Veci s nízkou hodnotou sporu

1 Osobitné konanie vo veci s nízkou hodnotou sporu

Vnútroštátne procesné pravidlá pre súdne konania týkajúce sa občianskoprávnych vecí sú stanovené v Občianskom súdnom poriadku (tsiviilkohtumenetluse seadustik).

Podľa § 403 Občianskeho súdneho poriadku môže súd so súhlasom účastníkov konania rozhodnúť bez pojednávania.

Podľa § 404 Občianskeho súdneho poriadku môže súd nariadiť, aby sa vec týkajúca sa žaloby s peňažnou hodnotou prejednala v písomnom konaní, ak hodnota žaloby nepresahuje sumu 4 500 EUR v prípade hlavného nároku a 8 000 EUR spolu s vedľajšími nárokmi.

Podľa oddielu 405 Občianskeho súdneho poriadku súd postupuje podľa vlastného uváženia a môže sa žalobou zaoberať v zjednodušenom konaní pri dodržaní všeobecných procesných zásad stanovených v Občianskom súdnom poriadku, ak má predmetná žaloba peňažnú hodnotu a hodnota žaloby nepresahuje sumu zodpovedajúcu 3 500 EUR v prípade hlavného nároku a 7 000 EUR spolu s vedľajšími nárokmi.

Ak o to navrhovateľ požiada, žaloba o zaplatenie peňazí vyplývajúca zo zmenky alebo šeku alebo žaloba o nútené vymáhanie vyplývajúca z hypotéky, hypotéky na loď alebo registrovaného záložného práva sa vybavuje v listinnom konaní (dokumendimenetlus) za predpokladu, že všetky náležitosti na preukázanie nároku je možné preukázať dokladmi a že potrebné doklady sú priložené k žalobe alebo ich navrhovateľ predloží v lehote určenej súdom.

1.1 Rozsah konania, hraničná hodnota

Ak strany súhlasia, súd môže nariadiť, aby sa občianska vec prejednala v písomnom konaní bez ohľadu na druh a hodnotu veci.

Súd môže bez súhlasu účastníkov konania nariadiť, aby sa použilo písomné konanie, ak ide o žalobu s peňažnou hodnotou a hodnota žaloby nepresahuje sumu zodpovedajúcu 4 500 EUR v prípade hlavného nároku a 8 000 EUR spolu s vedľajšími nárokmi.

Zjednodušené konania možno uplatniť, ak má žaloba peňažnú hodnotu a hodnota žaloby nepresahuje sumu rovnajúcu sa 3 500 EUR v prípade hlavného nároku a 7 000 EUR spolu s vedľajšími nárokmi.

Ak sa žaloba o zaplatenie peňazí vyplývajúca zo zmenky alebo šeku alebo žaloba o nútené vymáhanie v súvislosti s hypotékou, hypotékou na loď alebo registrovaným záložným právom rieši prostredníctvom listinného konania, nie je stanovená žiadna prahová hodnota.

1.2 Uplatnenie konania

Návrhy v rámci európskeho konania vo veciach s nízkou hodnotou sporu možno podať na súd elektronicky alebo prostredníctvom poskytovateľa poštových služieb. Návrhy je možné podávať elektronicky prostredníctvom informačného systému vytvoreného na tento účel [verejný systém e-File (Avalik e-toimik), https://www.e-toimik.ee/] alebo zaslaním e-mailu na určenú e-mailovú adresu. Kontaktné údaje estónskych súdov sú k dispozícii na webovom sídle súdnictva. Návrhy musí odosielateľ podpísať. Návrhy podané elektronicky musia obsahovať digitálny podpis odosielateľa alebo sa musia odoslať podobným bezpečným spôsobom, ktorý umožňuje identifikáciu odosielateľa. Návrhy možno podať aj elektronicky faxom alebo inou formou, z ktorej možno vyhotoviť písomný záznam, za predpokladu, že originál písomnosti sa bezodkladne predloží súdu. Ak sa postupuje podľa zjednodušeného konania, súd môže obísť zákonné ustanovenia týkajúce sa požiadaviek na formu, v ktorej sa majú návrhy podávať.

