Nariadenie o digitalizácii – oznámenia členských štátov

1. Vnútroštátne IT portály na komunikáciu so súdmi alebo inými orgánmi

Česká republika v súčasnosti neprevádzkuje informačný portál na účely účasti na súdnych konaniach a elektronickej komunikácie medzi fyzickými a právnickými osobami a príslušnými vnútroštátnymi justičnými orgánmi, ktorý by mal funkcie zodpovedajúce európskemu elektronickému miestu prístupu uvedenému v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2023/2844.

2. Vnútroštátna právna úprava videokonferencií v občianskych a obchodných veciach

Pravidlá upravujúce využívanie videokonferencií sú v prípade občianskych a obchodných vecí rovnaké a uvádzajú sa v § 102a Občianskeho súdneho poriadku (zákon č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov). Súd môže využiť videokonferenciu napríklad na to, aby účastníkovi konania umožnil účasť na konaní alebo aby si vypočul svedka či znalca, alebo na účely tlmočenia.

Súd môže povoliť využitie videokonferencie na žiadosť ktoréhokoľvek z účastníkov konania, ale ak to považuje za vhodné, môže o tom rozhodnúť aj z vlastnej iniciatívy; v takýchto prípadoch sa súhlas účastníkov konania s využitím videokonferencie nevyžaduje. V zákone sa neuvádza žiadny osobitný postup, pokiaľ ide o rozhodnutia o tom, či sa má účastník konania zúčastniť na konaní prostredníctvom videokonferencie. Súd však môže účastníkom konania umožniť vyjadriť sa k tejto možnosti a poskytnúť im na to primeranú sudcovskú lehotu.

Účasť na konaní prostredníctvom videokonferencie je zabezpečená pomocou vzdialeného prístupu. V zákone sa nijako neobmedzuje to, odkiaľ sa účastník konania môže ku konaniu pripojiť na diaľku. Jedinou podmienkou je, že počas videokonferencie musí byť súd schopný určiť totožnosť každého účastníka konania, ktorý nie je fyzicky prítomný v pojednávacej miestnosti, pričom sa musí zabezpečiť, aby osoba vypočúvaná na diaľku nebola vystavená žiadnemu neprípustnému ovplyvňovaniu.

V zákone sa vyžaduje, aby sa z konaní vedených prostredníctvom videokonferencie vyhotovil audiovizuálny záznam. Okrem toho môže súd vyhotoviť aj písomný protokol. Záznam je súčasťou spisu. Možno ho prehrať alebo skopírovať za rovnakých podmienok, aké sa vzťahujú na nahliadnutie do spisu (§ 44 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku). Prístup k spisu je však obmedzený na súdnych úradníkov, účastníkov konania a ich zástupcov. Iné osoby môžu o nahliadnutie do spisu požiadať súd. To bude povolené len vtedy, ak majú na nahliadnutí do spisu právny záujem alebo ak existujú iné závažné dôvody. Ministerstvo spravodlivosti zriadilo jednotné úložisko zvukových a obrazových záznamov, ktoré umožňuje prehrávanie a kopírovanie záznamov aj prostredníctvom časovo obmedzeného vzdialeného prístupu, pričom odkaz na vzdialený prístup môže použiť len osoba, ktorej je odkaz zaslaný, a to za rovnakých podmienok, aké sa vzťahujú na osobu, ktorá nahliada do spisu.

Počas konania prostredníctvom videokonferencie treba zabezpečiť správne fungovanie technického pripojenia. Na tento účel súd zvyčajne uskutočňuje test pripojenia v dostatočnom predstihu pred plánovaným pojednávaním (zvyčajne niekoľko dní vopred). Ak sa počas samotného pojednávania napriek tomu vyskytnú problémy s pripojením, účastník konania alebo iná osoba zúčastnená na procesnom úkone môže vzniesť námietku proti kvalite zvukového alebo obrazového záznamu.

Súdy na vedenie súdnych pojednávaní prostredníctvom videokonferencie využívajú najmä desktopové klienty, ako napríklad Cisco Webex a Real Desktop Presence. Pokiaľ ide o hardvér, využívajú najmä videokonferenčné súpravy (systémy) určené špeciálne na videokonferencie. Patrí medzi ne Polycom RealPresence Group 310, 510 a 700, Cisco RoomBar, RoomKit, RoomKit+ a DeskPro.

3. Vnútroštátna právna úprava videokonferencií v trestných veciach

a) Využívanie videokonferencií na účely výsluchov sa riadi niekoľkými ustanoveniami zákona č. 141/1961 Zb. o trestnom konaní súdnom (ďalej len „Trestný poriadok“), najmä § 52a a § 111a.

V § 52a sa uvádzajú tri skupiny dôvodov na využitie videokonferencie, a to ochrana práv osôb (v tomto prípade sa v zákone uvádzajú príklady ako vek a zdravotný stav), bezpečnostné dôvody (napríklad obava o bezpečnosť svedka) a iné závažné dôvody, napríklad nákladová efektívnosť a urýchlenie trestného konania. Aby sa však videokonferencia mohla využiť, musí byť zlučiteľná s povahou procesného úkonu, ako aj technicky možná.

