Ako vykonať súdne rozhodnutie

1 Čo znamená výkon súdneho rozhodnutia v občianskoprávnych a obchodných veciach?

Exekúcia je výkon rozsudkov súdu a iných exekučných titulov [dlhových nástrojov, verejných listín (atti publici) a osvedčených súkromných listín pre osobitné plnenie]. Ak si dlžníci dobrovoľne neplnia svoje záväzky v tejto fáze (ktorá ešte podlieha súdnemu konaniu), môže zasiahnuť verejná moc.

2 Ktorý orgán alebo ktoré orgány sú oprávnené vykonávať súdne rozhodnutia?

Za výkon rozsudkov sú zodpovedné všeobecné súdy. Návrh na zamietnutie výkonu rozhodnutia podľa článku 47 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 1215/2012 [nariadenie Brusel I (prepracované znenie)] musí byť tiež podaný všeobecnému súdu.

Na účely výkonu rozsudku všeobecného súdu v prípade, že je dlžníkom verejný orgán, môže veriteľ podať špeciálny návrh na regionálny správny súd [giudizio di ottemperanza (konanie pri nedodržaní ustanovení) – články 112 a nasl. Správneho poriadku]. Tento postup nie je povinný. Skôr predstavuje alternatívu k priamemu výkonu zo strany všeobecného súdu a na rozdiel od postupu všeobecného súdu si vyžaduje rozsudok, ktorý sa musí vykonať, aby sa stal právoplatným. Informácie uvedené ďalej sa týkajú bežného postupu výkonu súdneho rozhodnutia.

3 Za akých podmienok možno vydať exekučný titul alebo rozhodnutie?

Získanie exekučného titulu je nevyhnutnou a zároveň postačujúcou podmienkou začatia výkonu súdneho rozhodnutia. Exekučné tituly sú obvykle ustanovené zákonom v článku 474 Občianskeho súdneho poriadku a delia sa na dva typy: súdne tituly a mimosúdne tituly. K súdnym titulom patria rozsudky, úkony a rozhodnutia, ktoré vydal súd počas súdneho konania alebo na konci konania. K mimosúdnym titulom patria dlhové nástroje, verejné listiny a osvedčené súkromné listiny, ktoré si účastníci vytvorili bez zásahu súdu.

3.1 Konanie

Pred začatím exekúcie musí veriteľ informovať dlžníka o exekučnom titule a doručiť mu súdny príkaz (precetto), v ktorom sa dlžníkovi nariaďuje splniť ho v lehote najviac 10 dní a upozorňuje sa, že v opačnom prípade dôjde k exekúcii v súlade s článkom 480 Občianskeho súdneho poriadku.

Exekúcia sa nemôže začať pred uplynutím tejto lehoty, s výnimkou prípadu, že predseda súdu schváli okamžitú exekúciu z dôvodu naliehavosti (článok 482 Občianskeho súdneho poriadku).

V článku 480 Občianskeho súdneho poriadku sa upravuje obsah takýchto príkazov, v ktorých veriteľ musí uviesť adresu v rámci obvodu, v ktorej sa nachádza súd príslušný pre daný výkon rozhodnutia. Ak sa adresa na doručovanie neuvedie, odvolanie proti súdnemu príkazu sa podáva na súde so sídlom v mieste, kam bol príkaz doručený, a oznámenia určené veriteľovi sa doručujú do registračnej kancelárie tohto súdu.

Po splnení týchto formalít sa môže začať exekučný postup. V Taliansku existujú tri druhy exekučných konaní.

1) Zabavenie, ktoré zahŕňa zaistenie a predaj alebo prevod dlžníkovho majetku alebo nesplatených pohľadávok s cieľom získať peniaze na vyplatenie veriteľa. Zaistenie vykonáva exekútor po predložení doručeného exekučného titulu a súdneho príkazu a musí sa uskutočniť do 90 dní od dátumu doručenia súdneho príkazu, ale nie pred lehotou, ktorá sa v ňom stanovuje; ak sa neuskutoční, súdny príkaz sa stane neplatným (článok 481). V tejto fáze je potrebné právne zastúpenie.

Zaisťovací príkaz bráni dlžníkovi v tom, aby chránil zaistený majetok a pohľadávky z požadovanej záruky na úver. Ak sa v lehote 45 dní od jeho vydania súd zodpovedný za exekúciu nepožiada o prevod alebo o predaj, stane neplatným a neúčinným.