Pri nariadení použitia písomného konania so súhlasom strán podľa oddielu 403 Občianskeho súdneho poriadku súd čo najrýchlejšie určí lehotu, počas ktorej možno podávať návrhy a dokumenty, určí dátum zverejnenia rozsudku a informuje o tom účastníkov konania. Účastníci konania môžu svoj súhlas s písomným konaním stiahnuť, len ak sa podstatne zmení procesná situácia. Ak účastník neinformuje súd, či súhlasí s písomným konaním, predpokladá sa, že si želá, aby sa vec prejednala na súdnom pojednávaní.

Podľa oddielu 404 Občianskeho súdneho poriadku súd pri nariadení použitia písomného konania vo veci, ktorá sa týka žaloby s peňažnou hodnotou, určí lehotu na podanie návrhov a dokumentov, určí dátum zverejnenia rozsudku a informuje o tom účastníkov konania. Súd môže lehotu zmeniť, ak si to vyžaduje zmena procesnej situácie. Súd zruší použitie písomného konania, ak sa domnieva, že je nevyhnutné, aby sa účastník konania dostavil osobne a vysvetlil skutočnosti, ktoré sú základom žaloby. Ak o to účastník konania požiada, bude vypočutý bez ohľadu na to, či bolo nariadené písomné konanie.

Podľa oddielu 405 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku môže súd prejednať žalobu v zjednodušenom konaní bez toho, aby na to bolo potrebné osobitné nariadenie. Pri uplatňovaní vlastného uváženia a pri riešení žaloby v zjednodušenom konaní súd dodržiava len všeobecné procesné zásady. V zjednodušenom konaná súd dbá na dodržiavanie základných práv a slobôd a základných procesných práv účastníkov konania a na návrh účastníka konania aj vypočuje účastníka konania. Na to nie je potrebné zvolávať súdne pojednávanie. Účastníci konania musia byť aj napriek tomu informovaní o svojom práve byť vypočutí súdom. Zjednodušenie konania je pre súd možnosťou, nie však povinnosťou.

Pri riešení žaloby v zjednodušenom konaní môže súd okrem iného:

• viesť záznamy o procesných úkonoch len v rozsahu, ktorý súd považuje za potrebný, a vylúčiť právo podať proti takýmto záznamom námietky,
• stanoviť lehoty, ktoré sa líšia od lehôt stanovených zákonom,
• uznávať aj osoby, ktoré nie sú uvedené v zákone, ako zmluvných zástupcov účastníka konania,
• obísť zákonné ustanovenia týkajúce sa požiadaviek na formu predkladania a vykonania dôkazov, ako aj uznať za dôkaz dôkazné prostriedky, ktoré neboli podané pod prísahou, vrátane vyhlásení účastníkov konania,
• obísť zákonné ustanovenia týkajúce sa požiadaviek na doručovanie procesných písomností a formy, v akej majú účastníci konania predkladať písomnosti, s výnimkou doručovania žaloby odporcovi,
• upustiť od písomného prípravného konania alebo súdneho pojednávania,
• vykonávať dôkazy z vlastnej iniciatívy,
• vyniesť rozsudok vo veci bez opisnej časti alebo odôvodnenia,
• vyhlásiť rozhodnutie prijaté vo veci za okamžite vykonateľné, a to aj v iných veciach, než sú uvedené v právnom predpise, alebo bez zábezpeky predpísanej zákonom.