V § 111a Trestného poriadku sa stanovujú ďalšie podrobnosti upravujúce vykonávanie výsluchu obvinených alebo iných osôb prostredníctvom videokonferencie. V odseku 2 uvedeného paragrafu sa stanovuje spôsob overenia totožnosti vypočúvanej osoby (podrobnosti pozri ďalej v texte), zatiaľ čo v odseku 3 sa stanovuje postup, ktorý sa má dodržať v prípade overovania totožnosti utajeného svedka. V súlade s § 111a ods. 4 Trestného poriadku musí byť vypočúvaná osoba pred začatím výsluchu prostredníctvom videokonferencie informovaná o spôsobe, akým sa má výsluch uskutočniť. Musí byť tiež informovaná o možnosti vzniesť námietku proti kvalite videokonferencie. Námietky proti zlej kvalite obrazových alebo zvukových prenosov možno vzniesť kedykoľvek počas výsluchu. Keďže potreba chrániť všetky práva vypočúvanej osoby (najmä právo obvineného na obhajobu) sa rovnako vzťahuje na výsluch prostredníctvom videokonferencie, je samozrejmé, že výsluch sa musí prerušiť, ak je kvalita prenosu nízka, alebo úplne ukončiť, ak nízka kvalita spojenia bráni plynulej komunikácii alebo ak si napríklad osoby, ktoré sa zúčastňujú na výsluchu, navzájom nevidia tvár.

§ 52a

Ak je to potrebné na ochranu práv osôb, najmä vzhľadom na ich vek alebo zdravotný stav, alebo ak si to vyžadujú bezpečnostné či iné závažné dôvody, pri uskutočňovaní úkonov trestného konania možno využívať technické zariadenie na prenos obrazu a zvuku (ďalej len „videokonferenčné zariadenie“), ak to umožňuje povaha týchto úkonov a je to technicky možné.

§ 111a

1. Ak sa výsluch obvineného uskutočňuje prostredníctvom videokonferenčného zariadenia, upovedomí sa jeho obhajca o čase a mieste, na ktoré bol obvinený predvolaný. V prípade výsluchu spoluobvineného, svedka alebo znalca týmto spôsobom sa obhajca obvineného upovedomí o čase a mieste, z ktorého bude výsluch uskutočňovať príslušný orgán činný v trestnom konaní.

2. Ak sa výsluch osoby uskutočňuje prostredníctvom videokonferenčného zariadenia, jej totožnosť overí zamestnanec súdu, štátneho zastupiteľstva alebo policajného orgánu poverený na tento účel osobou, ktorá výsluch vykonáva. Osobou overujúcou totožnosť na mieste, kde sa vypočúvaná osoba nachádza, môže byť so súhlasom osoby vykonávajúcej výsluch zamestnanec súdu, štátneho zastupiteľstva, väznice alebo policajného orgánu, ak ho tým poveril predseda tohto súdu, vedúci štátny zástupca, riaditeľ väznice alebo vedúci príslušník policajného orgánu. Tento zamestnanec je počas celého výsluchu prítomný na mieste, kde sa nachádza vypočúvaná osoba.

3. Totožnosť svedka, ktorého totožnosť je utajená a ktorého výsluch sa vykonáva prostredníctvom videokonferenčného zariadenia, overuje v konaní pred súdom predseda senátu alebo zamestnanec súdu poverený zabezpečovaním ochrany utajovaných skutočností určený na túto činnosť predsedom súdu a v prípravnom konaní zamestnanec štátneho zastupiteľstva alebo policajného orgánu poverený ochranou utajovaných skutočností určený na túto činnosť vedúcim štátnym zástupcom alebo vedúcim príslušníkom policajného orgánu. Tento zamestnanec je počas celého výsluchu prítomný na mieste, kde sa nachádza svedok, ktorého totožnosť je utajená.

4. Orgán činný v trestnom konaní, ktorý vykonáva výsluch, poučí vypočúvanú osobu pred začatím výsluchu vykonávaného prostredníctvom videokonferenčného zariadenia o spôsobe vykonania výsluchu.

5. Kedykoľvek počas výsluchu vykonávaného prostredníctvom videokonferenčného zariadenia môže vypočúvaná osoba vzniesť námietky proti kvalite obrazového alebo zvukového prenosu.

b) Udelenie súhlasu s vykonaním výsluchu formou videokonferencie nie je podľa českého práva podmienkou na jeho vykonanie; platnými pravidlami sú len všeobecné pravidlá, ktorými sa riadi výsluch.

c) Ministerstvo spravodlivosti už v rokoch 2014 až 2016 nainštalovalo takmer 170 videokonferenčných zariadení, a to nielen na súdoch všetkých úrovní, ale aj na štátnych zastupiteľstvách či vo väzniciach, a to v rámci projektu s názvom Zavedenie videokonferencií v rezorte justície, čím sa zabezpečila primeraná videokonferenčná infraštruktúra.

d) Podľa § 33 ods. 1 Trestného poriadku medzi práva obvineného patrí právo zvoliť si obhajcu a radiť sa s ním počas procesných úkonov vykonávaných orgánom činným v trestnom konaní. Počas svojho výsluchu sa však obvinený nemôže radiť s obhajcom o tom, ako odpovedať na už položenú otázku. Obvinený môže žiadať, aby bol vypočúvaný za účasti svojho obhajcu a aby sa obhajca zúčastnil aj na iných procesných úkonoch v prípravnom konaní. Aj v prípade, že je obvinený vo väzbe alebo vo výkone trestu odňatia slobody, môže hovoriť so svojím obhajcom bez prítomnosti tretej osoby.

