Skočiť na hlavný obsah
slovenčina

Vzťahuje sa charta na môj prípad?

Ak si myslíte, že vaše základné práva sú porušované, táto časť vám pomôže zistiť, či vám poskytuje ochranu charta EÚ.

Úvod

Tento kontrolný zoznam vám pomôže určiť, či sa na Charta základných práv EÚ vzťahuje na konkrétny prípad.

Charta sa uplatňuje iba na činnosť:

  • orgánov EÚ alebo
  • vnútroštátnych orgánov krajín EÚ, keď vykonávajú právo EÚ.

Tento kontrolný zoznam vám môže pomôcť určiť, či vnútroštátne orgány svojimi činnosťami vykonávajú právo EÚ.

Potrebujete viac podrobností?

Vyhlásenie

Tento kontrolný zoznam má len usmerňovací charakter. Neposkytuje právne poradenstvo jednotlivcom, takže v tomto ohľade neprijímame žiadnu zodpovednosť.

Ak ste jednotlivec, ktorý chce začať súdne konanie, požiadajte o odborné právne poradenstvo vo svojej konkrétnej situácii.

Usmernenie sa zaoberá výlučne otázkou toho, či sa charta môže teoreticky uplatniť na určitý prípad. Ak je odpoveď na túto otázku kladná, automaticky to neznamená, že charta bola porušená.

Kontrolný zoznam

Charterclick steps
Kto sa sťažuje na porušenie základného práva?
Informácie o oprávnených osobách v súvislosti s ochranou vyplývajúcou z charty nájdete v oddiele 1 časti II príručky.
Týka sa prípad základného práva priznaného občanom EÚ?
Do úvahy vezmite tento zoznam ustanovení charty

Consider the following list of the Charter’s provisions

Prípad sa môže týkať základného práva, ktoré sa v charte nepriznáva občanom EÚ (najmä právo na azyl podľa článku 18 charty). Prípadne sa môže týkať nároku, ktorý sa podľa charty nepriznáva ako základné právo.
Pred prijatím záveru, že základné práva EÚ nie sú pre prípad relevantné, zohľadnite skutočnosť, že charta nie je jediným zdrojom ochrany základných práv v rámci EÚ. Od sedemdesiatych rokov minulého storočia, keď neexistovala listina práv EÚ, Európsky súdny dvor priznával ochranu základným právam tým, že ich povýšil na všeobecné zásady práva EÚ. Tie sú Lisabonskou zmluvou potvrdené ako zdroje základných práv EÚ. Ďalšie informácie sú uvedené v oddiele 2.3 časti I príručky.
Ak sa prípad môže týkať základného práva priznaného ako všeobecná zásada práva EÚ, prejdite na ďalšiu otázku kontrolného zoznamu. Všeobecné zásady EÚ sú podobne ako charta záväzné pre inštitúcie, orgány, úrady a agentúry EÚ, ako aj pre členské štáty pri vykonávaní práva EÚ.
Naopak, ak pre prípad nie sú relevantné ani nároky vyplývajúce z charty, ani všeobecné zásady práva EÚ, je pravdepodobné, že prípad sa netýka porušenia základného práva EÚ (alebo porušenia základného práva ako takého).

Týka sa prípad základného práva, ktoré priznáva právo EÚ občanom krajín mimo EÚ?

Consider the following list of the Charter’s provisions. Does the case involve one of the following fundamental rights listed?