Ak je hodnota občianskej veci v súlade s prahovou hodnotou pre zjednodušené konanie, uplatnia sa ustanovenia o zjednodušenom konaní, a to aj v prípade odvolania proti rozhodnutiu prijatému v zjednodušenom konaní. To platí aj v prípade rozhodovania v občianskej veci podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (Ú. v. EÚ L 199, 31.7.2007, s. 1), v rozsahu, ktorý nie je upravený týmto nariadením. Na základe nariadenia môže o prípade rozhodovať okresný súd (maakohus), ktorý má príslušnú právomoc.

Listinné konanie sa uplatňuje na žiadosť navrhovateľa za predpokladu, že všetky náležitosti odôvodňujúce nárok je možné preukázať dokladmi a že sú potrebné doklady priložené k žalobe alebo ich navrhovateľ predloží v lehote stanovenej súdom.

Prostriedky elektronického doručovania, ktoré možno použiť na zasielanie písomností súdom v Estónsku, sú elektronický informačný systém (https://www.e-toimik.ee/) a doručovanie písomností e-mailom alebo faxom. Pri zasielaní písomnosti súdu faxom je potrebné bezodkladne po odoslaní faxu predložiť súdu originál písomnosti. Ak je podané odvolanie proti rozhodnutiu súdu, originál odvolania sa musí predložiť do 10 dní.

Súd môže považovať návrh alebo iný procesný dokument, ktorý zaslal účastník konania e-mailom, za postačujúci aj vtedy, ak nespĺňa požiadavky týkajúce sa digitálneho podpisu, za predpokladu, že súd nemá nijaké pochybnosti o totožnosti odosielateľa alebo o odoslaní dokumentu, najmä vtedy, keď dokumenty obsahujúce digitálny podpis boli už predtým zaslané súdu z tej istej e-mailovej adresy v tej istej veci a tým istým účastníkom alebo keď súd súhlasil s tým, aby sa návrhy alebo iné dokumenty predložili aj v tejto forme.

Predchádzajúci súhlas je možné udeliť aj elektronicky prostredníctvom elektronického informačného systému (https://www.e-toimik.ee/), e-mailom alebo faxom. Súhlas s doručovaním elektronickými prostriedkami podľa článku 13 ods. 1 písm. b) bodu ii) nariadenia o európskych konaniach vo veciach s nízkou hodnotou sporu sa môže predložiť súdu spolu s návrhom na európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu.

Procesné písomnosti sa vo všeobecnosti musia doručiť elektronicky prostredníctvom osobitného informačného systému advokátom, notárom, exekútorom, správcom konkurznej podstaty a štátnym orgánom alebo miestnym orgánom štátnej správy. Doručovanie písomností inými prostriedkami je povolené iba vtedy, ak na to existuje riadny dôvod.

Odvolanie proti rozhodnutiu súdu vydanému v európskom konaní vo veciach s nízkou hodnotou sporu možno podať na krajský súd (ringkonnakohus), ktorý je príslušný pre okresný súd, ktorý vydal rozsudok v európskom konaní vo veciach s nízkou hodnotou sporu. Odvolanie sa musí podať písomne a musí obsahovať:

1. názov súdu, ktorý vydal napadnutý rozsudok, dátum vydania rozsudku a číslo občianskej veci;
2. výslovnú žiadosť účastníka konania, ktorý podal odvolanie, s uvedením rozsahu, v akom tento účastník napáda rozsudok súdu prvého stupňa, ako aj rozhodnutie krajského súdu, ktorého sa tento účastník domáha;
3. dôvody odvolania;
4. čas doručenia napadnutého rozsudku.

Dôvody odvolania musia zahŕňať:

1. zákonné ustanovenie, ktoré súd prvého stupňa rozsudkom alebo pri formulovaní rozsudku porušil, alebo skutkový stav, ktorý súd prvého stupňa nesprávne alebo nedostatočne zistil;
2. príčinu porušenia zákonného ustanovenia alebo nesprávneho alebo neprimeraného zistenia skutkového stavu;
3. odkaz na dôkazy, ktoré chce účastník konania, ktorý podal odvolanie, použiť na preukázanie jednotlivých skutkových tvrdení.

