Nariadenie o digitalizácii – oznámenia členských štátov

1. Vnútroštátne IT portály na komunikáciu so súdmi alebo inými orgánmi

Francúzske orgány pripomínajú, že Francúzsko nemá vnútroštátny IT portál na komunikáciu so súdmi alebo orgánmi, ani na využívanie videokonferencií, ktoré by boli dostupné zo zahraničia.

Na komunikáciu so súdmi alebo orgánmi sa Francúzsko rozhodlo používať referenčný implementačný systém eEDES na zavedenie technológie eCODEX.

2. Vnútroštátna právna úprava videokonferencií v občianskych a obchodných veciach

a) Informácie o platných vnútroštátnych právnych predpisoch a postupoch vrátane platných procesných práv a záruk pri vedení pojednávaní prostredníctvom videokonferencie alebo inej technológie diaľkovej komunikácie.

Francúzske orgány pripomínajú, že Francúzsko nemá osobitný právny rámec pre cezhraničné súdne videokonferencie.

Vo všeobecnosti sa na súdoch podľa článku L.111-12 zákonníka o organizácii súdnictva [Code de l'organisation judiciaire] umožňuje, aby sa pojednávania viedli prostredníctvom audiovizuálnej telekomunikácie za týchto podmienok:

• každý účastník konania musí dať súhlas s použitím videokonferencie,
• pojednávanie sa koná vo viacerých pojednávacích miestnostiach, ktoré sú priamo prepojené audiovizuálnymi telekomunikačnými prostriedkami,
• videokonferenčný softvér musí zaručiť dôvernosť prenosov.

Účastníci konania, svedkovia, znalci alebo iné predvolané osoby môžu byť na základe výslovnej žiadosti predsedajúceho sudcu vypočutí prostredníctvom audiovizuálnych telekomunikačných prostriedkov mimo pojednávacej miestnosti (L111-12-1 zákonníka o organizácii súdnictva)

Predsedajúci sudca vyhovie tejto žiadosti len vtedy, ak usúdi, že pojednávanie na diaľku je v súlade s povahou konania a je v súlade so zásadou kontradiktórnosti. Toto rozhodnutie je opatrením súdnej správy (R111-7-1 zákonníka o organizácii súdnictva).

Táto možnosť je podmienená použitím audiovizuálnych telekomunikačných prostriedkov s technickými vlastnosťami určenými príkazom strážcu pečatí, ktorými sa na jednej strane zabezpečí kvalita prenosu a v prípade, že pojednávanie alebo vypočutie nie sú verejné, dôvernosť interakcie a na druhej strane možnosť identifikácie účastníkov.

Predsedajúci sudca riadi konanie z pojednávacej miestnosti, kde sú prítomní aj ostatní členovia súdu, súdny úradník a prípadne prokurátor.

Na pojednávaní musí predsedajúci sudca zabezpečiť, aby sa podmienkami, za ktorých sa osoba pripája, rešpektovala dôstojnosť a vážnosť konania.

V uznesení JUST2214196A z 13. mája 2022 sa stanovujú technické opatrenia pre audiovizuálne telekomunikačné systémy na vedenie pojednávaní alebo výsluchov prostredníctvom videokonferencií v iných ako trestných veciach. Hlavné podmienky sú takéto:

• audiovizuálna komunikácia sa musí realizovať prostredníctvom videokonferenčného riešenia, ktoré poskytuje ministerstvo spravodlivosti. Na obchodných súdoch sa môže realizovať aj prostredníctvom riešenia, ktoré sprístupňuje Národná rada tajomníkov obchodných súdov [Conseil national des greffiers des tribunaux de commerce];

c) Informácie o tom, či vnútroštátne právo umožňuje súdu alebo príslušnému orgánu nariadiť pojednávanie z vlastného podnetu

Pokiaľ ide o použitie videokonferencie z iniciatívy sudcu, treba rozlišovať dve situácie:

• pred všetkými súdnymi jurisdikciami sa pojednávania môžu konať vo viacerých pojednávacích miestnostiach priamo prepojených audiovizuálnymi telekomunikačnými systémami na podnet sudcu, ale za predpokladu, že všetci účastníci konania vyjadrili svoj súhlas s použitím videokonferencie (článok L.111-12 zákonníka o organizácii súdnictva);
• pred súdnymi jurisdikciami, ktoré rozhodujú v iných ako trestných veciach, môže vypočutie účastníka konania, svedka, znalca alebo inej predvolanej osoby prostredníctvom audiovizuálnych telekomunikačných systémov mimo pojednávacej miestnosti povoliť predsedajúci sudca len na výslovnú žiadosť tejto osoby (článok L.111-12-1 zákonníka o organizácii súdnictva).

d) Informácie o videokonferenčnej technológii dostupnej v členskom štáte alebo o najčastejšie používanej videokonferenčnej platforme/riešení

• Francúzske orgány poskytujú tieto informácie: Justiční úradníci používajú na vzájomnú komunikáciu platformu Cisco Jabber,
• Služby spracovania v reálnom čase využívajú platformu Cisco Webex Desk,
• Pojednávacie miestnosti a administratívne služby sú vybavené súpravou Cisco Webex Room Kit,
• Decentralizované väzenské služby používajú súpravu Cisco Webex Room Kit,
• Pokiaľ ide o obchodný súd, Národná rada tajomníkov obchodných súdov používa softvér Tixéo Private Cloud, francúzske riešenie certifikované organizáciou ANSSI.

e) Informácie o procesných požiadavkách na predloženie stanoviska účastníka konania k použitiu videokonferencie alebo inej technológie diaľkovej komunikácie na pojednávaní

V článku L.111-12 zákonníka o organizácii súdnictva sa stanovuje, že pojednávania sa môžu konať prostredníctvom audiovizuálnych telekomunikačných prostriedkov, a to buď z úradnej moci, alebo na žiadosť účastníkov konania, a to pod podmienkou, že každý účastník konania súhlasí s použitím videokonferencie. Zákonom sa neupravuje forma vyjadrenia účastníka konania k použitiu videokonferencie, a preto môže byť jeho stanovisko vyjadrené akýmkoľvek spôsobom.

