Nariadenie o digitalizácii – oznámenia členských štátov

Článok 17 ods. 1 písm. a) – Údaje o vnútroštátnych IT portáloch, pokiaľ existujú

a) Názov vnútroštátneho IT portálu a odkaz naň

1. Justičný portál

2. Národný elektronický systém evidencie prípadov

b) Informácie o tom, či majú prístup na portál len občania a/alebo osoby s trvalým pobytom a/alebo právnické osoby usadené na území Rumunska, alebo je takýto prístup umožnený aj zahraničným občanom a/alebo osobám bez trvalého pobytu a právnickým osobám usadeným na území iného členského štátu, a či majú prístup na vnútroštátne IT portály aj advokáti alebo zástupcovia iných členských štátov

1. Ide o informačný portál, preto k nemu má prístup ktokoľvek, ale treba poznamenať, že informácie sa zobrazujú len v rumunčine.

2. Vzhľadom na to, že podmienkou prístupu na portál je osobné identifikačné číslo, prístup naň majú len rumunskí občania, ako aj ich zástupcovia (advokáti), ak súdu predložia plnú moc.

c) Na aký účel by sa portál mohol používať

1. S cieľom zistiť informácie o prebiehajúcich veciach (číslo veci, predmet veci, účastníci konania, dátumy pojednávaní, procesné štádium, zhrnutia) a údaje o všetkých súdoch

2. Na nahliadnutie do spisu v elektronickej podobe, na oznámenie procesných dokumentov a na podanie dokumentov v konkrétnom prípade

d) Aké metódy identifikácie používateľov sa používajú

1. Používatelia sa nemusia prihlasovať.

2. Používa sa dvojstupňové overenie prostredníctvom osobného identifikačného čísla, telefónneho čísla a e-mailovej adresy.

e) Aké sú prípadné osobitné požiadavky na používanie portálu

1. Neuplatňuje sa

2. Žiadne

Článok 17 ods. 1 písm. b) – Vnútroštátna právna úprava videokonferencií v občianskych a obchodných veciach

a) Informácie o platných vnútroštátnych právnych predpisoch a postupoch vrátane platných procesných práv a záruk pri vedení pojednávania prostredníctvom videokonferencie alebo inej technológie diaľkovej komunikácie

Vnútroštátne právo neumožňuje vedenie pojednávaní prostredníctvom videokonferencií alebo inej technológie diaľkovej komunikácie.

b) Informácie o tom, či majú povolenie organizovať videokonferencie podľa článku 5 nariadenia len súdy, alebo či táto možnosť existuje aj pre iné orgány. Ak by sa aj iné orgány mohli odvolávať na článok 5 ako právny základ pre organizovanie videokonferencií, uveďte tieto orgány a príslušné postupy

Vo vnútroštátnom práve sa neupravuje vedenie konania prostredníctvom videokonferencie alebo inej technológie diaľkovej komunikácie. Podľa článku 212 Občianskeho súdneho poriadku [Codul de procedură civilă] („Miesto súdneho konania“) sa súdne konanie koná v mieste sídla súdu, ak sa zákonom nestanovuje inak.

c) Informácie o tom, či sa vnútroštátnym právom umožňuje príslušnému súdu alebo osobe nariadiť pojednávanie z vlastného podnetu

Ústne svedectvo alebo vypočutie môže súd nariadiť z vlastného podnetu, vo vnútroštátnom práve sa však nestanovuje možnosť vykonať takéto dôkazy prostredníctvom videokonferencie alebo inej technológie diaľkovej komunikácie.

d) Informácie o videokonferenčnej technológii dostupnej v Rumunsku alebo najčastejšie používanej videokonferenčnej platforme/riešení

Dostupnými technológiami sú „Custom in-house developed IT solutions“ (vlastné interne vyvinuté IT riešenia)/Zoom, Teams atď., ktoré integrujú viaceré videokonferenčné platformy prostredníctvom konektora. Na plánovanie a uskutočňovanie videokonferencií používajú súdy IT platformu/riešenie, ktoré prostredníctvom konektora integruje viaceré špecifické platformy (Zoom, Teams atď.).

e) Informácie o procesných požiadavkách na predloženie stanoviska účastníka konania k použitiu videokonferencie alebo inej technológie diaľkovej komunikácie na pojednávaní

Vo vnútroštátnom práve sa neupravuje možnosť účastníka konania predložiť stanovisko k použitiu videokonferencie alebo inej technológie diaľkovej komunikácie.

f) Informácie o tom, či sa vo vnútroštátnom práve stanovuje nahrávanie pojednávania, a ak áno, informácie o uchovávaní a šírení záznamu

Vo vnútroštátnom práve – článku 231 ods. 4 až 6 Občianskeho súdneho poriadku („Poznámky k pojednávaniu. Nahrávanie pojednávania“) sa stanovuje nahrávanie, uchovávanie a šírenie zaznamenaného zvukového, ale nie obrazového obsahu.

V článku 15 zákona č. 304/2022 o súdnom systéme sa stanovuje možnosť vyhotovenia zvukového alebo obrazového záznamu.

Článok 15

1. Pojednávania zaznamenáva súd prostredníctvom obrazových alebo zvukových technických prostriedkov.

2. Počas pojednávania tajomník robí zápis o priebehu konania. Účastníci konania môžu požiadať o prečítanie a potvrdenie zápisu predsedajúcim sudcom.

3. Po skončení pojednávania dostane každý z účastníkov konania na požiadanie kópiu zápisu tajomníka.

4. Prepisy ústnych výpovedí podaných počas súdneho konania, ktoré sa zaznamenávajú automaticky prostredníctvom informačných technológií, ak ich súd zaviedol, sa na požiadanie odovzdajú účastníkom konania z rúk tajomníka v súlade s vnútorným rokovacím poriadkom súdov.