K odvolaniu treba priložiť listinné dôkazy, ktoré neboli predložené súdu prvého stupňa, pričom účastník konania, ktorý podal odvolanie, žiada, aby ich súd akceptoval.

Ak sú ako dôvody odvolania uvedené nové skutočnosti a dôkazy, treba v odvolaní uviesť dôvod, pre ktorý nové skutočnosti a dôkazy neboli predložené na súde prvého stupňa.

Ak si účastník konania, ktorý podal odvolanie, želá, aby súd vypočul svedka alebo aby účastník konania zložil prísahu alebo aby zabezpečil znalecký posudok alebo obhliadku, musí to byť v odvolaní uvedené a musia sa uviesť dôvody. V tomto prípade musia byť v odvolaní uvedené mená, adresy a kontaktné údaje svedkov alebo znalcov, ak sú známe.

Ak účastník konania, ktorý podal odvolanie, chce, aby sa vec preskúmala na súdnom pojednávaní, musí to uviesť v odvolaní. Ak to neuvedie, predpokladá sa, že súhlasí s riešením veci v písomnom konaní. Súd doručí odvolanie protistrane a určí jej lehotu na vyjadrenie.

O návrhu na preskúmanie súdneho rozsudku podľa nariadenia o konaní vo veciach s nízkou hodnotou sporu rozhoduje súd uznesením. V prípade potreby sa návrh rieši na súde. Ak súd návrhu vyhovie, európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu bude pokračovať tak, ako to bolo pred vydaním rozhodnutia. Odvolania proti súdnym rozhodnutiam o zamietnutí žiadostí o preskúmanie rozsudkov súdu sa môžu podať na krajský súd. Odvolania proti rozhodnutiam o odvolaní vydaným krajským súdom možno podať na Najvyšší súd (Riigikohus), len ak krajský súd odvolanie zamietol.

Výška štátneho poplatku sa určuje na základe hodnoty občianskej veci, ktorá sa zasa určuje na základe výšky nároku. Pri výpočte hodnoty občianskej veci sa k sume hlavného nároku pripočíta suma vedľajších nárokov. V prípade návrhu na európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu o vrátenie úroku z omeškania, ktorý sa nestal splatným, sa musí k tejto sume pripočítať aj suma, ktorá zodpovedá jednoročnému úroku z omeškania. Výška štátneho poplatku sa určuje na základe konečnej prijatej sumy (hodnoty občianskej veci) a podľa tabuľky uvedenej v prílohe 1 k zákonu o štátnych poplatkoch (riigilõivuseadus), ako je stanovené v oddiele 59 ods. 1.

Štátny poplatok sa musí zaplatiť z polovice hodnoty návrhu na preskúmanie súdneho rozsudku v konaní, ktoré prebieha na základe nariadenia o konaní vo veciach s nízkou hodnotou sporu. Tento štátny poplatok bude minimálne 100 EUR a maximálne 2 100 EUR.

Za podanie odvolania sa musí zaplatiť rovnaká suma štátneho poplatku ako za počiatočné podanie návrhu na európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu na okresný súd, pričom sa zohľadní rozsah odvolania. Pri podaní odvolania alebo kasačného opravného prostriedku proti rozsudku vynesenému v listinnom konaní alebo proti predbežnému rozhodnutiu alebo čiastočnému rozsudku vydanému s výhradou sa predpokladá, že hodnota veci predstavuje 1/4 hodnoty veci na prvej inštancii.

Pri podaní kasačného opravného prostriedku na Najvyšší súd je potrebné zaplatiť štátny poplatok vo výške 1 % z hodnoty občianskej veci s prihliadnutím na rozsah odvolania. Výška štátneho poplatku sa určuje na základe oddielu 59 zákona o štátnych poplatkoch. Štátny poplatok je minimálne 100 EUR a maximálne 4 760 EUR.