Okrem toho v súlade s článkom L.111-12-1 zákonníka o organizácii súdnictva účastníci konania, svedkovia, znalci alebo akékoľvek iné predvolané osoby môžu byť vypočutí prostredníctvom audiovizuálnych telekomunikačných prostriedkov mimo pojednávacej miestnosti len na ich výslovnú žiadosť a so súhlasom predsedajúceho sudcu. Zákonom sa nestanovujú žiadne formálne náležitosti tejto žiadosti, ktorá je jednoduchým súdnym administratívnym opatrením, a preto nie je zákonnou žiadosťou v procesnom zmysle. Preto sa môže vykonať akýmkoľvek spôsobom.

g) Informácie o tom, ako je pred videokonferenciou a počas nej zabezpečené zachovanie právnickej mlčanlivosti

V občianskych a obchodných veciach neexistujú žiadne osobitné procesné pravidlá organizácie interakcií medzi advokátmi a ich klientmi, ak sa na pojednávaní alebo pri vypočutí využíva videokonferencia, keďže takéto interakcie nemajú procesnú povahu.

Súd však môže dočasne prerušiť pojednávanie alebo vypočutie a umožniť advokátom dôverne hovoriť so svojimi klientmi bez prítomnosti ostatných účastníkov konania alebo súdu prostredníctvom telekomunikačných prostriedkov, ktoré majú k dispozícii.

Okrem toho sa v súvislosti s tretími stranami prítomnými na pojednávaní alebo výsluchu v uznesení JUST2214196A z 13. mája 2022 vyžaduje, aby v prípade, že pojednávanie nie je verejné, bola dôvernosť interakcií zaručená telekomunikačnými postupmi.

Okrem toho sa obrazové a zvukové záznamy nesmú nahrávať ani uchovávať, s výnimkou prípadov stanovených v článkoch L.221-1 a nasl. zákonníka o dedičstve [Code du Patrimoine], pri uplatnení článku L.111-12 zákonníka o organizácii súdnictva.

h) Informácie o praktických opatreniach na organizáciu a priebeh pojednávania vrátane informácií o možnom použití technológií hlasovej syntézy

Ako je uvedené v písmenách c) a e), v občianskych a obchodných veciach sa na zorganizovanie videokonferenčného pojednávania vyžaduje súhlas všetkých účastníkov konania, pričom vypočutie osoby prostredníctvom videokonferencie možno povoliť len na výslovnú žiadosť tejto osoby (nevyžaduje sa však súhlas ostatných účastníkov konania).

j) Opatrenia na identifikáciu a autentifikáciu účastníkov konania

Podľa článku R.111-7-1 zákonníka o organizácii súdnictva musia technické vlastnosti použitých audiovizuálnych telekomunikačných prostriedkov umožniť identifikáciu účastníkov, v prípade potreby prostredníctvom predloženia a overenia dokladu totožnosti.

k) Spôsob, akým môžu účastníci konania klásť otázky a účinne sa zúčastňovať

Pojednávania vedené prostredníctvom videokonferencie sa riadia rovnakými postupmi ako akékoľvek iné pojednávanie. Účastníci konania budú mať možnosť uviesť svoje tvrdenia a dôvody, odpovedať na otázky súdu a predložiť pripomienky, ktoré považujú za vhodné v súlade so zásadou kontradiktórnosti. Ak sa však súd domnieva, že má dostatok informácií, predsedajúci sudca môže prerušiť ústne konanie alebo pripomienky predložené účastníkmi konania na ich obhajobu (článok 440 Občianskeho súdneho poriadku [Code de Procédure Civile]).

Okrem toho sú účastníci konania povinní oznámiť súdu a ostatným účastníkom konania dôkazy, ktoré majú v úmysle predložiť na podporu svojich tvrdení (článok 15 Občianskeho súdneho poriadku). Sudca môže v rozhodnutí zohľadniť len dôkazy, ktoré účastníci konania predložili v rámci kontradiktórneho konania (článok 16 Občianskeho súdneho poriadku).

Sudca môže v súlade s procesnými pravidlami a zásadou kontradiktórnosti vyzvať účastníkov konania, aby ústne alebo písomne predložili akékoľvek vysvetlenia týkajúce sa skutkových alebo právnych otázok, ktoré možno považovať za potrebné na vyriešenie sporu (články 8 a 13 Občianskeho súdneho poriadku).

Na základnejšej úrovni platí, že žiadny účastník konania nemôže byť súdený bez vypočutia alebo predvolania (článok 14 Občianskeho súdneho poriadku). Okrem toho, ak sa pojednávanie na diaľku považuje za nezlučiteľné s povahou konania a dodržiavaním zásady kontradiktórnosti, tento spôsob účasti sa nepoužije (článok R.111-7-1 zákonníka o organizácii súdnictva).

Pokiaľ ide o svedkov, treba poznamenať, že podľa francúzskeho práva: „svedkovia sa vypočúvajú za prítomnosti účastníkov konania alebo po ich predvolaní“ (článok 208 Občianskeho súdneho poriadku). „Účastníci konania však nesmú pod hrozbou vylúčenia vyrušovať svedkov, zasahovať do ich výpovede alebo sa pokúšať ich ovplyvniť, ani sa na nich priamo obracať“ (článok 214 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku). Preto je to sudca, kto kladie otázky, „ktoré sudcovi predložili účastníci konania po vypočutí svedka, ak to považuje za potrebné“ (článok 214 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku). Účastníci konania, dokonca aj tí, ktorí sa dostavili prostredníctvom videokonferencie, môžu sudcovi predkladať otázky určené svedkom. V praxi nie je vypočúvanie svedkov v občianskych a obchodných veciach časté.

l) Ako účastníci konania využívajú právo na tlmočníka

V súlade s článkom L.111-12-1 zákonníka o organizácii súdnictva účastníci konania, svedkovia, znalci alebo akékoľvek iné predvolané osoby môžu byť vypočutí prostredníctvom audiovizuálnych telekomunikačných prostriedkov mimo pojednávacej miestnosti len na ich výslovnú žiadosť a so súhlasom predsedajúceho sudcu.

Tlmočníci môžu využiť toto ustanovenie a na ich výslovnú žiadosť im môže byť povolená účasť na pojednávaní prostredníctvom audiovizuálneho telekomunikačného prenosu mimo pojednávacej miestnosti. V takom prípade sa tlmočník môže zúčastniť na pojednávaní buď v pojednávacej miestnosti, zatiaľ čo účastník konania sa dostaví na pojednávanie na diaľku, alebo na pojednávaní na diaľku, zatiaľ čo účastník sa osobne dostaví na súd. Za uvedených podmienok môžu tlmočník a účastník konania vystupovať aj prostredníctvom audiovizuálnych telekomunikačných prostriedkov, a to bez ohľadu na to, či sa nachádzajú na tom istom mieste.

m) Ako je zabezpečená možnosť skúmania alebo predkladania vecných dôkazov počas videokonferencie

Na osoby, ktoré sa zúčastňujú na výsluchu formou videokonferencie, sa vzťahujú rovnaké procesné pravidlá, ako keby boli fyzicky prítomné v pojednávacej miestnosti.