§ 33 Práva obvineného

1. Obvinený má právo vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam, ktoré sa mu kladú za vinu, a k dôkazom o nich, nie je však povinný vypovedať. Môže uvádzať okolnosti a dôkazy slúžiace na jeho obhajobu, robiť návrhy a podávať žiadosti a opravné prostriedky. Má právo zvoliť si obhajcu a radiť sa s ním aj počas úkonov vykonávaných orgánom činným v trestnom konaní. S obhajcom sa však počas svojho výsluchu nemôže radiť o tom, ako odpovedať na už položenú otázku. Môže žiadať, aby bol vypočúvaný za účasti svojho obhajcu a aby sa obhajca zúčastnil aj na iných úkonoch prípravného konania (§ 165). Ak je vo väzbe alebo vo výkone trestu odňatia slobody, môže s obhajcom hovoriť bez prítomnosti tretej osoby. Uvedené práva má obvinený aj v prípade, že je jeho svojprávnosť obmedzená.

(…)

Zúčastnenú osobu môže v trestnom konaní zastupovať splnomocnenec (§ 50 a 51 Trestného poriadku), ktorým môže byť advokát.

Dôvernosť komunikácie medzi advokátom a jeho klientom je všeobecnou zásadou, ktorá sa uplatňuje aj v prípade výsluchu formou videokonferencie. Podľa § 21 ods. 1 zákona č. 85/1996 Zb. o advokácii je advokát povinný zachovávať mlčanlivosť o všetkých skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel v súvislosti s poskytovaním právnych služieb. Zachovávanie mlčanlivosti advokátom je nevyhnutným základom pre dôverný vzťah medzi advokátom a klientom.

Návrh zákona, ktorým sa mení zákon o advokácii (dokument snemovne č. 623), je v súčasnosti v legislatívnom procese (konkrétne pred druhým čítaním v Poslaneckej snemovni Parlamentu Českej republiky). Novelou zákona sa okrem iného posilní ochrana dôvernosti medzi klientom a advokátom. Na tento účel sa do zákona o advokácii dopĺňa nový § 3a, ktorý znie takto:

1. Informácie tvoriace obsah komunikácie advokáta, advokátskeho koncipienta a ďalších osôb uvedených v § 21 ods. 9 písm. a) s klientom pri výkone advokácie sú dôverné, ak je táto dôvernosť v záujme klienta. Rovnako dôverné sú informácie získané alebo vytvárané pri výkone advokácie alebo v bezprostrednej súvislosti s ním, pokiaľ z nich možno zistiť informácie o obsahu komunikácie uvedenej v prvej vete alebo o poskytovaných právnych službách, ak je táto dôvernosť v záujme klienta.

2. Informácie podľa odseku 1, ktoré sa nachádzajú u iných osôb než u advokáta, advokátskeho koncipienta alebo ďalších osôb uvedených v § 21 ods. 9 písm. a), musia byť výslovne označené tak, aby bolo zrejmé, že ide o dôverné informácie chránené podľa tohto zákona.

3. Každý, kto získa informácie podľa odseku 1, ich nesmie zneužiť alebo prezradiť inej osobe bez zákonného dôvodu alebo bez súhlasu toho, komu boli právne služby poskytnuté.

e) Informácie o tom, ako sú nositelia rodičovských práv a povinností alebo iné náležité dospelé osoby informované o výsluchu dieťaťa prostredníctvom videokonferencie alebo iných technológií diaľkovej komunikácie – ako sa zohľadňuje najlepší záujem dieťaťa?

Podľa § 60 zákona č. 218/2003 Zb. o zodpovednosti mládeže za protiprávne činy a o súdnictve vo veciach mládeže a o zmene niektorých zákonov (ďalej len „zákon o súdnictve vo veciach mládeže“) musí byť o začatí trestného stíhania mladistvého bez zbytočného odkladu informovaný zákonný zástupca alebo opatrovník mladistvého, príslušný orgán sociálno-právnej ochrany detí a Probačná a mediačná služba. Podľa § 43 ods. 1 zákona o súdnictve vo veciach mládeže je zákonný zástupca alebo opatrovník mladistvého oprávnený mladistvého aj zastupovať, najmä zvoliť mu obhajcu, robiť za neho návrhy a podávať za neho žiadosti a opravné prostriedky; zákonný zástupca alebo opatrovník je tiež oprávnený zúčastniť sa na všetkých procesných úkonoch, na ktorých sa môže podľa tohto zákona zúčastniť mladistvý, teda vrátane výsluchu vykonávaného prostredníctvom videokonferencie.

Jednoducho povedané, mechanizmami občianskeho práva sa zabezpečuje, že nositeľom rodičovských práv a povinností v zásade nemôže byť osoba, ktorej informovanie o výsluchu dieťaťa by nebolo v najlepšom záujme dieťaťa. Ak rodičia riadne nevykonávajú svoje rodičovské práva a povinnosti alebo ich zneužívajú či vážne zanedbávajú, súd ich rodičovské práva a povinnosti obmedzí alebo ich týchto práv a povinností zbaví. V takom prípade rodičia nie sú nositeľmi rodičovských práv a povinností. Tie preberá iná vhodná dospelá osoba (poručník), ktorá je zároveň zákonným zástupcom dieťaťa a ako taká má práva uvedené v § 43 zákona o súdnictve vo veciach mládeže, alebo má príslušné práva namiesto zákonného zástupcu opatrovník, ktorý je inou vhodnou dospelou osobou (nie je však zákonným zástupcom, preto sa v § 43 ods. 1 zákona o súdnictve vo veciach mládeže uvádza osobitne).

