If you wish to bring a case to court, you should bear in mind that there are certain national procedural rules to be followed. These vary depending on the way in which a case is referred to court, but their essential purpose is to help you to present the relevant matters of fact and law in a sufficiently clear and complete manner to allow the court to assess the admissibility and the merits of your case.

The ways in which a case is referred to court vary from one Member State to another. There are also variations within a Member State depending on the nature and circumstances of the application and the type of court. Referral to some courts for particular types of cases may require you to fill in a form or to assemble a whole file on the case. In some cases, it can be done orally.

These variations are explained by the fact that the disputes brought before the courts are also very diverse: by their nature they may be more or less difficult to resolve. It is very important to ensure that nothing is missing, to facilitate the work of the judge, allow the other party to defend itself properly and ensure that the whole procedure goes smoothly.

Please select the relevant country's flag to obtain detailed national information.

When you are involved in litigation in a case where not all the facts of the case are connected with the same country you should check which law will be applied by the court in making a decision.

1 Musím sa bezpodmienečne obrátiť na súd alebo mám inú možnosť?

V niektorých prípadoch je lepšie využiť „systém alternatívneho riešenia sporov“ (pozrite si príslušný informačný balíček).

2 Je stanovená nejaká lehota, dokedy sa musím obrátiť na súd?

Lehoty na podanie žaloby na súd závisia od povahy veci. Na otázky týkajúce sa lehôt vám odpovie právnik alebo úrad, ktorý poskytuje občanom informácie o prístupe k spravodlivosti.

3 Mám sa obrátiť na súd v tomto členskom štáte?

Pozrite si informačný balíček „Príslušnosť súdov“.

4 Ak áno, na ktorý súd v tomto členskom štáte sa mám obrátiť vzhľadom na moje bydlisko a bydlisko odporcu alebo vzhľadom na iné aspekty môjho prípadu?

Pozrite si informačný balíček „Príslušnosť súdov – Belgicko“.

5 Na ktorý súd v tomto členskom štáte sa mám obrátiť vzhľadom na predmet žaloby a výšku hodnoty sporu?

Pozrite si informačný balíček „Príslušnosť súdov – Belgicko“.

6 Môžem žalobu podať sám alebo to musím urobiť cez sprostredkovateľa, napríklad cez advokáta?

Účastníci konania sa v súlade s oddielom 728 ods. 1 belgického súdneho poriadku (Gerechtelijk Wetboek) musia dostaviť osobne alebo ich musí zastupovať právnik.

S výnimkou konaní na kasačnom súde (Hof van Cassatie) (oddiely 478 a 1080 súdneho poriadku) sa teda účastníci konania môžu osobne dostaviť na všeobecné súdy a sami predložiť svoje vyjadrenie a obhajobu. Súd im však môže túto možnosť odoprieť v prípade, že zistí, že nedokážu primerane alebo plnohodnotne diskutovať o veci v dôsledku svojej povahy alebo neskúsenosti (oddiel 758 súdneho poriadku).

Účastníci konania, ktorí sa rozhodnú nezačať konanie na súde osobne, môžu využiť služby právnika.

Podľa súdneho poriadku je zastupovanie účastníkov konania pred súdmi v zásade vyhradené pre právnikov. V oddiele 440 súdneho poriadku sa stanovuje, že výsady monopolu zastupovania sa týkajú práva obrátiť sa na súd, dostaviť sa a byť obhajovaný treťou osobou. Členovia advokátskej profesie takisto majú monopol podpisovať jednostranné návrhy, pokiaľ v zákone nie je stanovené inak (oddiel 1026 ods. 5 súdneho poriadku).

Na kasačnom súde je účasť právnika, ktorý má titul advokáta kasačného súdu, zákonnou požiadavkou. Táto požiadavka sa nevzťahuje na občianskych účastníkov trestnoprávnych konaní (oddiel 478 súdneho poriadku).

Zákon však obsahuje niekoľko výnimiek zo zásady uvedenej v oddiele 728 súdneho poriadku, v ktorom sa stanovuje, že účastníci konania sa musia dostaviť osobne alebo ich pri začatí konania a v jeho priebehu musí zastupovať právnik (oddiel 728 ods. 1 a 2 súdneho poriadku).

Právo zastupovať účastníka konania zahŕňa aj právo začať konanie.

Na občianskom zmierovacom súde, obchodnom súde a pracovných tribunáloch môže účastníka konania zastupovať nielen právnik, ale aj manžel/manželka účastníka, jeho pokrvný príbuzný alebo príbuzný z manželstva, ktorý má písomnú plnú moc a súd ho akceptuje (oddiel 728 ods. 2 súdneho poriadku).

V prípade pracovných tribunálov (oddiel 728 ods. 3 súdneho poriadku):

• Zamestnanca (robotníka alebo administratívneho zamestnanca) zastupuje delegát organizácie zastupujúcej zamestnancov (zástupca odborového zväzu), ktorý má písomnú plnú moc. Zástupca odborového zväzu môže v mene zamestnanca vykonávať všetky úkony, ktoré patria do jeho právomoci, môže sa obrátiť na súd a môže prijímať všetku komunikáciu v súvislosti s postupmi a rozhodovaním v spore.
• Samostatne zárobkovo činné osoby môže takisto zastupovať delegát organizácie zastupujúcej samostatne zárobkovo činné osoby v sporoch týkajúcich sa ich práv a povinností v tomto postavení alebo v postavení osôb so zdravotným postihnutím.
• V sporoch týkajúcich sa uplatňovania zákona zo 7. augusta 1974, ktorým sa zavádza právo na životné minimum, a v sporoch týkajúcich sa uplatňovania organického zákona z 8. júla 1976 o verejných centrách sociálneho zabezpečenia (openbare centra voor maatschappelijk welzijn – OCMW) môže účastníkovi konania pomáhať alebo ho môže zastupovať delegát zo sociálnej organizácie zastupujúcej záujmy ľudí, na ktorých sa vzťahujú príslušné právne predpisy.

Právnické osoby, napríklad obchodné spoločnosti, sa smú dostaviť iba osobne (teda prostredníctvom príslušných orgánov) alebo ich môže zastupovať právnik. Nesmú využiť výnimku podrobnejšie vysvetlenú ďalej, ktorá je stanovená v oddiele 728 ods. 2 súdneho poriadku.

Okrem uvedených výnimiek existuje aj niekoľko zákonných výnimiek týkajúcich sa starostlivosti o deti a únosu detí.

Konkrétnejšie sa to týka vecí začatých na základe:

• Haagskeho dohovoru z 25. októbra 1980 o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí, ktorý obsahuje ustanovenia o návrate dieťaťa, dodržiavaní opatrovníckeho práva alebo práva na rodičovský prístup alebo o organizácii práv na rodičovský prístup priznaných v inej krajine, a
• Európskeho dohovoru z 20. mája 1980 o uznávaní a výkone rozhodnutí týkajúcich sa starostlivosti o deti a o obnove starostlivosti o deti.

V týchto prípadoch môže žalobcu zastupovať prokurátor (oddiel 1322quinquies súdneho poriadku), ak žalobca podal príslušný návrh ústrednému orgánu.

Postup určovania, či osoba môže začať konanie sama, alebo sa vyžaduje pomoc právnika, je vo všeobecnej rovine opísaný v predchádzajúcom texte. Takisto je potrebné rozlišovať podľa toho, akým spôsobom možno podať žalobu.

Belgické právne predpisy obsahujú rôzne spôsoby začatia konania na súde. Konanie možno začať predvolaním, dobrovoľným dostavením sa, spoločným návrhom účastníkov konania alebo jednostranným návrhom (pozri ďalej). Konanie sa začína podaním návrhu, teda žaloby na obranu práv určitej osoby.

Konanie sa v zásade začína doručením oznámenia súdnym úradníkom, ktorým sa účastník predvolá pred súd (oddiel 700 súdneho poriadku). Dobrovoľné dostavenie sa, spoločný návrh účastníkov konania a jednostranný návrh predstavujú výnimky z tejto všeobecnej zásady.

V tabuľkách uvedených ďalej sa uvádza, kto vykonáva príslušné úkony a či je nutné zastúpenie právnikom v závislosti od spôsobu, akým sa začína konanie.

Obsah úkonu v závislosti od spôsobu, akým sa začína konanie:

Zvyčajný spôsob začatia konania je prostredníctvom predvolania. Neexistuje obmedzenie, pokiaľ ide o predmet.

Spoločný návrh účastníkov konania (oddiely 1034a až 1034sexies súdneho poriadku) možno využiť v rôznych prípadoch stanovených v zákone. Najvýznamnejšie ustanovenia týkajúce sa začatia konania prostredníctvom spoločného návrhu účastníkov konania sú oddiely 704, 813, oddiel 1056 ods. 2, oddiely 1193bis, 1239, 1253ter, 1254, 1320, 1344bis, 1371bis a oddiel 1454 druhá veta súdneho poriadku a oddiely 331, 331bis a 340f občianskeho zákonníka (Burgerlijk Wetboek).

Tieto oddiely sa týkajú najmä:

• dobrovoľného zastupovania,
• odvolania,
• osobitného predaja nehnuteľnosti,
• výživného (návrhov na priznanie, zvýšenie, zníženie alebo zrušenie výživného),
• návrhov týkajúcich sa nájmu/nájomných zmlúv,
• ochrany osôb,
• konaní týkajúcich sa práv a povinností vychádzajúcich z rodinných vzťahov,
• rozvodu,
• predbežného rozpočtu na účely obstavenia.

Konanie sa začína podaním návrhu úradníkovi súdneho registra alebo doručením návrhu doporučenou zásielkou súdnemu registru. Úradník súdneho registra predvolá účastníkov konania, aby sa dostavili na prejednávanie v deň stanovený sudcom.

Jednostranný návrh (oddiely 1025 až 1034 súdneho poriadku) možno využiť len v prípadoch výslovne uvedených v zákone, najmä v oddieloch 584, 585, 588, 594, 606, 708, 1149, 1168, 1177, 1186 až 1189, 1192 a 1195 súdneho poriadku. Používa sa aj v prípadoch, v ktorých nemožno začať sporné konanie, pretože neexistuje odporca.

Jednostranný návrh sa preto používa hlavne pri jednostranných konaniach, napríklad vo veciach absolútnej núdze.

Jednostranný návrh musí podpísať právnik, pokiaľ sa v zákone nestanovuje inak, inak bude neplatný.

Zastúpenie právnikom je preto v zásade povinné na začatie konania v prípade jednostranného návrhu.

Ak sa spor týka veci, ktorá patrí do príslušnosti týchto súdov, účastníci konania sa na ne môžu dobrovoľne dostaviť:

• súd prvého stupňa,
• pracovný tribunál,
• obchodný súd,
• občiansky zmierovací súd alebo
• policajný súd v prípade občianskoprávnych konaní.

V prípade dobrovoľného dostavenia sa účastníci konania, ktorí žiadajú o vydanie rozhodnutia, podpíšu vyhlásenie v dolnej časti záznamu vypracovaného súdom.

Týmto úsporným a časovo nenáročným spôsobom možno na príslušnom súde začať všetky sporné konania.

7 Kde mám podať návrh na začatie konania: v podateľni, v kancelárii alebo na inom mieste?

Každý, kto chce začať konanie na súde, sa môže obrátiť na podateľňu alebo register tohto súdu.

Ak dokumentom, ktorým sa začína konanie, je predvolanie, súdny úradník zabezpečí doručenie príkazu a požiada súdny register, aby ho po predložení originálu alebo podľa potreby kópie doručeného predvolania zapísal do zoznamu vecí (oddiel 718 súdneho poriadku). Súdny register vedie evidenciu všetkých vecí (zoznam vecí). Zápis do zoznamu vecí je platný len vtedy, keď sa uskutoční najneskôr deň pred dňom pojednávania, na ktoré bolo doručené predvolanie. Všeobecný zoznam vecí je verejný (oddiel 719 súdneho poriadku). Odporcovia tak môžu skontrolovať, či vec, v súvislosti s ktorou boli predvolaní, bola zapísaná do všeobecného zoznamu vecí.

V prípade dobrovoľného dostavenia sa účastníci konania alebo ich právnici požiadajú súdny register o zápis veci do zoznamu vecí.

Spoločný návrh účastníkov konania podáva navrhovateľ alebo jeho právnik úradníkovi súdneho registra alebo ho pošle súdnemu registru doporučenou zásielkou v takom počte kópií, koľko je účastníkov konania (oddiel 1034quinquies súdneho poriadku).

Jednostranný návrh posiela právnik dvojmo súdu, ktorý žiada o rozhodnutie o návrhu. Podáva sa aj na súdny register (oddiel 1027 súdneho poriadku).

8 V akom jazyku môžem podať návrh? Môžem podať návrh ústne alebo ho musím podať v písomnej forme? Môžem poslať návrh faxom alebo elektronickou poštou?

Pokiaľ ide o používanie jazykov, je potrebné vychádzať zo zákona z 15. júna 1935 o používaní jazykov v súdnych veciach (wet van 15 juni 1935 op het gebruik de talen in gerechtszaken) (uverejneného v periodiku Moniteur belge/Belgisch Staatsblad, 22.6.1935). Tento zákon upravuje používanie jazykov na občianskych a obchodných súdoch v Belgicku.

V zásade sa jazyk určuje podľa geografickej polohy príslušného súdu. Podľa oddielu 42 zákona sa rozlišujú tri jazykové regióny: francúzsky, holandský a nemecký jazykový región. Existuje aj dvojjazyčná aglomerácia mesta Brusel (francúzština/holandčina), ktorá na účely uplatňovania zákona zahŕňa tieto obce: Anderlecht, Auderghem, Berchem-Sainte-Agathe, Brusel, Etterbeek, Evere, Forest, Ganshoren, Ixelles, Jette, Koekelberg, Molenbeek-Saint-Jean, Saint-Gilles, Saint-Josse-ten-Noode, Schaerbeek, Uccle, Watermael-Boitsfort, Woluwé-Saint-Lambert a Woluwé-Saint-Pierre.

Za určitých okolností však vec možno postúpiť súdu, ktorý používa iný jazyk konania. Za určitých podmienok možno požiadať o zmenu jazyka konania, a to v zásade na začiatku konania.

Text nároku: nárok, ktorý sa podáva predvolaním, spoločným návrhom účastníkov konania alebo jednostranným návrhom, musí byť v písomnej forme a musí spĺňať osobitné procesné požiadavky. Po zapísaní veci do všeobecného zoznamu vecí súdu úradník súdneho registra otvorí procesný spis. Procesný spis sa pošle na súd, na ktorom sa začína konanie. Ak ide o odvolanie na druhostupňovom súde alebo podanie na kasačnom súde, pošle sa aj do registra príslušného vyššieho súdu.

V súčasnosti nie je možné začať konanie faxom alebo e-mailom.

9 Sú nejaké osobitné tlačivá na podávanie žalôb, a ak nie, akým spôsobom musím podať návrh? Aké sú náležitosti návrhu?

V zákone nie sú stanovené predtlačené formuláre na začatie konaní. Návrh na začatie konania však musí obsahovať niekoľko informácií, bez ktorých je podľa zákona neplatný.

Súdne predvolanie, spoločný návrh účastníkov konania alebo jednostranný návrh musia spĺňať niekoľko zákonných požiadaviek stanovených v súdnom poriadku, inak budú neplatné. Tieto povinné náležitosti sa týkajú najmä osobných informácií o účastníkoch konania, predmetu návrhu, určenia príslušného súdu a dátumu súdneho pojednávania.

Súdne predvolanie teda musí okrem iného obsahovať tieto informácie (oddiely 43 a 702 súdneho poriadku):

• podpis súdneho úradníka,
• priezvisko, mená a bydlisko navrhovateľa, prípadne jeho číslo v národnom registri alebo číslo spoločnosti,
• priezvisko, mená a bydlisko alebo, ak neexistuje trvalé bydlisko, aktuálnu adresu osoby, ktorej sa predvolanie doručuje,
• predmet a krátke zhrnutie žalobných tvrdení,
• súd, na ktorom sa konanie začína,
• deň, mesiac, rok a miesto doručenia predvolania a
• údaje o mieste, dátume a čase súdneho pojednávania.

Spoločný návrh účastníkov konania (oddiel 1034ter súdneho poriadku) má obsahovať:

• deň, mesiac a rok,
• priezvisko, meno a bydlisko navrhovateľa, prípadne jeho pracovnú pozíciu a číslo v národnom registri alebo číslo spoločnosti,
• priezvisko, meno, miesto bydliska a prípadne titul osoby, ktorej sa predvolanie doručuje,
• predmet a krátke zhrnutie žalobných tvrdení,
• súd, na ktorom sa konanie začína,
• podpis navrhovateľa alebo jeho právnika.

Jednostranný návrh musí obsahovať tieto informácie (oddiel 1026 súdneho poriadku):

• deň, mesiac a rok,
• priezvisko, meno a bydlisko navrhovateľa, prípadne jeho pracovnú pozíciu a číslo v národnom registri alebo číslo spoločnosti,
• predmet a krátke zhrnutie žalobných tvrdení,
• určenie súdu, ktorý bude vec prejednávať,
• podpis právnika účastníka konania, pokiaľ nie je v zákone stanovené inak.

V prípade dobrovoľného dostavenia sa na prvom stupni (súd prvého stupňa, pracovný tribunál, obchodný súd, občiansky zmierovací súd alebo policajný súd v občianskoprávnych konaniach) možno návrh na začatie konania podať na základe spoločného návrhu účastníkov konania. Tento návrh musí v dolnej časti obsahovať príslušné podpisy a dátum, v opačnom prípade je neplatný. Návrh je potrebné podať úradníkovi súdneho registra alebo doručiť doporučenou zásielkou súdnemu registru. Podanie návrhu úradníkovi súdneho registra alebo jeho doručenie doporučenou zásielkou sa považuje za službu. Návrh sa zapíše do zoznamu vecí po uhradení prípadných poplatkov registra. Súd stanoví dátum súdneho pojednávania, ak o to účastníci konania alebo jeden z účastníkov konania požiada alebo ak to súd považuje za potrebné, pričom dané súdne pojednávanie sa uskutoční do 15 dní od podania návrhu. Úradník súdneho registra následne bežným listom predvolá účastníkov konania, prípadne ich právnikov, aby sa zúčastnili na pojednávaní stanovenom súdom (oddiel 706 súdneho poriadku).

10 Budem musieť platiť súdne poplatky? Ak áno, kedy? Budem si musieť platiť advokáta už od začiatku?

Áno, súdu sa musia zaplatiť súdne poplatky.

Pri podaní návrhu musí navrhovateľ zaplatiť poplatok uvedený v oddiele 4 ods. 2 zákona z 19. marca 2017, ktorým sa stanovuje rozpočtový fond pre osobitnú právnu pomoc (Wet van 19 maart 2017 tot instelling van een begrotingsfonds voor tweedelijnsrechtsbijstand). Výška tohto poplatku je v súčasnosti 20 EUR.

V priebehu konania musia jeho účastníci zaplatiť určité trovy vyplývajúce z daného konania. Ich výška závisí od postupov, ktoré nariadi súd (vyšetrovacie opatrenia, poplatky a náklady na znalcov, cestovné náklady atď.).

Po skončení konania súd nariadi neúspešnému účastníkovi konania, prípadne navrhovateľovi, ak v konaní neúspešný účastník nie je, uhradiť poplatok za plánovanie, ktorého výška sa líši v závislosti od konkrétneho prípadu. Výška týchto poplatkov je stanovená v oddiele 2691 poriadku registračných, hypotekárnych a súdnych poplatkov (Wetboek der registratie-, hypotheek- en griffierechten) takto:

• občianske zmierovacie súdy alebo policajné súdy: poplatok vo výške 50 EUR,
• súdy prvého stupňa a obchodné súdy: poplatok vo výške 165 EUR,
• odvolacie súdy: poplatok vo výške 400 EUR,
• kasačný súd: poplatok vo výške 650 EUR.

Niektoré veci sú vyňaté z povinnosti zaplatiť poplatok za plánovanie, najmä tie, v ktorých sú príslušné rozhodovať pracovné tribunály, a tie, ktoré sa týkajú konkurzu a súdneho vyrovnania.

Okrem toho trovy v zásade znáša neúspešný účastník konania na základe právoplatného rozhodnutia, prípadne ako je bežné, v súlade s oddielom 1017 súdneho poriadku. Tieto trovy je potrebné zaplatiť alebo vrátiť druhému účastníkovi konania. Trovy vyplývajúce z konania tvoria tieto položky (oddiel 1018 súdneho poriadku):

1. rôzne poplatky spojené so súdnym registrom a registráciou, ako aj súdne kolky zaplatené pred zrušením poriadku súdnych kolkov (Wetboek der zegelrechten);
2. poplatok za súdne dokumenty a s nimi spojené funkčné požitky a odmena;
3. poplatok za doručenie rozsudku;
4. výdavky spojené so všetkými vyšetrovacími opatreniami vrátane poplatkov za výpovede svedkov a znalcov;
5. cestovné náklady a náklady na ubytovanie súdnych úradníkov, úradníkov súdneho registra a účastníkov konania, ak im súd nariadil vykonať danú cestu, a náklady na vypracovanie dokumentov, ak boli príslušné dokumenty vypracované výlučne na účely konania;
6. zákonom stanovený príspevok na trovy právneho zastúpenia druhého účastníka konania, ako sa uvádza v oddiele 1022;
7. poplatky, funkčné požitky a odmena mediátora určeného v súlade s oddielom 1734;
8. príspevok uvedený v oddiele 4 ods. 2 zákona z 19. marca 2017, ktorým sa stanovuje rozpočtový fond pre osobitnú právnu pomoc. Poplatky a odmena právnika nie sú zahrnuté do súdnych trov ako takých. Sú predmetom dohody právnika a klienta. Každý účastník konania teda platí poplatky a odmenu svojmu právnikovi.
   Neúspešný účastník konania je povinný zaplatiť zákonom stanovený príspevok na trovy právneho zastúpenia druhého účastníka konania (oddiely 1018 a 1022 súdneho poriadku). Ide o paušálny príspevok k poplatkom a odmene právnika úspešného účastníka konania založenej na poplatkoch. Výška tejto odmeny založenej na poplatkoch a spôsob, akým sa vypočítava a priznáva, sú uvedené v kráľovskom dekréte z 26. októbra 2007 (koninklijk besluit van 26 oktober 2007).

11 Môžem požiadať o právnu pomoc?

(informačný balíček „Bezplatná právna pomoc“)

12 Kedy sa moja žaloba úradne považuje za podanú? Dajú mi orgány vedieť, či bola alebo nebola moja záležitosť riadne podaná?

Konanie sa považuje za začaté, keď sa zapíše do všeobecného zoznamu vecí, a to aj v prípade dobrovoľného dostavenia sa.

Konania založené na návrhu a konania o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia sa zapisujú do osobitného zoznamu vecí, v ktorom sa uvádza, že boli začaté.

Účastníci konania nedostanú žiadne potvrdenie, ale môžu nahliadnuť do všeobecného zoznam vecí, aby sa presvedčili, že vec bola zapísaná. Po zapísaní konania do zoznamu je súd povinný o veci rozhodnúť.

13 Dostanem presné informácie o priebehu ďalších procesných úkonov (napríklad o lehote na podanie vyjadrenia k žalobe)?

Vo všeobecnosti platí, že informácie týkajúce sa priebehu konania poskytuje právnik účastníka konania, ak ho účastník konania má. Informácie možno získať aj z registra súdu, ktorý vec prejednáva. Súdne predvolanie takisto obsahuje informácie o dátume súdneho pojednávania a súde, ktorý vec prejednáva.

V prvej fáze sa poskytnú osobitné informácie o úvodnom pojednávaní.

V prípade predvolania súdny úradník informuje navrhovateľa o dátume úvodného pojednávania, ktoré predstavuje prvú fázu konania.

V prípade spoločného návrhu účastníkov konania alebo dobrovoľného dostavenia sa účastníkov konania informuje úradník registra.

V prípade jednostranného návrhu sa neuskutoční žiadne pojednávanie. Úradník registra však môže predvolať navrhovateľa, ak mu chce sudca položiť nejaké otázky.

V druhej fáze sa vec pripravuje na súdny proces. Každý účastník konania má lehotu stanovenú zákonom (oddiel 747 ods. 1 súdneho poriadku) na predloženie dokumentov a zistení (písomného odôvodnenia a obhajoby). V prípade nedodržania týchto lehôt možno uložiť sankcie uvedené v oddiele 747 ods. 2 súdneho poriadku.

Keď je vec pripravená na súdny proces a je pripravená obhajoba, účastníci konania požiadajú o stanovenie dátumu pojednávania. Lehota, v ktorej možno stanoviť deň pojednávania, závisí od pracovného vyťaženia súdu a od času, ktorý možno vyčleniť na prejednanie veci. Vzhľadom na procesné otázky, ktoré sa vyskytnú v niektorých veciach (posudky, výsluch účastníkov konania a svedkov atď.), môže byť ťažké vopred určiť celkové trvanie konania. Konanie sa totiž v dôsledku procesných otázok môže prerušiť alebo pozastaviť, či dokonca zrušiť.

Na konci pojednávania sa diskusia uzavrie a súd posúdi vec. Súd musí v zásade vydať rozsudok do jedného mesiaca od prejednania veci v súlade s oddielom 770 súdneho poriadku.

1 Musím sa bezpodmienečne obrátiť na súd alebo mám inú možnosť?

Obrátenie sa na súd je jednou z niekoľkých dostupných alternatív urovnávania sporov.

Pred tým, ako sa strany obrátia na súd, sa môžu najprv pokúsiť vyriešiť svoj spor mimosúdne.

Ak tak strany nedokážu urobiť samy, môžu využiť mediáciu. Mediácia je dobrovoľné a dôverné mimosúdne konanie na urovnanie sporu, pri ktorom mediátor tretej strany pomáha stranám dosiahnuť dohodu. Účasť na konaní je dobrovoľná a strany z neho môžu kedykoľvek odstúpiť.

Mediátor koná nestranne a neukladá riešenie sporu. V rámci mediačného konania sa všetky záležitosti urovnávajú vzájomnou dohodou medzi stranami.

Porady týkajúce sa sporu sú dôverné. Od účastníkov zapojených do mediácie sa vyžaduje, aby nezverejňovali žiadne okolnosti, skutočnosti a dokumenty, o ktorých sa dozvedeli v priebehu konania.

Zoznam mediátorov, ktorých strany môžu osloviť, ak chcú využiť mediáciu na mimosúdne urovnanie sporu, je k dispozícii na webovom sídle ministerstva spravodlivosti. Mnohé súdy zriadili centrá pre urovnávanie sporov a mediáciu, ktoré spolupracujú s mediátormi zo zoznamu.

Ako alternatívny mimosúdny prostriedok nápravy je dostupné aj rozhodcovské konanie. Môže sa používať v majetkových sporoch s výnimkou sporov, ktorých predmetom sú vecné práva alebo vlastníctvo nehnuteľnosti, príspevok na výživu a výživné na dieťa alebo zamestnanecké práva. Rozhodcovské konanie môže poskytovať stály orgán. Prípadne možno začať osobitné konanie s cieľom urovnať konkrétny spor (ad hoc rozhodcovské konanie). Rozhodcovské konanie sa uskutoční, ak strany sporu uzavreli rozhodcovskú zmluvu. Súhlas strán na postúpenie všetkých alebo niektorých sporov na rozhodcovské konanie, ktoré medzi nimi môžu vzniknúť alebo ktoré vznikli v súvislosti s konkrétnym zmluvným alebo mimozmluvným vzťahom, sa uvádza v rozhodcovskej zmluve. Môže to byť vo forme rozhodcovskej doložky v inej zmluve alebo vo forme samostatnej dohody. Rozhodcovská zmluva musí byť v písomnej forme. Písomná forma znamená, že je uvedená v dokumente podpísanom stranami alebo vo výmene listov, telexových správ, telegramov alebo akýchkoľvek iných komunikačných prostriedkov.

Rozhodcovská zmluva existuje aj vtedy, ak odporca písomne alebo na základe žiadosti uvedenej v prepise rozhodcovského konania súhlasil s urovnaním sporu rozhodcovským súdom alebo ak sa odporca zúčastňuje na rozhodcovskom konaní predložením dupliky, poskytnutím dôkazov, predložením protinávrhu alebo sa na rozhodcovskom konaní zúčastňuje bez toho, aby spochybnil právomoc rozhodcovského súdu.

Strany v rozhodcovskej zmluve spresnia rozhodcovskú inštitúciu, ktorej chcú predložiť svoj spor, alebo konkrétneho rozhodcu, ktorého si želajú určiť, a pravidlá rozhodcovského konania, na základe ktorých sa má spor urovnať. Konanie pred rozhodcovským súdom sa zvyčajne riadi pravidlami rozhodcovského konania.

Ďalšie informácie sú uvedené aj na stránke: Právomoci súdov.

2 Je stanovená nejaká lehota, dokedy sa musím obrátiť na súd?

Lehoty na podanie žaloby sa líšia v závislosti od prípadu. Môžu existovať rôzne premlčacie lehoty (ktorými zaniká samotné hmotné právo) alebo prekluzívne lehoty (ktorými zaniká len právo podať žalobu na súd). Ďalšie informácie sú uvedené na stránke: Procesné lehoty.

Aby ste nezmeškali lehotu na podanie žaloby, v každej veci je vhodné poradiť sa s právnikom.

3 Mám sa obrátiť na súd v tomto členskom štáte?

Pozri Právomoci súdov.

4 Ak áno, na ktorý súd v tomto členskom štáte sa mám obrátiť vzhľadom na moje bydlisko a bydlisko odporcu alebo vzhľadom na iné aspekty môjho prípadu?

Všeobecným pravidlom je, že žaloba sa podáva na súd, ktorý je príslušný v mieste, v ktorom má odporca trvalú adresu alebo sídlo.

Existujú však osobitné pravidlá pre určité druhy návrhov v závislosti od postavenia účastníka konania alebo od predmetu sporu. Preto:

Žaloba proti maloletým osobám alebo osobám bez právnej spôsobilosti sa podáva na súd, ktorý je príslušný v mieste, v ktorom má pobyt právny zástupca účastníka konania.

Žaloba proti osobám, ktorých adresa nie je známa, sa podáva na súd, ktorý je príslušný v mieste, v ktorom má pobyt advokát alebo právny zástupca osoby, alebo ak táto osoba nemá advokáta ani právneho zástupcu, na súd, ktorý je príslušný v mieste, v ktorom má pobyt navrhovateľ.

Žaloba proti právnickým osobám sa podáva na súd, ktorý je príslušný v mieste, v ktorom má právnická osoba svoje sídlo. Žalobu týkajúcu sa sporov, ktoré vyplynuli z priamych vzťahov s divíziami alebo pobočkami takýchto inštitúcií alebo osobami, možno prípadne podať na súd, ktorý je príslušný v mieste, v ktorom sa divízia alebo pobočka nachádza.

Žaloba proti štátu a štátnym inštitúciám vrátane ich orgánov a zložiek sa podáva na súd, ktorý je príslušný v mieste, v ktorom vznikli právne vzťahy, z ktorých spor vyplynul, s výnimkou žaloby, ktorá sa má podať na súd, ktorý je príslušný v mieste, v ktorom sa nachádza nehnuteľnosť alebo v ktorom sa vykonáva závet. Ak právne vzťahy vznikli v inej krajine, žaloba sa podáva na príslušný súd v Sofii.

Ak sa návrh týka vecných práv k nehnuteľnosti, rozdelenia spoluvlastníctva alebo stanovenia hraníc nehnuteľnosti alebo obnovenia vlastníckych práv k nehnuteľnosti, žaloba sa podáva na súd, ktorý je príslušný v mieste, v ktorom sa nehnuteľnosť nachádza. Žaloba týkajúca sa zmluvy zakladajúcej alebo prevádzajúcej vecné práva k nehnuteľnosti a ukončenia, zrušenia alebo vyhlásenia neplatnosti zmluvy, ktorej predmetom sú vecné práva k nehnuteľnosti, sa takisto podáva na súd, ktorý je príslušný v mieste, v ktorom sa nehnuteľnosť nachádza.

Žaloba v súvislosti s dedičstvom, úplným alebo čiastočným odvolaním závetu, rozdelením dedičstva alebo zrušením dobrovoľného rozdelenia majetku sa podáva na súd, ktorý je príslušný v mieste, v ktorom sa závet vykonáva. Ak je závetca bulharským štátnym príslušníkom, ale závet sa vykonáva v inej krajine, návrhy uvedené v prvom odseku možno podať na súd, ktorý je príslušný v mieste, v ktorom má závetca svoju poslednú trvalú adresu v Bulharsku, alebo na súd, ktorý je príslušný v mieste, v ktorom sa majetok nachádza.

Žalobu týkajúcu sa peňažných pohľadávok na základe zmluvy možno podať aj na súd, ktorý je príslušný v mieste, v ktorom má dlžník súčasnú adresu.

Žalobu týkajúcu sa príspevku na výživu a výživného na dieťa možno podať aj na súd, ktorý je príslušný v mieste, v ktorom má navrhovateľ trvalú adresu.

Žaloba proti spotrebiteľovi a žaloba spotrebiteľa sa podáva na súd, ktorý je príslušný v mieste, v ktorom má spotrebiteľ súčasnú adresu, alebo ak neexistuje súčasná adresa, v mieste, v ktorom má spotrebiteľ trvalú adresu.

Zamestnanec môže takisto podať žalobu proti svojmu zamestnávateľovi na súd, ktorý je príslušný v mieste jeho obvyklého výkonu práce.

Ak ste utrpeli neodôvodnenú ujmu, môžete podať žalobu na súd, ktorý je príslušný v mieste, v ktorom došlo k ujme.

Poškodená strana môže podať žalobu o náhradu škody podľa Poistného zákonníka (Kodeks za zastrahovaneto) proti poisťovni, záručnému fondu a Národnému úradu bulharských poisťovateľov vozidiel na súd, ktorý je príslušný v mieste, v ktorom mal navrhovateľ v čase, keď došlo k poistnej udalosti, súčasnú alebo trvalú adresu, sídlo alebo miesto poistenia. Žaloba proti odporcom z rôznych súdnych obvodov alebo v súvislosti s majetkom nachádzajúcim sa v iných súdnych obvodoch sa podáva podľa voľby navrhovateľa na súd, ktorý je príslušný v jednom z týchto obvodov.

Príslušnosť priznanú na základe zákona nesmú účastníci konania meniť. Účastníci majetkovoprávneho sporu sa však môžu odchýliť od pravidiel o miestnej príslušnosti podpísaním dohody, ktorá priznáva príslušnosť konkrétnemu súdu. Toto ustanovenie sa nevzťahuje na súdy, ktoré sú príslušné v mieste, v ktorom sa nehnuteľnosť nachádza.

Zmluvy obsahujúce doložky o voľbe príslušnosti súdu v prípade sporov týkajúcich sa ochrany spotrebiteľa alebo vyplývajúcich z pracovného práva sú platné len vtedy, ak sa podpísali po tom, ako spor vznikol.

5 Na ktorý súd v tomto členskom štáte sa mám obrátiť vzhľadom na predmet žaloby a výšku hodnoty sporu?

Všeobecné pravidlá pre podanie žaloby v závislosti od povahy veci a hodnoty sporu sú takéto:

Okresný súd má právomoc rozhodovať vo všetkých občianskych veciach s výnimkou vecí, v prípade ktorých majú právomoc súdu prvého stupňa krajské súdy. Krajský súd konajúci ako súd prvého stupňa má právomoc prerokúvať:

1. žaloby, ktoré sa týkajú určenia alebo zapretia rodičovstva, ukončenia príbuzenského vzťahu na základe osvojenia, ustanovenia alebo zrušenia poručníctva voči určitej osobe;
2. žaloby, ktoré sa týkajú vlastníckych alebo iných vecných práv k nehnuteľnosti, ak je jej hodnota vyššia ako 50 000 BGN;
3. žaloby, ktoré sa týkajú občianskych a obchodných vecí, ak je ich hodnota vyššia ako 25 000 BGN, s výnimkou návrhov týkajúcich sa príspevku na výživu a výživného na dieťa, pracovnoprávnych nárokov alebo vymáhania neoprávnených výdavkov;
4. žaloby, ktoré sa týkajú zrušenia zápisov v registroch a vyhlásenia neplatnosti okolností vo verejnom registri v rámci týchto zápisov, ak to stanovuje zákon;
5. návrhy bez ohľadu na ich hodnotu, ktoré sú spojené v spoločnom návrhu podľa právomoci krajského súdu, ak sa majú prerokúvať v rámci toho istého konania;
6. žaloby, ktoré sú predmetom rozhodovania krajského súdu podľa iných zákonov.

6 Môžem žalobu podať sám alebo to musím urobiť cez sprostredkovateľa, napríklad cez advokáta?

Navrhovateľ sa môže rozhodnúť podať žalobu osobne alebo prostredníctvom splnomocneného zástupcu. Splnomocnenými zástupcami strán môžu byť:

1. právnici;
2. rodičia, deti alebo manžel/-ka dotknutej strany;
3. právni poradcovia alebo iní zamestnanci s právnym vzdelaním v príslušnej inštitúcii, podnikateľ, právnická osoba a individuálny podnikateľ;
4. krajskí guvernéri splnomocnení ministrom financií alebo ministrom regionálneho rozvoja a verejných prác, ak je zastupovanou stranou vláda; a
5. iné osoby stanovené zákonom.

K návrhu by sa malo priložiť splnomocnenie, ktorým sa splnomocňuje zástupca.

7 Kde mám podať návrh na začatie konania: v podateľni, v kancelárii alebo na inom mieste?

Návrhy sa zvyčajne podávajú do kancelárie súdu a prijímajú ich súdni úradníci počas úradných hodín súdu. Návrhy možno zasielať aj poštou, pričom sú adresované príslušnému súdu.

8 V akom jazyku môžem podať návrh? Môžem podať návrh ústne alebo ho musím podať v písomnej forme? Môžem poslať návrh faxom alebo elektronickou poštou?

Návrhy musia byť vypracované v bulharčine a predložené súdu v písomnej forme. Návrhy sa môžu zaslať prostredníctvom pošty, ale nie faxom ani e-mailom. V Občianskom súdnom poriadku (Grazhdanski protsesualen kodeks) sa stanovuje, že ku všetkým dokumentom, ktoré účastníci konania predkladajú v cudzom jazyku, sa musia priložiť preklady do bulharčiny overené účastníkmi konania.

9 Sú nejaké osobitné tlačivá na podávanie žalôb, a ak nie, akým spôsobom musím podať návrh? Aké sú náležitosti návrhu?

Návrhy by sa mali podávať písomne. Na tento účel neexistujú žiadne osobitné formuláre s výnimkou vzorov návrhu platobného rozkazu a iných dokumentov schválených ministerstvom spravodlivosti týkajúcich sa konaní o platobnom rozkaze podľa Občianskeho súdneho poriadku. V Občianskom súdnom poriadku sa stanovuje niekoľko minimálnych požiadaviek na návrhy, ale nestanovuje sa osobitná forma. Podľa Občianskeho súdneho poriadku musí návrh obsahovať: označenie súdu; meno a adresu navrhovateľa a odporcu, ich právnych zástupcov alebo splnomocnencov, prípadne osobné identifikačné číslo navrhovateľa, faxové a telefaxové číslo navrhovateľa, ak existuje; hodnotu sporu, ak je to možné ohodnotiť; vyhlásenie o okolnostiach, na ktorých je návrh založený, predmet sporu a podpis osoby, ktorá podala návrh. V návrhu musí navrhovateľ uviesť, aké dôkazy predkladá a aké skutočnosti chce nimi dokázať, a predložiť všetky písomné dôkazy, ktoré má k dispozícii.

Návrh musí byť podpísaný navrhovateľom alebo jeho zástupcom. Ak návrh predkladá zástupca v mene navrhovateľa, k návrhu musí byť priložené splnomocnenie potvrdzujúce, že zástupca je oprávnený podať návrh. Ak navrhovateľ nevie alebo nemôže podpísať návrh, podpíše ho oprávnená osoba s uvedením dôvodov, prečo návrh nepodpísal navrhovateľ. Návrh sa podáva na súd v takom počte kópií, koľko je odporcov.

K návrhu treba priložiť: splnomocnenie, ak návrh podáva splnomocnenec; prípadne dokument potvrdzujúci zaplatenie súdnych poplatkov a výdavkov; jednu kópiu návrhu s prílohami pre každého odporcu.

10 Budem musieť platiť súdne poplatky? Ak áno, kedy? Budem si musieť platiť advokáta už od začiatku?

Podanie žaloby predpokladá zaplatenie súdnych poplatkov, ktoré závisia od hodnoty sporu a trov konania, ak zákon nestanovuje inak. Ak nie je možné posúdiť hodnotu sporu, výšku súdnych poplatkov určí súd. Hodnotu sporu uvedie navrhovateľ. Hodnota sporu predstavuje peňažné ohodnotenie predmetu veci.

Otázky týkajúce sa hodnoty sporu môže vzniesť odporca alebo súd z úradnej moci najneskôr na prvom pojednávaní. Ak je uvedená hodnota nereálna, hodnotu sporu určí súd.

Existujú dva typy súdnych poplatkov: jednoduché a primerané. Jednoduché poplatky sa určujú na základe materiálnych, technických a administratívnych nákladov konania. Primerané poplatky sú založené na hodnote sporu. Súdny poplatok sa uhrádza pri podaní návrhu na ochranu alebo opravného prostriedku a pri vydaní dokumentu, za ktorý sa platia poplatky podľa sadzobníka schváleného Radou ministrov.

Súdne poplatky sa zvyčajne platia bankovým prevodom na účet súdu pri podaní návrhu. Každá strana musí vopred zaplatiť súdu trovy požadovanej služby. Na žiadosť oboch strán alebo z podnetu súdu zaplatia všetky trovy konania obidve strany alebo jedna strana v závislosti od okolností. Trovy, ktoré sa majú zaplatiť, určí súd.

Súdne poplatky a výdavky sa nemusia platiť: navrhovateľmi, ktorí sú pracovníkmi, zamestnancami a členmi družstiev, za návrhy vyplývajúce z pracovnoprávnych vzťahov; za návrhy na určenie príspevku na výživu a výživného na dieťa; za žaloby podané prokurátorom; navrhovateľmi za podanie žaloby o náhradu škody spôsobenej trestným činom v súvislosti s odsúdením, ktoré má právnu silu rozhodnutej veci; alebo osobitnými zástupcami účastníka konania, ktorého adresa nie je známa a ktorých určil súd.

Súdne poplatky a výdavky sa nevyberajú od fyzických osôb, u ktorých súd uznal, že nemajú dostatok prostriedkov. V prípade žiadosti o oslobodenie súd zohľadňuje: príjem osoby a jej rodiny, potvrdený majetok, osobný stav, zdravie, zamestnanie, vek a iné okolnosti. V takýchto prípadoch sa náklady na súdne konanie uhrádzajú zo sumy vyčlenenej v rozpočte súdu. V prípade návrhu na začatie konkurzného konania podaného dlžníkom sa nevyberajú súdne poplatky. Poplatky sa vyberajú z konkurznej podstaty pri rozdelení majetku v súlade s obchodným zákonom (Targovski zakon).

Ak je návrh úplne alebo čiastočne úspešný, súd nariadi odporcovi, aby zaplatil navrhovateľovi pomernú časť trov konania zodpovedajúcu rozsahu, v akom bol návrh úspešný (súdne poplatky, odmenu právnika, výdavky týkajúce sa účasti na súdnom konaní a zhromažďovania dôkazov). Ak bola navrhovateľovi poskytnutá bezplatná právna pomoc, odporca je povinný nahradiť trovy úmerne k úspešnej časti návrhu. V prípade prerušenia konania má odporca nárok na náhradu trov konania a v prípade, keď súd zamietne návrh, odporca je oprávnený požadovať zaplatenie vzniknutých trov úmerne k zamietnutej časti návrhu.

Odmena právnika sa dohodne medzi klientom a právnikom a zvyčajne sa zaplatí pri podpise zmluvy o obhajobe podľa platobných podmienok. Na podanie žaloby a počas súdneho konania nie je povinné využiť služby právnika.

11 Môžem požiadať o právnu pomoc?

O právnu pomoc môže požiadať každá fyzická osoba, ak spĺňa právne podmienky. Právna pomoc zahŕňa poskytnutie bezplatného právneho zástupcu.

Žiadosť o poskytnutie právnej pomoci sa podáva písomne na súd, na ktorom prebieha konanie. V rozhodnutí o schválení žiadosti musí súd spresniť druh a rozsah právnej pomoci, ktorá sa má poskytnúť. Rozhodnutie, ktorým sa priznáva nárok na poskytnutie právnej pomoci, nadobúda účinnosť odo dňa podania žiadosti, pokiaľ súd nerozhodne inak. Rozhodnutie sa prijíma na neverejnom zasadnutí, pokiaľ sudca nepovažuje za potrebné vypočuť účastníka konania, aby sa objasnili všetky okolnosti. Proti rozhodnutiu, ktorým sa zamieta právna pomoc, možno podať odvolanie. Rozhodnutie vydané odvolacím súdom je konečné.

V občianskych a správnych veciach sa právna pomoc poskytuje, ak na základe dôkazov poskytnutých príslušnými orgánmi súd alebo predseda Národného úradu pre právnu pomoc rozhodne, že účastník konania nemá prostriedky na zaplatenie odmeny právnika. Na účely tohto rozhodnutia súd zohľadňuje tieto aspekty:

1. príjem účastníka konania alebo jeho rodiny;
2. majetok a aktíva účastníka konania potvrdené vyhlásením;
3. osobný stav účastníka konania;
4. zdravotný stav účastníka konania;
5. či je účastník konania zamestnaný;
6. vek účastníka konania;
7. iné okolnosti.

Právna pomoc sa neposkytuje:

1. ak poskytnutie právnej pomoci nie je odôvodnené z hľadiska výhody, ktorú by prinieslo osobe žiadajúcej o právnu pomoc;
2. ak je žiadosť zjavne nedôvodná, neopodstatnená alebo neprípustná;
3. vo veciach týkajúcich sa obchodných a daňových sporov podľa Zákonníka o daňovom a poistnom konaní (Danachno-osiguritelen protsesualen kodeks), pokiaľ strana, ktorá žiada o právnu pomoc, nie je fyzickou osobou a nemá nárok na právnu pomoc.

Právna pomoc sa zruší:

1. ak dôjde k zmene okolností, na základe ktorých bola poskytnutá právna pomoc;
2. po smrti fyzickej osoby, ktorej bola poskytnutá.

Súd konajúci z úradnej moci alebo na žiadosť účastníka konania alebo právnika určeného súdom nariaďuje úplné alebo čiastočné ukončenie poskytovania právnej pomoci odo dňa, keď dôjde k zmene okolností, na základe ktorých bola poskytnutá právna pomoc.

Súd konajúci z úradnej moci alebo na žiadosť účastníka konania alebo právnika určeného súdom nariaďuje úplné alebo čiastočné zrušenie poskytovania právnej pomoci, ak sa zistí, že podmienky, za ktorých bola právna pomoc poskytnutá, neexistovali čiastočne ani úplne.

V prípade zrušenia poskytovania právnej pomoci je účastník konania povinný zaplatiť alebo nahradiť akékoľvek sumy, od ktorých bol neoprávnene oslobodený, spolu s odmenou právnika určeného súdom zastupujúceho účastníka konania.

Právnik určený súdom pokračuje vo výkone svojich povinností až do nadobudnutia účinnosti rozhodnutia, ktorým sa ukončuje alebo zrušuje poskytovanie právnej pomoci, ak je to potrebné na ochranu účastníka konania pred nepriaznivými právnymi dôsledkami. Lehota na podanie odvolania sa pozastavuje v intervale medzi dňom, keď súd vydá rozhodnutie o ukončení alebo zrušení poskytovania právnej pomoci, a dňom nadobudnutia účinnosti rozhodnutia. Po uplynutí tohto intervalu pokračuje lehota na podanie odvolania.

12 Kedy sa moja žaloba úradne považuje za podanú? Dajú mi orgány vedieť, či bola alebo nebola moja záležitosť riadne podaná?