Preskúmanie vecných predmetov predložených priamo sudcovi ako dôkaz podlieha osobnému preskúmaniu sudcom, ako je stanovené v Občianskom súdnom poriadku. Vo všeobecnosti platí, že sudca sa môže na účely osobného overenia skutočností oboznámiť so všetkými aspektmi sporných skutočností a vykonať zistenia, posúdenia, hodnotenia alebo rekonštrukcie, ktoré považuje za potrebné, a v prípade potreby navštíviť miesta (článok 179 Občianskeho súdneho poriadku). Sudca však môže pristúpiť k tomuto úkonu len vtedy, ak sú účastníci konania prítomní alebo boli predvolaní. V tomto prípade musí sudca vypracovať aj správu o zisteniach, posúdeniach, hodnoteniach, rekonštrukciách alebo vyhláseniach (článok 182 Občianskeho súdneho poriadku).

V praxi je to výnimočné, pretože dôkazy, ktoré účastníci konania predkladajú ako dôkaz, sú zvyčajne písomné dokumenty.

Podľa článku 15 Občianskeho súdneho poriadku „si účastníci konania musia navzájom včas oznámiť skutkové dôvody, na ktorých zakladajú svoje nároky, dôkazy, ktoré predkladajú, a žalobné dôvody, na ktoré sa odvolávajú, aby každý z nich mohol zorganizovať svoju obhajobu“. Podľa článku 16 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku môže súd pri svojom rozhodovaní zohľadniť len tie dôkazy, ktoré boli predmetom kontradiktórnej diskusie medzi účastníkmi konania.

Je potrebné poznamenať, že v písomnom konaní si strany musia vymeniť dôkazy písomne a nepredkladajú ich priamo na pojednávaní. Tieto výmeny medzi advokátmi a medzi advokátmi a súdom sa môžu uskutočňovať prostredníctvom elektronickej komunikácie za predpokladu, že sa dodržia pravidlá platné pre tento druh komunikácie, ktoré sa týkajú najmä súhlasu príjemcu, vydávania spoľahlivých potvrdení o prijatí alebo oznámení o doručení a používania technického postupu upraveného technickým nariadením ministra spravodlivosti, v ktorom sa stanovujú záruky, ktoré sa musia dodržiavať pri realizácii procesu (článok 748 ods. 1 a nasl. Občianskeho súdneho poriadku).

V ústnom konaní síce účastníci konania môžu na pojednávaní predložiť nové dôkazy, musia ich však oznámiť protistranám a predložiť ich súdu. To teda znamená, že ak sa účastník konania zúčastňuje na konaní na diaľku, výmena korešpondencie musí prebiehať poštou, keďže elektronické prostriedky nie sú vždy možné z dôvodu neexistencie technických postupov, ktoré by boli v súlade s uvedenými článkami 748 ods. 1 a nasl. Občianskeho súdneho poriadku upravujúcimi používanie tohto spôsobu komunikácie.

3. Vnútroštátna právna úprava videokonferencií v trestných veciach

a) Informácie o platných vnútroštátnych právnych predpisoch a postupoch vrátane platných procesných práv a záruk pri vedení pojednávaní prostredníctvom videokonferencie alebo inej technológie diaľkovej komunikácie.

Francúzske orgány pripomínajú už uvedené body:

Na úvod je potrebné pripomenúť, že prvé ustanovenia o používaní videokonferencií v trestných veciach boli zavedené zákonom o bežnej bezpečnosti z 15. novembra 2001 [loi relative à la sécurité quotidienne]. Niekoľkými zákonmi sa následne rozšíril rozsah používania videokonferencií, najmä nariadením č. 2019-222 z 23. marca 2019 o programovaní a reforme súdnictva na roky 2018 – 2022.

Videokonferencie, ktoré boli pôvodne vyhradené pre určité postupy spojené s vyšetrovaním a skúmaním, sú teraz za určitých podmienok možné vo všetkých štádiách trestného konania, od vyšetrovania až po výkon trestu.

Ak osobe vystupujúcej prostredníctvom videokonferencie pomáha advokát, tento advokát môže byť prítomný buď so sudcom príslušného súdu alebo komisie, alebo s dotknutou osobou (článok 706-71 ods. 6 Trestného poriadku [Code de Procédure Pénale]).

V prvom prípade musí mať možnosť dôverne hovoriť s advokátom prostredníctvom audiovizuálnych telekomunikačných prostriedkov.

V druhom prípade musí byť kópia celého spisu k dispozícii tejto osobe v mieste zadržania, pokiaľ kópia spisu už nebola poskytnutá advokátovi.

b) Informácie o procesných požiadavkách na udelenie súhlasu s použitím videokonferencie alebo iných technológií diaľkovej komunikácie počas vypočúvania

Pokiaľ ide o medzinárodnú spoluprácu, francúzske justičné orgány môžu požiadať zahraničné justičné orgány o videokonferenciu a naopak, s cieľom zorganizovať výsluch, vypočutie alebo konfrontáciu svedkov, znalcov alebo žalovaných počas rôznych fáz trestného konania.

Žiadosti o videokonferencie si vyžadujú vydanie žiadosti o medzinárodnú vzájomnú právnu pomoc v trestných veciach alebo v rámci Európskej únie (EÚ) vydanie európskeho vyšetrovacieho príkazu (EVP).

Tento druh žiadosti o vzájomnú pomoc možno podať v rámci rôznych nástrojov spolupráce.

Zásada videokonferencie musí byť stanovená v Trestnom poriadku a musí spĺňať požiadavky stanovené v príslušných štandardných nástrojoch.

Ak takýto nástroj neexistuje, mal by sa uplatniť článok 694 ods. 5 Trestného poriadku, najmä pokiaľ ide o získanie súhlasu stíhanej osoby. V danom článku sa stanovuje, že výsluch, vypočutie alebo konfrontácia vykonané v zahraničí na žiadosť francúzskych justičných orgánov sa vykonajú v súlade s Trestným poriadkom, pokiaľ tomu nebráni medzinárodná dohoda.

Výsluch alebo konfrontáciu stíhanej osoby možno vykonať len s jej súhlasom.

Okrem toho, ak sú podľa francúzskeho práva potrebné osobitné postupy videokonferencie, musia byť uvedené v žiadosti o vzájomnú právnu pomoc, či už ide o postup, ktorý sa má dodržať pred videokonferenciou alebo po nej.

d) Informácie o tom, ako je zabezpečená dôvernosť medzi advokátom a klientom pred výsluchom formou videokonferencie a po ňom

Ak osobe vystupujúcej prostredníctvom videokonferencie pomáha advokát, môže byť prítomný buď so sudcom príslušného súdu alebo komisie, alebo s dotknutou osobou (článok 706-71 ods. 6 Trestného poriadku).

