Tento informačný list bol vypracovaný v spolupráci s Radou notárov EÚ (CNUE).
1 Ako sa vyhotovuje právny úkon nakladania s majetkom pre prípad smrti (závet, spoločný závet, dedičská zmluva)?
Závet môže byť vyhotovený ako tzv. vlastnoručný závet alebo ako verejný závet.
Vlastnoručne napísaný závet môžu vyhotoviť len osoby, ktoré dosiahli vek 16 rokov, a musí byť napísaný vlastnoručne od prvého po posledné písmeno a podpísaný. Ak bol závet napísaný na písacom stroji alebo počítači, alebo ak chýba podpis, alebo ak bol napríklad nahraný na magnetofónovej páske, závet je neplatný, čo má za následok, že na dedičstvo majú nárok len zákonní dedičia, ak neexistuje iný platný závet s iným ustanovením o dedení. Z dôkazných dôvodov by mal byť závet podpísaný celým menom, t. j. menom a priezviskom, aby nemohlo dôjsť k omylu o osobe, ktorá závet spísala. Na záver sa dôrazne odporúča zaznamenať do závetu čas a miesto spísania. Je to dôležité, pretože nový závet môže úplne alebo čiastočne zrušiť predchádzajúci závet. Ak v jednom alebo dokonca v oboch závetoch chýba dátum, často sa nevie, ktorý závet je novší, a teda platný.
Spoločný závet môžu spísať aj manželské páry a partneri v registrovanom partnerstve. V takom prípade musia závet podpísať obaja, pričom závet musí byť napísaný spoločne alebo vlastnoručne jedným z manželov alebo partnerov.
Každý, kto chce mať istotu, že sa pri spisovaní závetu nepomýli, by mal spísať verejný závet – nazývaný aj notársky závet. To sa robí tak, že závet sa ústne vyhlási notárovi a ten ho spíše písomne alebo sa spíše písomne a odovzdá notárovi.
Dedičská zmluva sa musí uzavrieť pred notárom za súčasnej prítomnosti oboch strán.
2 Mal by byť tento právny úkon zaregistrovaný? Ak áno, ako
Aby sa predišlo riziku, že vlastnoručne napísaný závet bude po smrti odložený, stratený alebo zabudnutý, často sa odporúča (nie však povinne) uložiť závet do úradnej úschovy na miestnom súde – v Bádensku-Württembersku do konca roka 2017 stále na notárskom úrade. Notársky závet sa vždy uchováva v úradnej úschove. To isté platí pre dedičskú zmluvu, pokiaľ zmluvné strany nevylúčia osobitnú úradnú starostlivosť; ak tak zmluvné strany urobia, listina zostáva v úschove notára. Úradne uchovávané závety a dedičské zmluvy sa otvárajú po smrti osoby, ktorá v nich urobila pred smrťou dispozície (podľa zákona „závetca“).
Úradná úschova sa od 1. januára 2012 registruje elektronicky v Centrálnom registri závetov pri Spolkovej notárskej komore. Zaznamenávajú sa len informácie potrebné na zistenie miesta úmrtia v prípade úmrtia (informácie o úschove). Obsah nakladania s majetkom pre prípad smrti sa nezaznamenáva v Centrálnom registri závetov. Do registra boli prenesené údaje matričných úradov o úmrtiach, ktoré boli vykonané pred týmto dátumom.
Spolková notárska komora ako matričný orgán prijíma oznámenia o všetkých úmrtiach v domácnosti a na účely otvorenia úschovy úmrtia informuje depozitára úmrtia a príslušný súd pre dedičské konanie o tom, či a ktoré úmrtia sú registrované a kde sa nachádzajú v úschove.
3 Existujú nejaké obmedzenia slobodného nakladania s majetkom v prípade smrti (napr. povinný dedičský podiel)?
Najbližší príbuzný môže byť vydedený na základe závetu. Vždy sa však vnímalo ako nespravodlivé, ak v prípade dedičstva pozostalý manžel, deti a deti detí alebo rodičia, ak by sa stali zákonnými dedičmi bez závetného nariadenia, nedostali vôbec nič. Vzhľadom na štátom uznané a právne odôvodnené prevzatie vzájomnej zodpovednosti sa to isté vzťahuje aj na pozostalého partnera registrovaného partnerského zväzku osôb rovnakého pohlavia. Z tohto dôvodu zákonodarca zaručuje tejto úzko vymedzenej skupine osôb tzv. povinný podiel. Oprávnení na povinný podiel majú voči dedičom nárok na peňažné plnenie vo výške polovice hodnoty zákonného dedičského podielu.