Odsekom 2 § 43 sa zabezpečuje, že vo výnimočných prípadoch, keď žiadna z príslušných dospelých osôb uvedených v odseku 1 nemôže v danej situácii vykonávať príslušné práva (napríklad z dôvodu konfliktu záujmov), sa na výkon týchto práv ustanoví osobitný opatrovník ad hoc, ktorým je zvyčajne osoba navrhnutá samotným mladistvým.

§ 43 Zákonný zástupca alebo opatrovník mladistvého

1. Zákonný zástupca alebo opatrovník mladistvého je oprávnený mladistvého zastupovať, najmä zvoliť mu obhajcu, robiť za mladistvého návrhy a podávať za neho žiadosti a opravné prostriedky; je tiež oprávnený zúčastňovať sa na tých úkonoch, na ktorých sa môže podľa tohto zákona zúčastniť mladistvý. V prospech mladistvého môže zákonný zástupca alebo opatrovník vykonávať dané práva aj proti jeho vôli. Zákonný zástupca alebo opatrovník mladistvého má tiež právo klásť vypočúvaným osobám otázky, nahliadať do spisov s výnimkou protokolu o hlasovaní a osobných údajov svedka podľa § 55 ods. 2 Trestného poriadku, robiť si z nich výpisy a poznámky a vyhotovovať si na vlastné náklady kópie spisov alebo ich častí. Orgány činné podľa tohto zákona sú povinné bez zbytočného odkladu poučiť zákonného zástupcu alebo opatrovníka mladistvého o právach, ktoré mladistvému prináležia; ak pominú dôvody na ustanovenie opatrovníka podľa odseku 2, poučí sa zákonný zástupca alebo opatrovník mladistvého o tých právach mladistvého, ktoré možno v prebiehajúcom štádiu trestného konania uplatniť.

2. V prípade, že existuje nebezpečenstvo omeškania a zákonný zástupca alebo opatrovník mladistvého nemôže vykonávať svoje práva uvedené v odseku 1, alebo ak by nebol opatrovník ustanovený, hoci sú dané dôvody na jeho ustanovenie, predseda senátu a v prípravnom konaní štátny zástupca ustanoví mladistvému na výkon týchto práv opatrovníka. Predseda senátu alebo v prípravnom konaní štátny zástupca ustanoví za opatrovníka osobu navrhnutú mladistvým; ak mladistvý nenavrhne žiadnu osobu alebo navrhne osobu, v prípade ktorej možno mať dôvodnú obavu, že nebude riadne hájiť jeho záujmy, predseda senátu alebo v prípravnom konaní štátny zástupca ustanoví inú vhodnú osobu, ktorou môže byť najmä blízka osoba, zamestnanec orgánu sociálno-právnej ochrany detí alebo iná osoba majúca skúsenosti s výchovou mládeže alebo advokát. Inú osobu ako advokáta možno ustanoviť za opatrovníka len s jej súhlasom. Uznesenie o ustanovení opatrovníka sa oznamuje tomu, kto je ním ustanovený, a ak to povaha veci nevylučuje, aj mladistvému. Proti uzneseniu o ustanovení opatrovníka je prípustná sťažnosť.

§ 60 Začatie trestného stíhania

O začatí trestného stíhania mladistvého treba bez zbytočného odkladu informovať aj zákonného zástupcu mladistvého alebo jeho opatrovníka, príslušný orgán sociálno-právnej ochrany detí a Probačnú a mediačnú službu.

f) V súlade s § 55a ods. 1 Trestného poriadku je vyhotovovanie obrazových a zvukových záznamov povinné, ak sa pri vykonávaní procesného úkonu v trestnom konaní používa videokonferenčné zariadenie. Skutočnosť, že okrem protokolu bol vyhotovený zvukový a/alebo obrazový záznam procesného úkonu, sa musí uviesť v protokole spísanom o tomto úkone, pričom okrem času, miesta a spôsobu vykonania úkonu sa uvedú aj použité prostriedky (čo bolo zaznamenané a aké záznamové zariadenie a médium sa použilo na vyhotovenie záznamu).

V súlade s § 55a ods. 2 Trestného poriadku musí byť k spisu pripojený technický nosič záznamu alebo sa v spise musí uviesť, kde je nosič uložený. Tento nosič musí byť označený spisovou značkou, menom vypočúvanej osoby, časom výsluchu a akýmikoľvek inými potrebnými údajmi a pripojený k spisu alebo uložený na bezpečnom mieste s uvedením miesta uloženia v spise.

Keďže tieto nosiče slúžia na zdokumentovanie priebehu procesného úkonu, nemali by sa žiadnym spôsobom upravovať, napríklad skracovať, strihať alebo dopĺňať sprievodným textom, pretože sa tým môže znížiť ich dôkazná hodnota a môže to byť predmetom následných námietok účastníkov konania.

Treba poznamenať, že ministerstvo spravodlivosti sa v súčasnosti zaoberá pripomienkami k novelám trestnoprávnych predpisov, ktoré sa okrem iného dotknú ustanovení § 55a Trestného poriadku s cieľom spružniť využívanie videokonferencií v trestnom konaní, a to aj s prihliadnutím na technologický pokrok v tejto oblasti. Táto novela by mala byť predložená vláde v najbližších týždňoch.

