1 Osobitné konanie vo veci s nízkou hodnotou sporu
Neexistuje osobitné konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu. Vecami s nízkou hodnotou sporu sa zaoberá zmierovací súd (giudice di pace).
Vo všeobecnosti platí, že konania na zmierovacom súde sa vedú čo možno najjednoduchšie, pozri články 316 – 322 Občianskeho súdneho poriadku (codice di procedura civile).
1.1 Rozsah konania, hraničná hodnota
Zmierovacie súdy majú príslušnosť v sporoch týkajúcich sa hnuteľného majetku s hodnotou do 10 000 EUR, pokiaľ nie je v zákone stanovené inak.
Žalobami vo veci náhrady škody v súvislosti s dopravnými nehodami vozidiel a lodí sa takisto zaoberajú zmierovacie súdy za predpokladu, že hodnota sporu nepresahuje 25 000 EUR.
Bez ohľadu na hodnotu sporu sa zmierovacie súdy zaoberajú všetkými vecami, ktoré sa týkajú:
- stanovenia hraníc a dodržiavania vzdialenosti pri výsadbe stromov a krov v súlade s právnymi predpismi, nariadeniami alebo obyčajou,
- rozsahu a využívania služieb v bytových domoch,
- vzťahov medzi vlastníkmi alebo užívateľmi obydlí v súvislosti s dymom, výparmi, teplom, hlukom, vibráciami a podobným obťažovaním, ktoré presahuje obvyklú mieru tolerancie,
- úrokov alebo vedľajších výdavkov v prípade oneskoreného vyplatenia dôchodku alebo sociálnych dávok.
1.2 Uplatnenie konania
Nedávna reforma (legislatívny dekrét č. 149/2022) priniesla niekoľko noviniek, pokiaľ ide o konanie na zmierovacom súde. S cieľom prispôsobiť konanie digitálnym požiadavkám sa od 1. januára 2023 uplatňujú aj ustanovenia článku 127 ods. 3 a článku 127a Občianskeho súdneho poriadku (Pojednávania s audiovizuálnym spojením), článku 127b Občianskeho súdneho poriadku (Predkladanie písomných pripomienok), článku 193 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (Súdne technické znalecké vyhlásenia pre prísahy s digitálnym podpisom) a článku 196k (vykonávacie ustanovenie) Občianskeho súdneho poriadku (Pojednávania s diaľkovým audiovizuálnym spojením), a to aj na konania, ktoré k tomuto dátumu prebiehajú. Ustanovenia kapitoly I hlavy Vb (vykonávacie ustanovenie) Občianskeho súdneho poriadku (Digitálna justícia) sa uplatňujú od 30. júna 2023, a to aj na konania, ktoré k tomuto dátumu prebiehajú.
Návrhy sa podávajú spolu s odvolaním v zjednodušenom konaní, pokiaľ sú zlučiteľné (články 281i až 281l Občianskeho súdneho poriadku).
Návrh možno podať aj ústne. Zmierovací súd nechá vyhotoviť zápisnicu a doručí ju navrhovateľovi spolu s vyhláškou o rozvrhu vypočutia účastníkov konania uvedenou v článku 318 Občianskeho súdneho poriadku.
V návrhu sa musí uviesť súd a účastníci konania, skutkový stav a predmet odvolania (nový článok 318 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku).
Do 5 dní od pridelenia veci vydá zmierovací súd uznesenie, v ktorom nariadi vypočutie účastníkov konania v súlade s druhým odsekom článku 281j (nový článok 318 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku).
Navrhovateľ sa preukáže predložením doručeného návrhu alebo úradného záznamu uvedeného v článku 316 Občianskeho súdneho poriadku spolu s vyhláškou uvedenou v článku 318 (ak ich predložil ústne), správou o doručení a v prípade potreby plnou mocou.
Na druhej strane, žalovaný je ustanovený podľa tretieho a štvrtého odseku článku 281j Občianskeho súdneho poriadku predložením vyjadrenia k žalobe a prípadne plnej moci (nový článok 319 Občianskeho súdneho poriadku).
Zmierovací súd môže na prvom pojednávaní vypočuť strany a pokúsiť sa o zmier. Ak je zmierovacie konanie úspešné, zmierovací sudca vyhotoví zápisnicu o dosiahnutej dohode. Ak zmierovacie konanie zlyhá, zmierovací súd postupuje v súlade so zjednodušeným postupom (druhý, tretí a štvrtý odsek článku 281k) a – ak sa domnieva, že vec nie je pripravená na rozhodnutie – začne vyšetrovacie konanie potrebné na rozhodnutie.