V prvom prípade musí mať možnosť dôverne hovoriť s advokátom prostredníctvom audiovizuálnych telekomunikačných prostriedkov.

V druhom prípade musí byť kópia celého spisu k dispozícii tejto osobe v mieste zadržania, pokiaľ kópia spisu už nebola poskytnutá advokátovi.

e) Informácie o tom, ako sú nositelia rodičovských práv a povinností alebo iné príslušné dospelé osoby informované o vypočutí dieťaťa prostredníctvom videokonferencie alebo inej technológie diaľkovej komunikácie – ako sa zohľadňuje najlepší záujem dieťaťa?

V článkoch L.311-1 a nasl. Trestného poriadku pre mladistvých [Code de la justice pénale des mineurs] sa stanovuje, že maloletá osoba podozrivá alebo obvinená z trestného činu má právo na sprievod nositeľov rodičovských práv a povinností počas výsluchu alebo vypočúvania, ak orgán, ktorý vedie konanie, usúdi, že je to v najlepšom záujme dieťaťa a že prítomnosť týchto osôb nie je na ujmu konania. Tieto ustanovenia sa vzťahujú na výsluch vo fáze súdneho vyšetrovania.

V obežníku z 27. mája 2019, v ktorom sa uvádzajú ustanovenia zákona č. 2019-222 z 23. marca 2019 o programovaní a reforme justičného systému na roky 2018 – 2022 a ustanovenia dekrétu č. 2019-507 z 24. mája 2019 o trestnom konaní, ktoré sa vzťahuje na maloleté osoby, sa uvádza, že na rozdiel od toho, čo je stanovené pre súdne pojednávania, je toto právo sprevádzať maloletú osobu ponechané na výhradné rozhodnutie orgánu, ktorý vedie výsluch alebo vypočúvanie, konkrétne vyšetrovateľa alebo sudcu.

V článku L.311-1 Trestného poriadku pre mladistvých sa teda stanovuje, že „zákonní zástupcovia musia byť informovaní prokuratúrou, prípadne vyšetrovacím súdom alebo súdom prvého stupňa, o rozhodnutiach prijatých v súvislosti s maloletou osobou.

Tieto informácie sa musia poskytnúť akýmkoľvek spôsobom, pokiaľ neexistujú iné ustanovenia, ktorými by sa stanovovalo inak.
Maloletá osoba má právo na sprievod svojich zákonných zástupcov:

1. počas každého pojednávania v konaní;

2. počas výsluchu alebo vypočúvania, ak orgán vykonávajúci daný úkon usúdi, že je v najlepšom záujme dieťaťa, aby malo sprievod svojich zákonných zástupcov, a že prítomnosť takýchto osôb nebude na ujmu konania; počas vyšetrovania sa môže začať výsluch alebo vypočúvanie maloletej osoby v neprítomnosti týchto osôb dve hodiny po ich predvolaní.

Zákonní zástupcovia maloletej osoby musia byť predvolaní na všetky súdne pojednávania týkajúce sa maloletých osôb a v prípade potreby aj počas výsluchov a vypočúvania maloletej osoby.

Ak nie je možné informovať zákonných zástupcov maloletej osoby alebo nie je žiaduce, aby sprevádzali maloletú osobu, informácie uvedené v predchádzajúcich odsekoch sa musia oznámiť príslušnej dospelej osobe a maloletá osoba musí byť sprevádzaná touto dospelou osobou v prípadoch a podľa postupov stanovených v tomto poriadku.“

Okrem toho sa v článku L.334-6 Trestného poriadku pre mladistvých uvádza, že audiovizuálne telekomunikačné prostriedky sa nesmú použiť na rozhodnutie o predbežnom zadržaní alebo predĺžení predbežného zadržania maloletej osoby, pokiaľ sa nezdá, že je potrebné vyhnúť sa jej preprave z dôvodu vážneho rizika narušenia verejného poriadku alebo úteku.

f) Informácie o možnosti nahrávania výsluchov v súlade s vnútroštátnym právom a o uchovávaní a šírení nahrávok; Informácie o možnom použití technológií rozpoznávania hlasu a automatizovaného prepisu

1. 1. Nahrávanie vypočutí počas vyšetrovania:

1.1. Nahrávanie vypočutí maloletých osôb

Ak je maloletá osoba vypočúvaná ako svedok alebo žalovaná osoba, ale nie je umiestnená do väzby, neexistuje žiadne ustanovenie, v ktorom by sa vyžadoval audiovizuálny záznam jej vypočutia.

• Vypočúvanie maloletých páchateľov trestných činov

Ak je však maloletá osoba v zákonnej väzbe, v článku L.413-12 Trestného poriadku pre mladistvých sa stanovuje, že z výsluchu maloletej osoby vo väzbe alebo vo výkone trestu odňatia slobody sa musí vyhotoviť audiovizuálny záznam.

Zákonní zástupcovia maloletej osoby majú byť informovaní o umiestnení maloletej osoby do väzby podľa článku L.413-7 Trestného poriadku pre mladistvých, ale súhlas zástupcov s audiovizuálnym záznamom jej vypočutia sa nevyžaduje. Podobne ani maloletá osoba nemôže odmietnuť, aby ju počas vypočutia filmovali.

Okrem toho sa v článku L.413-7 ods. 2 Trestného poriadku pre mladistvých stanovuje, že od povinnosti informovať zákonných zástupcov alebo príslušnú dospelú osobu o umiestnení maloletej osoby do väzby možno upustiť len s cieľom umožniť zhromaždenie alebo uchovanie dôkazov alebo zabrániť vážnemu ohrozeniu života, slobody alebo telesnej integrity osoby, a to na základe rozhodnutia prokurátora alebo vyšetrujúceho sudcu prijatého vzhľadom na okolnosti prípadu a na obdobie určené sudcom, ktoré nesmie presiahnuť dvadsaťštyri hodín, alebo ak väzbu nemožno predĺžiť, dvanásť hodín.

Jedinou výnimkou z audiovizuálneho záznamu vypočúvania maloletej osoby je prípad, keď je technicky nemožné vyhotoviť záznam, pričom v takom prípade musia vyšetrovacie útvary bezodkladne informovať prokurátora alebo vyšetrujúceho sudcu a uviesť túto skutočnosť v zápisnici z vypočutia, ako aj povahu tejto nemožnosti.