Za podanie odvolania na krajský súd alebo Najvyšší súd je potrebné zaplatiť štátny poplatok vo výške 70 EUR.

Štátny poplatok je možné uhradiť bankovým prevodom na ktorýkoľvek bankový účet ministerstva financií: SEB Pank – číslo bankového účtu EE571010220229377229 (SWIFT: EEUHEE2X); Swedbank – číslo bankového účtu EE062200221059223099 (SWIFT: HABAEE2X); Luminor Bank – číslo bankového účtu EE221700017003510302 (SWIFT: RIKOEE22); LHV Pank – číslo bankového účtu EE567700771003819792 (SWIFT: LHVBEE22).

Ak rozsudok súdu vydaný v rámci európskeho konania vo veciach s nízkou hodnotou sporu nie je dobrovoľne nesplnený, výkon pripadne do právomoci exekútorov.

Súdy, ktoré rozhodujú o návrhoch v európskom konaní vo veciach s nízkou hodnotou sporu (pozri bod 1.2), majú právomoc prijať opatrenia uvedené v článku 23.

1.3 Formuláre

Neexistujú žiadne platné vnútroštátne štandardné formuláre pre zjednodušené postupy.

1.4 Pomoc

Právna pomoc sa poskytuje v súlade s postupom stanoveným v zákone o právnej pomoci financovanej štátom (riigi õigusabi seadus) a v kapitole 18 podkapitole 6 Občianskeho súdneho poriadku. O poskytnutí právnej pomoci financovanej štátom sa rozhoduje na základe žiadosti dotknutej osoby.

Žiadosť o poskytnutie právnej pomoci financovanej štátom účastníkovi súdneho konania v občianskej veci sa predkladá súdu, ktorý sa vecou zaoberá alebo ktorý má právomoc sa ňou zaoberať.

Fyzickej osobe sa môže poskytnúť štátom financovaná právna pomoc, ak jej finančná situácia v čase, keď požiada právnu pomoc, znamená, že nie je schopná zaplatiť za príslušné právne služby, alebo ak je schopná platiť za právne služby len čiastočne alebo v splátkach, alebo ak jej finančná situácia neumožňuje plniť základné existenčné potreby po zaplatení za právne služby.

Štátna právna pomoc sa poskytuje fyzickej osobe, ktorá má v čase svojej podania žiadosti o poskytnutie právnej pomoci bydlisko v Estónskej republike alebo inom členskom štáte Európskej únie, prípadne je občanom Estónskej republiky alebo iného členského štátu Európskej únie. Domicil sa určuje podľa článku 62 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (Ú. v. EÚ L 351, 20.12.2012, s. 1). Iným fyzickým osobám sa právna pomoc poskytne len v prípade, ak na ňu majú nárok podľa medzinárodného záväzku, ktorý je pre Estónsko záväzný.

1.5 Pravidlá týkajúce sa získavania dôkazov

Na rozdiel od štandardného konania o žalobe môže súd vo veci, ktorá sa prejednáva v zjednodušenom konaní podľa oddielu 405 Občianskeho súdneho poriadku, vykonať dokazovanie aj z vlastnej iniciatívy. Súd môže obísť zákonné ustanovenia týkajúce sa požiadaviek na formu predkladania a vykonávania dôkazov a uznať za dôkaz aj dôkazné prostriedky, ktoré neboli podané pod prísahou, vrátane vyhlásení účastníkov konania.

V listinnom konaní sa ako dôkaz akceptujú iba dokumenty predložené účastníkmi a vyhlásenia pod prísahou. Dôkazy možno poskytnúť len v súvislosti so žalobou o zaplatenie peňazí vyplývajúcej zo zmenky alebo šeku, so žalobou o nútené vymáhanie v súvislosti s hypotékou alebo hypotékou na loď a v súvislosti s tým, či je listina pravá alebo sfalšovaná. Neprijímajú sa žiadne iné dôkazy a námietky sa neberú do úvahy. V listinnom konaní nemôžu byť predložené žiadne iné nároky alebo protinároky. Na preukázanie vedľajšieho nároku vyplývajúceho zo zmenky alebo šeku postačí preukázanie nároku.

