslu a obchodu v úzkom zmysle slova, ako aj všetky prírodné alebo vyrobené produkty a služby.

Právna veda nie je jednotná v otázke, či sa vo vnútroštátnom práve uznáva právo vlastníctva a ostatné vecné práva na nehmotné veci, napr. vlastníctvo obchodnej organizácie alebo duševného vlastníctva. Táto otázka podlieha výkladu súdov.

Zákonník priemyselného vlastníctva riadi práva na patenty, úžitkové vzory, polovodičové výrobky, vzory, ochranné známky, odmeny, logá, označenia pôvodu a zemepisné označenia, ako aj ich úpravy a prenos.

Práva vyplývajúce z patentov a úžitkových vzorov, ako aj zo zaznamenaných topografií polovodičových výrobkov, vzorov a ochranných známok a iných typických značiek sa môžu zaťažiť záložným právom – článok 6 zákonníka priemyselného vlastníctva.

Aktuálne znenie zákonníka priemyselného vlastníctva je k dispozícii v portugalčine na tomto odkaze.

Pokiaľ ide o obchodné spoločnosti, dedenie práv na účasť alebo podielov z dôvodu úmrtia jedného z partnerov a súvisiace požiadavky sú upravené v zákonníku o obchodných spoločnostiach (Código das Sociedades Comerciais), a to najmä v jeho:

• článku 184, pokiaľ ide o dedenie z dôvodu úmrtia partnera verejnej obchodnej spoločnosti,
• článkoch 198, 225 a 252, pokiaľ ide o dedenie z dôvodu úmrtia partnera spoločnosti s ručením obmedzeným,
• článkoch 469 a 475, pokiaľ ide o dedenie z dôvodu úmrtia partnera komanditnej spoločnosti.

Aktuálne znenie zákonníka o obchodných spoločnostiach je k dispozícii v portugalčine na tomto odkaze.

2 Zapisujú sa tieto vecné práva do registra ako práva k nehnuteľnostiam alebo hnuteľným veciam, a ak áno, je takýto zápis povinný? Do akého registra alebo registrov sa zapisujú, aké sú požiadavky na zápis a aký je postup?

Áno, spravidla sa tieto práva zapisujú do registra, a to tak, ako sa uvádza ďalej.

KATASTRÁLNE ÚRADY

Na katastrálnych úradoch (Conservatórias do Registo Predial) sa zapisujú skutočnosti súvisiace s právnym postavením budov vrátane týchto vecných práv [články 1 a 2 zákonníka o katastre nehnuteľností (Código de Registo Predial)]:

• právne skutočnosti, ktoré sú rozhodujúce pre vytvorenie, uznávanie, nadobúdanie alebo úpravu práva vlastníctva, užívacieho práva, práva na používanie a na užívanie nehnuteľnosti, práva stavby alebo vecného bremena,
• právne skutočnosti, ktoré sú rozhodujúce pre vytvorenie alebo úpravu bytového spoluvlastníctva a práv na časovo vymedzené užívanie nehnuteľnosti,
• zmeny vo vlastníctve pozemkov vyplývajúce z rozdelenia pôdy, zmeny štruktúry a rozdelenia spoločného vlastníctva, ako aj príslušné úpravy,
• ponuka prevodu alebo vecného bremena, preferenčných dohôd a naloženia s majetkom v závete, ak nadobudli účinnosť, ako aj prevzatie zmluvy vyplývajúce z týchto skutočností,
• postúpenie majetku veriteľom,
• hypotekárny úver, jeho prevod alebo úprava, určenie úrovne priority príslušnej registrácie a úžitkové záložné právo,
• postúpenie pohľadávok zabezpečených hypotékou alebo úžitkovým záložným právom v prípade, keď ide o prevod zábezpeky,
• nájom na viac než šesť rokov a jeho prevod alebo podnájom s výnimkou poľnohospodárskeho nájmu,
• záložné právo k úverovým pohľadávkam zaručeným hypotékou alebo úžitkovým záložným právom a akékoľvek ďalšie úkony alebo dohody, ktoré majú vplyv na tie isté pohľadávky,
• akékoľvek ďalšie obmedzenia vlastníckeho práva, ktoré podľa právneho poriadku podliehajú registrácii,
• právne skutočnosti, ktoré vedú k zániku práv, vecných bremien alebo vzniknutých nákladov.

