Informácie podľa článku 17 ods. 1
a) Vnútroštátne IT portály na komunikáciu so súdmi alebo inými orgánmi
Švédsko nemá vnútroštátny informačný portál, ktorý by bol rovnocenný portálu zavedenému nariadením o digitalizácii. Orgány vo Švédsku majú vlastné digitálne platformy, na ktorých poskytujú služby a informácie. Napríklad švédska správa vnútroštátnych súdov (Domstolsverket), švédsky exekučný orgán (Kronofogdemyndigheten) a švédska daňová agentúra (Skatteverket) majú na svojich webových sídlach elektronické služby, ktoré môžu jednotlivci a spoločnosti využívať na komunikáciu s úradmi.
Napríklad elektronická služba, ktorú poskytuje švédska správa vnútroštátnych súdov, umožňuje občanom predkladať dokumenty bez ich podpísania. Môže sa používať aj ako kontaktný formulár a poskytuje bezpečnejšiu formu kontaktu ako bežný e-mail. K dispozícii je aj elektronická služba na digitálne podpisovanie a predkladanie dokumentov, ktorá umožňuje občanom digitálne podpisovať dokumenty a digitálne ich predkladať súdom a komisiám v rámci švédskych súdov. Elektronická služba je prístupná na adrese domstol.se a vyžaduje si elektronickú identifikáciu. Ďalším príkladom je švédsky exekučný orgán, ktorý má elektronickú službu ponúkajúcu elektronické bankové platby pri cezhraničných platbách. Informácie o platbách tohto druhu sú k dispozícii na webovom sídle švédskeho exekučného orgánu. Švédska daňová agentúra má takisto elektronickú službu, ktorá ponúka elektronické bankové platby pri cezhraničných platbách, napríklad pri platbách za európske osvedčenie o dedičstve. Informácie o platbách tohto druhu sú k dispozícii na webovom sídle švédskej daňovej agentúry. Podrobnejšie informácie nájdete nižšie v časti d) Elektronické platobné metódy.
Neexistuje jednotná elektronická služba pre všetky orgány. Namiesto toho je každá služba dostupná na webovom sídle jednotlivých úradov, ktoré je prístupné všetkým bez ohľadu na to, v ktorej krajine sa nachádzajú. Predpoklady na používanie rôznych elektronických služieb sa však môžu líšiť v závislosti od typu prípadu a účelu služby. Informácie o možnosti využitia videokonferencií v cezhraničných konaniach nájdete v odpovediach nižšie.
b) Vnútroštátne právo v oblasti videokonferencií v občianskych a obchodných veciach
Ak sa má na súde uskutočniť pojednávanie podľa niektorého z právnych aktov, na ktoré sa vzťahuje článok 5, okrem priamo uplatniteľných pravidiel stanovených v nariadení sa na konanie vzťahujú procesné pravidlá súdneho poriadku a zákona o súdnych veciach (1996:242).
a)
Súdny poriadok sa vzťahuje na vybavovanie občianskoprávnych vecí, t. j. občianskoprávnych a obchodných sporov. Z kapitoly 5 článku 10 súdneho poriadku vyplýva, že súd môže rozhodnúť, ak sú na to dôvody, že osoba, ktorá sa má zúčastniť na pojednávaní, sa na ňom môže zúčastniť prostredníctvom zvukového alebo audiovizuálneho prenosu. Pri posudzovaní, či existujú dôvody na účasť prostredníctvom zvukového alebo audiovizuálneho prenosu, musí súd okrem iného zohľadniť náklady a nepríjemnosti, ktoré by vznikli, ak by sa osoba, ktorá sa má zúčastniť na pojednávaní, musela dostaviť do súdnej siene. Skutočnosť, že účastník konania alebo osoba zúčastňujúca sa na pojednávaní má bydlisko mimo Švédska, je typickým dôvodom, aby súd povolil účasť prostredníctvom videokonferencie s odkazom na náklady a nepríjemnosti, ktoré by si vyžiadala osobná účasť. O tejto záležitosti nakoniec rozhoduje súd. Okrem toho sa v tomto ustanovení uvádza, že osoba, ktorá sa zúčastňuje na pojednávaní prostredníctvom zvukového alebo audiovizuálneho prenosu, sa považuje za osobu, ktorá sa fyzicky dostavila do súdnej siene. To znamená, že procesné pravidlá, ktoré sa vzťahujú na osobu zúčastňujúcu sa na pojednávaní prostredníctvom videokonferencie, sú rovnaké ako tie, ktoré by sa uplatňovali, ak by sa táto osoba fyzicky dostavila do súdnej siene.
