1 Musím sa bezpodmienečne obrátiť na súd alebo mám inú možnosť?
V určitých prípadoch môže mať zmysel využiť alternatívne spôsoby riešenia sporov, napríklad zmierovací postup v prípade spotrebiteľských sporov, mediáciu alebo rozhodcovské konanie. Rozhodcovské konanie však nie je povolené v prípade všetkých sporov. Napríklad v oblasti rodinného práva nároky, ktoré sa netýkajú majetkových práv (nicht-vermögensrechtliche Ansprüche), nemôžu byť predmetom rozhodcovského konania. Ďalšie informácie o mediácii nájdete v informačnom prehľade s názvom Mediácia.
2 Je stanovená nejaká lehota, dokedy sa musím obrátiť na súd?
Všeobecná procesná lehota na podanie žaloby neexistuje. V zákonom stanovených situáciách, napríklad v prípade určitých predbežných opatrení, však lehota môže byť stanovená. Bez ohľadu na uvedené sú stanovené lehoty, dokedy možno uplatniť nároky. Ak je nárok premlčaný a žalovaný sa na túto skutočnosť v priebehu konania odvolá, žaloba bude neúspešná. Premlčacie lehoty závisia skôr od hmotného práva v danej veci ako od procesného práva. Líšia sa podľa konkrétnej veci. Na objasnenie premlčacích lehôt, ktoré sa uplatňujú v konkrétnej veci, môže byť užitočné poradiť sa s právne kvalifikovaným poradcom, napríklad s advokátom.
3 Mám sa obrátiť na súd v tomto členskom štáte?
Pozri oddiel „Súd ktorej krajiny má zodpovednosť?“.
4 Ak áno, na ktorý súd v tomto členskom štáte sa mám obrátiť vzhľadom na moje bydlisko a bydlisko odporcu alebo vzhľadom na iné aspekty môjho prípadu?
Pozri oddiel „Súd ktorej krajiny má zodpovednosť? - Nemecko“.
5 Na ktorý súd v tomto členskom štáte sa mám obrátiť vzhľadom na predmet žaloby a výšku hodnoty sporu?
Pozri oddiel „Súd ktorej krajiny má zodpovednosť? - Nemecko“.
6 Môžem žalobu podať sám alebo to musím urobiť cez sprostredkovateľa, napríklad cez advokáta?
To, či môžete podať žalobu sami, alebo vás musí zastupovať advokát, závisí od toho, ktorý súd je príslušný pre daný nárok. V určitých prípadoch môže byť využitie služieb advokáta povinné vzhľadom na predmet konania.
Strany sporov pred krajinskými súdmi (Landgerichten) a vyššími krajinskými súdmi (Oberlandesgerichten) v Nemecku musia byť zastúpené advokátom [§ 78 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (Zivilprozessordnung – ZPO)]. Zastúpenie advokátom je povinné aj pred Spolkovým súdnym dvorom (Bundesgerichtshof). Pred týmto súdom však môžu vystupovať len osobitne oprávnení advokáti. Využitie služieb advokáta je povinné aj v rodinnoprávnych veciach (napr. rozvod, spory o výživné, majetkovoprávne spory), ktoré prejednáva okresný súd (Amtsgericht).
Vo všetkých ostatných veciach pred okresným súdom môžete žalobu v zásade podať sami a začať konanie bez toho, aby vás zastupoval advokát.
V konaní o platobnom rozkaze (Mahnverfahren) (§ 688 a nasl. Občianskeho súdneho poriadku), ktorého cieľom je zjednodušiť vymáhanie peňažných pohľadávok, má v občianskoprávnych sporoch príslušnosť okresný súd. V spolkových krajinách často existujú ústredné súdy pre veci týkajúce sa platobného rozkazu (Zentrale Mahngerichte), na ktorých možno takéto konanie začať. Návrh na vydanie platobného rozkazu môžete na týchto súdoch podať aj sami bez advokáta.