Príklad: Zosnulú prežil jej manžel, s ktorým žila v zákonnom majetkovom režime spoločného majetku manželov, a dcéra. Závetkyňa vo svojom závete ustanovila svojho manžela za jediného dediča. Hodnota majetku je 100 000 EUR. Povinný podiel dcéry je ¼ (okrem manžela, ktorý žil so zosnulou v zákonnom majetkovom režime spoločného majetku manželov, je zákonný podiel dcéry na dedičstve ½). Na určenie výšky peňažnej pohľadávky sa povinný podiel musí vynásobiť hodnotou majetku v čase dedenia. Dcéra si preto môže voči manželovi uplatniť nárok na povinný podiel vo výške 25 000 EUR (¼ × 100 000 EUR).
Závetca nemôže zmariť nárok na povinný dedičský podiel tým, že do závetu zahrnie príjemcov povinného dedičského podielu, ale určí im menej ako polovicu ich zákonného dedičského podielu. V tomto prípade má oprávnený na povinný podiel nárok na ďalší povinný podiel do výšky polovice hodnoty zákonného dedičského podielu (nárok na ďalší povinný podiel).
Príklad: Závetca vo svojom závete ustanovil svoju manželku, s ktorou žil v zákonnom majetkovom režime manželského spolužitia, za ⅞ a svoju dcéru za ⅛ svojich dedičov. Hodnota majetku je 800 000 EUR. Povinný podiel dcéry je ¼ (= 200 000 EUR). Keďže však už v závete dostala 100 000 EUR (⅛ z 800 000 EUR), má nárok na ďalší povinný podiel vo výške chýbajúcej hodnoty (100 000 EUR).
Nároky na povinný podiel sa musia uplatniť do troch rokov od okamihu, keď sa oprávnené osoby z povinného podielu dozvedeli o vzniku dedičstva a o nakladaní, ktoré sa ich týka, najneskôr však do tridsiatich rokov od dedičstva.
Dedičia môžu požadovať odklad nároku na povinný podiel, ak by im okamžité plnenie spôsobilo neprimerané ťažkosti. Ako príklad sa v zákone uvádza prípad, že by sa inak musel predať rodinný dom. Je však potrebné primerane zohľadniť záujmy príjemcu povinnej časti. Odklad znamená, že povinný podiel sa nemusí vyplatiť okamžite. O tom, ako dlho môže byť povinný podiel odložený, či a aké zabezpečenie pohľadávky na povinný podiel je potrebné, musí rozhodnúť súd v každom jednotlivom prípade.
4 Ak právny úkon nakladania s majetkom pre prípad smrti neexistuje, kto dedí a koľko?
Ak nie je zanechaný závet alebo dedičská zmluva, uplatňuje sa dedenie zo zákona.
Podľa nemeckého dedičského práva dedia v zásade len príbuzní, t. j. osoby, ktoré majú spoločných rodičov, starých rodičov, prastarých rodičov, ale aj vzdialenejších spoločných predkov. Príbuzní v tomto zmysle, a teda vylúčení zo zákonného dedenia, nie sú príbuzní: napr. svokra, zať, nevlastný otec, nevlastná dcéra, teta z manželstva, strýko z manželstva, pretože poručiteľ s nimi nemal spoločných predkov.
Príbuzenský vzťah môže byť aj dôsledkom adopcie (osvojenia v detstve). Tým sa totiž v zásade vytvára komplexný právny vzťah príbuzenstva k osvojiteľom a ich príbuzným so všetkými právami a povinnosťami. Osvojené deti sú preto vo všeobecnosti zrovnoprávnené s prirodzenými deťmi (v prípade osvojenia plnoletých „detí“ môžu existovať určité osobitosti).
Výnimka zo zásady príbuzenského dedenia existuje pre manželov, ktorí síce spravidla nie sú navzájom príbuzní, t. j. nemajú spoločných predkov, ale majú vlastné dedičské právo vo vzťahu k svojmu partnerovi. Ak sú manželia rozvedení, dedičské právo neexistuje. Za určitých podmienok sa to vzťahuje aj na manželov žijúcich oddelene.