Ustanovenia kapitoly 5 článku 10 súdneho poriadku takisto znamenajú, že na osobu, ktorá sa zúčastňuje prostredníctvom videokonferencie, sa vzťahujú všeobecné vnútroštátne pravidlá týkajúce sa procesných práv a povinností, a to aj pokiaľ ide o doručovanie písomností a predvolaní (pozri okrem iného kapitolu 9 súdneho poriadku a článok 3 zákona o doručovaní písomností), právo na tlmočenie a preklad (pozri kapitolu 5 článok 6 a kapitolu 33 článok 9 súdneho poriadku), právo na náhradu za účasť na pojednávaní (kapitola 36 článok 24 a kapitola 37 článok 3 súdneho poriadku), pokuty, penále a vymáhanie v prípade neprítomnosti na pojednávaní (pozri okrem iného kapitolu 9 články 7 až 10 a kapitolu 32 súdneho poriadku) a odvolania proti súdnym rozhodnutiam (pozri kapitolu 49 súdneho poriadku).
V zákone o súdnych veciach (1996:242), ktorý sa vzťahuje na vybavovanie niektorých vecí, ktoré sa nemajú vybavovať podľa súdneho poriadku, sa v podstate odkazuje na ustanovenia súdneho poriadku týkajúce sa procesných práv a povinností, a to aj v otázkach týkajúcich sa pokút, penále a vymáhania (článok 43) a tlmočenia a prekladu (článok 48). V zákone sa takisto uvádza, že na účasť prostredníctvom zvukového alebo audiovizuálneho prenosu sa vzťahuje kapitola 5 článok 10 súdneho poriadku (článok 21).
Viac informácií o právach a povinnostiach osoby predvolanej na súd a o tom, ako prebieha pojednávanie v praxi, nájdete na webovom sídle švédskych súdov.
Nariadenie (EÚ) č. 606/2013 o vzájomnom uznávaní ochranných opatrení v občianskych veciach sa okrem iného vykonáva zákonom (2015:197), ktorý obsahuje doplňujúce ustanovenia k nariadeniu EÚ o vzájomnom uznávaní ochranných opatrení v občianskych veciach. Podľa článku 3 tohto zákona sa zákon o súdnych veciach (1996:242) vzťahuje na konanie o zmene ochranných opatrení podľa článku 11 a na konanie o odmietnutí uznania alebo výkonu ochranných opatrení podľa článku 13 nariadenia EÚ.
b)
Podľa článku 3 zákona, ktorý obsahuje doplňujúce ustanovenia k nariadeniu EÚ o vzájomnom uznávaní ochranných opatrení v občianskych veciach, je okresný súd príslušným súdom v konaní podľa nariadenia (EÚ) č. 606/2013 o vzájomnom uznávaní ochranných opatrení v občianskych veciach.
c)
Neexistujú žiadne formálne prekážky, ktoré by bránili súdu zvolať pojednávanie z vlastnej iniciatívy. V praxi sa však pojednávania často organizujú na žiadosť strán alebo po dohode s nimi.
d)
K dispozícii sú videokonferenčné nástroje Cisco a Mividas.