Konanie o platobnom rozkaze možno začať aj na pracovnom súde (Arbeitsgericht). V tomto prípade sa na rozdiel od občianskeho súdneho konania musí návrh podať priamo na miestne príslušný pracovný súd. V konaniach na prvom stupni pred pracovným súdom môžete žalobu v zásade podať sami a začať konanie bez toho, aby vás zastupoval advokát.
7 Kde mám podať návrh na začatie konania: v podateľni, v kancelárii alebo na inom mieste?
Vo všeobecnosti sa návrh na priznanie nároku musí podať písomne na súd, ktorý je v danej veci príslušný. Možno ho zaslať poštou alebo doručiť osobne do poštovej schránky súdu. Návrhy na priznanie nároku možno podávať aj elektronicky. Na účely elektronickej komunikácie boli sprístupnené osobitné komunikačné kanály, ktoré sa podrobnejšie opisujú v informačnom prehľade s názvom Nariadenie o digitalizácii – oznámenia členských štátov.
Ak je však v danom konaní príslušný okresný súd, návrh na priznanie nároku možno podať aj ústne na úrade súdu (Geschäftsstelle des Amtsgerichts). Nároky tak možno prihlásiť nielen na miestne príslušnom okresnom súde, ale aj na súdnom úrade iného okresného súdu v Nemecku. Úrad bezodkladne pošle záznam o nároku na príslušný súd, ktorému je nárok adresovaný.
To isté platí aj pre konanie pred pracovným súdom. Návrh na priznanie nároku na pracovnom súde možno podať aj ústne na úrade ktoréhokoľvek pracovného súdu.
8 V akom jazyku môžem podať návrh? Môžem podať návrh ústne alebo ho musím podať v písomnej forme? Môžem poslať návrh faxom alebo elektronickou poštou?
Jazykom súdov je v zásade nemčina. Návrh na priznanie nároku sa teda musí podať v nemčine. Výnimka platí v domovských okresoch lužickosrbského obyvateľstva. V týchto okresoch môžu Lužickí Srbi podávať návrhy na priznanie nároku aj v lužickej srbčine. Ďalšia výnimka sa vzťahuje na konania pred osobitnými senátmi sudcov, ktoré môžu byť vytvorené na prejednanie vymedzených obchodných sporov na krajinskom súde, vyššom krajinskom súde alebo najvyššom krajinskom súde (Oberstes Landesgericht) (obchodné komory, obchodné súdy). Na tieto súdy možno návrh na priznanie nároku podať v angličtine.
Vo všeobecnosti sa návrh na priznanie nároku musí podať písomne. V prípade konania na okresnom súde alebo pracovnom súde možno návrh na priznanie nároku podať aj na úrade súdu (pozri otázku 7). Okrem toho možno podávať návrhy na priznanie nároku elektronicky. Advokáti sú povinní predkladať návrhy na priznanie nároku v elektronickej forme.
Jednoduchý e-mail nespĺňa zákonné požiadavky na elektronické podávanie návrhov na priznanie nároku, a preto nie je povolený. Namiesto e-mailu sú na elektronickú komunikáciu so súdmi k dispozícii rôzne bezpečné prostriedky prenosu, ktoré možno použiť na zasielanie dokumentov súdom právne záväzným spôsobom.
Medzi tieto bezpečné prostriedky prenosu patria elektronická schránka pre občanov a organizácie (Elektronisches Bürger- und Organisationenpostfach – eBO) a schránka a doručovacia služba (Postfach- und Versanddienst) používateľského účtu v súlade s § 2 ods. 5 zákona o zlepšení online prístupu k administratívnym službám (Gesetz zur Verbesserung des Onlinezugangs zu Verwaltungsleistungen – OZG), najmä Mein Justizpostfach (Moja súdna schránka – MJP).
Mein Justizpostfach je bezplatná služba pre fyzické osoby, ktorá je štandardizovaná v celom Nemecku. Nastavíte si ju prostredníctvom svojho používateľského účtu federálnej vlády (BundID), v ktorom musí byť aktivovaná funkcia online identifikácie, a môžete ho používať priamo vo svojom webovom prehliadači bez potreby ďalšieho softvéru.