2) Povinnosť previesť určitý majetok (esecuzione per consegna e rilascio), v rámci ktorej exekútor prisúdi veriteľovi buď osobitne určený hnuteľný majetok, na ktorý má nárok, alebo vysťahuje dlžníka z nehnuteľnosti.

3) Splnenie pozitívneho alebo negatívneho záväzku (esecuzione degli obblighi di fare e di non fare) si vyžaduje podanie odvolania na exekučný súd, ktorý určí, ako sa má záväzok splniť, a vymenuje exekútora a osoby zodpovedné za splnenie záväzku (napr. stavebnú spoločnosť) na náklady dlžníka.

Exekúciou s pomocou polície sa má zabezpečiť splnenie nesplnených záväzkov. Môže sa použiť pri finančných záväzkoch a pri záväzkoch, ktorých predmetom je dodanie hnuteľného majetku alebo pri prevode nehnuteľného majetku a pri pozitívnych alebo negatívnych záväzkoch.

Navyše v článku 614a Občianskeho súdneho poriadku sa súdu, ktorý vydá nepeňažný rozsudok, umožňuje uložiť veriteľovi zaplatenie poplatku za porušenie, nesplnenie alebo omeškanie vykonania príkazu. Toto opatrenie môže uplatniť aj súd zodpovedný za exekúciu po doručení príkazu.

3.2 Hlavné podmienky

Nevyhnutnou a postačujúcou podmienkou na začatie exekúcie je získanie exekučného titulu s oprávneným nárokom, ktorý je „istý, pevne stanovený a splatný“ (certo, liquido ed esigibile) (článok 474). Miera „istoty“ je rôzna v závislosti od povahy exekučného titulu: rozsudky nemusia byť právoplatné, aby sa mohli vykonať, keďže rozsudok súdu prvého stupňa je predbežne vykonateľný, až kým ho nezruší odvolací súd. „Pevne stanovený“ znamená, že výška nároku bola (alebo môže byť) vypočítaná na rozdiel od určenia na základe diskrečnej právomoci. „Splatný“ znamená, že nárok je po splatnosti a nevzťahujú sa naň podmienky odkladu.

4 Predmet a povaha exekučných opatrení

V priebehu konania vydáva exekučný súd rôzne druhy opatrení – zvyčajne príkazy (ordinanze). Patria k ním opatrenia, ktoré sú nevyhnutné na stanovenie procesných pravidiel pre riadny priebeh konania, až po opatrenia na prevod užívacieho práva, napr. nariadenie (decreto) o prevode zaisteného majetku na osobu, ktorá ho kúpila v dražbe alebo dala najvyššiu ponuku.

4.1 Aké druhy majetku môžu byť predmetom exekúcie?

Predmetom vyvlastnenia môžu byť tieto položky: a) hnuteľný majetok; b) nehnuteľný majetok; c) pohľadávky dlžníka a hnuteľný majetok dlžníka, ktorý sa nachádza v priestoroch tretích strán; d) podiely v spoločnostiach.

Vymáhať sa môžu aj záväzky odovzdať hnuteľný majetok, previesť nehnuteľnosť a nahraditeľné pozitívne a negatívne záväzky.

4.2 Aké sú účinky exekučných opatrení podľa EP?

Vymáhanie peňažných súm sa začína zaisťovacím príkazom, čo znamená, že dlžník, voči ktorému sa vymáhanie vedie, nemôže so zaisteným majetkom disponovať. Všetky úkony, ktorými sa upravuje prevod týchto peňazí, budú neúčinné a nemôžu byť použité na to, aby sa predišlo vymáhaniu.

4.3 Aká je platnosť takýchto opatrení?

Slúžia ako vymáhacie opatrenia, ktorých účelom je uspokojenie vzniknutých pohľadávok, preto nemôžu byť preto použité ako dôkaz na účely vyšetrovaní.

5 Možno proti rozhodnutiu, ktorým sa vydáva takéto opatrenie, podať opravný prostriedok?

Právny systém umožňuje dlžníkovi (a/alebo tretím stranám, ktoré podliehajú exekúcii) podať odvolanie proti úkonom a rozhodnutiam týkajúcim sa exekučných postupov. Podľa typu odvolania môžu byť vydané dva rôzne druhy rozhodnutí:

– odvolanie proti exekúcii (opposizione all'esecuzione) (články 615 a 616 Občianskeho súdneho poriadku), kde právo pokračovať v exekúcii (alebo existencia práva veriteľa pokračovať v exekúcii) je spochybnené,

– odvolanie proti exekučným úkonom (opposizione agli atti esecutivi) (články 617 a 618 Občianskeho súdneho poriadku), kde sú pochybnosti o procesných chybách (t. j. zákonnosť dokumentov v exekučnom postupe).