Prípad sa môže týkať základného práva, ktoré sa v charte nepriznáva občanom krajín mimo EÚ (najmä právo voliť a byť volený vo voľbách do Európskeho parlamentu a do orgánov samosprávy obcí podľa článkov 39 až 40 charty a právo na diplomatickú a konzulárnu ochranu podľa článku 46). Prípadne sa môže týkať nároku, ktorý sa podľa charty nepriznáva ako základné právo.
Pred prijatím záveru, že základné práva EÚ nie sú pre prípad relevantné, zohľadnite skutočnosť, že charta nie je jediným zdrojom ochrany základných práv v rámci EÚ. Od sedemdesiatych rokov minulého storočia, keď neexistovala listina práv EÚ, Európsky súdny dvor priznával ochranu základným právam tým, že ich kvalifikoval ako všeobecné zásady práva EÚ. Tie sú Lisabonskou zmluvou potvrdené ako zdroje základných práv EÚ. Ďalšie informácie sú uvedené v oddiele 2.3 časti I príručky.
Ak sa prípad môže týkať základného práva priznaného ako všeobecná zásada práva EÚ, prejdite na ďalšiu otázku kontrolného zoznamu. Všeobecné zásady EÚ sú podobne ako charta záväzné pre inštitúcie, orgány, úrady a agentúry EÚ a pre členské štáty pri vykonávaní práva EÚ.
Naopak, ak pre predmetný prípad nie sú relevantné ani nároky vyplývajúce z charty, ani všeobecné zásady práva EÚ, je pravdepodobné, že takýto prípad sa netýka porušenia základného práva EÚ (alebo porušenia základného práva ako takého).

Týka sa prípad základného práva, ktorého ochrana sa vzťahuje na právnické osoby?
For information on the protection offered by the Charter to legal persons, see Section 1.1 Part IIof the Tutorial.

Prípad sa týka základného práva, ktorého oprávnenými osobami sú podľa formulácie tohto práva v charte alebo v zmysle výkladu Európskeho súdneho dvora právnické osoby. Upozorňujeme, že uplatňovanie dotknutého základného práva môže byť obmedzené na menšiu kategóriu právnických osôb. Napríklad články 42, 43 a 44 sa uplatňujú iba na právnické osoby so sídlom v členských štátoch. V niektorých prípadoch poskytuje informácie v tejto súvislosti judikatúra Súdneho dvora: pozri vec C-279/09 DEB o prístupe právnických osôb k právnej pomoci. Ak dotknuté základné právo uvedené v charte zodpovedá základnému právu priznanému v EDĽP podľa článku 52 ods. 3 charty, môže byť užitočné zohľadniť judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva prostredníctvom databázy HUDOC. Napríklad vo veci DEB Súdny dvor preskúmal uvedenú judikatúru s cieľom stanoviť, či o právnu pomoc môže požiadať každá právnická osoba. Viac o význame EDĽP a judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva pre výklad charty možno nájsť v oddiele 5.1 časti III príručky.

Do úvahy vezmite tento zoznam ustanovení charty. Týka sa prípad niektorých z uvedených nárokov?

Prípad sa týka základného práva, ktoré je vo svojej podstate obmedzené na fyzické osoby. Z toho vyplýva, že nedošlo k porušeniu základného práva, ktoré právnickým osobám priznáva právo EÚ.

Do úvahy vezmite tento zoznam ustanovení charty. Týka sa prípad niektorých z uvedených nárokov?

Prípad sa týka základného práva, ktoré priznáva charta; nie je však isté, či sa podľa práva EÚ jeho ochrana rozširuje aj na právnické osoby.
Môžete prejsť na ďalšiu otázku, ale ak zistíte, že prípad patrí do rozsahu pôsobnosti práva EÚ, majte na pamäti, že to samo osebe nepreukazuje, či dotknutá osoba môže uplatniť predmetné základné právo. Prejdite na ďalšiu otázku.

Prípad sa netýka základného práva, ktoré priznáva charta.
Avšak pred prijatím záveru, že základné práva EÚ nie sú pre prípad relevantné, zohľadnite skutočnosť, že charta nie je jediným zdrojom ochrany základných práv v rámci EÚ. Od sedemdesiatych rokov minulého storočia, keď neexistovala listina práv EÚ, Európsky súdny dvor priznával ochranu základným právam tým, že ich povýšil na všeobecné zásady práva EÚ. Tie sú Lisabonskou zmluvou potvrdené ako zdroje základných práv EÚ. Ďalšie informácie sú uvedené v oddiele 2.3 časti I príručky.
Ak sa prípad môže týkať základného práva uznávaného ako všeobecná zásada práva EÚ, prejdite na ďalšiu otázku kontrolného zoznamu. Všeobecné zásady práva EÚ sú podobne ako charta záväzné pre inštitúcie, orgány, úrady a agentúry EÚ a pre členské štáty iba pri vykonávaní práva EÚ.
Naopak, ak pre prípad nie sú relevantné ani nároky vyplývajúce z charty, ani všeobecné zásady práva EÚ, je pravdepodobné, že prípad sa netýka porušenia základného práva EÚ.