5. Spisy nevybavených vecí sa vyhotovujú a archivujú v listinnej podobe.

6. Bez toho, aby tým bol dotknutý odsek 5, sa Národný elektronický systém evidencie prípadov zavedie na súdoch za podmienok stanovených v nariadení prijatom spoločným nariadením ministra spravodlivosti a predsedu Najvyššieho kasačného súdu [Înalta Curte de Casație și Justiție], schváleným Najvyššou súdnou radou [Consiliul Superior al Magistraturii], ktoré podľa zákona umožňuje internetový prístup účastníkov konania k súdnym spisom, elektronické doručovanie procesných písomností a možnosť predkladania spisových dokumentov rovnakým spôsobom.

g) Informácie o tom, ako je zabezpečená dôvernosť komunikácie medzi advokátom a klientom pred videokonferenciou a počas nej

Dôverná komunikácia s obhajcom je možná.

h) Informácie o praktických opatreniach týkajúcich sa organizácie a vedenia online pojednávania vrátane informácií o tom, či sa používajú technológie prevodu reči na text

V súvislosti s používaním technológií na prevodu reči na text ministerstvo spravodlivosti prostredníctvom svojho riaditeľstva pre informačné technológie [Direcția Tehnologia informației] v súčasnosti realizuje projekt na vývoj riešenia na prevod reči na text, ktoré je použiteľné aj na vypočúvanie svedkov v súdnych konaniach.

i) Informácie o prístupe k videokonferenciám pre účastníkov konania a ich zástupcov vrátane osôb so zdravotným postihnutím

Vo vnútroštátnom práve sa nestanovuje prístup k videokonferenciám pre účastníkov konania a ich zástupcov vrátane osôb so zdravotným postihnutím.

j) Metódy identifikácie a autentifikácie účastníkov konania

V súlade s článkom 219 Občianskeho súdneho poriadku („Kontrola účasti účastníkov konania“) súd kontroluje totožnosť účastníkov konania, a ak sú zastúpení alebo majú pomoc, kontroluje aj plnú moc alebo spôsobilosť osôb, ktoré ich zastupujú alebo im pomáhajú. Ak účastníci konania nereagujú na predvolanie, súd skontroluje, či bolo vykonané predvolanie, a odročí alebo preruší súdne konanie, prípadne vec prejedná v súlade so zákonom.

V súlade s článkom 318 Občianskeho súdneho poriadku („Identifikácia svedka“) predsedajúci sudca pred vypočutím požiada svedka, aby uviedol svoje priezvisko, meno, povolanie, bydlisko a vek; či je v príbuzenskom vzťahu s niektorým z účastníkov konania a v akom stupni; či je v službách niektorého z účastníkov konania. Predsedajúci sudca potom svedka upozorní na jeho povinnosť zložiť prísahu a na význam prísahy.

Vo vnútroštátnom práve sa nestanovujú metódy identifikácie a autentifikácie účastníkov konania, ak sa pojednávanie koná prostredníctvom videokonferencie alebo iných technológií diaľkovej komunikácie.

k) Ako by strany mohli klásť otázky a inak sa zmysluplne zapojiť

Možnosť strán klásť otázky je stanovená v článkoch 321 a 352 Občianskeho súdneho poriadku.

Vo vnútroštátnom práve sa neupravuje možnosť účastníkov konania klásť otázky a inak sa zmysluplne zúčastňovať na konaní, ak sa používajú videokonferencie alebo iné technológie diaľkovej komunikácie.

Článok 321 Výsluch svedkov

1. Každý svedok sa vypočuje samostatne a svedkovia, ktorí ešte neboli vypočutí, nemôžu byť prítomní.

2. Poradie vypočúvania svedkov určí predsedajúci sudca, pričom zohľadní aj žiadosť účastníkov konania.

3. Svedok najprv odpovedá na otázky predsedajúceho sudcu, potom na otázky, ktoré mu so súhlasom predsedajúceho sudcu položil účastník konania, ktorý svedka navrhol, a protistrana.

4. Po skončení vypočutia musí svedok zostať v pojednávacej miestnosti až do skončenia vyšetrovania, ak súd nerozhodne inak.

5. Počas výsluchu musí byť svedkovi umožnené voľne vypovedať a nesmie sa mu dovoliť prečítať vopred napísanú odpoveď. So súhlasom predsedajúceho sudcu sa však môžu opierať o poznámky, v ktorých sa uvádzajú len číselné údaje alebo mená.

6. Ak súd zistí, že otázka položená účastníkom konania nemôže viesť k vyriešeniu sporu, je urážlivá alebo smeruje k preukázaniu skutočnosti, ktorá sa podľa zákona nesmie dokazovať, zamietne ju. V takom prípade súd do zápisnice z pojednávania zapíše meno účastníka konania a položenú otázku, ako aj dôvod jej zamietnutia.

7. Ak sa otázka potvrdí, doslovne sa zaznamená spolu s menom účastníka konania, ktorý ju položil, a s odpoveďou svedka do výpovede svedka podľa článku 323 ods. 1.

Článok 352 Vykonávanie výsluchu fyzických osôb

1. Osobne predvolanú osobu vypočuje predsedajúci sudca o každej skutočnosti osobitne.

2. So súhlasom predsedajúceho sudcu môže každý zo sudcov, prokurátor, ak sa zúčastňuje na súdnom konaní, a protistrana klásť vypočúvanej osobe otázky priamo.

3. Účastník konania odpovie, pričom nesmie čítať z vopred pripravenej písomnej odpovede. So súhlasom predsedajúceho sudcu sa však môžu opierať o poznámky, ale len týkajúce sa čísel alebo mien.

4. Ak účastník konania uvedie, že na to, aby mohol odpovedať, potrebuje nahliadnuť do niektorých poznámok, záznamov alebo spisov, môže sa stanoviť nový termín vypočúvania.

5. Ak sú pri vypočúvaní prítomné obe strany, môžu byť konfrontované.

l) Ako strany využívajú právo na tlmočníka

Túto oblasť neupravuje žiadne osobitné vnútroštátne právo. Rovnaké pravidlá o práve na tlmočenie zaručené pri osobnom konaní sa uplatňujú aj pri použití videokonferencie alebo iných technológií diaľkovej komunikácie.

m) Ako je zabezpečená možnosť fyzického preskúmania alebo predkladania dôkazov počas videokonferencie

Vo vnútroštátnom práve sa nestanovuje možnosť fyzického preskúmania alebo predloženia dôkazov v prípade použitia videokonferencie alebo iných technológií diaľkovej komunikácie.

n) Ako sa zabráni neoprávnenému prístupu k citlivým údajom alebo toku údajov k neznámym subjektom

Spojenie sa zasiela dotknutému účastníkovi konania v predvolaní a komunikačný systém je obmedzený na sieť WAN súdneho systému.

