Všeobecné informácie
Európska únia si stanovila cieľ rozvíjať priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti prijatím opatrení v prospech justičnej spolupráce v občianskych veciach, ktoré majú cezhraničné dôsledky. Zároveň sa zintenzívnil pohyb občanov na vnútornom trhu, a to si vyžaduje viac flexibility a väčšiu právnu istotu.
Nariadenie Rady (EÚ) č. 1259/2010 z 20. decembra 2010, ktorým sa vykonáva posilnená spolupráca v oblasti rozhodného práva pre rozvod a rozluku (zvané nariadenie Rím III), zabezpečuje vhodné riešenia pre občanov z hľadiska právnej istoty, predvídateľnosti a flexibility, chráni slabšieho z partnerov počas rozvodových sporov a predchádza taktizovaniu pri výbere súdu (tzv. „forum shopping“). Pomáha tiež predchádzať komplikovaným, zdĺhavým a nepríjemným konaniam.
Konkrétnejšie, nariadenie (EÚ) č. 1259/2010 umožňuje medzinárodným manželským párom dohodnúť sa v predstihu na tom, ktorý právny poriadok sa bude uplatňovať pri ich rozvode alebo rozluke, za predpokladu, že právny poriadok, na ktorom sa dohodnú, je právnym poriadkom členského štátu, s ktorým má daný manželský pár užšiu väzbu. Ak sa manželia nedokážu dohodnúť, sudcovia môžu použiť spoločný návod na rozhodnutie o tom, právny poriadok ktorej krajiny sa bude v danom prípade uplatňovať.
Toto nariadenie sa však neuplatňuje, pokiaľ ide o nasledujúce záležitosti: právnu spôsobilosť fyzických osôb; existenciu, platnosť a uznanie manželstva; vyhlásenie manželstva za neplatné; priezvisko manželov; majetkovoprávne dôsledky manželstva; rodičovské práva a povinnosti; vyživovaciu povinnosť, správu majetku a dedičstvo. Nedotýka sa ani uplatňovania nariadenia Rady (EÚ) 2019/1111 z 25. júna 2019 o právomoci a uznávaní a výkone rozhodnutí v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností a o medzinárodných únosoch detí (prepracované znenie).
Ide o nástroj, ktorým sa vykonáva posilnená spolupráca medzi zúčastnenými členskými štátmi. Posilnená spolupráca umožňuje skupine pozostávajúcej z aspoň deviatich členských štátov vykonávať opatrenia v jednej z oblastí, na ktoré sa vzťahujú zmluvy v rámci iných ako výlučných právomocí Únie. Podľa článku 331 ZFEÚ majú nezúčastnené členské štáty naďalej právo pridať sa k prebiehajúcej posilnenej spolupráci.
Európsky portál elektronickej justície poskytuje informácie o uplatňovaní tohto nariadenia.
Posilnená spolupráca
Rada prijala 12. júla 2010 rozhodnutie 2010/405/EÚ, ktorým sa povoľuje posilnená spolupráca v oblasti rozhodného práva pre rozvod a rozluku medzi Belgickom, Bulharskom, Nemeckom, Španielskom, Francúzskom, Talianskom, Lotyšskom, Luxemburskom, Maďarskom, Maltou, Rakúskom, Portugalskom, Rumunskom a Slovinskom.
Následne uvedených 14 zúčastnených členských štátov prijalo nariadenie Rady (EÚ) č. 1259/2010, ktoré nadobudlo účinnosť 21. júna 2012.
Komisia prijala 21. novembra 2012 rozhodnutie 2012/714/EÚ, ktorým sa potvrdzuje účasť Litvy na posilnenej spolupráci v oblasti rozhodného práva pre rozvod a rozluku. Podľa tohto rozhodnutia sa má nariadenie (EÚ) č. 1259/2010 uplatňovať na Litvu od 22. mája 2014.
Komisia prijala 27. januára 2014 rozhodnutie 2014/39/EÚ, ktorým sa potvrdzuje účasť Grécka na posilnenej spolupráci v oblasti rozhodného práva pre rozvod a rozluku. Podľa tohto rozhodnutia sa má nariadenie (EÚ) č. 1259/2010 uplatňovať na Grécko od 29. júla 2015.
Komisia prijala 10. augusta 2016 rozhodnutie (EÚ) č. 2016/1366, ktorým sa potvrdzuje účasť Estónska na posilnenej spolupráci v oblasti rozhodného práva pre rozvod a rozluku. Podľa tohto rozhodnutia sa má nariadenie (EÚ) č. 1259/2010 uplatňovať na Estónsko od 11. februára 2018.
Ak chcete získať podrobné informácie o konkrétnej krajine, zvoľte jej vlajku.
Súvisiaci odkaz
ARCHIVOVANÉ webové sídlo Európskeho justičného ATLASU (zrušené 30. septembra 2017)