Skutočnosti uvedené v predchádzajúcich bodoch je povinné zapisovať s výnimkou skutočností uvedených v článku 8-A zákonníka o katastre nehnuteľností.

Podľa článku 687 Občianskeho zákonníka sa hypotéka musí zapísať v katastri, inak sa vo vzťahu k účastníkom neuzná.

Podmienky zápisu pozemku do katastra sa stanovujú v týchto právnych ustanoveniach zákonníka o katastri nehnuteľností:

• pozemky, ktoré podliehajú povinnosti zápisu, lehoty a oprávnenosť práv na nehnuteľnosť sú stanovené v článkoch 8-B, 8-C, 8-D a 9,
• predregistrácia, pokračovanie registrácie – najmä zásada dedenia vlastníckeho práva a oslobodenie od predregistrácie v registri nákupov na základe rozdelenia/dedenia – sú stanovené v článkoch 34 až 35,
• oprávnenosť požiadať o zápis a možnosť vyjadrenia sú stanovené v článkoch 36 až 39,
• forma a prostriedky podania žiadosti o zápis – najmä právo na elektronický zápis – sú stanovené v článkoch 41 až 42-A,
• dokumenty na predloženie sú určené v článkoch 43 až 46.

Zákonník o katastri nehnuteľností v portugalčine je k dispozícii na tomto odkaze.

Podrobnejšie informácie o žiadostiach určených pre kataster nehnuteľností, obchodný register a evidenciu motorových vozidiel, napríklad návod, ako poslať žiadosť, požiadavky a služby, sú k dispozícii online na adrese https://justica.gov.pt/.

ÚRADY OBCHODNÉHO REGISTRA

Skutočnosti určené na zverejnenie právneho postavenia jednotlivých obchodníkov, obchodných spoločností, spoločností občianskeho práva s obchodnou formou a individuálnych spoločností s ručením obmedzeným sa zapisujú na úrade obchodného registra (Conservatórias do Registo Comercial). Na úrade obchodného registra sa zapisujú aj určité skutočnosti týkajúce sa právneho postavenia družstiev, verejných podnikov, doplnkových zoskupení a Európskych zoskupení hospodárskych záujmov (článok 1 zákonníka o obchodnom registri – Código do Registo Comercial).

Skutočnosti uvedené v článku 15 zákonníka o obchodnom registri sa musia zapísať do registra na úrade obchodného registra.

Podmienky zápisu do obchodného registra sú stanovené v článkoch 28 až 53 zákonníka o obchodnom registri.

Podľa článku 32 ods. 1 a 2 zákona o obchodnom registri:

• zapísať možno len skutočnosti uvedené v dokumentoch, ktorými sú právne doložené,
• dokumenty vyhotovené v cudzom jazyku sa môžu akceptovať, len ak sú preložené, s výnimkou tých, v ktorých sa uvádzajú skutočnosti podliehajúce zápisu prepisom, sú vyhotovené v angličtine, vo francúzštine alebo v španielčine, a prípadov, keď príslušný úradník ovláda daný jazyk.

Pokiaľ ide o finančné povinnosti, podľa článku 51 ods. 1 zákonníka o obchodnom registri nie je možné s konečnou platnosťou zapísať nijaký úkon podliehajúci poplatkom fiškálnej povahy bez zaplatenia alebo zabezpečenia daní.

Zákonník o obchodnom registri je k dispozícii v portugalčine na tomto odkaze.