Partneri v registrovanom partnerstve sú z hľadiska dedičského práva rovnocenní manželom. Naopak, zákonné dedičské právo nie je stanovené pre iné páry žijúce v spoločnej domácnosti.
Dedenie príbuzných:
Nie všetci príbuzní majú nárok na dedičstvo rovnakým spôsobom. Zákon ich rozdeľuje na dedičov rôzneho stupňa:
1. stupeň
Medzi dedičov tzv. 1. stupňa patria len potomkovia zosnulého, t. j. deti, vnuci, pravnuci atď.
Nemanželské deti patria medzi zákonných dedičov svojich matiek a otcov, ako aj príslušných príbuzných. Výnimka sa vzťahuje na prípady dedenia, keď zosnulý zomrel pred 29. májom 2009, ak sa nemanželské dieťa narodilo pred 1. júlom 1949.
Pokiaľ niekto patrí do tejto skupiny obzvlášť blízkych príbuzných, všetci vzdialenejší príbuzní odchádzajú s prázdnymi rukami a nemôžu sa podieľať na dedičstve.
Príklad: Závetca má dcéru a viacero synovcov a neterí. Synovci a netere nezdedia nič.
Deti detí, t. j. vnuci, pravnuci atď., môžu pravidelne niečo zdediť len vtedy, ak ich rodičia už zomreli alebo sami dedičstvo odmietli.
Príklad: Zosnulý mal dcéru a tri vnúčatá, ktoré pochádzali od syna, ktorý už zomrel. Dcéra dostane polovicu dedičstva, zatiaľ čo vnúčatá sa musia podeliť o druhú polovicu – konkrétne o tú, ktorá by pripadla ich otcovi. Každý vnuk/vnučka teda dostane ⅙ dedičstva.
2. stupeň
Rodičia 2. stupňa sú rodičia zosnulého a ich deti a deti detí, t. j. súrodenci a synovci a netere zosnulého, sú členmi dedičského poradia. Aj v tomto prípade deti rodičov poručiteľa dedia len v rozsahu, v akom rodičia poručiteľa už zomreli. Potom prevezmú dedičstvo po svojom zosnulom otcovi alebo matke.
Príbuzní 2. stupňa môžu dediť len vtedy, ak neexistujú príbuzní 1. stupňa.
Príklad: Závetca zanecháva neter a synovca. Sestra a rodičia zomreli predčasne. Neter a synovec teda zdedia po ½.
3. a ďalšie stupne
Do 3. stupňa patria starí rodičia a ich deti a deti detí (teta, strýko, bratranec atď.), do 4. stupňa patria prarodičia a ich deti a deti detí atď. Dedenie sa v zásade riadi rovnakými pravidlami ako v prípade predchádzajúcich skupín. Od 4. stupňa potomkovia starých rodičov, ktorí už zomreli, však už nie sú potomkami svojich starých rodičov; najbližší príbuzný teraz dedí sám (prechod od dedičstva podľa kmeňa k postupnému systému).
Vždy platí: Ak je nažive len jeden príbuzný alebo jeden príbuzný z predchádzajúceho stupňa, vylúčia všetkých možných dedičov zo vzdialenejšieho radu.
Manžel/manželka alebo partner/partnerka:
Pozostalý manžel alebo pozostalý partner má – bez ohľadu na príslušný majetkový režim manželov – nárok na ¼ dedičstva popri potomkoch, ½ popri príbuzných 2. stupňa (t. j. rodičia, súrodenci, synovci alebo netere zosnulého) a ½ zákonných dedičov popri starých rodičoch.
Ak manželia alebo životní partneri žili v „zákonnom majetkovom režime spoločného majetku manželov“ (platí vždy, ak manželia v manželskej zmluve nedohodli iný majetkový režim), vyššie uvedený dedičský podiel sa zvýši o ¼. To isté platí aj pre partnerov v partnerskom zväzku.
Ak nie sú prítomní ani príbuzní 1. alebo 2. stupňa, ani starí rodičia, pozostalý manžel alebo partner dostane celé dedičstvo.