§ 55a

Použitie zvláštnych prostriedkov pri protokolácii

1. Na zachytenie priebehu úkonu možno podľa potreby využiť aj stenografický záznam, ktorý sa potom spolu s prepisom do obyčajného písma pripojí k protokolu, prípadne zvukový alebo obrazový záznam, alebo iný vhodný prostriedok. Ak sa pri vykonávaní úkonu využije videokonferenčné zariadenie, vždy sa vyhotoví zvukový a obrazový záznam.

2. Ak sa okrem protokolu o úkone vyhotoví aj zvukový alebo obrazový záznam, poznamená sa táto skutočnosť v protokole spísanom o úkone, pričom sa okrem údajov o čase, mieste a spôsobe jeho vykonania uvedie aj údaj o použitom prostriedku. Technický nosič záznamu sa pripojí k spisu alebo sa v spise uvedie, kde je nosič uložený.

g) Vypočúvaná osoba má právo kedykoľvek počas výsluchu prostredníctvom videokonferencie vzniesť námietky proti kvalite obrazového a zvukového záznamu. Námietky môžu mať za následok napríklad prerušenie výsluchu a čakanie na zlepšenie kvality záznamu alebo ukončenie výsluchu. Vo všetkých prípadoch sú všetky námietky zahrnuté do protokolu o procesnom úkone.

Počas prípravného konania možno podať žiadosť o preskúmanie postupu policajného orgánu podľa § 157a Trestného poriadku (t. j. ak policajný orgán nepostupoval v súlade so zákonom, jeho postup možno napadnúť).

Rozsudok možno napadnúť odvolaním, ako sa uvádza v § 245 Trestného poriadku a nasl., v ktorom môže oprávnená osoba (ktorou je v relevantnom rozsahu aj obvinený a zúčastnená osoba) napadnúť aj porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok rozsudku je nesprávny alebo chýba. Ak rozsudku predchádzali závažné procesné chyby, najmä porušenie ustanovení o práve na obhajobu, ktoré mohli ovplyvniť správnosť a zákonnosť časti rozsudku, ktorá je predmetom preskúmania, odvolací súd tento rozsudok zruší.

Proti každému rozhodnutiu policajného orgánu a prvostupňovému uzneseniu súdu a štátneho zástupcu je prípustná sťažnosť, ak to umožňuje zákon. Uznesenie možno napadnúť aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré rozhodnutiu predchádzalo, ak takéto porušenie mohlo spôsobiť, že ktorýkoľvek výrok uznesenia je nesprávny. Sťažnosť môže podať aj osoba, ktorej sa rozhodnutie priamo týka, t. j. v príslušných prípadoch aj obvinený alebo zúčastnená osoba.

h) Na videokonferencie sa využívajú dve platformy, a to platforma Polycom a platforma Webex, ktorá sa využíva od začiatku roka 2024.

i) Ak osoba, ktorá má byť vypočutá, nie je vo väzbe alebo vo výkone trestu odňatia slobody, musí sa dostaviť na vopred dohodnutý orgán činný v trestnom konaní (napr. na súd alebo policajný útvar v mieste svojho bydliska), ktorý technicky zabezpečí videokonferenčné spojenie s orgánom, ktorý vykonáva výsluch.

Orgán činný v trestnom konaní je povinný informovať obhajcu o mieste a čase konania výsluchu, ale oznámenie o mieste konania výsluchu sa líši v závislosti od procesného postavenia vypočúvanej osoby. Ak má byť formou videokonferencie vypočutý obvinený, obhajca by mal byť informovaný o mieste, na ktoré bol obvinený predvolaný. Naopak, ak má byť procesným úkonom výsluch formou videokonferencie spoluobvineného, ktorého vyrozumený obhajca nezastupuje, alebo svedka či znalca, ako miesto konania výsluchu sa uvádza miesto, z ktorého bude orgán činný v trestnom konaní výsluch vykonávať.

j) Áno, používa sa aplikácia Beey na nahrávanie zvukového alebo obrazového záznamu a jeho následnú konverziu na text. Prístup k aplikácii majú súdy, štátne zastupiteľstvá a väznice.

k) Overenie totožnosti osoby, ktorá má byť vypočutá, sa upravuje v § 111a ods. 2 Trestného poriadku (úplné znenie tohto ustanovenia pozri v predchádzajúcom texte). Uvedené ustanovenie sa vzťahuje na výsluch osoby, ktorá má postavenie obvineného (podozrivý, obžalovaný alebo odsúdený), ako aj iných osôb vrátane zúčastnených osôb. Ak sa výsluch osoby uskutočňuje prostredníctvom videokonferenčného zariadenia, jej totožnosť overuje zamestnanec súdu, štátneho zastupiteľstva alebo policajného orgánu vymenovaný na tento účel osobou, ktorá výsluch uskutočňuje, a to v závislosti od toho, ktorý orgán činný v trestnom konaní výsluch vykonáva. Podľa druhej vety uvedeného odseku môže predseda súdu, vedúci štátny zástupca, riaditeľ väznice alebo vedúci príslušník policajného orgánu so súhlasom osoby, ktorá vykonáva výsluch, určiť zamestnanca súdu, štátneho zastupiteľstva, väznice alebo policajného orgánu v mieste, kde sa vypočúvaná osoba nachádza, za osobu overujúcu totožnosť vypočúvanej osoby. Tento určený zamestnanec musí byť počas celého výsluchu prítomný na mieste, kde sa nachádza vypočúvaná osoba.