REGISTRÁCIA CENNÝCH PAPIEROV

Tieto cenné papiere, okrem iného zaradené ako také v právnom poriadku, sú oprávnené ako cenné papiere:

• cenné papiere a akcie,
• dlhopisy,
• vlastné imanie,
• podielové listy podnikov kolektívneho investovania,
• rozdelené práva vlastníctva cenných papierov uvedených v predchádzajúcich odsekoch za predpokladu, že sa rozdelenie týka celej emisie alebo série alebo je zabezpečené v čase emisie,
• kryté záruky,
• ostatné dokumenty, ktoré predstavujú homogénne právne situácie za predpokladu, že sú prevoditeľné na trhu.

(článok 1 portugalského zákonníka o cenných papieroch – Código dos Valores Mobiliários)

Cenné papiere sú v registrovanej forme (článok 52 portugalského zákonníka o cenných papieroch).

Nadobudnutie cenných papierov, ako aj vytvorenie, úprava alebo zánik užívacieho práva, záložného práva alebo iných právnych situácií, ktoré zaťažujú cenné papiere, sa registrujú (spravidla ich registruje emitent alebo správca) a môžu byť predmetom dedenia.

Zápis cenných papierov, registračné subjekty, požiadavky na zápis, účinky zápisu na vznik, prevod a výkon práv a dedenie týchto práv sa líšia podľa kategórie zábezpeky uvedenej vyššie.

Táto vec sa upravuje v portugalskom zákonníku o cenných papieroch schválenom zákonnou vyhláškou č. 486/99 z 13. novembra 1999, ktorej aktuálne znenie je k dispozícii v portugalčine na tomto odkaze.

EVIDENCIE MOTOROVÝCH VOZIDIEL

Skutočnosti týkajúce sa právneho postavenia motorových vozidiel a ich prípojných vozidiel sa zapisujú v evidenciách motorových vozidiel (Conservatórias do Registo Automóvel).

Na účely registrácie sa za vozidlá považujú motorové vozidlá a ich prípojné vozidlá, na ktoré sa podľa zákonníka o cestnej premávke (Código da Estrada) vzťahuje registrácia.

V článku 117 zákonníka o cestnej premávke sa uvádza, ktoré vozidlá a prípojné vozidlá sú predmetom povinnej registrácie. Zákonník o cestnej premávke, schválený zákonnou vyhláškou č. 114/94 z 3. mája 1994, v jeho aktuálnom znení je k dispozícii v portugalčine na tomto odkaze.

V článku 5 zákonníka o registrácii motorových vozidiel (Código de Registo Automóvel) sa uvádzajú situácie, pri ktorých je registrácia povinná.

Motorové vozidlá nemožno založiť – článok 8 zákonníka registrácie motorových vozidiel.

Požiadavky na registráciu motorových vozidiel možno nájsť na tomto odkaze.

Registráciu motorových vozidiel upravuje zákonná vyhláška č. 54/75 z 12. februára 1975, ktorá je k dispozícii na tomto odkaze.

Treba uviesť aj nariadenie o registrácii motorových vozidiel (Regulamento do Registo de Automóveis), ktoré sa riadi zákonnou vyhláškou č. 55/75 z 12. februára 1975 a je k dispozícii na tomto odkaze.

NÁRODNÝ REGISTER LIETADIEL

Lietadlo alebo nezávislé vybavenie (motor, rotor, vrtuľa atď.) sa musia registrovať v národnom registri lietadiel (Registo Aeronáutico Nacional).

Žiadosť o registráciu sa podáva s použitím formuláru, ku ktorému sa priloží táto dokumentácia:

1. kúpno-predajná zmluva alebo iná kúpna listina;
2. potvrdenie o vyňatí z registra lietadiel krajiny predchádzajúcej registrácie alebo osvedčenie o neregistrácii;
3. osvedčenie o colnom konaní v prípade dovozu lietadla z krajiny mimo EÚ;
4. dve fotografie lietadla, jedna spredu a jedna zboku tak, aby bol vidieť namaľovaný kód štátu a evidenčné číslo, vo formáte 9 x 12, bez okraja a vytlačené v neutrálnych farbách.

