1 Osobitné konanie vo veci s nízkou hodnotou sporu
Okrem európskeho konania vo veciach s nízkou hodnotou sporu stanoveného v nariadení (ES) č. 861/2007 z 11. júla 2007 je v luxemburských právnych predpisoch stanovené zjednodušené konanie na vymáhanie pohľadávok až do výšky 15 000 EUR (bez úrokov a nákladov), známe ako konanie o návrhu na vydanie platobného rozkazu (ordonnance de paiement).
1.1 Rozsah konania, hraničná hodnota
Konanie o návrhu na vydanie platobného rozkazu sa môže použiť na vymáhanie akýchkoľvek peňažných dlhov až do výšky 15 000 EUR za predpokladu, že dlžník má trvalé bydlisko v Luxembursku.
1.2 Uplatnenie konania
Navrhovateľ sa môže rozhodnúť, či bude pohľadávky vymáhať v konaní o návrhu na vydanie platobného rozkazu, keďže môže podať aj návrh na predvolanie (citation) pred zmierovacieho sudcu.
1.3 Formuláre
Návrh na vydanie platobného rozkazu sa môže podať ústne alebo písomne prostredníctvom registra zmierovacieho súdu.
Aby bola pohľadávka platná, musí obsahovať priezvisko, krstné meno, povolanie a trvalé bydlisko alebo miesto pobytu navrhovateľa aj odporcu, odôvodnenie a výšku pohľadávky, ako aj návrh na vydanie podmieneného platobného rozkazu.
Veriteľ musí priložiť alebo podať akékoľvek dokumenty, ktoré zabezpečujú dôkazy o existencii dlhu a jeho výške a preukazujú odôvodnenosť návrhu.
1.4 Pomoc
V právnych predpisoch nie je súdnym zriadencom ani súdom uložená povinnosť pomáhať účastníkom.
1.5 Pravidlá týkajúce sa získavania dôkazov
Platia bežné pravidlá predkladania dôkazov. Pozri „Vykonávanie dôkazov – Luxembursko“.
1.6 Písomný postup
Ak dlžník podá námietku a veriteľ chce pokračovať v konaní, veriteľ musí do šiestich mesiacov od podania námietky predložiť zmierovaciemu súdu žiadosť o verejné pojednávanie s cieľom prediskutovať dôvodnosť námietky. Ak veriteľ nepodá v tejto lehote žiadosť o verejné pojednávanie, podmienečný platobný rozkaz sa považuje za neplatný.
1.7 Obsah rozsudku
Na rozhodnutia vydané v konaní o návrhu na vydanie platobného rozkazu sa vzťahujú tie isté zásady a pravidlá ako na rozhodnutia vydané v normálnom konaní.
1.8 Náhrada trov
Podľa luxemburského práva je účastník, ktorý prehrá súdny proces, obyčajne povinný uhradiť trovy, ale súd môže osobitne a odôvodnene rozhodnúť, či má druhému účastníkovi prisúdiť všetky trovy alebo ich určitú časť. Ak účastníkovi, ktorý vyhrá proces, vznikli trovy konania, môže požiadať druhého účastníka o ich náhradu.
Na rozdiel od úpravy platnej v iných krajinách, nie vždy je zabezpečená náhrada trov na právneho zástupcu. Podľa luxemburského práva „trovy“ v zmysle článku 238 nového Občianskeho súdneho poriadku zahŕňajú náklady na súdneho zriadenca, náklady na súdneho znalca, výdavky preplatené svedkom, náklady na preklad atď., ale nie náklady na právneho zástupcu.
Sudca môže priznať úspešnému účastníkovi konania jednorazovú sumu určenú na pokrytie trov súdneho konania vrátane nákladov na právneho zástupcu. Platí to najmä v prípade, ak by bolo nespravodlivé, aby jeden z účastníkov hradil výdavky, ktoré mu vznikli a ktoré nie sú zahrnuté do trov. Sudca vtedy môže nariadiť druhému účastníkovi úhradu takej sumy, akú uzná za vhodnú.
Rozhodnutie o nariadení úhrady spolu s výškou takto priznanej sumy závisí od sudcu.
1.9 Možnosť odvolania
Na konania o návrhu na vydanie platobného rozkazu sa vzťahuje bežná právna úprava. Proti rozhodnutiam vyneseným zmierovacím sudcom sa možno odvolať, ak príslušná suma prekročí 2 000 EUR.