Ďalšie informácie nájdete na webovom sídle švédskych súdov.
e)
Žiadosť o videokonferenciu možno súdu predložiť kedykoľvek pred pojednávaním. Neexistujú žiadne požiadavky týkajúce sa formy žiadosti tohto druhu. Žiadosť sa preto môže súdu podať ústne, písomne alebo elektronicky. Súd zvyčajne rozhodne o žiadosti v dostatočnom časovom predstihu pred pojednávaním, ale zákonné lehoty nie sú stanovené. Rozhodnutie súdu o spôsobe účasti osoby nemožno napadnúť počas konania, ale až v súvislosti s konečným rozhodnutím vo veci.
f)
Zo všetkých pojednávaní sa vyhotovujú zvukové záznamy a videozáznamy, aby ich bolo možné v prípade odvolania prehrať na vyšších súdoch (kapitola 6 článok 6 súdneho poriadku). Keďže pojednávania sa nahrávajú, zúčastnené osoby sa zvyčajne nemusia dostaviť na súd vyššieho stupňa, aby opätovne vypovedali. Zvukový súbor je verejný dokument, ktorý sa môže na požiadanie sprístupniť verejnosti, ak neexistujú dôvody na jeho utajenie. Súbor s videom nie je sprístupnený verejnosti. Po vydaní rozhodnutia vo veci sa videozáznamy zničia. Pravidlá nahrávania pojednávaní sa vzťahujú aj na cezhraničné prípady.
g)
Dôvernosť je zaručená technickými a praktickými opatreniami v závislosti od okolností prípadu. Advokát môže napríklad hovoriť so svojím klientom oddelene prostredníctvom spojenia v susednej miestnosti na súde.
h)
Niektoré všeobecné informácie o účasti prostredníctvom zvukového záznamu a videozáznamu sú k dispozícii na webovom sídle švédskych súdov (domstol.se). Za podrobné praktické opatrenia v každom prípade zodpovedá príslušný súd. Neexistuje prístup k technológii prevodu reči na text.
i)
Informácie o tom, ako bude videokonferencia prebiehať, sa poskytujú stranám v každom konkrétnom prípade. Súd je takisto zodpovedný za informovanie osoby, ktorá sa zúčastňuje prostredníctvom videokonferencie, o spôsobe jej účasti. Informácie obsahujú všetko, čo osoba potrebuje vedieť, aby sa mohla pripojiť a zúčastniť sa na pojednávaní. Ľudia so sluchovým postihnutím majú možnosť získať načúvacie prístroje.
j – m)
Procesné pravidlá, ktoré sa vzťahujú na osobu zúčastňujúcu sa na pojednávaní prostredníctvom videokonferencie, sú rovnaké ako tie, ktoré by sa uplatňovali, keby sa fyzicky dostavila do súdnej siene. Viac informácií pozri v písm. a). Podrobné praktické opatrenia sa v každom prípade určujú po konzultácii s účastníkmi konania.
n)
Prevádzka a infraštruktúra videokonferencií a videokonferenčné systémy sú okrem iného chránené šifrovaním a firewallmi.
b) Vnútroštátne právo v oblasti videokonferencií v trestných veciach
Ak sa má na súde uskutočniť pojednávanie podľa niektorého z právnych aktov, na ktoré sa vzťahuje článok 6, okrem priamo uplatniteľných pravidiel stanovených v nariadení sa na konanie vzťahujú procesné pravidlá súdneho poriadku a zákona o súdnych veciach (1996:242).
a)
Na vybavovanie trestných vecí sa vzťahuje súdny poriadok. Z kapitoly 5 článku 10 súdneho poriadku vyplýva, že súd môže rozhodnúť, ak sú na to dôvody, že osoba, ktorá sa má zúčastniť na pojednávaní, sa na ňom môže zúčastniť prostredníctvom zvukového alebo audiovizuálneho prenosu. Pri posudzovaní, či existujú dôvody na účasť prostredníctvom zvukového alebo audiovizuálneho prenosu, musí súd okrem iného zohľadniť náklady a nepríjemnosti, ktoré by vznikli, ak by sa osoba, ktorá sa má zúčastniť na pojednávaní, musela dostaviť do súdnej siene. Skutočnosť, že účastník konania alebo osoba zúčastňujúca sa na pojednávaní má bydlisko mimo Švédska, je typickým dôvodom, aby súd povolil účasť prostredníctvom videokonferencie s odkazom na náklady a nepríjemnosti, ktoré by si vyžiadala osobná účasť. O tejto záležitosti nakoniec rozhoduje súd. Okrem toho sa v tomto ustanovení uvádza, že osoba, ktorá sa zúčastňuje na pojednávaní prostredníctvom zvukového alebo audiovizuálneho prenosu, sa považuje za osobu, ktorá sa fyzicky dostavila do súdnej siene. To znamená, že procesné pravidlá, ktoré sa vzťahujú na osobu zúčastňujúcu sa na pojednávaní prostredníctvom videokonferencie, sú rovnaké ako tie, ktoré by sa uplatňovali, ak by sa táto osoba fyzicky dostavila do súdnej siene.