Zákon č. 182 z 12. apríla 2002 o ochrane utajovaných skutočností obsahuje ustanovenia o vnútroštátnych normách ochrany utajovaných skutočností a ustanovenia o zabránení prístupu k citlivým údajom.

Kapitola IV nového Trestného zákonníka sa vzťahuje na podvody spáchané prostredníctvom informačných systémov a elektronických platobných prostriedkov.

Článok 17 ods. 1 písm. b) – Vnútroštátna právna úprava videokonferencií v trestných veciach

a) Informácie o platných vnútroštátnych právnych predpisoch a postupoch vrátane platných procesných práv a záruk pri vedení pojednávania prostredníctvom videokonferencie alebo inej technológie diaľkovej komunikácie

Príslušné ustanovenia o vedení pojednávania prostredníctvom videokonferencie v rôznych štádiách trestného konania a o rôznych kategóriách účastníkov (podozrivé osoby, obvinené osoby, osoby vo väzbe, odsúdené osoby, svedkovia, chránení svedkovia, zraniteľní svedkovia, účastníci zapojení do rôznych činností, maloleté osoby, maloleté obete, obete, ktoré sú chorými osobami, atď.) sú uvedené v článku 106 ods. 2, článku 111 ods. 6 a článku 345 Trestného poriadku [Codul de procedură penală], ktoré súvisia s článkom 235 zákona č. 302/2004 o medzinárodnej justičnej spolupráci v trestných veciach, opätovne uverejneného.

Trestný poriadok

Článok 106 Osobitné pravidlá týkajúce sa výsluchu

2. Zadržaná osoba môže byť vypočutá prostredníctvom videokonferencie v priestoroch zariadenia určeného na zaistenie, a to vo výnimočných prípadoch a ak súdny orgán usúdi, že to nenaruší riadny priebeh konania alebo práva a záujmy účastníkov konania.

Článok 110 ods. 3 Postup pri predĺžení vyšetrovacej väzby počas trestného stíhania

3. Obvinený môže byť so svojím súhlasom vypočutý aj prostredníctvom videokonferencie za prítomnosti obhajcu, ktorého si sám zvolí alebo ktorého mu stanoví súd, a prípadne aj za prítomnosti tlmočníka v priestoroch zariadenia určeného na zaistenie.

Článok 111 Vypočutie poškodenej strany

6. V prípade poškodených, u ktorých boli určené osobitné potreby ochrany podľa zákona, súdny orgán nariadi jedno alebo viaceré z týchto opatrení bez toho, aby bol dotknutý riadny priebeh konania alebo práva a záujmy účastníkov konania:

a) ich vypočutie v priestoroch navrhnutých alebo prispôsobených na tento účel;

b) ich vypočutie prostredníctvom psychológa alebo iného odborníka na poradenstvo obetiam alebo v ich prítomnosti;

c) ich vypočutie a prípadné opätovné vypočutie vedie rovnaká osoba, ak je to možné a ak sa súdny orgán domnieva, že to nemá vplyv na riadny priebeh konania alebo práva a záujmy účastníkov konania;

d) ich vypočutie prostredníctvom videokonferencie alebo iných technických komunikačných prostriedkov na mieste, kde využívajú ochranné opatrenie týkajúce sa núdzového ubytovania.

7. Vypočutie a prípadne opätovné vypočutie poškodených osôb, ktoré sa stali obeťami trestných činov uvedených v článkoch 197, 199, článkoch 209 až 216^1, článkoch 218, 218^1, 219, 219^1, 221, 222, 223 a 374 Trestného zákonníka [Codul penal], ako aj v iných prípadoch, v ktorých sa to vzhľadom na okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, považuje za potrebné, vykonáva len osoba z orgánu činného v trestnom konaní, ktorá je rovnakého pohlavia ako poškodená osoba. Ak to nie je možné, bez toho, aby bol dotknutý riadny priebeh konania alebo práva a záujmy účastníkov konania, môže vypočutie takýchto poškodených a prípadne ich opätovné vypočutie viesť osoba, ktorá nie je rovnakého pohlavia ako poškodená osoba, so súhlasom advokáta a psychológa alebo iného odborníka na poradenstvo obetiam.

8. Ak je poškodenou osobou maloletá osoba, jej vypočutie musí byť vo všetkých prípadoch zaznamenané prostredníctvom audiovizuálnych technických prostriedkov. Ak nie je možné vyhotoviť videozáznam, záznam sa vo všetkých prípadoch vyhotoví prostredníctvom zvukových technických prostriedkov.

8^1. Vypočutie poškodenej osoby mladšej ako 14 rokov sa uskutočňuje v prítomnosti jedného z rodičov, poručníka alebo osoby alebo zástupcu inštitúcie poverenej výchovou a vzdelávaním dieťaťa a v prítomnosti psychológa vybraného súdnym orgánom. Psychológ poskytuje odborné poradenstvo maloletej osobe počas celého súdneho konania.

8^2. Ak osoby uvedené v odseku 8^1 nemôžu byť prítomné alebo majú postavenie podozrivej, obvinenej alebo poškodenej osoby, poškodeného, osoby zodpovednej podľa občianskeho práva alebo svedka vo veci, alebo ak existuje dôvodné podozrenie, že by mohli ovplyvniť výpoveď maloletej osoby, vypočutie tejto maloletej osoby sa uskutoční za prítomnosti zástupcu poručníckeho orgánu alebo príbuzného s plnou spôsobilosťou na právne úkony a psychológa, ktorého určí súdny orgán. Psychológ poskytuje odborné poradenstvo maloletej osobe počas celého súdneho konania.

8^3. Ak sa vypočutie poškodenej osoby, ktorou je maloletá osoba, týka činnosti ústavu, ktorému bola zverená do výchovy a vzdelávania, zástupcu tohto ústavu nahradí zástupca poručníckeho orgánu alebo príbuzný s plnou spôsobilosťou na právne úkony a psychológ, ktorého určí súdny orgán. Psychológ poskytuje odborné poradenstvo maloletej osobe počas celého súdneho konania.