Príklad: Zosnulý po sebe zanechal manželku, s ktorou žil v zákonnom majetkovom režime manželského spolužitia, ako aj svojich rodičov. Manželka dostane ¾ (½ + ¼) a rodičia ako dedičia 2. stupňa ⅛ majetku. Okrem toho manželka (popri príbuzných 2. stupňa alebo starých rodičoch) dostáva tzv. veľkú zálohu, ktorá pravidelne zahŕňa všetky predmety patriace do domácnosti, ako aj svadobné dary (popri príbuzných 1. stupňa). (Okrem príbuzných 1. stupňa dostáva pozostalý manžel ako zákonný dedič tieto predmety len v rozsahu, v akom ich potrebuje na zabezpečenie primeraného chodu domácnosti).
Zákonné dedičské právo štátu:
Ak neexistuje manžel/manželka, partner/partnerka ani žiadna iná osoba v príbuzenskom vzťahu so zosnulým, zákonným dedičom sa stáva štát. Jeho zodpovednosť je v zásade obmedzená na majetok.
Ďalšie informácie okrem iného o nakladaní s majetkom pre prípad smrti, práve na povinný podiel a dedení zo zákona nájdete v brožúre „Erben und Vererben“ (Dedenie a závety), ktorú vydalo Spolkové ministerstvo spravodlivosti a ktorá je dostupná online, výlučne v nemčine.
5 Aký orgán je kompetentný:
5.1 v dedičských veciach?
V zásade je za dedičské veci zodpovedný súd pre dedičské konanie pri okresnom súde v mieste posledného obvyklého pobytu zosnulého v Nemecku.
5.2 na preberanie vyhlásenia o odmietnutí alebo prijatí dedičstva?
Odmietnutie dedičstva sa robí vyhlásením na dedičskom súde; vyhlásenie musí byť vyhotovené do záznamu dedičského súdu alebo vo verejne overenej forme (ďalšie podrobnosti nájdete nižšie).
Vyhlásenie o prijatí nie je viazané na konkrétnu formu a nemusí byť doručené. Nevyužité uplynutie lehoty na vydanie rozhodnutia sa považuje za prijatie.
5.3 na preberanie vyhlásenia o odmietnutí alebo prijatí odkazu?
Prijatie alebo zrieknutie sa dedičstva sa vykoná vyhlásením dotknutej osobe. Môže to byť dedič alebo odkazovník (tzv. podzákonný dedič).
5.4 na preberanie vyhlásenia o odmietnutí alebo prijatí povinného dedičského podielu?
Vyhlásenie o prijatí alebo odmietnutí povinného podielu nie je v nemeckom dedičskom práve upravené.
6 Stručný opis konania na vysporiadanie dedičstva podľa vnútroštátnych právnych predpisov vrátane likvidácie dedičstva a rozdelenia majetku (zahŕňa to aj informácie o tom, či dedičské konanie začal súd alebo iný príslušný orgán z vlastného podnetu)
Čítanie závetov:
Závetný spis predložený dedičskému súdu alebo vyňatý z úradnej úschovy otvorí dedičský súd ex offo po smrti poručiteľa. Dedičia sú o tom informovaní z úradnej moci.
Konanie o vydanie osvedčenia o dedičstve:
Dedičské osvedčenie je osvedčenie vydané dedičským súdom, v ktorom sa uvádza osoba dediča, rozsah dedičského práva a vybavenie dedičstva alebo vykonanie závetu.
Dedičský súd vydá osvedčenie o dedičstve na základe žiadosti. V žiadosti sa musí preukázať správnosť informácií požadovaných zákonom alebo sa musí namiesto prísahy potvrdiť, že správnosti informácií nič nebráni. Potvrdenie namiesto prísahy sa môže vykonať pred notárom alebo súdom, pokiaľ táto právomoc nebola podľa zemského práva prenesená výlučne na notárov.
Vydanie európskeho osvedčenia o dedičstve:
Zákon o medzinárodnom dedičskom konaní (IntErbRVG) upravuje konanie o vydanie európskeho osvedčenia o dedičstve. Európske osvedčenie o dedičstve je právny nástroj, ktorý sa používa takmer v celej Európskej únii (výnimky: Írsko, Dánsko), platný doklad o dedičstve. Na požiadanie ho vydáva aj dedičský súd vo forme overenej kópie s obmedzenou platnosťou. Cieľom osvedčenia je najmä zjednodušiť konanie o dedičstve v rámci EÚ.