Pravidlá týkajúce sa vykonávania dôkazov sú stanovené v kapitole 25 Občianskeho súdneho poriadku. Ak sa v zákone nestanovuje inak, obe strany v žalobe musia preukázať skutočnosti, na ktorých sú založené ich tvrdenia a námietky. Ak sa v zákone nestanovuje inak, účastníci konania sa môžu dohodnúť inom rozdelení dôkazného bremena, ako sa stanovuje v zákone, ako aj na povahe dôkazov na dokázanie určitých skutočností. Dôkazy poskytujú účastníci konania. Súd môže účastníkov vyzvať, aby predložili dodatočné dôkazy. Ak účastník konania, ktorý chce predložiť dôkaz, nemôže dôkaz predložiť sám, môže požiadať, aby dôkaz vykonal súd. Pri predkladaní dôkazov alebo žiadosti o vykonanie dôkazu musí účastník konania vysvetliť, ktoré zo skutočností relevantných pre vec chce preukázať predložením dôkazu alebo požiadaním o vykonanie dôkazu. Každá žiadosť o vykonanie dôkazu musí obsahovať aj informácie, ktoré umožňujú jeho vykonanie. V predbežnom konaní súd stanoví účastníkom lehotu na predloženie dôkazov alebo na žiadosť o vykonanie dôkazu. Ak sa žiadosť účastníka konania o vykonanie dôkazu zamietne, pretože účastník konania nezaplatil vopred náklady spojené s vykonaním dôkazov napriek tomu, že súd požiadal o zaplatenie, účastník konania nie je oprávnený požadovať, aby sa akýkoľvek takýto dôkaz vykonal neskôr, ak by akceptovanie tohto dožiadania viedlo k odloženiu veci.

Ak sa musí dôkaz získať z inej ako miestnej príslušnosti súdu konajúceho vo veci, súd rozhodujúci vo veci môže rozhodnúť o predložení osobitnej žiadosti o procesný úkon adresovanej súdu, v miestnej príslušnosti ktorého možno dôkazy získať. Osobitná žiadosť sa vyhotovuje v súlade s platným postupom na vykonanie požadovaného procesného úkonu. Účastníci konania sú informovaní o čase a mieste, kde sa má procesný úkon vykonať, ale neprítomnosť účastníka konania nebráni vykonaniu tejto osobitnej žiadosti. Záznam o procesnom úkone a dôkazy vykonané pri vybavovaní osobitnej žiadosti sa bezodkladne zasielajú súdu, ktorý vedie konanie vo veci. Ak dokazovanie súdom, ktorý vedie konanie vo veci na základe osobitnej žiadosti, vedie k sporu, a ak pokračovanie dokazovania závisí od vyriešenia tohto sporu, ale súd, ktorý vec prejednáva na základe osobitnej žiadosti, tento spor nedokáže vyriešiť, rieši ho súd, ktorý vedie konanie vo veci samej. Ak súd vykonávajúci osobitnú žiadosť usúdi, že v záujme rozhodnutia vo veci je vhodné odovzdať proces dokazovania inému súdu, obráti sa na tento účel na daný súd a informuje o tom účastníkov konania.