l) Ako už bolo uvedené, v súlade s § 33 ods. 1 Trestného poriadku má obvinený právo žiadať, aby bol vypočutý za prítomnosti svojho obhajcu a aby sa obhajca zúčastnil na ostatných procesných úkonoch v konaní. Akonáhle vypočúvaná osoba dokončí svoju neprerušovanú výpoveď, orgán činný v trestnom konaní a následne aj iné osoby môžu klásť vypočúvanej osobe otázky na odstránenie akýchkoľvek rozporov vo výpovedi, na ďalšie objasnenie skutočností, ktoré uviedla, alebo na doplnenie informácií, ktoré vypočúvaná osoba vo svojej výpovedi sama neuviedla (§ 92 ods. 3 a § 101 ods. 3 Trestného poriadku). Pri výsluchu osoby mladšej ako 18 rokov možno klásť otázky len prostredníctvom orgánu činného v trestnom konaní, nemôže ich klásť priamo obhajca ani iné osoby, ktoré sa zúčastňujú na výsluchu.

§ 92

1. Výsluch obvineného sa vykonáva tak, aby poskytol čo najúplnejší a najjasnejší obraz o skutočnostiach dôležitých pre trestné konanie. Obvinený nesmie byť žiadnym spôsobom donucovaný k výpovedi alebo priznaniu. Pri výsluchu sa musí rešpektovať jeho osobnosť.

2. Pri výsluchu sa treba obvineného spýtať na jeho osobné, rodinné, majetkové a iné pomery tak, aby sa pre prípad rozhodnutia o vine a treste obvineného zistili skutočnosti v rozsahu potrebnom na určenie druhu trestu a jeho výmery. Okrem toho sa treba opýtať na všetky predchádzajúce tresty a iné trestné stíhania obvineného.

3. Obvinenému musí byť umožnené podrobne sa k obvineniu vyjadriť, najmä súvisle opísať skutočnosti, ktoré sú predmetom obvinenia, uviesť okolnosti, ktoré obvinenie zoslabujú alebo vyvracajú, a ponúknuť o nich dôkazy.

4. Obvinenému sa môžu klásť otázky na doplnenie výpovede alebo na objasnenie neúplnosti, nejasností alebo rozporov. Otázky sa musia klásť ohľaduplne a zrozumiteľne bez predstierania klamlivých a nepravdivých okolností; nesmie v nich byť naznačené, ako na ne odpovedať.

§ 101

1. Pred výsluchom svedka treba vždy zistiť jeho totožnosť, jeho vzťah k obvinenému, poučiť ho o práve odoprieť výpoveď a v prípade potreby o zákaze výsluchu alebo o možnosti postupu podľa § 55 ods. 2, ako aj o tom, že je povinný vypovedať celú pravdu a nič nezamlčať. Ďalej musí byť poučený o význame svedeckej výpovede z hľadiska verejného záujmu a o trestných následkoch krivej výpovede. Ak je ako svedok vypočúvaná osoba mladšia ako 15 rokov, treba ju poučiť primerane k jej veku.

2. Na začiatku výsluchu sa treba svedka opýtať na jeho pomer k prerokúvanej veci a k stranám a podľa potreby aj na iné okolnosti potrebné na zistenie jeho hodnovernosti. Výsluch svedka sa vykoná tak, aby poskytol čo najúplnejší a najjasnejší obraz o skutočnostiach dôležitých pre trestné konanie, ktoré svedok vnímal svojimi zmyslami. Svedkovi sa musí umožniť, aby súvisle vypovedal o všetkom, čo sám o veci vie, a odkiaľ sa dozvedel ním uvádzané skutočnosti. Pri výsluchu treba rešpektovať jeho osobnosť, najmä pokiaľ ide o jeho osobné údaje a súkromie.

3. Svedkovi sa môžu klásť otázky na doplnenie výpovede alebo na objasnenie neúplnosti, nejasností alebo rozporov. Otázky týkajúce sa súkromia vypočúvaného svedka, najmä ak ide o osobu poškodenú trestným činom, sa môžu klásť len vtedy, ak je to nevyhnutné na objasnenie skutočností dôležitých pre trestné konanie, mimoriadne citlivo a po obsahovej stránke vyčerpávajúcim spôsobom, aby nebolo nutné výsluch opakovať; formuláciu otázok treba pri zachovaní potrebnej ohľaduplnosti prispôsobiť veku, osobným skúsenostiam a psychickému stavu svedka. Svedkovi sa nesmú klásť otázky, v ktorých by boli obsiahnuté klamlivé a nepravdivé okolnosti alebo okolnosti, ktoré sa majú zistiť až z jeho výpovede.

4. Ak je to potrebné na zistenie pravosti rukopisu, svedkovi sa môže prikázať, aby napísal potrebný počet slov.

m) Keďže sa v Trestnom poriadku neuvádzajú osobitné ustanovenia týkajúce sa tlmočenia pri videokonferencii, uplatňujú sa všeobecné pravidlá týkajúce sa tlmočenia uvedené v § 2 ods. 14 a § 28 Trestného poriadku. V súlade s § 2 ods. 14 Trestného poriadku je každá osoba, ktorá vyhlási, že neovláda český jazyk, oprávnená používať pred orgánmi činnými v trestnom konaní svoj materinský jazyk alebo jazyk, o ktorom vyhlási, že ho ovláda. Takéto vyhlásenie obvineného je dôvodom na pribratie tlmočníka podľa § 28 ods. 1 prvej vety Trestného poriadku.