Rozdelenie majetku:
Ak dedičstvo pripadne viacerým dedičom, stáva sa spoločným majetkom dedičov. Preto môžu spoludedičia spoločne nakladať len s jednotlivými predmetmi dedičstva, napr. predať nepotrebné auto poručiteľa. Dedičstvo musia spravovať spoločne. To často spôsobuje značné ťažkosti, najmä ak dedičia žijú rozptýlene a nemôžu sa dohodnúť. Aby sa každý dedič dostal z tohto zvyčajne nepríjemného „núteného spoločenstva“, môže v zásade žiadať o zrušenie tohto spoločenstva, tzv. disolúciu. Hlavná výnimka: Závetca v závete vylúčil rozdelenie majetku na určitý čas, napr. na zachovanie rodinného podniku.
Ak poručiteľ vymenoval exekútora, jednou z jeho úloh je vysporiadanie dedičstva. V opačnom prípade je spor úlohou dedičov. Pri tomto procese môžete využiť pomoc notára. Ak sa dedičia napriek sprostredkovaniu notára nedokážu dohodnúť, jedinou možnosťou je podať žalobu podľa občianskeho práva.
7 Ako a kedy sa niekto stáva dedičom alebo odkazovníkom?
Právne nástupníctvo nájdete vyššie.
Ak zosnulý zanechal závet, tento má prednosť pred ustanoveniami o dedení zo zákona. Dedia teda len tí, ktorí sú uvedení v závete, za predpokladu, že závetca vo svojom závete naložil s celým majetkom. Príjemcovia povinného podielu sú uvedení vyššie.
Dedičstvo prechádza na dediča alebo dedičov zo zákona po smrti poručiteľa (zásada vlastného nadobudnutia dedičstva). Dedičia sa však môžu dedičstva zrieknuť, pozri nižšie.
Závetca môže v závete nariadiť aj odkazy, napr. odkázanie jednotlivých predmetov dedičstva alebo určitých peňažných súm konkrétnym osobám. Odkazovníci sa potom nestávajú dedičmi, ale majú nárok voči sťažovateľovi alebo navrhovateľovi získať z dedičstva to, čo je stanovené v závete.
8 Sú dedičia zodpovední za dlhy zosnulého? Ak áno, za akých podmienok?
Odmietnutie dedičstva:
Dedičia nezodpovedajú za záväzky dedičstva, ak sa včas vzdali dedičstva. Vyhlásenie o prijatí dedičstva sa musí spravidla podať dedičskému súdu do šiestich týždňov po tom, ako sa príslušný dedič dozvedel o vzniku dedičstva a o dôvode svojho postavenia dediča. Uskutočňuje sa buď písomne na súde, alebo vo verejne overenej forme. V druhom prípade stačí list, ale podpis dediča musí byť notársky overený. Zrieknutie sa dedičstva a jeho prijatie sú zvyčajne záväzné.
Zodpovednosť pri prijatí dedičstva:
Ak dedičia dedičstvo prijmú, zo zákona nasledujú v stopách poručiteľa. To znamená, že dedia aj dlhy, za ktoré musia v zásade zodpovedať vlastným majetkom.
Dedičia však môžu obmedziť zodpovednosť za zdedené dlhy na tzv. pozostalosť, t. j. prípadní veritelia, ktorým zosnulá osoba ešte niečo dlhuje, sa môžu so svojimi pohľadávkami držať pozostalosti, ale vlastný majetok dedičov zostáva chránený pred prístupom tretích strán. Dedičia môžu dosiahnuť toto obmedzenie zodpovednosti podaním žiadosti o správu dedičstva na dedičskom súde alebo o dedičské konkurzné konanie na miestnom súde ako konkurznom súde.
Ak majetok nepostačuje ani na pokrytie nákladov na správu dedičstva alebo konkurzné konanie, dedičia môžu ešte dosiahnuť obmedzenie zodpovednosti. Ak si veriteľ uplatní pohľadávku, môže sa odvolávať na nedostatok majetku. Dedičia potom môžu odmietnuť splniť záväzky z dedičstva v rozsahu, v akom je dedičstvo nedostatočné. Musia sa však vzdať existujúceho majetku v prospech veriteľov.