Dôkazy vykonané v cudzej krajine v súlade so zákonmi tejto krajiny možno použiť v občianskom konaní v Estónsku, pokiaľ procesný úkon vykonaný na účely vykonania dôkazu nie je v rozpore so zásadami estónskeho občianskeho procesného práva. Podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/1783 o spolupráci medzi súdmi členských štátov pri vykonávaní dôkazov v občianskych a obchodných veciach môže byť prítomný senát estónskeho súdu, ktorý požiadal o vykonanie dôkazu v súlade s postupom stanoveným v nariadení, alebo sudca konajúci na základe príkazu takéhoto súdu a zúčastniť sa na dokazovaní na zahraničnom súde. Účastníci konania, ich právni zástupcovia a znalci sa môžu zúčastniť na vykonávaní dôkazu v rovnakom rozsahu, ako sa môžu zúčastniť na vykonávaní dôkazov v Estónsku. Pokiaľ článok 19 ods. 3 nariadenia umožňuje priame vykonávanie dokazovanie estónskym súdom v inom členskom štáte Európskej únie, na dokazovaní sa môže zúčastniť senát súdu, ktorý vedie konanie vo veci, sudca konajúci na základe príkazu alebo znalec vymenovaný súdom.

Ak sa má dôkaz vykonať mimo Európskej únie, súd požiada o vykonanie dôkazu prostredníctvom príslušného orgánu v súlade s Dohovorom o vykonávaní dôkazov v cudzine v občianskych a obchodných veciach. Súd môže tiež vykonávať dôkazy v cudzej krajine prostredníctvom veľvyslanca alebo povereného konzulárneho úradníka zastupujúceho Estónsku republiku v tejto krajine za predpokladu, že to zákony tejto krajiny nezakazujú.

Účastník konania, ktorý predložil dôkaz alebo požiadal o vykonanie dôkazu, môže upustiť od dôkazu alebo ho vziať späť len so súhlasom protistrany, ak sa v zákone nestanovuje inak.

1.6 Písomný postup

Vec, o ktorej sa rozhoduje prostredníctvom zjednodušeného konania, sa môže riešiť prostredníctvom písomného konania. Súd dbá na dodržiavanie základných práv a slobôd a základných procesných práv účastníkov konania a na návrh účastníka aj vypočuje účastníka konania. Na to nie je potrebné zvolávať súdne pojednávanie. Súd môže upustiť od písomného prípravného konania alebo súdneho pojednávania.

Vec, o ktorej sa rozhoduje prostredníctvom listinného konania, sa so súhlasom účastníkov môže riešiť prostredníctvom písomného konania.

1.7 Obsah rozsudku

Rozsudok obsahuje úvod, výrokovú časť, opisnú časť a odôvodnenie. V zjednodušenom konaní môže súd vydať rozsudok bez opisnej časti alebo odôvodnenia. Ak súd rozhoduje o žalobe v zjednodušenom konaní, môže sa v opisnej časti rozsudku obmedziť len na uvedenie právnych dôvodov a dôkazov, na ktorých založil svoje závery.

Okresný súd, ktorý vynesie rozsudok vo veci, v ktorej sa použil zjednodušený postup, môže uviesť, že povoľuje možnosť podať odvolanie. Súd vo všeobecnosti udelí povolenie na podanie odvolania, ak sa domnieva, že rozhodnutie odvolacieho súdu je nevyhnutné na získanie stanoviska krajského súdu k právnej otázke. Udelenie povolenia na podanie odvolania nie je potrebné odôvodňovať.

V listinnom konaní sa žaloba zamietne, ak navrhovateľ nepreukázal nárok pomocou dôkazov povolených v listinnom konaní. V tomto prípade možno žalobu podať znovu v rámci štandardného konania. Ak súd vyhovie žalobe v listinnom konaní napriek námietkam odporcu, vynesie rozsudok, v ktorom sa zároveň vyhradzuje právo odporcu brániť svoje práva v budúcnosti. Na účely odvolania a núteného výkonu sa rozsudok s výhradou považuje za právoplatný rozsudok. Ak sa námietka, ktorá mohla byť podaná v listinnom konaní, vyriešila rozsudkom s výhradou, odporca môže následne znova podať námietku, len ak bude rozsudok s výhradou zrušený alebo zmenený.