V prípade neexistencie záznamu, bez ohľadu na to, či to bolo alebo nebolo uvedené v úradnom zázname a oznámené príslušnému sudcovi, nemožno vyniesť odsudzujúci rozsudok len na základe výpovedí maloletej osoby, ak sú tieto výpovede napadnuté.

Do záznamu možno nahliadnuť počas súdneho konania len v prípade spochybnenia obsahu zápisnice z vypočutia, a to na základe rozhodnutia vyšetrujúceho sudcu, sudcu pre mladistvých alebo príslušného súdu, na žiadosť prokurátora alebo jedného z účastníkov konania.

Šírenie originálu alebo kópie záznamu akoukoľvek osobou sa trestá odňatím slobody na jeden rok a pokutou 15 000 EUR (článok L.413-14 Trestného poriadku pre mladistvých).

Päť rokov po skončení verejného stíhania sa originál záznamu a jeho kópia musia zničiť do jedného mesiaca (článok L.413-15 Trestného poriadku pre mladistvých).

• Vypočúvanie maloletých obetí

Podľa článku 706-52 Trestného poriadku sa vyžaduje, aby sa z vypočutia maloletej osoby, ktorá sa stala obeťou niektorého z trestných činov uvedených v článku 706-47 tohto poriadku, medzi ktoré patria predovšetkým sexuálne trestné činy (znásilnenie, sexuálne napadnutie, sexuálne zneužívanie a kupliarstvo), vyhotovil audiovizuálny záznam. Audiovizuálne záznamy možno vyhotoviť aj z vypočutia maloletej obete v prípade trestných činov týkajúcich sa článkov 222-33-2-2 (psychické obťažovanie) a 222-33-2-3 (šikanovanie v škole) Trestného zákona.

Článok 706-52 Trestného poriadku bol zmenený zákonom č. 2007-291 z 5. marca 2007 s cieľom zabezpečiť systematické nahrávanie takýchto vypočutí bez toho, aby sa vyžadoval súhlas maloletých osôb alebo ich zástupcov.

Okrem toho už neexistuje ustanovenie, že takýto záznam môže byť na žiadosť maloletej osoby alebo zákonného zástupcu len zvukový. Prokurátor alebo vyšetrujúci sudca odteraz môže rozhodnúť, že záznam bude iba zvukový, len vtedy, ak je to odôvodnené záujmami maloletej osoby (článok 706-52 ods. 2).

Preto sa nevyhotovenie záznamu z vypočutia maloletej obete dá odôvodniť len technickou poruchou zariadenia. Táto porucha je prísne upravená zákonom a v článku 706-52 Trestného poriadku sa vyžaduje, aby vyšetrovacie útvary okamžite informovali prokurátora alebo vyšetrujúceho sudcu a vypracovali správu o povahe poruchy.

Kópia záznamu sa musí vyhotoviť aj na účely uľahčenia následných konzultácií počas konania. Táto kópia bude súčasťou spisu. Pôvodný záznam sa zapečatí.

Na základe rozhodnutia vyšetrujúceho sudcu sa môže záznam počas konania prezerať alebo počúvať. Kópiu záznamu si však účastníci konania, advokáti alebo znalci môžu pozrieť alebo vypočuť v prítomnosti vyšetrujúceho sudcu alebo súdneho úradníka.

Šírenie originálu alebo kópie záznamu akoukoľvek osobou sa trestá odňatím slobody na jeden rok a pokutou 15 000 EUR.

Päť rokov po skončení verejného stíhania sa originál záznamu a jeho kópia musia do jedného mesiaca zničiť.

1.2. Povinné audiovizuálne záznamy z výsluchov osôb zadržaných vo väzbe pre trestné činy

Podľa článku 64-1 Trestného poriadku sa musia vyhotovovať audiovizuálne záznamy z vypočúvania osôb zadržaných pre trestný čin na policajných alebo žandárskych staniciach alebo na útvaroch vykonávajúcich úlohy justičnej polície. Tento záznam sa môže použiť len v prípade sporu o obsah zápisnice z vypočutia. Ak počet osôb, ktoré sú vo väzbe na tom istom oddelení a musia byť vypočuté v tom istom čase, znemožňuje vyhotovovanie záznamov ich jednotlivých vypočutí, musí byť o tejto situácii bezodkladne informovaný prokurátor, ktorý musí prostredníctvom písomného rozhodnutia, ktoré sa pripojí k spisu, menovite určiť osobu alebo osoby, ktorých vypočutia sa nebudú zaznamenávať, v súlade s požiadavkami vyšetrovania. Ak nie je technicky možné vypočutie zaznamenať, príslušník justičnej polície o tom bezodkladne informuje prokurátora a v správe uvedie povahu technickej poruchy, ktorá bráni vyhotoveniu záznamu.

1. 2. Počas vyšetrovania

Podľa článkov 706-71 a R.53-33 a nasl. Trestného poriadku, ak je to odôvodnené požiadavkami vyšetrovania, môže sa výsluch, vypočúvanie alebo konfrontácia uskutočniť na viacerých miestach vo Francúzsku, ktoré sú prepojené telekomunikačnými prostriedkami zaručujúcimi dôvernosť prenosu.

Na každom mieste sa potom vypracujú správy o činnostiach. V tomto prípade sa postupuje takto: – vyžiadanie stanoviska prokuratúry; v prípade potreby privolanie kvalifikovanej osoby, ktorá bude viazaná služobným tajomstvom; zapečatenie originálneho záznamu po vytvorení kópie; pridanie kópie do spisu. O činnostiach sa musí vypracovať správa. Tieto ustanovenia sa uplatňujú aj v prípade zadržania osoby.

V článku 706-71 Trestného poriadku sa stanovuje, že v takýchto prípadoch môže byť advokát prítomný buď v pojednávacej miestnosti, alebo so svojím klientom. V prvom prípade musí mať advokát možnosť dôverne hovoriť so svojím klientom prostredníctvom poskytnutých telekomunikačných prostriedkov. V druhom prípade musí byť v priestoroch zadržania k dispozícii úplná kópia spisu. Hoci sa v znení článku 706-71 Trestného poriadku tieto ustanovenia obmedzujú na výsluch alebo vypočúvanie zadržanej osoby, je potrebné vziať do úvahy, že advokát slobodnej osoby vypočúvanej na diaľku môže byť takisto prítomný buď v kancelárii vyšetrujúceho sudcu, alebo so svojím klientom.