Ak sa dedičia chcú len vyhnúť tomu, aby boli konfrontovaní s dlhmi, ktoré neočakávali, stačí začať tzv. ponukové konanie: Dedičia môžu požiadať súd o dedičské konanie, aby požiadal všetkých veriteľov zosnulého, aby do určitej lehoty oznámili súdu, čo im zosnulý ešte dlhuje. Ak veriteľ neprihlási svoje pohľadávky včas, musí sa uspokojiť s tým, čo na konci pozostalosti zostane. Ponukové konanie môže zároveň dedičom objasniť, či existuje dôvod na zavedenie úradnej správy dedičstva podaním návrhu na správu dedičstva alebo vyhlásenie konkurzu na majetok.
9 Aké doklady a (alebo) informácie sa zvyčajne vyžadujú na účely registrácie nehnuteľnosti?
Podľa zásady vlastného nadobudnutia (pozri bod 7) dedič vlastníka pozemku nadobúda vlastníctvo pozemku v okamihu, keď zosnulý zomrie. To spôsobuje, že pozemková kniha, v ktorej je zosnulý stále zapísaný ako vlastník, je nesprávna. Na to, aby bol dedič formálne zapísaný ako vlastník v katastri nehnuteľností, je potrebná žiadosť o opravu a dôkaz o nepresnosti v katastri nehnuteľností. Oprava v katastri nehnuteľností po smrti zapísaného vlastníka si preto vyžaduje doklad o postavení žiadateľa ako dediča v katastri nehnuteľností.
V prísne formalizovanom konaní o zápise do katastra nehnuteľností možno tento dôkaz poskytnúť v zásade len predložením osvedčenia o dedičstve alebo európskeho osvedčenia o dedičstve, v ktorom je žiadateľ uvedený ako dedič.
Ak je dedičstvo založené na pojednávaní o majetku pre prípad smrti obsiahnutom vo verejnej listine (v notárskom závete, dedičskej zmluve), stačí, ak sa pojednávanie a záznam o jeho otvorení predložia katastru nehnuteľností. V takom prípade sa nevyžaduje osvedčenie o dedičstve alebo európske osvedčenie o dedičstve.
Ak je majetok predmetom odkazu, podľa nemeckého dedičského práva nedochádza k automatickému nadobudnutiu vlastníctva. Odkazovník však môže požadovať, aby na neho dedič previedol vlastnícke právo. Nadobudnutie vlastníctva si preto vyžaduje predloženie notárskej zápisnice preukazujúcej prevod vlastníctva majetku z dediča na poručiteľa. Ak sa uplatňuje zahraničné dedičské právo, napríklad preto, že poručiteľ mal posledné obvyklé bydlisko v zahraničí a nezvolil si právo, môže ako výnimka stačiť predloženie osvedčenia o dedičstve alebo európskeho osvedčenia o dedičstve, aj keď bol odkaz urobený len formou odkazu. V závislosti od konkrétneho prípadu sa môžu vyžadovať ďalšie dokumenty. Napríklad na zápis obchodnej spoločnosti ako dediča je potrebný doklad o splnomocnení na zastupovanie (napr. úradný výpis z obchodného registra).
9.1 Je menovanie správcu povinné alebo je povinné na základe žiadosti? Ak je povinné alebo povinné na základe žiadosti, aké kroky treba podniknúť?
Podľa nemeckého dedičského práva slúži správa dedičstva na odvrátenie exekúcie na vlastný majetok dedičov. Dedičský súd ju môže nariadiť len na žiadosť oprávnenej osoby (dediča, exekútora, veriteľa dedičstva, nadobúdateľa dedičstva, dediča).
Správca dedičstva je úradne určený orgán na správu majetku inej osoby s vlastným postavením účastníka súdneho konania. Úrad vykonáva v súkromnom záujme na účely správy majetku tretích osôb a na účely ochrany záujmov všetkých zúčastnených strán (dedičov a veriteľov). Správa dedičstva, ku ktorej je správca oprávnený a povinný, neslúži len na zachovanie a zväčšenie dedičstva, ale predovšetkým na uspokojenie veriteľov dedičstva. Hlavnou úlohou správcu dedičstva je upraviť záväzky z dedičstva.
9.2 Kto je oprávnený vykonať právny úkon pre prípad smrti zosnulého a (alebo) spravovať dedičstvo?
Okrem samotných dedičov, správcu (konkurznej) podstaty (pozri vyššie) a exekútora (pozri nižšie) môže byť príslušnými právomocami poverený aj opatrovník dedičstva.