Ďalšou možnosťou komunikácie je elektronická schránka eBO, ktorá je k dispozícii občanom, ako aj právnickým osobám a organizáciám. Vyžaduje si špeciálny softvér a bezpečnú identifikáciu.
Dokumenty možno riadne predložiť aj faxom. V tomto prípade musí byť na faxe identifikovateľný podpis dotknutej strany. Musí byť jasné, kto podpísal návrh na priznanie nároku.
Advokáti majú prístup k špeciálnej elektronickej schránke pre advokátov (besonderes elektronisches Anwaltspostfach), ktorá predstavuje bezpečnú metódu zasielania.
9 Sú nejaké osobitné tlačivá na podávanie žalôb, a ak nie, akým spôsobom musím podať návrh? Aké sú náležitosti návrhu?
Na konanie o platobnom rozkaze sa vyžadujú úradné formuláre – najmä formulár návrhu na vydanie platobného rozkazu (Mahnbescheid) alebo vykonávacieho príkazu (Vollstreckungsbescheid) [§ 703c ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku v spojení s § 1 ods. 1 nariadenia, ktorým sa zavádzajú formuláre pre konanie o platobnom rozkaze (Verordnung zur Einführung von Vordrucken für das Mahnverfahren) alebo § 46f zákona o pracovných súdoch (Arbeitsgerichtsgesetz) v spojení s § 1 nariadenia, ktorým sa zavádzajú formuláre pre konanie o platobnom rozkaze pred pracovnými súdmi (Verordnung zur Einführung von Vordrucken für das arbeitsgerichtliche Mahnverfahren)]. Tieto formuláre sa musia používať. V opačnom prípade môže byť návrh zamietnutý ako neprípustný.
Na podanie návrhu na priznanie nároku sa nevyžadujú štandardizované formuláre. Návrh na priznanie nároku však musí spĺňať určité formálne požiadavky a mať určitý obsah:
- V návrhu na priznanie nároku musia byť uvedené správne údaje o účastníkoch konania a ich právnych zástupcoch, ako aj ich adresy na doručovanie. Musí v ňom byť uvedený aj súd, na ktorý sa návrh na priznanie nároku podáva.
- V návrhu na priznanie nároku musí byť jasne a jednoznačne uvedené, čo sa napadá a čo má súd priznať žalobcovi (návrh na rozhodnutie).
- Uplatnený nárok a skutočnosti, na ktorých sa zakladá, sa musia takisto komplexne, ucelene a jasne opísať.
- Návrh na priznanie nároku musí byť osobne podpísaný. Ak účastníka konania, ktorý podáva žalobu, zastupuje advokát, návrh na priznanie nároku musí podpísať advokát alebo jeho zástupca (pozri otázku 8).
10 Budem musieť platiť súdne poplatky? Ak áno, kedy? Budem si musieť platiť advokáta už od začiatku?
Súdne trovy sa účtujú za konania pred súdmi, ktoré sa zaoberajú občianskoprávnymi a obchodnoprávnymi vecami. Tieto trovy predstavujú poplatky a výdavky súdu. Po podaní návrhu na priznanie nároku účtuje súd zálohu na súdne trovy (Gerichtskostenvorschuss) vo výške zákonom stanovených súdnych poplatkov. Vo všeobecnosti sa návrh na priznanie nároku doručí odporcovi, až keď účastník konania, ktorý podal žalobu, zaplatí zálohu na súdne trovy.
To isté platí aj pre konanie o návrhu na vydanie platobného rozkazu.
V prípade konania pred pracovným súdom sa nemusí platiť vopred.
Ak koná advokát, je nutné zaplatiť aj odmenu advokáta. Uplatňuje sa zásada, že odmena advokáta sa uhrádza až na konci konania alebo po rozhodnutí súdu o trovách konania, ale advokát môže požadovať preddavok za svoju prácu vo výške následne účtovaného poplatku ešte pred podaním návrhu na priznanie nároku.