Ustanovenia kapitoly 5 článku 10 súdneho poriadku takisto znamenajú, že na osobu, ktorá sa zúčastňuje prostredníctvom videokonferencie, sa vzťahujú všeobecné vnútroštátne pravidlá týkajúce sa procesných práv a povinností, a to okrem iného aj pokiaľ ide o doručovanie písomností a predvolaní (pozri okrem iného kapitolu 9 súdneho poriadku a článok 3 zákona o doručovaní písomností), právo na tlmočenie a preklad (pozri kapitolu 5 článok 6 a kapitolu 33 článok 9 súdneho poriadku), právo na náhradu za účasť na pojednávaní (kapitola 36 článok 24 a kapitola 37 článok 3 súdneho poriadku), pokuty, penále a vymáhanie v prípade neprítomnosti na pojednávaní (pozri okrem iného kapitolu 9 články 7 až 10 a kapitolu 32 súdneho poriadku) a odvolania proti súdnym rozhodnutiam (pozri kapitolu 49 súdneho poriadku).
V zákone o súdnych veciach (1996:242), ktorý sa vzťahuje na vybavovanie niektorých vecí, ktoré sa nemajú vybavovať podľa súdneho poriadku, sa v podstate odkazuje na ustanovenia súdneho poriadku týkajúce sa procesných práv a povinností, a to okrem iného aj v otázkach týkajúcich sa pokút, penále a vymáhania (článok 43) a tlmočenia a prekladu (článok 48). V zákone sa takisto uvádza, že na účasť prostredníctvom zvukového alebo audiovizuálneho prenosu sa vzťahuje kapitola 5 článok 10 súdneho poriadku (článok 21).
Viac informácií o právach a povinnostiach osoby predvolanej na súd a o tom, ako prebieha pojednávanie v praxi, nájdete na webovom sídle švédskych súdov.
- Rámcové rozhodnutie Rady 2002/584/SVV z 13. júna 2002 o európskom zatykači a postupoch odovzdávania osôb medzi členskými štátmi sa okrem iného vykonáva zákonom (2003:1156) o odovzdávaní osôb zo Švédska na základe európskeho zatykača. Pojednávania podľa článkov 18 a 19 rámcového rozhodnutia o európskom zatykači sa riadia rovnakými procesnými ustanoveniami, aké sa uplatňujú počas vnútroštátnych predbežných vyšetrovaní, ktoré sú v podstate uvedené v súdnom poriadku.
- Rámcové rozhodnutie Rady 2008/909/SVV z 27. novembra 2008 o uplatňovaní zásady vzájomného uznávania na rozsudky v trestných veciach, ktorými sa ukladajú tresty odňatia slobody alebo opatrenia zahŕňajúce pozbavenie osobnej slobody, na účely ich výkonu v Európskej únii, sa okrem iného vykonáva zákonom (2015:96) o vzájomnom uznávaní a výkone trestov odňatia slobody v Európskej únii. Podľa tohto zákona sa zákon o súdnych veciach (1996:242) vzťahuje na konania, v ktorých sa koná pojednávanie podľa článku 6 nariadenia o digitalizácii.