Dokumenty vydané v cudzích krajinách musia obsahovať podpisy osôb riadne overené notárom a úradne potvrdené, s priloženou apostilou, v súlade s ustanoveniami článkov 3 a 4 Haagskeho dohovoru z 5. októbra 1961 o zrušení požiadavky vyššieho overenia zahraničných verejných listín ratifikovaného zákonnou vyhláškou č. 48450 z 24. júna 1968, alebo notársky overené a potvrdené portugalským diplomatickým alebo konzulárnym zástupcom v danej krajine.

Dokumenty vystavené v Portugalsku právnym subjektom musia niesť podpisy právnych zástupcov uznaných zákonom, so slovami „riadne splnomocnení pri náležitom výkone ich právomocí“.

Ďalšie informácie sa nachádzajú na webovom sídle národného úradu pre civilné letectvo (Autoridade Nacional de Aviação Civil).

REGISTER PLAVIDIEL

Registrácia plavidiel sa riadi zákonnou vyhláškou č. 265/72 z 31. júla 1972 (všeobecné nariadenie o prístavných orgánoch – Regulamento Geral das Capitanias), ktorá je k dispozícii na tomto odkaze.

Okrem toho sa uplatňuje zákonná vyhláška č. 96/89 z 28. marca 1989, ktorou sa ustanovuje medzinárodný register plavidiel Madeiry (Registo Internacional de Navios da Madeira), a ministerský vykonávací príkaz č. 715/89 z 23. augusta 1989 (Portaria n.° 715/89, de 23 agosto), ktorým sa upravujú určité prvky tohto registra.

Poznámka: zákonná vyhláška č. 96/89 z 28. marca 1989 sa opätovne zverejnila ako príloha k zákonu č. 56/2020 z 27. augusta 2020. Jej aktuálne znenie je k dispozícii na tomto odkaze.

V tomto právnom rámci:

• vnútroštátne plavidlá, okrem plavidiel patriacich námorným silám, musia mať registrované vlastníctvo, aby mohli vykonávať činnosti, podľa ktorých sa klasifikujú (článok 72 ods. 1 všeobecného nariadenia o prístavných orgánoch),
• obchodné plavidlá podliehajú aj komerčnej registrácii v súlade s príslušným právom (článok 72 ods. 3 všeobecného nariadenia o prístavných orgánoch),
• vnútroštátne plavidlá sa registrujú na námorných úradoch s výnimkou rekreačných plavidiel, ktoré registrujú organizácie uvedené v platných právnych predpisoch (článok 73 ods. 1 všeobecného nariadenia o prístavných orgánoch),
• v prípade nákupov alebo stavby nových lodí má právomoc námorný úrad uvedený v príslušnom povolení (článok 73 ods. 2 všeobecného nariadenia o prístavných orgánoch),
• v prípade nákupov alebo opráv lodí je príslušným vykonávať registráciu námorný úrad, v ktorom boli zaregistrované náhradné jednotky (článok 73 ods. 3 všeobecného nariadenia o prístavných orgánoch),
• plavidlo postavené alebo nadobudnuté v prístave na ktorejkoľvek časti územia štátu sa môže predať alebo registrovať v inom prístave tej istej alebo inej časti územia za predpokladu, že má zodpovedajúce povolenie (článok 73 ods. 4 všeobecného nariadenia o prístavných orgánoch),
• ľahké plavidlá na palube, aj keď ide o záchranné člny, malé pomocné rybárske plavidlá a malé nemotorizované plážové plavidlá bez plachiet, ako sú loďky, skify, nafukovacie člny a šliapacie plavidlá na použitie vo vzdialenosti najviac 300 m počas odlivu, sú oslobodené od registrácie, podliehajú však právomoci námorného úradu, ktorý zodpovedá za vydávanie licencií na ich prevádzku (článok 77 všeobecného nariadenia o prístavných orgánoch).