1.8 Náhrada trov

Všeobecné zásady:

• Trovy súdneho konania znáša neúspešný účastník konania.
• Neúspešný účastník konania uhrádza druhej strane okrem iného aj nevyhnutné mimosúdne výdavky, ktoré jej vznikli v dôsledku súdneho konania. Účastníkom konania sa uhrádzajú všetky mimosúdne výdavky, ktoré by sa uhradili svedkovi, vrátane náhrady za stratu zárobku alebo iných trvalých príjmov, a to na rovnakom základe a v rovnakom rozsahu ako svedkom.
• Trovy konania právneho zástupcu účastníka konania sa uhrádzajú podľa rovnakých pravidiel, aké platia pre trovy konania účastníka konania.
• Súd môže nariadiť účastníkom konania, aby úplne alebo čiastočne znášali trovy konania sami, ak by zaviazanie neúspešného účastníka konania k náhrade trov protistrany bolo hrubo nespravodlivé alebo neprimerané.
• Ak sa žalobe vyhovie čiastočne, účastníci konania znášajú trovy konania rovnakým dielom, pokiaľ súd trovy konania nerozdelí pomerne k rozsahu, v akom sa žalobe vyhovelo, alebo ak účastníkom konania neuloží, aby trovy konania znášali úplne alebo čiastočne sami.

1.9 Možnosť odvolania

Vo výroku rozsudku vyneseného v zjednodušenom konaní súd určí pravidlá a lehotu na podanie odvolania. Odvolanie možno proti rozsudku vydanému v zjednodušenom konaní podať v rámci štandardného konania. Krajský súd môže prejednať odvolanie v zjednodušenom konaní bez ohľadu na to, či to okresný súd povolil, a odvolanie možno podať bez ohľadu na to, či to okresný súd povolil. Krajský súd nemôže ponechať odvolanie nevybavené len preto, že používa zjednodušené konanie.

Odvolanie proti rozsudku vydanému v rámci listinného konania možno podať v rámci štandardného konania.

Strana a tretia strana s nezávislým nárokom sa môžu proti rozsudku súdu prvého stupňa odvolať. Tretia strana bez nezávislého nároku môže podať odvolanie za podmienok stanovených v oddiele 214 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku.

Odvolanie nemožno podať, ak sa obe strany vzdali svojho práva na podanie odvolania v návrhu predloženom súdu.

Odvolanie možno podať do 30 dní odo dňa doručenia rozsudku účastníkovi konania, ktorý podáva odvolanie, najneskôr však do 5 mesiacov od zverejnenia rozsudku súdu prvého stupňa.

Ak sa v lehote na podanie odvolania vynesie doplňujúci rozsudok, lehota na podanie odvolania začína plynúť od dátumu vydania doplňujúceho rozsudku, a to aj vzhľadom na počiatočný rozsudok. Ak sa do rozsudku bez opisnej časti alebo odôvodnenia pridá vynechaná časť, lehota na podanie odvolania začína plynúť od začiatku od dátumu vydania úplného rozsudku.

Ak sa účastníci konania v tomto zmysle dohodnú a informujú súd, lehota na podanie odvolania sa môže skrátiť alebo predĺžiť až na 5 mesiacov od zverejnenia rozsudku.

Účastník odvolacieho konania môže podať kasačný opravný prostriedok proti rozsudku krajského súdu na Najvyššom súde, ak daný krajský súd vážne porušil ustanovenie procesného práva alebo nesprávne uplatnil ustanovenie hmotného práva. Tretia strana bez nezávislého nároku môže podať kasačný opravný prostriedok za podmienok stanovených v oddiele 214 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku.

Kasačný opravný prostriedok nemožno podať, ak sa obe strany vzdali svojho práva na podanie odvolania v návrhu predloženom súdu.

Kasačný opravný prostriedok možno podať do 30 dní odo dňa doručenia rozsudku účastníkovi konania, ktorý podal odvolanie, najneskôr však do 5 mesiacov od zverejnenia rozsudku krajského súdu.