Návrhy a inú korešpondenciu doručenú poštou a dokumenty doručené osobne počas úradných hodín súdu zaeviduje súd do denníka prichádzajúcej korešpondencie v deň ich prijatia. Návrh sa úradne považuje za podaný v deň jeho doručenia súdu. Ak je návrh zaslaný poštou alebo doručený nesprávnemu súdu, považuje sa za doručený v deň odoslania poštou alebo v deň jeho prijatia nesprávnym súdom. Súd overí správnosť návrhu. Ak návrh obsahuje nezrovnalosti alebo ak k nemu nie sú priložené všetky požadované dokumenty, súd požiada navrhovateľa, aby odstránil nezrovnalosti do jedného týždňa a informuje ho, či má nárok na právnu pomoc. Ak v návrhu nie je uvedená adresa navrhovateľa a súdu nie je známa, správa sa oznámi zobrazením oznámenia na určenom mieste na súde počas jedného týždňa. V prípade, že navrhovateľ včas neodstráni nezrovnalosti, súd mu návrh spolu s prílohami vráti. Ak adresa navrhovateľa nie je známa, návrh sa uchováva v kancelárii súdu, aby bol k dispozícii navrhovateľovi. To isté platí, ak sa nezrovnalosti v návrhu zistia v priebehu konania. Žaloba sa považuje za podanú ku dňu prijatia opraveného návrhu.

Keď súd pri overovaní návrhu zistí, že je neprípustný, návrh vráti.

Vrátenie návrhu navrhovateľovi nevylučuje opätovné predloženie návrhu súdu, v týchto prípadoch sa však žaloba považuje za podanú ku dňu, keď bol návrh opätovne predložený súdu.

Súdne orgány nezasielajú osobitný dokument potvrdzujúci riadne podanie žaloby, ale vykonajú sa určité postupy, ktoré preukazujú riadne podanie žaloby. Súd odporcu požiada, aby v stanovenej lehote predložil písomné vyjadrenie, a oznámi mu, aké informácie musí vyjadrenie obsahovať. Odporca je takisto poučený o dôsledkoch, ak nezašle vyjadrenie alebo neuplatní svoje právo, a o možnosti využiť právnu pomoc, ak ju potrebuje a ak má na ňu nárok. Písomné vyjadrenie odporcu by malo obsahovať: označenie súdu a číslo prípadu; meno a adresu odporcu, prípadne jeho právneho zástupcu alebo splnomocnenca; stanovisko odporcu, pokiaľ ide o prípustnosť a opodstatnenosť návrhu; stanovisko odporcu, pokiaľ ide o okolnosti, na ktorých sa návrh zakladá; argumenty proti návrhu a okolnostiam, na ktorých sa zakladá; podpis osoby, ktorá vyjadrenie predložila. Vo svojom vyjadrení k návrhu musí odporca uviesť, aké dôkazy predkladá a aké skutočnosti chce nimi preukázať, a predložiť všetky písomné dôkazy, ktoré má k dispozícii. K vyjadreniu musí priložiť: splnomocnenie, ak odpoveď predkladá splnomocnenec; jednu kópiu vyjadrenia a príloh k nemu pre každého navrhovateľa. Ak odporca v stanovenej lehote nepredloží písomné vyjadrenie, nepredloží svoje stanovisko, nevznesie námietky, nespochybní pravdivosť dokumentu predloženého spolu s návrhom, neuplatní svoje právo na podanie protinávrhu, incidenčnej žaloby alebo nevyzve tretiu stranu oprávnenú zasiahnuť v jeho mene, stratí možnosť tak urobiť neskôr, pokiaľ jeho opomenutie nie je spôsobené osobitnými nepredvídanými okolnosťami.

Po overení správnosti a prípustnosti predložených návrhov súd rozhodne, ako bude postupovať v konaní, a odpovie na žiadosti a námietky účastníkov konania týkajúce sa všetkých predbežných otázok a prijatia dôkazov. Súd môže takisto nariadiť mediáciu alebo iné spôsoby dobrovoľného riešenia sporov.

Súd nariadi verejné pojednávanie vo veci, na ktoré predvolá účastníkov konania. Súdny úradník zašle predvolania účastníkom konania, ktorým sa doručí kópia súdneho rozhodnutia.

Občiansky súdny poriadok umožňuje v obchodných veciach vzájomnú výmenu dokumentov medzi protistranami. Po prijatí vyjadrenia súd zašle jeho kópiu spolu s prílohami navrhovateľovi, ktorý môže do dvoch týždňov podať doplňujúci návrh. V doplňujúcom návrhu môže navrhovateľ doplniť a objasniť pôvodný návrh. Po prijatí doplňujúceho návrhu súd zašle jeho kópiu spolu s prílohami odporcovi, ktorý môže do dvoch týždňov predložiť vyjadrenie. V doplňujúcom vyjadrení sa musí odporca vyjadriť k doplňujúcemu návrhu.

Po kontrole správnosti vymenených dokumentov a prípustnosti podaných návrhov vrátane ich hodnoty a iných žiadostí a námietok od účastníkov konania, súd rozhodne o všetkých predbežných otázkach a o prijatí dôkazov. Súd určí dátum verejného pojednávania vo veci, na ktoré predvolá účastníkov konania zaslaním doplňujúcej odpovede navrhovateľovi a oznámi svoje rozhodnutie účastníkom konania. Súd môže nariadiť mediáciu alebo iné spôsoby dobrovoľného riešenia sporov. Ak sú všetky dôkazy predložené prostredníctvom výmeny dokumentov a ak je dohodnuté, že nie je potrebné, aby sa účastníci konania zúčastnili na pojednávaní a ak si to účastníci želajú, súd môže prerokovať vec s vylúčením verejnosti a umožniť účastníkom konania predložiť vyjadrenia k návrhom a iné vyjadrenia v písomnej forme.

Občiansky súdny poriadok obsahuje osobitné ustanovenia upravujúce určité procesné pravidlá o: skrátenom konaní, konaní v manželských veciach, záležitostiach týkajúcich sa osobného stavu, ustanovení poručníctva, súdnom vysporiadaní spoluvlastníctva, ochrane a obnovení vlastníckych práv k majetku, zmluvách, kolektívnych súdnych sporoch a návrhoch na exekučný príkaz, predbežnom konaní, návrhoch na ochranu a exekučné konanie. Osobitné pravidlá sú zakotvené v obchodnom zákone v časti o konkurznom konaní a súvisiacich návrhoch.

13 Dostanem presné informácie o priebehu ďalších procesných úkonov (napríklad o lehote na podanie vyjadrenia k žalobe)?

Ak sa verejné pojednávanie stanovilo na neverejnom zasadnutí, súd predvolá účastníkov konania na pojednávanie. Ak je vec odložená na verejnom zasadnutí, účastníkom konania, ktorí boli riadne predvolaní, sa nedoručí predvolanie na ďalšie pojednávanie, ak im bol dátum oznámený na verejnom pojednávaní. Predvolanie sa vydá najneskôr jeden týždeň pred pojednávaním. Toto pravidlo sa neuplatňuje v exekučnom konaní. Predvolanie zahŕňa tieto údaje: súd, ktorý predvolanie vydal, meno a adresu predvolanej osoby, v akom prípade a v akom rozsahu sa osoba predvoláva, miesto a čas pojednávania a právne dôsledky nedostavenia sa.

Súd poskytne účastníkom konania kópiu všetkých rozhodnutí, ktoré podliehajú osobitnému odvolaniu.

Účastníci konania dostanú oznámenie o lehotách konania stanovených súdom, ale nie o lehotách stanovených zákonom, s výnimkou lehôt na podanie odvolania proti rozhodnutiu súdu. Súd je povinný v každom súdnom rozhodnutí uviesť orgán, ktorému možno predložiť odvolanie, a lehotu na jeho podanie.

1 Musím sa bezpodmienečne obrátiť na súd alebo mám inú možnosť?

Každý má právo domáhať sa pred súdom ochrany práva, ktoré bolo ohrozené alebo porušené. Vždy je dobré pokúsiť sa spor vyriešiť najprv cestou zmieru. Zároveň existuje možnosť využiť aj alternatívne riešenie sporu. V určitých oblastiach súkromnoprávnych vzťahov štát umožňuje, aby účastníci dotknutého právneho vzťahu zverili právny spor inému orgánu súkromnej povahy. V Českej republike je zákonom č. 216/1994 Zb. o rozhodcovskom konaní a o výkone rozhodcovských nálezov, v znení neskorších predpisov, upravené rozhodcovské konanie. Výsledkom rozhodcovského konania je rozhodcovský nález, ktorý je pre obe strany sporu záväzný a ktorý má povahu exekučného titulu. Mediáciu v netrestných veciach upravuje zákon č. 202/2012 Zb. o mediácii a o zmene niektorých zákonov (zákon o mediácii). Pre ďalšie podrobnosti pozri „Alternatívne spôsoby riešenia sporov – Česká republika“.

Aj potom, ako sa obrátite na súd, môžete, ak to pripustí povaha veci, navrhnúť súdu, aby vykonal pokus o zmier (pozri čl. 67 – 69 a čl. 99 zákona č. 99/1963 Zb., občiansky súdny poriadok, v znení neskorších predpisov). Schválený súdny zmier má rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok. Zároveň je titulom pre súdny výkon (exekúciu). Schválený súdny zmier tvorí prekážku rozhodnutej veci.

2 Je stanovená nejaká lehota, dokedy sa musím obrátiť na súd?

Premlčacie lehoty sa v jednotlivých prípadoch líšia, a preto je lepšie obrátiť sa včas na právneho zástupcu. Žalobu je treba podať na príslušnom súde pred uplynutím premlčacej lehoty (žaloba musí byť doručená súdu v danej lehote).

V prípade premlčania uplynutím zákonom stanovenej doby záväzok dlžníka nezanikne, ale bude oslabený. To znamená, že ho nie je možné vymôcť, ak dlžník podá námietku proti premlčaniu. Premlčanie je všeobecne upravené v čl. 609 – 653 zákona č. 89/2012 Zb., občiansky zákonník. Všeobecná premlčacia doba je tri roky a začína plynúť dňom, kedy právo mohlo byť vykonané prvýkrát. Dĺžka jednotlivých zvláštnych premlčacích lehôt závisí od povahy uplatňovaných práv.

3 Mám sa obrátiť na súd v tomto členskom štáte?

Pozri „Právomoc súdov – Česká republika“.

4 Ak áno, na ktorý súd v tomto členskom štáte sa mám obrátiť vzhľadom na moje bydlisko a bydlisko odporcu alebo vzhľadom na iné aspekty môjho prípadu?

Príslušnosť súdov sa určuje podľa pravidiel miestnej, vecnej a funkčnej príslušnosti.

Miestna príslušnosť vymedzuje okruh pôsobnosti jednotlivých súdov toho istého druhu. Ide o určenie, ktorý konkrétny súd prvého stupňa má určitú vec prejednať a rozhodnúť. Základné pravidlá pre miestnu príslušnosť sú uvedené v čl. 84 až 89a zákona č. 99/1963 Zb., občiansky súdny poriadok, v znení neskorších predpisov. Je však potrebné vziať do úvahy skutočnosť, že v niektorých prípadoch môže byť miestna príslušnosť upravená aj priamo použiteľným predpisom EÚ, ktorý sa použije prednostne pred vnútroštátnym právom (pozri niektoré ustanovenia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, ktoré neupravujú len medzinárodnú, ale aj miestnu príslušnosť), a nemožno teda použiť pravidlá miestnej príslušnosti podľa českého práva.

Miestne príslušným súdom je všeobecný súd účastníka, proti ktorému je podaný návrh (odporca), ak zákon nestanovuje inak. Všeobecným súdom je vždy okresný súd. Ak je vecne príslušný v prvom stupni krajský súd, je miestne príslušný krajský súd, v obvode ktorého sa nachádza všeobecný (okresný) súd účastníka. Ak návrh smeruje proti viacerým odporcom, miestnu príslušnosť má všeobecný súd ktoréhokoľvek z nich.

• Všeobecným súdom fyzickej osoby je okresný súd, v ktorého obvode má táto osoba bydlisko, a ak nemá bydlisko, je to okresný súd, v ktorého obvode sa zdržuje. Bydliskom sa rozumie miesto, kde osoba býva s úmyslom trvale sa tu zdržiavať (takýchto miest môže byť aj viac, v takom prípade sú všeobecným súdom všetky tieto súdy).
• Všeobecným súdom fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom, je vo veciach vyplývajúcich z podnikateľskej činnosti okresný súd, v ktorého obvode má sídlo (sídlom je adresa zapísaná vo verejnom registri); ak nemá sídlo, je to okresný súd, v ktorého obvode má bydlisko, a ak nemá bydlisko, je to okresný súd, v ktorého obvode sa zdržuje.
• Kritériom pre určenie všeobecného súdu právnickej osoby je jej sídlo (pozri čl. 136 – 137 zákona č. 89/2012 Zb., občiansky zákonník).
• Všeobecným súdom insolvenčného správcu pri výkone jeho funkcie je okresný súd, v ktorého obvode má sídlo.
• Špeciálne pravidlá platia pre všeobecný súd štátu (súd, v ktorého obvode má sídlo organizačná zložka štátu príslušná podľa zvláštneho právneho predpisu, pričom nie je možné takto miestne príslušný súd určiť, súd, v ktorého obvode nastala skutočnosť, ktorá zakladá uplatnené právo), obce (súd, v ktorého obvode má obec svoje územie) a vyššieho územného samosprávneho celku (súd, v ktorého obvode majú sídlo jeho orgány).

Ak odporca, ktorý je štátnym občanom Českej republiky, nemá všeobecný súd vôbec alebo ho nemá v Českej republike, je príslušný súd ten, v ktorého obvode mal v Českej republike posledné známe bydlisko. Proti tomu, kto nemá iný príslušný súd v Českej republike, je možné uplatniť majetkové práva na súde, v ktorého obvode má majetok.

Proti zahraničnej osobe je možné podať žalobu (návrh na začatie konania) aj na súde, v ktorého obvode je v Českej republike umiestnený jej závod alebo organizačná zložka jej závodu.

Vecná príslušnosť vymedzuje okruh pôsobnosti medzi jednotlivými druhmi súdov, a to tak, že určuje, ktorý súd v danej veci rozhoduje v prvom stupni. Vecná príslušnosť súdov je v občianskom súdnom konaní stanovená tak, že ku konaniu v prvom stupni sú príslušné okresné súdy, ak zákon výslovne nestanoví, že vecne príslušné sú krajské súdy alebo Najvyšší súd ČR.

Funkčnú príslušnosť vymedzuje okruh pôsobnosti súdov rôzneho druhu účastných pri prejednávaní tej istej veci po sebe v prípadoch, ktoré zahŕňajú podanie riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkov (inak povedané určuje, ktorý súd rozhoduje o riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkoch).

5 Na ktorý súd v tomto členskom štáte sa mám obrátiť vzhľadom na predmet žaloby a výšku hodnoty sporu?

Ako už bolo uvedené vyššie (pozri otázka č. 4), vecná príslušnosť súdu v občianskom súdnom konaní je stanovená tak, že ku konaniu v prvom stupni sú zásadne príslušné okresné súdy.

K prelomeniu tejto zásady došlo v prospech krajských súdov, ktoré pojednávali a rozhodovali vo veciach vymenovaných v ustanovení čl. 9 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb., občiansky súdny poriadok, v znení neskorších predpisov. Ide predovšetkým o rozhodovanie vo veciach, ktoré vzhľadom k svojej povahe vyžadujú určitú špecializáciu a vo veciach, ktoré sú skutkovo a právne zložitejšie. Krajské súdy rozhodujú ako súdy prvého stupňa

1. v sporoch o vzájomné vysporiadanie úhrady preplatku na dávke dôchodkového poistenia, nemocenského poistenia, štátnej sociálnej podpory a pomoci v hmotnej núdzi a v sporoch o vzájomné vysporiadanie regresnej náhrady zaplatenej v dôsledku vzniku nároku na dávku nemocenského poistenia,
2. v sporoch o určenie nezákonnosti štrajku alebo výluky,
3. v sporoch týkajúcich sa cudzieho štátu alebo osôb, ktoré využívajú diplomatickú imunitu a výsady, ak tieto spory spadajú do právomoci súdov Českej republiky,
4. v sporoch o zrušenie rozhodnutia rozhodcu o plnení záväzkov z kolektívnej zmluvy,
5. vo veciach vyplývajúcich z právnych pomerov, ktoré súvisia so zakladaním obchodných korporácií, ústavov, nadácií a nadačných fondov a v sporoch medzi obchodnými korporáciami, ich spoločníkmi alebo členmi, ako aj medzi spoločníkmi alebo členmi navzájom, ak vyplývajú z účasti na obchodnej korporácii,
6. v sporoch medzi obchodnými korporáciami, ich spoločníkmi alebo členmi a členmi ich orgánov alebo likvidátormi, ak ide o vzťahy týkajúce sa výkonu funkcie členov orgánov alebo likvidácie,
7. v sporoch vyplývajúcich z práva duševného vlastníctva,
8. v sporoch o ochranu práv porušených alebo ohrozených nekalým súťažným konaním alebo nedovoleným obmedzením súťaže,
9. vo veciach ochrany názvu a dobrého mena právnickej osoby,
10. v sporoch z finančného zaistenia a sporoch týkajúcich sa zmeniek, šekov a investičných nástrojov,
11. v sporoch z obchodov na burze komodít,
12. vo veciach konania zhromaždení spoločenstiev vlastníkov a sporov z nich vzniknutých s výnimkou sporov o príspevky členov spoločenstva vlastníkov na správu domu a pozemku, sporov o zálohy na úhradu za služby a spôsob rozúčtovania cien služieb,
13. vo veciach premien obchodných spoločností a družstiev, vrátane všetkých konaní o náhrade podľa zvláštneho právneho predpisu,
14. v sporoch z kúpy závodu, prenájmu závodu alebo jeho časti,
15. v sporoch zo zmlúv na stavebné práce, ktoré sú nadlimitnými verejnými zákazkami, vrátane dodávok nevyhnutných na vykonanie týchto zmlúv,
16. vo veciach zákonného ručenia pri porušení starostlivosti riadneho hospodára,
17. v sporoch vyplývajúcich z úpravy podnikateľských zoskupení,
18. v sporoch o zaistení pohľadávok veriteľov pri znížení základného kapitálu obchodných spoločností alebo pri znížení základného členského vkladu družstiev.

Najvyšší súd je v prvom a jedinom stupni vecne príslušný na konanie o uznanie cudzieho rozhodnutia vo veciach manželských (to sa neuplatní pri uznávaní rozhodnutí z iného členského štátu EÚ, ak sa aplikuje nariadenie Rady (ES) č. 2201/2003 o právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1347/2000) a vo veciach určenia a popretia rodičovstva podľa čl. 51 a 55 ods. 1 zákona č. 91/2012 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom.

6 Môžem žalobu podať sám alebo to musím urobiť cez sprostredkovateľa, napríklad cez advokáta?

V civilnom konaní nie je v Českej republike všeobecne povinné zastúpenie právnym zástupcom.

Procesná spôsobilosť:

Každý môže pred súdom ako účastník samostatne právne konať v tom rozsahu, v akom je svojprávny (čl. 20 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb., občiansky súdny poriadok, v znení neskorších predpisov). Plnú procesnú spôsobilosť fyzická osoba nadobudne dosiahnutím plnoletosti. Plnoletosť sa nadobúda dovŕšením osemnásteho roku života. Pred dosiahnutím tohto veku sa plnoletosť nadobúda priznaním svojprávnosti (pozri čl. 37 zákona č. 89/2012 Zb., občiansky zákonník) alebo uzavretím manželstva. V prípade, že účastník konania nemá plnú procesnú spôsobilosť, musí byť v konaní zastúpený. Procesne nespôsobilá môže byť aj plnoletá osoba s obmedzenou svojprávnosťou.

Zastúpenie vzniká na základe zákona alebo z rozhodnutia štátneho orgánu (zákonné zastúpenie) alebo na základe dohody o plnej moci. Každý, kto v konaní vystupuje ako zástupca účastníka, musí svoje zastúpenie doložiť.

Fyzická osoba, ktorá nemôže pred súdom konať samostatne, musí byť zastúpená svojím zákonným zástupcom alebo opatrovníkom (čl. 22 – 23 a čl. 29 a nasl. zákona č. 99/1963 Zb., občiansky súdny poriadok, v znení neskorších predpisov).

Účastník konania (svojprávny) môže byť tiež zastúpený osobou podľa vlastného výberu na základe splnomocnenia (čl. 24 – 28a zákona č. 99/1963 Zb., občiansky súdny poriadok, v znení neskorších predpisov).

7 Kde mám podať návrh na začatie konania: v podateľni, v kancelárii alebo na inom mieste?

Žaloba (návrh na začatie konania) sa podáva na vecne, miestne a funkčne príslušnom súde. Jednotlivé adresy českých súdov je možné vyhľadať na internetových stránkach Ministerstva spravodlivosti ČR.

8 V akom jazyku môžem podať návrh? Môžem podať návrh ústne alebo ho musím podať v písomnej forme? Môžem poslať návrh faxom alebo elektronickou poštou?

Účastníci majú v občianskom súdnom konaní rovné postavenie a majú právo konať pred súdom vo svojom materinskom jazyku (pozri čl. 18 zákona č. 99/1963 Zb., občiansky súdny poriadok, v znení neskorších predpisov). Právo na konanie vo vlastnom materinskom jazyku pred súdom je obmedzené iba na ústne konanie súdu a nevzťahuje sa na písomný styk súdu s účastníkmi a naopak. Návrh je teda potrebné podať v českom jazyku.

Návrh na začatie konania je možné podať v písomnej podobe (pozri čl. 42 zákona č. 99/1963 Zb., občiansky súdny poriadok, v znení neskorších predpisov). Písomné podanie sa robí v papierovej alebo elektronickej podobe prostredníctvom verejnej elektronickej siete alebo telefaxom. Písomné podanie, ktoré obsahuje návrh vo veci samej, odoslané telefaxom alebo v elektronickej podobe, je treba najneskôr do 3 dní doplniť predložením jeho originálu, prípadne písomným podaním zhodného znenia. V prípade podania v elektronickej podobe podpísaného overeným elektronickým podpisom (podľa zákona č. 227/2000 Zb. o elektronickom podpise, v znení neskorších predpisov) alebo podania v elektronickej podobe podľa osobitného právneho predpisu (zákon č. 300/2008 Zb. o elektronických úkonoch, osobných číslach a autorizovanej konverzii dokumentov) sa nevyžaduje doplnenie podania predložením jeho originálu.

Ústne do protokolu (pozri čl. 14 zákona č. 292/2013 Zb. o zvláštnych súdnych konaniach, v znení neskorších predpisov) je možné predložiť návrh na začatie konania a návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia, iba ak ide o konanie, ktoré je možné začať aj bez návrhu alebo ak ide o konanie o povolenie uzavrieť manželstvo, konanie vo veci ochrany proti domácemu násiliu, konanie o určenie a popretie rodičovstva a konanie vo veciach osvojenia. Každý okresný súd je povinný zapísať podanie do protokolu a postúpiť ho bez prieťahov príslušnému súdu. Takéto podanie má tie isté účinky, akoby sa vykonalo priamo na príslušnom súde.

9 Sú nejaké osobitné tlačivá na podávanie žalôb, a ak nie, akým spôsobom musím podať návrh? Aké sú náležitosti návrhu?

Pre podanie žaloby (návrhu na začatie konania) neexistujú žiadne predpísané tlačivá. Žaloba (návrh na začatie konania) musí obsahovať všeobecné náležitosti (pozri čl. 42 ods. 4 zákona č. 99/1963 Zb., občiansky súdny poriadok, v znení neskorších predpisov) a osobitné náležitosti (pozri čl. 79 ods. 1 občianskeho súdneho poriadku).

Medzi všeobecné náležitosti patrí označenie súdu, ktorému je návrh určený, a označenie toho, kto návrh predkladá. Ďalej musí byť z návrhu zrejmé, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísaný a datovaný.

Medzi zvláštne náležitosti patrí meno, priezvisko a bydlisko účastníkov, prípadne rodné čísla alebo identifikačné čísla účastníkov (obchodná spoločnosť alebo názov a sídlo právnickej osoby, identifikačné číslo, označenie štátu a príslušnej organizačnej zložky štátu, ktorá za štát pred súdom vystupuje), prípadne tiež ich zástupcov, nastolenie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov, ktorých sa navrhovateľ dovoláva, a musí z nich byť zrejmé, čoho sa navrhovateľ domáha.

Ak podanie neobsahuje stanovené náležitosti, prípadne je nezrozumiteľné alebo neurčité, súd vyzve účastníka, aby tieto nedostatky v stanovenej lehote odstránil. Ak sa tak nestane a v konaní nie je možné pre tento nedostatok pokračovať, súd uznesením toto podanie, ktorým sa začína konanie, zamietne. Na ostatné podania súd neprihliada, pokiaľ nebudú riadne opravené alebo doplnené (pozri čl. 43 zákona č. 99/1963 Zb., občiansky súdny poriadok, v znení neskorších predpisov). Podanie je treba predložiť s potrebným počtov rovnopisov tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné (pozri čl. 42 ods. 4 zákona č. 99/1963 Zb., občiansky súdny poriadok, v znení neskorších predpisov).

10 Budem musieť platiť súdne poplatky? Ak áno, kedy? Budem si musieť platiť advokáta už od začiatku?

Súdne poplatky sa vyberajú za konania vedené pred súdmi Českej republiky, a to za úkony uvedené v sadzobníku poplatkov a za jednotlivé úkony vykonávané súdmi a úkony vykonávané správou súdov. Výšku týchto poplatkov stanovuje zákon č. 549/1991 Zb. o súdnych poplatkoch, v znení neskorších predpisov. Súdne poplatky sú stanovené buď pevnou čiastkou, alebo sa určujú percentuálnou sadzbou z hodnoty predmetu súdneho konania.

Mnoho vecí (hlavne nesporných) je od poplatkov oslobodených. Medzi tzv. oslobodené veci patria najmä opatrovnícke záležitosti, osvojenie, vzájomné vyživovacie povinnosti rodičov a detí atď. Takéto konania poplatkom vôbec nepodliehajú.

Od poplatkov sú osobne oslobodení navrhovatelia v konaní o určenie výživného, o náhradu škody na zdraví, z pracovného úrazu a choroby z povolania a pod. Ak je žalobca v určitom konaní od poplatku takto osobne oslobodený a súd jeho žalobnému návrhu vyhovie, zaplatí poplatok odporca.

Ďalej je možné priznať tzv. individuálne oslobodenie s ohľadom na majetkové a sociálne pomery účastníka konania a konkrétne okolnosti prejednávanej veci. Ak sa žalobca nachádza v hmotnej núdzi z dôvodov dlhodobej nezamestnanosti, je vážne chorý atď., môže požiadať súd o plné alebo čiastočné odpustenie poplatkov. Príslušná žiadosť by mala byť pripojená najlepšie už k návrhu žaloby. Pri rozhodovaní o odpustenie poplatkovej povinnosti súd prihliadne k celkovým majetkovým, finančným a sociálnym pomerom žiadateľa, k výške súdneho poplatku, k povahe uplatneného nároku atď. Nesmie však ísť o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva. Pozri tiež „Právna pomoc – Česká republika“.

Podaním návrhu na začatie konania je poplatok splatný. Ak nie je zaplatený súčasne s podaním, súd vyzve účastníka, aby tento poplatok zaplatil a zároveň ho poučí, že ak poplatok nebude zaplatený v stanovenej lehote, konanie bude pozastavené.

11 Môžem požiadať o právnu pomoc?

Pozri „Právna pomoc – Česká republika“.

12 Kedy sa moja žaloba úradne považuje za podanú? Dajú mi orgány vedieť, či bola alebo nebola moja záležitosť riadne podaná?

Súdne konanie je začaté v deň, kedy návrh prišiel na súd (pozri čl. 82 zákona č. 99/1963 Zb., občiansky súdny poriadok, v znení neskorších predpisov) alebo keď bolo vydané uznesenie súdu, podľa ktorého sa konanie začína bez návrhu (pozri čl. 13 ods. 2 zákona č. 292/2013 Zb. o zvláštnych súdnych konaniach, v znení neskorších predpisov). Tým, že žaloba (návrh na začatie konania) príde na súd, je konanie začaté a súd neposiela zvláštne potvrdenie o začatí konania. Ak sa podáva žaloba (návrh na začatie konania) osobne v podateľni súdu, je možné nechať si potvrdiť pečiatkou kópiu žaloby.

Ak má podanie nejaké nedostatky (nemá stanovené náležitosti, prípadne je neurčité alebo nezrozumiteľné), súd vyzve účastníka na ich odstránenie. V prípade, že by tieto nedostatky neboli odstránené v súdom stanovenej lehote a v konaní nie je kvôli tomuto nedostatku možné pokračovať, súd uznesením odmietne podanie, ktorým sa začína konanie a dané konanie zastaví.

13 Dostanem presné informácie o priebehu ďalších procesných úkonov (napríklad o lehote na podanie vyjadrenia k žalobe)?

Hneď ako sa začne konanie, postupuje v ňom súd aj bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá (pozri čl. 100 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. občiansky súdny poriadok, v znení neskorších predpisov). Súd je povinný doručiť žalobu (návrh na začatie konania) aj ostatným účastníkom konania do vlastných rúk (pozri čl. 79 ods. 3 občianskeho súdneho poriadku). V priebehu konania poučuje súd účastníkov konania o ich jednotlivých právach a povinnostiach. V prípade potreby vykonať určitý procesný úkon súd stanoví lehotu, do ktorej je tak treba urobiť.

Účastníci a ich zástupcovia majú právo nahliadnuť do súdneho spisu, s výnimkou protokolu o hlasovaní, a urobiť si z neho výpisy a opisy. Každému, kto na tom má právny záujem alebo kto má pre to vážne dôvody, predseda senátu na žiadosť povolí, aby nahliadol do spisu a aby si z neho urobil výpisy alebo odpisy, iba ak by išlo o spis, pre ktorý právne predpisy stanovujú, že jeho obsah musí zostať utajený (pozri čl. 44 zákona č. 99/1963 Zb. občiansky súdny poriadok, v znení neskorších predpisov).

Upozorňujeme, že verzia tejto stránky v pôvodnom jazyku bola nedávno zmenená. Na preklade zobrazenej jazykovej verzie v súčasnosti pracujeme.
Nová verzia bola zatiaľ preložená do týchto jazykov: .

Ako podať žalobu na súd - Nemecko

1 Musím sa bezpodmienečne obrátiť na súd alebo mám inú možnosť?

Môže mať zmysel využiť alternatívne riešenie sporov. Prečítajte si informačný prehľad o „mediácii“.

2 Je stanovená nejaká lehota, dokedy sa musím obrátiť na súd?

Procesná lehota na podanie žaloby neexistuje. Nároky priznávané na základe žaloby však podliehajú premlčaniu. Ak je nárok premlčaný a odporca sa na túto skutočnosť v priebehu konania odvolá, žaloba bude neúspešná. Premlčacie lehoty závisia skôr od hmotného práva v danej veci ako od procesného práva. Líšia sa podľa konkrétnej veci. V tejto otázke možno využiť právne poradenstvo.

3 Mám sa obrátiť na súd v tomto členskom štáte?

Pozri časť „Súdne systémy“.

4 Ak áno, na ktorý súd v tomto členskom štáte sa mám obrátiť vzhľadom na moje bydlisko a bydlisko odporcu alebo vzhľadom na iné aspekty môjho prípadu?

Pozri časť „Súdne systémy – Nemecko“.

5 Na ktorý súd v tomto členskom štáte sa mám obrátiť vzhľadom na predmet žaloby a výšku hodnoty sporu?

Pozri časť „Súdne systémy – Nemecko“.

6 Môžem žalobu podať sám alebo to musím urobiť cez sprostredkovateľa, napríklad cez advokáta?

Odpoveď na otázku, či vás pri podávaní žaloby na súde musí zastupovať advokát, závisí od toho, ktorý súd je príslušný pre daný nárok.

V prípade krajinských súdov a vyšších krajinských súdov vás musí zastupovať advokát. Využitie advokáta je povinné aj v rodinnoprávnych veciach (napr. rozvod, spory o výživné, majetkovoprávne spory), ktoré prejednáva miestny súd.

Vo všetkých ostatných veciach pred miestnym súdom môžete žalobu podať sami a začať konanie.

V zjednodušenom konaní o vydaní vykonateľného platobného rozkazu v súvislosti s peňažným nárokom (Mahnverfahren) je príslušný miestny súd. Návrh na vydanie platobného rozkazu teda môžete na súde podať aj sami bez advokáta.

Bez advokáta môžete podať návrh na priznanie nároku aj na pracovnom súde (Arbeitsgericht).

7 Kde mám podať návrh na začatie konania: v podateľni, v kancelárii alebo na inom mieste?

Vo všeobecnosti sa návrh na priznanie nároku musí podať písomne na súd, ktorý je v danej veci príslušný.

Ak je však príslušný v danom konaní miestny súd, návrh na priznanie nároku možno podať ústne na súdnom úrade (Geschäftsstelle des Amtsgerichts). Návrh na priznanie nároku možno podať na úrade akéhokoľvek miestneho súdu. Úrad bezodkladne pošle záznam o nároku na príslušný súd, ktorému je nárok adresovaný.

To isté platí aj pre konanie pred pracovným súdom. Návrh na priznanie nároku na pracovnom súde možno podať aj na úrade pracovného súdu.

8 V akom jazyku môžem podať návrh? Môžem podať návrh ústne alebo ho musím podať v písomnej forme? Môžem poslať návrh faxom alebo elektronickou poštou?

Jazykom súdov je nemčina. Návrh na priznanie nároku sa teda musí podať v nemčine.

Vo všeobecnosti sa návrh na priznanie nároku musí podať písomne. V prípade konania na miestnom súde alebo pracovnom súde možno návrh na priznanie nároku podať aj na úrade príslušného súdu (pozri otázku 7).

Návrh na priznanie nároku možno podať aj faxom. Fax musí obsahovať podpis účastníka konania alebo advokáta, ktorý účastníka zastupuje. Musí byť jasné, kto podpísal originál, a kto je teda zodpovedný za nárok.

Návrh na priznanie nároku možno poslať aj ako elektronický dokument, ak je metóda zaslania bezpečná (De-Mail, osobitné elektronické poštové schránky) alebo, ak obsahuje zaručený elektronický podpis, prostredníctvom elektronickej súdnej a správnej poštovej schránky (EGVP). Zasielanie elektronických dokumentov e-mailom nie je možné.

9 Sú nejaké osobitné tlačivá na podávanie žalôb, a ak nie, akým spôsobom musím podať návrh? Aké sú náležitosti návrhu?

Existujú štandardizované formuláre používané v zjednodušených konaniach – t. j. pri návrhoch na vydanie platobného rozkazu (Mahnbescheid) alebo vykonávacieho príkazu (Vollstreckungsbescheid) v prípade peňažných nárokov. Tieto formuláre sa musia používať. Ak sa návrh nepodá na príslušnom formulári v stanovenej lehote, bude zamietnutý ako neprípustný.

Na podanie nároku neexistuje žiadny štandardizovaný formulár. Návrh na priznanie nároku musí mať konkrétnu formu a obsah:

• Musí obsahovať správne mená a adresy účastníkov konania a ich právnych zástupcov. Musí byť na ňom uvedený aj súd, ktorý je príslušný pre daný nárok.
• V návrhu na priznanie nároku musí byť jasne uvedené, čo sa napadá a čo má súd priznať žalobcovi (návrh na rozhodnutie).
• Predmet nároku a skutočnosti, na ktorých účastník konania, ktorý podáva návrh, zakladá svoj nárok, musia byť podrobne a jasne opísané.
• Návrh na priznanie nároku musí byť osobne podpísaný. Ak účastníka konania, ktorý podáva žalobu, zastupuje advokát, požaduje sa aj podpis oprávneného advokáta alebo jeho zástupcu.

10 Budem musieť platiť súdne poplatky? Ak áno, kedy? Budem si musieť platiť advokáta už od začiatku?

Súdne trovy sa účtujú za konania pred súdmi, ktoré sa zaoberajú občianskoprávnymi a obchodnoprávnymi vecami. Tieto trovy predstavujú poplatky a výdavky súdu. Po podaní návrhu na priznanie nároku zúčtuje súd zálohu na súdne trovy vo výške zákonom stanovených súdnych poplatkov. Vo všeobecnosti sa návrh na priznanie nároku doručí odporcovi, až keď účastník konania, ktorý podal žalobu, zaplatí zálohu na súdne trovy.

To isté platí aj pre konanie o návrhu na vydanie platobného rozkazu.

V prípade konania pred pracovným súdom sa nemusí platiť vopred.

Ak koná advokát, je nutné zaplatiť aj odmenu advokáta. Uplatňuje sa zásada, že odmena advokáta sa uhrádza až na konci konania alebo po rozhodnutí súdu o trovách konania, ale advokát môže požadovať preddavok za svoju prácu vo výške následne účtovaného poplatku ešte pred podaním návrhu na priznanie nároku.

Trovy konania, súdne trovy a odmeny advokáta vrátane už zaplatených trov musí v konečnom dôsledku uhradiť neúspešný účastník konania.

11 Môžem požiadať o právnu pomoc?

Každý, kto nie je schopný financovať svoju žalobu na súde, môže požiadať o bezplatnú právnu pomoc. Súd overí, či má žaloba vyhliadky na úspech, či nie je nedobromyseľná a či existuje finančná núdza. Ak súd prizná bezplatnú právnu pomoc, potom účastník konania podávajúci žalobu nemusí platiť žiadne trovy doručenia návrhu na priznanie nároku.

12 Kedy sa moja žaloba úradne považuje za podanú? Dajú mi orgány vedieť, či bola alebo nebola moja záležitosť riadne podaná?

Ak návrh na priznanie nároku neobsahuje chyby a záloha na súdne trovy bola zaplatená súdnemu pokladníkovi, ihneď sa doručí odporcovi. Konanie sa považuje za začaté, keď sa žaloba doručí odporcovi.

Ak návrh na priznanie nároku obsahuje chybu, súd poskytne účastníkovi konania, ktorý podáva žalobu, možnosť opraviť ju. Ak sa chyba neodstráni, súd zamietne nárok ako neprípustný.

13 Dostanem presné informácie o priebehu ďalších procesných úkonov (napríklad o lehote na podanie vyjadrenia k žalobe)?

Pri doručení návrhu na priznanie nároku predsedajúci sudca buď stanoví skorý dátum prvého pojednávania, alebo nariadi písomné predbežné konanie. Dátum pojednávania alebo skutočnosť, že bolo nariadené písomné predbežné konanie, sa oznámi obom účastníkom konania. Súd môže účastníkom konania nariadiť, aby sa osobne dostavili na ktorékoľvek pojednávanie.

Súd môže pri príprave akéhokoľvek pojednávania požiadať účastníkov konania, aby doplnili alebo objasnili svoje podania, a môže stanoviť lehoty na poskytnutie vyhlásení o konkrétnych otázkach, ktoré je potrebné objasniť. Súd môže účastníkom konania alebo tretím stranám nariadiť poskytnúť dokumenty a predmety na ohliadku a môže požiadať oficiálne zdroje o informácie.

Účastníci konania musia byť informovaní o všetkých týchto príkazoch.

1 Musím sa bezpodmienečne obrátiť na súd alebo mám inú možnosť?

Spory možno urovnávať súdnymi aj mimosúdnymi prostriedkami.

Jedným z mimosúdnych spôsobov urovnávania sporov je zmierenie. Zmierenie predstavuje mimosúdny spôsob dobrovoľného urovnávania sporov pod vedením nezávislého a nestranného zmierovateľa. Zmierovateľ uľahčuje komunikáciu medzi jednotlivými stranami s cieľom nájsť riešenie sporu. Zmierovacie rokovania sú dôverné a zmierovateľ nesmie riadiť zmierovacie konanie spôsobom, ktorý by mohol vyvolať dojem, že má právomoc prijímať záväzné rozhodnutia. Zmierovateľom môže byť notár, právny zástupca alebo iná fyzická osoba vymenovaná stranami sporu s oprávnením vykonávať činnosť prostredníctvom právnickej osoby [ako sú zmierovatelia poisťovacieho zmierovacieho orgánu prostredníctvom Estónskeho poisťovacieho združenia (Eesti Kindlustusseltside Liit) a Estónskeho úradu pre poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (Eesti Liikluskindlustuse Fond)]. Zmierovacím orgánom je subjekt pridružený k štátnej agentúre alebo agentúre miestnej samosprávy, ako je výbor pre autorské práva (autoriõiguse komisjon). Dohoda o urovnaní, ktorá je výsledkom zmierovacieho konania, predstavuje vykonateľný titul podľa právne stanovených podmienok za predpokladu, že súd túto dohodu vyhlásil za vykonateľnú, pričom ju možno predložiť súdnemu úradníkovi na účely núteného výkonu. Ak je zmierovateľom notár alebo právny zástupca, dohodu o urovnaní, ktorá sa týka majetkového nároku, alebo dohodu o urovnaní, ktorá sa týka nemajetkového nároku za predpokladu, že vo veci tohto nemajetkového nároku možno dosiahnuť kompromisnú dohodu, môže na požiadanie účastníkov zmierovacieho konania overiť notár, pričom podlieha okamžitému nútenému výkonu. V tomto prípade nie je nutné, aby súd vyhlásil dohodu o urovnaní za vykonateľnú. Dohoda o urovnaní potvrdená zmierovacím orgánom je pre účastníkov záväzná a súd ju nemusí vyhlásiť za vykonateľnú. Rozhodcovské konanie je ďalšou metódou alternatívneho urovnávania sporov. Keďže rozhodcovskú komisiu vymenúvajú samotní účastníci konania, môžu sa spoľahnúť na vedomosti, skúsenosti a nestrannosť rozhodcov. Účastníci majú takisto právo zvoliť si jazyk konania, uplatniteľné právo a procesný poriadok. Rozhodcovský súd možno vymenovať na účely len jedného prípadu (ad hoc) alebo môže pracovať na stálom základe. Stálym rozhodcovským súdom v Estónsku je rozhodcovský súd notárskej komory (Notarite Koja vahekohus). Na riešenie sporov vznikajúcich v rámci cezhraničných obchodných vzťahov sa v Estónsku často využíva rozhodcovský súd Estónskej obchodnej a priemyselnej komory [Eesti Kaubandus-Tööstuskoja (EKTK) arbitraažikohus]. Rozsudok vydaný stálym estónskym rozhodcovským súdom predstavuje vykonateľný titul, pričom súd ho už nemusí vyhlásiť za vykonateľný. Rozsudky vydané inými rozhodcovskými súdmi vrátane rozhodcovských súdov ad hoc a rozhodcovskými súdmi iných štátov musí najskôr súd vyhlásiť za vykonateľné, aby podliehali nútenému výkonu. Okrem rozhodcovského a zmierovacieho konania existujú aj výbory na mimosúdne urovnávanie určitých druhov sporov.

Napríklad pracovnoprávne spory možno najskôr predložiť výboru pre pracovnoprávne spory (töövaidluskomisjon). Výbor pre pracovnoprávne spory je nezávislý orgán, ktorý rieši individuálne pracovnoprávne spory; na tento výbor sa môžu obrátiť zamestnanci aj zamestnávatelia. Urovnávanie pracovnoprávnych sporov prostredníctvom výboru pre pracovnoprávne spory je upravené v zákone o urovnávaní pracovnoprávnych sporov (individuaalse töövaidluse lahendamise seadus). Za urovnávanie sporov prostredníctvom výboru pre pracovnoprávne spory sa neúčtujú žiadne štátne poplatky. Výbor pre pracovnoprávne spory môže riešiť všetky spory vyplývajúce z pracovnoprávnych vzťahov. V prípade peňažnej pohľadávky musí byť výška pohľadávky odôvodnená a možnosť obrátiť sa na výbor pre pracovnoprávne spory nie je obmedzená. V návrhu predloženom výboru pre pracovnoprávne spory je nutné uviesť podstatné okolnosti sporu. Napríklad pri napadnutí prepustenia je nutné uviesť čas a dôvod prepustenia. V návrhu treba opísať charakter nezhody medzi stranami, t. j. čo zamestnanec alebo zamestnávateľ neurobil, alebo čo podľa názoru navrhovateľa urobil v rozpore so zákonom. K návrhu treba priložiť dôkazy preukazujúce opodstatnenosť požadovaných nárokov (napr. pracovnú zmluvu, vzájomné dohody alebo korešpondenciu medzi zamestnancom a zamestnávateľom atď.) alebo odkazy na iné dôkazy a svedectvá. Ak navrhovateľ považuje za potrebné predvolať na vypočutie svedka, v návrhu treba uviesť meno a adresu svedka. Rozhodnutie výboru pre pracovnoprávne spory, ktoré nadobudlo účinnosť, predstavuje vykonateľný titul a možno ho predložiť súdnemu úradníkovi na účely núteného výkonu. Za určitých okolností môže výbor pre pracovnoprávne spory vyhlásiť svoje rozhodnutie za okamžite vykonateľné. Ak strana sporu nesúhlasí s rozhodnutím výboru pre pracovnoprávne spory, môže na miestny súd (maakohus) podať žalobu v rovnakom pracovnoprávnom spore, pričom to musí urobiť do jedného mesiaca odo dňa nasledujúceho po dni doručenia prepisu rozhodnutia. V takomto prípade rozhodnutie výboru pre pracovnoprávne spory nenadobudne účinnosť.

Nároky vyplývajúce zo zmluvy medzi spotrebiteľom a obchodníkom môže riešiť výbor pre spotrebiteľské spory (tarbijakaebuste komisjon). Urovnávanie spotrebiteľských sporov je upravené v zákone o ochrane spotrebiteľa (tarbijakaitseseadus). Výbor pre spotrebiteľské spory má právomoc urovnávať domáce aj cezhraničné spotrebiteľské spory vyplývajúce zo zmlúv medzi spotrebiteľmi a obchodníkmi, pričom iniciátorom je spotrebiteľ, ak jednou zo strán sporu je obchodník so sídlom v Estónskej republike. Výbor má takisto právomoc urovnávať všetky spory týkajúce sa strát spôsobených chybným výrobkom za predpokladu, že sa strata dá určiť. Ak sa dokáže skutočnosť, že strata bola spôsobená, ale nie je možné vyčísliť presnú sumu straty, napríklad v prípade nepeňažnej straty alebo strát, ktoré sa prejavia v budúcnosti, výšku náhrady určí súd. Výbor nerieši spory týkajúce sa poskytovania nehospodárskych služieb všeobecného záujmu, vzdelávacích služieb ponúkaných verejnoprávnymi právnickými osobami a služieb zdravotnej starostlivosti, ktorú poskytujú zdravotnícki pracovníci pacientom na účely posúdenia, zachovania alebo zlepšenia ich zdravotného stavu vrátane predpisovania, dispenzácie a poskytovania liekov a zdravotníckych pomôcok. Okrem toho výbor nerieši spory týkajúce sa nárokov súvisiacich s úmrtím, fyzickými zraneniami alebo poškodením zdravia, ani spory, ktorých postupy urovnávania sú stanovené v iných právnych predpisoch. Tieto spory urovnávajú príslušné inštitúcie alebo súdy (napr. okrem súdov môžu spory týkajúce sa nájomných zmlúv na bývanie urovnávať aj nájomné výbory). Návrh podaný spotrebiteľom sa prešetrí a výsledok urovnania sporu sa poskytne účastníkom v priebehu 90 dní od doručenia návrhu spotrebiteľa na preskúmanie. V prípade zložitých sporov možno túto lehotu predĺžiť. Rozhodnutie výboru pre spotrebiteľské spory sa musí dodržať do 30 dní odo dňa nasledujúceho po dni zverejnenia rozhodnutia na webovom sídle rady pre ochranu spotrebiteľa (Tarbijakaitseamet), pokiaľ nie je v rozhodnutí stanovené inak. Zoznam obchodníkov, ktorí nedodržali rozhodnutia výboru, je zverejnený na webovom sídle rady pre ochranu spotrebiteľa; rozhodnutie výboru však nepodlieha nútenému výkonu, to znamená, že ho nemožno na tento účel predložiť súdnemu úradníkovi. Obchodníka, ktorý je uvedený na zozname, možno z tohto zoznamu vymazať, keď obchodník po zápise do zoznamu dodrží rozhodnutie výboru alebo keď od zápisu obchodníka do zoznamu uplynulo viac ako 12 mesiacov. Ak strany sporu nesúhlasia s rozhodnutím výboru a nedodržia ho, môžu sa obrátiť na miestny súd s cieľom urovnať rovnaký spor. Obchodník písomne oznámi rade pre ochranu spotrebiteľa, že dodržal rozhodnutie, alebo že sa vo veci obrátil na miestny súd, pričom priloží kópiu návrhu predloženého na miestny súd. Aj samotná rada pre ochranu spotrebiteľa môže so súhlasom spotrebiteľa ako jeho zástupca predložiť spor vyriešený výborom na pojednávanie miestnemu súdu, ak obchodník nedodržal rozhodnutie a spor je relevantný z hľadiska uplatňovania zákona alebo iných právnych predpisov, alebo z hľadiska spoločných záujmov spotrebiteľov.