Kto je príčinou údajného porušenia?
Pred výberom odpovede odporúčame prečítať si príslušný oddiel príručky, ako je uvedené nižšie:
Údajné porušenie vyplývalo z:

Na vykonávanie svojich úloh prijímajú inštitúcie, orgány, úrady a agentúry EÚ právne akty (pozri článok 288 ZFEÚ a oddiel 2 časť II príručky).
Ide o právne záväzné alebo právne nezáväzné akty.
Podľa článku 288 ZFEÚ sú typické právne záväzné akty EÚ nariadenia, smernice a rozhodnutia; medzinárodné dohody uzatvorené Úniou so štátmi mimo EÚ alebo s inými medzinárodnými organizáciami majú takisto právne záväzné účinky.
Podľa toho istého ustanovenia sú typické právne nezáväzné akty EÚ odporúčania a stanoviská.
Môžu sa však prijať aj akty s odlišnými označeniami. Podľa ustálenej judikatúry sa ich účinky posudzujú podľa jednotlivých prípadov s cieľom stanoviť, či sa z hmotného hľadiska môžu prirovnať k (formálne) právne záväzným aktom.
Bez ohľadu na povahu aktu majú inštitúcie, orgány, úrady a agentúry EÚ povinnosť dodržiavať chartu, ktorá sa rozširuje na všetky činnosti, ktoré vykonávajú. Avšak prostriedky, ktoré sú k dispozícii s cieľom reagovať na porušenie vyplývajúce z opatrenia EÚ, sa líšia v závislosti od povahy a účinkov aktu.

Na základe vysvetlenia uvedeného v oddiele 2.1 časti II príručky pozostáva údajné porušenie základného práva z:
Nadobudol akt účinnosť pred 1. decembrom 2009 alebo po 1. decembri 2009

Charta je uplatniteľná. Prejdite na ďalšiu otázku s cieľom určiť dostupné prostriedky súdnej ochrany.

Dátum, kedy sa charta EÚ stala právne záväznou, t. j. deň, keď Lisabonská zmluva právne nadobudla platnosť.

Kedy sa vyskytli skutočnosti, ktoré predstavujú údajné porušenie charty EÚ?

Keď došlo k porušeniu, charta nebola právne záväzná. V tom čase však boli základné práva chránené ako všeobecné zásady práva EÚ. Odporúčame overiť si, či Súdny dvor priznal takéto postavenie základným právam, ktoré sú predmetom prípadu (ďalšie informácie sú uvedené v oddiele 2.3 časti I príručky). Ak je to tak, prejdite na ďalšiu otázku. V opačnom prípade je pravdepodobné, že k porušeniu základného práva nedošlo.

Charta je uplatniteľná. Prejdite na ďalšiu otázku s cieľom určiť dostupné prostriedky súdnej ochrany.

K závažnému skutku, ktorý je údajne v rozpore s chartou, došlo:

Keď došlo k porušeniu, charta nebola právne záväzná. V tom čase však boli základné práva chránené ako všeobecné zásady práva EÚ. Odporúčame overiť si, či Súdny dvor priznal takéto postavenie základným právam, ktoré sú predmetom prípadu (ďalšie informácie sú uvedené v oddiele 2.3 časti I príručky). Ak je to tak, prejdite na ďalšiu otázku. V opačnom prípade je pravdepodobné, že k porušeniu základného práva nedošlo.

Charta je uplatniteľná. Prejdite na ďalšiu otázku s cieľom určiť dostupné prostriedky súdnej ochrany.