Článok 364 ods. 1 a 4 Účasť obvinenej osoby na pojednávaní a jej práva

1. Vec sa prejednáva v prítomnosti obvinenej osoby. Obvinená osoba držaná vo väzbe musí byť predvedená na pojednávanie. Obvinená osoba, ktorá je vo väzbe, sa považuje za prítomnú a s jej súhlasom a za prítomnosti obhajcu, ktorého si sama zvolí alebo ktorého jej určí súd, a prípadne aj za prítomnosti tlmočníka, sa zúčastňuje na súdnom konaní prostredníctvom videokonferencie v priestoroch zariadenia určeného na zaistenie. (…)

4. Počas súdneho konania môže obvinená osoba, a to aj v prípade, že je vo väzbe, písomne požiadať, aby bola súdená v neprítomnosti a aby ju zastupoval obhajca, ktorého si sama zvolí alebo ktorého jej určí súd. Ak zadržaná obvinená osoba požiadala o konanie v neprítomnosti, súd môže na žiadosť alebo z vlastného podnetu nariadiť, aby dotknutá obvinená osoba mohla počas rozpráv predkladať závery a aby jej bolo umožnené hovoriť prostredníctvom videokonferencie za prítomnosti obhajcu, ktorého si sama zvolí alebo ktorého jej určí súd.

Článok 597 ods. 2^1 Trestného poriadku

Postup exekučného súdu

2^1. Odsúdený, ktorý je vo výkone trestu odňatia slobody alebo umiestnený vo výchovnom ústave, sa môže na účely vyriešenia otázok upravených v tejto hlave zúčastniť na súdnom konaní aj prostredníctvom videokonferencie z miesta, kde je vo výkone trestu odňatia slobody, a to so svojím súhlasom a za prítomnosti obhajcu, ktorého si sám zvolí alebo ktorého mu určí súd, a prípadne aj za prítomnosti tlmočníka.

Zákon č. 302/2004 o medzinárodnej justičnej spolupráci v trestných veciach, opätovne uverejnený

Článok 235 Vypočúvanie prostredníctvom videokonferencie

1. Ak musí byť osoba, ktorá sa nachádza na území Rumunska, vypočutá ako svedok alebo znalec justičnými orgánmi cudzieho štátu a bolo by časovo nevhodné alebo nemožné, aby sa táto osoba osobne dostavila na územie tohto štátu, cudzí štát môže požiadať, aby sa vypočutie uskutočnilo prostredníctvom videokonferencie v súlade s ďalšími odsekmi.

2. Rumunský štát môže takejto žiadosti vyhovieť, ak nie je v rozpore s jeho základnými právnymi zásadami a ak má k dispozícii technické prostriedky umožňujúce uskutočnenie vypočutia prostredníctvom videokonferencie.

3. V žiadosti o vypočutie prostredníctvom videokonferencie sa okrem informácií uvedených v článku 229 musí uviesť dôvod, prečo by bola osobná prítomnosť svedka alebo znalca na vypočutí časovo nevhodná alebo nemožná, a meno súdneho orgánu a osôb, ktoré budú vypočutie viesť.

4. Svedok alebo znalec sa predvoláva v súlade s rumunským právom.

5. Žiadosti podané orgánmi iných štátov patria do právomoci prokuratúry počas trestného stíhania alebo súdov počas súdneho konania, ktoré majú právomoc týkajúcu sa vecnej alebo osobnej príslušnosti podľa rumunského práva. Územná príslušnosť sa určuje podľa bydliska alebo miesta pobytu osoby, ktorá má byť vypočutá prostredníctvom videokonferencie.

5^1. Žiadosti týkajúce sa skutkov, ktoré podľa rumunského práva patria do právomoci Riaditeľstva pre vyšetrovanie organizovaného zločinu a teroristických činov [Direcția de Investigare a Infracțiunilor de Criminalitate Organizată și Terorism] alebo Národného riaditeľstva pre boj proti korupcii [Direcția Națională Anticorupție], vybavujú tieto orgány.

6. Vypočutie prostredníctvom videokonferencie sa uskutoční v súlade s týmito pravidlami:

a) vypočutie sa uskutoční za prítomnosti príslušného rumunského sudcu alebo prokurátora, ktorému v prípade potreby pomáha tlmočník; skontrolujú totožnosť vypočúvanej osoby a musia zabezpečiť dodržiavanie základných zásad rumunského práva. Ak sudca alebo prokurátor zistí, že boli porušené základné zásady rumunského práva, bezodkladne prijme potrebné opatrenia na zabezpečenie toho, aby sa pojednávanie uskutočnilo v súlade s rumunským právom.

b) Informácie o procesných požiadavkách na udelenie súhlasu s použitím videokonferencie alebo iných technológií diaľkovej komunikácie na pojednávaní

V článku 235 ods. 3 Trestného poriadku sa stanovuje, že na vypočutie musí byť daný súhlas, pričom sa nešpecifikujú technické prostriedky, ktoré sa majú na vypočutie použiť. Tieto ustanovenia sú doplnené ustanoveniami článku 106 ods. 2 Trestného poriadku.

c) Informácie o tom, ako je zabezpečený prístup k potrebnej videokonferenčnej infraštruktúre pre podozrivú, obvinenú alebo odsúdenú osobu alebo dotknutú osobu v zmysle článku 2 ods. 10 nariadenia (EÚ) 2018/1805, a to aj so zreteľom na osoby so zdravotným postihnutím

Vo vnútroštátnom práve sa pre uvedené osoby výslovne neupravuje prístup k potrebnej videokonferenčnej infraštruktúre.

V trestnom konaní bolo vypočutie prostredníctvom videokonferencie možné len v prípade zadržaných alebo uväznených osôb, ak s tým súhlasili.

d) Informácie o tom, ako je zabezpečená dôvernosť komunikácie medzi advokátom a klientom pred pojednávaním vedeným prostredníctvom videokonferencie a počas neho

Dôverná komunikácia s obhajcom je možná.

e) Informácie o tom, ako sú nositelia rodičovských práv a povinností alebo iné dospelé osoby informované o vypočutí dieťaťa prostredníctvom videokonferencie alebo iných technológií diaľkovej komunikácie – ako sa zohľadňuje najlepší záujem dieťaťa

Článok 111 Trestného poriadku.

Odsek 8 – Ak je poškodenou osobou maloletá osoba, jej vypočutie musí byť vo všetkých prípadoch zaznamenané prostredníctvom audiovizuálnych technických prostriedkov. Ak nie je možné vyhotoviť videozáznam, záznam sa vo všetkých prípadoch vyhotoví prostredníctvom zvukových technických prostriedkov.

