1 Ktoré pravidlá EÚ sa uplatňujú?
Ak bolo dieťa neoprávnene premiestnené alebo je neoprávnene zadržiavané v inom členskom štáte, než je členský štát, v ktorom dieťa malo obvyklý pobyt pred únosom, uplatňuje sa Haagsky dohovor z roku 1980 doplnený kapitolami III a IV nariadenia Brusel IIb. Toto nariadenie sa uplatňuje vo všetkých členských štátoch EÚ s výnimkou Dánska.
Praktická príručka k uplatňovaniu nariadenia Brusel IIb sa nachádza na tejto stránke: Publikácie Európskej justičnej siete.
2 Aké je konanie pred súdom a čo skúma súd pri rozhodovaní o návrate dieťaťa?
Návrh na začatie konania o návrate sa podáva na súd členského štátu, v ktorom sa dieťa v súčasnosti nachádza. Môžu ho iniciovať priamo rodičia, ktorí žiadajú o návrat, alebo s pomocou ústredného orgánu.
Súd koná o návrhu v rámci konania urýchlene. Okrem prípadu výnimočných okolností by sa rozhodnutie malo vydať najneskôr do šiestich týždňov odo dňa podania návrhu na súd.
Hlavnou úlohou súdu, ktorý vedie konanie o návrate, je určiť, či došlo k únosu (dieťa bolo odvedené do iného členského štátu alebo zadržiavané v inom členskom štáte, ako je členský štát, v ktorom dieťa obvykle žilo pred únosom, a tým bolo porušené opatrovnícke právo inej osoby), a ak áno, zabezpečiť urýchlený návrat dieťaťa do členského štátu, v ktorom malo obvyklý pobyt pred premiestnením.
Súd overí najmä to, či:
- bolo dieťa premiestnené do iného členského štátu alebo zadržiavané v inom členskom štáte, ako je členský štát jeho obvyklého pobytu pred premiestnením,
- je premiestnenie alebo zadržiavanie v rozpore s opatrovníckym právom a
- sa opatrovnícke právo vykonávalo, buď spoločne alebo samostatne, alebo by sa bolo takto vykonávalo, ak by nedošlo k premiestneniu alebo zadržaniu.
Ak sú tieto podmienky splnené, súd musí v zásade nariadiť návrat dieťaťa, pokiaľ sa neuplatňuje niektorý z obmedzených dôvodov na zamietnutie stanovených v Haagskom dohovore z roku 1980.
Dieťa musí mať skutočnú a účinnú možnosť vyjadriť svoje názory, ak ich je schopné sformulovať. Osoba, ktorá žiada o návrat dieťaťa, musí mať takisto možnosť byť vypočutá. Ak táto podmienka nie je splnená, súd nemôže odmietnuť návrat dieťaťa.
V prípade potreby môže súd prijať aj predbežné alebo ochranné opatrenia na zaistenie bezpečnosti dieťaťa alebo na uľahčenie kontaktu s rodičom, ktorý žiada o návrat. Takýmito opatreniami sa nesmie spôsobiť neúmerné predĺženie konania o návrate.
Počas celého konania bude súd nabádať strany, aby zvážili mediáciu alebo iné formy alternatívneho riešenia sporov za predpokladu, že to nie je v rozpore s najlepším záujmom dieťaťa. Viac informácií o mediácii v rodinných veciach nájdete prostredníctvom odkazu v dolnej časti tejto stránky.
Súdy členského štátu pôvodu si zachovávajú právomoc rozhodovať o veciach rodičovských práv a povinností vrátane otázky opatrovníctva.
3 Môže súd krajiny, do ktorej bolo dieťa unesené, zamietnuť návrat dieťaťa?
Ak sa zistí, že dieťa bolo unesené, súd v krajine, do ktorej bolo dieťa unesené, môže zamietnuť jeho návrat len:
- ak rodič, ktorému bolo dieťa unesené, v čase únosu svoje opatrovnícke právo v skutočnosti nevykonával alebo s premiestnením alebo zadržaním dieťaťa súhlasil alebo sa s ním následne zmieril [článok 13 prvý odsek písm. a) Haagskeho dohovoru z roku 1980],
- ak existuje vážne nebezpečenstvo, že návrat by vystavil dieťa fyzickej alebo duševnej ujme [článok 13 prvý odsek písm. b) Haagskeho dohovoru z roku 1980]. Návratu však nemožno predísť, ak boli prijaté primerané opatrenia na ochranu dieťaťa (článok 27 ods. 3 nariadenia Brusel IIb),
- ak dieťa nesúhlasí s návratom (článok 13 ods. 2 Haagskeho dohovoru z roku 1980),
- ak by návrat nebol povolený, lebo by to nepripúšťali základné zásady ochrany ľudských práv a základných slobôd dožiadaného štátu (článok 20 Haagskeho dohovoru z roku 1980).
Aj keď bol návrat dieťaťa zamietnutý, súdy členského štátu obvyklého pobytu dieťaťa môžu rozhodnúť o opatrovníctve, pričom okrem iného zohľadnia dôvody zamietnutia návratu. Každé rozhodnutie, ktorým sa požaduje návrat dieťaťa, bude vykonateľné v iných členských štátoch.
4 Čo sa stane, keď súd nariadi návrat dieťaťa?
Ak súd nariadi návrat dieťaťa, jeho rozhodnutie je vykonateľné v členskom štáte, v ktorom bolo vydané, v súlade s vnútroštátnym právom tohto štátu.
Ak je dieťa následne odvedené do iného členského štátu, rozhodnutie o návrate sa tam môže uznať a vykonať bez toho, aby bolo potrebné začať nové konanie o návrate podľa Haagskeho dohovoru z roku 1980.
Konečné rozhodnutie súdu v členskom štáte pôvodu je automaticky uznané a vykonateľné v inej krajine EÚ bez potreby vyhlásenia vykonateľnosti („zrušenie vyhlásenia vykonateľnosti“) za predpokladu, že sudca vydal príslušné osvedčenie stanovené v nariadení Brusel IIb.
Ak chcete získať podrobné informácie o konkrétnej krajine, zvoľte jej vlajku.
5 Súvisiace odkazy
- Spracúvanie doručených vecí týkajúcich sa návratu ústrednými orgánmi
- Nájdite ústredný orgán vo vašom členskom štáte EÚ a ďalšie dôležité informácie
- Praktická príručka k uplatňovaniu nariadenia Brusel IIb
- Leták o cezhraničnom rodičovskom únose dieťaťa
- Rodinná mediácia
- Haagska konferencia medzinárodného práva súkromného – špecializovaná časť jej webového sídla venovaná problematike únosu detí