Odvolanie proti exekúcii alebo proti exekučným úkonom, ktoré je podané ešte pred začatím exekúcie, je definované ako odvolanie proti súdnemu príkazu (opposizioni a „precetto“), pretože nasleduje po predošlom oznámení o exekúcii: odvolanie, ktoré smeruje proti súdnemu príkazu, sa podáva prostredníctvom žiadosti na súd, ktorý je príslušný konať vo veci alebo o stanovenej sume, alebo o geografickom rozsahu, v súlade so všeobecnými ustanoveniami poriadku.

Pokiaľ sa už exekúcia začala alebo už bol doručený zaisťovací príkaz, odvolanie proti exekúcii alebo proti exekučným nástrojom sa vykonáva podaním osobitného opravného prostriedku na exekučnom súde. Súd môže nariadiť pozastavenie exekúcie do prijatia rozhodnutia o odvolaní, hoci takéto pozastavenie nie je automatické.

Rovnako ako v prípade prvostupňových rozsudkov je možné napadnúť aj rozsudok o odvolaní.

Tretie strany, ktoré tvrdia, že majú vecné práva k zaistenému majetku, môžu podať odvolanie na exekučnom súde dovtedy, kým majetok ešte nie je predaný alebo prevedený.

Relevantnými právnymi ustanoveniami sú články 615, 616, 617, 618 a 619 Občianskeho súdneho poriadku.

6 Existujú nejaké obmedzenia týkajúce sa výkonu súdneho rozhodnutia, najmä pokiaľ ide o ochranu dlžníka alebo lehoty (podľa EP)?

Okrem predmetov vyhlásených za nezabaviteľné podľa osobitných právnych predpisov a podľa článku 514 Občianskeho súdneho poriadku nemožno zaistiť:

1. posvätné predmety a predmety používané pri praktizovaní náboženstva;

2. svadobné obrúčky, oblečenie, domáce textílie, postele, jedálenské stoly a stoličky, skrine, komody, chladničky, sporáky a rúry (plynové, alebo elektrické), práčky, kuchynské potreby, potreby pre domácnosť a nábytok na ich držanie, potreby postačujúce na uspokojenie potrieb dlžníka a jeho domácnosti; nezahŕňa to však nábytok významnej hodnoty (okrem postelí) vrátane cenných starožitností a predmetov potvrdenej umeleckej hodnoty;

3. potraviny a palivo nevyhnutné na obdobie jedného mesiaca pre dlžníka a osoby uvedené v predchádzajúcich odsekoch;

nezahŕňa to však nábytok významnej hodnoty (okrem postelí) vrátane cenných starožitností a predmetov potvrdenej umeleckej hodnoty;

zbrane a ďalšie predmety, ktoré dlžník potrebuje na účely zabezpečenia služby vo verejnom záujme, medaily, listy, záznamy a rodinné dokumenty vo všeobecnosti, rovnako ako rukopisy (s výnimkou prípadov, keď sú súčasťou zbierky) a domáce zvieratá a zvieratá používané na účely terapie a starostlivosti nemôžu byť predmetom zaistenia.

V zákone sa ako nezabaviteľné vyhlasujú okrem iného aj: majetok vo vlastníctve štátu, aktíva vo vlastníctve štátu alebo iného verejného orgánu, ktorými sa nedá disponovať, majetok, na ktorý sa vzťahujú majetkové režimy manželov, majetok cirkevných inštitúcií a sakrálne stavby.