§ 2 ods. 14

(…)

14. Orgány činné v trestnom konaní vedú konanie a vyhotovujú svoje rozhodnutia v českom jazyku. Každý, kto vyhlási, že neovláda český jazyk, je oprávnený používať pred orgánmi činnými v trestnom konaní svoj materinský jazyk alebo jazyk, o ktorom vyhlási, že ho ovláda.

(…)

§ 28

1. Ak je potrebné pretlmočiť obsah písomnosti, výpovede alebo iného procesného úkonu alebo ak obvinený využije právo uvedené v § 2 ods. 14, priberie sa tlmočník; to isté platí v prípade ustanovenia tlmočníka pre osobu, s ktorou sa nedá dorozumieť inak ako v niektorom z komunikačných systémov nepočujúcich a hluchoslepých osôb. Tlmočník môže byť zároveň zapisovateľom. Ak obvinený neuvedie jazyk, ktorý ovláda, alebo uvedie jazyk či dialekt, ktorý nie je jazykom jeho národnosti alebo úradným jazykom štátu, ktorého je občanom, a pre tento jazyk alebo dialekt nie je v zozname tlmočníkov zapísaná žiadna osoba, orgán činný v trestnom konaní ustanoví tlmočníka pre jazyk jeho národnosti alebo úradný jazyk štátu, ktorého je občanom. Ak ide o osobu bez štátneho občianstva, znamená to štát, v ktorom má trvalý pobyt, alebo štát jej pôvodu.

(…)

n) Ako sa zabráni neoprávnenému prístupu k citlivým údajom alebo toku údajov k neznámym subjektom?

Prebiehajúce videokonferencie sú zabezpečené šifrovaním medzi koncovými zariadeniami (každé zariadenie má jedinečný certifikát vygenerovaný priamo pre dané zariadenie) a používa sa metóda Let’s encrypt (certifikáty zariadení sa menia každých 60 dní). Videokonferencie prostredníctvom WEB RCT – s použitím klienta v počítači, prehliadači alebo mobilnom zariadení – sú pri vytvorení schôdzky zabezpečené heslom. Existuje aj možnosť stretnutí hosťovaných vo vlastnej infraštruktúre (doméne), na ktorých sa nemôže zúčastniť nikto iný ako pozvané osoby alebo úradníci súdnych orgánov. K dispozícii sú napríklad aj videokonferenčné miestnosti zabezpečené heslom, ktoré je pre každú miestnosť jedinečné.

Zabezpečenie samotnej nahrávky je zaistené prostredníctvom aktívneho adresára skupín a práv, pričom prístup k zložke majú len používatelia s príslušnými právami, bez ktorých nie je možné k zložke s nahrávkami pristupovať.

4. Poplatky v konaniach v občianskych a obchodných veciach

I. Výber poplatkov v konaniach pred českými súdmi

Súdne poplatky v konaniach pred českými súdmi sú upravené zákonom č. 549/1991 Zb. o súdnych poplatkoch v znení neskorších predpisov. Poplatky možno vyberať len za konania alebo správne úkony uvedené v prílohe k tomuto zákonu s názvom Sadzobník poplatkov.

Poplatok by sa mal zaplatiť spolu s podaním návrhu na začatie príslušného konania. Ak si účastník nie je istý výškou súdneho poplatku a z toho dôvodu nezaplatí poplatok spolu s podaním žaloby, súd je povinný vyzvať účastníka, aby splnil dodatočnú povinnosť zaplatiť poplatok. V písomnom oznámení musí súd oznámiť číslo účtu, na ktorý sa má poplatok zaplatiť, a výšku poplatku, pričom stanoví lehotu najmenej 15 dní. Ak súdny poplatok nie je zaplatený ani v dodatočnej lehote, súd konanie zastaví.

Sadzobník poplatkov rozlišuje poplatky za konania a poplatky za jednotlivé úkony. Poplatky sú stanovené v českých korunách. Ak je základ poplatku vyjadrený v cudzej mene, vypočíta sa percentuálny poplatok zo základu poplatku prepočítaného na českú menu podľa kurzu vyhláseného Českou národnou bankou platného k prvému dňu kalendárneho mesiaca, v ktorom je poplatok splatný alebo v ktorom súd vydá rozhodnutie o povinnosti zaplatiť poplatok. Na prepočet mien, ktorých kurz Česká národná banka nezverejňuje, sa použije kurz USD k danej mene vyhlásený centrálnou bankou alebo bankou s rovnocenným postavením v štáte, v ktorom platí prepočítavaná mena; poplatník musí preukázať platnosť použitého kurzu mien tak, že súdu predloží doklad získaný prostredníctvom ministerstva zahraničných vecí.

II. Výška súdnych poplatkov

a) Poplatky za konanie

Pokiaľ ide o poplatky za konanie, základným východiskom je výpočet súdneho poplatku zo žalovanej peňažnej sumy, čo platí aj pre konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu a pre európsky platobný rozkaz. V prípade súm do 20 000 CZK je poplatok stanovený paušálne (1 000 CZK), v prípade súm od 20 000 CZK do 40 000 000 CZK je poplatok vo výške 5 % zo žalovanej sumy, a ak suma presahuje 40 000 000 CZK, poplatok je 2 000 000 CZK a 1 % zo sumy presahujúcej 40 000 000 CZK; sumy nad 250 000 000 CZK sa nezapočítavajú.