Trovy konania, súdne poplatky a odmena advokáta vrátane už zaplatených nákladov musí vo všeobecnosti uhradiť na konci konania účastník konania, ktorému súd nariadi uhradiť trovy. Často je to strana, ktorá je neúspešným účastníkom konania. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o trovách konania podľa zákona o konaní v rodinných a nesporových veciach (Gesetz über das Verfahren in Familiensachen und in den Angelegenheiten der freiwilligen Gerichtsbarkeit), súd spravidla podľa vlastného uváženia rozhodne, kto bude znášať akú časť trov konania.
Pozri oddiel „Právna pomoc – Nemecko“.
11 Môžem požiadať o právnu pomoc?
Každý, kto nie je schopný uhradiť trovy konania sám vzhľadom na svoje osobné a finančné pomery, môže požiadať príslušný súd o právnu pomoc (Prozesskostenhilfe/Verfahrenskostenhilfe) (§ 114 Občianskeho súdneho poriadku). Súd overí, či má žaloba/návrh vyhliadky na úspech, či nie je nedobromyseľná a či existuje finančná núdza. Ak súd prizná bezplatnú právnu pomoc, potom účastník konania podávajúci žalobu nemusí platiť žiadne trovy doručenia návrhu na priznanie nároku.
K návrhu treba priložiť vyhlásenie s opisom osobných a finančných pomerov účastníka konania. Na tento účel sa musí použiť úradný formulár [„Erklärung über die persönlichen und wirtschaftlichen Verhältnisse bei Prozess- oder Verfahrenskostenhilfe“ (Vyhlásenie o osobných a finančných pomeroch na účely právnej pomoci)], ku ktorému treba priložiť príslušné dôkazy (napr. potvrdenie o príjme, výpisy z bankového účtu atď.).
V prípade priznania právnej pomoci sa súdne trovy a v prípade potreby aj odmena advokáta účastníka konania hradia z verejných zdrojov. V závislosti od vašich finančných možností vám súd môže prideliť právnu pomoc pod podmienkou, že budete platiť mesačné splátky, ktorými prispejete na úhradu trov. Ak však spor prehráte, vo všeobecnosti máte povinnosť uhradiť trovy druhého účastníka konania (§ 123 Občianskeho súdneho poriadku).
12 Kedy sa moja žaloba úradne považuje za podanú? Dajú mi orgány vedieť, či bola alebo nebola moja záležitosť riadne podaná?
Ak je návrh na priznanie nároku úplný a podaný na súd v riadnej forme, pričom záloha, ktorá sa často vyžaduje, bola uhradená, súd zariadi, aby bola žaloba doručená žalovanému. Konanie sa považuje za začaté, keď sa žaloba doručí žalovanému.
Ak je návrh na priznanie nároku neúplný alebo obsahuje chyby, súd spravidla poskytne účastníkovi konania, ktorý podáva žalobu, možnosť opraviť ho. V prípade, že sa požadované opravy nevykonajú, návrh môže byť zamietnutý ako neprípustný.
13 Dostanem presné informácie o priebehu ďalších procesných úkonov (napríklad o lehote na podanie vyjadrenia k žalobe)?
Súd po doručení žaloby informuje účastníkov konania o následnom postupe a prijme procesné opatrenia. Môže buď stanoviť skorší termín prvého ústneho vypočutia, alebo najprv nariadiť písomné konanie.
V písomnom konaní sa stanoví lehota, v ktorej má žalovaný oznámiť súdu, či sa chce brániť proti nároku. Následne sa môžu stanoviť ďalšie lehoty na poskytnutie vyjadrení alebo predloženie doplňujúcich dokumentov.
V rámci prípravy na ústne vypočutie môže súd požiadať účastníkov konania, aby podrobnejšie objasnili niektoré body alebo predložili dokumenty. Môže im takisto nariadiť, aby sa dostavili osobne. Účastníci konania budú informovaní o všetkých príkazoch vydaných súdom a o všetkých lehotách stanovených súdom.