- Rámcové rozhodnutie Rady 2008/947/SVV z 27. novembra 2008 o uplatňovaní zásady vzájomného uznávania na rozsudky a probačné rozhodnutia na účely dohľadu nad probačnými opatreniami a alternatívnymi sankciami sa okrem iného vykonáva zákonom (2015:650) o uznávaní a výkone probačných trestov v Európskej únii. Podľa tohto zákona sa na konanie, v ktorom sa koná pojednávanie podľa článku 6 nariadenia o digitalizácii, vzťahuje súdny poriadok aj zákon o súdnych veciach (1996-242).
- Rámcové rozhodnutie Rady 2009/829/SVV z 23. októbra 2009 o uplatňovaní zásady vzájomného uznávania na rozhodnutia o opatreniach dohľadu ako alternatíve väzby medzi členskými štátmi Európskej únie sa okrem iného vykonáva zákonom (2015:485) o uznávaní a monitorovaní rozhodnutí o opatreniach dohľadu v Európskej únii. Podľa tohto zákona sa na konanie, v ktorom sa koná pojednávanie podľa článku 6 nariadenia o digitalizácii, vzťahuje súdny poriadok.
- Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/99/EÚ z 13. decembra 2011 o európskom ochrannom príkaze sa okrem iného vykonáva zákonom (2015:642) o európskom ochrannom príkaze. Podľa tohto zákona sa zákon o súdnych veciach (1996:242) vzťahuje na konania, v ktorých sa koná pojednávanie podľa článku 6 nariadenia o digitalizácii.
- Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1805 zo 14. novembra 2018 o vzájomnom uznávaní príkazov na zaistenie a príkazov na konfiškáciu sa okrem iného vykonáva zákonom (2020:968), ktorý obsahuje doplňujúce ustanovenia k nariadeniu EÚ o zaistení a konfiškácii majetku. Podľa tohto zákona sa zákon o súdnych veciach (1996:242) vzťahuje na konania, v ktorých sa koná pojednávanie podľa článku 6 nariadenia o digitalizácii.
b)
Žiadosť o videokonferenciu možno súdu predložiť kedykoľvek pred pojednávaním. Neexistujú žiadne požiadavky týkajúce sa formy žiadosti tohto druhu. Žiadosť sa preto môže súdu podať ústne, písomne alebo elektronicky. Súd zvyčajne rozhodne o žiadosti v dostatočnom časovom predstihu pred pojednávaním, ale zákonné lehoty nie sú stanovené. Rozhodnutie súdu o spôsobe účasti osoby nemožno napadnúť počas konania, ale až v súvislosti s konečným rozhodnutím vo veci.
c)
Informácie o tom, ako bude videokonferencia prebiehať, sa poskytujú stranám v každom konkrétnom prípade. Súd je takisto zodpovedný za informovanie osoby, ktorá sa zúčastňuje prostredníctvom videokonferencie, o spôsobe jej účasti. Informácie obsahujú všetko, čo osoba potrebuje vedieť, aby sa mohla pripojiť a zúčastniť sa na pojednávaní. Ľudia so sluchovým postihnutím majú možnosť získať načúvacie prístroje.
d)
Dôvernosť je zaručená technickými a praktickými opatreniami v závislosti od okolností prípadu. Advokát môže napríklad hovoriť so svojím klientom oddelene prostredníctvom spojenia v susednej miestnosti na súde.
e)
Podľa zákona, ak je osoba, ktorá nedosiahla vek 18 rokov, predvolaná na pojednávanie, musí byť o predvolaní upovedomený jej opatrovník alebo iná osoba zodpovedná za starostlivosť a výchovu mladej osoby, pokiaľ neexistujú osobitné dôvody na to, aby sa tak nestalo. Osobitnými dôvodmi tohto druhu môže byť napríklad to, že sa dá predpokladať, že oznámenie opatrovníkovi by mladému človeku viac uškodilo ako prospelo, alebo že oznámenie opatrovníkovi by zjavne neplnilo žiadnu funkciu. Podobná povinnosť informovať opatrovníka platí aj v trestnom konaní, keď je mladá osoba predvolaná, pretože bola obvinená z trestného činu. Povinnosť informovať opatrovníkov a iné osoby platí bez ohľadu na to, ako sa pojednávanie koná, vrátane prípadov, keď sa koná prostredníctvom videokonferencie.