Odsek 8^1. Vypočutie poškodenej osoby mladšej ako 14 rokov sa uskutočňuje v prítomnosti jedného z rodičov, poručníka alebo osoby alebo zástupcu inštitúcie poverenej výchovou a vzdelávaním dieťaťa a v prítomnosti psychológa vybraného súdnym orgánom. Psychológ poskytuje odborné poradenstvo maloletej osobe počas celého súdneho konania.

Odsek 8^3. Ak sa vypočutie poškodenej osoby, ktorou je maloletá osoba, týka činnosti ústavu, ktorému bola zverená do výchovy a vzdelávania, zástupcu tohto ústavu nahradí zástupca poručníckeho orgánu alebo príbuzný s plnou spôsobilosťou na právne úkony a psychológ, ktorého určí súdny orgán. Psychológ poskytuje odborné poradenstvo maloletej osobe počas celého súdneho konania.

f) Informácie o tom, či vnútroštátne právne predpisy umožňujú nahrávanie vypočutia; a ak je to stanovené, informácie o uchovávaní a šírení záznamov; informácie o tom, či sa používajú technológie prevodu reči na text

V článku 15 zákona č. 304/2022 o súdnom systéme sa stanovuje možnosť vyhotovenia zvukového alebo obrazového záznamu.

Článok 15

1. Pojednávania zaznamenáva súd prostredníctvom obrazových alebo zvukových technických prostriedkov.

2. Počas pojednávania tajomník robí zápis o priebehu konania. Účastníci konania môžu požiadať o prečítanie a potvrdenie zápisu predsedajúcim sudcom.

3. Po skončení pojednávania dostane každý z účastníkov konania na požiadanie kópiu zápisu tajomníka.

4. Prepisy ústnych výpovedí podaných počas súdneho konania, ktoré sa zaznamenávajú automaticky prostredníctvom informačných technológií, ak ich súd zaviedol, sa na požiadanie odovzdajú účastníkom konania z rúk tajomníka v súlade s vnútorným rokovacím poriadkom súdov.

5. Spisy nevybavených vecí sa vyhotovujú a archivujú v listinnej podobe.

6. Bez toho, aby tým bol dotknutý odsek 5, sa Národný elektronický systém evidencie prípadov zavedie na súdoch za podmienok stanovených v nariadení prijatom spoločným nariadením ministra spravodlivosti a predsedu Najvyššieho kasačného súdu, schváleného Najvyššou súdnou radou. Tým sa v súlade so zákonom umožní internetový prístup účastníkov konania k spisu, elektronické doručovanie procesných písomností a predkladanie písomností zo spisu rovnakým spôsobom.

V trestných veciach sú stanovené tieto osobitné procesné pravidlá:

Článok 110 ods. 5 Trestného poriadku

Zaznamenávanie výpovedí

5. Počas trestného konania sa výsluch podozrivej alebo obvinenej osoby zaznamenáva prostredníctvom obrazového alebo zvukového technického zariadenia. Ak zaznamenávanie nie je možné, musí sa to zdokumentovať vo výpovedi podozrivej alebo obvinenej osoby, pričom sa výslovne uvedie dôvod, prečo zaznamenávanie nebolo možné.

V súčasnosti sa vyvíja nástroj na prevod reči na text.

g) Informácie o dostupných opravných prostriedkoch podľa vnútroštátneho práva, ktoré by podozrivá, obvinená alebo odsúdená osoba alebo dotknutá osoba mohla využiť v prípade porušenia požiadaviek alebo záruk stanovených v článku 6 nariadenia

Článok 342 Trestného poriadku („Predmet predsúdneho konania“)

Predmetom predsúdneho konania je preskúmanie príslušnosti a zákonnosti postúpenia veci súdom po obžalobe, ako aj preskúmanie zákonnosti nakladania s dôkazmi a vedenia konania orgánmi prokuratúry.

Vždy, keď je dôkaz vykonaný počas trestného konania napadnutý podľa článku 374 Trestného poriadku, súd je povinný vykonať aspoň napadnutý dôkaz nanovo.

h) Informácie o videokonferenčnej technológii dostupnej v Rumunsku alebo najčastejšie používanej videokonferenčnej platforme/riešení

Dostupnými technológiami sú „Custom in-house developed IT solutions“ (vlastné interne vyvinuté IT riešenia)/Zoom, Teams atď., ktoré integrujú viaceré videokonferenčné platformy prostredníctvom konektora. Na plánovanie a uskutočňovanie videokonferencií používajú súdy IT platformu/riešenie, ktoré prostredníctvom konektora integruje viaceré špecifické platformy (Zoom, Teams atď.).

i) Informácie o praktických opatreniach na organizáciu a vedenie vypočutia Na ktorý orgán sa treba konkrétne obrátiť? Existujú osobitné požiadavky (napr. potrebné informácie, ktoré treba poskytnúť) na kontaktovanie tohto orgánu?

Žiadosti o organizáciu a vykonanie vypočutia musia obsahovať technické údaje o pripojení a zariadení dožiadaného orgánu a informácie o stanovenom termíne vypočutia (dátum a čas GMT), ktoré sa musia oznámiť dožiadaným orgánom. Okrem toho musí žiadosť obsahovať dátum a čas navrhovaný dožadujúcim súdom na testovanie nástrojov, čo je spravidla dva až tri dni pred dátumom určeným na vypočutie, atď.

j) Či sa v rámci vypočúvania používajú technológie prevodu reči na text

V súčasnosti sa vyvíja nástroj na prevod reči na text.

k) Spôsob identifikácie a autentifikácie podozrivej, obvinenej alebo odsúdenej osoby alebo dotknutej osoby

Článok 107 Trestného poriadku („Otázky týkajúce sa konkrétne podozrivej alebo obvinenej osoby“)

1. Na začiatku prvého pojednávania položí súdny orgán podozrivej alebo obvinenej osobe otázky týkajúce sa jej priezviska, mena, prezývky, dátumu a miesta narodenia, osobného identifikačného čísla, priezviska a mena jej rodičov, jej štátneho občianstva, občianskeho stavu, vojenského stavu, vzdelania, povolania alebo zamestnania, miesta výkonu práce, bydliska a adresy, na ktorej skutočne býva, a adresy, na ktorú chce, aby sa jej doručovali písomnosti v konaní, jej záznamu v registri trestov alebo či sa proti nej vedie iné trestné konanie, či žiada o tlmočníka v prípade, že nerozumie rumunčine, nehovorí ňou alebo sa v nej nevie náležite vyjadrovať, ako aj pokiaľ ide o akékoľvek iné údaje určené na zistenie jej osobného stavu.