Zákonom sa zavádza osobitná kategória poplatkov len pre elektronické platobné rozkazy; v tomto prípade je výška súdneho poplatku stanovená takto:

1. do sumy 10 000 CZK vrátane: 400 CZK;
2. pre sumy nad 10 000 CZK do 20 000 CZK vrátane: 800 CZK;
3. pre sumy nad 20 000 CZK: 4 % z danej sumy.

V prípade sporov týkajúcich sa nemajetkovej ujmy v peniazoch je do sumy 200 000 CZK poplatok paušálny (2 000 CZK) a následne 1 % zo žalovanej sumy.

Okrem toho sa v zákone stanovuje niekoľko ďalších pravidiel v prípadoch, keď sa spor netýka peňažného plnenia – poplatky sa v takýchto prípadoch stanovia paušálne. Napríklad v prípade sporu o nehnuteľnú vec je to 5 000 CZK za každú nehnuteľnú vec a 15 000 CZK za každý obchodný závod.

Osobitné súdne poplatky sú stanovené aj v týchto prípadoch:

• nariadenie predbežného opatrenia – 1 000 CZK,
• vo veciach týkajúcich sa vysporiadania spoločného majetku manželov a podielového spoluvlastníctva – 2 000 CZK (táto suma sa zvyšuje o 5 000 CZK za každú nehnuteľnú vec a o 15 000 CZK za každý obchodný závod),
• v prípade výživného – 500 CZK pre sumy do 50 000 CZK, následne 1 %, najviac však 15 000 CZK,
• za návrh na uznanie cudzích rozhodnutí v manželských veciach a vo veciach určenia rodičovstva – 2 000 CZK,
• za návrh na začatie konania v incidenčnom spore (insolvenčné konanie), ktorého predmetom je peňažné plnenie – súdny poplatok 1 000 CZK v prípade súm do 20 000 CZK a následne 5 % zo žalovanej sumy,
• za návrh na začatie konania v incidenčnom spore, ktorého predmetom nie je peňažné plnenie:
  1. v spore o pravosť, výšku alebo poradie prihlásenej pohľadávky – 5 000 CZK;
  2. za každú nehnuteľnú vec – 5 000 CZK;
  3. za každý obchodný závod alebo za každú jeho organizačnú zložku – 15 000 CZK;
  4. v ostatných prípadoch – 2 000 CZK.

Existuje aj zvyšková klauzula, ktorá sa uplatňuje v ostatných prípadoch, ktorých predmetom nie je peňažné plnenie alebo ktorákoľvek z výslovne uvedených kategórií. V tejto zvyškovej klauzule sa stanovuje súdny poplatok vo výške 2 000 CZK.

V prípade odvolacieho konania (konanie o riadnom opravnom prostriedku) sa výška súdneho poplatku stanovuje rovnako ako v prípade žaloby na prvom stupni.

V prípade konania o mimoriadnom opravnom prostriedku je poplatok stanovený paušálne:

1. peňažné plnenie do 100 000 CZK vrátane – 7 000 CZK;
2. za každú nehnuteľnú vec – 14 000 CZK;
3. za každý obchodný závod alebo za každú jeho organizačnú zložku – 28 000 CZK;
4. v ostatných prípadoch – 14 000 CZK.

b) Poplatky za správne úkony

Súdne poplatky za správne úkony sú stanovené paušálne. Napríklad:

• 300 CZK za vydanie osvedčenia alebo potvrdenia podľa právnych predpisov Európskej únie,
• 500 CZK za vydanie, zmenu alebo zrušenie európskeho osvedčenia o dedičstve,
• 150 CZK za vystavenie úradného vysvedčenia o skutočnostiach známych zo súdnych spisov,
• 1 000 CZK za spísanie podania do protokolu, ak to umožňujú české právne predpisy,
• 70 CZK za vyhotovenie kópie rozhodnutia, protokolu a overeného výpisu z registrov a evidencií za každú aj začatú stranu,
• 20 CZK za vyhotovenie kópie (fotokópie) listín, protokolu, príloh, záznamov, iných častí spisov a ostatných evidenčných pomôcok vedených súdom vrátane výpisov z nich za každú aj začatú stranu,
• 50 CZK za poskytnutie kópie elektronických údajov, ktoré sú súčasťou spisu, na trvalom nosiči údajov za každý nosič,
• 100 CZK za prepis zvukového alebo audiovizuálneho záznamu vo forme protokolu za každú aj začatú stranu.

5. Spôsoby elektronickej platby

V súčasnosti je jediným spôsobom elektronickej platby v Českej republike na účely platby súdnych poplatkov bankový prevod. Poplatky sa platia bankovým prevodom na účet príslušného súdu. Bankové údaje možno nájsť na webových sídlach jednotlivých súdov, ktoré sú dostupné na online portáli justice.cz/.

6. Oznámenie o skoršom používaní decentralizovaného informačného systému

Česká republika nepredpokladá skoršie používanie decentralizovaného informačného systému pred dátumom používania stanoveným v súlade s článkom 26 ods. 3 v spojení s článkom 10 ods. 3 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2023/2844.

7. Oznámenie o skoršom využívaní videokonferencií v občianskych a obchodných veciach

Česká republika nepredpokladá skoršie využívanie videokonferencií v občianskych a obchodných veciach pred 1. májom 2025 podľa článku 5 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2023/2844.

8. Oznámenie o skoršom využívaní videokonferencií v trestných veciach

Česká republika nepredpokladá skoršie využívanie videokonferencií v trestných veciach pred 1. májom 2025 podľa článku 6 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2023/2844.