Kedy došlo k údajnému porušeniu?
The EU Charter has been legally binding since 1st December 2009, the date when the Lisbon Treaty entered into force. The alleged violation occurred:
K porušeniu došlo konkrétne:

V čase skutočností charta nebola právne záväzná. V tom čase boli však základné práva chránené ako všeobecné zásady práva EÚ. Odporúčame overiť si, či Súdny dvor priznal takéto postavenie základným právam, ktoré sú predmetom prípadu (ďalšie informácie o všeobecných zásadách práva EÚ sú uvedené v oddiele 2.3 časti I príručky).
Ak nie, je pravdepodobné, že k porušeniu základného práva EÚ nedošlo.
Ak áno, prejdite na ďalšiu otázku s cieľom zistiť, či prípad patrí do rozsahu pôsobnosti práva EÚ: všeobecné zásady práva EÚ sa podobne ako charta uplatňujú len na vnútroštátne akty, ktorými sa vykonáva právo EÚ.

Patrí prípad do rozsahu pôsobnosti práva EÚ?
According to Article 51(1), the Charter states that the provisions thereof are binding on the Member States “only when they are implementing EU law”. The national provision at issue:

Aby bolo možné opierať sa o ochranu vyplývajúcu z charty, nestačí tvrdiť, že prípad sa týka porušenia základného práva priznaného chartou.
Musí sa stanoviť, či sa na prípad uplatňuje pravidlo primárneho alebo sekundárneho práva EÚ iné ako údajne porušené ustanovenie(-ia) charty (inými slovami, skutková podstata prípadu patrí do osobnej, vecnej a časovej pôsobnosti tohto pravidla). Uplatňovanie uvedeného pravidla takisto znamená uplatňovanie charty.
Oddiel 2 časť III príručky poskytuje prehľad najbežnejších situácií, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti práva Únie, a to na základe existujúcej judikatúry Súdneho dvora.
Nasledujúce otázky sú zamerané na poskytnutie praktickej pomoci s cieľom stanoviť, či predmetný prípad patrí do rozsahu pôsobnosti práva Únie.
Upozorňujeme, že ak prípad nepatrí do rozsahu pôsobnosti práva EÚ, znamená to, že každá dotknutá osoba (osoby) má (majú) k dispozícii akúkoľvek ochranu údajne porušených základných práv. Táto ochrana je však dostupná na základe vnútroštátnych zdrojov alebo EDĽP, a nie ustanovení charty.

Týka sa vec práva priznaného jednotlivcom právnymi predpismi EÚ?

Podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora „v prípade neexistencie pravidiel EÚ, ktorými sa upravuje daná záležitosť, prináleží právnemu poriadku každého členského štátu, aby určil príslušné súdy a stanovil podrobné procesné pravidlá upravujúce žaloby na zabezpečenie ochrany práv, ktoré jednotlivcom vyplývajú priamo z práva EÚ“ (pozri napríklad vec C-276/01 Steffensen, bod 60).
Charta (najmä článok 47 o účinnej súdnej ochrane) sa uplatňuje na vnútroštátne procesné ustanovenia, ktorými sa bez ohľadu na to, či boli prijaté na tento konkrétny účel, upravuje výkon práv priznaných jednotlivcom právom EÚ pred vnútroštátnymi súdmi.
Pozri príklad uvedený v bode 3 oddielu 2 časti III príručky.
Preto si musíte overiť, či sa predmetný prípad týka práva – iného ako údajne porušeného základného práva – ktoré sa priznáva jednotlivcom právne záväzným aktom EÚ alebo ustanovením primárneho práva EÚ (t. j. ustanovením zmlúv EÚ, ako sú napríklad ustanovenia o voľnom pohybe tovaru, služieb, kapitálu, pracovníkov a občanov EÚ).

Týka sa prípad porušenia povinnosti podľa práva EÚ?