2. Otázky uvedené v odseku 1 sa na ďalších pojednávaniach opakujú, len ak to súdny orgán považuje za potrebné.

Vo vnútroštátnom práve sa nestanovujú metódy identifikácie a autentifikácie účastníkov konania, ak sa pojednávanie koná prostredníctvom videokonferencie alebo iných technológií diaľkovej komunikácie.

l) Spôsob, akým môže podozrivá, obvinená alebo odsúdená osoba alebo dotknutá osoba klásť otázky, a ak to nie je možné, ako sa môže významne zúčastniť na konaní

V článku 122 Trestného poriadku („Výsluch svedka“) sa v štádiu súdneho konania stanovuje:

1. Každý svedok sa vypočuje samostatne bez prítomnosti iných svedkov.

2. Svedkovi sa umožní, aby uviedol všetko, čo vie o skutočnostiach alebo skutkových okolnostiach, na ktorých preukázanie bol navrhnutý, a potom sa mu môžu klásť otázky.

3. Nie je dovolené klásť svedkovi otázky týkajúce sa politických, ideologických alebo náboženských možností alebo iných osobných alebo rodinných pomerov, okrem prípadov, keď sú nevyhnutne potrebné na zistenie pravdy v predmetnej veci alebo na overenie dôveryhodnosti svedka.

m) Ako môže podozrivá, obvinená alebo odsúdená osoba alebo dotknutá osoba využiť právo na tlmočníka

Článok 12 Trestného poriadku („Úradný jazyk a právo na tlmočníka“)

1. Úradným jazykom v trestnom konaní je rumunčina.

2. Rumunskí občania patriaci k národnostným menšinám majú právo vyjadrovať sa pred súdmi vo svojom materinskom jazyku a procesné dokumenty sa vyhotovujú v rumunčine.

3. Stranám alebo účastníkom konania, ktorí nerozumejú rumunčine, nehovoria ňou alebo sa v nej nevedia náležite vyjadrovať, sa poskytne možnosť bezplatnej pomoci tlmočníka, aby sa mohli oboznámiť so spisom, vyjadriť sa a predložiť súdu závery. Ak je právna pomoc povinná, podozrivej alebo obvinenej osobe sa poskytne možnosť bezplatnej asistencie tlmočníka, aby mohla komunikovať s advokátom s cieľom pripraviť sa na pojednávanie, podať žiadosť o opravný prostriedok alebo podať akékoľvek žiadosti týkajúce sa riešenia prípadu.

4. V súdnom konaní sa používajú tlmočníci oprávnení v súlade so zákonom. Sú zaradení do kategórie súdnych tlmočníkov a prekladateľov podľa zákona.

n) Ako sa zabráni neoprávnenému prístupu k citlivým údajom alebo toku údajov k neznámym subjektom

Zákon č. 182 z 12. apríla 2002 o ochrane utajovaných skutočností obsahuje ustanovenia o vnútroštátnych normách ochrany utajovaných skutočností a ustanovenia o zabránení prístupu k citlivým údajom.

Kapitola IV nového Trestného zákonníka sa vzťahuje na podvody spáchané prostredníctvom informačných systémov a elektronických platobných prostriedkov.

Spojenie sa zasiela dotknutému účastníkovi konania v predvolaní a komunikačný systém je obmedzený na sieť WAN súdneho systému.

Článok 17 ods. 1 písm. c) – Poplatky za konania v občianskych a obchodných veciach

a) Postupy stanovené v nariadeniach (ES) č. 1896/2006, (ES) č. 861/2007, (EÚ) č. 655/2014 a (ES) č. 805/2004

Nariadenie (ES) č. 1896/2006:

návrh na vydanie európskeho platobného rozkazu – 200 RON; vyhlásenie o námietkach proti európskemu platobnému rozkazu – 100 RON; pozri článok 6 ods. 2 a 2^1 mimoriadneho nariadenia vlády č. 80/2013 o súdnych kolkových poplatkoch.

Nariadenie (ES) č. 861/2007:

poplatok vo výške 50 RON, ak hodnota pohľadávky nepresahuje 2 000 RON alebo ak hodnota v EUR nepresahuje sumu ekvivalentnú 2 000 RON, a 200 RON v prípade pohľadávok, ktorých hodnota presahuje 2 000 RON alebo ktorých hodnota v EUR presahuje sumu ekvivalentnú 2 000 RON;

pozri článok 6 ods. 1 mimoriadneho nariadenia vlády č. 80/2013 o súdnych kolkových poplatkoch.

Nariadenie (EÚ) č. 655/2014

Platí sa poplatok vo výške 100 RON. Pozri článok 11 ods. 1 písm. a) mimoriadneho nariadenia vlády č. 80/2013 o súdnych kolkových poplatkoch.

Nariadenie (ES) č. 805/2004

Platí sa poplatok vo výške 20 RON. Pozri článok 27 mimoriadneho nariadenia vlády č. 80/2013 o súdnych kolkových poplatkoch.

b) Konania o uznaní, vyhlásení vykonateľnosti alebo odmietnutí uznania stanovené v nariadeniach Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 650/2012, (EÚ) č. 1215/2012 a (EÚ) č. 606/2013 a nariadeniach Rady (ES) č. 4/2009, (EÚ) 2016/1103, (EÚ) 2016/1104 a (EÚ) 2019/1111

Konania o uznaní, vyhlásení vykonateľnosti alebo odmietnutí uznania stanovené v nariadeniach Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 650/2012, (EÚ) č. 1215/2012 a (EÚ) č. 606/2013 a nariadeniach Rady (ES) č. 4/2009 a (EÚ) 2019/1111

Platí sa poplatok vo výške 20 RON. Pozri článok 27 mimoriadneho nariadenia vlády č. 80/2013 o súdnych kolkových poplatkoch.