Keď sa zmierovací sudca domnieva, že vec je pripravená na rozhodnutie, postupuje podľa článku 281f Občianskeho súdneho poriadku. Preto je to sudca, kto stanovuje požadované návrhy a môže nariadiť ústne prerokovanie veci. Rozsudok sa uloží v súdnej kancelárii do 15 dní od tohto prerokovania.
1.3 Formuláre
Nie sú stanovené žiadne formuláre.
1.4 Pomoc
Ak hodnota veci nepresiahne 1 100 EUR, účastníci konania sa môžu pred zmierovacím súdom zastupovať sami (článok 82 Občianskeho súdneho poriadku, pozri informačný list „Predloženie veci na súd“).
Vo všetkých ostatných veciach musí účastníkov konania zastupovať právnik.
Zmierovací súd však môže na základe povahy a rozsahu veci umožniť účastníkovi konania konať osobne, ak o to účastník konania ústne alebo inak požiada.
Sudca overí, či účastníci konania podnikli všetky kroky potrebné na účasť na súde, a ak je to potrebné, požiada ich, aby doplnili alebo opravili dokumenty, ktoré považuje za chybné.
Ak zistí, že právnik nemá plnú moc ako obhajca alebo že v jeho plnej moci na zastupovanie, pomoc alebo schvaľovanie je nejaký nedostatok, pre ktorý je neplatná, sudca stanoví lehotu, v ktorej účastníci konania určia osobu zodpovednú za zastupovanie alebo pomoc, udelia potrebné splnomocnenia alebo udelia alebo obnovia plnú moc zástupcu. Ak sa nedostatok odstráni v stanovenej lehote, návrh sa považuje za opravený a jeho hmotnoprávne a procesné účinky sa budú uplatňovať od dátumu prvého doručenia (článok 182 Občianskeho súdneho poriadku).
1.5 Pravidlá týkajúce sa získavania dôkazov
Pravidlá týkajúce sa získavania dôkazov sú rovnaké ako pri bežných súdnych konaniach (pozri informačný prehľad „Získavanie dôkazov“).
1.6 Písomný postup
Upravuje sa v článku 127b Občianskeho súdneho poriadku, v ktorom sa uvádza, že pojednávanie, aj keď je už naplánované, možno nahradiť predložením písomných pripomienok obsahujúcich len požadované návrhy, ak nie je potrebná prítomnosť iných osôb ako obhajcov, účastníkov konania, verejného prokurátora a pomocných členov súdu. V takýchto prípadoch sa vypočutie nahrádza predložením písomných pripomienok na žiadosť všetkých zúčastnených strán. Pri nariadení náhradného pojednávania sudca stanoví povinnú lehotu na predloženie pripomienok najmenej 15 dní. Každý účastník konania [...]
1.7 Obsah rozsudku
Vo všeobecnosti sa uplatňujú pravidlá zjednodušeného konania uvedené v bode 1.2.
Zmierovací súd môže rozhodovať ex aequo et bono (t. j. bez výslovného odkazu na právne predpisy) vo veciach s hodnotou do 2 500 EUR (článok 113 Občianskeho súdneho poriadku).
1.8 Náhrada trov
Existujú nejaké obmedzenia náhrady trov konania? Ak áno, aké?
Rozhodnutia o uložení úhrady trov konania sa prijímajú na základe bežných pravidiel, podľa ktorých trovy hradí neúspešný účastník konania. Môže sa však stať, že obaja účastníci konania musia uhradiť vlastné trovy, ak sú obaja neúspešní alebo to odôvodňujú iné okolnosti.
1.9 Možnosť odvolania
Rozsudky vydané zmierovacím súdom na základe zásady ex aequo et bono (spory, ktorých hodnota nepresahuje 2 500 EUR) možno napadnúť len vtedy, ak došlo k porušeniu procesných pravidiel, ústavného práva alebo práva EÚ alebo zásad, ktorými sa riadi predmet sporu.
Proti všetkým ostatným rozsudkom vydaným zmierovacím súdom sa možno odvolať.
Pozrite si informačné prehľady o justičnom systéme, príslušnosti súdov a o tom , ako predložiť vec na súd.