• Audiovizuálne záznamy z vyšetrovacích výsluchov:

Zo všetkých výsluchov vyšetrovaných osôb vrátane prvých predvedení a konfrontácií sa musia vyhotoviť audiovizuálne záznamy (článok 116-1 Trestného poriadku):

– pod podmienkou, že výsluch sa uskutoční v kancelárii vyšetrujúceho sudcu,

– a že sa týka podozrenia z trestného činu. Výnimka pre záznamy týkajúce sa trestných činov uvedených v článkoch 706-73 Trestného poriadku alebo stanovených v štvrtej knihe, hlavách I a II Trestného poriadku (Ohrozenie základných záujmov národa – terorizmus) bola vyhlásená za protiústavnú rozhodnutím Ústavnej rady zo 6. apríla 2012 na základe prioritnej otázky.

Táto protiústavnosť sa vzťahuje len na vypočutia vykonané po 6. apríli 2012 (rozsudok trestnej komory z 10. mája 2012).

Zákonom sa zaviedli dve výnimky z povinnosti vyhotovovať záznamy:

– ak počet vyšetrovaných osôb, ktoré majú byť vypočuté súčasne, buď v tom istom konaní, alebo v samostatných konaniach, znemožňuje vyhotovenie úplného súboru záznamov. V tomto prípade musí vyšetrujúci sudca určiť osobu alebo osoby, ktorých vypočúvanie sa nebude zaznamenávať, a to písomným rozhodnutím, ktoré je súčasťou spisu, a s prihliadnutím na požiadavky vyšetrovania,

– ak je nahrávanie technicky nemožné, sudca to musí uviesť v zápisnici z vypočutia a špecifikovať povahu problému.

• Prehliadanie záznamu:

Prehliadanie záznamu podlieha prísnym podmienkam:

– môže sa uskutočniť buď počas vyšetrovania, alebo pred súdom, ktorý prípad prerokúva, – ale len v prípade, že vyšetrovaná osoba alebo žalovaný spochybní obsah zápisnice z vypočutia,

– uskutočňuje sa buď na žiadosť prokurátora, alebo na žiadosť jedného z účastníkov konania a na základe rozhodnutia vyšetrujúceho sudcu alebo súdu prvého stupňa.

Ak žiadosť podáva jeden z účastníkov konania, musí byť podaná v súlade s článkom 82-1 Trestného poriadku a súd musí odpovedať odôvodneným uznesením do jedného mesiaca od prijatia žiadosti.

• Čo sa stane so záznamom:

Zákonom sa stanovuje, že záznam musí byť zničený najneskôr do piatich rokov a jedného mesiaca po skončení verejného stíhania.

Tieto záznamy sa majú zničiť na pokyn prokurátora (článok D.32-2 Trestného poriadku).

Nezákonné šírenie takéhoto záznamu je trestným činom, ktorý sa trestá odňatím slobody na jeden rok a pokutou 15 000 EUR. Pôvodný záznam sa musí vyhotoviť a zapečatiť. Kópiu tohto záznamu je potrebné priložiť k spisu. Táto kópia môže byť spoločná pre všetky záznamy vyhotovené počas vyšetrovania (článok D.32-2 Trestného poriadku).

h) Informácie o videokonferenčných technológiách dostupných vo vašom členskom štáte alebo o najčastejšie používaných videokonferenčných platformách/riešeniach

– Služby spracovania v reálnom čase využívajú platformu Cisco Webex Desk.

– Pojednávacie miestnosti a administratívne služby sú vybavené súpravou Cisco Webex Room Kit.

– Decentralizované väzenské služby používajú súpravu Cisco Webex Room Kit.

i) Informácie o praktických opatreniach na organizáciu a vedenie vypočúvania. Na ktorý orgán sa treba konkrétne obrátiť? Existujú nejaké osobitné požiadavky (napr. potrebné informácie, ktoré treba poskytnúť) na kontaktovanie tohto orgánu?

Tieto body sú uvedené v odpovedi na otázku v bode f).

l) Možnosť podozrivých, obvinených, odsúdených alebo iných dotknutých osôb klásť otázky a aktívne sa zúčastňovať

Podľa francúzskeho práva právo na obhajobu umožňuje osobám obvineným z trestného činu aktívne sa zúčastňovať na konaní.

• Obvinení dospelí a maloleté osoby majú počas pobytu vo väzbe práva podľa článku 63 a nasl. Trestného poriadku, ďalej rozpracované zákonom z 27. mája 2014 a zákonom z 18. novembra 2016, a to:

– právo byť informovaný o povahe vyšetrovania a následne v súlade s článkom 63-1 Trestného poriadku o údajnej povahe, dátume a mieste spáchania trestného činu, ako aj o dôvodoch uvedených v článku 62-2 Trestného poriadku,

– právo nevypovedať,

– právo na pomoc advokáta, čo je pre maloleté osoby povinné (článok L.413-9 Trestného poriadku pre mladistvých),

– právo na prístup k určitým procesným dokumentom (správa o oznámení o zadržaní vo väzbe, lekárske potvrdenia vystavené lekárom, ktorý vyšetril maloletú osobu, správy o vypočutí maloletej osoby),

– právo byť po prepustení z väzby informovaný o právach stanovených v článku 77-2 Trestného poriadku.

Advokát sa môže zúčastniť na vypočutiach a konfrontáciách zadržanej osoby. Vypočutia a konfrontácie budú naďalej vykonávať príslušníci kriminálnej polície a justičnej polície, ktorí majú výhradnú kontrolu nad konaním. Advokát však môže zadržanú osobu vypočuť na konci každého vypočutia alebo konfrontácie. Príslušník justičnej polície môže vzniesť námietku proti kladeniu otázok týmto spôsobom, ak sa zdá, že by mohli narušiť riadny priebeh vyšetrovania. Toto odmietnutie sa musí uviesť v protokole. Advokát môže prečítať zápisnicu z vypočutia a na konci každého vypočutia alebo konfrontácie predložiť písomné pripomienky, ktoré sa potom priložia k spisu.

Každý, kto bol predvedený pred prokurátora alebo prípadne pred väzobného sudcu na účely predĺženia zákonnej väzby, musí byť informovaný o svojom práve podať týmto úradníkom návrhy na ukončenie tohto opatrenia. Ak nie je zadržaná osoba predvedená pred prokurátora, môže stále poskytnúť ústnu výpoveď, ktorú vyšetrovatelia zaznamenajú do zápisnice z vypočutia, ktorá sa oznámi sudcovi pred rozhodnutím o predĺžení väzby.