Spory týkajúce sa nájomných zmlúv na bývanie môže urovnávať nájomný výbor. Urovnávanie nájomných sporov je upravené v zákone o urovnávaní nájomných sporov (üürivaidluse lahendamise seadus). Výbory pre nájmy neriešia spory týkajúce sa finančných nárokov vyšších ako 3 200 EUR. Nájomný výbor môže zriadiť miestna samospráva, pričom urovnáva nájomné spory, ktoré vzniknú v príslušnom území. V Estónsku je nájomný výbor zriadený len v Tallinne. V návrhu predloženom nájomnému výboru treba uviesť požiadavku navrhovateľa a skutočnosti, na ktorých je založená; k návrhu treba priložiť nájomnú zmluvu a dôkazy preukazujúce tvrdenia uvedené v návrhu, ako aj ďalšie príslušné listinné dôkazy. Rozhodnutie nájomného výboru, ktoré nadobudlo účinnosť, predstavuje vykonateľný titul a možno ho predložiť súdnemu úradníkovi na účely núteného výkonu. Ak strana sporu nesúhlasí s rozhodnutím nájomného výboru, môže sa vo veci rovnakého nájomného sporu obrátiť na miestny súd, pričom to musí urobiť v priebehu 20 dní odo dňa nasledujúceho po dni doručenia rozhodnutia výboru. V takomto prípade rozhodnutie nájomného výboru nenadobudne účinnosť. Urovnávanie sporov prostredníctvom uvedených výborov nepredstavuje povinné predsúdne konanie, t. j. ak strany nechcú alebo nemôžu urovnať spor mimosúdnymi prostriedkami, môžu sa vo veci svojho nároku obrátiť na súd. Súd a príslušný mimosúdny výbor sa v rovnakom čase nemôžu zaoberať rovnakými nárokmi.

2 Je stanovená nejaká lehota, dokedy sa musím obrátiť na súd?

Súkromnoprávne vzťahy sa riadia zásadou osobnej autonómie, to znamená, že veriteľ sa môže slobodne rozhodnúť, kedy uplatní svoj nárok voči dlžníkovi. V záujme právnej zrozumiteľnosti a stability práva dlžník môže využiť premlčaciu lehotu, ak veriteľ nepredložil svoj nárok v určitej lehote. Súd alebo iný orgán na urovnávanie sporov uplatní premlčaciu lehotu len v prípade, ak to povinná osoba požaduje. Nárok veriteľa teda nezaniká po uplynutí premlčacej lehoty. Ak je však nárok premlčaný a povinná osoba využije premlčaciu lehotu, súd sa nárokom nebude zaoberať a ani v príslušnej veci nevynesie rozsudok.

• Premlčacia lehota v prípade nárokov vyplývajúcich z transakcií je tri roky.
• Premlčacia lehota v prípade nárokov vyplývajúcich z transakcií je desať rokov, ak povinná osoba zámerne neplní svoje záväzky.
• Premlčacia lehota v prípade nárokov týkajúcich sa prevodu nehnuteľnosti, zaťaženia nehnuteľnosti vecným právom, prevodu alebo ukončenia vecného práva alebo zmeny obsahu vecného práva je desať rokov.
• Premlčacia lehota v prípade nároku vyplývajúceho z práva je desať rokov od momentu, keď sa pohľadávka stane splatnou, pokiaľ sa v právnych predpisoch nestanovuje inak.
• Premlčacia lehota v prípade nároku vyplývajúceho z protiprávne spôsobenej škody je tri roky od momentu, keď sa oprávnená osoba dozvedela o škode a o osobe povinnej nahradiť spôsobenú škodu, prípadne sa o nich mala dozvedieť.
• Premlčacia lehota v prípade nároku vyplývajúceho z bezdôvodného obohatenia je tri roky od momentu, keď sa oprávnená osoba dozvedela o získaní nároku vyplývajúceho z bezdôvodného obohatenia, prípadne sa o ňom mala dozvedieť.
• Premlčacia lehota v prípade nároku na plnenie opakovaných záväzkov (s výnimkou nárokov na plnenie vyživovacích povinností) je tri roky v prípade každého jednotlivého záväzku bez ohľadu na právny základ nároku.
• Premlčacia lehota v prípade nároku na plnenie vyživovacích povinností je desať rokov v prípade každého jednotlivého záväzku.
• Premlčacia lehota v prípade nárokov na uvedenie veci do pôvodného stavu vyplývajúcich z vlastníckeho práva a v prípade nárokov vyplývajúcich z rodinného alebo dedičského práva je 30 rokov od momentu, keď sa pohľadávka stane splatnou, pokiaľ sa v právnych predpisoch nestanovuje inak.
• Nárok na uvedenie veci do pôvodného stavu vyplývajúci z vlastníckeho práva voči svojvoľnému držiteľovi nezaniká.

Na určité nároky vyplývajúce z pracovnoprávnych vzťahov sa vzťahuje premlčacia lehota, pokiaľ ide o obrátenie sa na súd. Napríklad lehota na predloženie nároku výboru pre pracovnoprávne spory alebo na súd na účely uznania práv vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov a na ochranu porušených práv je štyri mesiace. Podanie na súde alebo návrh výboru pre pracovnoprávne spory na účely odvolania ukončenia pracovnej zmluvy možno podať do 30 kalendárnych dní od doručenia vyhlásenia o ukončení; do 30 kalendárnych dní od doručenia vyhlásenia o ukončení môže zamestnanec predložiť návrh na súd alebo výboru pre pracovnoprávne spory s cieľom napadnúť ukončenie, keďže je v rozpore so zásadou dobrej viery, pokiaľ zamestnávateľ neukončil zmluvu z dôvodu porušenia pracovnej zmluvy zamestnancom; lehota na predloženie nároku týkajúceho sa miezd je tri roky.

3 Mám sa obrátiť na súd v tomto členskom štáte?

Okolnosti, za ktorých sa vecou môže zaoberať estónsky súd, sú stanovené v ustanoveniach týkajúcich sa medzinárodnej právomoci. Vec patrí do právomoci estónskeho súdu, ak estónsky súd môže viesť konanie vo veci v súlade s ustanoveniami o príslušnosti a právomoci alebo na základe dohody o právomoci, pokiaľ sa v právnych predpisoch alebo v medzinárodnej dohode nestanovuje inak. Medzinárodná právomoc nie je výlučná, pokiaľ sa v právnych predpisoch alebo v medzinárodnej dohode nestanovuje inak. Ustanovenia estónskeho Občianskeho súdneho poriadku (tsiviilkohtumenetluse seadustik) týkajúce sa medzinárodnej právomoci sa uplatňujú len v rozsahu, v ktorom táto oblasť nie je inak upravená v medzinárodnej dohode alebo v týchto nariadeniach Európskej únie:

1. nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach;
2. nariadenie Rady (ES) č. 2201/2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1347/2000;
3. nariadenie Rady (ES) č. 4/2009 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a o spolupráci vo veciach vyživovacej povinnosti;
4. nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 650/2012 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a prijatí a výkone verejných listín v dedičských veciach a o zavedení európskeho osvedčenia o dedičstve;
5. nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 655/2014 o zavedení konania týkajúceho sa európskeho príkazu na zablokovanie účtov s cieľom uľahčiť cezhraničné vymáhanie pohľadávok v občianskych a obchodných veciach.

4 Ak áno, na ktorý súd v tomto členskom štáte sa mám obrátiť vzhľadom na moje bydlisko a bydlisko odporcu alebo vzhľadom na iné aspekty môjho prípadu?

V rámci všeobecnej jurisdikcie sa stanovuje súd, na ktorom možno podať žalobu na osobu a na ktorom možno voči osobe vykonať iné procesné úkony, ibaže by bolo stanovené, že žalobu treba podať na inom súde, prípadne že úkon má vykonať iný súd.

V rámci voliteľnej právomoci je určený súd, na ktorom možno na osobu podať žaloby a na ktorom možno vykonať iné procesné úkony voči osobe mimo všeobecnej právomoci.

V rámci výlučnej jurisdikcie je určený výhradný súd, na ktorý sa možno obrátiť na účely rozhodovania v občianskoprávnej veci. Právomoc v nesporových veciach je výlučná, pokiaľ sa v právnych predpisoch nestanovuje inak.

V prípade všeobecnej juridikcie sa žaloba proti fyzickej osobe podáva na súde podľa miesta jej pobytu a žaloba proti právnickej osobe sa podáva na súde podľa miesta jej sídla. Ak miesto pobytu fyzickej osoby nie je známe, žalobu proti tejto osobe j možno podať na súde podľa posledného známeho miesta jej pobytu.

Ak podľa všeobecných ustanovení vec nepatrí do právomoci estónskeho súdu alebo právomoc nemožno určiť a v medzinárodnej dohode alebo v právnych predpisoch nie je stanovené inak, konanie vo veci sa uskutoční na miestnom súde kraja Harju (Harju Maakohus), pokiaľ:

• konanie vo veci sa musí vykonať v Estónskej republike v súlade s medzinárodnou dohodou,
• navrhovateľ je občanom Estónskej republiky alebo má pobyt v Estónsku a nemá možnosť brániť svoje práva v cudzom štáte, alebo sa to od neho nedá očakávať,
• vec je z nejakého iného dôvodu úzko spätá s Estónskom a navrhovateľ nemá možnosť brániť svoje práva v cudzom štáte alebo sa to od neho nedá očakávať.

Na miestnom súde kraja Harju sa konanie uskutoční aj vtedy, ak vec patrí do právomoci estónskeho súdu, ale nie je možné určiť, do právomoci ktorého estónskeho súdu táto vec patrí. Platí to aj v prípade, ak bola právomoc estónskeho súdu určená dohodou, ale nebola určená právomoc konkrétneho súdu.

V zmysle výlučnej (povinnej) jurisdikcie sa na súde podľa umiestnenia nehnuteľnosti podávajú žaloby v týchto veciach:

1. nárok týkajúci sa uznania existencie vlastníckeho práva, obmedzeného vecného práva alebo iného zaťaženia vecným právom týkajúcim sa nehnuteľnosti, alebo uznania neexistencie takýchto práv alebo vecných bremien, alebo nárok týkajúci sa iných práv vzťahujúcich sa na nehnuteľný majetok;
2. určenie hraníc alebo rozdelenie nehnuteľného majetku;
3. ochrana držby nehnuteľnosti;
4. nárok vzťahujúci sa na vlastnícke právo vyplývajúce z vlastníctva bytu;
5. nárok týkajúci sa núteného výkonu vzťahujúceho sa na nehnuteľný majetok;
6. nárok vyplývajúci z nájomnej zmluvy alebo zo zmluvy o komerčnom nájme, ktorá sa týka nehnuteľného majetku, alebo z inej zmluvy o využívaní nehnuteľnosti v zmysle zákona o záväzkoch, alebo z platnosti týchto zmlúv.

Žaloba týkajúca sa nevoľníctva, vecného bremena alebo predkupného práva vzťahujúceho sa na nehnuteľnosť sa podáva na súde, v ktorého právomoci sa nehnuteľnosť nachádza.

V zmysle výlučnej (povinnej) právomoci žaloba vo veci zrušenia nespravodlivej štandardnej zmluvnej podmienky alebo vo veci zrušenia alebo stiahnutia odporúčania podmienky osobou odporúčajúcou uplatňovanie podmienky sa podáva na súde podľa miesta podnikania žalovaného, alebo ak neexistuje, na súde podľa miesta pobytu alebo sídla žalovaného. Ak žalovaný nemá miesto podnikania, miesto pobytu, ani sídlo v Estónsku, žalobu treba podať na súde, v ktorého miestnej príslušnosti sa štandardná podmienka uplatnila.

Žaloba právnickej osoby s cieľom dosiahnuť, aby orgán zrušil rozhodnutie alebo aby ho vyhlásil za neplatné, sa v zmysle výlučnej právomoci podáva na súde, ktorý je príslušný podľa sídla právnickej osoby.

Estónsky súd môže viesť pojednávanie v manželskej veci, ak:

1. aspoň jeden z manželov je občanom Estónskej republiky alebo bol jej občanom v čase uzavretia manželstva;
2. obaja manželia majú pobyt v Estónsku;
3. jeden z manželov má pobyt v Estónsku, okrem prípadu, keď by rozsudok, ktorý sa má prijať, zjavne nebol uznaný v krajine štátnej príslušnosti ani jedného z manželov.

V rámci výlučnej právomoci žalobu v manželskej veci, o ktorej má rozhodovať estónsky súd, treba podať na súde podľa spoločného pobytu manželov a ak neexistuje, na súde podľa miesta pobytu žalovaného. Ak žalovaný nemá pobyt v Estónsku, žalobu treba podať na súde podľa pobytu spoločného maloletého dieťaťa zúčastnených strán a ak nemajú spoločné maloleté dieťa, na súde podľa miesta pobytu navrhovateľa.

Ak bola pridelená starostlivosť o majetok neprítomnej osoby, pretože táto osoba je nezvestná, alebo ak bol osobe určený opatrovník, pretože táto osoba má obmedzenú právnu spôsobilosť, alebo ak bola osoba uväznená a je vo výkone trestu, návrh na rozvod s takouto osobou možno podať aj na súde podľa miesta pobytu navrhovateľa.

Estónsky súd môže konať vo veci určenia otcovstva, ak aspoň jeden z účastníkov konania je občanom Estónskej republiky alebo ak aspoň jeden z účastníkov má pobyt v Estónsku. Návrh na začatie konania vo veci určenia otcovstva, ktorým sa má zaoberať estónsky súd, treba podať v zmysle výlučnej právomoci na súde podľa miesta pobytu dieťaťa. Ak dieťa nemá pobyt v Estónsku, návrh treba podať na súde podľa pobytu žalovaného. Ak žalovaný nemá pobyt v Estónsku, návrh treba podať na súde podľa pobytu navrhovateľa. To isté sa uplatňuje aj na veci týkajúce sa výživného.

V rámci voliteľnej právomoci možno na fyzickú osobu podať žalobu zahŕňajúcu majetkový nárok aj na súde podľa miesta jej prechodného pobytu, ak je tento pobyt dlhodobejší, napríklad z dôvodu zamestnaneckého alebo služobného pomeru, štúdia alebo z iného podobného dôvodu. Žalobu, ktorá sa týka hospodárskych alebo profesijných činností žalovaného, možno podať aj na súde podľa miesta podnikania.

Právnická osoba založená na členstve vrátane obchodnej spoločnosti, prípadne jej člen, partner alebo akcionár, môže v rámci voliteľnej právomoci podať žalobu vyplývajúcu z takéhoto členstva alebo účasti proti členovi, partnerovi alebo akcionárovi právnickej osoby aj na súde podľa sídla tejto právnickej osoby.

Ak má osoba pobyt alebo sídlo v zahraničnom štáte, možno proti nej v rámci voliteľnej právomoci podať žalobu zahŕňajúcu majetkový nárok aj na súde, do ktorého miestnej príslušnosti patrí majetok, na ktorý sa nárok vzťahuje, prípadne na súde, do ktorého miestnej príslušnosti patrí iný majetok tejto osoby. Ak je majetok zapísaný vo verejnom registri, uvedenú žalobu možno podať aj na súde podľa miesta registra, v ktorom je majetok zapísaný. Ak je majetkom nárok podľa zákona o záväzkoch, uvedenú žalobu možno podať aj na súde podľa miesta pobytu alebo sídla dlžníka. Ak je nárok zabezpečený hmotným objektom, žalobu možno podať aj na súde, do ktorého miestnej príslušnosti objekt patrí.

Žalobu vo veci uplatnenia nároku zabezpečeného hypotékou alebo nároku, ktorý je spojený s vecným bremenom na nehnuteľnosti, alebo inú podobnú žalobu zahŕňajúcu podobný nárok možno podať aj na súde, do ktorého miestnej príslušnosti nehnuteľnosť patrí za predpokladu, že dlžník je majiteľom registrovanej nehnuteľnosti, ktorá je zabezpečená hypotékou alebo na ktorú sa vzťahuje vecné bremeno.

Žalobu proti vlastníkovi bytu, ktorá vyplýva z právneho vzťahu týkajúceho sa vlastníctva bytu, možno v rámci voliteľnej právomoci podať aj na súde, do ktorého miestnej príslušnosti dotknutý byt patrí.

Žalobu vyplývajúcu zo zmluvy alebo žalobu na účely vyhlásenia neplatnosti zmluvy možno v rámci voliteľnej právomoci podať aj na súde, v ktorého miestnej príslušnosti by sa dotknutá zmluvná povinnosť vykonala.

Žalobu vyplývajúcu zo zmluvy alebo vzťahu podľa § 35, 46, 52, § 208 ods. 4, § 379, 402, § 635 ods. 4, § 709, 734 a 866 zákona o záväzkovom práve (võlaõigusseadus) alebo žalobu vyplývajúcu z inej zmluvy uzavretej s podnikom, ktorý má sídlo alebo miesto podnikania v Estónsku, môže spotrebiteľ podať aj na súde, ktorý je príslušný v mieste pobytu spotrebiteľa. To neplatí pre žaloby vyplývajúce zo zmlúv o preprave.

Poistník, prijímateľ alebo iná osoba oprávnená požadovať plnenie od poisťovateľa na základe poistnej zmluvy môže v rámci voliteľnej právomoci proti poisťovateľovi podať žalobu vyplývajúcu z poistnej zmluvy aj na súde, do ktorého miestnej príslušnosti patrí miesto pobytu alebo sídlo dotknutej osoby.

V prípade poistenia zodpovednosti za škodu alebo poistenia budovy, nehnuteľného alebo hnuteľného majetku spolu s budovou alebo nehnuteľnosťou možno v rámci voliteľnej právomoci podať žalobu proti poisťovateľovi aj na súde, v ktorého miestnej príslušnosti došlo k úkonu alebo udalosti, ktorá spôsobila škodu, prípadne v ktorého miestnej príslušnosti bola škoda spôsobená.

Zamestnanec môže v rámci voliteľnej právomoci podať žalobu vyplývajúcu z pracovnej zmluvy aj na súde podľa svojho miesta pobytu alebo pracoviska.

Žalobu vo veci náhrady za nezákonne spôsobenú škodu možno v rámci voliteľnej právomoci podať aj na súde, v ktorého miestnej príslušnosti došlo k úkonu alebo udalosti, ktorá spôsobila škodu, prípadne do ktorého miestnej príslušnosti patrí miesto, na ktorom bola škoda spôsobená.

Žalobu, ktorej predmetom je určenie dedičského práva, nárok dediča voči držiteľovi dedičstva, nárok vyplývajúci z odkazu majetku v závete alebo z dedičskej zmluvy, prípadne nárok v prípade povinného podielu alebo v prípade rozdelenia dedičstva, možno v rámci voliteľnej právomoci podať aj na súde, v ktorého miestnej príslušnosti mal zosnulý pobyt v čase smrti. Ak bol zosnulý občanom Estónskej republiky, ale v čase smrti nemal pobyt v Estónsku, túto žalobu možno podať aj na súde, v ktorého miestnej príslušnosti mal zosnulý posledný známy pobyt v Estónsku. Ak zosnulý nemal pobyt v Estónsku, žalobu možno podať na miestnom súde kraja Harju.

Žalobu na viacerých žalovaných možno podať na súde podľa miesta pobytu alebo sídla jedného zo spolužalovaných podľa výberu navrhovateľa.

Ak možno proti jednému žalovanému podať viacero žalôb na základe rovnakých okolností, všetky žaloby možno podať na súde, na ktorom by bolo možné podať žalobu týkajúcu sa jedného nároku, prípadne viacerých nárokov vyplývajúcich z rovnakej skutočnosti.

Protinávrh možno podať na súde, na ktorom bola podaná žaloba, za predpokladu, že protinávrh nepatrí do výlučnej právomoci. To sa uplatňuje aj v prípadoch, keď by sa podľa všeobecných ustanovení protinávrh mal podať na súde zahraničného štátu.

Žalobu tretej strany s nezávislým nárokom možno podať na súde, ktorý vedie konanie o hlavnej žalobe.

Žalobu týkajúcu sa konkurzného konania alebo konkurznej podstaty (proti úpadcovi, správcovi alebo členovi konkurzného výboru) vrátane žaloby vo veci vyňatia majetku z konkurznej podstaty možno podať aj na súde, ktorý vyhlásil konkurz. Žalobu vo veci uznania nároku možno podať aj na súde, ktorý vyhlásil konkurz.

Úpadca môže takisto podať žalobu týkajúcu sa konkurznej podstaty vrátane žaloby o vrátenie na súde, ktorý vyhlásil konkurz.

V prípade, že žaloba sa podáva na inom súde ako je všeobecný súd žalovaného, treba to súdu odôvodniť.

Ak by vec mohla súčasne patriť do právomoci viacerých estónskych súdov, navrhovateľ má právo vybrať si súd, na ktorom podá návrh. V takomto prípade sa vecou zaoberá len prvý súd, na ktorý bol doručený návrh.

5 Na ktorý súd v tomto členskom štáte sa mám obrátiť vzhľadom na predmet žaloby a výšku hodnoty sporu?

V Estónsku sa príslušnosť súdu neurčuje podľa charakteru prípadu ani podľa výšky spornej sumy.

6 Môžem žalobu podať sám alebo to musím urobiť cez sprostredkovateľa, napríklad cez advokáta?

Pokiaľ nie je v právnych predpisoch stanovené inak, účastníci konania (navrhovateľ, odporca, tretia strana) sa môžu zúčastňovať na konaní osobne alebo prostredníctvom zástupcu s právnou spôsobilosťou v občianskoprávnom konaní. Ak sa účastník konania osobne zúčastňuje na prípade, nezaniká mu tým právo mať zástupcu alebo poradcu v danej veci.

Právna spôsobilosť v občianskoprávnom konaní znamená spôsobilosť osoby vlastným konaním vykonávať občianskoprávne procesné práva a plniť občianskoprávne procesné povinnosti pred súdom. Plnú právnu spôsobilosť má osoba vo veku najmenej 18 rokov. Osoby s obmedzenou právnou spôsobilosťou nemajú ani právnu spôsobilosť v občianskoprávnom konaní, pokiaľ sa obmedzenie právnej spôsobilosti dospelého nevzťahuje na vykonávanie občianskoprávnych procesných práv a plnenie občianskoprávnych procesných povinností. Maloletý vo veku najmenej 15 rokov má právo zúčastňovať sa konaní spolu so svojím právnym zástupcom.

Zmluvným zástupcom pred súdom môže byť advokát alebo akákoľvek iná osoba, ktorá dosiahla štátom uznané právnické vysokoškolské vzdelanie najmenej druhého stupňa (magisterské), rovnocennú kvalifikáciu v zmysle paragrafu 28 ods. 22 zákona Estónskej republiky o vzdelávaní (Eesti Vabariigi haridusseadus) alebo rovnocennú zahraničnú kvalifikáciu.

Právnickú osobu zastupuje pred súdom člen jej správnej rady alebo orgánu nahrádzajúceho správnu radu (právny zástupca), pokiaľ v právnych predpisoch alebo v stanovách spoločnosti nie je stanovená možnosť uplatniť spoločné právo zastupovania. Člen správnej rady môže splnomocniť zmluvného zástupcu, aby sa zaoberal vecou na súde. Splnomocnenie takého zástupcu nemá vplyv na účasť právneho zástupcu, t. j. člena správnej rady právnickej osoby na konaní.

Ak sa to vyžaduje v právnych predpisoch, určí dotknutej osobe zástupcu súd.

7 Kde mám podať návrh na začatie konania: v podateľni, v kancelárii alebo na inom mieste?

V návrhu musí byť uvedený názov súdu, ktorému má byť vyhlásenie predložené. Návrh možno podať aj elektronicky prostredníctvom portálu, ktorý je k dispozícii na webovom sídle https://www.e-toimik.ee/, pričom sa treba prihlásiť pomocou preukazu totožnosti. Návrh možno podať aj elektronicky, faxom alebo prostredníctvom elektronickej pošty odoslaním na e-mailovú adresu vyhradenú na tento účel. Pri osobnom podaní návrhu je potrebné odovzdať ho na podateľni príslušného súdu.

8 V akom jazyku môžem podať návrh? Môžem podať návrh ústne alebo ho musím podať v písomnej forme? Môžem poslať návrh faxom alebo elektronickou poštou?

Súdne konanie a kancelárska agenda na súdoch sa vedie v estónskom jazyku. Návrh musí byť podaný v estónskom jazyku a v písomnej forme. Návrh podaný na súd musí byť podpísaný; možno ho podať aj vo formáte s digitálnym podpisom prostredníctvom portálu, ktorý je k dispozícii na webovom sídle https://www.e-toimik.ee/, pričom sa treba prihlásiť pomocou preukazu totožnosti, alebo ho možno poslať elektronickou poštou vo formáte s digitálnym podpisom. Návrh možno poslať faxom alebo elektronickou poštou vo formáte bez digitálneho podpisu iba v prípade, že podpísaný návrh sa na súde podá čo najskôr.

9 Sú nejaké osobitné tlačivá na podávanie žalôb, a ak nie, akým spôsobom musím podať návrh? Aké sú náležitosti návrhu?

Neexistuje štandardné tlačivo na podávanie návrhov. V návrhoch musia byť uvedené tieto informácie:

• mená, adresy a kontaktné údaje účastníkov konania a všetkých prípadných zástupcov,
• názov súdu,
• jasne vyjadrený nárok navrhovateľa (predmet konania),
• skutkové okolnosti, ktoré tvoria základ konania (dôvod konania),
• dôkazy dokazujúce okolnosti, ktoré tvoria dôvod konania, a konkrétny odkaz na skutočnosti, ktoré chce navrhovateľ pomocou jednotlivých dôkazov dokázať,
• informácia o tom, či navrhovateľ súhlasí s preskúmaním veci prostredníctvom písomného konania, alebo chce, aby sa súd vecou zaoberal na súdnom pojednávaní,
• hodnota sporu, pokiaľ nejde o konanie na vyplatenie konkrétnej sumy peňazí,
• zoznam príloh k návrhu,
• podpis alebo v prípade elektronicky podaného dokumentu digitálny podpis účastníka konania alebo jeho zástupcu.

Ak navrhovateľ chce, aby sa vec preskúmala prostredníctvom dokumentačného konania, musí to uviesť vo svojom podaní.

Ak navrhovateľa v konaní zastupuje zástupca, v podaní je nutné uviesť aj podrobné informácie o zástupcovi. Ak navrhovateľ chce v konaní využiť pomoc tlmočníka alebo prekladateľa, musí to uviesť v návrhu a podľa možnosti doplniť aj podrobné informácie o tlmočníkovi alebo prekladateľovi.

V prípade, že žaloba sa podáva na inom súde ako je všeobecný súd žalovaného, treba to súdu odôvodniť.

Návrhy v prípade rozvodu musia okrem uvedených informácií obsahovať aj mená a dátumy narodenia spoločných maloletých detí manželov, informácie o osobe, ktorá živí a vychováva deti, a o osobe, s ktorou deti žijú, ako aj návrh usporiadania, pokiaľ ide o rodičovské práva a výchovu detí po rozvode.

Ak je navrhovateľom alebo odporcom právnická osoba zapísaná vo verejnom registri, k podaniu treba priložiť prepis registračnej karty, výpis z registra alebo registračné osvedčenie, pokiaľ súd nie je schopný skontrolovať si tieto údaje v registri sám. V prípade iných právnických osôb je potrebné predložiť iné dôkazy o existencii subjektu a jeho právnej spôsobilosti.

10 Budem musieť platiť súdne poplatky? Ak áno, kedy? Budem si musieť platiť advokáta už od začiatku?

Štátny poplatok sa účtuje za preskúmanie návrhu, odvolania alebo žiadosti. Výška štátneho poplatku závisí od hodnoty občianskoprávnej veci [pozri prílohu 1 k zákonu o štátnych poplatkoch (riigilõivuseadus)], prípadne je jeho výška stanovená ako konkrétna suma, ktorú treba uhradiť podľa druhu nároku. Štátny poplatok sa neplatí za konanie o žiadosti o právnu pomoc, keď bol podaný návrh na náhradu miezd alebo na výživné a v ďalších prípadoch stanovených v zákone o štátnych poplatkoch.

Štátny poplatok sa platí pred požiadaním o vykonanie úkonu. Žiadosť sa oznámi odporcovi a ostatné postupy vyplývajúce z úkonu, za ktorý sa účtuje štátny poplatok, sa vykonajú až po zaplatení štátneho poplatku. Ak štátny poplatok nie je zaplatený v plnej výške, súd poskytne žiadateľovi lehotu, v ktorej musí uhradiť celú sumu. Ak štátny poplatok nie je uhradený v lehote splatnosti, žiadosť nie je akceptovaná a nepreskúma sa. Ak je výška štátneho poplatku zaplateného za preskúmanie nároku nižšia ako suma stanovená v zákone, súd bude požadovať zaplatenie štátneho poplatku vo výške stanovenej v zákone. Ak navrhovateľ neuhradí štátny poplatok v lehote splatnosti stanovenej súdom, súd sa nebude podaním zaoberať v zodpovedajúcom rozsahu nároku.

Pri platení štátneho poplatku treba v platobnom doklade uviesť úkon, na ktorý sa vzťahuje uhrádzaný štátny poplatok. Ak sa štátny poplatok uhrádza za inú osobu, treba uviesť aj jej meno. Ak po podaní žiadosti súd požaduje zaplatenie dodatočného štátneho poplatku, pri jeho zaplatení prostredníctvom úverovej inštitúcie treba uviesť aj referenčné číslo pridelené súdom.

Vo všeobecnosti platí, že nevyhnutné a primerané náklady na zmluvného zástupcu musí zaplatiť strana, proti ktorej je vynesený rozsudok. Na udelenie náhrady za náklady na zmluvného zástupcu nie je potrebné doložiť zaplatenie týchto nákladov; postačujúcim dokladom na získanie náhrady je faktúra vystavená za poskytovanie právnych služieb. V Občianskom súdnom poriadku sa neupravuje platba, ktorú treba vykonať zmluvnému zástupcovi predtým, ako súd rozdelí a určí procesné výdavky; na tom sa poskytovateľ právnych služieb a zastupovaná osoba dohodnú v rámci zmluvy o poskytovaní právnych služieb.

11 Môžem požiadať o právnu pomoc?

Právna pomoc sa poskytne účastníkovi konania, ktorý je fyzickou osobou a ktorý v čase podania žiadosti o právnu pomoc má pobyt v Estónskej republike alebo inom členskom štáte EÚ alebo je občanom Estónskej republiky alebo iného členského štátu EÚ. Pobyt sa určuje na základe článku 62 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012. Iným účastníkom konania, ktorí sú fyzickými osobami, sa právna pomoc poskytne len v prípade, ak to vyplýva z medzinárodnej dohody.

Právna pomoc sa poskytuje osobe, ktorá o ňu požiada, ak:

• osoba žiadajúca o právnu pomoc nie je schopná zaplatiť procesné výdavky v dôsledku svojej finančnej situácie alebo je schopná zaplatiť ich iba čiastočne, alebo na splátky, a
• je dostatočný dôvod domnievať sa, že zamýšľané konanie bude úspešné.

Predpokladá sa, že účasť v konaní bude úspešná, ak podklady návrhu, pre ktorý sa žiada právna pomoc, sú vypracované právne presvedčivým spôsobom a návrh je podložený faktami. Pri hodnotení úspešnosti účasti osoby v konaní sa zohľadňuje aj dôležitosť prípadu pre osobu, ktorá žiada o právnu pomoc.

Fyzickej osobe sa neposkytne právna pomoc:

1. ak sa nepredpokladá, že procesné výdavky prekročia dvojnásobok priemerného mesačného príjmu osoby žiadajúcej o právnu pomoc, pričom priemerný mesačný príjem sa vypočíta na základe priemerného mesačného príjmu za posledné štyri mesiace pred podaním žiadosti po odrátaní všetkých daní a povinných odvodov do poisťovní, predpísaných súm na splnenie vyživovacej povinnosti vyplývajúcej zo zákona a primeraných výdavkov na bývanie a dopravu;
2. ak osoba, ktorá žiada o právnu pomoc, je schopná uhradiť procesné výdavky z existujúcich aktív, ktoré možno bez väčších ťažkostí predať a voči ktorým možno podľa zákona uplatniť žiadosť o platbu.

Pokiaľ ide o právnické osoby, právo žiadať o právnu pomoc na účely dosiahnutia svojich cieľov majú len neziskové združenia alebo nadácie zapísané v zozname neziskových združení alebo nadácií, ktoré využívajú stimuly v oblasti dane z príjmu, prípadne rovnocenné neziskové združenia alebo nadácie so sídlom v Estónsku alebo inom členskom štáte EÚ za predpokladu, že žiadatelia preukážu, že žiadajú o právnu pomoc v oblasti ochrany životného prostredia alebo ochrany spotrebiteľa, prípadne v inom prevažne verejnom záujme, s cieľom zabrániť možnému poškodeniu zákonom chránených práv veľkého počtu ľudí a za predpokladu, že nemožno očakávať, že budú schopní uhradiť náklady z vlastných aktív, ani že budú schopní tieto náklady uhradiť iba čiastočne alebo na splátky. Iné estónske právnické osoby podľa súkromného práva môžu požiadať o právnu pomoc vo forme úplného alebo čiastočného oslobodenia od platenia štátneho poplatku za odvolanie. Iným zahraničným právnickým osobám sa právna pomoc poskytne len na základe medzinárodnej dohody.

12 Kedy sa moja žaloba úradne považuje za podanú? Dajú mi orgány vedieť, či bola alebo nebola moja záležitosť riadne podaná?

Žaloba sa považuje za podanú vo chvíli, keď je doručená súdu. Platí to iba v prípade, keď bola žaloba doručená odporcovi neskôr. Ak súd odmietne prijať návrh na preskúmanie, žalobu odporcovi nedoručí. Ak je návrh v súlade so zákonnými požiadavkami, súd rozhodne a návrh prijme na preskúmanie. Ak návrh nie je v súlade so zákonnými požiadavkami, súd poskytne navrhovateľovi lehotu na odstránenie nedostatkov. Súd v primeranej lehote rozhodne, či návrh na preskúmanie prijme alebo ho odmietne prijať a či je potrebné stanoviť lehotu na odstránenie nedostatkov. Súd oznámi navrhovateľovi, že prijal návrh na preskúmanie.

13 Dostanem presné informácie o priebehu ďalších procesných úkonov (napríklad o lehote na podanie vyjadrenia k žalobe)?

Súd informuje účastníka konania o vývoji konania prostredníctvom administratívnych rozhodnutí. Súd prostredníctvom administratívneho rozhodnutia stanoví odporcovi lehotu na odpoveď; týmto spôsobom sa zároveň odporca informuje o tom, že bol prijatý návrh na preskúmanie.

1 Musím sa bezpodmienečne obrátiť na súd alebo mám inú možnosť?

Obrátenie sa na súd je často poslednou možnosťou, ak zlyhali iné pokusy o urovnanie sporu. Alternatívou súdneho konania je použitie postupov alternatívneho riešenia sporov. (Pozrite si informačný prehľad o alternatívnom riešení sporov).

2 Je stanovená nejaká lehota, dokedy sa musím obrátiť na súd?

Lehoty pre podanie súdneho konania sú rôzne v závislosti od prípadu. Túto otázku o lehotách možno objasniť obrátením sa na právneho poradcu alebo na lokalitu informačná kancelária pre občanov v časti o prístupe k právu.

3 Mám sa obrátiť na súd v tomto členskom štáte?

Pozrite si informačný prehľad na lokalite „Príslušnosť súdov“

4 Ak áno, na ktorý súd v tomto členskom štáte sa mám obrátiť vzhľadom na moje bydlisko a bydlisko odporcu alebo vzhľadom na iné aspekty môjho prípadu?

Na nižších súdoch (t. j. obvodných a okresných súdoch) sa príslušný súd na podanie nároku určuje podľa miesta, v ktorom sa odporca alebo jeden z odporcov obvykle zdržiava alebo vykonáva akúkoľvek profesiu, podnikanie alebo povolanie. Vo väčšine prípadov týkajúcich sa zmlúv je príslušný okres alebo obvod ten, v ktorom sa údajne uzavrela zmluva, v prípade občianskoprávnych deliktov je to ten, v ktorom údajne došlo k prečinu, v rodinných veciach ten, v ktorom má žiadateľ bydlisko a vo veciach súvisiacich s prenájmom alebo vlastníckym právom k nehnuteľnosti ten, v ktorom sa nachádzajú priestory alebo pozemky, ktoré sú predmetom takéhoto konania.

Podrobnejšie informácie o súdnej príslušnosti nájdete v informačnom prehľade na lokalite „Príslušnosť súdov"

Na webovom sídle Súdnej služby Írska sa nachádzajú informácie o štruktúre súdov. Je na nej zverejnená aj brožúra s názvom Ako fungujú súdy (Explaining the Court) na účely informovania verejnosti. Ďalšie podrobnosti o systéme súdov sú k dispozícii aj na lokalite Informačná služba pre občanov.

5 Na ktorý súd v tomto členskom štáte sa mám obrátiť vzhľadom na predmet žaloby a výšku hodnoty sporu?

Príslušný súd na podanie nároku sa určí podľa jeho povahy (zmluva, občianskoprávny delikt atď.) a hodnoty.

Podrobnejšie informácie nájdete v informačnom prehľade na lokalite „Príslušnosť súdov“.

6 Môžem žalobu podať sám alebo to musím urobiť cez sprostredkovateľa, napríklad cez advokáta?

Nie vždy je potrebné použiť sprostredkovateľa, rozhodnutie je na vás a závisí od zložitosti vášho prípadu. Ak sa rozhodnete použiť sprostredkovateľa, musíte použiť právneho zástupcu.  Spoločnosť pre právo The Law Society je orgán, ktorý akredituje právnych zástupcov a upravuje ich povolanie.

7 Kde mám podať návrh na začatie konania: v podateľni, v kancelárii alebo na inom mieste?

Návrh sa musí podať v príslušnej kancelárií Súdnej služby v závislosti od výšky náhrady, ktorej sa domáhate (podrobnejšie informácie o príslušnom súde nájdete v informačnom prehľade na lokalite „Súdna služba Írska“). Kancelárie Súdnej služby sa nachádzajú v celom Írsku, podrobnosti o adresách a otváracích hodinách sú na webovom sídle Súdnej služby.

8 V akom jazyku môžem podať návrh? Môžem podať návrh ústne alebo ho musím podať v písomnej forme? Môžem poslať návrh faxom alebo elektronickou poštou?

V Írsku sa návrh môže podať v angličtine alebo v írčine. Návrh musí byť na osobitnom tlačive, ktoré je špecifické pre jurisdikciu, v ktorej sa uplatňuje nárok. Návrh nie je možné poslať faxom alebo elektronickou poštou, musí sa doručiť osobne do príslušnej kancelárie Súdnej služby. Návrh nie je možné podať ústne.

9 Sú nejaké osobitné tlačivá na podávanie žalôb, a ak nie, akým spôsobom musím podať návrh? Aké sú náležitosti návrhu?

Na podávanie žalôb existujú osobitné tlačivá, mnohé z nich je možné si stiahnuť na webovom sídle Súdnej služby a ostatné sa nachádzajú na lokalite Pravidlá súdnych konaní. V týchto tlačivách sa uvádza, ktoré prvky je potrebné zahrnúť do záznamov. Určité obmedzené usmernenia môžu poskytnúť aj úradníci Súdnej služby, ale títo úradníci môžu poskytnúť iba procesné informácie, pretože nesmú poskytovať poradenstvo o samotnom nároku ani odporúčania súvisiace s jeho spracovaním.

10 Budem musieť platiť súdne poplatky? Ak áno, kedy? Budem si musieť platiť advokáta už od začiatku?

Súdne trovy, t. j. súdne poplatky, sa platia v prípade väčšiny typov návrhov. Poplatky sa musia zaplatiť pri podaní návrhu v príslušnej kancelárii Súdnej služby. Podrobnosti o rôznych poplatkoch sa nachádzajú na webovom sídle Súdnej služby. Poplatky právnemu zástupcovi, ak sa rozhodnete ho využiť, sú rôzne a nie sú záležitosťou služieb poskytovaných súdmi. Ak poveríte právneho zástupcu, poradí vám, aká výška poplatku bude účtovaná a kedy má byť zaplatená.

11 Môžem požiadať o právnu pomoc?

Pozrite si časť „Právna pomoc“ v informačnom prehľade.

12 Kedy sa moja žaloba úradne považuje za podanú? Dajú mi orgány vedieť, či bola alebo nebola moja záležitosť riadne podaná?

Žaloba je oficiálne podaná vtedy, keď kancelária Súdnej služby zverejní nárok. V závislosti od jurisdikcie, v ktorej si uplatňujete nárok, nemusí byť zverejnený, kým nebude doručený druhej strane. Na súde pre konania vo veciach s nízkou hodnotou sporu pošle súdny úradník váš nárok druhej strane. Na iných súdoch musíte svoj nárok doručiť sami alebo to za vás urobí váš sprostredkovateľ. Dozviete sa v kancelárii Súdnej služby, v ktorej ste sa rozhodli podať žalobu. Úradníci Súdnej služby vám oznámia, ak ste nesplnili všetky procesné požiadavky na podanie žaloby, ale je na sudcovi, aby rozhodol, či je vaša vec riadne predložená.

13 Dostanem presné informácie o priebehu ďalších procesných úkonov (napríklad o lehote na podanie vyjadrenia k žalobe)?

Lehoty sú stanovené v pravidlách konaní každého súdu a tieto informácie si môžete skontrolovať v kancelárii Súdnej služby, v ktorej ste podali žalobu.

1 Musím sa bezpodmienečne obrátiť na súd alebo mám inú možnosť?

Skutočne by mohlo byť vhodné využiť „alternatívne spôsoby riešenia sporov“. Pozri príslušnú tému.

2 Je stanovená nejaká lehota, dokedy sa musím obrátiť na súd?

Premlčacie lehoty na podanie žaloby sa líšia v závislosti od konkrétnej veci. Podrobné informácie o obmedzeniach týkajúcich sa podania žaloby môže poskytnúť právny poradca alebo kancelária poradenstva pre občanov.

3 Mám sa obrátiť na súd v tomto členskom štáte?

Pozri „Príslušné súdy“.

4 Ak áno, na ktorý súd v tomto členskom štáte sa mám obrátiť vzhľadom na moje bydlisko a bydlisko odporcu alebo vzhľadom na iné aspekty môjho prípadu?

Pozri „Príslušné súdy – Grécko“

5 Na ktorý súd v tomto členskom štáte sa mám obrátiť vzhľadom na predmet žaloby a výšku hodnoty sporu?

Pozri „Príslušné súdy – Grécko“.

Postup, ktorý sa má dodržať pri podaní žaloby.

6 Môžem žalobu podať sám alebo to musím urobiť cez sprostredkovateľa, napríklad cez advokáta?

Žalobu musí podať advokát s výnimkou týchto prípadov: 1. prípady podané na okresný občiansky súd (Irinodikio); 2. predbežné nápravné opatrenia; 3. zabránenie hroziacemu nebezpečenstvu (článok 94 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku) a 4. pracovnoprávne konania, ktoré prebiehajú pred jednočlenným súdom prvého stupňa (Monomelos Protodikio) alebo okresným občianskym súdom (článok 665 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku). Spravidla musí byť prítomný právny zástupca. Existujú určité postupy, napr. predbežné nápravné opatrenia, menšie spory, pracovné spory atď., v ktorých sa dotknutá osoba môže zastupovať sama.

7 Kde mám podať návrh na začatie konania: v podateľni, v kancelárii alebo na inom mieste?

Na začatie súdneho konania sa musí návrh podať v podateľni príslušného súdu. Pri vypracovaní žaloby by sa dotknutá osoba mala obrátiť na advokáta, ktorý podá žalobu v podateľni príslušného súdu.

8 V akom jazyku môžem podať návrh? Môžem podať návrh ústne alebo ho musím podať v písomnej forme? Môžem poslať návrh faxom alebo elektronickou poštou?

a) Návrh musí byť vyhotovený výlučne v gréčtine;

b) spravidla musí byť vyhotovený písomne. Návrh možno podať ústne na okresnom občianskom súde, ak v mieste sídla súdu nie sú žiadni poverení advokáti alebo miestni nediplomovaní advokáti (dikolavoi). V takom prípade by sa mala vypracovať správa (články 111, 115 a 215 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku); a

c) návrh možno podať aj elektronicky za predpokladu, že je podpísaný zaručeným elektronickým podpisom (články 117 ods. 2 a 119 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku, prezidentský dekrét 25/2012).

9 Sú nejaké osobitné tlačivá na podávanie žalôb, a ak nie, akým spôsobom musím podať návrh? Aké sú náležitosti návrhu?

Na podanie žalôb neexistujú žiadne osobitné formuláre. Dokumentácia zahŕňa žalobu, ak je to potrebné (nie je to povinné pre okresné občianske súdy a ochranné opatrenia) a ak účastník konania predkladá písomný dôkaz.

10 Budem musieť platiť súdne poplatky? Ak áno, kedy? Budem si musieť platiť advokáta už od začiatku?

Súdne poplatky sa platia takto: Účastník konania by mal hradiť príslušné trovy konania a poplatky. Žalobca by mal zaplatiť kolkovú daň, súdnu kolkovú daň a poplatky do rôznych fondov [napr. Advokátsky fond (TN), Advokátsky fond sociálneho poistenia v Aténach (TPDA) atď.], ktoré sa platia pri podaní žaloby. Čas a spôsob platby advokátovi je záležitosťou dohody s účastníkom konania.

11 Môžem požiadať o právnu pomoc?

Áno, za podmienok uvedených v článkoch 194 – 204 Občianskeho súdneho poriadku (ak dotknutá osoba nie je schopná zaplatiť trovy konania bez toho, aby ohrozila svoje živobytie a živobytie svojej rodiny). Vyžadujú sa tieto dokumenty: 1. osvedčenie od primátora alebo starostu obce, v ktorej žalobca žije, týkajúce sa jeho profesionálnej, finančnej a rodinnej situácie a 2. osvedčenie od riaditeľa daňového úradu v mieste bydliska žalobcu, pokiaľ ide o to, či v posledných troch rokoch podal daňové priznanie pre daň z príjmu alebo inú priamu daň, ako aj overenie správnosti daňového priznania.

Ďalšie kroky, ktoré sa majú vykonať v súvislosti so žalobou.

12 Kedy sa moja žaloba úradne považuje za podanú? Dajú mi orgány vedieť, či bola alebo nebola moja záležitosť riadne podaná?

Žaloba sa považuje za podanú, ak bola predložená v podateľni súdu, ktorému je určená, a ak jej kópia bola doručená žalovanej osobe (článok 215 Občianskeho súdneho poriadku). Vypracovanie a podanie správy predstavuje potvrdenie, že žaloba bola podaná. Po podaní žaloby príslušnému súdu sa vypracuje podanie a stanoví sa termín pojednávania, aby sa žalobcovi poskytli podrobnosti o podaní.