f)
Zo všetkých pojednávaní sa vyhotovujú zvukové záznamy a videozáznamy, aby ich bolo možné v prípade odvolania prehrať na vyšších súdoch (kapitola 6 článok 6 súdneho poriadku). Keďže pojednávania sa nahrávajú, zúčastnené osoby sa zvyčajne nemusia dostaviť na súd vyššieho stupňa, aby opätovne vypovedali. Zvukový súbor je verejný dokument, ktorý sa môže na požiadanie sprístupniť verejnosti, ak neexistujú dôvody na jeho utajenie. Súbor s videom nie je sprístupnený verejnosti. Po vydaní rozhodnutia vo veci sa videozáznamy zničia. Pravidlá nahrávania pojednávaní sa vzťahujú aj na cezhraničné prípady.
g)
Proti rozhodnutiu o účasti prostredníctvom videokonferencie v súvislosti s konečným rozhodnutím alebo rozsudkom možno podať odvolanie v prípade všetkých konaní týkajúcich sa rámcových rozhodnutí 2008/909/SVV, 2008/947/SVV, 2009/829/SVV, smernice 2011/99/EÚ a nariadenia (EÚ) 2018/1805. V rámci odvolania môže obvinená, podozrivá, odsúdená alebo dotknutá osoba podľa nariadenia (EÚ) 2018/1805 tvrdiť, že boli porušené jej práva podľa článku 6 nariadenia o digitalizácii. Ak súd súhlasí s posúdením, môže buď zmeniť rozhodnutie v prospech sťažovateľa, vrátiť vec na preskúmanie súdu nižšieho stupňa, alebo uskutočniť nové pojednávanie s cieľom napraviť chybu, ktorej sa dopustil súd nižšieho stupňa.
Prokurátor môže nariadiť vypočutie podľa článku 18 ods. 1 písm. a) bodu i) rámcového rozhodnutia 2002/584/SVV o európskom zatykači. Postup a nesprávne rozhodnutia prokurátora v predbežnom vyšetrovaní sa môžu preskúmať v rámci dozornej činnosti švédskej prokuratúry. Na hlavných pojednávaniach vo Švédsku švédske súdy uplatňujú zásadu voľného hodnotenia dôkazov (kapitola 35 článok 1 súdneho poriadku). Podľa švédskeho práva sú preto vo všeobecnosti povolené všetky formy dôkazov. Skutočnosť, že napríklad dôkaz bol získaný v rozpore s určitým právnym predpisom, v zásade nebráni jeho predloženiu v súdnom konaní. Ak súd v rámci voľného hodnotenia dôkazov zistí dôvody na spochybnenie spôsobu, akým boli dôkazy získané, môže sa domnievať, že tieto informácie majú malú alebo že nemajú žiadnu dôkaznú hodnotu. Za porušenie, ktoré viedlo k neoprávnenému získaniu dôkazov, je možné priznať aj náhradu škody, napríklad znížením trestu. Preto informácie získané v rozpore s článkom 6 nariadenia o digitalizácii môžu mať malú alebo nemusia mať žiadnu dôkaznú hodnotu alebo môžu viesť k zníženiu trestu.
Ak boli porušené práva jednotlivca podľa článku 6 nariadenia o digitalizácii, môže požadovať náhradu škody za nesprávny výkon verejnej moci [pozri kapitolu 3 zákona o mimozmluvnej zodpovednosti (1972:207)].
h)
K dispozícii sú videokonferenčné nástroje Cisco a Mividas.