Požiadavky na registráciu plavidiel sú stanovené v článku 78 všeobecného nariadenia o prístavných orgánoch.

Konkrétne, pokiaľ ide o registráciu vozidiel v prípade dedenia z dôvodu úmrtia:

• v prípade dedenia vychádzajú zmeny registrácie z osvedčenia o rozdelení dedičstva alebo z tabuľky rozdelenia a príslušného potvrdzujúceho rozsudku doplnených dokumentom vydaným príslušným finančným úradom, v ktorom sa potvrdzuje, že príslušná daň z dedičstva (článok 82 ods. 2 všeobecného nariadenia o prístavných orgánoch) bola zaplatená, zaistená alebo že nie je splatná,
• registráciu zahraničných plavidiel nadobudnutých v dôsledku dedenia alebo prostredníctvom žaloby podanej na portugalských súdoch vykonáva námorný úrad stanovený vyšším orgánom (článok 75 ods. 3 všeobecného nariadenia o prístavných orgánoch).

REGISTER ZBRANÍ

Právny rámec pre zbrane a muníciu schválený zákonom č. 5/2006 z 23. februára 2006 je k dispozícii v portugalčine na tomto odkaze.

Zbrane a munícia podliehajú povinnému oznámeniu a registrácii v PSP (verejná polícia).

Na dedenie z dôvodu úmrtia sa vzťahujú požiadavky stanovené v článku 37 uvedeného právneho rámca týkajúceho sa zbraní a munície.

REGISTRÁCIA DUŠEVNÉHO VLASTNÍCTVA sa uskutočňuje v Národnom ústave pre priemyselné vlastníctvo (Instituto Nacional da Propriedade Industrial).

Patenty, úžitkové vzory, polovodičové výrobky a vzory alebo modely, ochranná známka, odmeny alebo registrácie log, označenia pôvodu a zemepisné označenia prideľuje Národný ústav pre priemyselné vlastníctvo, ktorému sa musia predložiť príslušné žiadosti.

Požiadavky na žiadosti o udelenie alebo o registráciu a ich účinky sú stanovené v zákonníku priemyselného vlastníctva pre každú z uvedených kategórií, čím nie sú dotknuté právne predpisy Európskej únie a platné medzinárodné dohovory.

Praktické informácie o tom, ako predkladať a pripravovať žiadosť o udelenie alebo registráciu, sa nachádzajú na webovom sídle Národného ústavu pre priemyselné vlastníctvo na adrese: https://inpi.justica.gov.pt/.

3 Aké následky vyplývajú zo zápisu vecných práv?

Zápis vecných práv k nehnuteľnostiam spravidla nemá konštitutívny účinok. V prípade ďalších kategórií majetku však toto pravidlo môže zahŕňať výnimky stanovené v osobitných právnych ustanoveniach.

ÚČINKY ZÁPISU V KATASTRI NEHNUTEĽNOSTÍ

Účinky spojené so zápisom vecných práv k nehnuteľnému majetku sú účinky uvedené v článkoch 4 až 7 zákonníka o katastre nehnuteľností. Ide konkrétne o:

• účinok medzi stranami,
• uplatniteľnosť voči tretím stranám,
• prednosť zápisu,
• predpoklady vyplývajúce zo zápisu.

Zákonník o katastri nehnuteľností je k dispozícii na tomto odkaze.

ÚČINKY ZÁPISU V OBCHODNOM REGISTRI

Účinky zápisu v obchodnom registri vyplývajú v podstate z ustanovení článkov 11 až 14 zákonníka o obchodnom registri, a to konkrétne:

• predpoklady vyplývajúce zo zápisu,
• prednosť zápisu,
• účinok medzi stranami,
• uplatniteľnosť voči tretím stranám.

Zákonník o obchodnom registri je k dispozícii na tomto odkaze.