13 Dostanem presné informácie o priebehu ďalších procesných úkonov (napríklad o lehote na podanie vyjadrenia k žalobe)?

Dátum pojednávania o žalobe stanoví podateľňa príslušného súdu a účastník konania sa predvolá na každé nasledujúce zasadnutie súdu alebo ku každému úkonu vykonanému v priebehu konania. Každý účastník konania má právo urýchliť konanie. Usmernenie poskytne aj poverený advokát.

Napokon, v konaniach na súdoch druhého stupňa, t. j. na odvolacom súde, je v súvislosti so všetkými otázkami prítomnosť advokáta povinná, aj keď prítomnosť právneho zástupcu na uvedených súdoch prvého stupňa v týchto konkrétnych veciach povinná nebola (prvá otázka). To sa, samozrejme, vzťahuje aj na veci predložené gréckemu Najvyššiemu občianskemu a trestnému súdu (Arios Pagos).

1 Musím sa bezpodmienečne obrátiť na súd alebo mám inú možnosť?

Spory možno riešiť bez súdneho konania prostredníctvom mediácie – pozri stránku Mediácia v Španielsku.

Strany môžu požiadať o mediáciu aj po začatí súdneho konania.

2 Je stanovená nejaká lehota, dokedy sa musím obrátiť na súd?

Lehota na podanie žaloby na súde sa líši v závislosti od veci. Otázka lehôt alebo premlčacích lehôt je z právneho hľadiska zložitá a odporúča sa obrátiť sa na právnika alebo právne centrum, ktoré poskytuje informácie o prístupe k spravodlivosti.

Vo všeobecnosti a iba na ilustráciu:

1. premlčacia lehota v prípade nárokov zo zmluvných záväzkov je päť rokov;
2. premlčacia lehota v prípade nárokov na náhradu škody na základe mimozmluvnej zodpovednosti je jeden rok.

3 Mám sa obrátiť na súd v tomto členskom štáte?

Ak sa rozhodnete riešiť spor prostredníctvom súdov, potom sa musíte obrátiť na súd v tomto členskom štáte.

4 Ak áno, na ktorý súd v tomto členskom štáte sa mám obrátiť vzhľadom na moje bydlisko a bydlisko odporcu alebo vzhľadom na iné aspekty môjho prípadu?

Pozri pravidlá právomoci na stránke Právomoci súdov.

Na základe vášho miesta pobytu:

Zoznam súdnych orgánov (Directorio Juzgados)

5 Na ktorý súd v tomto členskom štáte sa mám obrátiť vzhľadom na predmet žaloby a výšku hodnoty sporu?

Pozri pravidlá právomoci na stránke Právomoci súdov.

6 Môžem žalobu podať sám alebo to musím urobiť cez sprostredkovateľa, napríklad cez advokáta?

Vo všeobecnosti platí, že ak sa chcete v Španielsku obrátiť na súd, musíte využiť:

1. procesného zástupcu (procurador) a
2. právnika, ktorý vo vašom mene bude konať na súde.

Týchto aplikujúcich odborníkov nepotrebujete v týchto prípadoch:

1. ak výška nároku nepresahuje 2 000 EUR;
2. pri podaní žaloby v rámci osobitného zrýchleného konania nazývaného „konanie o platobnom rozkaze“ (monitorio) za predpokladu, že predložíte listinné dôkazy o dlhu. V týchto prípadoch neexistuje žiadne obmedzenie výšky nároku;
3. pri podaní návrhu na vydanie naliehavých opatrení pred začatím konania. Patria sem predbežné dočasné opatrenia v konaniach o anulovaní, rozluke alebo rozvode manželstva, pričom týmito opatreniami sa majú riešiť najnaliehavejšie osobné a finančné potreby manželov a ich detí, keď jeden z manželov zamýšľa začať konanie o anulovaní, rozluke alebo rozvode manželstva (využitie týchto aplikujúcich odborníkov však bude potrebné v prípade všetkých následných písomností a úkonov).

7 Kde mám podať návrh na začatie konania: v podateľni, v kancelárii alebo na inom mieste?

Žalobu a ďalšie dokumenty možno podať online:

Všeobecný prístupový bod Súdnej služby (Administración de Justicia)

Žaloby a dokumenty možno podať aj na ústrednej podateľni súdu (Juzgado Decano) daného okresu alebo na podateľni súdu príslušnom v danom mieste. V takom prípade sa nimi bude zaoberať:

1. súdny tajomník zodpovedný za ústrednú podateľňu súdu a všeobecné spoločné služby alebo
2. úradník podateľne konajúci pod dohľadom súdneho tajomníka.

Súdni tajomníci a úradníci poverení tajomníkmi sú jediné osoby, ktoré môžu potvrdiť dátum a čas podania žalôb, dokumentov, ktorými sa začína konanie, a akýchkoľvek iných dokumentov, ktoré sú predmetom záväzných lehôt.

Žaloby v občianskych alebo obchodných veciach nemožno podať žiadnemu inému verejnému subjektu vrátane zastupujúceho súdu.

8 V akom jazyku môžem podať návrh? Môžem podať návrh ústne alebo ho musím podať v písomnej forme? Môžem poslať návrh faxom alebo elektronickou poštou?

V súdnom konaní sa v zásade musí používať španielčina. V autonómnych spoločenstvách, ktoré majú svoj vlastný jazyk (Katalánsko, Valencia, Baleárske ostrovy, Galícia a Baskicko), sa môže používať aj ich príslušný jazyk.

Ktokoľvek iný, kto sa zúčastňuje na konaní, môže v písomnostiach aj na ústnom konaní používať buď španielčinu, alebo jazyk autonómneho spoločenstva, v ktorom prebieha konanie. Ak niekto nerozumie jazyku autonómneho spoločenstva, súd vymenuje tlmočníka, ktorý zabezpečí preklad do španielčiny. Takéto vymenovanie sa uskutoční, ak je to stanovené zákonom alebo na žiadosť osoby, ktorá tvrdí, že sa jej odopiera právo na riadny proces. Ak iná osoba ako strana vypovedá v inom jazyku, pretože nehovorí španielsky ani jazykom autonómneho spoločenstva, za zabezpečenie tlmočníka zodpovedá strana, ktorá daný dôkaz navrhla.

Konanie sa musí vždy začať písomne na základe dokumentu nazývaného „žaloba“ (demanda), ktorý je v prípade sumy nepresahujúcej 2 000 EUR jednoduchým dokumentom. Musí obsahovať tieto informácie:

1. osobné údaje a adresu žalobcu a osobné údaje a adresu druhej strany, ak sú známe, a
2. čo presne žalobca požaduje od druhej strany.

Osoby, ktorí nevyužili procesného zástupcu, sa môžu rozhodnúť, či budú komunikovať so súdmi elektronicky. Spôsob komunikácie, ktorý si vybrali, môžu kedykoľvek zmeniť.

Všeobecný prístupový bod Súdnej služby

Všetci odborníci pracujúci v oblasti práva sú povinní na podanie počiatočnej žaloby a ďalších dokumentov súvisiacich so žalobou, ako aj ďalších dokumentov používať elektronické systémy alebo systémy na diaľkové podávanie Súdnej služby, aby sa zabezpečila pravosť podania a zaistil sa spoľahlivý záznam, že dokumenty boli zaslané a doručené v úplnosti, ako aj dátum ich zaslania a doručenia.

Elektronická komunikácia so súdmi sa vyžaduje aj od týchto organizácií a jednotlivcov:

1. právnych subjektov;
2. subjektov bez právnej spôsobilosti;
3. odborníkov, ktorí pôsobia v oblastiach s povinnou registráciou v profesijnej organizácii, pri uskutočňovaní akýchkoľvek formalít a úkonov vo vzťahu k Súdnej službe, ktoré patria do rámca ich odborných činností;
4. notárov a pracovníkov registrov;
5. zástupcov akejkoľvek zainteresovanej strany, ktorá je povinná so Súdnou službou komunikovať elektronicky, a
6. úradníkov verejnej správy pri akýchkoľvek úkonoch a krokoch, ktoré vykonávajú v súvislosti so svojou funkciou.

9 Sú nejaké osobitné tlačivá na podávanie žalôb, a ak nie, akým spôsobom musím podať návrh? Aké sú náležitosti návrhu?

Existujú vzorové formuláre a tlačivá na podanie žalôb, pokiaľ ide o sumy nepresahujúce 2 000 EUR, ako aj na podanie žalôb týkajúcich sa finančných otázok v rámci osobitného konania nazývaného „konanie o platobnom rozkaze“. Suma, ktorú si možno nárokovať v rámci konania o platobnom rozkaze, nie je nijako obmedzená, ale musí sa predložiť listinný dôkaz o dlhu.

Tieto formuláre (spolu s používateľskými príručkami) sú k dispozícii na internete na adresách:

Ústne súdne konania (Juicio Verbal) (v prípade vecí s nízkou hodnotou sporu)

Konanie o platobnom rozkaze (Juicio Monitorio) (v prípade osobitného konania)

Verejnosti sú k dispozícii aj v ústredných podateľniach súdov a spoločných kanceláriách pre procesné služby v jednotlivých súdnych obvodoch.

Pri nárokoch nepresahujúcich 2 000 EUR ide o veľmi jednoduchý dokument. Musí obsahovať len osobné údaje žalobcu, osobné údaje druhej strany, ak sú známe, a presný opis toho, čo žalobca požaduje.

Pri nárokoch presahujúcich sumu 2 000 EUR je dokument komplikovanejší a musí ho vypracovať právnik, pretože musí obsahovať aj opis skutkových okolností veci, právneho základu žaloby a usporiadaný zoznam, v ktorom sú jasne identifikované predložené dokumenty a iné dôkazy.

V oboch prípadoch musia byť k počiatočnej žalobe pripojené všetky listinné dôkazy na podporu žaloby a všetky znalecké posudky alebo iné dôkazy týkajúce sa veci. Vo všeobecnosti sa tieto dokumenty s výnimkou veľmi špecifických prípadov nemôžu predložiť neskôr.

10 Budem musieť platiť súdne poplatky? Ak áno, kedy? Budem si musieť platiť advokáta už od začiatku?

Jednotlivci nemusia platiť poplatok.

Právnické osoby (spoločnosti, nadácie, združenia) musia zaplatiť poplatok za podanie žaloby na občianskom, obchodnom alebo sporovom správnom súde a za odvolanie proti rozsudku vydanému sociálnymi súdmi. Na trestných súdoch sa neplatia žiadne poplatky. Viac informácií je k dispozícii na adrese:

Súdne poplatky (Tasas judiciales)

V autonómnom spoločenstve Katalánsko musia poplatok platiť právnické osoby (ale nie jednotlivci):

Autonómne spoločenstvo Katalánsko (Comunidad Autónoma de Cataluña).Poplatok

Neexistujú štandardné sadzby odmien právnikov. Výška poplatkov a spôsob platby sa stanovia na základe vzájomnej dohody s klientom.

Existuje štandardná sadzba poplatkov účtovaných procesnými zástupcami.

Poplatok pre procesných zástupcov (Arancel Procuradores) (štandardná sadzba)

Odborníci pracujúci v oblasti práva vo všeobecnosti požadujú zálohovú platbu na pokrytie počiatočných nákladov, ktorá sa započíta do celkových poplatkov. Konanie je rozdelené na jednotlivé fázy a odborníci vyžadujú od svojich klientov, aby na začiatku každej fázy zaplatili zodpovedajúci percentuálny podiel celkových poplatkov.

Odborníci zvyčajne nepožadujú plnú úhradu poplatkov pred ukončením konania.

11 Môžem požiadať o právnu pomoc?

Osoby, ktoré preukážu, že nemajú prostriedky na to, aby sa obrátili na súd, majú nárok na právnu pomoc.

Právna pomoc (Justicia Gratuita) (ministerstvo spravodlivosti)

Ich prostriedky sa posúdia pomocou indexu nazývaného IPREM (indicador público de renta de efectos múltiples, verejný index základného príjmu).

Predpokladá sa, že jednotlivec nemá dostatočné prostriedky na to, aby sa obrátil na súd, ak ročný príjem jeho domácnosti zo všetkých zdrojov nie je vyšší ako:

1. dvojnásobok indexu IPREM platného v čase podania žaloby, pokiaľ ide o jednotlivcov, ktorí nie sú súčasťou rodiny;
2. dvaapolnásobok indexu IPREM platného v čase podania žaloby, pokiaľ ide o jednotlivcov, ktorí sú súčasťou akéhokoľvek druhu rodiny, ktorá má menej ako štyroch členov;
3. trojnásobok indexu IPREM, pokiaľ ide o jednotlivcov, ktorí sú súčasťou rodiny, ktorá má minimálne štyroch členov.

Ročný index IPREM na rok 2023 je 7 200,00 EUR (dvanásť splátok).

IPREM 2023

Nárok na právnu pomoc môžu mať aj niektoré neziskové organizácie.

12 Kedy sa moja žaloba úradne považuje za podanú? Dajú mi orgány vedieť, či bola alebo nebola moja záležitosť riadne podaná?

Žaloba sa považuje za úradne podanú k dátumu, keď bola predložená, ak sa podá v kancelárii súdneho úradníka a bolo vydané rozhodnutie o prijatí žaloby na konanie po tom, ako bolo potvrdené, že záležitosť patrí do právomoci daného súdu.

Rozhodnutie súdu o prijatí žaloby na konanie aj všetky nasledujúce rozhodnutia vám budú oznámené prostredníctvom vášho procesného zástupcu, ak ho máte. V prípade, že procesný zástupca nie je potrebný, sa oznámenie zašle priamo vám doporučeným listom s doručenkou na adresu uvedenú v žalobe.

Ak žaloba obsahuje chybu, ktorá znamená, že nemôže byť prijatá na konanie, súd umožní jej opravu v stanovenej lehote. Ak chybu nemožno opraviť, súdny tajomník informuje sudcu, ktorý rozhodne, či povolí alebo nepovolí, aby sa pokračovalo v konaní.

13 Dostanem presné informácie o priebehu ďalších procesných úkonov (napríklad o lehote na podanie vyjadrenia k žalobe)?

Účastníci budú ihneď upovedomení o všetkých fázach alebo udalostiach v konaní, a to buď priamo, alebo prostredníctvom svojho procesného zástupcu, ak ho majú.

Vo všeobecnosti neexistuje stanovený časový rozvrh konania, ale existujú lehoty, ktoré sa musia dodržať.

1 Musím sa bezpodmienečne obrátiť na súd alebo mám inú možnosť?

V skutočnosti by mohlo byť vhodnejšie použiť alternatívne metódy riešenia sporov. Pozrite si túto tému.

2 Je stanovená nejaká lehota, dokedy sa musím obrátiť na súd?

Premlčacie lehoty sa líšia podľa prípadov. Otázku premlčacích lehôt na podanie návrhu na začatie konania na súde môže objasniť právny poradca alebo informačná kancelária pre občanov.

3 Mám sa obrátiť na súd v tomto členskom štáte?

Pozrite si tému „Súd ktorej krajiny má zodpovednosť? - Francúzsko“.

4 Ak áno, na ktorý súd v tomto členskom štáte sa mám obrátiť vzhľadom na moje bydlisko a bydlisko odporcu alebo vzhľadom na iné aspekty môjho prípadu?

Pozrite si tému „Súd ktorej krajiny má zodpovednosť? - Francúzsko“.

5 Na ktorý súd v tomto členskom štáte sa mám obrátiť vzhľadom na predmet žaloby a výšku hodnoty sporu?

Pozrite si tému „Súd ktorej krajiny má zodpovednosť? - Francúzsko“.

6 Môžem žalobu podať sám alebo to musím urobiť cez sprostredkovateľa, napríklad cez advokáta?

• Niekedy je od začiatku konania povinné, aby vám na súde pomáhal advokát.

Právne zastupovanie je pred všeobecným súdom (tribunal judiciaire) v zásade povinné. Existujú však výnimky, napríklad vo veciach komerčného prenájmu alebo vo veciach, ktoré patria do právomoci sudcu pre spory týkajúce sa ochrany (juge des contentieux de la protection).

Pred sudcom pre rodinné záležitosti (juge aux affaires familiales) zastúpenie advokátom nie je povinné vo veciach prenesenia rodičovských práv a povinností, v konaniach po rozvode, ako aj vo veciach týkajúcich sa rodičovských práv a povinností, stanovenia príspevku na uspokojovanie potrieb rodiny a vyživovacej povinnosti.

Zastúpenie advokátom nie je povinné pred obchodným súdom (tribunal de commerce), sudcom povereným výkonom súdneho rozhodnutia (juge de l'exécution), sudcom pre deti (juge des enfants), súdom pre sociálne záležitosti (tribunal des affaires sociales), súdom pre pracovnoprávne spory (conseil des prud'hommes) a paritným súdom pre veci prenájmu pôdy (tribunal paritaire des baux ruraux).

• Vo francúzskom právnom systéme existujú dva spôsoby podania žaloby.

Ak sa konanie musí začať doručením predvolania, môže ho doručiť iba súdny úradník. Naopak, ak je možné začať konanie na základe jednostranného alebo spoločného návrhu, nie je potrebné obrátiť sa na súdneho úradníka.

V prípade predbežných opatrení je povinné začať konanie súdu predvolaním.

Pokiaľ ide o rozvod, žaloba sa podáva predvolaním alebo spoločným návrhom.

Sudca pre deti začne konať po podaní jednoduchého návrhu jedným z rodičov, opatrovníkom alebo samotnou maloletou osobou.

V prípade sudcu povereného výkonom súdneho rozhodnutia je predvolanie povinné s výnimkou postupov výkonu rozhodnutí týkajúcich sa vysťahovania.

Na obchodnom súde sa konanie o platobnom rozkaze, pri ktorom je možné obrátiť sa na súd pomocou jednoduchého podania návrhu, týka pohľadávok vyplývajúcich z cenného papiera, zmenky, vlastnej zmenky alebo dokladu o postúpení. V ostatných veciach sa konanie začína predvolaním.

Na súde pre pracovnoprávne spory sa žiadosť podáva v podobe návrhu zaslaného doporučene alebo aj obyčajne.

Na paritný súd pre veci prenájmu pôdy je možné podať návrh prostredníctvom žiadosti alebo zapojením súdneho úradníka. Strany môžu tiež podať na súde spoločný návrh, t. j. spoločný akt, v rámci ktorého súdu predložia svoje návrhy. Tento návrh sa odovzdá v podateľni.

7 Kde mám podať návrh na začatie konania: v podateľni, v kancelárii alebo na inom mieste?

So všetkými žiadosťami o informácie sa môžete obrátiť na kontaktné miesto každého súdu. Okrem toho väčšina súdov, právnych poradenských centier (maisons de justice et du droit) a mestských úradov ponúka bezplatné právne konzultácie.

Ak chcete podať návrh na začatie konania, musíte sa obrátiť na kanceláriu súdu.

8 V akom jazyku môžem podať návrh? Môžem podať návrh ústne alebo ho musím podať v písomnej forme? Môžem poslať návrh faxom alebo elektronickou poštou?

Jediným akceptovaným jazykom je francúzština. Na pojednávaní môže účastníkovi konania pomáhať tlmočník, ale sudca nie je povinný sa naňho obracať, ak ovláda jazyk, ktorým účastník hovorí.

Návrh sa podáva písomne.

Podľa predpisov nie je možné podať návrh na začatie konania na občianskom súde faxom ani e-mailom.

Online služba na podávanie návrhov je od začiatku roku 2021 k dispozícii na portáli Portail du justiciable. Používa sa v adhéznych konaniach po doručení oznámenia zo súdu obeti, pri podávaní návrhov na výkon opatrení na ochranu dospelých poručenskému sudcovi a na postúpenie návrhu na konanie bez povinného zastúpenia advokátom sudcovi pre rodinné záležitosti.

9 Sú nejaké osobitné tlačivá na podávanie žalôb, a ak nie, akým spôsobom musím podať návrh? Aké sú náležitosti návrhu?

Existujú tlačivá CERFA na účely podávania návrhov na súdy. Spis musí obsahovať informácie o navrhovateľovi a protistrane a všetky dokumenty týkajúce sa predmetu sporu, ktoré musia byť podľa okolností predložené kancelárii na začiatku konania alebo sudcovi v čase pojednávania.

10 Budem musieť platiť súdne poplatky? Ak áno, kedy? Budem si musieť platiť advokáta už od začiatku?

Prístup k spravodlivosti na prvom stupni je bezplatný. V zásade pri procesných písomnostiach neexistujú žiadne poplatky v prospech štátu s výnimkou tých, ktoré sa vzťahujú na obchodné súdy, kde sú stanovené súdne poplatky.

Náklady predstavujú výdavky vzniknuté v priebehu konania. Zahŕňajú najmä kompenzácie svedkov, odmeny znalcov a výdavky súdnych úradníkov a advokátov okrem ich odmien. Niektoré náklady je možné zaplatiť na začiatku alebo počas konania. Na konci konania v zásade sudca zaplatenie nákladov nariadi neúspešnému účastníkovi konania, pokiaľ daný účastník nemá nárok na právnu pomoc.

Odmeny advokáta sú predmetom dohody o odmenách uzavretej so súhlasom klienta. Advokát môže požiadať o preddavok, to znamená sumu zaplatenú klientom vopred alebo v priebehu práce vo forme zálohovej platby.

11 Môžem požiadať o právnu pomoc?

Ak finančné zdroje žiadateľa o právnu pomoc neprekročia ročne prehodnocovaný strop, môže dostať právnu pomoc (1 043 EUR v roku 2020, pokiaľ ide o úplnú právnu pomoc, až 1 564 EUR, pokiaľ ide o čiastočnú právnu pomoc). Prahové hodnoty je možné upraviť podľa rodinnej situácie žiadateľa (pozri tému „Právna pomoc – Francúzsko“).

12 Kedy sa moja žaloba úradne považuje za podanú? Dajú mi orgány vedieť, či bola alebo nebola moja záležitosť riadne podaná?

Súd začne konať:

• po doručení kópie predvolania do kancelárie;
• po podaní alebo zaregistrovaní žaloby v kancelárii súdu.

Žiadateľ nedostane žiadne potvrdenie o platnosti návrhu na začatie konania.

13 Dostanem presné informácie o priebehu ďalších procesných úkonov (napríklad o lehote na podanie vyjadrenia k žalobe)?

Kancelária súdu môže poskytnúť akékoľvek informácie o stave konania a stanovenom dátume pojednávania.

Súvisiace odkazy

Webové sídlo ministerstva spravodlivosti

1 Musím sa bezpodmienečne obrátiť na súd alebo mám inú možnosť?

Strany môžu spor riešiť na súde, ale existujú aj mimosúdne spôsoby riešenia sporov. V Chorvátsku medzi takéto spôsoby patrí rozhodcovské konanie, mediácia a súdne konanie v širšom zmysle zamerané na dosiahnutie súdneho zmieru.

Mediácia v občianskoprávnych, obchodných, pracovnoprávnych a iných sporoch týkajúcich sa práv, ktoré môžu účastníci slobodne uplatňovať, je upravená v zákone o mediácii (Zakon o mirenju) [Narodne Novine (NN; Úradný vestník Chorvátskej republiky), č. 18/11]. Mediácia je bez ohľadu na použitý názov (mirenje, medijacija, posredovanje, koncilijacija) každý postup, v ktorom sa strany usilujú vyriešiť svoj spor dosiahnutím vzájomnej dohody, t. j. dosiahnutím vzájomne prijateľnej dohody, ktorá je v súlade s ich potrebami a záujmami, s pomocou neutrálnej tretej strany – jedného alebo viacerých mediátorov (posrednik, medijator, koncilijator), ktorí pomáhajú stranám dospieť k dohode bez právomoci uložiť záväzné riešenie. Mediácia sa vykonáva spôsobom, na ktorom sa strany dohodli; konanie sa vyznačuje svojím nepovinným charakterom a autonómnosťou účastníkov konania. Je dobrovoľné a konsenzuálne, neformálne a dôverné, pričom sa vyznačuje rovnosťou účastníkov konania.

Naproti tomu rozhodcovské konanie (arbitraža alebo izbrano suđenje) je súdne konanie pred rozhodcovským súdom bez ohľadu na to, či ho organizuje alebo riadi právnická osoba alebo orgán právnickej osoby, ktorá organizuje a riadi činnosť rozhodcovských súdov. Rozhodcovské konanie je dobrovoľný, rýchly, efektívny a neverejný spôsob riešenia sporov, pri ktorom si strany môžu upraviť, kto bude rozhodovať v prípade vzniku sporu, miesto rozhodcovského konania, uplatniteľné hmotné a procesné právo a jazyk (jazyky), v ktorom bude konanie prebiehať. Rozhodnutie rozhodcovského súdu o skutkovej podstate veci má účinok konečného súdneho rozhodnutia.

V zákone o občianskom súdnom konaní (Zakon o parničnom postupku) (NN č. 53/91, 91/92, 112/99, 129/00, 88/01, 117/03, 88/05, 2/07, 84/08, 96/08, 123/08, 57/11, 25/13, 89/14 a 70/19) sa stanovuje, že súd s ohľadom na všetky okolnosti, najmä vzhľadom na záujmy účastníkov konania a tretích strán s nimi spojených, dĺžku trvania ich vzťahov a úroveň ich vzájomnej závislosti, môže v rámci prerokúvania alebo inokedy vydať rozhodnutie, ktorým účastníkom konania nariadi, aby do ôsmich dní začali mediačné konanie alebo im navrhne, aby svoj spor vyriešili prostredníctvom mediačného konania. Okrem toho na predbežnom pojednávaní súd účastníkov konania informuje, že spor sa môže vyriešiť prostredníctvom súdneho zmieru alebo v mediačnom konaní, a vysvetlí im tieto možnosti.

V určitých prípadoch (podanie žaloby proti Chorvátskej republike) je osoba, ktorá má v úmysle podať takúto žalobu, povinná sa pred jej podaním obrátiť na úrad štátneho zástupcu, ktorý má miestnu a vecnú príslušnosť na zastupovanie pred súdom, na ktorom bude podaná žaloba proti Chorvátskej republike, a požiadať o urovnanie sporu formou zmieru okrem prípadov, v ktorých sa v osobitných právnych predpisoch stanovuje lehota na podanie žaloby. Žiadosť o urovnanie sporu formou zmieru musí obsahovať všetky informácie, ktoré sa vyžadujú pri štandardnej žalobe na súd.

2 Je stanovená nejaká lehota, dokedy sa musím obrátiť na súd?

Lehota na začatie súdneho konania závisí od druhu a právnej povahy žaloby. Napríklad pri súdnej ochrane práv súvisiacich so zamestnaním existuje lehota pätnástich dní, v rámci ktorej musí zamestnanec podať návrh na ochranu porušeného práva príslušnému súdu po tom, ako predložil žiadosť o ochranu svojich práv svojmu zamestnávateľovi, okrem prípadu nároku na náhradu škody alebo iného peňažného nároku vyplývajúceho z pracovnoprávnych vzťahov.

3 Mám sa obrátiť na súd v tomto členskom štáte?

Áno. V Chorvátsku v občianskych súdnych konaniach rozhodujú súdy v medziach ich vecnej príslušnosti vymedzenej v zákone a súdnu moc vykonávajú všeobecné a špecializované súdy a Najvyšší súd Chorvátskej republiky (Vrhovni sud Republike Hrvatske).

Všeobecné súdy sú okresné súdy (općinski sudovi) a krajské súdy (županijski sudovi). Špecializované súdy sú obchodné súdy (trgovački sudovi), správne súdy (upravni sudovi), trestné súdy (prekršajni sudovi), Najvyšší obchodný súd Chorvátskej republiky (Visoki trgovački sud Republike Hrvatske), Najvyšší správny súd Chorvátskej republiky (Visoki upravni sud Republike Hrvatske) a Najvyšší priestupkový súd Chorvátskej republiky (Visoki prekršajni sud Republike Hrvatske).

Najvyšším súdom v Chorvátsku je Najvyšší súd Chorvátskej republiky.

Zákonom sa môžu zriadiť iné všeobecné a špecializované súdy podľa ich vecnej príslušnosti alebo podľa určitých právnych oblastí.

4 Ak áno, na ktorý súd v tomto členskom štáte sa mám obrátiť vzhľadom na moje bydlisko a bydlisko odporcu alebo vzhľadom na iné aspekty môjho prípadu?

Podľa všeobecného pravidla je príslušným súdom súd so všeobecnou miestnou príslušnosťou pre žalovaného, t. j. súd, v ktorého obvode má žalovaný svoj trvalý pobyt. Ak žalovaný nemá trvalý pobyt v Chorvátskej republike, všeobecne miestne príslušným súdom je súd, v ktorého obvode má žalovaný svoj prechodný pobyt.

Ak má žalovaný okrem trvalého pobytu aj prechodný pobyt na akomkoľvek inom mieste a na základe okolností možno usúdiť, že sa tam bude zdržiavať pomerne dlhý čas, všeobecnú miestnu príslušnosť má súd v mieste prechodného pobytu.

V prípade súdnych konaní v sporoch proti chorvátskemu občanovi s trvalým pobytom v zahraničí, kam bol vyslaný pracovať pre vnútroštátny orgán alebo právnickú osobu, všeobecná miestna príslušnosť prináleží súdu, v ktorého obvode je jeho posledný známy trvalý pobyt v Chorvátskej republike.

V sporoch s medzinárodným prvkom je súd v Chorvátskej republike príslušný na súdne konanie, ak je jeho príslušnosť výslovne vymedzená v zákone alebo v medzinárodnej zmluve. Ak sa v zákone alebo medzinárodnej zmluve výslovne neuvádza, že chorvátsky súd je príslušný pre konkrétny druh sporu, potom je chorvátsky súd príslušný na súdne konanie, ak to vyplýva z právnych ustanovení týkajúcich sa miestnej príslušnosti súdov v Chorvátsku.

5 Na ktorý súd v tomto členskom štáte sa mám obrátiť vzhľadom na predmet žaloby a výšku hodnoty sporu?

Uvedené závisí od druhu sporu a ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, v ktorých sa upravujú otázky miestnej a vecnej príslušnosti.

Hodnota predmetu sporu nie je rozlišujúcim kritériom ovplyvňujúcim miestnu a/alebo vecnú príslušnosť súdov v Chorvátsku.

6 Môžem žalobu podať sám alebo to musím urobiť cez sprostredkovateľa, napríklad cez advokáta?

Podľa súčasnej organizácie súdneho konania stanovenej v Občianskom súdnom poriadku sa môže každý účastník konania – fyzická alebo právnická osoba – slobodne rozhodnúť, či sa v konaní bude zastupovať sám alebo ho bude zastupovať tretia osoba, zvyčajne advokát, pokiaľ sa v Občianskom súdnom poriadku nestanovuje inak.

Článkom 91 Občianskeho súdneho poriadku sa však výrazne obmedzuje právo účastníkov konania, aby sa zastupovali sami: ak v sporoch týkajúcich sa majetkových nárokov sporná suma presahuje 50 000 HRK, zástupcami právnických osôb sa môžu stať len osoby, ktoré zložili advokátsku skúšku.

Okrem toho sa v článku 91a Občianskeho súdneho poriadku uvádza, že účastníci môžu predložiť žiadosť o povolenie požiadať o preskúmanie alebo môžu predložiť žiadosť o preskúmanie prostredníctvom svojho zástupcu, t. j. advokáta, alebo sa môžu výnimočne zastupovať sami, ak zložili advokátsku skúšku, alebo žiadosť o povolenie požiadať o preskúmanie alebo žiadosť o preskúmanie môže v ich mene podať osoba, ktorá je v súlade s občianskym súdnym poriadkom alebo s akýmkoľvek iným právnym predpisom oprávnená zastupovať ich na tento účel, aj keď nie je advokátom, ale zložila advokátsku skúšku.

7 Kde mám podať návrh na začatie konania: v podateľni, v kancelárii alebo na inom mieste?

Občianske súdne konanie sa začína podaním žaloby na príslušnom súde, a to osobne v podateľni súdu, poštou alebo telegraficky.

8 V akom jazyku môžem podať návrh? Môžem podať návrh ústne alebo ho musím podať v písomnej forme? Môžem poslať návrh faxom alebo elektronickou poštou?

Občianske súdne konania prebiehajú v chorvátskom jazyku a s použitím latinského písma, pokiaľ na jednotlivých súdoch nebolo zákonom zavedené použitie iného jazyka alebo písma.

Strany sporu a ďalší účastníci konania podávajú svoje žaloby, sťažnosti a iné podania na súd v chorvátskom jazyku a v latinskom písme.

Žaloba sa môže podať priamo v podateľni súdu, poštou alebo telegraficky, aj keď najbežnejšie sa podáva priamo v podateľni alebo poštou.

V Občianskom súdnom poriadku sa stanovuje možnosť predložiť dokumenty elektronicky. Elektronicky predložené dokumenty musia byť v súlade s osobitnými predpismi podpísané kvalifikovaným elektronickým podpisom.

9 Sú nejaké osobitné tlačivá na podávanie žalôb, a ak nie, akým spôsobom musím podať návrh? Aké sú náležitosti návrhu?

Formuláre sa používajú iba pri európskych konaniach vo veciach s nízkou hodnotou sporu. Podrobnejšie informácie o tom sú k dispozícií v informačnej príručke s názvom „Nároky vo veciach s nízkou hodnotou sporu – Chorvátska republika“.

V Občianskom súdnom poriadku sa stanovuje, že návrh musí obsahovať: konkrétny nárok týkajúci sa veci samej a súvisiace nároky, skutočnosti, na ktorých navrhovateľ zakladá svoj nárok, dôkazy na podporu týchto skutočností a ďalšie informácie, ktoré musia byť priložené ku každému podaniu (článok 106 Občianskeho súdneho poriadku).

Každé podanie vrátane návrhov musí obsahovať: názov súdu, meno a trvalé alebo prechodné bydlisko strán, ich právnych zástupcov alebo splnomocnených zástupcov, ak ich účastníci majú, osobné identifikačné číslo strany predkladajúcej návrh, predmet sporu a vyhlásenie a podpis strany predkladajúcej návrh.

Strana alebo jej zástupca sa podpíšu na konci podania.

Ak vyhlásenie obsahuje nárok, strana musí v podaní uviesť skutočnosti, na ktorých zakladá svoj nárok, a v prípade potreby dôkazy.

Súd pokračuje v konaní, aj keď navrhovateľ neuvedie právne dôvody návrhu; aj keď navrhovateľ uvedie právne dôvody, súd nimi nie je viazaný.

10 Budem musieť platiť súdne poplatky? Ak áno, kedy? Budem si musieť platiť advokáta už od začiatku?

Strany musia zaplatiť súdne poplatky upravené v zákone o súdnych poplatkoch (Zakon o sudskim pristojbama) (NN č. 118/18).

Súdne poplatky predpísané v zákone o súdnych poplatkoch sa vzťahujú na osoby, na žiadosť ktorých alebo v záujme ktorých sa vykonávajú určité opatrenia stanovené zákonom.

Pokiaľ nie je v zákone o súdnych poplatkov stanovené inak, uplatňujú sa súdne poplatky za:

• podania (návrhy, opravné prostriedky, návrhy na exekúciu atď.) v čase podania; a za podania zaznamenané do zápisnice – po dokončení zápisnice,
• podania vyjadrení k žalobe po právoplatnom ukončení konania pre každého účastníka, úmerne k ich úspešnosti v konaní,
• súdne spisy, keď sú vyžiadané,
• súdne rozhodnutia, keď sa účastníkovi alebo jeho zástupcovi doručí kópia rozhodnutia,
• uznesenia o dedičstve, keď sa stanú právoplatnými,
• v prípade núteného vyrovnania, konkurzného a likvidačného konania pri vydaní rozhodnutia o hlavnom rozdelení alebo pri vydaní rozhodnutia schvaľujúceho nútené vyrovnanie,
• iné úkony, keď sa o ne požiada alebo keď súd začne konanie.

Všeobecným pravidlom pre platenie trov súdneho konania je, že účastník konania, ktorý bol v konaní neúspešný v celom rozsahu, musí uhradiť výdavky protistrany a vedľajšieho účastníka konania. Vedľajší účastník konania na strane účastníka, ktorý bol v konaní neúspešný, musí uhradiť výdavky, ktoré vznikli ich konaním.

Náklady na zastupovanie advokátmi a odmeny a náhrada nákladov advokátov sú upravené v zákone o advokátoch (Zakon o odvjetništvu) (NN č. 9/94, 117/08 preklad, 50/09, 75/09, 18/11 a 126/21).

Advokát má právo na odmenu za právne služby a na náhradu akýchkoľvek nákladov, ktoré vznikli v súvislosti s vykonanou prácou, podľa sadzobníka stanoveného advokátskou komorou a schváleného ministrom spravodlivosti. Advokáti musia klientom po vykonaní služby vystaviť faktúru. V prípade zrušenia alebo odvolania splnomocnenia advokát vystaví faktúru do 30 dní odo dňa zrušenia alebo odvolania splnomocnenia.

V majetkoprávnych veciach si môžu advokáti s účastníkom konania dohodnúť odmenu za svoju prácu úmerne k ich úspechu v konaní, t. j. za právne úkony, ktoré vykonajú v mene účastníka, v súlade s úradným sadzobníkom. Takáto dohoda je platná iba vtedy, ak bola uzatvorená v písomnej forme.

V majetkoprávnych veciach môžu preto účastníci upraviť svoj vzťah s advokátom v písomnej zmluve.

11 Môžem požiadať o právnu pomoc?

Ak účastník potrebuje odbornú právnu pomoc, právne poradenstvo môže vyhľadať u advokátov, ktorí sú v súlade s článkom 3 zákona o advokátoch v Chorvátsku oprávnení poskytovať všetky formy právnej pomoci, najmä poskytovať právne poradenstvo, prípravu žalôb, sťažností, návrhov, žiadostí, mimoriadnych opravných prostriedkov a iných podaní, ako aj zastupovať účastníkov.

Okrem toho môžu účastníci využiť bezplatnú právnu pomoc. Konkrétne, v zákone o bezplatnej právnej pomoci (Zakon o besplatnoj pravnoj pomoći) (NN č. 143/2013 a 98/19) sa stanovuje možnosť poskytnutia bezplatnej právnej pomoci občanom, ktorí sami nie sú schopní získať právnu pomoc, ale ju potrebujú. Informácie o programe bezplatnej právnej pomoci v Chorvátsku sa nachádzajú na tomto webovom sídle: https://pravosudje.gov.hr/besplatna-pravna-pomoc/6184.

12 Kedy sa moja žaloba úradne považuje za podanú? Dajú mi orgány vedieť, či bola alebo nebola moja záležitosť riadne podaná?

Občianskoprávne konanie sa začína podaním žaloby a prebiehať začne doručením žaloby odporcovi.

Po doručení žaloby sa vykonajú prípravy na hlavné pojednávanie.

Tieto prípravy zahŕňajú okrem iného predbežné preskúmanie žaloby a v prípade, ak je žaloba nezrozumiteľná alebo ak neobsahuje všetko, čo je potrebné, aby sa mohli podniknúť kroky, súd nariadi predkladajúcej strane opraviť alebo zmeniť podanie v súlade s poskytnutými pokynmi a vráti ho, aby sa mohlo opraviť či zmeniť.

13 Dostanem presné informácie o priebehu ďalších procesných úkonov (napríklad o lehote na podanie vyjadrenia k žalobe)?

Súdny úradník informuje účastníkov konania, ich advokátov a zástupcov o stave konania vo veci na základe informácií z registra a spisu.

Informácie sú obmedzené na údaje týkajúce sa štádia konania a jednotlivých sudcov, predsedov komôr, členov rady a súdnych poradcov, ktorí sa vecou zaoberajú.

Pri poskytovaní informácií je zakázané vydávať vyhlásenia o správnosti jednotlivých úkonov súdu, ako aj o pravdepodobnom výsledku konania.

Informácie sa môžu poskytovať telefonicky, elektronickou poštou a v písomnej forme.

Účastníci konania môžu prostredníctvom internetu získať prístup k informáciám o aktuálnom stave konania a jednotlivých sudcoch, predsedoch komôr, členoch rady a súdnych poradcoch, ktorí sa zaoberajú danou vecou, ak sa na danú vec vzťahuje služba Verejný prístup k základným informáciám o súdnych prípadoch/e-Prípad (Javni pristup osnovnim podacima o sudskim predmetima – usluga e-Predmet).

Lehoty na dostavenie sa na súd a na iné kroky účastníkov konania alebo súdu sú stanovené v Občianskom súdnom poriadku.

Ďalšie informácie o lehotách a druhoch lehôt sú k dispozícii v informačnom balíku s názvom „Procesné lehoty – Chorvátska republika“.

Upozorňujeme, že verzia tejto stránky v pôvodnom jazyku bola nedávno zmenená. Na preklade zobrazenej jazykovej verzie v súčasnosti pracujeme.

Ako podať žalobu na súd - Taliansko

1 Musím sa bezpodmienečne obrátiť na súd alebo mám inú možnosť?

Taliansky právny systém zaručuje, že sa môžete obrátiť na súdy ako na všeobecný kanál na ochranu svojich práv.

V niektorých veciach sa však najprv musíte pokúsiť o mediáciu s pomocou advokáta a až v prípade neúspechu môžete podať žalobu na súd: do tejto oblasti patria spory v rámci spoločenstva vlastníkov bytov, vlastnícke práva, rozdelenie majetku, dedičstvo, rodinné dohody, nájom alebo prenájom, výpožičky, podnikateľský nájom, nároky na náhradu škody v dôsledku zanedbania lekárskej starostlivosti, ohováranie v tlači alebo iných médiách a spory týkajúce sa poistných, bankových a finančných zmlúv.

Ďalšou možnosťou je rozhodcovské konanie, keď o spore rozhoduje súkromný rozhodca určený účastníkmi konania. Na využití rozhodcovského konania ako alternatívy k súdnemu konaniu sa musia dohodnúť dotknutí účastníci konania.

2 Je stanovená nejaká lehota, dokedy sa musím obrátiť na súd?

Podľa druhu nároku sa uplatňujú osobitné lehoty. Štandardná lehota je 10 rokov, ale niektoré druhy nárokov majú kratšie lehoty (oddiely 2934 – 2961 občianskeho zákonníka).

3 Mám sa obrátiť na súd v tomto členskom štáte?

Na získanie právoplatného rozsudku v spore sa musíte obrátiť na súd. Pri určení súdu, ktorý je príslušný, musíte vziať do úvahy druh sporu a vnútroštátne pravidlá a pravidlá EÚ upravujúce príslušnosť súdov.

4 Ak áno, na ktorý súd v tomto členskom štáte sa mám obrátiť vzhľadom na moje bydlisko a bydlisko odporcu alebo vzhľadom na iné aspekty môjho prípadu?

Základné pravidlo je, že príslušný súd je súd v mieste bydliska obvineného – ide o pravidlo miestnej príslušnosti, ktoré určuje takzvaný všeobecný súd pre fyzické osoby (foro generale delle persone fisiche). V závislosti od hodnoty sporu alebo od konkrétnej veci sa budete musieť obrátiť na konkrétny súd v príslušnej oblasti (zmierovací súd (giudice di pace) alebo všeobecný súd (tribunale) so samosudcom alebo senátom) alebo na iný ako všeobecný súd pre fyzické osoby [v takom prípade platí takzvaná povinná miestna príslušnosť (competenza per territorio inderogabile)].

Pozrite si informačný prehľad o „príslušnosti“.

5 Na ktorý súd v tomto členskom štáte sa mám obrátiť vzhľadom na predmet žaloby a výšku hodnoty sporu?

Žaloby týkajúce sa hnuteľného majetku v hodnote do 5 000 EUR sa musia podať na zmierovací súd (giudice di pace). Zmierovací súd sa zaoberá aj žalobami s hodnotou do 20 000 EUR, ak sa týkajú náhrady škôd spôsobených pohybom vozidiel a lodí. Žalobami s vyššou sumou sa zaoberá všeobecný súd (tribunale) so samosudcom. Niektoré veci sa bez ohľadu na hodnotu priradia zmierovaciemu súdu (oddiel 7, tretí odsek občianskeho súdneho poriadku), všeobecnému súdu so samosudcom (oddiel 409 občianskeho súdneho poriadku) alebo všeobecnému súdu so senátom (oddiel 50a občianskeho súdneho poriadku).

Pozrite si informačný prehľad o „príslušnosti“.

6 Môžem žalobu podať sám alebo to musím urobiť cez sprostredkovateľa, napríklad cez advokáta?

Vo všeobecnosti platí, že vás bude musieť zastupovať právnik: profesionálne zastúpenie je povinné (obbligo di difesa tecnica). Toto pravidlo sa nevzťahuje na nároky týkajúce sa nízkych súm (nároky v sume 1 100 EUR alebo nižšej pred zmierovacím súdom) ani na prípady, keď vy sám ste kvalifikovaný advokát (oddiel 86 občianskeho súdneho poriadku).

7 Kde mám podať návrh na začatie konania: v podateľni, v kancelárii alebo na inom mieste?

Návrh sa musí adresovať druhému účastníkovi konania a podať v príslušnej kancelárii súdneho úradníka.

8 V akom jazyku môžem podať návrh? Môžem podať návrh ústne alebo ho musím podať v písomnej forme? Môžem poslať návrh faxom alebo elektronickou poštou?

Návrh možno podať ústne len v prípade nárokov pred zmierovacím súdom (oddiel 316 občianskeho súdneho poriadku). Vo všetkých ostatných prípadoch musí byť návrh písomný, a to v talianskom jazyku. Návrh nemožno poslať faxom ani e-mailom.

9 Sú nejaké osobitné tlačivá na podávanie žalôb, a ak nie, akým spôsobom musím podať návrh? Aké sú náležitosti návrhu?

Neexistujú žiadne stanovené formuláre – v návrhu sa musia uviesť účastníci konania, súd, predmet sporu a záhlavie.

10 Budem musieť platiť súdne poplatky? Ak áno, kedy? Budem si musieť platiť advokáta už od začiatku?

Pri podaní návrhu musíte zaplatiť štátu poplatok, ktorý bude závisieť od nárokovanej sumy (jednotný poplatok podľa konsolidovaného zákona o trovách súdneho konania, prezidentský dekrét č. 115/2002).

Suma a časový harmonogram úhrad odmien právnika budú závisieť od vašej dohody priamo s právnikom.

11 Môžem požiadať o právnu pomoc?

Talianski štátni príslušníci i cudzí štátni príslušníci môžu podať návrh na priznanie nároku na bezplatnú právnu pomoc, ak spĺňajú právne požiadavky na osobný príjem (konsolidovaný zákon o trovách súdneho konania, prezidentský dekrét č. 115/2002).

12 Kedy sa moja žaloba úradne považuje za podanú? Dajú mi orgány vedieť, či bola alebo nebola moja záležitosť riadne podaná?

Žaloba sa považuje za podanú:

• keď sa doručí obvinenému – v prípade súdneho predvolania adresovaného druhému účastníkovi konania (atto di citazione),
• keď sa podá v kancelárii súdneho úradníka – v prípade návrhu adresovaného súdu (ricorso).

Súd nebude posudzovať, či bola vec riadne predložená, kým sa nezačne konanie, na ktorom bude možné vypočuť oboch účastníkov.

13 Dostanem presné informácie o priebehu ďalších procesných úkonov (napríklad o lehote na podanie vyjadrenia k žalobe)?

Lehota poskytnutá na dostavenie sa pred súd a časový harmonogram ďalších úkonov, ktoré podnikajú účastníci konania alebo súd, sú stanovené v Občianskom súdnom poriadku. Každý súd uplatňuje tieto pravidlá postupne v jednotlivých fázach konania alebo tak, že stanoví celkový harmonogram konania (článok 81a dekrétu, ktorým sa vykonáva občiansky súdny poriadok).

Súvisiace prílohy

články Občianskeho súdneho poriadku týkajúce sa podania návrhu na súd(84 Kb)

1 Musím sa bezpodmienečne obrátiť na súd alebo mám inú možnosť?

Existujú alternatívy vrátane riešenia sporu mimosúdnym urovnaním, využitia rozhodcovského konania alebo využitia mechanizmu mediácie v súlade so zákonom 159(I)/2012 o určitých aspektoch mediácie v občianskoprávnych veciach.

