1 Ktoré vecné práva by mohli vyplynúť z dedenia podľa právneho poriadku tohto členského štátu?
Podľa rakúskeho práva v prípade úmrtia poručiteľa prechádza jeho majetok na dediča ako celok, to znamená všetky práva a povinnosti. Ak poručiteľ zanechá viacerých dedičov, pozostalosť sa stáva podľa § 2032 občianskeho zákonníka (Bürgerliches Gesetzbuchs – BGB) spoločným vlastníctvom dedičov. Nové vecné práva prípad dedičstva nezakladá. Zvlášť príkazy na rozdelenie pozostalosti alebo odkazy v závetoch majú iba záväzkovoprávne účinky.
Na základe praktických skúseností sa však od uplatňovania nariadenia o dedičstve ukazuje, že problémy môžu spôsobovať najmä dispozičné obmedzenia prostredníctvom predbežnej a následnej dedičnej postupnosti (Vor- und Nacherbfolge) nariadenej podľa nemeckého práva (§§ 2100 do 2146 BGB). V rámci tohto procesu poručiteľ stanoví viacerých dedičov za sebou tým spôsobom, že jedna osoba (Nacherbe) sa stáva dedičom až po prechode dedičstva na následného dediča po tom, ako bola dedičom iná osoba (Vorerbe). Už smrťou poručníka však následný dedič získava právo zakladajúce budúci nárok (Anwartschaftsrecht). Právo zakladajúce budúci nárok je právne zaistené postavenie, ktoré vzniká v prípadoch nadobudnutia, na ktoré sa vzťahuje niekoľko úkonov, vtedy, ak už prvý nadobúdateľ nemôže jednostranne zamedzovať neskoršie nadobudnutie majetku (Eigentumserwerb) iným odkazovníkom. Právo zakladajúce budúci nárok nie je v BGB výslovne upravené. Preto ho z dôvodu vyčerpávajúceho zoznamu vecných práv (numerus clausus v oblasti majetkového práva) nemožno kvalifikovať ako vecné právo. Predstavuje však subjektívne právo s vecným účinkom.
Predbežná a následná dedičná postupnosť znamená pre predbežného dediča množstvo obmedzení a povinností, najmä obmedzenia jeho dispozičného oprávnenia: Disponovanie pozemkami sa stáva po prechode dedičstva na následného dediča neúčinným, pokiaľ obmedzuje práva následného dediča (§ 2113 ods. 1 BGB). To isté platí pre bezodplatné disponovanie (§ 2113 ods. 2 BGB). Poručiteľ však môže predbežného dediča oslobodiť od jednotlivých z týchto obmedzení ustanovením pre prípad úmrtia. „Oslobodený dočasný dedič“ môže následne majetok predať a použiť výnosy. Oslobodenie od zákazu darovania podľa § 2113 ods. 2 BGB nie je možné. V prípade predaja nehnuteľnosti preto musí predajná cena zodpovedať trhovej hodnote. Dispozičné obmedzenia následkom substitučnej dedičnej právomoci sa musia zapísať do pozemkovej knihy.
2 Zapisujú sa tieto vecné práva do registra ako práva k nehnuteľnostiam alebo hnuteľným veciam, a ak áno, je takýto zápis povinný? Do akého registra alebo registrov sa zapisujú, aké sú požiadavky na zápis a aký je postup?
Podľa nemeckého práva sa všetky práva zosnulého po jeho smrti automaticky prevedú na dediča alebo spoludedičov. Tieto práva, a dokonca aj práva, ktoré si vyžadujú zápis, nemusia byť na tento účel zapísané v registri. Pokiaľ ide o práva podliehajúce zápisu do registra, príslušný zápis v registri (pozemková kniha, obchodný register) sa dedením stáva neplatným a musí byť opravený. To si vyžaduje doloženie dedičskej postupnosti verejnými, resp. úradne osvedčenými listinami alebo európskym dedičským osvedčením. Oprava zápisom dediča alebo spoločenstva dedičov v pozemkovej knihe je predpokladom pre určité následné úkony (napr. zaťaženie zdedeného pozemku). Zápis do obchodného registra vo všeobecnosti nie je podmienkou platnosti následných transakcií, ale je len základom pre účinok registra v dobrej viere.
Bezprostredne po úmrtí nastávajú aj dispozičné obmedzenia spojené s predbežnou a následnou dedičnou postupnosťou, resp. právo zakladajúce budúci nárok následného dediča. Predbežná a následná dedičná postupnosť sa však zapisuje do katastra nehnuteľností, aby sa zabránilo nadobudnutiu v dobrej viere bez zaťaženia zo strany tretích osôb [zaznamenávanie následných dedičov, § 51 zákona o katastri nehnuteľností (Grundbuchordnung)]. Každé oslobodenie predbežného dediča je takisto zapísané v katastri nehnuteľností.
Ak majú jednotliví dediči, resp. odkazovníci na základe zákona alebo ustanovenia pre prípad smrti (záväzkovoprávny) nárok na určitý majetok, musí byť na nich vlastníctvo tohto majetku príslušnou zmluvou s dedičmi prevedené, v prípade vecných práv k nehnuteľnostiam aj so zápisom do katastra na základe verejných alebo úradne osvedčených listín alebo európskeho osvedčenia o dedičstve.
3 Aké následky vyplývajú zo zápisu vecných práv?
Zápis vecných práv do registra, ktoré prešli na základe prípadu dedičstva na dedičov alebo spoločenstvo dedičov, je čisto deklaratórny. Predstavuje však základ pre dobrú vôľu tretích strán a je potrebný pre určité následné úkony.
4 Sú v platnosti nejaké osobitné pravidlá a postupy na prispôsobenie vecného práva, na ktoré má osoba nárok na základe rozhodného práva pre dedenie, v prípade, že právny poriadok členského štátu, v ktorom sa tohto práva dovoláva, toto vecné právo nepozná?
Vecné práva, ktoré nie sú v nemeckom práve známe, sa vo všeobecnosti prispôsobujú podobnej nemeckej právnej koncepcii podľa článku 31 nariadenia (EÚ) č. 650/2012 (nariadenie EÚ o dedičstve). V nemeckom práve sa nestanovujú osobitné procesné pravidlá na prispôsobenie vecných práv.