Podľa článku 63-1 Trestného poriadku sa toto právo musí oznámiť všetkým osobám bezprostredne po umiestnení do väzby, a to súčasne s ostatnými informáciami a právami. Znenie práva nevypovedať je uvedené v bode 3 daného článku: „právo urobiť počas vypočutia vyhlásenie, odpovedať na otázky, ktoré im boli položené, alebo nevypovedať, a to po predchádzajúcom uvedení svojej totožnosti“.

• Vyšetrovaná osoba vo fáze vyšetrovania

Po prijatí prípadných pripomienok od advokáta vyšetrujúci sudca osobu upovedomí: – buď o tom, že nie je vyšetrovaná, a v takom prípade využíva práva svedka, ktorému sa poskytuje pomoc (článok 116 ods. 6 Trestného poriadku),

– alebo že je vyšetrovaná, a v takom prípade vyšetrujúci sudca spresní použité skutkové okolnosti a právnu kvalifikáciu, ak sa líšia od pôvodne predpokladaných skutkových okolností a právnej kvalifikácie (článok 116 ods. 7 Trestného poriadku),

– v druhom uvedenom prípade musí vyšetrujúci sudca túto osobu upovedomiť: – o jej práve žiadať o vykonanie úkonov na základe článkov 81, 82-1, 82-2 a 156 Trestného poriadku počas celého trvania vyšetrovania a najneskôr, ak podala žiadosť, do jedného až troch mesiacov od zaslania oznámenia o ukončení vyšetrovania stanoveného v článku 175-1 Trestného poriadku (článok 116 ods. 7 Trestného poriadku),

– o jej práve v rovnakej lehote podať návrhy na zrušenie na základe článku 173 Trestného poriadku, s výhradou článku 173-1 Trestného poriadku, v ktorom sa stanovuje, že námietky založené na neplatnosti vypočúvaní (prvého a ďalších vypočúvaní) a predtým vykonaných úkonov musia byť pod hrozbou neplatnosti vznesené do šiestich mesiacov od oznámenia o vyšetrovacom alebo vypočúvacom konaní (článok 116 ods. 7 Trestného poriadku),

– o predpokladanom čase ukončenia konania, ak je kratší ako jeden rok v prípade nápravných trestných činov a 18 mesiacov v prípade závažných trestných činov,

– o práve požiadať o ukončenie vyšetrovania na konci lehoty určenej sudcom alebo po uplynutí uvedených maximálnych lehôt v súlade s článkom 175-1 Trestného poriadku.

Vyšetrovaná osoba môže takisto vzniesť pripomienky, keď je nariadený znalecký posudok, a požiadať vyšetrujúceho sudcu o položenie dodatočných otázok. V čase oznámenia znaleckého posudku má vyšetrovaná osoba k dispozícii najmenej pätnásť dní na to, aby požiadala o ďalšie znalecké dôkazy, druhý posudok alebo nové znalecké posúdenie (článok 167 ods. 3 Trestného poriadku).

4. Poplatky za konania v občianskych a obchodných veciach

Vo francúzskom práve bola zákonom č. 77-1468 z 30. decembra 1977 uzákonená zásada, že súdne konanie pred občianskoprávnymi súdmi je bezplatné.

Z tejto zásady však existuje mnoho výnimiek, pretože sa nevzťahuje na náklady na súdnych úradníkov, znalecké posudky a všeobecne na mnohé výdavky, ktoré vznikli účastníkom v priebehu konania.

Výdavky, ktoré vznikli účastníkovi konania v občianskoprávnom alebo obchodnom konaní, ktoré sa riadia knihou I hlavou XVIII Občianskeho súdneho poriadku, sú rozdelené do dvoch skupín:

• náklady, ktorých úplný zoznam je uvedený v článku 695 Občianskeho súdneho poriadku, ktoré zodpovedajú výdavkom nevyhnutne vynaloženým v súvislosti s konaním a jeho dôsledkami, ktorých výška podlieha poplatku stanovenému buď nariadením, alebo súdnym príkazom. Tieto náklady môže vymáhať účastník konania, ktorý vyhral spor, od účastníka konania, ktorý ho prehral, alebo ktorému súd nariadil znášať finančné bremeno týchto nákladov,
• nevymožiteľné náklady, ktoré zodpovedajú ostatným nákladom vzniknutým v konaní a ktoré sú predmetom žiadosti o celkovú náhradu, ktorú súd môže posúdiť z hľadiska zásady a výšky, pričom zohľadní spravodlivosť a ekonomickú situáciu odsúdeného (článok 700 Občianskeho súdneho poriadku). Tieto výdavky zahŕňajú najmä poplatky za právne služby.

Hlavné výdavky, ktoré môžu účastníci konania zaplatiť v občianskom a obchodnom konaní, možno určiť podľa zoznamu v článku 695 Občianskeho súdneho poriadku:

1. Clá, dane, poplatky alebo odvody vyberané súdnymi kanceláriami alebo daňovými úradmi, s výnimkou ciel, daní a pokút, ktoré môžu byť splatné za dokumenty a listiny predložené na podporu nárokov účastníkov konania.

V praxi ide najmä o poplatky, ktoré vyberá profesijný kompenzačný fond advokátov pred odvolacími súdmi v odvolacom konaní s povinným zastúpením (článok 1635 bis P všeobecného daňového zákonníka [Code général des impôts]), poplatky vyberané úradníkmi obchodných súdov podľa dekrétu č. 80-307 z 29. apríla 1980 alebo registračné poplatky týkajúce sa podmienok predaja v prípade zaistenia majetku.

2. Náklady na preklad dokumentov, ak sa to vyžaduje v zákone alebo medzinárodnej dohode

V niektorých európskych nástrojoch uvedených v prílohe I sa vyžaduje, aby sa k určitým písomnostiam prikladali preklady, ako napríklad v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1393/2007 z 13. novembra 2007 o doručovaní súdnych a mimosúdnych písomností v občianskych a obchodných veciach v členských štátoch, kde sa v článku 9 stanovuje, že všetky náklady na preklad pred odoslaním písomnosti znáša žiadateľ.

3. Náhrady pre svedkov

Ide o náklady vzniknuté v súvislosti s vyšetrovacími opatreniami nariadenými súdom podľa článkov 204 až 231 Občianskeho súdneho poriadku. Zahŕňajú príspevok na dochádzku, cestovné výdavky a diéty v súlade s podmienkami stanovenými v článkoch 9 až 13 dekrétu z 27. decembra 1920, ktorým sa upravuje sadzba cestovných výdavkov účastníkov konania, súdnych znalcov, depozitárov dôkazov a svedkov.