V opatreniach práva EÚ sa čoraz častejšie vyžaduje, aby členské štáty stanovili účinné, primerané a odrádzajúce sankcie za porušovanie osobitných povinností stanovených uvedenými aktmi alebo ich vykonávacími právnymi predpismi.
Členské štáty môžu túto povinnosť splniť prijatím osobitných sankcií, ktoré musia spĺňať požiadavky na ochranu základných práv stanovené v charte. Členské štáty sa však môžu takisto rozhodnúť, že sa budú opierať o sankcie, ktoré už boli stanovené za (porovnateľné) vnútroštátne delikty. V tomto prípade sa na chartu možno odvolávať len vtedy, keď sa tieto sankcie uplatňujú za porušenie povinnosti vyplývajúcej z práva EÚ. Pozri príklad uvedený v bode 4 oddielu 2 časti III príručky.
Musíte si preto overiť, či sa predmetný prípad týka porušenia povinnosti vyplývajúcej z právne záväzného aktu EÚ alebo ustanovenia primárneho práva EÚ.

See the explanation of this situation in Section 2 Part III of the Tutorial, no. 7.
Existuje nejaké právne záväzné opatrenie EÚ, ktoré je pre prípad relevantné?
Mr X is a third country national who has legally resided in the Member State Y since 2005. In 2016, his application for a housing benefit was rejected, on the ground that the funds for third-country nationals were exhausted. The national law concerning the housing benefit at issue foresees different criteria as regards the granting of the benefit, depending on the personal status of the applicant; in particular, the criteria applied to third-country nationals are less favorable than those applied to EU citizens. Whilst no EU measure concerning specifically the granting of housing benefits, Article 11(1) of on the status of third-country nationals who are long-term residents stipulates: “‘Long-term residents shall enjoy equal treatment with nationals as regards: (d) social security, social assistance and social protection as defined by national law”. If Mr X enjoys the status of long-term resident under Directive 2003/109/EC, this Directive is relevant to the case and may trigger the application of the Charter. This example draws on Case C-571/10 Kamberaj
Aký je vzťah medzi ustanovením EÚ a dotknutým vnútroštátnym právnym ustanovením?
See the explanation of this situation in Section 2 Part III of the Tutorial, no. 1.
See the explanation of this situation in Section 2 Part III of the Tutorial, no. 2.
See the explanation of this situation in Section 2 Part III of the Tutorial, no. 8.
V dotknutom vnútroštátnom ustanovení sa vymedzuje osobitný pojem alebo kategória, ktoré sú uvedené v dotknutom opatrení EÚ, pričom toto vymedzenie zákonodarca EÚ ponecháva na členské štáty.
Vysvetlenie tejto situácie je uvedené v oddiele 2 časti III príručky, č. 6.

ZÁVER
Charta je uplatniteľná.
To však neznamená, že prípad zahŕňa porušenie charty. Predovšetkým väčšina základných práv, ktoré priznáva charta, nie je absolútna. To znamená, že právo môže podliehať obmedzeniam v súlade s požiadavkami charty. Oddiely 4 až 6 časti III príručky poskytujú určité usmernenia užitočné na pochopenie toho, či skutočne došlo k porušeniu charty.
Súdny dvor Európskej únie je však jediným orgánom, ktorý môže vyhlásiť, že akt EÚ alebo jeho ustanovenie sú nezlučiteľné s chartou. Toto preskúmanie sa môže začať podaním žaloby o neplatnosť alebo prostredníctvom prejudiciálneho konania o platnosti. Ďalšie informácie o týchto prostriedkoch súdneho preskúmania sú uvedené v oddiele 4 časti I príručky.
Ak sa domnievate, že akt EÚ alebo jeho ustanovenie sú nezlučiteľné s chartou, musíte si overiť dátum uverejnenia alebo oznámenia dotknutého aktu. Ak dátum nie je dostupný, zistite deň, kedy sa osoba, ktorá tvrdí, že došlo k porušeniu základného práva, dozvedela o akte.
Ak od dátumu porušenia uplynuli viac ako 2 mesiace, lehota na podanie žaloby o neplatnosť aktu uplynula. Platnosť aktu možno napadnúť návrhom na začatie prejudiciálneho konania na Súdnom dvore. Ďalšie informácie o rôznych prostriedkoch súdnej a mimosúdnej ochrany, ktoré sú dostupné ako ochrana voči údajnému porušeniu, sú k dispozícii v oddiele 4 časti I a oddiele 5 časti I príručky.
Ak od dátumu porušenia uplynuli menej ako 2 mesiace, lehota na podanie žaloby o neplatnosť (článok 263 ZFEÚ) aktu neuplynula.
Skontrolujte, či sú splnené ostatné podmienky (najmä aktívna legitimácia). Ďalšie informácie sú uvedené v oddiele 4 časti I.
Ak nie, platnosť aktu možno spochybniť podaním návrhu na začatie prejudiciálneho konania na Súdnom dvore. Ďalšie informácie sú uvedené opäť v oddiele 4 časti I.