ÚČINKY REGISTRÁCIE CENNÝCH PAPIEROV

Účinky registrácie cenných papierov sa uvádzajú v zákonníku o cenných papieroch (Código dos Valores Imobiliários) k dispozícii na tomto odkaze a líšia sa podľa dotknutej kategórie cenných papierov. Registráciou môže vzniknúť právo, pokiaľ ide o isté kategórie cenných papierov (článok 73 zákonníka o cenných papieroch).

ÚČINKY REGISTRÁCIE ZVYŠNÝCH KATEGÓRIÍ TOVARU UVEDENÝCH VYŠŠIE

Účinky registrácie zbraní, lietadiel, plavidiel, motorových vozidiel, duševného alebo priemyselného vlastníctva sa uvádzajú v osobitných právnych predpisoch, ktoré už boli uvedené, pre každú z týchto kategórií majetku.

4 Sú v platnosti nejaké osobitné pravidlá a postupy na prispôsobenie vecného práva, na ktoré má osoba nárok na základe rozhodného práva pre dedenie, v prípade, že právny poriadok členského štátu, v ktorom sa tohto práva dovoláva, toto vecné právo nepozná?

Právne ustanovenia, ktoré sa môžu uplatňovať na prispôsobenie vecných práv v prípade dedenia, sú v zásade článok 15 Občianskeho zákonníka (napr. v prípade, keď prispôsobenie vykonáva súd v rámci súdneho konania) a článok 43-A zákonníka o katastri nehnuteľností (napr. v prípade, keď prispôsobenie vykonáva úradník katastra prostredníctvom zápisu).

Prispôsobenie v úzkom zmysle, ktoré môže nastať, keď sa vyskytne technický problém vyplývajúci z uplatňovania dvoch rôznych právnych poriadkov v oblasti dedenia. Napríklad v prípade osvojeného dieťaťa, ktorého osvojitelia aj biologickí rodičia zomreli, ak sa na dedenie z dôvodu úmrtia osvojiteľov uplatňuje právny poriadok krajiny X a na dedenie vyplývajúce z úmrtia biologických rodičov sa uplatňuje právny poriadok krajiny Y, môže to viesť k dôsledkom, ktoré neboli zamýšľané ani v jednom z dotknutých právnych systémov (napr. osvojené dieťa koniec koncov nie je ani dedičom osvojiteľov, ani biologických rodičov). Súd musí tento problém vyriešiť prostredníctvom prispôsobenia.

Ďalšia situácia, pričom nejde o prispôsobenie v prísnom zmysle slova, ale skôr o náhradu/transpozíciu, nastáva vtedy, keď sa zásada zakotvená v inom právnom poriadku nahradí zásadou známou v domácich právnych predpisoch.

Koncepcia náhrady/transpozície predstavuje vhodnejší rámec pre prípady prispôsobenia vecných práv uvedeného v článku 31 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 650/2012 zo 4. júla 2012 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a prijatí a výkone verejných listín v dedičských veciach a o zavedení európskeho osvedčenia o dedičstve. Názorným prípadom by bolo napríklad nahradenie zásady „prenájmu“ (zakotvenej v právnom poriadku iného štátu, ktorá však neexistuje v portugalských právnych predpisoch) vecným právom stavby (zakotveným v portugalských právnych predpisoch).

Súd v rámci súdneho konania a úradník registra v čase zápisu môže vykonať takúto náhradu či transpozíciu. Proti rozhodnutiu úradníka registra sa možno odvolať na súde (články 140 až 146 zákonníka o katastri nehnuteľností).

 

POZNÁMKA

Informácie uvedené v tomto prehľade nie sú úplné ani záväzné pre kontaktný bod, pre súdy ani pre iné subjekty a orgány. Hoci sa tieto prehľady pravidelne aktualizujú, nemusia obsahovať všetky zmeny právneho poriadku, a preto ich prečítanie nepredstavuje náhradu za prečítanie aktuálne platných textov právnych predpisov.