2 Je stanovená nejaká lehota, dokedy sa musím obrátiť na súd?

Áno. Podľa zákona 66(Ι)/2012 o premlčaní nemožno na súd podať žalobu, ak od dátumu vzniku základu nároku uplynulo desať (10) rokov, pokiaľ v zákone nie je uvedené inak, ako napríklad v týchto prípadoch:

Ak sa nárok týka občianskoprávneho deliktu, zmluvy, zmenky, šeku, dlžobného úpisu atď., nemožno podať žalobu, ak od dátumu vzniku základu nároku uplynulo šesť (6) rokov.

Ak sa nárok týka náhrady škody vzniknutej v dôsledku nedbanlivosti, obťažovania alebo porušenia inštitucionálnej povinnosti, nemožno podať žalobu, ak od dátumu vzniku základu nároku uplynuli tri (3) roky. Ak sa nárok týka náhrady za ublíženie na zdraví a/alebo smrti spôsobenej občianskoprávnym deliktom, súd môže túto premlčaciu dobu predĺžiť na maximálne dva (2) roky od dátumu jej uplynutia.

Premlčacia doba na podanie žaloby týkajúcej sa majetku zosnulej osoby bez ohľadu na podiel na tomto majetku, odkázaný majetok alebo platnosť závetu uplynie po ôsmich (8) rokoch od dátumu smrti.

Premlčacia doba na podanie žaloby týkajúcej sa hypotéky alebo záložného práva uplynie po dvanástich (12) rokoch od dátumu vzniku základu žaloby.

Ak sa žaloba týka rozsudku súdu, nemožno podať žalobu, ak od dátumu vydania právoplatného rozsudku uplynulo pätnásť (15) rokov.

3 Mám sa obrátiť na súd v tomto členskom štáte?

Ak základ žaloby alebo vykonateľného práva vznikol v Cyperskej republike alebo na území, ktoré sa považuje za územie Cyperskej republiky, alebo ak je základ žaloby taký, že súd Cyperskej republiky môže byť príslušným súdom, je potrebné obrátiť sa na súd Cyperskej republiky.

4 Ak áno, na ktorý súd v tomto členskom štáte sa mám obrátiť vzhľadom na moje bydlisko a bydlisko odporcu alebo vzhľadom na iné aspekty môjho prípadu?

V prípade občianskoprávneho sporu je potrebné obrátiť sa na súd v okrese, v ktorom:

• úplne alebo čiastočne vznikol základ žaloby,
• odporca alebo ktorýkoľvek z odporcov žil alebo pracoval v čase podania žaloby,
• sa nachádza výsostné územie, za predpokladu, že všetci účastníci konania sú cyperskí štátni príslušníci a základ žaloby vznikol úplne alebo čiastočne na výsostných územiach alebo odporca (alebo ktorýkoľvek z odporcov) tam žije alebo pracuje,
• sa nachádza výsostné územie, za predpokladu, že základ žaloby vznikol úplne alebo čiastočne na výsostných územiach v dôsledku používania motorového vozidla osobou, ktorá bola alebo mala byť poistená podľa článku 3 zákona o motorových vozidlách (poistenie zodpovednosti za škodu),
• sa nachádza výsostné územie, za predpokladu, že základ žaloby vznikol úplne alebo čiastočne na výsostných územiach v dôsledku nehody alebo choroby z povolania zamestnanca, ku ktorým došlo v čase pracovného pomeru a na ktoré sa vzťahuje zodpovednosť zamestnávateľa, v súvislosti s ktorou tento zamestnanec bol alebo mal byť poistený podľa článku 4 zákona o motorových vozidlách (poistenie zodpovednosti za škodu),
• sa nachádza majetok, ktorý je predmetom žaloby týkajúcej sa rozdelenia alebo predaja nehnuteľnosti alebo akejkoľvek inej veci týkajúcej sa nehnuteľnosti.

Ak ide o pracovnoprávny spor, ktorý sa týka nároku na náhradu v hodnote rovnej mzde za maximálne 2 roky, je potrebné obrátiť sa na pracovný tribunál v okrese, v ktorom spor vznikol, alebo v prípade, že taký tribunál neexistuje, v okrese, v ktorom má žalobca obvyklé bydlisko alebo miesto trvalého bydliska. V opačnom prípade je potrebné obrátiť sa na príslušný okresný súd.

V sporoch o prenajatý majetok bude mať príslušnosť tribunál pre kontrolu nájomného zriadený v okrese, v ktorom sa nachádza majetok.

V prípade rodinnoprávneho sporu (napr. rozvodu, majetkových sporov atď.) je potrebné obrátiť sa na rodinný súd, konkrétne na rodinný súd v okrese, v ktorom žije alebo pracuje niektorý z účastníkov konania, alebo v prípade sporu, ktorý sa týka maloletého dieťaťa, na rodinný súd v okrese, v ktorom žije maloleté dieťa alebo odporca.

5 Na ktorý súd v tomto členskom štáte sa mám obrátiť vzhľadom na predmet žaloby a výšku hodnoty sporu?

Pozri odpoveď na otázku 4.

6 Môžem žalobu podať sám alebo to musím urobiť cez sprostredkovateľa, napríklad cez advokáta?

Môžete podať žalobu osobne. Zákon nevyžaduje, aby osobu zastupoval advokát alebo iný sprostredkovateľ (s výnimkou maloletých alebo nespôsobilých osôb podľa príslušných právnych predpisov).

7 Kde mám podať návrh na začatie konania: v podateľni, v kancelárii alebo na inom mieste?

Súdne dokumenty potrebné na začatie konania (súdne predvolanie, návrh na začatie konania atď.) sa majú podať na registračnom oddelení príslušného súdu.

8 V akom jazyku môžem podať návrh? Môžem podať návrh ústne alebo ho musím podať v písomnej forme? Môžem poslať návrh faxom alebo elektronickou poštou?

Návrh musí byť vždy v písomnej forme v gréčtine. Návrhy (alebo iné súdne dokumenty) podané e-mailom alebo faxom nebudú prijaté.

9 Sú nejaké osobitné tlačivá na podávanie žalôb, a ak nie, akým spôsobom musím podať návrh? Aké sú náležitosti návrhu?

Súdne predvolanie na podanie žaloby sa má vypracovať podľa formulára 1 občianskeho právneho poriadku v prípade všeobecne schváleného súdneho predvolania alebo podľa formulára 2 v prípade osobitne schváleného súdneho predvolania.

10 Budem musieť platiť súdne poplatky? Ak áno, kedy? Budem si musieť platiť advokáta už od začiatku?

Áno, musíte uhradiť kolkový poplatok. Poplatok sa hradí pri registrácii dokumentu, za ktorý sa poplatok musí zaplatiť.

To, či advokátovi zaplatíte vopred, závisí od dohody s advokátom.

11 Môžem požiadať o právnu pomoc?

Áno, v prípade súdneho konania pred rodinným súdom alebo konania, ktoré sa týka cezhraničných sporov alebo žiadateľov o azyl, utečencov alebo štátnych príslušníkov tretích krajín bez povolenia na pobyt, ak súd vyhovie návrhu na poskytnutie bezplatnej právnej pomoci.

12 Kedy sa moja žaloba úradne považuje za podanú? Dajú mi orgány vedieť, či bola alebo nebola moja záležitosť riadne podaná?

Od okamihu registrácie žaloby. V prípade neplatnej alebo oneskorenej registrácie alebo akéhokoľvek iného problému súvisiaceho s registráciou žaloby dostanete spätnú väzbu od príslušného registračného oddelenia.

13 Dostanem presné informácie o priebehu ďalších procesných úkonov (napríklad o lehote na podanie vyjadrenia k žalobe)?

Informácie o časovom harmonograme a dostavení sa pred súd dostanete v neskoršej fáze.

1 Musím sa bezpodmienečne obrátiť na súd alebo mám inú možnosť?

V Lotyšsku sa strany môžu obrátiť na súd, alebo ak dospeli k vzájomnej dohode a uzavreli rozhodcovskú zmluvu, na rozhodcovský súd (okrem určitých sporov, ktoré sa nerozhodujú v rozhodcovskom konaní).

2 Je stanovená nejaká lehota, dokedy sa musím obrátiť na súd?

Lehoty na podanie návrhu na súde sa líšia v závislosti od konkrétnych prípadov. O lehotách sa poraďte s právnikom alebo s verejnou informačnou kanceláriou.

V občianskom práve sú stanovené rôzne lehoty. Môže ich ovplyvniť predmet a okolnosti nároku a musia sa určovať na základe jednotlivých prípadov, pričom sa v nich zohľadní:

Rodinné právo

Žaloby vyplývajúce zo zasnúbenia sa musia podávať v lehote jedného roka počítanej odo dňa, keď sa zasnúbenie zrušilo alebo keď jedna zo strán od zasnúbenia odstúpila, alebo ak je snúbenica tehotná, odo dňa narodenia dieťaťa, pokiaľ v tom čase už bolo zasnúbenie zrušené alebo od neho odstúpila jedna zo strán.

Žaloby vyplývajúce z majetkových vzťahov medzi manželmi sa musia podať v lehote jedného roka s ohľadom na transakciu, ktorú uskutočnil druhý manžel.

Manžel matky dieťaťa môže napadnúť domnienku otcovstva v lehote dvoch rokov odo dňa, keď zistí, že dieťa nie je jeho. Matka dieťaťa má rovnaké právo napadnúť domnienku otcovstva. Dieťa môže samo napadnúť domnienku otcovstva do dvoch rokov od dosiahnutia veku plnoletosti.

Žaloby vyplývajúce z uznania otcovstva sa musia podať do dvoch rokov od okamihu, keď je strana oboznámená s okolnosťami, ktoré vylučujú otcovstvo, alebo od okamihu, keď dieťa dosiahne vek plnoletosti, ak návrh podalo samotné dieťa.

Žaloby vyplývajúce zo vzťahov medzi poručníkom a maloletým dieťaťom sa musia podávať do jedného roka odo dňa, keď maloleté dieťa dosiahne vek plnoletosti alebo keď sa vyskytnú iné okolnosti stanovené v právnych predpisoch.

Vlastnícke právo

Žaloby týkajúce sa zásahov do držby alebo zbavenia držby sa musia podať do jedného roka od okamihu, keď strana zistí, že došlo k zásahu do držby alebo ku zbaveniu držby.

Žaloby proti osobám, ktoré majú v držbe majetok a ktoré ho môžu nadobudnúť vydržaním, sa musia podať do desiatich rokov od okamihu, keď druhá strana zistí, že osoba má majetok v držbe.

Žaloby nových vlastníkov vyplývajúce z prírastkov veci, ku ktorým došlo v dôsledku prírodných procesov, sa musia podať do dvoch rokov.

Záväzkové právo

Práva podľa záväzkového práva sú premlčateľné, ak si ich oprávnená osoba riadne neuplatní v premlčacej lehote stanovenej v právnych predpisoch.

Žaloby vyplývajúce z práv podľa záväzkového práva, pre ktoré sa v právnych predpisoch nestanovuje kratšia premlčacia lehota, sa musia podať do desiatich rokov, všetky práva, pre ktoré sa v právnych predpisoch nestanovuje kratšia premlčacia lehota, sú premlčateľné, ak si ich oprávnená osoba neuplatní do desiatich rokov, okrem niektorých práv, ktoré sa nemôžu premlčať.

Právo žiadať o zrušenie kúpnej zmluvy v dôsledku nadmernej straty je premlčané, ak sa žaloba nepodala do jedného roka od uzavretia zmluvy.

Žaloby týkajúce sa strát spôsobených vyliatím, zhodením alebo spadnutím sa musia podať do jedného roka.

Obchodné veci

Žaloby vyplývajúce z obchodných transakcií sa musia podať do troch rokov, pokiaľ sa v právnych predpisoch nestanovuje iná premlčacia lehota.

Žaloby vyplývajúce zo zmluvy o obchodnom zastúpení sa musia podať do štyroch rokov od konca kalendárneho roka, v ktorom vznikol nárok.

Žaloby proti individuálnym obchodníkom vyplývajúce z vykonávania ich podnikateľskej činnosti sa musia podať do troch rokov od ich výmazu z obchodného registra, pokiaľ sa na nárok nevzťahuje kratšia premlčacia lehota.

Žaloby vyplývajúce zo zákazu uloženého spoločníkovi obchodnej spoločnosti, ktorý mu bráni v uskutočňovaní úkonov v rovnakej oblasti podnikania, v akej podniká táto obchodná spoločnosť, alebo mu bráni byť spoločníkom s plnou zodpovednosťou v inej obchodnej spoločnosti, ktorá pôsobí v rovnakej oblasti podnikania, bez súhlasu zvyšných spoločníkov, sa musia podať do troch mesiacov odo dňa, keď spoločníci obchodnej spoločnosti zistili porušenie zákazu konkurencie, nie však neskôr než do piatich rokov od porušenia tohto zákazu.

Žaloby proti spoločníkom obchodnej spoločnosti vyplývajúce zo záväzkov obchodnej spoločnosti sa musia podať do troch rokov odo dňa výmazu obchodnej spoločnosti z obchodného registra, pokiaľ sa na žalobu proti obchodnej spoločnosti nevzťahuje kratšia premlčacia lehota.

Žaloby proti zakladateľom obchodnej spoločnosti týkajúce sa záväzkov, ktoré obchodná spoločnosť prevzala pred založením, sa musia podať do troch rokov odo dňa zápisu obchodnej spoločnosti do obchodného registra.

Žaloby proti zakladateľom týkajúce sa konkrétnych strát vzniknutých obchodnej spoločnosti a tretím stranám počas zakladania obchodnej spoločnosti, sa musia podať do piatich rokov odo dňa zápisu obchodnej spoločnosti do obchodného registra. Táto premlčacia lehota sa uplatňuje aj na osoby, ktoré umožnili, aby k takýmto stratám došlo.

Žaloby proti obchodnej spoločnosti vyplývajúce z práv veriteľa, ktorý si od obchodnej spoločnosti nemôže vymôcť svoju pohľadávku a obráti sa na osoby zodpovedné podľa zákona (zakladateľov, tretie strany atď.), sa musia podať do piatich rokov odo dňa, keď pohľadávka vznikla.

Žaloby vyplývajúce z porušenia zákazu konkurencie uloženého členom predstavenstva obchodnej spoločnosti sa musia podať do piatich rokov odo dňa, keď k porušeniu došlo.

Žaloby vyplývajúce zo strát, ktoré vznikli obchodnej spoločnosti, jej spoločníkom alebo jej veriteľom počas reorganizácie obchodnej spoločnosti, sa musia podať do piatich rokov odo dňa, keď sa reorganizácia ukončila.

Žaloby proti zasielateľom sa musia podať do troch rokov.

Žaloby proti zasielateľom týkajúce sa prepravy tovaru v prípade, že zasielateľ nekonal v dobrej viere alebo sa dopustila hrubej nedbanlivosti, a žaloby proti skladovateľovi v prípade, že skladovateľ nekonal v dobrej viere alebo umožnil, aby došlo k hrubej nedbanlivosti, sa musia podať do jedného roka.

3 Mám sa obrátiť na súd v tomto členskom štáte?

Pozrite si informačný prehľad na stránke „Právomoc súdov“.

4 Ak áno, na ktorý súd v tomto členskom štáte sa mám obrátiť vzhľadom na moje bydlisko a bydlisko odporcu alebo vzhľadom na iné aspekty môjho prípadu?

Pozrite si informačný prehľad na stránke „Právomoc súdov – Lotyšsko“.

5 Na ktorý súd v tomto členskom štáte sa mám obrátiť vzhľadom na predmet žaloby a výšku hodnoty sporu?

Pozrite si informačný prehľad na stránke „Právomoc súdov – Lotyšsko“.

6 Môžem žalobu podať sám alebo to musím urobiť cez sprostredkovateľa, napríklad cez advokáta?

Návrh môže podať samotný navrhovateľ alebo jeho splnomocnený zástupca. Ak návrh podáva splnomocnený zástupca, k návrhu sa pripojí splnomocnenie. Využiť služby advokáta alebo iného právneho poradcu nie je povinné.

7 Kde mám podať návrh na začatie konania: v podateľni, v kancelárii alebo na inom mieste?

Návrh sa musí podať na súd prvého stupňa, ktorý je príslušný.

Návrh musí na podateľni súdu (kanceleja) podať navrhovateľ alebo jeho splnomocnený zástupca. Návrhy sa takisto môžu zaslať poštou a mali by sa adresovať príslušnému súdu.

Návrhy prijíma počas pracovných hodín zamestnanec určený predsedom súdu – zvyčajne ide o asistenta predsedu súdu alebo zamestnanca podateľne.

8 V akom jazyku môžem podať návrh? Môžem podať návrh ústne alebo ho musím podať v písomnej forme? Môžem poslať návrh faxom alebo elektronickou poštou?

Podľa zákona o občianskom súdnom konaní (Civilprocesa likums) účastníci konania musia predložiť cudzojazyčné dokumenty spolu s prekladom do úradného jazyka, ktorým je lotyština, pričom preklad musí byť overený v súlade so stanovenými postupmi. Osoba, ktorá je oslobodená od povinnosti platiť súdne trovy, nemusí pripojiť preklad.

Súd môže akceptovať niektoré procesné úkony v inom jazyku, ak o to ktorýkoľvek z účastníkov konania požiada a ak s tým všetci ostatní účastníci konania súhlasia. Zápisnice z pojednávaní a rozhodnutia súdu sa vypracúvajú v lotyštine.

Žaloba sa podáva predložením písomného návrhu súdu. Návrh môže podať navrhovateľ osobne alebo ho môže podať osoba splnomocnená navrhovateľom. Možno ho poslať poštou, avšak nie faxom alebo e-mailom.

Dokumenty podpísané zaručeným elektronickým podpisom sa môžu používať na podanie akéhokoľvek návrhu, pokiaľ sa v zákone nestanovuje konkrétny postup na začatie konania. Elektronické dokumenty nie sú prijateľné, pokiaľ ide o určité typy zmlúv týkajúcich sa nehnuteľností, rodinných záležitostí a dedenia a niektorých typov zmlúv o zárukách.

9 Sú nejaké osobitné tlačivá na podávanie žalôb, a ak nie, akým spôsobom musím podať návrh? Aké sú náležitosti návrhu?

Návrh musí mať písomnú podobu. Pre väčšinu návrhov nie je stanovený žiadny formulár. Existujú však osobitné tlačivá pre veci s nízkou hodnotou sporu (maza apmēra prasības, článok 30.³ zákona o občianskom súdnom konaní), pre vymáhanie záväzkov s výzvou (saistību piespiedu izpildīšana brīdinājuma kārtība, článok 50.¹ uvedeného zákona) a pre návrhy na predbežnú ochranu pred násilím (pagaidu aizsardzība pret vardarbību, článok 30.⁵ uvedeného zákona).

Pokiaľ neexistuje formulár, minimálne informácie a údaje, ktoré sa majú v návrhu uviesť, sú stanovené v zákone o občianskom súdnom konaní. Podľa zákona o občianskom súdnom konaní sa v návrhu musia uviesť tieto informácie:

• názov súdu, ktorému je návrh určený,
• meno a priezvisko navrhovateľa, jeho osobné identifikačné číslo a registrované miesto pobytu, alebo ak ho navrhovateľ nemá, uvedie sa skutočné miesto pobytu; v prípade právnickej osoby sa uvedie obchodné meno, identifikačné číslo a registrované sídlo. Ak je navrhovateľ ochotný komunikovať so súdom elektronickou cestou alebo ak je zahrnutý medzi osobami/subjektmi uvedenými v oddiele 56 článku 2.³ zákona o občianskom súdnom konaní, uviesť by sa mala e-mailová adresa a v prípade, že je registrovaný v online systéme na výmenu korešpondencie so súdom, malo by sa uviesť aj registračné číslo. Navrhovateľ môže takisto uviesť inú adresu určenú na výmenu korešpondencie so súdom,
• meno, priezvisko, osobné identifikačné číslo, registrované miesto pobytu a akákoľvek ohlásená dodatočná adresa odporcu alebo zainteresovanej strany, alebo ak ho odporca nemá, uvedie sa skutočné miesto pobytu; v prípade právnickej osoby sa uvedie obchodné meno, identifikačné číslo a registrované sídlo. Osobné identifikačné číslo alebo identifikačné číslo odporcu sa musí uviesť, ak je známe,
• meno, priezvisko, osobné identifikačné číslo a adresa na účely výmeny korešpondencie so súdom právneho zástupcu navrhovateľa, ak žalobu podáva právny zástupca, alebo v prípade právnickej osoby sa uvedie obchodné meno, identifikačné číslo a registrované sídlo. Ak je právny zástupca navrhovateľa, ktorý má registrované miesto pobytu alebo adresu na účely výmeny korešpondencie v Lotyšsku, ochotný komunikovať so súdom elektronickou cestou, uviesť by sa mala e-mailová adresa a v prípade, že je registrovaný v online systéme na výmenu korešpondencie so súdom, malo by sa uviesť aj registračné číslo. Ak má právny zástupca navrhovateľa registrované miesto pobytu alebo adresu na účely výmeny korešpondencie mimo Lotyšska, jeho e-mailová adresa alebo registračné číslo v online systéme na výmenu korešpondencie sa musí uviesť. Ak je právny zástupca navrhovateľa advokát, doplniť by sa mala aj e-mailová adresa jeho advokátskej komory,
• názov úverovej inštitúcie a číslo účtu, na ktorý sa má previesť platba znovuzískateľných hodnôt a náhrada nákladov na právne zastupovanie,
• predmet nároku,
• hodnota nároku, ak je nárok možné zhodnotiť a vyjadriť v peniazoch, spôsob výpočtu sumy, ktorá sa má zaplatiť alebo ktorá je predmetom sporu,
• skutočnosti, na ktorých navrhovateľ zakladá svoj nárok, a dôkazy potvrdzujúce tieto skutočnosti,
• zákon, na ktorom je založený nárok,
• všetky správy o mediácii, ktorá sa vykonávala pred podaním návrhu na súde,
• nároky navrhovateľa,
• zoznam dokumentov pripojených k návrhu,
• dátum vyhotovenia návrhu a akékoľvek iné informácie, ktoré by mohli byť relevantné. Navrhovateľ môže uviesť svoje telefónne číslo, ak súhlasí s telefonickou komunikáciou so súdom.

Ďalšie informácie sa podľa zákona o občianskom súdnom konaní vyžadujú v prípade osobitných druhov návrhov (napr. rozvod) a v prípade osobitných typov konania (napr. potvrdenie alebo zrušenie osvojenia, ochrana dedičstva a poručníctvo).

Návrh musí podpísať navrhovateľ alebo jeho právny zástupca alebo navrhovateľ aj jeho právny zástupca, ak to tak súd požaduje, okrem prípadov, keď je to v zákone stanovené inak. Ak právny zástupca bude konať v mene navrhovateľa, k návrhu sa musí priložiť plná moc právneho zástupcu (pilnvara) alebo iný dokument, ktorým sa potvrdí, že právny zástupca je oprávnený podať návrh.

Návrh sa musí predložiť súdu v takom počte kópií, ktorý zodpovedá počtu odporcov a tretích strán v danej veci.

Ako je stanovené v právnych predpisoch Európskej únie a v medzinárodných dohovoroch, návrh na určenie výživného musí byť vypracovaný podľa niektorej z foriem uvedených v príslušných právnych predpisoch a môže sa podať alebo poslať prostredníctvom lotyšských ústredných orgánov určených na zabezpečenie spolupráce.

K návrhu sa musia priložiť aj dokumenty, ktoré:

• preukazujú, že štátne poplatky (valsts nodevas) a iné súdne trovy sa uhradili v súlade s postupmi stanovenými v právnych predpisoch a v správnych sumách,
• potvrdzujú, že sa dodržali postupy predbežného mimosúdneho preskúmania veci, pokiaľ sa takéto preskúmania v právnych predpisoch vyžadujú,
• potvrdzujú skutočnosti, na ktorých sa nárok zakladá.

Na lotyšskom súdnom portáli, v časti E-Pakalpojumi (Elektronické služby), E-veidlapas (Elektronické vzory) sa nachádzajú mnohé vzory písomností. Vzory si možno stiahnuť, vyplniť a predložiť vo vytlačenej podobe.

10 Budem musieť platiť súdne poplatky? Ak áno, kedy? Budem si musieť platiť advokáta už od začiatku?

Súdne trovy sa musia uhradiť pred podaním návrhu [štátne poplatky (valsts nodeva), registračné poplatky (kancelejas nodeva) a výdavky potrebné na posúdenie veci (ar lietas izskatīšanu saistītie izdevumi)]. Súdne trovy možno uhradiť v banke. Keď súd rozhodne v prospech niektorého účastníka konania, nariadi účastníkovi konania, ktorý nemal úspech vo veci, aby účastníkovi konania, ktorý mal vo veci úspech, zaplatil všetky súdne trovy, ktoré mu vznikli. Ak sa nárok podarilo uplatniť čiastočne, súdne trovy sa rozdelia pomerne. Ak navrhovateľ stiahne návrh alebo súd vo veci nerozhodne, navrhovateľ musí odporcovi nahradiť súdne trovy [okrem prípadov stanovených v právnych predpisoch, v ktorých pohľadávka súvisí s vydaním certifikátu stanoveného v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1896/2006]. V takom prípade odporca nenahrádza súdne trovy, ktoré zaplatil navrhovateľ. Ak však navrhovateľ svoj návrh stiahne, pretože odporca dobrovoľne zaplatil pohľadávku po podaní návrhu, súd môže na návrh navrhovateľa nariadiť odporcovi, aby zaplatil súdne trovy navrhovateľa.

Súd odporcovi nariadi nahradiť ostatné trovy konania (trovy advokáta, výdavky spojené so súdnym pojednávaním a výdavky súvisiace so zhromažďovaním dôkazov) v prospech navrhovateľa, ak nároku navrhovateľa vyhovie úplne alebo čiastočne, alebo ak navrhovateľ stiahne svoj návrh, pretože sa odporca po podaní návrhu dobrovoľne vyrovnal s navrhovateľom. Ak sa návrh zamietne, súd nariadi navrhovateľovi, aby nahradil odporcovi náklady na obhajobu.

Odmena advokáta alebo právneho poradcu je stanovená v dohode medzi klientom a jeho advokátom alebo právnym poradcom.

11 Môžem požiadať o právnu pomoc?

Pozrite si informačný prehľad na stránke „Právna pomoc“.

12 Kedy sa moja žaloba úradne považuje za podanú? Dajú mi orgány vedieť, či bola alebo nebola moja záležitosť riadne podaná?

Dokumenty doručené poštou alebo počas otváracích hodín pre verejnosť zapíše súd do zoznamu prijatej korešpondencie v deň ich prijatia. Návrh sa považuje za podaný v deň jeho prijatia. Lehota na akýkoľvek procesný úkon, ktorý sa má vykonať na súde, uplynie v čase, keď súd prestane pracovať. Ak sa návrh, opravný prostriedok alebo iná poštová zásielka doručí komunikačnému úradníkovi v posledný deň lehoty do 24.00 hod., považuje sa za podaný v stanovenej lehote.

Ak návrh nie je vypracovaný správne alebo chýba ktorýkoľvek z potrebných dokumentov, sudca vydá odôvodnené rozhodnutie o tom, že sa vo veci daného návrhu nebude konať. Kópia tohto rozhodnutia sa zašle navrhovateľovi s lehotou na opravu nedostatkov. Táto lehota nesmie byť kratšia ako 20 dní odo dňa odoslania rozhodnutia. Ak navrhovateľ odstráni nedostatky v rámci stanovenej lehoty, návrh sa považuje za podaný v deň, keď bol prvýkrát prijatý súdom. Ak navrhovateľ nie je schopný nedostatky odstrániť v stanovenej lehote, návrh sa nebude považovať za podaný a vráti sa navrhovateľovi. Ak sa návrh vráti navrhovateľovi, neznamená to, že nemôže byť opätovne podaný na súd.

Osobitné potvrdenie, že návrh je podaný správne: ak je návrh správne vypracovaný a sú k nemu pripojené všetky potrebné dokumenty, sudca do siedmich dní od zaregistrovania návrhu rozhodne o prijatí návrhu a začatí súdneho konania.

Po začatí konania sa návrh a kópie k nemu pripojených dokumentov pošlú odporcovi spolu s lehotou na predloženie písomných pripomienok. Keď sudca dostane pripomienky, ich kópiu pošle navrhovateľovi a zainteresovaným tretím stranám. Sudca môže požiadať navrhovateľa, aby sa k pripomienkam vyjadril. Po tom, ako sudca dostane pripomienky alebo uplynie lehota na doručenie pripomienok, sudca stanoví dátum súdneho pojednávania. Súdny úradník pošle účastníkom konania súdne predvolanie. Ak sa vo veci rozhodne v písomnom konaní, nestanoví sa pre pojednávanie žiadny dátum a súdne predvolanie sa účastníkom konania nepošle.

13 Dostanem presné informácie o priebehu ďalších procesných úkonov (napríklad o lehote na podanie vyjadrenia k žalobe)?

Účastníci konania dostanú súdne predvolanie, v ktorom sa uvedie čas a miesto súdneho pojednávania alebo iného súdneho úkonu. Súdne predvolanie sa pošle na adresu registrovaného miesta pobytu. Účastník konania však môže uviesť aj inú adresu na účely výmeny korešpondencie so súdom.

Ak odporca nemá registrované miesto pobytu v Lotyšsku a navrhovateľovi sa z objektívnych dôvodov nepodarilo zistiť miesto pobytu odporcu mimo Lotyšska, súd môže na odôvodnený návrh navrhovateľa využiť postupy na zistenie adresy odporcu stanovené v medzinárodných dohodách záväzných pre Lotyšsko alebo v právnych predpisoch Európskej únie.

Ak adresu odporcu nemožno zistiť použitím postupov stanovených v medzinárodných dohodách záväzných pre Lotyšsko alebo v právnych predpisoch EÚ, alebo ak nie je možné zaslať dokumenty odporcovi na adresu zistenú navrhovateľom, alebo ak nie je možné zaslať dokumenty odporcovi postupmi stanovenými v právnych predpisoch Európskej únie alebo postupmi stanovenými v medzinárodných dohodách záväzných pre Lotyšsko alebo postupom stanoveným v zákone o občianskom súdnom konaní pre medzinárodnú spoluprácu v občianskoprávnych konaniach, odporca, ktorý nemá žiadne oznámené miesto pobytu v Lotyšsku, sa predvolá na súd oznámením uverejneným v úradnom vestníku Latvijas Vēstnesis.

Na súdnom portáli, v častiach E-pakalpojumi (Elektronické služby) a Tiesvedības gaita (Priebeh súdneho konania) môžete po zadaní čísla konania alebo predvolania získať informácie o priebehu súdneho konania.

1 Musím sa bezpodmienečne obrátiť na súd alebo mám inú možnosť?

V zákonoch Litovskej republiky sa stanovuje niekoľko možností alternatívneho riešenia sporov. V roku 2012 nadobudlo v Litve účinnosť prepracované znenie zákona o rozhodcovskom konaní v obchodnom styku (Komercinio arbitražo įstatymas). Tento zákon sa uplatňuje na rozhodcovské konanie, ktoré sa uskutočňuje na území Litovskej republiky bez ohľadu na občianstvo alebo štátnu príslušnosť účastníkov sporu a bez ohľadu na to, či sú to fyzické alebo právnické osoby alebo či rozhodcovské konanie organizuje stály rozhodcovský súd alebo sa uskutočňuje na ad hoc základe. Rozhodcovské konanie je rovnocennou alternatívou ku konaniu na štátnych súdoch. Poskytuje možnosť rýchlo a pohodlne vyriešiť väčšinu obchodných sporov prostredníctvom nezávislých, autoritatívnych a vážených súkromných osôb, ktoré sú prijateľné pre obe strany, namiesto sudcov. Účastníci rozhodcovského konania sa môžu dohodnúť na voľnejších pravidlách rozhodcovského konania. Rozhodcovský súd môže zasadať na akomkoľvek mieste, ktoré vyhovuje stranám sporu, a strany si môžu slobodne zvoliť jazyk konania a formu rozhodnutia atď. Rozhodcovské zmluvy v elektronickej podobe sa považujú za rovnocenné s písomnými zmluvami.

V roku 2008 bol prijatý zákon o zmierovacej mediácii v občianskoprávnych sporoch (Civilinių ginčų taikinamojo tarpininkavimo įstatymas). Zmierovacia mediácia v občianskoprávnych sporoch (nazývaná aj mediácia) je postup zmierlivého riešenia sporov prostredníctvom tretej nestrannej osoby ako zmierovacieho sprostredkovateľa (mediátora). V zákone sa stanovuje, že mediácia sa môže použiť na vyriešenie občianskoprávnych sporov (t. j. sporov týkajúcich sa rodiny a ďalších záležitostí), o ktorých môže rozhodovať súd v občianskoprávnom konaní. Strany môžu využiť túto možnosť na vyriešenie svojho sporu pred predložením sporu súdu (mimosúdna mediácia), ako aj po začatí súdneho konania (súdna mediácia). Je potrebné poznamenať, že začiatkom mediácie sa pozastaví premlčacia lehota týkajúca sa nároku. Preto aj v prípade, ak sa spor nevyrieši zmierlivo, zmluvné strany si zachovávajú svoje právo domáhať sa nápravy na súde. Súdna mediácia je bezplatná. Okrem toho, ak sa rozhodnete vyriešiť občianskoprávny spor prostredníctvom súdnej mediácie, ušetríte v porovnaní so súdnym konaním značné množstvo času a úsilia, ako aj peniaze, pretože v prípade, že sa mediácia skončí zmierovacou dohodou, 75 % zo zaplateného súdneho poplatku sa vráti. Pri riešení sporu prostredníctvom súdnej mediácie je zaručená dôvernosť a každá zo strán môže odstúpiť od súdnej mediácie bez uvedenia dôvodov.

Mimosúdne riešenie sporov vyplývajúcich zo spotrebiteľských zmlúv sa riadi zákonom o ochrane spotrebiteľa (Vartotojų teisių apsaugos įstatymas), ktorý nadobudol účinnosť v roku 2007 a je v ňom zakotvená alternatíva k súdnemu konaniu vrátane jej procesných pravidiel a inštitucionálnej štruktúry. Medzi orgány alternatívneho riešenia sporov v Litve patrí Národný úrad na ochranu práv spotrebiteľov (Valstybinė vartotojų teisių apsaugos tarnyba), Telekomunikačný regulačný úrad (Ryšių reguliavimo tarnyba) a iné orgány, ktoré sa zaoberajú spormi v jednotlivých sektoroch [Telekomunikačný regulačný úrad rieši spory v oblasti elektronických komunikácií a poštových a kuriérskych služieb, Litovská banka (Lietuvos bankas) sa zaoberá spotrebiteľskými spormi s poskytovateľmi finančných služieb atď.]. Spotrebitelia môžu pri alternatívnom riešení sporu využiť právnu pomoc, ale náklady na právnu pomoc sa nepreplácajú. Štátom zaručená primárna a sekundárna právna pomoc sa poskytuje tým spotrebiteľom, ktorí spĺňajú kritériá stanovené v právnych predpisoch. Podanie návrhu na orgán pre alternatívne riešenie sporov zvyčajne nemá odkladný účinok na plynutie premlčacej lehoty. Preto vzhľadom na pomerne dlhé lehoty na vyriešenie spotrebiteľských sporov a určité krátke premlčacie lehoty týkajúce sa žalôb existuje vážne riziko prekročenia premlčacej lehoty.

2 Je stanovená nejaká lehota, dokedy sa musím obrátiť na súd?

Všeobecná premlčacia lehota je desať rokov.

V právnych predpisoch Litovskej republiky sa stanovujú kratšie premlčacie lehoty pre jednotlivé druhy nárokov.

Kratšia jednomesačná premlčacia lehota sa uplatňuje na nároky, ktoré vyplývajú z dôsledkov verejného obstarávania.

Kratšia trojmesačná premlčacia lehota sa uplatňuje na nároky týkajúce sa vyhlásenia rozhodnutí orgánov právnickej osoby za neplatné.

Kratšia šesťmesačná premlčacia lehota sa uplatňuje na:

1. nároky týkajúce sa vymáhania omeškaných platieb (pokút, úrokov z omeškania);
2. nároky týkajúce sa chýb na predaných veciach.

Kratšia šesťmesačná premlčacia lehota sa uplatňuje na nároky vyplývajúce zo vzťahov medzi dopravnými spoločnosťami a ich klientmi, pokiaľ ide o zásielky odoslané z Litvy, zatiaľ čo jednoročná premlčacia lehota sa uplatňuje na zásielky odoslané zo zahraničia.

Kratšia jednoročná premlčacia lehota sa uplatňuje na poistné nároky.

Kratšia trojročná premlčacia lehota sa uplatňuje na nároky na náhradu škody vrátane nárokov na náhradu škody vyplývajúcich z nedostatočnej kvality výrobkov.

Kratšia päťročná premlčacia lehota sa uplatňuje na vymáhanie úrokov a iných pravidelných platieb.

Nároky týkajúce sa nedostatočnej kvality vykonaných prác podliehajú kratším premlčacím lehotám.

Nároky vyplývajúce z prepravy tovaru, cestujúcich a batožiny podliehajú premlčacím lehotám stanoveným v kódexoch (zákonoch), ktoré sa uplatňujú na určité druhy dopravy.

3 Mám sa obrátiť na súd v tomto členskom štáte?

Spor týkajúci sa zmluvných záväzkov sa riadi právom zvoleným na základe dohody zúčastnených strán; ak si zmluvné strany zvolili právo Litovskej republiky, môžu obhajovať svoje právne záujmy pred litovskými súdmi. Takáto dohoda strán môže byť uvedená v zmluve alebo určená v súlade so skutkovými okolnosťami prípadu. Strany sa môžu dohodnúť, že celá zmluva alebo niektorá jej časť (časti) sa bude riadiť právom určitého štátu. Ak sa strany rozhodnú, že na zmluvu sa bude uplatňovať právo cudzieho štátu, nepredstavuje to dôvod na odmietnutie akýchkoľvek povinných pravidiel platných v Litovskej republike alebo inom štáte, ktoré sa nemôžu zmeniť alebo odmietnuť na základe dohody strán.

Ak strany neuvedú právo, ktorým sa bude riadiť zmluva, uplatňuje sa právo štátu, s ktorým sa zmluvný záväzok najviac spája. Platí domnienka, že zmluvný záväzok sa najviac spája so štátom, na území ktorého:

1. má strana viazaná najcharakteristickejším záväzkom zmluvy svoje miesto trvalého bydliska alebo ústredie. Ak sa záväzok najviac spája s právom štátu, v ktorom prebieha podnikateľská činnosť zmluvnej strany, uplatní sa právo tohto štátu;
2. sa nachádza nehnuteľnosť, ak je predmetom zmluvy právo k nehnuteľnosti alebo právo na užívanie nehnuteľnosti;
3. sa nachádzalo hlavné miesto podnikania v čase uzavretia zmluvy o preprave, za predpokladu, že štát, v ktorom sa nachádza hlavné miesto podnikania, je rovnaký ako štát, v ktorom sa náklad naložil, v ktorom sa nachádza sídlo odosielateľa alebo z ktorého sa náklad odoslal.

Rozhodcovské zmluvy sa riadia právom, ktoré sa uplatňuje na hlavnú zmluvu. Ak je hlavná zmluva neplatná, uplatní sa právo miesta, kde sa uzavrela rozhodcovská zmluva; ak sa to miesto nedá určiť, potom sa uplatní právo štátu, v ktorom sa vedie rozhodcovské konanie.

Práva a povinnosti strán vyplývajúce zo vzniknutej škody sa podľa výberu dotknutej strany riadia buď právom štátu, v ktorom došlo ku konaniu alebo k iným okolnostiam, ktoré viedli k vzniku škody, alebo právom štátu, v ktorom vznikla škoda.

Právny režim, ktorým sa riadi bezpodielové spoluvlastníctvo manželov, sa určuje podľa práva štátu, v ktorom majú manželia trvalý pobyt. Ak sa miesta trvalého pobytu manželov nachádzajú v rôznych štátoch, rozhodným právom bude právo štátu, ktorého sú obaja manželia štátnymi príslušníkmi. Ak sú manželia štátnymi príslušníkmi rôznych štátov a nikdy nemali spoločné miesto trvalého pobytu, rozhodným právom bude právo štátu, v ktorom bolo manželstvo uzavreté. Právny režim, ktorý upravuje bezpodielové spoluvlastníctvo manželov vymedzené zmluvou, je právo štátu, ktoré si manželia zvolili vo svojej zmluve. V tomto prípade si manželia môžu zvoliť právo štátu, v ktorom majú alebo budú mať miesto trvalého pobytu, alebo právo štátu, v ktorom bolo manželstvo uzavreté alebo ktorého štátnym príslušníkom je jeden z manželov. Dohoda manželov o rozhodnom práve pre ich bezpodielové spoluvlastníctvo je platná, pokiaľ je v súlade s požiadavkami práva zvoleného štátu alebo práva štátu, v ktorom bola dohoda uzavretá.

4 Ak áno, na ktorý súd v tomto členskom štáte sa mám obrátiť vzhľadom na moje bydlisko a bydlisko odporcu alebo vzhľadom na iné aspekty môjho prípadu?

Normy právomoci sú uvedené v článkoch 29 – 30 Občianskeho súdneho poriadku (Civilinio proceso kodeksas). Žaloba sa môže podať na súde podľa miesta bydliska žalovaného. Žaloba proti právnickej osobe sa podáva na súde podľa sídla právnickej osoby, ktoré je uvedené v registri právnických osôb. Ak je žalovaný štát alebo obec, žaloba sa podáva na súde podľa sídla orgánu zastupujúceho štát alebo obec.

Žaloba proti žalovanému, ktorého miesto bydliska nie je známe, sa môže podať na súde podľa miesta, kde sa nachádza jeho majetok alebo podľa posledného známeho miesta jeho bydliska. Žaloba proti žalovanému, ktorý nemá miesto bydliska v Litovskej republike, sa môže podať na súde podľa miesta, kde sa nachádza jeho majetok alebo podľa jeho posledného známeho miesta bydliska v Litovskej republike. Žaloba týkajúca sa činnosti pobočky právnickej osoby sa môže podať aj na súde podľa sídla pobočky.

Žaloba o priznanie výživného a určenie otcovstva sa môže takisto podať na súde podľa miesta bydliska žalobcu. Žaloba o náhradu škody za ujmu na zdraví vrátane smrti osoby sa môže podať na súde podľa miesta bydliska žalobcu alebo miesta, kde utrpel ujmu. Žaloba o náhradu škody na majetku osoby sa môže podať na súde podľa miesta bydliska (sídla) žalobcu alebo miesta, kde vznikla škoda.

Žaloba týkajúca sa dohody/zmluvy, v ktorej je uvedené miesto plnenia, sa môže podať aj na súde podľa miesta plnenia uvedeného v dohode/zmluve.

Žaloba týkajúca sa konania poručníka, opatrovníka alebo správcu majetku sa môže podať aj na súde podľa miesta bydliska (sídla) poručníka, opatrovníka alebo správcu majetku.

Žaloba týkajúca sa spotrebiteľských zmlúv sa môže podať aj na súde podľa miesta bydliska spotrebiteľa.

Žalobca je oprávnený si vybrať spomedzi niekoľkých súdov, ktoré sú príslušné konať vo veci.

Žaloby týkajúce sa vecných práv k nehnuteľnosti, užívania nehnuteľnosti okrem návrhov týkajúcich sa vysporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov v rozvodových veciach a zrušenia zaistenia nehnuteľnosti patria do právomoci súdu v mieste, kde sa nachádza nehnuteľnosť alebo hlavná časť majetku.

Nároky veriteľov poručiteľa predložené pred tým, ako dediči prijali dedičstvo, patria do právomoci súdu v mieste, kde sa nachádza dedičstvo alebo hlavná časť dedičstva.

5 Na ktorý súd v tomto členskom štáte sa mám obrátiť vzhľadom na predmet žaloby a výšku hodnoty sporu?

Okresné súdy rozhodujú ako súdy prvého stupňa vo všetkých občianskoprávnych veciach okrem vecí, o ktorých rozhodujú krajské súdy alebo krajský súd vo Vilniuse.

Krajské súdy ako súdy prvého stupňa rozhodujú v týchto občianskoprávnych veciach:

1. od 4. apríla 2013 žaloby zahŕňajúce nároky, ktoré presahujú 150 000 LTL, okrem prípadov týkajúcich sa rodinných a pracovných vzťahov a prípadov týkajúcich sa náhrady nemajetkovej ujmy;
2. veci týkajúce sa právnych vzťahov, ktoré sú predmetom nemajetkových autorských práv;
3. veci týkajúce sa právnych vzťahov v oblasti civilného verejného obstarávania;
4. veci týkajúce sa konkurzu alebo reštrukturalizácie okrem prípadov súvisiacich s konkurzom fyzických osôb;
5. veci, v ktorých je jednou zo strán cudzí štát;
6. veci založené na nárokoch týkajúcich sa núteného predaja akcií (podiely, úroky);
7. veci založené na nárokoch týkajúcich sa vyšetrovania činností právnickej osoby;
8. veci týkajúce sa náhrady majetkovej a nemajetkovej ujmy spôsobenej porušením stanovených práv pacientov;
9. iné občianskoprávne veci, o ktorých musia podľa osobitných zákonov ako súdy prvého stupňa rozhodovať krajské súdy.

Krajský súd vo Vilniuse rozhoduje ako súd prvého stupňa výlučne:

1. vo veciach týkajúcich sa sporov uvedených v zákone o patentoch (Lietuvos Respublikos patentų įstatymas);
2. vo veciach týkajúcich sa sporov uvedených v zákone o ochranných známkach (Lietuvos Respublikos prekių ženklų įstatymas);
3. vo veciach týkajúcich sa osvojenia litovského občana s pobytom v Litovskej republike, o ktoré požiadali štátni príslušníci iných štátov;
4. v iných občianskoprávnych veciach, ktoré patria do výlučnej právomoci krajského súdu vo Vilniuse ako súdu prvého stupňa podľa osobitných zákonov.

6 Môžem žalobu podať sám alebo to musím urobiť cez sprostredkovateľa, napríklad cez advokáta?

Osoby môžu podať žalobu na súde samy alebo prostredníctvom svojich zástupcov. Účasť osoby na pojednávaní nezbavuje túto osobu práva mať v konaní zástupcu. Na súdnom pojednávaní sa môže zúčastniť zástupca v mene osoby, ktorú zastupuje, pokiaľ súd nepovažuje prítomnosť zastupovanej osoby na pojednávaní za nevyhnutnú.

V prípadoch uvedených v Občianskom súdnom poriadku a v občianskom zákonníku (Civilinis kodeksas) musí byť osoba v konaní zastúpená advokátom, napr. ak sa súd zaoberá prípadom týkajúcim sa osoby vyhlásenej za právne nespôsobilú, dotknutá osoba musí byť zastúpená advokátom.

7 Kde mám podať návrh na začatie konania: v podateľni, v kancelárii alebo na inom mieste?

Osoby, ktoré chcú súdu predložiť dokumenty alebo získať dokumenty od súdu, sa musia obrátiť na kanceláriu súdu, ktorá ich informuje o postupe pri predkladaní, získavaní alebo vracaní dokumentov. Kontaktné miesta súdov

Od spustenia portálu elektronických služieb e.teismas.lt 1. júla 2013 je možné predkladať dokumentáciu k prípadu, sledovať konanie, zaplatiť súdny poplatok a získať ďalšie služby on-line.

S cieľom zabezpečiť jednotné riešenie prípadov je v uznesení stanovené, že od 1. januára 2014 sa musia elektronicky spracúvať aj prípady, ktoré sú elektronicky spracúvané súdmi nižšieho stupňa a postúpené na odvolacie a kasačné súdy.

8 V akom jazyku môžem podať návrh? Môžem podať návrh ústne alebo ho musím podať v písomnej forme? Môžem poslať návrh faxom alebo elektronickou poštou?