ZÁVER
K údajnému porušeniu došlo, keď sa právo EÚ neuplatňovalo na dotknutý členský štát. Uplatniteľná preto nie je ani charta, ani základné práva chránené ako všeobecné zásady práva EÚ. O ochranu možno požiadať v rámci vnútroštátnych zdrojov ochrany základných práv alebo EDĽP.

ZÁVER
Je pravdepodobné, že charta sa uplatňuje.
Nezabudnite, že týmto kontrolným zoznamom sa rieši predbežná otázka, či je charta uplatniteľná na konkrétny prípad. Skutočnosť, že sa charta uplatňuje, však nevyhnutne neznamená, že k porušeniu charty došlo. Niektoré informácie o tom, ako zistiť, či došlo k porušeniu, sú uvedené v oddieloch 4 až 6 časti III príručky.
V prípade porušenia charty vyplývajúceho z vnútroštátneho ustanovenia, sú príslušné vnútroštátne súdy. Informácie o tom, aké druhy ochrany môže vnútroštátny súd poskytnúť, je možné nájsť v oddiele 7 časti III príručky.

ZÁVER
Je pravdepodobné, že charta sa neuplatňuje na tento prípad.
Upozorňujeme, že tento kontrolný zoznam slúži len na informačné účely. Neposkytuje žiadne záväzné odporúčania. Judikatúra Súdneho dvora týkajúca sa rozsahu uplatňovania charty je okrem toho dynamická.

ZÁVER
Podľa článku 288 ZFEÚ môžu inštitúcie Únie prijať tieto právne záväzné akty: nariadenia, smernice a rozhodnutia.
Ďalšou kategóriou právne záväzných aktov sú rámcové rozhodnutia. Pred nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy (1. decembra 2009) sa takéto akty používali v oblasti justičnej a policajnej spolupráce v trestných veciach. Lisabonskou zmluvou sa táto kategória zrušila, ale niektoré rámcové rozhodnutia sú stále v platnosti. Napríklad rámcové rozhodnutie Rady 2002/584/SVV z 13. júna 2002 o európskom zatykači a postupoch odovzdávania osôb medzi členskými štátmi a rámcové rozhodnutie Rady 2008/913/SVV z 28. novembra 2008 o boji proti niektorým formám a prejavom rasizmu a xenofóbie prostredníctvom trestného práva.
Rámcové rozhodnutia sú podobné smerniciam, keďže sa nimi vyžaduje, aby členské štáty dosiahli výsledok bez toho, aby prostriedky na jeho dosiahnutie boli presne uvedené; ich ustanovenia však nemôžu mať priamy účinok (nemožno sa o ne opierať s cieľom zrušiť odchylné vnútroštátne ustanovenia).