Nariadenie (EÚ) 2016/1103 – v Rumunsku sa neuplatňuje

Nariadenie (EÚ) 2016/1104 – v Rumunsku sa neuplatňuje

c) Postupy súvisiace s vydávaním, opravou a zrušením výpisov stanovených v nariadení (ES) č. 4/2009, európskeho osvedčenia o dedičstve a osvedčení stanovených v nariadení (EÚ) č. 650/2012, osvedčení stanovených v nariadení (EÚ) č. 1215/2012, osvedčení stanovených v nariadení (EÚ) č. 606/2013, osvedčení stanovených v nariadení (EÚ) 2016/1103, osvedčení stanovených v nariadení (EÚ) 2016/1104 a osvedčení stanovených v nariadení (EÚ) 2019/1111

Postupy súvisiace s vydávaním, opravou a zrušením výpisov podľa nariadenia (ES) č. 4/2009 – bezplatne

Pozri článok 22 zákona č. 36/2012 o určitých opatreniach potrebných na uplatnenie niektorých nariadení a rozhodnutí Rady Európskej únie a nástrojov medzinárodného práva súkromného v oblasti vyživovacej povinnosti.

Postupy súvisiace s vydávaním, opravou a zrušením výpisov z európskeho osvedčenia o dedičstve a osvedčení stanovených v nariadení (EÚ) č. 650/2012

Podľa článku 23 nariadenia ministra spravodlivosti č. 177/C/2024 z 19. januára 2024, ktorým sa schvaľujú pravidlá stanovujúce minimálne poplatky za služby poskytované notármi:

„Článok 23 ods. 1 V dedičskom konaní sa poplatky za vydanie osvedčenia o dedičstve stanovujú za každé osvedčenie o dedičstve bez ohľadu na počet dedičov, pričom sa zohľadňujú prahové hodnoty, kategórie služieb a postupov a stupeň príbuzenského vzťahu dedičov k zosnulému.

2. Takto stanovené poplatky sa vzťahujú len na zákonných dedičov zosnulého.

3. V prípade dedičov zo závetu, ktorí nie sú manželmi ani príbuznými v rovnakom stupni dedičského práva po zosnulom, sa poplatky zvyšujú o 25 %.

4. Pri dedičských konaniach sa poplatok stanovuje za dedičstvo.

5. Za vydanie dodatočného osvedčenia o dedičstve sa poplatok vypočíta podľa odsekov 1 a 4 a prahových hodnôt uvedených v prílohe č. 3 s ohľadom na objekty, ktoré sú predmetom dodatočného osvedčenia a ktoré sú súčasťou dedičstva.

6. Za vydanie európskeho osvedčenia o dedičstve sa poplatok stanoví tak, že sa k poplatku stanovenému za vydanie príslušného osvedčenia o dedičstve pripočíta 20 %, najmenej však minimálny poplatok uvedený v prílohe 3 písm. a).“

PRÍLOHA 3 k pravidlám

POSTUP DEDENIA

pre ktorý sú minimálne poplatky prírastkové podľa prahových hodnôt a vyjadrené v percentuálnych podieloch

Postupy súvisiace s vydávaním osvedčení stanovených v nariadení (EÚ) č. 1215/2012, osvedčení stanovených v nariadení (EÚ) č. 606/2013 a osvedčení stanovených v nariadení (EÚ) 2019/1111

Platí sa poplatok vo výške 20 RON. Pozri článok 27 mimoriadneho nariadenia vlády č. 80/2013 o súdnych kolkových poplatkoch.

Postupy súvisiace s vydávaním, opravou a zrušením výpisov stanovených v nariadení (EÚ) 2016/1103, osvedčení stanovených v nariadení (EÚ) 2016/1104 – tieto dve nariadenia sa v Rumunsku neuplatňujú.

d) Konanie začaté prihlásením pohľadávky do insolvenčného konania zahraničným veriteľom podľa článku 53 nariadenia (EÚ) 2015/848

Platí sa poplatok vo výške 200 RON. Pozri článok 14 ods. 1 mimoriadneho nariadenia vlády č. 80/2013 o súdnych kolkových poplatkoch.

e) Komunikácia medzi fyzickými alebo právnickými osobami, alebo ich zástupcami s ústrednými orgánmi podľa nariadenia (ES) č. 4/2009 a nariadenia (EÚ) 2019/1111 alebo s príslušnými orgánmi podľa kapitoly IV smernice 2003/8/ES

Bezplatne

Článok 17 ods. 1 písm. d) – Údaje o elektronických spôsoboch platby poplatkov splatných v cezhraničných prípadoch.

Súdne kolkové poplatky

Článok 40 mimoriadneho nariadenia vlády č. 80/2013 o súdnych kolkových poplatkoch

1. Súdne kolkové poplatky zaplatí dlžník poplatku v hotovosti, bankovým prevodom alebo online na osobitný príjmový účet miestneho rozpočtu s názvom „Súdne kolkové poplatky a iné kolkové poplatky“, ktorý je založený v mene územnej správnej jednotky, v ktorej má fyzická osoba svoje bydlisko alebo pobyt, prípadne kde má právnická osoba svoje sídlo. Náklady na úkony spojené s prevodom súm dlžných ako súdne kolkové poplatky znáša dlžník poplatku.

2. Ak dlžník nemá bydlisko ani pobyt, prípadne sídlo v Rumunsku, súdny kolkový poplatok sa zaplatí na účet miestneho rozpočtu územnej správnej jednotky, v ktorej sa nachádza súd, na ktorom sa podáva žaloba alebo návrh.

Zoznam účtov Štátnej pokladnice podľa súdnej príslušnosti na úhradu súdneho kolkového poplatku (osoby bez trvalého pobytu) – príloha č. 1 (1880 Kb)

Mimoriadne nariadenie vlády č. 80/2013 o súdnych kolkových poplatkoch – príloha č. 2 (40 Kb)

Kalkulačka kolkových poplatkov – príloha č. 3 (43 Kb)

Štátna pokladnica je priamym účastníkom elektronického platobného systému v Rumunsku, ktorý umožňuje len výber a platby v RON, a to výlučne na území Rumunska.

Štátna pokladnica ako priamy účastník elektronického platobného systému v Rumunsku zúčtováva platby podľa platobných dokladov, prostredníctvom ktorých verejné inštitúcie a hospodárske subjekty zadávajú príkazy na platby z účtov otvorených v týchto inštitúciách. Vyberá aj sumy prevedené platiteľmi prostredníctvom subjektov registrovaných v týchto systémoch:

• ReGIS (na zúčtovanie prevodných príkazov vysokej hodnoty – systém spravovaný Národnou bankou Rumunska [Banca Naţională a României], spustený na webovom sídle https://www.bnr.ro/) – príloha č. 4 – zoznam ReGIS (431 Kb) a
• SENT – na zúčtovanie prevodných príkazov malej hodnoty – systém spravovaný spoločnosťou TRANSFOND, spustený na webovom sídle https://www.transfond.ro/ – príloha č. 5 – zoznam Transfond (15 Kb).