Účastníci konania musia predložiť súdu originály procesných dokumentov. Okrem toho musia súdu predložiť dostatočný počet kópií tlačených procesných dokumentov: jedna kópia pre každú protistranu (vo veciach týkajúcich sa viacerých žalovaných alebo žalobcov jedna kópia pre každého z nich, alebo ak bol prijímaním procesných dokumentov týkajúcich sa veci poverený zástupca alebo splnomocnená osoba, tak len jedna kópia pre tohto zástupcu alebo splnomocnenú osobu) a pre tretie strany okrem prípadov, keď sa procesný dokument predkladá prostredníctvom elektronických komunikačných prostriedkov. Všetky prílohy k procesným dokumentom musia byť predložené v rovnakom počte kópií ako procesné dokumenty okrem prípadov, ak sa predložené prostredníctvom elektronických komunikačných prostriedkov alebo ak súd povolil, aby sa prílohy neposkytli účastníkom z dôvodu ich veľkého počtu.

Všetky procesné dokumenty a ich prílohy sa musia predložiť súdu v úradnom jazyku. Ak účastníci konania, ktorým sú adresované procesné dokumenty, neovládajú úradný jazyk, súd musí poskytnúť preklady týchto dokumentov v jazyku, ktorému rozumejú. Ak sa predložené dokumenty musia preložiť do cudzieho jazyka, účastníci musia poskytnúť riadne overené preklady.

Žaloba sa môže podať elektronicky cez portál elektronických služieb litovských súdov https://e.teismas.lt/lt/public/home/, ktorý je prístupný na webovom sídle štátnej správy súdov (Teismų administracija): https://www.teismai.lt/en.

9 Sú nejaké osobitné tlačivá na podávanie žalôb, a ak nie, akým spôsobom musím podať návrh? Aké sú náležitosti návrhu?

Elektronický formulár žaloby je možné vyplniť na portáli elektronických služieb litovských súdov https://e.teismas.lt/lt/public/home/.

Každá žaloba predložená súdu musí spĺňať všeobecné požiadavky vzťahujúce sa na obsah procesných dokumentov. (Článok 111 Občianskeho súdneho poriadku). Procesné dokumenty sa musia predkladať súdu v písomnej forme. Každý procesný dokument, ktorý účastník konania predkladá, musí obsahovať:

1. názov súdu, ktorému sa procesný dokument predkladá;
2. procesné postavenie, mená, priezviská, osobné identifikačné čísla (ak sú známe) a miesta bydliska účastníkov konania; adresy ďalších účastníkov konania na doručovanie procesných dokumentov, ak sú žalobcovi známe; ak sú účastníci konania alebo jeden z nich právnické osoby, úplný názov, sídlo a všetky ostatné adresy ďalších účastníkov konania na doručovanie procesných dokumentov, ak sú žalobcovi známe, kódy a čísla bežných účtov (ak sú známe) a údaje o úverových inštitúciách (ak sú známe);
3. spôsob, ktorým sa majú doručovať procesné dokumenty účastníkovi konania a poštová adresa určená na korešpondenciu, ak sa líši od miesta bydliska alebo sídla;
4. povaha a predmet procesného dokumentu;
5. okolnosti odôvodňujúce predmet procesného dokumentu a všetky dôkazy potvrdzujúce tieto okolnosti;
6. všetky prílohy, ktoré musia byť priložené k predloženému procesnému dokumentu;
7. podpis osoby, ktorá predložila procesný dokument, a dátum jeho vyhotovenia.

Účastník konania, ktorý zakladá procesný dokument na interpretačnom pravidle prijatom medzinárodným súdom alebo súdom iného štátu, musí predložiť kópiu súdneho rozhodnutia s uvedením tohto pravidla a riadne overený preklad rozhodnutia do úradného jazyka.

Procesný dokument predložený súdu prostredníctvom zástupcu musí obsahovať informácie o zástupcovi uvedené v bodoch 2 a 3 a musí byť k nemu pripojený dokument potvrdzujúci práva a povinnosti zástupcu, pokiaľ takýto dokument ešte nebol predložený alebo uplynula platnosť oprávnenia na zastupovanie, ktoré je súčasťou spisu.

Osoba splnomocnená účastníkom konania, ktorý nemôže podpísať procesný dokument, musí podpísať dokument v mene účastníka, pričom uvedie dôvod, pre ktorý nemôže predložený dokument podpísať samotný účastník konania.

V článku 135 Občianskeho súdneho poriadku sa stanovuje, že žaloba musí obsahovať tieto informácie:

1. hodnotu nároku, keď sa má hodnota určiť na základe žaloby;
2. okolnosti, na ktorých žalobca zakladá svoj nárok (skutkové odôvodnenie nároku);
3. dôkazy preukazujúce okolnosti uvedené žalobcom, miesta bydliska svedkov a miesta, kde sa nachádzajú ďalšie dôkazy;
4. čo žalobca požaduje (predmet žaloby);
5. stanovisko žalobcu týkajúce sa možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie, ak žaloba alebo predbežný procesný dokument zostane bez odpovede;
6. informáciu o tom, či sa bude vec riešiť prostredníctvom advokáta. Ak sa bude vec riešiť prostredníctvom advokáta, musí sa uviesť meno a priezvisko advokáta a adresa kancelárie advokáta;
7. stanovisko žalobcu týkajúce sa možnosti uzatvoriť dohodu o urovnaní sporu, ak žalobca chce poskytnúť takéto stanovisko.

K žalobe sa musia priložiť dokumenty alebo iné dôkazy, na ktorých žiadateľ zakladá svoje nároky, doklad o zaplatení súdneho poplatku a všetky žiadosti o vykonanie dôkazov, ktoré žalobca nemôže predložiť, s uvedením dôvodu, prečo tieto dôkazy nemôže predložiť.

10 Budem musieť platiť súdne poplatky? Ak áno, kedy? Budem si musieť platiť advokáta už od začiatku?

K žalobe sa musia priložiť všetky dokumenty podporujúce vaše tvrdenia a doklad o zaplatení súdneho poplatku. Súdny poplatok v prípade nepeňažných nárokov je 100 LTL. V prípade peňažných sporov sa platí súdny poplatok rovnajúci sa percentuálnej hodnote z výšky nároku, ako je stanovené v osobitných zákonoch: 3 % a najmenej 50 LTL v prípade nárokov do výšky 100 000 LTL; 3000 LTL plus 2 % zo sumy uplatňovaného nároku v prípade nárokov vo výške od 100 000 LTL až do 300 000 LTL; a 7000 LTL plus 1 % zo sumy uplatňovaného nároku v prípade nárokov prevyšujúcich sumu 300 000 LTL. Celkový súdny poplatok v prípade peňažných sporov nesmie presiahnuť sumu 30 000 LTL.

V osobitných zákonoch sa stanovujú prípady, v ktorých sú žalobcovia oslobodení od súdneho poplatku. Okrem toho je súd vzhľadom na finančnú situáciu žalobcu oprávnený udeliť čiastočné oslobodenie od poplatku alebo odložiť zaplatenie poplatku až do prijatia súdneho rozhodnutia. Každá žiadosť o oslobodenie od súdneho poplatku alebo o jeho odklad musí byť odôvodnená a musí k nej byť priložený dôkaz o zlej finančnej situácii osoby.

V písomnom konaní je súdny poplatok polovica z poplatku, ktorý sa platí v prípade daného nároku, ale nie menej ako 20 LTL.

Za samostatné odvolania sa neplatí žiadny súdny poplatok s výnimkou samostatných odvolaní, ktoré smerujú k uplatneniu predbežných opatrení, za ktoré sa platí súdny poplatok vo výške 100 LTL.

Ak sa procesné dokumenty alebo prílohy k takýmto dokumentom súdu podajú iba prostredníctvom elektronických komunikačných prostriedkov, poplatok sa rovná 75 % zo súdneho poplatku, ktorý sa platí za daný procesný dokument, pričom minimálny poplatok je 10 LTL.

Klient sa musí na poskytovaní právnych služieb dohodnúť so svojím advokátom, advokátmi alebo s advokátskou komorou podpisom dohody. Klient musí zaplatiť dohodnutý poplatok za poskytnuté právne služby. Strany sa môžu slobodne dohodnúť na časovom harmonograme platieb podľa svojho uváženia.

11 Môžem požiadať o právnu pomoc?

V zákone o štátom zaručenej právnej pomoci (Lietuvos Respublikos valstybės garantuojamos teisinės pagalbos įstatymas) sa zaručuje poskytovanie primárnej a sekundárnej právnej pomoci v súlade so stanovenými podmienkami.

Primárna právna pomoc sa poskytuje štátnym príslušníkom Litovskej republiky a ostatných členských štátov EÚ, osobám s oprávneným pobytom v Litovskej republike alebo inom členskom štáte EÚ a osobám, ktoré majú nárok na poskytnutie takejto pomoci podľa medzinárodných dohôd, ktorých zmluvnou stranou je Litovská republika. Primárna právna pomoc sa musí poskytnúť okamžite. Ak to nie je možné, budete informovaný, kedy bude prijatá, čo musí byť najneskôr do 5 dní od podania žiadosti. Úradníci a zamestnanci obce, advokáti alebo odborníci z verejných inštitúcií, s ktorými obec uzavrela zmluvu, vám poskytnú osobné poradenstvo o mimosúdnom urovnaní vášho sporu, poskytnú informácie o právnom systéme, zákonoch a iných právnych predpisoch a pomôžu pri vypracovaní dohody o urovnaní sporu alebo vyplnení žiadosti o sekundárnu právnu pomoc. Primárna právna pomoc môže byť odmietnutá, ak je nárok žiadateľa zjavne neodôvodnený; žiadateľovi už bola poskytnutá rozsiahla konzultácia o tej istej otázke; je zjavné, že osoba môže získať poradenstvo advokáta bez poskytnutia štátom garantovanej právnej pomoci v súlade so zákonom; alebo sa žiadosť netýka vlastných práv a oprávnených záujmov osoby okrem prípadov zastúpenia uvedených v zákone.

Sekundárnu právnu pomoc môžu získať rovnakí príjemcovia, ale poskytnutie takejto pomoci takisto závisí od výšky ich celkových príjmov.

Sekundárna právna pomoc sa môže poskytnúť akejkoľvek osobe s bydliskom v Litovskej republike, ktorej majetok a ročný príjem neprekračujú úrovne oprávnenosti stanovené vládou v súvislosti s poskytovaním právnej pomoci. Majetok a príjem sa delia na dve úrovne – I a II: v prípade úrovne I štát hradí 100 % nákladov na sekundárnu právnu pomoc, zatiaľ čo v prípade úrovne II štát hradí 50 % nákladov na sekundárnu právnu pomoc (zvyšných 50 % nákladov na sekundárnu právnu pomoc musí znášať samotná osoba).

Bez ohľadu na majetok alebo ročný príjem majú nárok na poskytnutie bezplatnej právnej pomoci tieto osoby: podozriví, obvinené osoby alebo odsúdení v trestných veciach, kde je povinná účasť obhajcu; obete vo veciach týkajúcich sa náhrady škody vyplývajúcej z trestného činu vrátane vecí, keď sa o otázke náhrady rozhoduje v trestnom konaní; príjemcovia sociálnych dávok; osoby, ktoré sú závislé od zariadení ústavnej sociálnej starostlivosti; osoby, ktoré sú uznané za osoby s ťažkým zdravotným postihnutím alebo za práceneschopné; osoby, ktoré dovŕšili dôchodkový vek a boli posúdené ako osoby s vysokou mierou špeciálnych potrieb; poručníci (opatrovníci) takýchto osôb, ak je právna pomoc potrebná na zastupovanie a ochranu práv a záujmov osôb, ktorým bol ustanovený poručník (opatrovník); osoby, ktoré predložili dôkaz o tom (príkaz na zablokovanie majetku, atď.), že z objektívnych dôvodov nemôžu používať svoj majetok a finančné prostriedky a v dôsledku toho ich majetok a ročný príjem, ktorý by mohli voľne používať, nepresahuje úroveň oprávnenosti stanovenú vládou, pokiaľ ide o poskytovanie sekundárnej právnej pomoci; osoby, ktoré trpia závažnou duševnou chorobou, ak je predmetom sporu ich nútená hospitalizácia alebo liečba; poručníci (opatrovníci) takýchto osôb, ak je právna pomoc potrebná na zastupovanie a ochranu práv a záujmov týchto osôb; dlžníci, ak sa nárok uplatňuje na ich posledné miesto pobytu, kde v súčasnosti žijú; rodičia alebo iní zákonní zástupcovia maloletej osoby, ak je predmetom sporu odobratie dieťaťa; maloleté osoby, ktoré nie sú zosobášené alebo súdom vyhlásené za plne spôsobilé na právne úkony a ktoré sa vo veciach uvedených v osobitných zákonoch obrátia na súd; osoby, ktoré sa domáhajú vyhlásenia za nespôsobilé na právne úkony vo veciach týkajúcich sa vyhlásenia fyzickej osoby za nespôsobilú na právne úkony; osoby, ktoré sa domáhajú zaregistrovania narodenia a iné veci uvedené v medzinárodných dohodách, ktorých zmluvnou stranou je Litovská republika.

12 Kedy sa moja žaloba úradne považuje za podanú? Dajú mi orgány vedieť, či bola alebo nebola moja záležitosť riadne podaná?

Súd rozhodne o prípustnosti prijatím uznesenia. Tento postup sa považuje za začiatok občianskoprávneho konania. Ak v prípade akýchkoľvek nedostatkov účastník konania alebo osoba, ktorá podala žalobu/procesný dokument, odstráni tieto nedostatky v súlade s požiadavkami súdu a v stanovených lehotách, žaloba/dokument sa považuje za podaný ku dňu jeho doručenia súdu. V opačnom prípade sa žaloba/procesný dokument spolu s prílohami nepovažuje za podaný a najneskôr do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na odstránenie nedostatkov sudca nariadi vrátenie dokumentu spolu s prílohami žalobcovi.

Žalobca je oprávnený stiahnuť svoju žalobu, pokiaľ súd nepošle kópiu žaloby žalovanému. Neskôr sa môže žaloba stiahnuť len so súhlasom žalovaného a najneskôr pred prijatím rozhodnutia súdu prvého stupňa.

13 Dostanem presné informácie o priebehu ďalších procesných úkonov (napríklad o lehote na podanie vyjadrenia k žalobe)?

Účastníci konania sú informovaní o čase a mieste konania súdneho pojednávania alebo o jednotlivých procesných opatreniach prostredníctvom predvolania alebo súdneho oznámenia. Harmonogram pojednávaní je dostupný aj na internete prostredníctvom litovského súdneho informačného systému na webovom sídle národnej správy súdov. http://liteko.teismai.lt/tvarkarasciai/

1 Musím sa bezpodmienečne obrátiť na súd alebo mám inú možnosť?

Mediácia je alternatívny postup riešenia sporov, ktorým sa v určitých prípadoch môže predísť nutnosti predložiť prípad súdu.

2 Je stanovená nejaká lehota, dokedy sa musím obrátiť na súd?

Lehoty na podanie návrhu na začatie súdneho konania sa líšia prípad od prípadu.

3 Mám sa obrátiť na súd v tomto členskom štáte?

Pozri „Súd ktorej krajiny má zodpovednosť? – Luxembursko“.

4 Ak áno, na ktorý súd v tomto členskom štáte sa mám obrátiť vzhľadom na moje bydlisko a bydlisko odporcu alebo vzhľadom na iné aspekty môjho prípadu?

Pozri „Súd ktorej krajiny má zodpovednosť? – Luxembursko“.

5 Na ktorý súd v tomto členskom štáte sa mám obrátiť vzhľadom na predmet žaloby a výšku hodnoty sporu?

Pozri „Súd ktorej krajiny má zodpovednosť? – Luxembursko“.

6 Môžem žalobu podať sám alebo to musím urobiť cez sprostredkovateľa, napríklad cez advokáta?

Odpoveď závisí od výšky pohľadávky a od skutkovej podstaty prípadu.

Vo všeobecnosti sa uplatňujú tieto pravidlá, ale zákonom sú stanovené aj osobitné výnimky:

• Ak je pohľadávka nižšia než alebo rovná 15 000 EUR, prípad sa spravidla predloží zmierovaciemu sudcovi (juge de paix). Na tomto konaní sa môžete zúčastniť osobne alebo sa nechať zastupovať advokátom, prípadne inou osobou, ktorej ste dali osobitné poverenie (mandat).
• Ak je pohľadávka vyššia než 15 000 EUR, prípad sa spravidla predloží okresnému súdu (tribunal d'arrondissement). V tom prípade vás musí zastupovať riadny advokát (avocat à la cour) s výnimkou konania o nariadení predbežného opatrenia a konania v rámci obchodného práva, na ktorých môžete konať osobne, no môžete si tiež zaistiť právnu pomoc či zastúpenie a konania na súde pre rodinné záležitosti (okrem rozvodového konania). Pred odvolacím súdom, ktorý tvorí súčasť najvyššieho súdu (cour supérieure de justice), vás musí zastupovať riadny advokát.
• V niektorých prípadoch má zmierovací sudca právomoc konať, aj keď je predmetná suma vyššia ako 15 000 EUR. Týka sa to napríklad sporov medzi nájomníkmi a prenajímateľmi či návrhov vo veciach výživného (pensions alimentaires) s výnimkou situácie, keď je tento návrh spojený s návrhom na rozvod alebo odlúčenie. Návrhy na konanie pred zmierovacím súdom sa vo všeobecnosti podávajú pomocou predvolania súdnym úradníkom. V tom prípade musí písomnosť, ktorou sa začalo konanie, spĺňať určité formálne náležitosti, aby sa predovšetkým zaručilo dodržiavanie práva na obhajobu. V určitých prípadoch môže účastník konania podať návrh sám bez toho, aby sa obrátil na súdneho úradníka, predložením písomného návrhu zmierovaciemu súdu (requête, zjednodušený postup, ktorý je menej nákladný ako podanie na okresný súd). V oboch prípadoch sa príslušné strany môžu zúčastniť na konaní osobne alebo sa nechať zastupovať advokátom, prípadne inou osobou, ktorej dali osobitné poverenie (mandat).

7 Kde mám podať návrh na začatie konania: v podateľni, v kancelárii alebo na inom mieste?

Odpoveď závisí od toho, do ktorej z uvedených kategórií váš prípad patrí.

Ak je pohľadávka nižšia než 15 000 EUR, účastníci konania sa môžu obrátiť na miestne príslušný zmierovací súd priamo (predložením písomného návrhu – requête) alebo nepriamo (pomocou predvolania súdnym úradníkom). V praxi predložíte návrh súdnemu úradníkovi (greffier en chef).

Ak je pohľadávka vyššia než 15 000 EUR, účastníci konania spravidla musia dať pokyn advokátovi, ktorý v mene svojho klienta zariadi so súdnym zriadencom (huissier de justice) doručenie predvolania protistrane. Advokát predloží príslušnému okresnému súdu alebo najvyššiemu súdu písomnosti, ktorými sa začalo konanie.

8 V akom jazyku môžem podať návrh? Môžem podať návrh ústne alebo ho musím podať v písomnej forme? Môžem poslať návrh faxom alebo elektronickou poštou?

Návrh možno podať vo francúzštine, v nemčine alebo luxemburčine, s výnimkou určitých druhov prípadov, na ktoré sa uplatňujú osobitné ustanovenia.

Konanie sa začína doručením predvolania (assignation/citation) s výnimkou prípadov, keď je možné predložiť súdu jednoduchý návrh (requête). Podania na súd musia byť písomné s výnimkou malého počtu veľmi zriedkavých prípadov, keď môže podávajúceho účastníka vypočuť zmierovací sudca. Dokumenty posielané faxom ani emailom nie sú prípustné.

9 Sú nejaké osobitné tlačivá na podávanie žalôb, a ak nie, akým spôsobom musím podať návrh? Aké sú náležitosti návrhu?

Pre niektoré osobitné prípady (napríklad návrhy na vydanie platobných rozkazov na dlžné sumy alebo nezaplatené faktúry) existujú formuláre, ktoré treba vyplniť. Pravidlom je, že návrhy na predvolanie, ktoré sa predkladajú zmierovaciemu sudcovi, podania a návrhy na predvolanie, ktoré sa predkladajú okresnému súdu, a odvolania podávané na vyššie súdy musia obsahovať určité informácie a mať určitú formu, inak budú vyhlásené za neplatné. Na tieto účely neexistujú žiadne hotové formuláre.

Existujú aj určité formuláre na podávanie návrhov na základe právnych predpisov EÚ. Ako príklad možno uviesť návrhy na vydanie európskeho platobného rozkazu na základe nariadenia (ES) č. 1896/2006 a návrhy na začatie európskeho konania vo veciach s nízkou hodnotou sporu, ktoré sa zakladajú na nariadení (ES) č. 861/2007.

10 Budem musieť platiť súdne poplatky? Ak áno, kedy? Budem si musieť platiť advokáta už od začiatku?

Súdne trovy sa spravidla uhrádzajú po skončení konania. Súd môže tiež rozhodnúť o tom, že strana, ktorá vyhrala spor, zaplatí časť trov konania, ak sa sudca domnieva, že by bolo nespravodlivé ponechať úhradu všetkých honorárov a poplatkov odsúdenej strane. Súd môže tiež nariadiť jednému alebo viacerým účastníkom konania zloženie finančnej zábezpeky alebo zálohy (napríklad ak súd požaduje znalecký posudok).

Poplatky, ktoré musí klient zaplatiť svojmu advokátovi, sú vecou ich dohody. V praxi je zvykom zaplatiť advokátovi zálohu na tieto poplatky.

11 Môžem požiadať o právnu pomoc?

Pozri „Právna pomoc – Luxembursko“.

12 Kedy sa moja žaloba úradne považuje za podanú? Dajú mi orgány vedieť, či bola alebo nebola moja záležitosť riadne podaná?

• Navrhovateľ, ktorý sa zastupuje sám, ak je to povolené zo zákona, dostane od súdu odpoveď.
• V prípade, keď klienta zastupuje jeho advokát, súd odpovie advokátovi ako právnemu zástupcovi klienta. Advokát môže klientovi poskytnúť podrobnosti časového harmonogramu konania, ak sú známe alebo predvídateľné.

13 Dostanem presné informácie o priebehu ďalších procesných úkonov (napríklad o lehote na podanie vyjadrenia k žalobe)?

Pozri odpoveď na predchádzajúcu otázku.

Čas, kedy sa môže príslušný účastník zúčastniť na súdnom konaní, je v rámci písomných postupov vo všeobecnosti stanovený právnym predpisom, a to mimo časových obmedzení, ktoré môže stanoviť súd najmä na osobné vypočutie každého účastníka alebo tretej strany. Zákonom stanovené lehoty sa líšia v závislosti od jurisdikcie, ako aj od toho, či odporca žije v Luxembursku alebo v zahraničí. Pokiaľ ide o ústne postupy, navrhovateľ musí odporcovi oznámiť konkrétny dátum, v ktorý sa plánuje dostaviť na konanie.

Súvisiace odkazy

http://www.legilux.lu/

1 Musím sa bezpodmienečne obrátiť na súd alebo mám inú možnosť?

Nároky týkajúce sa oneskorených platieb sa môžu vymáhať aj prostredníctvom platobného rozkazu, zatiaľ čo určité nároky stanovené v zákone sa musia vymáhať iba prostredníctvom platobného rozkazu. Tieto mimosúdne konania patria do príslušnosti občianskoprávnych notárov. Pozri tému Konania o platobnom rozkaze.

V Maďarsku sú k dispozícii postupy alternatívneho riešenia sporov. Pozri tému Alternatívne riešenia sporov.

2 Je stanovená nejaká lehota, dokedy sa musím obrátiť na súd?

To, či existuje lehota na podanie žaloby na súd, a forma lehoty závisí od danej veci. V prípade majetkových nárokov napríklad neexistuje lehota na podanie žaloby a neuplatňuje sa ani žiadna premlčacia lehota. Naopak, v prípade nárokov týkajúcich sa mimozmluvnej zodpovednosti neexistuje lehota na podanie žaloby, na tieto nároky sa však vzťahuje všeobecná premlčacia lehota (päť rokov), ktorú súd zohľadní v konaní, ak sa jej druhý účastník konania dovolá. Pri ostatných nárokoch sú lehoty na podanie žaloby na súd stanovené zákonom.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa odporúča vyjasniť si otázku lehôt s právnikom, právnym poradcom alebo úradom pre poradenstvo občanom.

3 Mám sa obrátiť na súd v tomto členskom štáte?

Otázkou príslušnosti, teda určenia členského štátu, ktorého súdy majú právomoc konať v rôznych druhoch vecí zahŕňajúcich zahraničné právne prvky, sa zaoberá právo Európskej únie, príslušné medzinárodné dohovory a pravidlá medzinárodného práva súkromného v Maďarsku.

Príslušné právne predpisy EÚ, ktoré sa vo všeobecnosti uplatňujú v obchodných a občianskoprávnych veciach, zahŕňajú nariadenie (EÚ) č. 1215/2001 a nový Lugánsky dohovor (uverejnený rozhodnutím č. 2009/430/ES), nariadenie (ES) č. 2201/2003 uplatňované v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností a nariadenie (ES) č. 4/2009 uplatňované vo veciach týkajúcich sa vyživovacej povinnosti.

Ak sa neuplatňujú právne predpisy EÚ ani dvojstranné alebo viacstranné dohovory, ktorých je Maďarsko zmluvnou stranou, príslušnosť sa určuje na základe ustanovení zákona XXVIII z roku 2017 o medzinárodnom práve súkromnom.

4 Ak áno, na ktorý súd v tomto členskom štáte sa mám obrátiť vzhľadom na moje bydlisko a bydlisko odporcu alebo vzhľadom na iné aspekty môjho prípadu?

Pozri tému Príslušnosť súdov – Maďarsko.

5 Na ktorý súd v tomto členskom štáte sa mám obrátiť vzhľadom na predmet žaloby a výšku hodnoty sporu?

Pozri tému Príslušnosť súdov – Maďarsko.

6 Môžem žalobu podať sám alebo to musím urobiť cez sprostredkovateľa, napríklad cez advokáta?

Podávať na súd žaloby osobne alebo prostredníctvom splnomocnenca môže každá osoba, ktorá:

a) má plnú právnu spôsobilosť v súlade s pravidlami občianskeho práva,

b) je čiastočne právne nespôsobilou plnoletou osobou, ktorej spôsobilosť v súlade s pravidlami občianskeho práva nie je obmedzená, pokiaľ ide o predmet a procesné úkony vo veci, alebo

c) má oprávnenie disponovať predmetom konania v súlade s pravidlami občianskeho práva.

Právny zástupca bude konať vo veci v mene účastníka konania, ak

a) účastník konania nemá spôsobilosť konať vo veci;

b) právny zástupca bol vymenovaný pre účastníka konania bez toho, aby bola dotknutá spôsobilosť účastníka konania, pokiaľ účastník nekoná osobne alebo prostredníctvom splnomocnenca, alebo

c) účastník konania nie je fyzická osoba.

Podľa zákona CXXX z roku 2016 o Občianskom súdnom poriadku je zastupovanie právnym zástupcom v súdnom konaní povinné. Podľa Občianskeho súdneho poriadku sa na základné pravidlo povinného zastúpenia právnym zástupcom uplatňuje výnimka na veci v prvostupňovom konaní pred okresným súdom a na konania v pracovnoprávnych sporoch pred správnymi a pracovnými súdmi; v takýchto prípadoch nie je právne zastúpenie povinné, pokiaľ zákonom nie je ustanovené inak.

V Občianskom súdnom poriadku sa takisto uvádza, kto môže konať ako právny zástupca. Právni zástupcovia účastníkov konania sú zvyčajne advokáti a advokátske kancelárie. V prípadoch, keď je právne zastúpenie povinné, môže osoba, ktorá zložila advokátske skúšky, konať vo vlastnej veci bez právneho zastúpenia, pokiaľ nie je zákonom ustanovené inak.

Vo veciach, v ktorých využitie právneho zástupcu nie je povinné, môže návrh na začatie konania podať splnomocnený zástupca (napríklad právnik) určený účastníkom konania alebo jeho právnym zástupcom. Pravidlá týkajúce sa toho, kto môže byť splnomocneným zástupcom a kto je vylúčený spomedzi splnomocnených zástupcov, sú ustanovené v Občianskom súdnom poriadku.

7 Kde mám podať návrh na začatie konania: v podateľni, v kancelárii alebo na inom mieste?

Návrh sa musí podať priamo na súd s príslušnosťou a právomocou viesť konania v danej veci. Občiansky súdny poriadok dáva účastníkom konania, ktorí nemajú právneho zástupcu, vo veci na okresnom súde alebo v pracovnoprávnych konaniach pred správnym a pracovným súdom možnosť podať návrh ústne počas úradných hodín a zaevidovať ho na príslušnom formulári na súde s príslušnosťou podľa miesta ich bydliska, sídla alebo miesta výkonu práce, alebo na súde s príslušnosťou v danej veci.

8 V akom jazyku môžem podať návrh? Môžem podať návrh ústne alebo ho musím podať v písomnej forme? Môžem poslať návrh faxom alebo elektronickou poštou?

Jazykom súdnych konaní je maďarčina. Pokiaľ v zákone, záväznom právnom akte Európskej únie alebo medzinárodnom dohovore nie je stanovené inak, podania určené súdu sa musia podávať v maďarčine a podania a rozhodnutia súdu sa doručujú v maďarčine. Každá osoba má právo používať v súdnom konaní svoj materinský jazyk, ako aj svoj regionálny alebo menšinový jazyk, pokiaľ je to stanovené v medzinárodných dohovoroch.

Pripojením sa k Európskej charte regionálnych alebo menšinových jazykov Maďarsko prijalo záväzok umožniť tieto úkony v chorvátskom, nemeckom, rumunskom, srbskom, slovenskom, slovinskom, rómskom a bajášskom jazyku:

• účastník konania, ktorý sa osobne dostaví na súd, môže používať svoj regionálny alebo menšinový jazyk bez nutnosti platiť za to poplatky navyše,
• písomnosti a dôkazy možno predkladať v regionálnom alebo menšinovom jazyku podľa potreby s využitím služieb tlmočníkov a prekladateľov.

Súd pridelí tlmočníka, tlmočníka posunkového jazyka alebo prekladateľa, ak je to potrebné na dodržanie práva účastníka používať jazyk alebo ak je to inak potrebné podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku o používaní jazyka.

Návrh sa musí podať v písomnej forme na súd, na ktorom sa konanie má začať. V prípade povinnej alebo dobrovoľnej komunikácie elektronickými prostriedkami sa návrh musí podať elektronicky spôsobom vymedzeným v zákone. V prípade komunikácie prostredníctvom tlačených formulárov sa návrh musí podať poštou alebo osobne (počas úradných hodín podateľne alebo kedykoľvek počas pracovnej doby vložením do zbernej schránky umiestnenej pri vstupe na súd). Účastník konania bez právneho zastúpenia vo veci na okresnom súde alebo v pracovnoprávnych konaniach pred správnym a pracovným súdom môže podať návrh ústne počas úradných hodín a dať ho zaevidovať na príslušnom formulári na súde s príslušnosťou podľa miesta jeho bydliska, sídla alebo miesta výkonu práce, alebo na súde s príslušnosťou v danej veci.

Návrhy sa nemôžu podávať faxom.

Informácie o možnosti elektronického podania nájdete v téme Automatické spracovanie.

9 Sú nejaké osobitné tlačivá na podávanie žalôb, a ak nie, akým spôsobom musím podať návrh? Aké sú náležitosti návrhu?

Žaloba sa musí podať prostredníctvom návrhu, t. j. písomným podaním, ktoré obsahuje nárok. Požiadavky, ktoré sa týkajú prvkov návrhu a písomností, ktoré sa majú pripojiť k návrhu, sú podrobne uvedené v Občianskom súdnom poriadku.

Účastník konania bez právneho zastúpenia vo veci na okresnom súde alebo v súdnom konaní v pracovnoprávnom spore na správnom a pracovnom súde musí podať svoj návrh na formulári určenom na tento účel. Tým sa značne pomáha pri nároku účastníka konania bez právneho zastúpenia, pretože povinné informácie, ktoré sa majú uviesť v návrhu, sa nachádzajú vo formulári a formulár odkazuje na prílohy, ktoré sa majú priložiť. Formuláre sú zverejnené na ústrednom webovom sídle súdov.

Návrh a jeho prílohy sa musia v prípade komunikácie prostredníctvom tlačených formulárov podať v takom počte kópií, ktorý je o jednu kópiu vyšší ako počet účastníkov konania. Ak má niekoľko účastníkov konania spoločného zástupcu (splnomocnenca), dostanú spoločne jednu kópiu.

Informácie o elektronickom podávaní návrhov nájdete v téme Automatické spracovanie.

10 Budem musieť platiť súdne poplatky? Ak áno, kedy? Budem si musieť platiť advokáta už od začiatku?

V občianskoprávnych konaniach je povinnosť zaplatiť súdne poplatky. Výška súdneho poplatku, ktorý sa má zaplatiť v jednotlivých konaniach, je stanovená v zákone XCIII z roku 1990 o poplatkoch. Účastník, ktorý podáva návrh na začatie konania, musí zaplatiť poplatky pri podaní návrhu, pokiaľ sa o platení poplatkov nerozhoduje neskôr. V tom prípade znáša poplatky osoba, ktorú k tomu zaviaže súd.

Súd, na ktorý bol podaný návrh na začatie občianskoprávneho konania, návrh zamietne bez vydania žiadosti o ďalšie informácie, ak navrhovateľ nezaplatí poplatky za konanie vo výške úmernej výške nároku uvedeného v návrhu alebo paušálny poplatok stanovený zákonom a nepodá žiadosť o právnu pomoc alebo sa neodvolá na právnu pomoc, ktorá vychádza zo zákona.

Účastníkovi konania sa môže poskytnúť právna pomoc s cieľom pomôcť mu počas súdneho konania s presadzovaním jeho práv.

Pokiaľ nie je v zákone ustanovené inak, účastník konania má nárok na osobnú právnu pomoc („személyes költségmentesség“) a osobné oslobodenie od predbežného platenia trov („személyes költségfeljegyzési jog“) na základe žiadosti založenej na jeho príjme a finančnej situácii, zatiaľ čo osobné oslobodenie od platenia súdnych poplatkov („személyes illetékmentesség“) na základe jeho osoby sa udeľuje z úradnej moci. Účastníkovi sa poskytne právna pomoc v konkrétnej veci („tárgyi költségkedvezmény“) v súvislosti s predmetom konania, zatiaľ čo zníženie poplatkov („mérsékelt illeték“) sa poskytuje z úradnej moci, ak sa počas konania vo veci vyskytnú konkrétne úkony.

Oslobodením od súdnych poplatkov sa oslobodzuje buď osoba, na ktorú sa vzťahujú súdne poplatky, od platenia týchto poplatkov, alebo sa uplatňuje na predmet poplatkov. V prípade oslobodenia od súdnych poplatkov je účastník konania oslobodený od predbežného platenia poplatkov, a pokiaľ nie je v zákone ustanovené inak, aj od platenia akýchkoľvek nezaplatených poplatkov. Oslobodenie od súdnych poplatkov neoslobodzuje účastníka konania od platenia poplatkov, ktoré nezaplatil v priebehu exekučného konania. V zákone o poplatkoch sú uvedené právne subjekty, ktoré možno osobne oslobodiť od platenia súdnych poplatkov. Medzi tieto subjekty patria napríklad maďarský štát, obce, rozpočtové agentúry a cirkvi.

Ak sa udelí výnimka v súvislosti s predmetom konania, obaja účastníci konania sú oslobodení od platenia súdnych poplatkov bez ohľadu na ich príjem alebo finančnú situáciu. V súvislosti s predmetom konania sa výnimka udeľuje napríklad v prípade odvolacích konaní proti rozhodnutiam o právnej pomoci, protinávrhov v rozvodovom konaní a návrhov na vydanie opravných alebo doplňujúcich rozhodnutí.

Účastníci konania dostanú výnimku z predbežného platenia súdnych poplatkov bez ohľadu na svoj príjem alebo finančnú situáciu v súvislosti s predmetom konania („tárgyi illetékfeljegyzési jog“) napríklad v konaniach týkajúcich sa občianskoprávnej ochrany osôb alebo nárokov týkajúcich sa náhrady škôd vzniknutých pri výkone úradných právomocí. Každá osoba, ktorej sa udelí takáto výnimka z predbežného platenia súdnych poplatkov v súvislosti s predmetom konania, sa oslobodzuje od predbežného platenia súdnych poplatkov. V tomto prípade zaplatí poplatky na konci konania ten účastník konania, ktorému to súd nariadi.

Účastník konania je oslobodený od platenia časti poplatkov, ak sa mu prizná zníženie poplatkov. Zníženie poplatkov je forma právnej pomoci, ktorá sa zásadne líši od ostatnej pomoci v tom, že sa udeľuje na základe určitých úkonov v priebehu konania bez nutnosti podania žiadosti a nezakladá sa na osobnej situácii účastníka konania ani na predmete konania.

Výhoda neplatenia poplatkov vopred je súčasťou právnej pomoci a zároveň oslobodenia z predbežného platenia súdnych poplatkov. Právnu pomoc možno takisto udeliť konkrétnym osobám alebo v súvislosti s predmetom konania. Druhy konaní, v ktorých je možné poskytnúť právnu pomoc v súvislosti s predmetom konania, a kritériá poskytnutia osobnej právnej pomoci sú uvedené v právnych predpisoch. Príklad konania, v ktorom možno udeliť oslobodenie od trov v súvislosti s predmetom konania, je konanie o opatrovníctve.

Oslobodenie od predbežného platenia trov sa môže udeliť aj konkrétnym osobám alebo v súvislosti s predmetom konania. Účastníci konania sú oslobodení od predbežného platenia trov v konkrétnej veci napríklad v konaniach o určení rodičovstva alebo v konaniach týkajúcich sa rodičovských práv a povinností.

Podľa zákona o činnosti právnikov závisí vymenovanie právnika na výkon právnických činností od dohody, pokiaľ nie je v zákone o činnosti právnikov alebo v občianskom zákonníku stanovené inak; preto sa účastníci konania môžu slobodne dohodnúť na odmene právnika v medziach stanovených zákonom o činnosti právnikov. Právna pomoc zahŕňa oslobodenie od platenia právnych poplatkov alebo ich platenia vopred. Oprávnenie na zastupovanie obhajcom vydáva služba právnej pomoci.

11 Môžem požiadať o právnu pomoc?

Účastníkovi konania možno poskytnúť osobnú právnu pomoc alebo právnu pomoc v konkrétnej veci s cieľom pomôcť mu pri presadzovaní jeho práv v priebehu súdneho konania. Fyzická osoba má na požiadanie nárok na osobnú právnu pomoc na základe svojho príjmu a finančnej situácie a na právnu pomoc v konkrétnej veci z úradnej moci v súvislosti s predmetom konania. Ak sa účastníkovi konania poskytne právna pomoc, je oslobodený od predbežného platenia súdnych poplatkov a od predbežného platenia akýchkoľvek trov konania a nezaplatených poplatkov, pokiaľ v zákone nie je ustanovené inak, ako aj od platenia akýchkoľvek nákladov vopred uhradených štátom a od platenia zábezpeky na trovy konania.

Kritériá týkajúce sa príjmu a finančnej situácie, ktoré musí účastník konania spĺňať, aby sa mu mohla poskytnúť osobná právna pomoc, sú uvedené v zákone rovnako ako druhy konania, v ktorých možno právnu pomoc poskytnúť v súvislosti s predmetom konania.

Občanom Európskej únie a osobám, ktoré nie sú občanmi EÚ a majú oprávnený pobyt na území členského štátu, možno poskytnúť osobnú právnu pomoc a osobné oslobodenie od predbežného platenia súdnych trov za podmienok, ktoré sa vzťahujú na maďarských občanov. Ostatným cudzím štátnym príslušníkom možno uvedené druhy pomoci poskytnúť na základe medzinárodných zmlúv.

Právna pomoc zahŕňa náklady na dopravu na pojednávanie pre občanov Európskej únie a osoby, ktoré nie sú občanmi EÚ a majú oprávnený pobyt na území členského štátu, ak je prítomnosť účastníka konania na pojednávaní povinná zo zákona.

Ak sa právnymi predpismi cudzieho štátu poskytuje maďarskému účastníkovi konania na súde v cudzom štáte vyššia miera výhod, ako je oslobodenie od predbežného platenia súdnych trov v konkrétnej veci, tieto výhodnejšie pravidlá sa musia uplatniť v priebehu pojednávania na cudzieho účastníka súdneho sporu pred maďarským súdom.

Pozri takisto tému Právna pomoc.

12 Kedy sa moja žaloba úradne považuje za podanú? Dajú mi orgány vedieť, či bola alebo nebola moja záležitosť riadne podaná?

Žaloba sa vo všeobecnosti považuje za oficiálne podanú, keď je návrh doručený na súd a podateľňa ho zapíše do záznamov. V prípade komunikácie elektronickými prostriedkami sa spravidla musia podania považovať za podané, keď informačný systém zašle potvrdenie o prijatí.

Otázka, kedy sa návrh oficiálne považuje za podaný, má osobitný význam v prípadoch, keď je stanovená lehota na podanie žaloby. Tieto lehoty sa líšia z hľadiska ich trvania a podmienok, na základe ktorých sa návrhy považujú za podané včas.

Pokiaľ ide o procesné lehoty, v Občianskom súdnom poriadku sa uvádza, že následky nedodržania lehoty sa neuplatňujú, ak sa podanie na súd vykoná formou doporučenej zásielky najneskôr v posledný deň lehoty. Ak komunikácia v priebehu konania prebieha elektronickými prostriedkami, následky zmeškania lehoty – uvedenej v dňoch, pracovných dňoch, mesiacoch a rokoch – sa neuplatňujú, ak sa podanie na súd zašle elektronicky v súlade s požiadavkami informačného systému najneskôr v posledný deň lehoty. Toto pravidlo sa však – pokiaľ v zákone nie je stanovené inak – nevzťahuje na výpočet zákonných lehôt na podávanie návrhov. Návrhy sa považujú za podané včas, ak sú doručené na súd najneskôr v posledný deň lehoty stanovenej na podávanie návrhov.

Návrhy podané po termíne súd zamietne. Súd doručí rozhodnutie, ktorým zamietne návrh navrhovateľa a odporcovi oznámi prijaté opatrenia. Rozhodnutie môže navrhovateľ napadnúť osobitným opravným prostriedkom.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa odporúča vyjasniť si otázku, kedy sa návrh oficiálne považuje za podaný včas, s právnym poradcom, právnikom alebo úradom pre poradenstvo občanom.

Ak účastník konania bez právneho zastúpenia v konaní na okresnom súde alebo v pracovnoprávnom konaní na správnom a pracovnom súde je schopný podať svoj návrh ústne počas úradných hodín na príslušnom súde podľa miesta svojho bydliska, sídla alebo miesta výkonu práce alebo na súde s príslušnosťou v danej veci, zástupca súdu poskytne účastníkovi konania primerané usmernenie a vyzve ho, aby bezodkladne odstránil všetky nedostatky v návrhu. V ostatných prípadoch súd neinformuje účastníkov konania o tom, že sa začalo konanie. Po doručení návrhu súd preskúma, či návrh obsahuje všetky náležitosti vyžadované zákonom.

Ak návrh spĺňa podmienky na začatie konania, súd doručí návrh odporcovi a zároveň ho vyzve, aby do 45 dní od doručenia návrhu predložil svoj protinávrh. Odporca vstúpi do konania podaním protinávrhu.

Súd začne konanie po predložení písomného protinávrhu proti predloženému návrhu spôsobom vymedzeným v Občianskom súdnom poriadku v závislosti od okolností prejednávanej veci a potom ukončí začiatočnú fázu konania a stanoví dátum pojednávania vo veci.

Informácie o možnosti elektronického podania návrhu a príslušnom potvrdení nájdete aj v téme Automatické spracovanie.

13 Dostanem presné informácie o priebehu ďalších procesných úkonov (napríklad o lehote na podanie vyjadrenia k žalobe)?

Po podaní návrhu súd postupuje podľa opisu uvedeného v oddiele 12. V závislosti od okolností prípadu môže účastník konania získať ďalšie informácie v rámci ďalších písomných podaní, ak boli nariadené, alebo pri príprave súdneho pojednávania a vypočutia vo veci samej, a to na základe individuálnej povahy konania.

1 Musím sa bezpodmienečne obrátiť na súd alebo mám inú možnosť?

Áno, ak chcete na Malte predložiť nejakú vec, musíte ísť na súd. Žalobu predloží súdu a príslušný poplatok zaplatí advokát (právnik) alebo právny zástupca. Ak sa má vec predložiť vyššiemu súdu, osoba podávajúca žalobu musí zložiť prísahu.

2 Je stanovená nejaká lehota, dokedy sa musím obrátiť na súd?

Nie, vec sa môže predložiť súdu kedykoľvek. Odporca má však právo v ktorejkoľvek fáze súdneho konania namietať premlčanie.

3 Mám sa obrátiť na súd v tomto členskom štáte?

Osoba, ktorá vec prekladá, musí byť počas zasadnutí súdu fyzicky prítomná v súdnej sieni. Za jej neprítomnosti ju zastupuje advokát alebo právny zástupca. Ak sa účastník nenachádza na Malte, vymenuje sa na Malte správca, ktorý pokračuje v súdnom konaní počas neprítomnosti účastníka.

4 Ak áno, na ktorý súd v tomto členskom štáte sa mám obrátiť vzhľadom na moje bydlisko a bydlisko odporcu alebo vzhľadom na iné aspekty môjho prípadu?

Napriek tomu, že Malta má len jednu súdnu budovu, je rozdelená na niekoľko rôznych súdov podľa vecnej príslušnosti, výšky pohľadávky žalobcu a miesta pobytu žalobcu. Typy súdov na Malte sa uvádzajú nižšie:

a) občianskoprávny súd (rodinné veci) [Qorti Ċivili (Sezzjoni tal-Familja)]  rozhoduje o žiadostiach týkajúcich sa rodín, napríklad o odluke, rozvode, výživnom, určení otcovstva a anulovaní manželstva;

b) magistrátny súd (rodinné veci pre Gozo) [Qorti tal-Maġistrati (Għawdex Sezzjoni Familja)] – ako v bode a) vyššie s tým rozdielom, že tomuto súdu sa veci predkladajú vtedy, ak sa týkajú obyvateľov ostrova Gozo alebo osôb s obvyklým pobytom na ostrove Gozo;

c) občianskoprávny súd prvého stupňa (ústavná právomoc) [Prim’ Awla tal-Qorti Ċivili (sede Kostituzzjonali)]  rozhoduje vo veciach ústavnej povahy;

d) magistrátny súd (Malta) [Qorti tal-Maġistrati (Malta)] – rozhoduje o veciach čisto občianskej povahy, ktoré sa týkajú pohľadávok do výšky 15 000 EUR voči osobám, ktoré majú pobyt alebo obvyklý pobyt v niektorej časti ostrova Malta, a o ostatných pohľadávkach stanovených podľa maltského práva;

e) magistrátny súd (súd s nižšou právomocou pre Gozo) [Qorti tal-Maġistrati (Għawdex Inferjuri)] – ako v bode d) vyššie s tým rozdielom, že tento súd využívajú osoby, ktoré chcú predložiť vec voči osobe, ktorá má pobyt na ostrove Gozo alebo obvyklý pobyt na ostrove Gozo. Má tiež právomoci občianskoprávneho súdu v nesporových konaniach;

f) občianskoprávny súd prvého stupňa [Prim’ Awla tal-Qorti Ċivili]  rozhoduje vo veciach čisto občianskej povahy patriacich do jeho právomoci, ktoré sa týkajú pohľadávok vo výške viac než 15 000 EUR, ako aj vo veciach (bez ohľadu na výšku pohľadávky), v ktorých ide o pohľadávku na nehnuteľný majetok alebo úľavy, zaťaženie či práva spojené s nehnuteľným majetkom, vrátane reštitučného nároku alebo vysťahovania z nehnuteľnosti, či už mestskej alebo vidieckej, prenajímanej alebo obývanej osobami s pobytom alebo obvyklým pobytom na tomto mieste;

g) magistrátny súd (súd s vyššou právomocou pre Gozo) [Qorti tal-Maġistrati (Għawdex Sezzjoni Superjuri Ġenerali)]  ako v bode g) vyššie s tým rozdielom, že tento súd využívajú osoby, ktoré chcú predložiť vec voči osobe, ktorá má pobyt na ostrove Gozo alebo obvyklý pobyt na ostrove Gozo;

h) občianskoprávny súd prvého stupňa dobrovoľnej jurisdikcie [Prim’ Awla tal-Qorti Ċivili, Ġurisdizzjoni Volontarja] – tento súd rozhoduje o nesporových veciach, k akým patrí napríklad otváranie tajného závetu, poručníctvo a osvojenie. Tento súd okrem toho oprávňuje alebo udeľuje povolenia na uzatváranie zmlúv. Okrem toho oprávňuje aj prijímanie ustanovení, ktoré právo nepovoľuje, kým sa vopred nevydá oprávnenie alebo povolenie.