Podľa článku 671 Občianskeho súdneho poriadku nemožno na účely pohľadávok dlžníka voči tretím stranám zaistiť:

a) sumy výživného, okrem prípadov, keď sa zaistenie vykonáva na účely vymáhania výživného, ale iba so súhlasom predsedu súdu alebo ním povereného sudcu a iba v rozsahu určenom nariadením;

b) dobročinné príspevky a príspevky na pokrytie životných potrieb určené pre osoby označené ako chudobné vrátane materských dávok, nemocenských dávok a príspevku na pohreb vyplývajúcich z poistenia, zo strany orgánov sociálneho zabezpečenia a dobročinných organizácií;

c) sumy, ktoré dlhujú súkromné osoby z titulu odmeny, mzdy alebo iných platieb týkajúcich sa zamestnaneckého pomeru (vrátane tých, ktoré súvisia s prepustením zo zamestnania z dôvodu nadbytočnosti), sa môžu na účely vyplatenia výživného zaistiť v rozsahu určenom predsedom súdu alebo ním povereným sudcom; v prípade iných druhov príjmov ich možno zaistiť až do pätiny daných súm; súbežné zaistenia vyplývajúce z viacerých vyššie uvedených dôvodov nesmú presiahnuť jednu polovicu daných súm;

d) anuitu, ak je zriadená bezplatne, ak existuje ustanovenie, že suma potrebná na uspokojenie základných potrieb veriteľa by nemala podliehať zaisteniu;

e) sumy dlhované poisťovateľom poistníkovi alebo oprávnenej osobe z poistky, pričom ustanovenia o revízii právnych úkonov poškodzujúcich veriteľov a o kontrole, spoplatňovaní a znižovaní darov v súvislosti s vyplateným poistným nie sú dotknuté;

f)) sumy splatné na dôchodky, príspevky, ktoré slúžia ako dôchodky, alebo iné dôchodkové dávky nemožno zaistiť v sume zodpovedajúcej dvojnásobku maximálnej výšky mesačného sociálneho príspevku, minimálne však 1 000 EUR; podiel presahujúci túto sumu môže byť zaistený v rámci limitov stanovených v písmene c);

g) osobitné fondy sociálneho zabezpečenia a pomoci (vrátane nepríspevkových) zriadené vlastníkom podniku na základe platieb od veriteľov vlastníka podniku alebo zamestnancov.

Dlžné sumy z titulu odmeny, mzdy alebo iných platieb súvisiacich so zamestnaneckým pomerom alebo prácou (vrátane platieb na odstupné a dôchodky) a dávky, ktoré predstavujú dôchodky alebo iné dôchodkové dávky, môžu byť, aj po pripísaní na účet v banke alebo na pošte otvorený v mene dlžníka, predmetom zaistenia v rozsahu, ktorý presahuje trojnásobok sociálnych dávok, ak sa pripísanie na účet uskutoční pred zablokovaním; ak sa na účet pripíšu sumy v deň alebo po dni zablokovania, tieto sumy môžu byť predmetom zaistenia v rámci vyššie uvedených limitov a limitov stanovených v osobitných právnych predpisoch.

Je na dlžníkovi, aby sa odvolaním proti exekúcii domáhal oslobodenia majetku alebo pohľadávky od zaistenia (článok 615 Občianskeho súdneho poriadku).

V prípade, že uplynula celá premlčacia lehota pohľadávky, exekúcia nie je možná. Premlčacia lehota je zvyčajne 10 rokov, ale môže sa líšiť v závislosti od konkrétneho práva (napríklad premlčacia lehota na odškodnenie za mimozmluvnú škodu je 5 rokov). V zákone sa stanovujú aj rôzne premlčacie lehoty v závislosti od druhu právneho úkonu, ktorým sa preukazuje pohľadávka, na ktorej sa exekúcia zakladá. Napríklad premlčacia lehota pohľadávky uvedenej v súdnom rozsudku je 10 rokov, a to aj vtedy, keď sa pre tento druh pohľadávky v zákone stanovuje všeobecne kratšia premlčacia lehota.

Na žiadosť veriteľa môže predseda súdu, v ktorého jurisdikcii má dlžník pobyt, domicil, bydlisko alebo sídlo, povoliť vyhľadanie majetku, ktorý sa má zabaviť, elektronickými prostriedkami (článok 492a Občianskeho súdneho poriadku). To znamená, že súdny exekútor môže vyhľadávať majetok a pohľadávky dlžníka v daňovom registri a v databázach verejných orgánov. Formy splátok na pokrytie hodnoty zaistenia (conversione del pignoramento) boli zavedené aj v prípadoch, keď bol zaistený hnuteľný majetok.

Odkaz na taliansky súdny poriadok https://www.normattiva.it/uri-res/N2Ls?urn:nir:stato:regio.decreto:1940-10-28;1443

 

Táto webová stránka je súčasťou portálu Vaša Európa.

Privítame vašu spätnú väzbu, pokiaľ ide o užitočnosť poskytnutých informácií.