Ďalšie informácie nájdete na webovom sídle švédskych súdov.
i)
Niektoré všeobecné informácie o účasti prostredníctvom zvukového záznamu a videozáznamu sú k dispozícii na webovom sídle švédskych súdov (domstol.se). Za podrobné praktické opatrenia v každom prípade zodpovedá príslušný súd. Súd je takisto zodpovedný za informovanie osoby, ktorá sa zúčastňuje prostredníctvom videokonferencie, o spôsobe jej účasti. Informácie obsahujú všetko, čo osoba potrebuje vedieť, aby sa mohla pripojiť a zúčastniť sa na pojednávaní.
j)
Neexistuje prístup k technológii prevodu reči na text.
k – m)
Procesné pravidlá, ktoré sa vzťahujú na osobu zúčastňujúcu sa na pojednávaní prostredníctvom videokonferencie, sú rovnaké ako tie, ktoré by sa uplatňovali, ak by sa táto osoba fyzicky dostavila do súdnej siene. Viac informácií pozri v písm. a).
n)
Prevádzka a infraštruktúra videokonferencií a videokonferenčné systémy sú okrem iného chránené šifrovaním a firewallmi.
c) Poplatky za konania v občianskych a obchodných veciach
Informácie o súdnych poplatkoch sú uvedené v nariadení (1987:452) o poplatkoch všeobecných súdov. Informácie o poplatkoch, ktoré prípadne účtujú iné orgány, nájdete v príslušných bodoch nižšie.
Európsky platobný rozkaz
V prípadoch vybavovaných podľa nariadenia (ES) č. 1896/2006, ktorým sa zavádza európske konanie o platobnom rozkaze, je poplatok za návrh 300 SEK [článok 1 vyhlášky (1992:1094) o poplatkoch na švédskom exekučnom orgáne (FAK)]. Poplatok za návrh musí navrhovateľ zaplatiť vopred podľa článku 5 zákona o európskom konaní o platobnom rozkaze (2008:879). Ak sa služba poskytuje v inej krajine EÚ, môže byť v niektorých prípadoch spoplatnená. Poplatok platí žiadateľ.
V prípadoch týkajúcich sa získania informácií o bankovom účte podľa nariadenia (EÚ) č. 655/2014 o zavedení konania týkajúceho sa európskeho príkazu na zablokovanie účtov s cieľom uľahčiť cezhraničné vymáhanie pohľadávok v občianskych a obchodných veciach sa účtuje poplatok vo výške 300 SEK, podľa článku 17 FAK.
Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu
Za konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu sa platí len jeden poplatok, ktorí sa uhrádza pri podaní návrhu na súd. Za konanie alebo procesné opatrenia sa nevyberajú žiadne iné poplatky. Celková suma za konanie predstavuje poplatok za podanie návrhu, ktorý po 1. júli 2014 predstavuje 900 SEK [príloha k vyhláške (1987:452) o poplatkoch všeobecných súdov)].
Európsky príkaz na zablokovanie účtov
Ustanovenia o súdnych poplatkoch sú uvedené v nariadení (1987:452) o poplatkoch všeobecných súdov. Poplatok za žiadosť o vydanie európskeho príkazu na zablokovanie účtov je 2 800 SEK. Poplatok sa musí zaplatiť pri predložení návrhu súdu.
Nariadenie o dedičstve
Švédska daňová agentúra účtuje nasledujúce poplatky podľa článku 2 nariadenia (2015:422), ktoré obsahuje doplňujúce ustanovenia k nariadeniu EÚ o dedičstve, a článku 10 nariadenia (1992:191) o poplatkoch:
- Žiadosť o osvedčenie o dedičstve – poplatok za žiadosť 1 660 SEK.
- Žiadosť o vydanie novej overenej kópie osvedčenia o dedičstve alebo už vydaného osvedčenia o dedičstve – poplatok za žiadosť 320 SEK.
- Žiadosť o predĺženie platnosti overenej kópie osvedčenia o dedičstve – poplatok za žiadosť 320 SEK.
Iné predpisy
V prípade iných nariadení, t. j. nariadenia o konkurznom konaní, nariadení o majetkových pomeroch manželov, nariadenia Brusel II a nariadenia o výživnom, neboli zistené žiadne poplatky.
Poplatky švédskeho exekučného orgánu za exekúciu
V prípadoch vymáhania pohľadávok a iných exekučných prípadoch je základný poplatok 600 SEK (články 5 až 6 FAK). V jednotlivých prípadoch zablokovania sa základný poplatok účtuje za každý rok trvania prípadu.