Okrem týchto súdov existuje aj množstvo tribunálov. Tribunály pre nároky s nízkou hodnotou sporu (Tribunal tat-Talbiet iż-Żgħar) (ktoré rozhodujú vo veciach peňažných pohľadávok do výšky 5 000 EUR), tribunály pre správne konanie (Tribunal ta’ Reviżjoni Amministrattiva) a pracovné tribunály (Tribunal Industrijali). Na Malte existuje aj arbitrážne centrum (Ċentru tal-Arbitraġġ), ktoré poskytuje služby súvisiace s rozhodcovským konaním. V maltskom práve sa stanovuje, že za určitých okolností sú účastníci povinní podstúpiť rozhodcovské konanie (povinné rozhodcovské konanie). Povinnému rozhodcovskému konaniu podliehajú spory, ktoré sa týkajú nehnuteľností v spoločnom vlastníctve a obchodovania s motorovými vozidlami.

Všetky tieto súdy sú všeobecné súdy prvého stupňa. Odvolania voči rozhodnutiam týchto súdov sa teda môžu podávať odvolaciemu súdu (Qorti tal-Appell). Odvolania voči rozhodnutiam vydaným tribunálmi pre veci s nízkou hodnotou sporu, arbitrážnym centrom alebo magistrátnymi súdmi sa musia podávať odvolaciemu súdu s nižšou právomocou (s jedným predsedajúcim sudcom). Odvolania voči rozhodnutiam občianskoprávneho súdu prvého stupňa sa musia podávať odvolaciemu súdu s vyššou právomocou (s tromi predsedajúcimi sudcami). Odvolania voči rozhodnutiam vydaným občianskoprávnym súdom prvého stupňa (ústavná právomoc) sa podávajú ústavnému súdu (Qorti Kostituzzjonali) a odvolania voči rozhodnutiam magistrátneho súdu (Gozo) s vyššou aj nižšou právomocou sa musia vždy podávať odvolaciemu súdu na Malte.

5 Na ktorý súd v tomto členskom štáte sa mám obrátiť vzhľadom na predmet žaloby a výšku hodnoty sporu?

Pozri odpoveď na otázku č. 4.

6 Môžem žalobu podať sám alebo to musím urobiť cez sprostredkovateľa, napríklad cez advokáta?

Žalobu musí súdom nižšieho stupňa predložiť advokát alebo právny zástupca. Ak sa žaloba predloží súdu vyššieho stupňa, povinná je účasť advokáta aj právneho zástupcu.

7 Kde mám podať návrh na začatie konania: v podateľni, v kancelárii alebo na inom mieste?

V kancelárii súdu.

8 V akom jazyku môžem podať návrh? Môžem podať návrh ústne alebo ho musím podať v písomnej forme? Môžem poslať návrh faxom alebo elektronickou poštou?

Žaloba musí byť vypracovaná v maltčine. Musí byť predložená písomne a advokát alebo právny zástupca ju musia podať osobne.

Môže sa podať aj žiadosť o konanie v anglickom jazyku, ak je jedným z účastníkov cudzinec.

Na Malte nie je možné žalobu podávať e-mailom alebo faxom.

9 Sú nejaké osobitné tlačivá na podávanie žalôb, a ak nie, akým spôsobom musím podať návrh? Aké sú náležitosti návrhu?

Pri predkladaní veci arbitrážnemu centru alebo tribunálu pre veci s nízkou hodnotou sporu je potrebné vyplniť príslušné formuláre. Pri podávaní žaloby magistrátnym súdom alebo občianskoprávnemu súdu prvého stupňa však žiadne formuláre vypĺňať netreba. Žaloba predložená občianskoprávnemu súdu prvého stupňa musí obsahovať tieto náležitosti:

a) vyhlásenie, v ktorom sa jednoznačne a explicitne stanoví predmet veci v samostatných očíslovaných odsekoch, s cieľom zdôrazniť nárok a tiež uviesť skutočnosti, ktorých si je žalobca osobne vedomý;

b) odôvodnenie nároku;

c) nárok alebo nároky, ktoré musia byť očíslované, a

d) v každej prísažnej žalobe musí byť hneď pod hlavičkou súdu zrozumiteľným a čitateľným písmom uvedené:

„Každý príjemca tejto prísažnej žaloby, podá vo svojom mene prísažné vyhlásenie do dvadsiatich (20) dní odo dňa doručenia tejto písomnosti, ktorým je deň jej prijatia. Ak nebude podľa zákonných podmienok v stanovenom čase podané žiadne prísažné vyhlásenie, súd v súlade so zákonom vynesie rozsudok vo veci.

Z tohto dôvodu je v záujme každého, komu bola doručená táto prísažná žaloba, poradiť sa bezodkladne s advokátom, aby mohol predložiť počas prerokúvania veci svoje pripomienky.“

e) písomnosti, ktoré môžu byť potrebné na podporu nároku, je potrebné predložiť spolu s prísažnou žalobou;

f) prísažná žaloba musí byť miestoprísažne potvrdená tajomníkom alebo právnym zástupcom, ktorého vymenuje komisár zmocnený prijímať prísažné vyhlásenia podľa vyhlášky o komisároch zmocnených prijímať prísažné vyhlásenia (kap. 79);

g) navrhovateľ predloží spolu s vyhlásením aj mená svedkov, ktorých chce pri dokazovaní veci predvolať, pričom pri každom z nich uvedie skutočnosti a dôkazy, ktoré má ich výpoveď poskytnúť;

h) žaloba sa doručí odporcovi.

10 Budem musieť platiť súdne poplatky? Ak áno, kedy? Budem si musieť platiť advokáta už od začiatku?

Áno, pri podaní žaloby sa musí zaplatiť príslušný poplatok. Výška poplatku sa líši v závislosti od typu veci a/alebo výšky pohľadávky.

11 Môžem požiadať o právnu pomoc?

Áno, osoba bez finančných prostriedkov môže požiadať o právnu pomoc. Žiadosť o právnu pomoc sa podáva občianskoprávnemu súdu prvého stupňa. Žiadosti možno adresovať aj ústne právnemu zástupcovi poskytujúcemu právnu pomoc. Na poskytnutie právnej pomoci musia byť splnené určité kritériá, a to, že žiadateľ musí zložiť prísahu pred tajomníkom a v prípade ústnej žiadosti pred právnym zástupcom poskytujúcim právnu pomoc, v zmysle:

a) že sa domnieva, že má opodstatnené dôvody na podanie návrhu na začatie konania alebo obhajobu, pokračovanie alebo účasť v pozícii účastníka konania;

b) že s výnimkou predmetu konania nevlastní žiadny majetok, ktorého čistá hodnota by dosiahla výšku 6 988,12 EUR, pričom sa sem nezapočítavajú veci do domácnosti každodennej potreby, ktoré sa považujú za opodstatnene potrebné pre žiadateľa a jeho rodinu, a že jeho ročný príjem neprekračuje celoštátnu minimálnu mzdu stanovenú pre osoby vo veku 18 rokov a staršie.

12 Kedy sa moja žaloba úradne považuje za podanú? Dajú mi orgány vedieť, či bola alebo nebola moja záležitosť riadne podaná?

Po podaní žaloby vec prerokuje súd. Súd oznámi žalobcovi a odporcovi dátum prvého pojednávania (oznámenie o pojednávaní). Informáciu o stanovení dátumu pojednávania si môže každý zistiť aj na webovej lokalite súdneho dvora. Účastníci nedostanú žiadne potvrdenie o tom, či bola vec podaná správne alebo nie. Je však potrebné uviesť, že tajomník súdu neprijme žiadnu prísažnú žalobu, ktorá nespĺňa náležitosti uvedené v otázke č. 9.

13 Dostanem presné informácie o priebehu ďalších procesných úkonov (napríklad o lehote na podanie vyjadrenia k žalobe)?

Žalobcovi sa doručí oznámenie o pojednávaní. Dátum nasledujúceho pojednávania sa stanoví počas prebiehajúceho pojednávania. Niektoré informácie o veci možno získať na webovej lokalite súdneho dvora.

1 Musím sa bezpodmienečne obrátiť na súd alebo mám inú možnosť?

Nie, v snahe o vyriešenie sporu sa nemusíte nevyhnutne obrátiť na súd. V niektorých prípadoch je bez problémov možné vyriešiť váš spor využitím alternatívnych spôsobov riešenia sporov, ako je napríklad mediácia a rozhodcovské konanie.

2 Je stanovená nejaká lehota, dokedy sa musím obrátiť na súd?

Áno, v mnohých prípadoch. Lehoty na podanie žaloby sú v jednotlivých prípadoch odlišné a na túto otázku nie je možné odpovedať všeobecne. V prípade akýchkoľvek otázok sa odporúča obrátiť sa na advokáta alebo na právnu asistenčnú službu (Juridisch loket).

3 Mám sa obrátiť na súd v tomto členskom štáte?

Platí všeobecné pravidlo, že žalovaného predvolá súd členského štátu, v ktorom má bydlisko.

4 Ak áno, na ktorý súd v tomto členskom štáte sa mám obrátiť vzhľadom na moje bydlisko a bydlisko odporcu alebo vzhľadom na iné aspekty môjho prípadu?

Pokiaľ sa v zákone nestanovuje inak, musíte svoju vec predložiť okresnému súdu v mieste bydliska žalovaného. V prípade, že nie je známe miesto bydliska žalovaného v Holandsku, príslušný je aj súd v mieste, kde sa táto osoba skutočne zdržiava. Preto by ste mali zistiť, na akej adrese a v ktorej holandskej obci sa žalovaný zdržiava. Ak je toto miesto známe, môžete využiť zákon o organizácii súdnictva (Wet op de rechterlijke indeling), aby ste zistili, v ktorom okrese sa nachádza miesto bydliska alebo pobytu žalovaného. Na základe toho je možné určiť súd, ktorému sa musí vec predložiť.

5 Na ktorý súd v tomto členskom štáte sa mám obrátiť vzhľadom na predmet žaloby a výšku hodnoty sporu?

Odpoveď na túto otázku je uvedená v predchádzajúcej otázke. Ďalšie informácie o súde, na ktorý sa musíte obrátiť, sú k dispozícii na webovom sídle holandskej justície De Rechtspraak.

6 Môžem žalobu podať sám alebo to musím urobiť cez sprostredkovateľa, napríklad cez advokáta?

V Holandsku platí právna zásada, že v občianskych a obchodných veciach musia byť účastníci konania zastúpení advokátom. V tomto smere nezáleží veľmi na tom, či sa vec týka konania na základe predvolania (dagvaardingsprocedure), konania na základe návrhu (verzoekschriftprocedure), konania o nariadení predbežného opatrenia (kort geding), konania na vydanie predbežného súdneho príkazu alebo napríklad konania pre zmeškanie.

Výnimka sa uplatňuje len v prípade pohľadávok do výšky maximálne 25 000 EUR alebo pohľadávok neurčenej hodnoty, pri ktorých je ale jasné, že hodnota, ktorú pohľadávky predstavujú, neprekračuje 25 000 EUR. V týchto veciach je príslušný oblastný súd a účastníci sa môžu rozhodnúť, že budú v konaní konať vo vlastnom mene. Nemusí vás zastupovať advokát. Oblastný sudca okrem toho rozhoduje v sporoch týkajúcich sa pracovného práva, nájmu, obchodovania so spotrebným tovarom a spotrebiteľských úverov. V týchto veciach je výška pohľadávky vyjadrená v peniazoch nepodstatná. Do právomoci oblastného sudcu patrí aj poručníctvo, opatrovníctvo, mentorstvo a prijatie alebo odmietnutie dedičstva.

Viac informácií o otázke, či je zastupovanie advokátom povinné alebo nepovinné, nájdete tu.

7 Kde mám podať návrh na začatie konania: v podateľni, v kancelárii alebo na inom mieste?

Písomnosti, na základe ktorých sa môže začať konanie, sa musia zaslať kancelárii príslušného súdu. V tejto súvislosti je potrebné mať na zreteli, že existuje rozdiel medzi konaním na základe predvolania a konaním na základe návrhu. V konaniach na základe predvolania sa súdne predvolanie najprv doručí žalovanému a potom sa zaregistruje v kancelárii súdu. Obidva úkony musí vykonať súdny úradník. Konania potom prebiehajú podľa rozvrhu pojednávania (zoznam vecí, ktorými sa súd zaoberá počas pojednávania). V konaniach na základe návrhu sa návrh podáva priamo kancelárii súdu a zvyšok konania takisto prebieha prostredníctvom kancelárie príslušného súdu. Pozri aj „Doručovanie a oznamovanie písomností“.

8 V akom jazyku môžem podať návrh? Môžem podať návrh ústne alebo ho musím podať v písomnej forme? Môžem poslať návrh faxom alebo elektronickou poštou?

V Holandsku je úradným jazykom v súdnych konaniach holandčina. Inými slovami, predvolanie alebo (písomný) návrh na začatie konania musia byť vyhotovené v holandčine. Výnimka platí pre procesné dokumenty v konaní prebiehajúcom na súde, ktorý má sídlo v provincii Frízsko, kde môžu byť dokumenty vyhotovené vo frízskom jazyku.

Dokumenty je možné predložiť kancelárii súdu prvého stupňa aj faxom. Dokumenty, ktoré boli doručené faxom kancelárii súdu do polnoci v posledný deň stanovenej lehoty, sa považujú za podané v lehote. Uplatňuje sa výnimka: návrhy v rodinných veciach nebudú prijaté, ak boli zaslané faxom. Dokumenty nie je možné podať e-mailom.

9 Sú nejaké osobitné tlačivá na podávanie žalôb, a ak nie, akým spôsobom musím podať návrh? Aké sú náležitosti návrhu?

Konanie na základe predvolania

V konaní na základe predvolania súdny úradník najprv doručí súdne predvolanie žalovanému a potom ho zaregistruje v kancelárii súdu. V predvolaní sa musí vo všetkých prípadoch uviesť: meno žalobcu, predmet žaloby, meno žalovaného, dôvody žaloby a zdôvodňujúce dokumenty na podporu žaloby predložené žalobcom. V predvolaní sa takisto uvádza dátum pojednávania a súd prvého stupňa, ktorý bude vo veci konať.

Spis musí obsahovať tieto dokumenty:

1. originál predvolania – prípadne opravné predvolanie a povolenie na výkon v súlade s článkom 117 Občianskeho súdneho poriadku;
2. ak sa má predvolanie doručiť do zahraničia, originály dokumentov preukazujúce riadne doručenie;
3. dôkaz o poskytnutí dotovanej právnej pomoci alebo daňové priznanie, ako aj kópiu žiadosti o poskytnutie dotovanej právnej pomoci alebo daňového priznania;
4. dôkaz o výbere bydliska žalovaného;
5. doklady (dokumenty), na ktoré sa odvoláva v konaní;
6. oznámenie o tom, či sa pred začiatkom konania najprv uskutočnila mediácia, pričom v ďalej uvedených prípadoch sa predkladajú aj kópie týchto dokumentov:
7. ak sa podá návrh na náhradu nákladov na exekúciu, kópia dokumentov týkajúcich sa exekúcie;
8. v prípadoch postúpenia rozhodnutie o postúpení a dokumenty zahrnuté do postúpenia;
9. ak sa má predvolanie zverejniť alebo preložiť do cudzieho jazyka, dokumenty dokazujúce toto zverejnenie alebo preklad.

Konanie na základe návrhu

V konaniach na základe návrhu sa návrh podáva priamo kancelárii súdu a zvyšok konania takisto prebieha prostredníctvom kancelárie príslušného súdu.

Spis musí obsahovať:

1. krstné mená, priezvisko a miesto bydliska alebo v prípade neexistencie miesta bydliska v Holandsku miesto, kde sa žalobca skutočne zdržiava;
2. meno, adresu, miesto bydliska alebo v prípade neexistencie miesta bydliska v Holandsku miesto, kde sa každý žalovaný a každý dotknutý účastník konania skutočne zdržiava, pokiaľ je to žalobcovi známe;
3. zrozumiteľný opis návrhu a dôvodov, na ktorých sa návrh zakladá, najmä dôvodov vysvetľujúcich miestnu príslušnosť súdu;
4. meno a telefónne číslo advokáta povereného vecou.
5. V prípade dedičstva sa v návrhu uvedie aj posledné miesto bydliska zosnulého alebo dôvod, pre ktorý ho nie je možné uviesť.

Každý účastník, ktorý sa v predvolaní, návrhu alebo akte odvoláva na akýkoľvek dokument, musí priložiť kópiu tohto dokumentu.

10 Budem musieť platiť súdne poplatky? Ak áno, kedy? Budem si musieť platiť advokáta už od začiatku?

Na to, aby súd začal konať, sa musia zaplatiť súdne poplatky. Ich výška závisí od povahy a hodnoty predmetného sporu. V praxi túto sumu často vopred zaplatí advokát, ktorý vám ju následne naúčtuje. Ak je v priebehu konania potrebné prizvať súdneho znalca (napríklad účtovníka, lekára alebo technika), súd napokon nariadi úhradu týchto nákladov neúspešnému účastníkovi. Súd môže v tejto súvislosti rozhodnúť inak, napríklad v rodinných veciach, kde náklady spravidla znáša účastník, ktorému tieto náklady vznikli. To isté platí pre náklady na svedkov alebo iné formy dôkazov.

Advokáti si účtujú za svoje činnosti odmenu, ktorá je založená na hodinovej sadzbe, pokiaľ nie je možné získať dotovanú právnu pomoc (pozri aj otázku č. 11). Odmeny advokátov v Holandsku nie sú v zásade pevne stanovené. Odporúča sa, aby ste včas získali informácie o odmenách od advokáta, ktorý vás zastupuje, alebo od holandskej advokátskej komory (Nederlandse orde van Advocaten). Väčšina advokátov požaduje preddavok a následne v priebehu konania vykazuje svoje služby. Potom zašlú konečnú faktúru.

11 Môžem požiadať o právnu pomoc?

V Holandsku existuje možnosť získať dotovanú právnu pomoc. V určitých prípadoch môžete v rámci konania získať náhradu výdavkov na právne poradenstvo a právnu pomoc. Ak nemôžete (v plnej výške) zaplatiť výdavky na advokáta, môžete za určitých podmienok získať príspevok na výdavky na právnu pomoc. Rada pre právnu pomoc (Raad voor rechtsbijstand) potom zaplatí časť odmeny advokáta. Vy zaplatíte iba „vlastný príspevok“. Výška vlastného príspevku závisí od vašej finančnej situácie. Žiadosť predkladá advokát Rade pre právnu pomoc. Viac informácií o dotovanej právnej pomoci nájdete na webovom sídle Rady pre právnu pomoc (Raad voor rechtsbijstand).

12 Kedy sa moja žaloba úradne považuje za podanú? Dajú mi orgány vedieť, či bola alebo nebola moja záležitosť riadne podaná?

V prípade konania na základe predvolania sa súdne konanie začína, keď súdny úradník doručí predvolanie žalovanému. Súdne predvolanie podá žalobca kancelárii súdu najneskôr v posledný deň otváracích hodín kancelárie súdu pred dátumom súdneho konania, ktorý je uvedený v predvolaní (plánovaným dátumom pojednávania). Začaté konanie sa skončí, ak predvolanie nebolo doručené kancelárii súdu v uvedenej lehote, pokiaľ sa do dvoch týždňov od dátumu súdneho konania uvedeného v predvolaní nevydá platné opravné predvolanie.

V rámci konania na základe návrhu sa konanie začína podaním návrhu kancelárii súdu.

Vo všeobecnosti sa nezasiela potvrdenie o tom, že vec bola riadne podaná. Ak sa v konaniach začatých na základe predvolania v tomto predvolaní vyskytnú nedostatky, v niektorých prípadoch má žalobca možnosť tieto nedostatky odstrániť. To isté platí v prípade konania na základe návrhu. Kancelária súdu však nie je povinná ponúknuť túto možnosť.

13 Dostanem presné informácie o priebehu ďalších procesných úkonov (napríklad o lehote na podanie vyjadrenia k žalobe)?

Presné informácie týkajúce sa harmonogramu konania alebo dátumu začatia konania nemôžu byť poskytnuté kanceláriou súdu okamžite. Samozrejme, budete informovaný(-á) o tom, kedy sa súd bude vašou vecou zaoberať. Obaja účastníci dostanú pozvanie na pojednávanie. V tomto pozvaní sa uvádza čas a miesto pojednávania.

1 Musím sa bezpodmienečne obrátiť na súd alebo mám inú možnosť?

Pred obrátením sa na súd môže byť vhodnejšie využiť „alternatívne riešenie sporov“.

2 Je stanovená nejaká lehota, dokedy sa musím obrátiť na súd?

Premlčacie lehoty sa líšia v závislosti od prípadu. Malo by vám byť poskytnuté právne poradenstvo o lehotách.

3 Mám sa obrátiť na súd v tomto členskom štáte?

Pozri „Jurisdikcia“.

4 Ak áno, na ktorý súd v tomto členskom štáte sa mám obrátiť vzhľadom na moje bydlisko a bydlisko odporcu alebo vzhľadom na iné aspekty môjho prípadu?

Pozri „Súdna právomoc – Rakúsko“.

5 Na ktorý súd v tomto členskom štáte sa mám obrátiť vzhľadom na predmet žaloby a výšku hodnoty sporu?

Pozri „Súdna právomoc – Rakúsko“.

6 Môžem žalobu podať sám alebo to musím urobiť cez sprostredkovateľa, napríklad cez advokáta?

Vo veciach občianskeho a obchodného práva, ktoré sa uplatňujú procesnou cestou, musí žaloby podané na okresných súdoch (Bezirksgerichte), ktoré majú zvyčajne právomoc vo veciach s hodnotou sporu do 15 000 EUR, podpísať advokát, pokiaľ hodnota sporu presiahne 5 000 EUR. Táto povinnosť zastúpenia advokátom sa nevzťahuje na veci, ktoré sa musia podať na okresnom súde bez ohľadu na hodnotu sporu (t. j. aj keď prevyšuje hodnotu 15 000 EUR). Predovšetkým ide o manželské, partnerské a rodinné spory, spory týkajúce sa hraníc pozemkov, spory o vecné bremená, spory o narušenie držby a spory zo zmlúv medzi námorníkmi, dopravcami a hoteliermi a obstarávateľmi, cestujúcimi alebo hosťami, ako aj spory pre nedostatky na dobytku atď.

Z povinnosti zastúpenia advokátom sú vyňaté aj žaloby podané v nesporových konaniach (občianskoprávne určovacie konanie, ktoré je flexibilnejšie a menej formálne ako sporové konanie podľa OSP). Predovšetkým ide o nesporové záležitosti týkajúce sa manželských, partnerských vzťahov a vzťahov medzi rodičom a dieťaťom, záležitosti týkajúce sa ochrany plnoletej osoby nespôsobilej na právne úkony, dedičstva, pozemkových kníh a obchodného registra, nesporové záležitosti týkajúce sa práva na bývanie atď.

Pokiaľ pred okresným súdom zastúpenie advokátom nie je povinné, môže každý sám podať na súde písomne žalobu alebo návrh na začatie konania.

Vo veciach občianskeho a obchodného práva, ktoré sa uplatňujú procesnou cestou, musí žaloby podané na krajinských súdoch (Landesgerichte) spravidla vždy podpísať advokát. Krajinské súdy majú právomoc vo všetkých žalobách, pre ktoré nie je príslušný okresný súd, ako sú spory v oblasti ochrany priemyselného vlastníctva, nekalej hospodárskej súťaže, žaloby o zanedbanie povinnosti zo strany združení na ochranu práv spotrebiteľa, a to bez ohľadu na hodnotu sporu.

Z povinnosti zastúpenia advokátom sú vyňaté nároky uplatňované podľa pracovného práva a práva sociálneho zabezpečenia (konania podľa zákona o pracovných a sociálnych súdoch – ASGG) pred krajinskými súdmi. Vzťahuje sa to najmä na nároky zamestnanca voči zamestnávateľovi vyplývajúce z pracovnej zmluvy.

7 Kde mám podať návrh na začatie konania: v podateľni, v kancelárii alebo na inom mieste?

Písomné žaloby je potrebné zaslať na korešpondenčnú adresu súdu. Ak chce účastník konania predložiť žalobu na súd osobne, môže ju odovzdať na vstupnom mieste súdu alebo ju vhodiť do schránky pri vstupe.

Ak zastúpenie advokátom nie je povinné a účastník konania nie je zastúpený advokátom, môže žalobu podať aj ústnou formou, a to v ktorýkoľvek úradný deň súdu („Amtstag“) do zápisnice na okresnom súde s príslušnosťou pre dané súdne konanie alebo na okresnom súde, v ktorého obvode má účastník v tom čase miesto pobytu.

8 V akom jazyku môžem podať návrh? Môžem podať návrh ústne alebo ho musím podať v písomnej forme? Môžem poslať návrh faxom alebo elektronickou poštou?

Úradným jazykom na všetkých súdoch je nemčina. Na určitých súdoch sa môžu ako úradné jazyky používať aj jazyky jazykových menšín, a to burgenlandsko-chorvátsky jazyk, maďarský jazyk alebo slovinský jazyk.

Žalobu alebo návrh na začatie konania je potrebné podať písomnou formou a vlastnoručne podpísať. Ak nie je povinné zastúpenie advokátom a účastník konania nie je zastúpený advokátom, je takisto možné využiť ústnu formu podania do zápisnice príslušného okresného súdu, ako je vysvetlené v otázke 7 vyššie. Elektronickou formou je možné podať žaloby prostredníctvom uzatvoreného systému rakúskej platformy elektronickej justície (ERV), po prihlásení (tento postup je finančne výhodný len pre tých, ktorí podávajú veľké množstvo žalôb na rakúskych súdoch). Podanie elektronickou poštou je neprípustné a nie je možné v stanovenej lehote vykonať opravné podanie. Podanie žaloby faxom takisto nespĺňa formálne požiadavky podľa OSP. Dodatočným doručením originálu v stanovenej lehote však možno vykonať opravné podanie žaloby alebo návrhu na začatie konania.

Od začiatku roka 2013 existuje možnosť predkladať súdom a prokurátorom návrhy a prílohy elektronicky s použitím funkcie občianskeho preukazu (čipová karta alebo podpis pomocou mobilného telefónu) na online formulároch, ktoré sú dostupné na webovom sídle rakúskej justície „Elektronische Eingaben an Gerichte und Staatsanwaltschaften“.

9 Sú nejaké osobitné tlačivá na podávanie žalôb, a ak nie, akým spôsobom musím podať návrh? Aké sú náležitosti návrhu?

Predtlačené formuláre, ktorých použitie je povinné, existujú len pre návrhy na vydanie podmieneného platobného rozkazu (Mahnklagen). Všetky žaloby o zaplatenie do výšky 75 000 EUR musia byť podané formou návrhu na vydanie platobného rozkazu v tomto konaní (Mahnverfahren). Príslušné platné formuláre možno získať na súde alebo vytlačiť z webového sídla spolkového ministerstva spravodlivosti (http://www.justiz.gv.at/).

Predtlačené formuláre, ktorých použitie je dobrovoľné, existujú pre súdnu výpoveď nájomnej zmluvy na bytové priestory alebo jeden či viacero nebytových priestorov.

Ku každej žalobe je v zásade možné ako prílohu pripojiť všetky dokumenty (dôkazy) potrebné na podloženie žiadosti (predkladajú sa v rovnakom počte vyhotovení ako samotná žaloba, pozri otázku 12). K žalobe je možné priložiť akékoľvek dohody o súdnej príslušnosti alebo o tuzemskej jurisdikcii (dohody o príslušnosti súdu a práva) v písomnej forme. Platí to aj pre písomné dohody o mieste plnenia zmluvy, ak sa naň žalobca odvoláva v súvislosti s príslušnosťou súdu, ako aj pri iných osobitných skutkových stavoch spojených s príslušnosťou alebo pri osobitných druhoch konaní (napr. zmenka v zmenkovom mandátnom konaní).

10 Budem musieť platiť súdne poplatky? Ak áno, kedy? Budem si musieť platiť advokáta už od začiatku?

Pri podaní žaloby v občianskoprávnom procese na súde vznikajú súdne poplatky, ktoré sú určené na pokrytie celkových nákladov súdneho konania na prvostupňovom súde. Poplatky sú spravidla odstupňované v závislosti od hodnoty sporu. Majú sa zaplatiť pri podaní žaloby, čo je najlepšie urobiť udelením inkasného súhlasu účtu (napr. prostredníctvom poznámky „výber poplatkov“ a uvedením IBAN a v prípade medzinárodných platieb aj BIC) priamo na prvej strane pohľadávky.

Spôsoby úhrady odmeny advokáta sú založené na individuálnej dohode; to isté platí aj pre výšku odmeny (pokiaľ nebola odmena dohodnutá v súlade so zákonom o odmenách advokátov alebo „Všeobecnými kritériami odmeňovania“). Náhradu zo strany odporcu v konaní je obyčajne možné dosiahnuť až po vynesení právoplatného rozsudku, v závislosti od rozsahu úspechu v súdnom konaní.

11 Môžem požiadať o právnu pomoc?

Právna pomoc sa udeľuje osobám, ktoré nemôžu uhradiť procesné náklady bez ohrozenia svojho živobytia. Žiadosť o právnu pomoc je možné podať ústne alebo písomne na súde, na ktorom konanie prebieha alebo sa má začať. Ak sa sídlo tohto súdu nachádza mimo obvodu okresného súdu, v ktorom má osoba bydlisko alebo pobyt, žiadosť je takisto možné podať ústne na okresnom súde v mieste pobytu.

Ak na právnu pomoc na účely podania žaloby a/alebo celého ďalšieho konania existujú finančné a obsahové predpoklady, možno o ňu požiadať pred podaním žaloby.

Ďalšie informácie na tému právnej pomoci nájdete na webovej stránke Spolkového ministerstva spravodlivosti (http://www.justiz.gv.at v časti Služby. Formuláre žiadosti s ďalšími informáciami a poradenstvom je takisto možné prevziať z uvedeného webového sídla.

12 Kedy sa moja žaloba úradne považuje za podanú? Dajú mi orgány vedieť, či bola alebo nebola moja záležitosť riadne podaná?

Žaloba sa považuje za podanú jej doručením na (aspoň teoreticky) príslušný súd. Žaloba sa považuje za riadne podanú, ak nie je podnetom na okamžité zamietnutie alebo začatie konania o odstránení nedostatkov zo strany súdu (ak sa teda považuje za vhodnú na riadne spracovanie v súlade so súdnym poriadkom súdu). Písomné žaloby sa v zásade podávajú v toľkých vyhotoveniach, koľko je strán konania (jedno vyhotovenie pre každého odporcu a jedno pre súd). Ak žaloba obsahuje formálne a/alebo obsahové nedostatky, súd pravdepodobne vydá výzvu na odstránenie nedostatkov, ktorá poukazuje aj na následky neodstránenia nedostatkov v stanovenej lehote. Potvrdenie o podaní žaloby sa zvyčajne vydáva len na požiadanie. V prípade podania prostredníctvom rakúskej platformy elektronickej justície sa však potvrdenie uskutočňuje automaticky.

13 Dostanem presné informácie o priebehu ďalších procesných úkonov (napríklad o lehote na podanie vyjadrenia k žalobe)?

V konaní o návrhu na vydanie platobného rozkazu (Mahnverfahren) formulár žaloby už obsahuje žiadosť o doručenie právoplatného vyhotovenia platobného rozkazu. Súd teda žalobcovi automaticky doručí buď právoplatné vyhotovenie platobného rozkazu (exekučného titulu – Exekutionstitel), alebo kópiu, resp. oznámenie o námietke odporcu v zákonom stanovenej lehote, ktoré sa väčšinou spája s predvolaním na ústne pojednávanie (ktorým sa začína riadne konanie). Lehota na predvolanie v konaní na okresnom súde zatiaľ nemá stanovenú spodnú hranicu, v konaní na krajinskom súde však táto lehota predstavuje najmenej tri týždne.

V konaní o súdny príkaz na výpoveď nájomnej zmluvy na bytové alebo nebytové priestory musí prenajímateľ podať žiadosť o doručenie právoplatného vyhotovenia príkazu osobitne. Ak osoba, ktorej sa oznámenie zasiela, včas (do štyroch týždňov) podá námietku, prenajímateľ je o tom automaticky upovedomený (zväčša spolu s predvolaním na ústne pojednávanie).

S výnimkou osobitných konaní (ako konanie o návrhu na vydanie platobného rozkazu na splatenie dlhu, zaplatenie zmenky alebo konanie o výpovedi prenajímateľa) v konaní na príslušnom okresnom súde súd obyčajne po doručení žaloby (a prípadných konaniach o odstránení nedostatkov) z úradnej moci doručí žalovanému žalobu spolu s predvolaním na ústne pojednávanie a súčasne predvolá na ústne pojednávanie žalobcu. Na krajinskom súde súd po doručení žaloby z úradnej moci doručí žalovanému aj príkaz na predloženie písomnej obhajoby na žalobu (s odkazom na povinné zastúpenie advokátom). Ak žalovaný včas nepodá vyjadrenie k žalobe, súd na žiadosť žalobcu vydá kontumačný rozsudok, v opačnom prípade dochádza k prerušeniu konania. Ak je vyjadrenie k žalobe doručené včas, súd žalobcovi zašle rovnopis tejto písomnosti, často spolu s predvolaním na pojednávanie.

Na predbežnom súdnom pojednávaní (prvý termín ústneho pojednávania) súd s účastníkmi konania, pre ktorých v zásade platí povinnosť osobnej účasti, pokiaľ ich zástupca nie je dostatočne informovaný o skutkovom stave, prerokuje a následne stanoví ďalší časový priebeh a postup konania. Je zahrnutá aj do rokovacieho protokolu vo forme programu procesu. Stranám (alebo ich zástupcom) sa doručí kópia tejto zápisnice. Súd oznámi účastníkom konania zmeny tohto programu, a ak je to vhodné, poskytne im príležitosť vyjadriť sa k nim.

Upozorňujeme, že verzia tejto stránky v pôvodnom jazyku bola nedávno zmenená. Na preklade zobrazenej jazykovej verzie v súčasnosti pracujeme.

Ako podať žalobu na súd - Poľsko

1 Musím sa bezpodmienečne obrátiť na súd alebo mám inú možnosť?

Alternatívou k predloženiu veci súdu je jej postúpenie na mediačné konanie. Mediácia je mimosúdny (zmierovací) spôsob riešenia sporu za účasti nezávislej a kvalifikovanej osoby alebo inštitúcie (mediátora). Mediačné konanie je dobrovoľné (strana sporu môže kedykoľvek odoprieť súhlas s mediáciou a odstúpiť od nej) a dôverné (účastníci sú povinní zachovávať dôvernosť informácií získaných v priebehu mediácie) a mediátor je nestranný a nezávislý (nie je na strane žiadneho účastníka konania a v zásade nenavrhuje riešenia sporu).

2 Je stanovená nejaká lehota, dokedy sa musím obrátiť na súd?

Vo všeobecnosti sa žaloba môže podať na súd kedykoľvek, pokiaľ sa v osobitných právnych predpisoch nestanovuje lehota na podanie. Strana, ktorá podá žalobu po uplynutí premlčacej lehoty nároku, však riskuje, že bude v konaní neúspešná, ak druhá strana podá námietku premlčania.

Podľa poľského práva sa uplatňujú premlčacie lehoty (terminy zawite). Osobitná povaha premlčacej lehoty znamená, že ak oprávnená strana nevykoná v rámci premlčacej lehoty osobitný úkon, právo strany na vykonanie tohto osobitného úkonu zanikne. Občiansky súdny poriadok (Kodeks postępowania cywilnego) neobsahuje žiadne všeobecné ustanovenie upravujúce premlčacie lehoty, ale tieto lehoty sa v ňom uvádzajú pri úprave konkrétnych situácií.

Zánik práva v dôsledku uplynutia premlčacej lehoty je záväzný pre strany právneho vzťahu, súd alebo iný orgán, ktorý vyšetruje prípad. Orgán to zohľadní automaticky, a nie na návrh účastníka alebo na základe predloženia žalobného dôvodu. Premlčacia lehota sa môže obnoviť len za výnimočných okolností, ak nedodržanie lehoty nebolo zavinené stranou.

3 Mám sa obrátiť na súd v tomto členskom štáte?

S cieľom stanoviť, či súd na území daného členského štátu Európskej únie je príslušný konať v konkrétnej veci, sa musí určiť jeho právomoc.

Všeobecná príslušnosť všeobecných súdov v Poľsku na riešenie občianskoprávnych sporov na jeho území sa nazýva vnútroštátna právomoc a je upravená v Občianskom súdnom poriadku.

Prípady, ktorými sa má súd zaoberať, patria do vnútroštátnej právomoci, ak má žalovaný bydlisko alebo obvyklý pobyt alebo sídlo v Poľsku.

Okrem toho majú poľské súdy vnútroštátnu právomoc v týchto veciach:

• v manželských veciach (vnútroštátna právomoc je výlučná, ak sú obaja manželia poľskí občania a majú bydlisko a obvyklý pobyt v Poľskej republike),
• vo veciach týkajúcich sa vzťahu medzi rodičmi a deťmi (vnútroštátna právomoc je výlučná, ak sú všetci účastníci konania poľskí občania a majú bydlisko a obvyklý pobyt v Poľsku),
• vo veciach týkajúcich sa výživného a súvisiacich s určením otcovstva dieťaťa (podliehajú vnútroštátnej právomoci, ak je žalobca oprávnená strana, ktorá má bydlisko alebo obvyklý pobyt v Poľsku),
• vo veciach týkajúcich sa pracovného práva (veci, v ktorých je žalobca zamestnanec, podliehajú vnútroštátnej právomoci, ak sa práca zvyčajne vykonáva, vykonávala alebo mala vykonávať v Poľsku),
• vo veciach týkajúcich sa poistenia (veci týkajúce sa poistného vzťahu a podané proti poisťovateľovi patria do vnútroštátnej právomoci, ak má žalobca bydlisko v Poľsku alebo ak existuje iná skutočnosť určujúca miestnu príslušnosť Poľska),
• vo veciach týkajúcich sa spotrebiteľov (veci, v ktorých je žalobcom spotrebiteľ podliehajú vnútroštátnej súdnej právomoci v prípade, že má spotrebiteľ bydlisko alebo obvyklý pobyt v Poľsku a kroky potrebné na uzavretie zmluvy podnikol v Poľsku; v takýchto veciach sa druhá strana zmluvy so spotrebiteľom považuje za subjekt s bydliskom alebo so sídlom v Poľsku, ak má podnik alebo pobočku v Poľsku, a zmluva so spotrebiteľom bola uzavretá v rámci podnikateľskej činnosti tohto podniku alebo pobočky).

Do výlučnej právomoci poľských súdov patria aj: veci týkajúce sa vecných práv k nehnuteľnosti a vlastníctva nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v Poľsku; veci týkajúce sa prenájmu (najem alebo dzierżawa) a iných vzťahov týkajúcich sa užívania takejto nehnuteľnosti (okrem vecí týkajúcich sa nájomného a iných pohľadávok súvisiacich s užívaním nehnuteľnosti alebo s úžitkami z nehnuteľnosti); iné prípady, v ktorých sa rozhodnutie súdu týka vecných práv, vlastníctva alebo užívania nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v Poľsku;

veci týkajúce sa zániku právnickej osoby alebo organizačnej jednotky, ktorá nie je právnická osoba, ako aj prípady zrušenia alebo anulovania uznesení ich riadiacich orgánov, ak má právnická osoba alebo organizačná zložka, ktorá nie je právnická osoba, sídlo v Poľsku.

Okrem toho, ak sa na konanie začaté na základe pôvodnej žaloby vzťahuje vnútroštátna právomoc, táto právomoc sa vzťahuje aj na protinávrh.

Strany určitého právneho vzťahu sa môžu písomne dohodnúť, že záležitostí týkajúce sa majetkových práv, ktoré vyplývajú alebo môžu vyplynúť zo vzťahu, podliehajú právomoci poľských súdov.

To, či existuje vnútroštátna právomoc, súd posudzuje automaticky v každej fáze konania.

Ak súd zistí, že vnútroštátna právomoc neexistuje, žalobu alebo návrh zamietne.

Neexistencia vnútroštátnej právomoci je dôvodom neplatnosti konania.

4 Ak áno, na ktorý súd v tomto členskom štáte sa mám obrátiť vzhľadom na moje bydlisko a bydlisko odporcu alebo vzhľadom na iné aspekty môjho prípadu?

S cieľom stanoviť, ktorý okresný súd (sąd rejonowy) alebo krajský súd (sąd okręgowy) je príslušný konať vo veci, sa musí vziať do úvahy miestna príslušnosť súdu. Podľa poľského práva sa rozlišuje všeobecná miestna príslušnosť, alternatívna miestna príslušnosť a výlučná miestna príslušnosť.

a) Všeobecná miestna príslušnosť

Vo všeobecnosti sa žaloby musia podať na súd prvého stupňa s miestnou príslušnosťou podľa miesta bydliska žalovaného (podľa občianskeho zákonníka je bydliskom fyzickej osoby obec/mesto, v ktorom sa osoba zdržiava s úmyslom zdržiavať sa tam natrvalo). Ak žalovaný nemá bydlisko v Poľsku, miestna príslušnosť sa určí podľa miesta jeho pobytu v Poľsku, a ak miesto jeho pobytu nie je známe alebo sa nachádza mimo územia Poľska – podľa posledného známeho bydliska žalovaného v Poľsku. Žaloby proti štátnej pokladnici sa musia podať na súde, ktorý je príslušný podľa sídla štátnej organizačnej jednotky, ktorej sa nárok týka. Žaloby proti právnickej osobe alebo inému subjektu, ktorý nie je fyzická osoba, sa musia podať na súde, ktorý je príslušný podľa umiestnenia sídla tohto subjektu.

b) Alternatívna miestna príslušnosť

Na základe právnych predpisov o alternatívnej miestnej príslušnosti môže žalobca – na základe svojho uváženia – podať žalobu buď na súde s všeobecnou miestnou príslušnosťou, alebo na inom súde, ktorý je uvedený v právnych predpisoch ako príslušný súd. V poľskom občianskoprávnom konaní je ustanovená alternatívna miestna príslušnosť vo veciach: nároku na výživné a určenia otcovstva dieťaťa; majetkového nároku proti podnikateľským subjektom;

týkajúcich sa sporov vyplývajúcich zo zmlúv; nároku na odškodnenie; zaplatenia dlžnej sumy za zastupovanie (poplatok splatný advokátovi); nároku vyplývajúceho z nájmu (najem alebo dzierżawa) nehnuteľnosti; vo veciach týkajúcich sa vlastnej zmenky alebo šeku.

Žaloby o výživné a určenie otcovstva dieťaťa a súvisiace nároky možno podať na súde podľa miesta bydliska oprávnenej osoby. Žaloby o majetkový nárok proti podnikateľskému subjektu sa môžu podať na súde, ktorý je príslušný podľa umiestnenia ústredia alebo pobočky, ak nárok súvisí s činnosťami ústredia alebo pobočky. Žaloby o uzavretie zmluvy, určenie jej obsahu, zmenu zmluvy a určenie existencie zmluvy, plnenie, ukončenie alebo zrušenie zmluvy, ako aj o náhradu škody z dôvodu neplnenia alebo chybného plnenia zmluvy sa môžu podať na súde, ktorý je príslušný podľa miesta plnenia zmluvy. V prípade akýchkoľvek pochybností sa musí miesto plnenia zmluvy potvrdiť dokumentom. Žaloby týkajúce sa nároku na odškodnenie sa môžu podať na súde, v ktorého obvode došlo k udalosti, ktorá spôsobila škodu. Žaloby o zaplatenie dlžnej sumy za zastupovanie sa môžu podať na súde, ktorý je príslušný podľa miesta, v ktorom sa právny zástupca zaoberal prípadom. Žaloby o nárok vyplývajúci z nájmu nehnuteľnosti (najem alebo dzierżawa) sa môžu podať na súde, ktorý je príslušný podľa miesta, kde sa nehnuteľnosť nachádza. Žaloby proti strane, ktorej záväzok vyplýva z vlastnej zmenky alebo zo šeku sa môžu podať na súde, ktorý je príslušný podľa miesta platby. Ak je na základe vlastnej zmenky alebo šeku povinných viacero strán, je možné ich žalovať spoločne na súde príslušnom podľa miesta platby alebo na súde všeobecne príslušnom podľa príjemcu alebo emitenta zmenky alebo šeku.

c) Výlučná miestna príslušnosť

Ustanovenia upravujúce výlučnú miestnu príslušnosť sú absolútne záväzné. V niektorých kategóriách vecí vylučujú možnosť podania žaloby na súde s všeobecnou miestnou príslušnosťou, ako aj na súde s alternatívnou miestnou príslušnosťou a takisto možnosť postúpiť prípad na riešenie inému súdu na základe dohody o voľbe príslušnosti. V prípade výlučnej príslušnosti je iba jeden súd spomedzi súdov na tej istej úrovni príslušný konať v konkrétnej veci. (V závislosti od druhu veci to je konkrétny okresný alebo krajský súd.)

Žaloby o určenie vlastníctva alebo iné vecné práva k nehnuteľnosti, ako aj žaloby o držbu nehnuteľnosti sa môžu podať iba na súde, ktorý je príslušný podľa umiestnenia nehnuteľnosti. Ak je predmetom sporu vecné bremeno k pozemku, príslušnosť sa určuje podľa umiestnenia zaťaženého majetku. Uvedená príslušnosť sa vzťahuje na osobné nároky týkajúce sa vecných práv a práv uplatňovaných spoločne s týmito nárokmi proti tomu istému žalovanému. Žaloby týkajúce sa dedenia, povinného dedičského podielu, ako aj odkazov, pokynov alebo iných ustanovení závetu sa môžu podať len na súde príslušnom podľa posledného miesta obvyklého bydliska poručiteľa, a ak nemožno určiť obvyklý pobyt poručiteľa v Poľsku, môžu sa podať na súde príslušnom podľa umiestnenia dedičstva alebo jeho časti. Žaloby týkajúce sa členstva v družstve, spoločnosti alebo združení sa môžu podať iba na súde príslušnom podľa umiestnenia ich sídla. Žaloby týkajúce sa manželského vzťahu sa môžu podať iba na súde v obvode posledného bydliska manželov, ak aspoň jeden z nich ešte stále má bydlisko alebo obvyklý pobyt v tomto obvode. Ak sa to nedá určiť na tomto základe, súdom s výlučnou právomocou je súd, ktorý je príslušný podľa bydliska žalovaného, a ak sa to nedá určiť ani na tomto základe – súd príslušný podľa bydliska žalobcu. Žaloby týkajúce sa vzťahu medzi rodičmi a deťmi a medzi osvojiteľom a osvojencom sa môžu podať výlučne na súde príslušnom podľa bydliska žalobcu za predpokladu, že neexistuje dôvod na podanie žaloby podľa ustanovení o všeobecnej príslušnosti.

