Vzájomné uznávanie ochranných opatrení v občianskych veciach

Podľa zákona o ochrane proti domácemu násiliu (Zakon o zaštiti od nasilja u obitelji) možno páchateľovi domáceho násilia uložiť pokutu a trest odňatia slobody. Navyše okrem ochranných opatrení stanovených v zákone o priestupkoch (Prekršajni zakon) možno páchateľovi uložiť tieto ochranné opatrenia:

1. povinnú psychosociálnu terapiu;

2. súdny príkaz zakazujúci páchateľovi priblížiť sa k obeti domáceho násilia, obťažovať ju alebo ju prenasledovať;

3. vysťahovanie zo spoločnej domácnosti;

4. povinnú liečbu závislosti od návykových látok.

Súd môže uložiť ochranné opatrenia z úradnej moci alebo na žiadosť oprávneného žiadateľa, obete alebo Chorvátskeho inštitútu pre sociálnu prácu (Hrvatski zavod za socijalni rad). Ochranné opatrenia zahŕňajúce zákaz priblížiť sa k obeti domáceho násilia, obťažovať ju alebo ju prenasledovať a príkaz na vysťahovanie zo spoločnej domácnosti môže súd uložiť pred začatím priestupkového konania, a to na žiadosť obete alebo inej oprávnenej osoby, ak existuje priame riziko pre bezpečnosť obete alebo jej rodinných príslušníkov či členov spoločnej domácnosti.

Podľa článku 65 Trestného zákona (Kazneni zakon) súd môže páchateľovi trestného činu uložiť preventívne opatrenia: povinnú psychiatrickú liečbu, povinnú liečbu závislosti od návykových látok, povinnú psychosociálnu terapiu, súdny príkaz zakazujúci páchateľovi vykonávať určité úlohy alebo činnosti, súdny príkaz zakazujúci páchateľovi riadiť motorové vozidlo, zákaz priblížiť sa k obeti, obťažovať ju alebo ju prenasledovať, príkaz na vysťahovanie zo spoločnej domácnosti, zákaz prístupu na internet, dohľad po ukončení výkonu celého trestu odňatia slobody a zákaz chovu a kúpy zvierat.

Ak existujú opodstatnené dôvody domnievať sa, že konkrétna osoba spáchala trestný čin, súd a prokurátor (državni odvjetnik) môžu v súlade s článkom 98 Trestného poriadku (Zakon o kaznenom postupku) uložiť aj opatrenia neväzobného dohľadu v predsúdnom konaní, ako napr.: zákaz priblížiť sa k určitej osobe, zákaz nadväzovať alebo udržiavať kontakt s určitou osobou, zákaz prenasledovať obeť alebo inú osobu alebo ju obťažovať a/alebo príkaz na vysťahovanie z domácnosti.

V prípade trestného činu násilia páchaného na ženách, domáceho násilia alebo násilia páchaného na osobe blízkej páchateľovi súd a prokurátor pred rozhodnutím o opatreniach neväzobného dohľadu v predsúdnom konaní vypočujú obeť, aby zistili, či existuje riziko pre jej osobnú bezpečnosť alebo bezpečnosť osoby, ktorá je obeti blízka, a obeť má právo podať proti rozhodnutiu o opatreniach neväzobného dohľadu v predsúdnom konaní odvolanie.

Ak je pravdepodobné, že bol spáchaný trestný čin domáceho násilia, polícia môže v súlade s článkom 130 ods. 6 zákona o priestupkoch na mieste uložiť opatrenie neväzobného dohľadu v predsúdnom konaní, ktorým osobe dôvodne podozrivej zo spáchania trestného činu zakáže navštevovať určité miesto alebo oblasť, priblížiť sa k určitej osobe alebo nadväzovať alebo udržiavať kontakt s určitou osobou. Toto opatrenie sa môže uložiť najviac na osem dní, počas ktorých môže polícia požiadať súd o jeho predĺženie.

Pravidlá o spôsobe vykonávania ochranných opatrení, ktorými sa páchateľovi zakazuje približovať sa k obeti domáceho násilia, obťažovať ju alebo ju prenasledovať, a príkazu na vysťahovanie zo spoločnej domácnosti (Pravilnik o načinu vykonbe zaštitnih mjera zabrane približavanja, uznemiravanja ili uhođenja žrtve nasilja u obitelji te mjere udaljenja iz zajedničkog kućanstva) [Narodne Novine (NN; Úradný vestník Chorvátskej republiky) č. 28/19].

Ochranné opatrenia sa stanovujú v súlade s ustanoveniami zákona o priestupkoch a zákona o ochrane proti domácemu násiliu.

Obvodné súdy, ktoré sú príslušné na riešenie priestupkových konaní, môžu uložiť ochranné opatrenia na žiadosť osoby vystavenej domácemu násiliu, polície alebo z úradnej moci.

Orgány, ktorým sa v Chorvátsku môže predložiť ochranné opatrenie uložené v inom členskom štáte, sú:

Policajné riaditeľstvá s príslušnosťou v mieste trvalého alebo prechodného pobytu chránenej osoby na území Chorvátskej republiky.

Orgány, ktoré sú v Chorvátsku príslušné vykonať takéto opatrenie:

Policajné riaditeľstvá s príslušnosťou v mieste trvalého alebo prechodného pobytu chránenej osoby na území Chorvátskej republiky v súlade s článkom 3 zákona, ktorým sa vykonáva nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 606/2013 z 12. júna 2013 o vzájomnom uznávaní ochranných opatrení v občianskych veciach [Zakon o provedbi Uredbe (EU) br. 606/2013 Europskog parlamenta i Vijeća od 12. lipnja 2013. o uzajamnom priznavanju zaštitnih mjera u građanskim stvarima].

Obvodné súdy, ktoré sú príslušné na riešenie priestupkových konaní, sú príslušné vykonať úpravu ochranných opatrení na základe miesta trvalého alebo prechodného pobytu chránenej osoby na území Chorvátskej republiky v súlade s článkom 4 zákona, ktorým sa vykonáva nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 606/2013 z 12. júna 2013 o vzájomnom uznávaní ochranných opatrení v občianskych veciach.

Súdmi, ktorým sa má podať návrh na neuznanie, sú obvodné súdy, ktoré sú príslušné na riešenie priestupkových konaní na základe miesta trvalého alebo prechodného pobytu chránenej osoby na území Chorvátskej republiky v súlade s článkom 5 zákona, ktorým sa vykonáva nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 606/2013 z 12. júna 2013 o vzájomnom uznávaní ochranných opatrení v občianskych veciach.

Súdy, na ktoré sa má podať návrh o odmietnutie výkonu:

Toto sa v Chorvátskej republike neuplatňuje, pretože osoba, ktorá predstavuje riziko, môže takisto podať návrh na neuznanie a odmietnutie výkonu ochranného opatrenia obvodnému súdu, ktorý je príslušný na riešenie priestupkových konaní. Návrh na odmietnutie výkonu ochranného opatrenia nemožno predkladať ako samostatný opravný prostriedok.

Chorvátčina, v súlade s článkom 6 zákona, ktorým sa vykonáva nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 606/2013 z 12. júna 2013 o vzájomnom uznávaní ochranných opatrení v občianskych veciach.