V prípade núteného predaja hnuteľného majetku sa účtuje poplatok za predaj. Poplatok za predaj je 4 % z kúpnej ceny podľa článku 11 zákona FAK.
V prípade núteného predaja nehnuteľného majetku sa účtujú poplatky za prípravu a predaj.
Poplatok za prípravu je 1 % z odhadovanej hodnoty nehnuteľnosti. Poplatok za predaj je 4 % z kúpnej ceny. Súčet poplatku za prípravu a poplatku za predaj nesmie byť nižší ako 20 % a vyšší ako 150 % základnej sumy ceny podľa článku 12 FAK.
Podľa článku 13 zákona FAK sa osobitný poplatok účtuje, ak opatrenie v danej veci zahŕňa osobitné náklady pre štát. Poplatok je rovnaký ako náklady. Osobitným poplatkom môže byť napríklad poplatok za uskladnenie po vysťahovaní. Za náklady štátu, napríklad za doručovanie písomností alebo za tlmočníkov, sa neúčtuje žiadny osobitný poplatok podľa článku 14 zákona FAK.
Informácie o poplatkoch v ostatných prípadoch nájdete v článku 17 FAK.
Zodpovednosť žalobcu za úhradu trov konania
Vo všeobecnosti platí, že švédsky exekučný orgán účtuje trovy konania odporcovi/dlžníkovi. Ak nie je možné účtovať trovy odporcovi/dlžníkovi, za trovy je zvyčajne zodpovedný navrhovateľ, pozri kapitolu 17, články 2 až 4 exekučného poriadku.
Vo veciach týkajúcich sa zablokovania príspevkov na výživné a náhrady škody spôsobenej trestným činom navrhovateľ nie je povinný uhradiť trovy exekúcie, pozri kapitolu 17 článok 3 druhý odsek a kapitolu 7 článok 14 ods. 1 a 4 exekučného poriadku.
Švédsky exekučný orgán môže požiadať navrhovateľa o zaplatenie poplatku vopred, pozri kapitolu 17 článok 5 exekučného poriadku a článok 4 prvý a druhý odsek FAK.
d) Spôsoby elektronickej platby
Existujú dva alternatívne spôsoby úhrady poplatkov za podanie návrhu, ktoré sa vyberajú podľa nariadenia (1987:452) o poplatkoch všeobecných súdov. Jedna je debetnou/kreditnou kartou a druhá je na žírový účet banky na švédskych súdoch. Oba spôsoby platby sú k dispozícii prostredníctvom webového sídla švédskych súdov. Platby debetnou/kreditnou kartou je možné uskutočniť aj mimo Švédska. Podobne sú informácie o IBAN a BIC k dispozícii na platobných dokladoch vytvorených v platobnej službe. Na základe týchto informácií môžu cudzinci vykonávať platby na švédskych súdoch. Informácie potrebné pre debetné/kreditné karty nájdete v platobnej službe. Bankové žíro a referenčné údaje pre platbu vytvorí platobná služba pri realizácii platby.
Švédska daňová agentúra ponúka možnosť elektronických bankových platieb pri cezhraničných platbách, napríklad pri platbe za európske osvedčenie o dedičstve. Informácie o platbách tohto druhu nájdete na webovom sídle švédskej daňovej agentúry.
Švédsky exekučný orgán ponúka možnosť elektronických bankových platieb pri cezhraničných platbách. Informácie o platbách tohto druhu nájdete na webovom sídle švédskeho exekučného orgánu.
Článok 17 ods. 2 Oznámenie o včasnom používaní decentralizovaného informačného systému
Švédsko nie je pripravené začať používať decentralizovaný systém skôr v rámci spolupráce stanovenej v nariadení o digitalizácii.
Článok 17 ods. 2 Oznámenie o včasnom využívaní videokonferencií v občianskych a obchodných veciach
Švédsko nie je pripravené začať uplatňovať článok 5 nariadenia o digitalizácii skôr.
Článok 17 ods. 2 Oznámenie o včasnom využívaní videokonferencií v trestných veciach
Švédsko nie je pripravené začať uplatňovať článok 6 nariadenia o digitalizácii skôr.