ZÁVER
„Relevantné pre prípad“ znamená opatrenie EÚ, ktoré sa týka predmetu prípadu. Pozornosť sa musí venovať všetkým jeho okolnostiam: prečítajte si tento príklad pred výberom odpovede.
Pán X je štátnym príslušníkom tretej krajiny a od roku 2005 má oprávnený pobyt v členskom štáte Y. V roku 2016 bola jeho žiadosť o príspevok na bývanie zamietnutá z dôvodu vyčerpania finančných prostriedkov pre štátnych príslušníkov tretích krajín. Vo vnútroštátnych právnych predpisoch týkajúcich sa predmetného príspevku na bývanie sa predpokladajú odlišné kritériá, pokiaľ ide o poskytnutie príspevku, a to v závislosti od osobného postavenia žiadateľa; najmä kritériá uplatňované na štátnych príslušníkov tretích krajín sú menej priaznivé ako kritériá uplatňované na občanov EÚ.
Hoci sa poskytovania príspevkov na bývanie netýka žiadne osobitné opatrenie EÚ, v článku 11 ods. 1 smernice 2003/109/ES o právnom postavení štátnych príslušníkov tretích krajín, ktoré sú osobami s dlhodobým pobytom, sa stanovuje: „Osoby s dlhodobým pobytom majú nárok na rovnaké zaobchádzanie ako štátni príslušníci vo vzťahu k: d) sociálnemu zabezpečeniu, sociálnej pomoci a sociálnej ochrany, ako je vymedzené vo vnútroštátnom práve“.
Ak má pán X postavenie osoby s dlhodobým pobytom podľa smernice 2003/109/ES, táto smernica je pre prípad relevantná a môže znamenať uplatňovanie charty.

ZÁVER
Ak neviete, či existujú právne záväzné pravidlá EÚ, ktoré sa uplatňujú na váš prípad, môžete konzultovať Eur-Lex, oficiálnu databázu právnych predpisov EÚ.
Odporúča sa vyhľadávanie v právnych predpisoch EÚ pomocou možnosti „Oblasť“ pod filtrom „Téma“. Táto možnosť poskytuje zoznam tém, na ktoré sa vzťahujú právne predpisy EÚ. Navrhovaná cesta pre toto vyhľadávanie je:
Eur-lex → Právo EÚ a súvisiace dokumenty → Právne predpisy EÚ → Vyhľadávanie v právnych predpisoch.
Potom prejdite dole až k filtru „Téma“ a zvoľte „Oblasť“. Jednotlivé témy nájdete pod ikonou +. Po výbere témy (tém) kliknite na ikonu „Vyhľadať“.
Nezabudnite vybrať len právne záväzné nástroje EÚ (nariadenia, smernice a rozhodnutia) a vždy skontrolujte, či je vybraný nástroj účinný (pod názvom vybraného nástroja sa zobrazí zelené alebo červené svetlo: označuje, či je dokument v čase vyhľadávania stále účinný; dátum, kedy dokument nadobudol účinnosť, môžete zistiť v jednom z jeho záverečných ustanovení). V prípade smernice overte aj to, či uplynula lehota na jej vykonanie v rámci vnútroštátnych právnych poriadkov (túto lehotu nájdete v jednom zo záverečných ustanovení smernice).

ZÁVER
1. Ako prvý krok si vyberte predmetné základné právo v znení charty.
Zohľadnite zoznam opatrení EÚ, pre ktoré je vybrané ustanovenie obzvlášť relevantné: je niektoré z nich uplatniteľné na prípad? Zohľadnite príslušnú judikatúru: existuje prípad, ktorý sa týka podobnej situácie, ako je vaša?
2. Ako druhý krok rozšírte vyhľadávanie na oficiálnu databázu Európskeho súdneho dvora Curia. Postupujte takto: Curia; Vyhľadávanie; následne vo formulári pre vyhľadávanie vyberte:
- v časti „Stav vecí“: ukončené veci;
- v časti „Súd“: Súdny dvor
- v časti „Citácie judikatúry alebo právnych predpisov“/„Kategória“: Zmluva, potom Charta základných práv, následne vyberte článok, ktorý hľadáte.
Zohľadnite príslušnú judikatúru: existuje prípad, ktorý sa týka podobnej situácie, ako je vaša?
3. Ako tretí krok rozšírte vyhľadávanie na oficiálnu databázu právnych predpisov EÚ Eur-Lex podľa tohto postupu: Eur-Lex; Právo EÚ a súvisiace dokumenty; Právne predpisy; Vyhľadávanie v právnych predpisoch; Téma; Oblasť.

ZÁVER
Prípad by sa mal riešiť na vnútroštátnej úrovni.

Napíšte nám, ak máte technický problém, problém s obsahom stránky alebo chcete poskytnúť spätnú väzbu