Ak platiteľ vykoná platbu z vlastného účtu otvoreného v úverovej inštitúcii v zahraničí, táto inštitúcia musí mať zodpovedajúcu banku v Rumunsku, prostredníctvom ktorej sa vykoná platba príslušných súm. Rovnako ako v prípade platieb z účtov otvorených v úverových inštitúciách v Rumunsku, je potrebné uviesť informácie týkajúce sa príjemcu platby, najmä kód IBAN účtu, na ktorý sa platba prevádza, a daňové identifikačné číslo príjemcu.

Znalecké posudky a zábezpeky

Poplatky za znalecké posudky sa vyberajú v hotovosti v RON na zberných účtoch otvorených v pobočkách na úrovni okresu alebo v pobočkách mesta Bukurešť v mene miestnych znaleckých kancelárií [Birouri Locale de Expertiză] pri územných súdoch alebo na súde v Bukurešti. Sumy stanovené súdom ako poplatky za znalecké posudky sa vyberajú v kanceláriách CEC Bank S.A. v pracovných dňoch počas ich stanovených úradných hodín. Tento spôsob výberu je stanovený v zmluve o zbernom účte č. RU15 zo 17. augusta 2006 (č. MJ 78627), ktorá bola rozšírená dodatkami č. 441 z 9. júla 2014 a č. 838 z 5. novembra 2015. Zoznam účtov CEC Bank S.A. pre úhradu poplatkov za znalecké posudky – príloha č. 6 (390 Kb)

Zábezpeky zložené v mene súdov a k dispozícii súdom sa môžu zaplatiť buď na priehradke banky, alebo bankovým prevodom, pričom v platobnom príkaze sa jasne uvedú všetky potrebné údaje na identifikáciu súdu (ako príjemcu sumy), ako aj súdneho prípadu, pre ktorý sa zábezpeka skladá. Zoznam účtov CEC Bank S.A. pre zábezpeky – príloha č. 7 (568 Kb)

Podľa článku 671 Občianskeho súdneho poriadku sa vklad alebo prevod akejkoľvek peňažnej sumy na účely zákonnej účasti na exekučnom konaní alebo na účely dosiahnutia odkladu exekúcie, vklad súm s osobitným účelom, ako aj vklad alebo prevod príjmov zo zaisteného majetku alebo výnosov z predaja takéhoto majetku vykonáva v CEC Bank S.A., v štátnej pokladnici alebo v inej úverovej inštitúcii oprávnenej vykonávať prevody, ktoré sú k dispozícii exekučnému súdu alebo súdnemu exekútorovi.

Uloženie alebo odoslanie týchto súm možno preukázať potvrdením o odoslaní alebo akýmkoľvek iným zákonom uznaným dokladom.

Tieto sumy sa uvoľnia oprávneným osobám alebo ich zástupcom len na základe príkazu vydaného súdnym exekútorom alebo prípadne exekučným súdom.

Ustanovenia článku 1057 a nasl. o zábezpekách sa uplatňujú primerane.

Okrem toho podľa článku 1057 ods. 1 toho istého legislatívneho aktu, ak sa v zákone stanovuje zábezpeka, sumu, ktorú je dotknutá strana povinná zaplatiť, stanoví súd na základe zákona a uloží ju v štátnej pokladnici, v CEC Bank S.A. alebo v inej úverovej inštitúcii, ktorá vykonáva takéto operácie, v mene dotknutej strany a k dispozícii súdu, prípadne súdnemu exekútorovi.

Kalkulačka zábezpeky – príloha č. 8 (47 Kb)

Na úrovni každej okresnej pobočky a mesta Bukurešť je zriadený účet v CEC BANK S.A. určený na ukladanie poplatkov za znalecké posudky. Účet je vedený na meno miestneho znaleckého úradu (zodpovedajúceho územnému súdu, ku ktorému je priradený), ako aj konsignačný účet pre sumy stanovené ako zábezpeky.

Náklady konania, ktoré štát zaplatil vopred, ako aj pokuty v rámci súdneho, trestného alebo správneho konania

Sumy získané z nákladov na konanie, ktoré štát uhrádza vopred z rozpočtov schválených ministerstvom spravodlivosti a prokuratúrou na vedenie trestného konania, ktoré znášajú strany alebo iní účastníci súdneho konania podľa Trestného poriadku, a zo súdnych pokút sa stanovujú ako príjem štátneho rozpočtu a prevádzajú sa na osobitný príjmový účet.

V súlade so zákonom o vymáhaní daňových pohľadávok ich možno uhradiť v kanceláriách Národnej agentúry pre správu daní, ku ktorým je priradená daňová rezidencia dlžníka.

Povinnosť zaplatiť štátu náklady konania predstavuje daňový dlh. Výrok rozsudku, ktorý obsahuje povinnosť vrátiť vzniknuté sumy zo štátneho rozpočtu štátu, predstavuje exekučný titul a bezodkladne sa oznamuje príslušným orgánom.

Podľa článku 31 zákona č. 207/2015 o daňovom poriadku:

„1. V prípade daňových pohľadávok spravovaných ústredným daňovým orgánom sa daňovou rezidenciou rozumie:

a) v prípade fyzických osôb adresa, na ktorej majú podľa zákona trvalý pobyt, alebo adresa, na ktorej skutočne žijú, ak sa líši od trvalého pobytu;

b) v prípade fyzických osôb, ktoré vykonávajú hospodársku činnosť ako samostatne zárobkovo činné osoby alebo ktoré vykonávajú slobodné povolania, sídlo podniku alebo miesto, kde skutočne vykonávajú svoju hlavnú činnosť;

c) v prípade právnických osôb sídlo alebo miesto skutočnej správy a riadenia podniku, ak sa nevykonávajú v ohlásenom sídle;

d) v prípade združení a iných subjektov bez právnej subjektivity ich sídlo alebo miesto, kde skutočne vykonávajú svoju hlavnú činnosť.“

Informácie uvedené v článku 17 ods. 1 písm. e) nariadenia

Neuplatňuje sa