4. Odmeňovanie technikov

Ide o náklady vzniknuté v súvislosti s vyšetrovacími opatreniami nariadenými sudcom podľa článkov 232 až 284-1 Občianskeho súdneho poriadku, a najmä v súvislosti so znaleckými posudkami. Je potrebné prijať opatrenie na odmeňovanie technikov v čase ich vymenovania; konečnú sumu stanoví sudca po tom, ako vykonajú svoje úlohy.

5. Platby na základe poplatkov

Ide o náklady, ktoré platia priamo tretím stranám advokáti a štátni a ministerskí úradníci v mene svojich klientov v súvislosti so zákonom požadovanou službou, ako sú náklady na vyhotovenie kópií rozsudkov, notárskych zápisníc, hypotekárnych výpisov alebo zámočníckych poplatkov alebo náklady na pečiatkovanie listov, ktoré predstavujú povinné procesné náležitosti uložené súdnymi úradníkmi.

6. Poplatky verejných alebo ministerských úradníkov

Ide o poplatky, ktoré sa platia súdnym úradníkom podľa dekrétu č. 96-1080 z 12. decembra 1996, ktorým sa stanovuje sadzobník súdnych úradníkov v občianskych a obchodných veciach, za ich činnosť súdnych úradníkov v občianskych a obchodných veciach alebo podľa dekrétu č. 85-382 z 29. marca 1985, ktorým sa stanovujú poplatky pre aukcionárov, za ich činnosť ako aukcionárov nariadenú súdom, alebo náklady notárov podľa dekrétu č. 78-262 z 8. marca 1978, ktorým sa stanovujú odmeny notárov“.

7. Odmeňovanie advokátov v rozsahu, v akom je upravené, vrátane práva na obhajobu

Na rozdiel od odmeny, ktorú si advokát určuje voľne po dohode s klientom a ktorá nie je zahrnutá do nákladov, je odmena advokáta vo veciach zaistenia majetku, rozdelenia, dražby, súdnych záruk a súdnej hypotéky regulovaná (článok R.444-71 Obchodného zákonníka). Okrem toho zahŕňa poplatky za pojednávanie vyberané podľa článkov R.652-26 a nasl. zákonníka sociálneho zabezpečenia [Code de la sécurité sociale].

8. Náklady vzniknuté pri doručovaní písomností v zahraničí

Ide o náklady, ktoré vznikli pri doručovaní písomnosti v zahraničí v súlade s článkami 683 až 688-8 Občianskeho súdneho poriadku, ak sa v jednom z nástrojov uvedených v prílohe I stanovuje doručenie písomnosti (napríklad súdne predvolanie, rozhodnutie atď.).

9. Náklady na tlmočenie a preklady, ktoré boli potrebné na základe vyšetrovacích opatrení vykonaných v zahraničí na žiadosť súdov podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/1783 z 25. novembra 2020 o spolupráci medzi súdmi členských štátov pri vykonávaní dôkazov v občianskych a obchodných veciach (vykonávanie dôkazov) (prepracované znenie)

10. Vyšetrovania na sociálne účely nariadené podľa článkov 1072, 1171 a 1221 Občianskeho súdneho poriadku

Ide o náklady spojené s vyšetrovaniami na sociálne účely, ktoré nariadil súd v rodinných veciach (článok 1072 Občianskeho súdneho poriadku), vo veciach osvojenia (článok 1171 Občianskeho súdneho poriadku) alebo v konaniach pred sudcom vykonávajúcim dohľad nad poručníctvom (článok 1221 Občianskeho súdneho poriadku).

11. Odmena osoby poverenej sudcom na vypočutie maloletej osoby podľa článku 388-1 Občianskeho zákonníka

Ide o prípady, v ktorých sudca na základe článku 388-1 Občianskeho zákonníka určil osobu, ktorá má vypočuť maloletú osobu s rozhodovacou spôsobilosťou.

12. Odmeny a náklady súvisiace s opatreniami, vyšetrovaniami a prešetreniami vyžadovanými podľa článku 1210-8

Ide o prípady, v ktorých prokurátor požiadal o opatrenia, vyšetrovanie alebo prešetrenie podľa článku 1210-8 Občianskeho súdneho poriadku na stanovenie opatrení na výkon rozhodnutia o návrate dieťaťa, ktoré bolo predmetom medzinárodného neoprávneného premiestnenia dieťaťa.

Pokiaľ ide o zápisy rozhodnutí v súvislosti s insolvenčným konaním do Obchodného registra a registra spoločností [Registre du commerce et des sociétés], okrem prípadov zápisov stanovených z úradnej moci v článku R.123-22 Obchodného zákonníka, sa poplatky určujú podľa vyhlášky z 9. novembra 2017, ktorou sa stanovuje výška poplatkov splatných za služby poskytované riaditeľstvom pre právne a administratívne informácie, a týkajú sa nepovinných registrácií stanovených v článkoch 28 a 29 nariadenia (EÚ) 2015/848 z 20. mája 2015.

5. Spôsoby elektronickej platby

Na identifikáciu týchto systémov je potrebné dokončiť analýzu vplyvu, ktorý by malo vykonávanie článku 9 nariadenia.

6. Oznámenie o skoršom používaní decentralizovaného informačného systému

Francúzsko sa zúčastňuje na všetkých komitologických postupoch, ktoré v tejto súvislosti organizuje Európska komisia. Zavádza sa vnútorné riadenie, aby sa zabezpečilo riadne zavedenie nástroja eEDES a jeho vykonávanie všetkými dotknutými justičnými úradníkmi. Prvé dva prípady použitia, doručovanie písomností a vykonávanie dôkazov, v súčasnosti zavádzajú príslušné odborné a technické tímy.

7. Oznámenie o včasnom využívaní videokonferencií v občianskych a obchodných veciach

Ministerstvo zriadilo pilotnú pracovnú skupinu pre dodržiavanie nariadenia o digitalizácii v oblasti videokonferencií v cezhraničných konaniach. V tejto súvislosti skúma technické, právne a procesné dôsledky článku 5 a definuje opatrenia, ktoré treba prijať, aby sa jeho ustanovenia začali uplatňovať pred stanoveným dátumom, t. j. 1. mája 2025.

8. Oznámenie o včasnom využívaní videokonferencií v trestných veciach

Ministerstvo zriadilo pilotnú pracovnú skupinu pre dodržiavanie nariadenia o digitalizácii v oblasti videokonferencií v cezhraničných konaniach. V tejto súvislosti skúma technické, právne a procesné dôsledky článku 6 a definuje opatrenia, ktoré treba prijať, aby sa jeho ustanovenia začali uplatňovať pred stanoveným dátumom, t. j. 1. mája 2025.