Dedičský súd nariadi opatrovníctvo z úradnej moci, ak vznikne jeho aktuálna potreba v čase, keď nie je istá osoba zodpovedného dediča alebo jeho prijatie dedičstva. Opatrovníctvo dedičstva slúži na zabezpečenie a zachovanie dedičstva v záujme neznámych dedičov.
Rozsah činnosti opatrovníka pozostalosti určí súd pre dedičské konanie podľa príslušných potrieb konkrétneho prípadu. Môže byť široko vymedzená alebo zameraná len na správu jednotlivých predmetov dedičstva. Vo väčšine prípadov je opatrovník dedičstva poverený identifikáciou neznámych dedičov a ochranou a zachovaním dedičstva.
Opatrovníctvo pozostalosti v zásade neslúži na uspokojenie veriteľov pozostalosti, pretože je nariadené predovšetkým na ochranu dedičov. Vo výnimočných prípadoch však môže byť súčasťou povinností opatrovníka dedičstva aj plnenie záväzkov z dedičstva z prostriedkov dedičstva, ak je to potrebné na riadnu správu a zachovanie dedičstva alebo na predchádzanie škodám, najmä aby sa predišlo nákladom spôsobeným zbytočnými súdnymi spormi.
9.3 Aké sú právomoci správcu?
Závetca môže určiť osobu alebo osoby, ktoré vykonajú výkon závetu na základe závetu. Môže takisto poveriť tretiu osobu, vykonávateľa závetu, alebo súd pre dedičské konanie, aby určil osobu alebo osoby, ktoré vykonajú (ďalší) výkon závetu. Výkon funkcie exekútora sa začína v okamihu, keď vymenovaná osoba prijme úrad.
Podľa právnych predpisov je úlohou exekútora vykonať závetné ustanovenia poručiteľa. Ak je dedičov viac, vykoná medzi nimi vyrovnanie.
Pozostalosť spravuje exekútor. Je najmä oprávnený prevziať dedičstvo a nakladať s predmetmi dedičstva. Na druhej strane, dedičia nemôžu disponovať predmetom dedičstva, ktorý podlieha správe exekútora. Vykonávateľ je takisto oprávnený prevziať záväzky v mene pozostalosti v rozsahu, v akom je to potrebné na riadnu správu pozostalosti. Exekútor je oprávnený vykonávať bezodplatné dispozície, len ak sú v súlade s morálnou povinnosťou alebo s ohľadom na dobré mravy.
Závetca má však možnosť obmedziť právomoci exekútora podľa vlastného uváženia v porovnaní so zákonnými ustanoveniami. Má takisto právomoc určiť trvanie výkonu závetu. Týmto spôsobom sa môže obmedziť na to, aby dal exekútorovi pokyn len na vyrovnanie dedičstva a na jeho urýchlené vyrovnanie. Závetca sa však môže rozhodnúť, že v závete alebo dedičskej zmluve stanoví aj tzv. trvalú exekúciu. V zásade možno nariadiť trvalú exekúciu na obdobie najviac 30 rokov, počítané od dátumu dedičstva. Závetca však môže určiť, že správa bude pokračovať až do smrti dediča alebo vykonávateľa alebo do vzniku inej udalosti v osobe jedného alebo druhého. V tomto prípade môže vykonávanie závetu trvať aj dlhšie ako 30 rokov.
10 Aké doklady sa podľa vnútroštátnych právnych predpisov zvyčajne vydávajú v priebehu alebo na konci dedičských konaní na účely preukázania postavenia a práv oprávnených osôb? Majú osobitné dôkazné účinky?
Na preukázanie dedičského práva sa spravidla vyžaduje osvedčenie o dedičstve alebo európske osvedčenie o dedičstve, napr. ak chce dedič previesť majetok alebo účet zosnulého na svoje meno. Ak existuje verejný závet (pozri vyššie), predloženie osvedčenia o dedičstve alebo európskeho osvedčenia o dedičstve môže byť v týchto prípadoch bezpredmetné.
Táto webová stránka je súčasťou portálu Vaša Európa.
Privítame vašu spätnú väzbu, pokiaľ ide o užitočnosť poskytnutých informácií.