Okrem toho, ak je odôvodnená príslušnosť viacerých súdov alebo ak je žaloba podaná proti viacerým stranám, pre ktoré sú podľa právnych predpisov o všeobecnej právomoci príslušné rôzne súdy, žalobca si môže zvoliť príslušný súd spomedzi týchto súdov. To isté platí, ak sa nehnuteľnosť, ktorej umiestnenie je základom pre určenie súdnej príslušnosti, nachádza vo viacerých súdnych obvodoch. V prípade, že príslušný súd nemôže konať vo veci alebo podniknúť iné úkony z dôvodu prekážky, jeho nadriadený súd na neverejnom zasadnutí určí iný súd. Ak podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku nie je možné určiť miestnu príslušnosť na základe okolností prípadu, najvyšší súd (Sąd Najwyższy) na neverejnom zasadnutí určí súd, na ktorý sa má podať žaloba. Strany sa môžu písomne dohodnúť, že už existujúci spor alebo akékoľvek spory, ktoré môžu vyplynúť z uvedeného právneho vzťahu v budúcnosti, predložia súdu prvého stupňa, ktorý nie je miestne príslušný podľa zákona. Tento súd bude mať výlučnú príslušnosť, pokiaľ sa strany nedohodnú inak alebo pokiaľ žalobca nepodá žalobu v elektronickom konaní o platobnom rozkaze (elektroniczne postępowanie upominawcze, EPU). Strany môžu prostredníctvom písomnej dohody takisto obmedziť právo žalobcu vybrať si spomedzi viacerých súdov príslušných pre takéto spory. Strany však nesmú zmeniť výlučnú príslušnosť.

5 Na ktorý súd v tomto členskom štáte sa mám obrátiť vzhľadom na predmet žaloby a výšku hodnoty sporu?

Vecná príslušnosť všeobecných súdov (sądy powszechne) Poľskej republiky je upravená v ustanoveniach Občianskeho súdneho poriadku. V občianskoprávnom konaní sú súdy prvého stupňa okresné súdy a krajské súdy a súdy druhého stupňa sú krajské súdy a odvolacie súdy (sądy apelacyjne).

Občianskoprávne veci v zásade v prvom stupni riešia okresné súdy,

pokiaľ nie je príslušnosť vyhradená pre krajské súdy. Do právomoci krajských súdov ako súdov prvého stupňa patria veci týkajúce sa:

• nemajetkových práv (a majetkových nárokov uplatňovaných spoločne s týmito právami) okrem prípadov určenia alebo spochybnenia otcovstva dieťaťa, neplatnosti uznania otcovstva a zrušenia osvojenia,
• ochrany autorských práv a súvisiacich práv, ako aj prípady týkajúce sa vynálezov, úžitkových vzorov, dizajnov, ochranných známok, geografických označení a topografií integrovaných obvodov a prípady ochrany iných práv duševného vlastníctva,
• nárokov podľa tlačového zákona,
• majetkových práv, ak hodnota predmetu sporu presahuje 75 000 PLN (okrem prípadov výživného, prípadov porušenia vlastníckych práv, prípadov rozdelenia majetku manželov, zosúladenia obsahu katastra nehnuteľností s aktuálnym právnym stavom a prípadov skúmaných v elektronickom konaní o platobnom rozkaze),
• vydania rozsudku namiesto uznesenia o rozdelení družstva,
• zrušenia, anulovania alebo preukázania neexistencie uznesení riadiacich orgánov právnických osôb alebo organizačných jednotiek, ktoré nie sú právnické osoby, ale ktorým bola zákonom udelená právna subjektivita,
• predchádzania nekalej súťaži a boja proti nej,
• náhrady za škodu spôsobenú vydaním protiprávneho právoplatného rozsudku.

6 Môžem žalobu podať sám alebo to musím urobiť cez sprostredkovateľa, napríklad cez advokáta?

V občianskom súdnom konaní strany a ich riadiace orgány alebo zákonní zástupcovia môžu v zásade konať pred súdom osobne alebo prostredníctvom splnomocnených zástupcov.

V Občianskom súdnom poriadku sa však stanovuje povinné zastúpenie advokátom v určitých situáciách. V konaniach na najvyššom súde musia byť účastníci zastúpení advokátmi (adwokat) alebo právnymi zástupcami (radca prawny). Vo veciach týkajúcich sa priemyselného vlastníctva musia byť účastníci takisto zastúpení patentovými zástupcami. Požiadavka na zastúpenie sa vzťahuje aj na procesné úkony uskutočnené na súde nižšieho stupňa, ktoré súvisia s konaním na najvyššom súde. Požiadavka na zastúpenie sa neuplatňuje, ak sa konanie týka žiadosti o oslobodenie od súdnych poplatkov, o vymenovanie advokáta alebo právneho zástupcu alebo ak účastník, jeho riadiaci orgán alebo zákonný zástupca alebo splnomocnený zástupca je sudca, prokurátor, notár, profesor práva alebo držiteľ postdoktorandského titulu v odbore právo (doktor habilitowany nauk prawnych), ako aj v prípade, keď účastník, jeho riadiaci orgán alebo zákonný zástupca je advokát, právny zástupca alebo radca generálnej prokuratúry štátnej pokladnice (Prokuratoria Generalna Skarbu Państwa).

7 Kde mám podať návrh na začatie konania: v podateľni, v kancelárii alebo na inom mieste?

Žaloby sa musia podať na príslušnom súde.

8 V akom jazyku môžem podať návrh? Môžem podať návrh ústne alebo ho musím podať v písomnej forme? Môžem poslať návrh faxom alebo elektronickou poštou?

Podania musia byť predložené súdu v poľštine alebo s priloženým prekladom do poľštiny. Žaloba musí mať písomnú podobu. Výnimkou je situácia (týkajúca sa pracovného práva a práva sociálneho zabezpečenia), kedy zamestnanec alebo poistená osoba konajúca bez advokáta alebo právneho zástupcu môže žalobu, obsah opravných prostriedkov a iných podaní podať ústne do zápisnice na príslušnom súde.

V elektronickom konaní o platobnom rozkaze sa môže podanie predložiť aj prostredníctvom systému prenosu údajov.

9 Sú nejaké osobitné tlačivá na podávanie žalôb, a ak nie, akým spôsobom musím podať návrh? Aké sú náležitosti návrhu?

Žaloba sa musí podať na úradných tlačivách len vtedy, ak sa to stanovuje osobitným ustanovením. Existujú dve situácie, keď sa musí žaloba podať na úradnom tlačive: ak je žalobca poskytovateľ služieb alebo predajca a uplatňuje si nároky na základe zmluvy týkajúcej sa konkrétneho predmetu (poskytovania poštových a telekomunikačných služieb; hromadnej prepravy osôb a batožiny; dodávky elektrickej energie, plynu a vykurovacieho oleja; dodávky vody a odvádzania odpadovej vody; likvidácie odpadu a dodávky tepelnej energie), a v skrátenom konaní (postępowanie uproszczone).

Žaloba musí byť v písomnej forme. Výnimkou z tohto pravidla je konanie v oblasti pracovného práva a práva sociálneho zabezpečenia, v ktorom zamestnanec alebo poistená osoba konajúca bez advokáta alebo právneho zástupcu môže podať žalobu ústne do zápisnice na príslušnom súde.

V žalobe sa musí:

• uviesť názov súdu, ktorému je predložená; mená strán, ich zákonných zástupcov a splnomocnených zástupcov,
• špecifikovať typ podania,
• uviesť hodnota predmetu sporu alebo odvolania, ak vecná príslušnosť súdu, výška poplatku alebo prípustnosť opravného prostriedku závisí od tejto hodnoty a konkrétna peňažná suma nie je predmetom sporu,
• špecifikovať predmet sporu,
• špecifikovať bydlisko alebo sídlo a adresa strán, ich zákonných zástupcov a splnomocnených zástupcov,
• uviesť číslo PESEL (univerzálny elektronický systém evidencie obyvateľstva) žalobcu alebo daňové identifikačné číslo (NIP) žalobcu, ak je žalobca fyzická osoba, ktorá je povinná mať takéto číslo alebo má toto číslo bez toho, aby ho bola povinná mať; alebo uviesť číslo žalobcu v národnom súdnom registri (KRS) a v prípade neexistencie čísla KRS – číslo žalobcu v inom príslušnom registri alebo evidencii, alebo ak žalobca nie je fyzická osoba a nie je povinný byť zapísaný v príslušnom registri alebo evidencii, ale je povinný mať daňové identifikačné číslo (NIP), žaloba musí obsahovať NIP žalobcu,
• uviesť predmet návrhu alebo vyhlásenia a dôkazy podporujúce uvedené okolnosti,
• presne špecifikovať nárok a vo veciach týkajúcich sa majetkových práv aj určiť hodnotu predmetu sporu, pokiaľ predmetom sporu nie je uvedená peňažná suma,
• uviesť dátum vykonateľnosti nároku vo veciach týkajúcich sa priznania nároku,
• uviesť opis skutkových okolností odôvodňujúcich nárok a v prípade potreby odôvodňujúcich aj príslušnosť súdu,
• uviesť, či sa strany pokúsili o mediáciu alebo iné spôsoby mimosúdneho riešenia sporu, a v prípade, že sa nepokúsili, dôvody, prečo to neurobili,
• nachádzať podpis strany alebo jej zákonného zástupcu alebo splnomocneného zástupcu,
• uviesť zoznam príloh.

K žalobe sa musia priložiť tieto dokumenty:

• splnomocnenie advokáta alebo jeho overená kópia (ak žalobu podáva splnomocnený zástupca),
• kópie žaloby a jej príloh, ktoré sa majú doručiť účastníkom konania, a ak originály príloh neboli predložené súdu, jednu kópiu z každej do súdneho spisu (v elektronickom konaní o platobnom rozkaze je potrebné elektronicky overené kópie príloh priložiť k žalobe podanej prostredníctvom systému prenosu údajov).

Okrem toho môže žaloba obsahovať: návrhy na ochranné opatrenia, na vyhlásenie rozsudku za ihneď vykonateľný a na prerokovanie prípadu v neprítomnosti žalobcu; návrhy týkajúce sa prípravy pojednávania (a najmä návrhy na: predvolanie svedkov a súdnych znalcov, ktorých uviedol žalobca, aby sa zúčastnili na pojednávaní; vykonanie obhliadky; pokyn pre žalovaného, aby na účely pojednávania poskytol dokument, ktorý má k dispozícií a ktorý je potrebný na vykonanie dôkazov, alebo predmet obhliadky; žiadosť o poskytnutie dôkazov, ktoré majú k dispozícií iné súdy, úrady alebo tretie strany, na pojednávanie).

10 Budem musieť platiť súdne poplatky? Ak áno, kedy? Budem si musieť platiť advokáta už od začiatku?

Súdne konanie je v zásade spojené s nákladmi. Trovy konania zahŕňajú poplatky a výdavky.

Povinnosť zaplatiť súdne trovy znáša strana, ktorá predloží súdu podanie (vrátane žaloby), ktoré podlieha poplatku alebo ktoré je spojené so vznikom výdavkov. V prípade neuhradenia splatného poplatku súd vyzve účastníka, aby ho zaplatil do jedného týždňa, v opačnom prípade vráti podanie (ak podanie predložila strana, ktorá má bydlisko alebo sídlo v zahraničí a nemá zástupcu v Poľsku, lehota na zaplatenie poplatku je minimálne jeden mesiac). Po uplynutí lehoty bez zaplatenia poplatku súd vráti podanie strane. Vrátené podanie nemá žiadne účinky, ktoré podľa zákona vyplývajú z podania podaného na súde.

Ak sa osobitným ustanovením stanovuje, že podanie sa môže podať iba prostredníctvom systému prenosu údajov (postup EPU), podanie sa podáva spolu so zaplatením poplatku.

Podania podané advokátom, právnym zástupcom alebo patentovým zástupcom (ak podliehajú pevne stanovenému poplatku alebo poplatku, ktorý je pomernou sumou vypočítanou na základe hodnoty predmetu sporu uvedenej stranou), za ktoré neboli riadne zaplatené poplatky, súd vráti strane bez toho, aby ju vyzval na zaplatenie poplatku (článok 1302 Občianskeho súdneho poriadku). Strana môže uhradiť splatný poplatok do jedného týždňa. Ak sa poplatok zaplatí v požadovanej výške, podanie má právne účinky odo dňa, keď bolo pôvodne podané. Podanie takéto účinky nemá, ak ho súd opäť vráti z toho istého dôvodu.

Otázky týkajúce sa odmien advokátov alebo právnych zástupcov (napríklad lehoty na zaplatenie) by mali byť upravené v dohode medzi klientom a splnomocneným zástupcom.

11 Môžem požiadať o právnu pomoc?

Fyzické osoby aj právnické osoby môžu požiadať o právnu pomoc – splnomocneného zástupcu vymenovaného súdom, ktorý sa bude zaoberať prípadom (pełnomocnik z urzędu).

Fyzické osoby môžu požiadať o vymenovanie advokáta alebo právneho zástupcu, ak predložia vyhlásenie o tom, že nedokážu zaplatiť odmenu advokáta alebo právneho poradcu bez toho, aby spôsobili ťažkosti sebe alebo svojej rodine.

Právnické osoby (alebo iné organizačné jednotky, ktoré sú zo zákona oprávnené byť účastníkom konania) môžu požiadať o vymenovanie advokáta alebo právneho poradcu, ak preukážu, že nemajú dostatok finančných prostriedkov na zaplatenie odmien advokáta alebo právneho poradcu.

Súd vyhovie žiadosti, ak usúdi, že účasť advokáta alebo právneho poradcu je vo veci potrebná.

Otázka oslobodenia od trov a pridelenia súdom vymenovaného splnomocneného zástupcu v cezhraničných sporoch je upravená v zákone zo 17. decembra 2004 o práve na právnu pomoc v občianskoprávnych konaniach vedených v členských štátoch Európskej únie a o práve na právnu pomoc s cieľom vyriešiť spor zmierom pred začatím konania.

12 Kedy sa moja žaloba úradne považuje za podanú? Dajú mi orgány vedieť, či bola alebo nebola moja záležitosť riadne podaná?

Žaloba sa považuje za podanú po jej podaní na súde. V občianskom súdnom poriadku sa nestanovuje osvedčenie potvrdzujúce, že vec bola riadne podaná na súde.

13 Dostanem presné informácie o priebehu ďalších procesných úkonov (napríklad o lehote na podanie vyjadrenia k žalobe)?

Informácie o plánovaných alebo uskutočnených úkonoch v konaní poskytuje kancelária príslušného súdu pre styk s verejnosťou (Biuro Obsługi Interesanta, BOI). Informácie o nadchádzajúcich zasadnutiach súdu môžete získať, ak zavoláte do kancelárie pre styk s verejnosťou na telefónne číslo uvedené na webovom sídle súdu a uvediete číslo spisu.

1 Musím sa bezpodmienečne obrátiť na súd alebo mám inú možnosť?

V Portugalsku sa spory nemusia nevyhnutne riešiť na súde. Existujú alternatívne prostriedky riešenia sporov, a to:

• centrá pre rozhodcovské konania,
• mediačné služby,
• zmierovacie súdy a
• systémy podpory pri nadmernej zadlženosti.

Za podporu vytvárania takýchto mimosúdnych spôsobov na riešenie sporov a ich uvádzanie do praxe je zodpovedný Úrad pre alternatívne riešenie sporov (Gabinete de Resolução Alternativa de Litígios, GRAL).

Informácie o tom, ako môžete využiť tieto alternatívne spôsoby riešenia sporov, sú k dispozícii tu.

2 Je stanovená nejaká lehota, dokedy sa musím obrátiť na súd?

Áno. Podľa zákona sa právo obrátiť na súd musí uplatniť v určitej lehote a po jej uplynutí toto právo zaniká.

• Všeobecné pravidlá preklúzie sú stanovené v článku 332 a v článku 327 ods. 2 Občianskeho zákonníka (Código Civil, CC).
• Osobitné pravidlá preklúzie sa týkajú týchto práv a úkonov:

1. práva na podanie odporovacej žaloby (článok 618 Občianskeho zákonníka);
2. úkonov na zrušenie predaja chybného tovaru (článok 917 Občianskeho zákonníka);
3. úkonov na odvolanie darov (článok 976 Občianskeho zákonníka);
4. práva na odstúpenie od nájomných zmlúv (článok 1085 Občianskeho zákonníka);
5. úkonov na udržanie a opätovné získanie držby (článok 1282 Občianskeho zákonníka);
6. úkonov týkajúcich sa porušenia sľubu manželstva (článok 1595 Občianskeho zákonníka);
7. úkonov na anulovanie manželstva z dôvodu jeho uzavretia bez svedkov (článok 1646 Občianskeho zákonníka);
8. úkonov na spochybnenie otcovstva (články 1842 a 1843 Občianskeho zákonníka);
9. úkonov na vyhlásenie vylúčenia z dedenia (článok 2036 Občianskeho zákonníka);
10. úkonov na zníženie výšky darov presahujúcich disponibilnú časť dedičstva (článok 2178 Občianskeho zákonníka);
11. úkonov na riešenie ustanovení závetov (článok 2248 Občianskeho zákonníka) a
12. úkonov na zrušenie závetov alebo ich ustanovení (článok 2308 Občianskeho zákonníka).

3 Mám sa obrátiť na súd v tomto členskom štáte?

Áno. Portugalské súdy sú príslušné konať v týchto veciach s medzinárodným rozmerom:

• ak žalobu možno podať na portugalskom súde v súlade s pravidlami pre miestnu príslušnosť portugalských súdov stanovenými v portugalských právnych predpisoch;
• ak sa skutočnosť, ktorá viedla k žalobe, alebo niektorá zo skutočností, ktoré sa jej týkajú, odohrala na portugalskom území;
• ak nárokované právo možno priznať iba prostredníctvom žaloby podanej na portugalskom území alebo ak by pre navrhovateľa bolo značne náročné podať žalobu v zahraničí, pretože medzi predmetom sporu a portugalským právnym systémom existuje významné osobné alebo hmotné prepojenie.

Všeobecné pravidlá medzinárodnej súdnej právomoci portugalských súdov sú stanovené v článkoch 59, 62, 63 a 94 Občianskeho súdneho poriadku (Código de Processo Civil, CPC).

4 Ak áno, na ktorý súd v tomto členskom štáte sa mám obrátiť vzhľadom na moje bydlisko a bydlisko odporcu alebo vzhľadom na iné aspekty môjho prípadu?

Podrobnú odpoveď na túto otázku nájdete v informačnom prehľade na tejto stránke s názvom „Právomoc“.

5 Na ktorý súd v tomto členskom štáte sa mám obrátiť vzhľadom na predmet žaloby a výšku hodnoty sporu?

Podrobnú odpoveď na túto otázku nájdete v informačnom prehľade na tejto stránke s názvom „Právomoc“.

6 Môžem žalobu podať sám alebo to musím urobiť cez sprostredkovateľa, napríklad cez advokáta?

Účastníci konania môžu v zásade sami iniciovať súdne konanie na súde.

Vo veciach uvedených v článkoch 40 a 58 Občianskeho súdneho poriadku sa vyžaduje zastupovanie právnikom.

7 Kde mám podať návrh na začatie konania: v podateľni, v kancelárii alebo na inom mieste?

Prvá žiadosť sa zo zásady podáva na súd elektronickými prostriedkami v súlade s podmienkami stanovenými v nariadení č. 280/2013 z 26. augusta 2009. Elektronické spracovanie súdnych vecí

V článku 144 ods. 7 Občianskeho súdneho poriadku sa stanovujú veci, v ktorých sa žiadosti môžu podávať na súd jedným z týchto spôsobov:

• podanie na podateľni súdu,
• podanie doporučenou zásielkou,
• podanie faxom.

8 V akom jazyku môžem podať návrh? Môžem podať návrh ústne alebo ho musím podať v písomnej forme? Môžem poslať návrh faxom alebo elektronickou poštou?

Jazykom používaným v súdnych písomnostiach je portugalčina v súlade s článkom 133 Občianskeho súdneho poriadku.

Cudzí štátni príslušníci, ktorých musí portugalský súd vypočuť, môžu používať iný jazyk, ak nehovoria portugalsky.

Formát písomností: vo všeobecnosti sa písomnosti môžu vyhotovovať ústne alebo písomne. Zvolený spôsob by mal čo najviac zodpovedať zamýšľanému účelu (článok 131 Občianskeho súdneho poriadku).

Spôsoby podávania písomností na súd: pozri odpoveď na otázku 7.

9 Sú nejaké osobitné tlačivá na podávanie žalôb, a ak nie, akým spôsobom musím podať návrh? Aké sú náležitosti návrhu?

Áno, existujú. Okrem formulárov stanovených v právnych predpisoch Únie existujú v Portugalsku osobitné formuláre na podanie žaloby, ktoré možno nájsť na portáli Citius.

Vo vnútroštátnom práve sa stanovuje, že písomnosti môžu byť upravené podľa vzorov schválených príslušným orgánom. Iba tieto vzory súdnych písomností sa však považujú za záväzné (článok 131 Občianskeho súdneho poriadku).

Do spisu sa musia zahrnúť tieto informácie:

• V návrhu na začatie konania musí navrhovateľ:

a) uviesť súd a sekciu, kde návrh podáva, a identifikovať účastníkov konania s uvedením ich mien, bydliska alebo sídla. Pokiaľ ide o navrhovateľa (a pokiaľ je to možné, aj iných účastníkov konania), je potrebné uviesť aj osobné identifikačné číslo a daňové identifikačné číslo, povolania a pracoviská;

b) uviesť adresu svojho právneho zástupcu;

c) uviesť druh žaloby;

d) objasniť základné skutočnosti, ktoré viedli k žalobe, a právne dôvody, na ktorých sa žaloba zakladá;

e) sformulovať návrh;

f) uviesť sumu nároku;

g) určiť súdneho vykonávateľa zodpovedného za vydávanie predvolaní alebo právneho zástupcu zodpovedného za ich presadzovanie.

• Pri obhajobe musí odporca:

a) uviesť vec;

b) uviesť skutkové a právne dôvody napadnutia návrhu navrhovateľa;

c) uviesť základné skutočnosti, na ktorých sú založené vznesené námietky a

d) predložiť zoznam svedkov a vyžiadať si ďalšie formy dôkazov. Keď odporca podá protinávrh a navrhovateľ sa k nej vyjadrí, odporca môže zmeniť svoju pôvodnú žiadosť na vykonanie dôkazov.

10 Budem musieť platiť súdne poplatky? Ak áno, kedy? Budem si musieť platiť advokáta už od začiatku?

Áno, v zásade je nutné zaplatiť súdne poplatky. Medzi trovy konania patria súdne poplatky, výdavky a trovy účastníka konania.

Väčšina príslušných pravidiel týkajúcich sa trov konania sa uvádza najmä v článkoch 145, 529, 530, 532 a 533 Občianskeho súdneho poriadku a v nariadení o trovách konania.

Súdne poplatky sa uhrádzajú v týchto okamihoch (článok 14 nariadenia o trovách konania):

Prípady, v ktorých je zastúpenie právnym zástupcom povinné:

• Prvá alebo jediná splátka súdnych poplatkov sa musí uhradiť do vykonania predmetného procesného úkonu.
• Ak sa má uhradiť druhá splátka, musí sa vykonať do desiatich dní od oznámenia záverečného pojednávania.

Prípady, v ktorých zastúpenie právnym zástupcom nie je povinné:

• Ak písomnosť podáva priamo účastník konania, platba súdneho poplatku za začatie konania je splatná až po oznámení, v ktorom sa stanovuje desaťdňová lehota na uskutočnenie platby a uplatniteľné sankcie v prípade, že sa platba neuskutoční.

Simulátor súdnych poplatkov je k dispozícii tu.

Poplatky za právne služby sú zahrnuté v trovách účastníka konania a znáša ich strana, ktorá prehrala spor, v súlade s článkom 533 Občianskeho súdneho poriadku.

Účastníci konania oprávnení na úhradu trov musia súdu a neúspešnému účastníkovi konania poslať podrobnú a popisnú faktúru v súlade s podmienkami a harmonogramom uvedeným v článku 25 nariadenia o trovách konania.

11 Môžem požiadať o právnu pomoc?

Áno, môžete, ak splníte podmienky na poskytnutie bezplatnej právnej pomoci.

V zákone č. 34/2004 z 29. júla 2004, ktorým sa upravuje prístup k právu a spravodlivosti, sa uvádzajú požiadavky na podanie žiadosti o právnu pomoc a stanovujú sa príslušné opatrenia.

Žiadosť o právnu pomoc sa musí podať portugalským službám sociálneho zabezpečenia (Segurança Social).

Tlačivo na podanie žiadosti o právnu pomoc, platné právne predpisy a praktická príručka sa nachádzajú tu.

12 Kedy sa moja žaloba úradne považuje za podanú? Dajú mi orgány vedieť, či bola alebo nebola moja záležitosť riadne podaná?

Žaloba sa považuje za úradne podanú vtedy, keď sa považuje za podaný návrh na začatie konania, a to:

• ak sa návrh podáva elektronicky, považuje sa za podaný v deň odoslania,
• ak sa návrh podáva na podateľni súdu, považuje sa za podaný v deň podania,
• ak sa návrh posiela doručenou poštou, považuje sa za podaný v deň jeho zadania do príslušného poštového registra,
• ak sa návrh posiela faxom, považuje sa za podaný v deň odoslania.

(Články 259 a 144 Občianskeho súdneho poriadku)

Podateľňa súdu zodpovedá za prijatie primeraných krokov na predvolanie odporcu a na informovanie navrhovateľa o:

• podniknutých krokoch a v prípade, že nedošlo k predvolaniu, dôvodoch nepredvolania,
• podaní obhajoby, ak tak odporca spravil.

(Články 226 a 575 Občianskeho súdneho poriadku)

13 Dostanem presné informácie o priebehu ďalších procesných úkonov (napríklad o lehote na podanie vyjadrenia k žalobe)?

Áno. Účastníci konania majú právo nahliadať do spisu. Za poskytovanie týchto informácií sú zodpovedné podateľne súdu (článok 163 Občianskeho súdneho poriadku).

Počas predbežného prejednania obžaloby (prostredníctvom oznámenia) sudca naplánuje úkony, ktoré sa majú vykonať počas záverečného pojednávania, počet sedení a ich pravdepodobnú dĺžku a príslušné dátumy, a to po porade s príslušnými právnymi zástupcami (články 591 a 593 Občianskeho súdneho poriadku).

Platné právne predpisy

• Občiansky zákonník
• Občiansky súdny poriadok
• Elektronické spracovanie súdnych vecí
• Nariadenie o trovách konania
• Prístup k právu a spravodlivosti

Upozornenie

Kontaktné miesto a súdy nie sú viazané informáciami uvedenými v tomto informačnom prehľade. Je potrebné nahliadnuť aj do platných právnych predpisov a ich následných zmien.

1 Musím sa bezpodmienečne obrátiť na súd alebo mám inú možnosť?

Každá osoba, ktorá si uplatňuje nárok proti inej osobe, musí podať návrh na súd, ktorý má právomoc rozhodovať v predmetnej veci. Vec sa môže podať na súd až po ukončení predchádzajúceho konania, ak sa to v zákone výslovne stanovuje. Dôkaz o ukončení predchádzajúceho konania sa musí priložiť k návrhu.

Účastník sporu môže využiť aj alternatívne spôsoby riešenia sporov.

Mediácia nie je pred predložením veci súdu povinná. Počas súdneho konania sú súdne orgány povinné informovať účastníkov o možnosti a výhodách mediácie.

Mediácia sa môže uskutočniť v sporoch týkajúcich sa poistenia, ochrany spotrebiteľa, rodinného práva, vo veciach týkajúcich sa zodpovednosti pri výkone povolania, v pracovných sporoch a občianskoprávnych sporoch s hodnotou nižšou ako 50 000 RON okrem tých, v prípade ktorých bol vyhlásený vykonateľný rozsudok súdu na začatie konkurzného konania, žalôb týkajúcich sa obchodného registra a vecí, v ktorých si strany môžu zvoliť postup podľa článkov 1.014 – 1.025 alebo 1.026 – 1.033 Občianskeho súdneho poriadku (platobné príkazy alebo veci s nízkou hodnotou sporu).

Účastníci sporu môžu využiť aj rozhodcovské konanie, ktoré je súkromnou alternatívnou súdnictva. Osoby s plnou spôsobilosťou na právne úkony sa môžu dohodnúť na riešení sporov v rozhodcovskom konaní, okrem sporov týkajúcich sa osobného stavu, spôsobilosti osôb, dedičského konania, rodinných vzťahov a práv, o ktorých strany nemôžu rozhodovať.

2 Je stanovená nejaká lehota, dokedy sa musím obrátiť na súd?

Právo na podanie žaloby, ktorej predmetom je peňažný nárok, podlieha premlčaniu, pokiaľ sa v zákone nestanovuje inak. V prípadoch osobitne stanovených zákonom podliehajú premlčaniu aj práva na podanie iných žalôb bez ohľadu na ich predmet (článok 2501 občianskeho zákonníka).

Všeobecná premlčacia lehota je v súlade s ustanoveniami článku 2517 občianskeho zákonníka tri roky.

V súlade s článkom 10 ods. 1 mimoriadneho nariadenia vlády č. 39/2017 o žalobách o náhradu škody spôsobených porušením ustanovení práva hospodárskej súťaže a v znení zmien zákona č. 21/1996 o hospodárskej súťaži, odchylne od článku 2.517 občianskeho zákonníka, je právo podať žalobu o náhradu škody premlčané po piatich rokoch.

V občianskom zákonníku sa stanovujú osobitné premlčacie lehoty na premlčanie určitých záležitostí, napríklad:

• premlčacia lehota desať rokov pre vecné práva, ktoré neboli zákonom vyhlásené za nezrušiteľné alebo nepodliehajú inej premlčacej lehote; pre náhradu za nemajetkovú/majetkovú ujmu, ktorú utrpela osoba v dôsledku mučenia alebo neľudského zaobchádzania alebo prípadne násilia alebo sexuálneho útoku proti maloletým osobám alebo osobám, ktoré sa nemôžu brániť alebo vyjadriť svoju vôľu; pre náhradu škody na životnom prostredí;
• premlčacia lehota dvoch rokov pre právo podať žalobu založenú na vzťahu vyplývajúcom z poistenia/zaistenia; na právo podať žalobu týkajúcu sa zaplatenia poplatkov dlžných sprostredkovateľom za služby poskytované na základe dohody o sprostredkovaní;
• jednoročná premlčacia lehota pre právo podať žalobu týkajúcu sa vrátenia súm získaných z predaja vstupeniek na podujatie, ktoré sa neuskutočnilo; prevádzkovateľov stravovacích zariadení a hotelov za poskytnuté služby; profesorov, učiteľov, majstrov a umelcov za hodinové, denné alebo mesačné vyučovanie; lekárov, pôrodných asistentiek, sestier a farmaceutov za návštevy, operácie alebo lieky; maloobchodníkov za zaplatenie predaného tovaru a doručených dodávok; remeselníkov za zaplatenie za ich práce; advokátov proti klientom za zaplatenie odmien a výdavkov; notárov a súdnych exekútorov za zaplatenie súm, na ktoré majú nárok za ich činnosti; inžinierov, architektov, zememeračov, účtovníkov a iné samostatne zárobkovo činné osoby za zaplatenie súm, na ktoré majú nárok; pre právo na podanie žaloby vyplývajúce zo zmluvy o pozemnej, leteckej či lodnej doprave tovaru proti dopravcovi.

3 Mám sa obrátiť na súd v tomto členskom štáte?

Normy medzinárodnej právomoci v sporoch s cezhraničnými dôsledkami sú stanovené v Občianskom súdnom poriadku v knihe VII s názvom Medzinárodné občianske súdne konania. Ustanovenia tejto knihy sa však uplatňujú na konania s cezhraničnými dôsledkami v rámci súkromného práva, pokiaľ sa v medzinárodných zmluvách, ktorých je Rumunsko zmluvnou stranou, v právnych predpisoch Európskej únie alebo v osobitných zákonoch nestanovuje inak.

Pre veci medzinárodnej právomoci sa v Občianskom súdnom poriadku uvádzajú ustanovenia týkajúce sa okrem iného: právomoci založenej na bydlisku alebo sídle odporcu, dobrovoľnej dohody o právomoci v prospech rumunských súdov, dohody o voľbe súdu, výnimky rozhodcovského konania, fóra nevyhnutnosti, vnútornej právomoci, prekážky začatej veci a súvisiacich činností na medzinárodnej úrovni, výlučnej osobnej právomoci, výlučnej právomoci rozhodovať o peňažných nárokoch alebo o prednostnej právomoci rumunských súdov (článok 1065 a nasl. Občianskeho súdneho poriadku).

4 Ak áno, na ktorý súd v tomto členskom štáte sa mám obrátiť vzhľadom na moje bydlisko a bydlisko odporcu alebo vzhľadom na iné aspekty môjho prípadu?

Miestna príslušnosť sa riadi všeobecnými kritériami (bydlisko/sídlo odporcu), alternatívnymi kritériami (rodičovstvo, vyživovacia povinnosť, zmluva o preprave, poistná zmluva, zmenka/šek/vlastná zmenka/cenný papier, spotrebitelia, občianskoprávna zodpovednosť podľa práva občianskoprávnych deliktov) alebo výlučnými kritériami (nehnuteľnosti, dedičstvo, obchodné spoločnosti, žaloby podané proti spotrebiteľom) stanovenými v článku 107 a nasl. Občianskeho súdneho poriadku.

5 Na ktorý súd v tomto členskom štáte sa mám obrátiť vzhľadom na predmet žaloby a výšku hodnoty sporu?

Príslušnosť súdu podľa predmetu veci je stanovená v článku 94 a nasl. nového Občianskeho súdneho poriadku v závislosti od povahy veci alebo hodnoty sporu.

Okresné súdy rozhodujú ako súdy prvého stupňa o návrhoch, ktoré podľa občianskeho zákonníka patria do právomoci poručníckych a rodinných súdov; návrhoch na registráciu v záznamoch osobného stavu; návrhoch týkajúcich sa správy viacposchodových budov/bytov/priestorov, ktorých výlučnými vlastníkmi sú rôzne osoby, a právnych vzťahov vytvorených spoločenstvami vlastníkov bytov s fyzickými alebo právnickými osobami; návrhoch na vypratanie; návrhoch týkajúcich sa spoločných stien a priekop, vzdialeností medzi budovami a porastmi, práva prechodu, vecných bremien a iných obmedzení, ktoré sa týkajú vlastníckych práv; návrhoch týkajúcich sa zmeny hraníc a vyznačenia hraníc; návrhoch na ochranu vlastníctva, návrhoch týkajúcich sa kladných alebo záporných záväzkov, ktoré sa nedajú vyjadriť v peniazoch; návrhoch týkajúcich sa súdneho vysporiadania spoluvlastníctva, bez ohľadu na príslušnú hodnotu; iných návrhoch, ktoré sa dajú vyjadriť v peniazoch až do výšky 200 000 RON vrátane, a to bez ohľadu na spôsobilosť účastníkov.

Tribunály ako súdy prvého stupňa rozhodujú o všetkých návrhoch, ktoré podľa zákona nepatria do právomoci iných súdov, alebo o všetkých ostatných návrhoch, ktoré podľa zákona patria do právomoci tribunálov.

Odvolacie súdy ako súdy prvého stupňa rozhodujú o návrhoch týkajúcich sa správnych a daňových sporov alebo všetkých ostatných návrhoch, ktoré podľa zákona patria do ich právomoci.

6 Môžem žalobu podať sám alebo to musím urobiť cez sprostredkovateľa, napríklad cez advokáta?

Strany môžu podať žalobu na súd buď osobne, alebo prostredníctvom zástupcu. Takého zastúpenie môže byť na základe zákona, dohody alebo rozhodnutia súdu. Fyzické osoby, ktoré nemajú spôsobilosť na právne úkony, sú zastúpené právnym zástupcom. Účastníci sa môžu podľa zákona nechať zastupovať zástupcom podľa vlastného výberu, pokiaľ sa v zákonoch nevyžaduje, aby sa dostavili na súd osobne.

V konaní v prvom stupni a v odvolacom konaní sa fyzické osoby môžu nechať zastúpiť advokátom alebo iným splnomocneným zástupcom. Ak osoba, ktorá koná ako zástupca, nie je advokát, splnomocnený zástupca môže podávať návrhy týkajúce sa procesných výnimiek a podstaty veci v štádiu vyšetrovania aj pri prezentácii tvrdení len prostredníctvom advokáta. Pri vypracovaní návrhu a uvedení dôvodov odvolania, ako aj pri podaní a obhajobe odvolania môže fyzickým osobám pomáhať a zastupovať ich iba advokát, a to pod hrozbou sankcie neplatnosti.

Právnické osoby sa môžu nechať zastupovať pred súdmi na základe zmluvy iba právnym poradcom alebo advokátom. Pri vypracovaní návrhu a uvedení dôvodov odvolania, ako aj pri podaní a obhajobe odvolania môže právnickým osobám pomáhať a v prípade potreby ich zastupovať iba advokát alebo právny poradca, a to pod hrozbou sankcie neplatnosti. Uvedené ustanovenia sa zodpovedajúcim spôsobom uplatňujú na združenia, obchodné spoločnosti alebo iné subjekty bez právnej subjektivity.

7 Kde mám podať návrh na začatie konania: v podateľni, v kancelárii alebo na inom mieste?

Návrh sa zaregistruje a priradí sa mu konkrétny dátum použitím vstupnej pečiatky. Po zaregistrovaní sa návrh a sprievodné dokumenty, prípadne spolu s dôkazmi o tom, ako boli postúpené súdu, odovzdajú predsedovi súdu alebo ním určenej osobe, ktorá podnikne okamžité kroky na náhodné vytvorenie senátu podľa zákona (článok 199 Občianskeho súdneho poriadku).

8 V akom jazyku môžem podať návrh? Môžem podať návrh ústne alebo ho musím podať v písomnej forme? Môžem poslať návrh faxom alebo elektronickou poštou?

Podľa článku 12 ods. 5 zákona č. 304/2004 o organizácii súdnictva sa návrhy a procesné písomnosti vyhotovujú len v rumunčine. Návrhy sa podávajú len v písomnej forme. V článku 194 nového Občianskeho súdneho poriadku sa stanovuje, že návrh podaný osobne alebo prostredníctvom zástupcu, poštou, kuriérom, faxom alebo naskenovaný a zaslaný e-mailom alebo ako elektronický dokument sa zaregistruje a priradí sa mu konkrétny dátum použitím vstupnej pečiatky.

Podľa článku 225 nového Občianskeho súdneho poriadku, ak niektorý z účastníkov konania nehovorí rumunsky, súd použije súdneho prekladateľa. Ak účastníci súhlasia, ako prekladateľ môže pôsobiť sudca alebo tajomník. Ak nie je možné zabezpečiť prítomnosť súdneho prekladateľa, môžu sa použiť preklady dôveryhodných osôb, ktoré hovoria daným jazykom. Ak je osoba nemá, nepočujúca alebo hluchonemá alebo z akéhokoľvek iného dôvodu nie je schopná sa vyjadrovať, komunikácia sa vykonáva písomne. Ak dotknutá osoba nevie čítať alebo písať, použije sa tlmočník. Ustanovenia o znalcoch sa primerane zodpovedajúcim spôsobom na prekladateľov a tlmočníkov.

9 Sú nejaké osobitné tlačivá na podávanie žalôb, a ak nie, akým spôsobom musím podať návrh? Aké sú náležitosti návrhu?

V Občianskom súdnom poriadku sa nestanovuje používanie žiadnych štandardných formulárov pre právne nároky. Vo všeobecných pravidlách občianskoprávneho konania sa stanovuje obsah niektorých občianskoprávnych nárokov (napr. návrhu, vyjadrenia k návrhu, protinávrhu).

10 Budem musieť platiť súdne poplatky? Ak áno, kedy? Budem si musieť platiť advokáta už od začiatku?

Trovy konania pozostávajú zo súdnej kolkovej dane, odmien advokátov, znalcov a odborníkov, súm dlžných svedkom v súvislosti s cestovaním a ušlým príjmom v dôsledku dostavenia sa na súd, cestovných nákladov a nákladov na ubytovanie, ako aj akýchkoľvek ďalších nákladov potrebných na riadny priebeh konania. Účastník, ktorý si uplatňuje nárok na náhradu trov konania, musí preukázať náklady a ich výšku najneskôr do ukončenia prejednania veci samej. Neúspešný účastník konania bude musieť zaplatiť súdne trovy úspešnému účastníkovi na jeho žiadosť. Ak bol návrh vyhodnotený ako čiastočne prípustný, sudcovia určia, do akej miery môže byť každý účastník konania zaviazaný na náhradu trov konania. Ak je to potrebné, sudca môže nariadiť náhradu trov konania. Odporca, ktorý uznal nároky navrhovateľa na prvom pojednávaní, na ktoré boli účastníci riadne predvolaní, nemôže byť zaviazaný na náhradu trov konania, okrem prípadu, keď navrhovateľ pred začatím konania zaslal výzvu odporcovi alebo odporca bol právoplatne v omeškaní. Ak je navrhovateľov alebo odporcov viacero, môže im byť nariadené, aby nahradili trovy konania rovným dielom, pomerne alebo spoločne, v závislosti od ich postavenia v konaní alebo povahy právneho vzťahu medzi nimi.

11 Môžem požiadať o právnu pomoc?

Právnu pomoc možno získať v súlade s ustanoveniami núdzového dekrétu vlády č. 51/2008 o právnej pomoci v občianskoprávnych veciach schváleného s ďalšími zmenami zákonom č. 193/2008 v znení neskorších predpisov. Nový Občiansky súdny poriadok (články 90 a 91) obsahuje všeobecné ustanovenia o právnej pomoci.

12 Kedy sa moja žaloba úradne považuje za podanú? Dajú mi orgány vedieť, či bola alebo nebola moja záležitosť riadne podaná?

Návrh sa zaregistruje a priradí sa mu konkrétny dátum použitím vstupnej pečiatky. Po zaregistrovaní sa návrh a sprievodné dokumenty odovzdajú predsedovi súdu alebo sudcovi zastupujúcemu predsedu, ktorý bezodkladne vykoná kroky na zriadenie senátu náhodným výberom sudcov.

Senát, ktorému bola vec náhodne pridelená, overí či návrh spĺňa potrebné požiadavky. Ak návrh nespĺňa požiadavky, navrhovateľovi sa písomne oznámia predmetné nedostatky. Najneskôr do desiatich dní od doručenia oznámenia musí navrhovateľ poskytnúť doplňujúce informácie alebo vykonať nariadené zmeny, pričom mu hrozí sankcia, že návrh bude vyhlásený za neplatný. Ak povinnosti týkajúce sa poskytnutia doplňujúcich informácií alebo zmien návrhu nie sú splnené v stanovenej lehote, súd nariadi zrušenie návrhu prostredníctvom správy z pojednávania vydanej senátmi.

Keď sudca zistí, že v súvislosti s návrhom sú splnené všetky zákonné podmienky, prostredníctvom rozhodnutia nariadi oznámenie tejto skutočnosti odporcovi.

13 Dostanem presné informácie o priebehu ďalších procesných úkonov (napríklad o lehote na podanie vyjadrenia k žalobe)?

Podrobné informácie o prípade je možné získať z archívu kancelárie súdov alebo z ich webového sídla, ak sú k dispozícii, na adrese https://portal.just.ro/ .

Súd môže rozhodnúť o návrhu len v prípade, ak predvolal účastníkov alebo ak sa účastníci zúčastnili na konaní pred súdom osobne alebo prostredníctvom zástupcu. Ak súd kedykoľvek počas konania zistí, že neprítomný účastník nebol predvolaný v súlade s požiadavkami stanovenými zákonom, preruší rozhodovanie v danej veci a nariadi predvolanie účastníka pod sankciou neplatnosti. Doručenie predvolaní a všetkých procesných písomností sa vykonáva z úradnej povinnosti.

Keď sudca zistí, že boli splnené všetky zákonné podmienky v súvislosti s návrhom, prostredníctvom rozhodnutia nariadi, aby sa to oznámilo odporcovi, ktorého informuje o povinnosti, aby predložil vyjadrenie k návrhu do 25 dní od oznámenia návrhu pod hrozbu sankcie. Vyjadrenie k návrhu sa oznámi navrhovateľovi, ktorý musí predložiť odpoveď na vyjadrenie k návrhu do desiatich dní od oznámenia a odporca sa oboznámi s odpoveďou na vyjadrenie k návrhu nahliadnutím do spisu. Do troch dní od predloženia odpovede na vyjadrenie k návrhu sudca rozhodne o stanovení termínu prvého pojednávania, ktoré sa uskutoční najneskôr do šesťdesiatich dní odo dňa rozhodnutia súdu, a nariadi predvolanie účastníkov. Ak odporca v zákonnej lehote nepredloží vyjadrenie k návrhu alebo ak navrhovateľ v zákonnej lehote nepredloží odpoveď na vyjadrenie k návrhu, po uplynutí príslušnej lehoty sudca rozhodne o stanovení termínu prvého pojednávania, ktoré sa uskutoční najneskôr do 60 dní odo dňa rozhodnutia, a nariadi predvolanie účastníkov. V naliehavom konaní môže sudca skrátiť uvedené lehoty v závislosti od okolností prípadu. Ak má odporca bydlisko v zahraničí, sudca nariadi dlhšiu primeranú lehotu v závislosti od okolností prípadu.

Účastník, ktorý podal návrh a vzal na vedomie termín pojednávania, a účastník, ktorý sa zúčastnil na pojednávaní, sa počas konania na tomto súde nebudú predvolávať, keďže sa predpokladá, že dotknutý účastník vie o termínoch nasledujúcich pojednávaní. Tieto ustanovenia sa vzťahujú aj na účastníka, ktorému bolo doručené predvolanie na pojednávanie, keďže sa predpokladá, že v tomto prípade účastník takisto vie o termínoch pojednávaní, ktoré nasledujú po tom, na ktoré mu bolo doručené predvolanie. V predvolaní sa zároveň uvádza, že po doručení predvolania, ktoré sa potvrdí podpisom doručenky, sa predpokladá, že predvolaný účastník vie aj o termínoch pojednávaní, ktoré nasledujú po tom, na ktoré bolo účastníkovi doručené predvolanie.

Na prvom pojednávaní, na ktoré boli účastníci riadne predvolaní, sudca po vypočutí účastníkov konania musí odhadnúť potrebný čas na prešetrenie veci, pričom sa zohľadnia okolnosti prípadu, aby rozsudok mohol byť vynesený v optimálnom a predvídateľnom čase.

1 Musím sa bezpodmienečne obrátiť na súd alebo mám inú možnosť?

Bolo by lepšie vyriešiť spor prostredníctvom postupov alternatívneho riešenia sporov. Spôsoby alternatívneho riešenia sporov (ARS) umožňujú, aby sa spory vyriešili bez zásahu súdu alebo aspoň bez rozhodnutia súdu vo veci samej. Medzi hlavné druhy alternatívneho riešenia sporov v Slovinsku patrí rozhodcovské konanie, mediácia a súdne konanie v širšom zmysle zamerané na podporu súdneho zmieru. Podľa zákona o alternatívnom riešení sporov (Zakon o alternativnem reševanju sodnih sporov) sú súdy prvého a druhého stupňa povinné umožniť účastníkom konania, aby v sporoch vyplývajúcich z obchodných, pracovných, rodinných a iných občianskoprávnych vzťahov využili metódy alternatívneho riešenia sporov s cieľom prijať a vykonať program alternatívneho riešenia sporov. V rámci tohto programu sú súdy povinné umožniť účastníkom konania využiť mediáciu, prípadne aj iné formy alternatívneho riešenia sporov.

Mediácia je urovnanie sporu za pomoci neutrálnej tretej strany, ktorá nemôže prijať záväzné rozhodnutie. Účastníci konania sa môžu dohodnúť na uzavretí dohody o riešení sporu vo forme priamo vykonateľnej notárskej zápisnice, urovnania sporu pred súdom alebo rozhodnutia v rozhodcovskom konaní na základe urovnania.

Účastníci konania môžu kedykoľvek v priebehu konania pred občianskym súdom uzavrieť dohodu o urovnaní predmetu sporu (súdny zmier). Dohoda o uzavretí súdneho zmieru predstavuje exekučný titul.

Viac informácií o tejto téme je možne nájsť v časti „Alternatívne riešenie sporov“.

2 Je stanovená nejaká lehota, dokedy sa musím obrátiť na súd?

Lehoty na začatie súdneho konania závisia od charakteru prípadu. Právny poradca alebo služba právnej pomoci môže objasniť otázky týkajúce sa lehôt a premlčacích lehôt. Viac informácií o tejto téme je možne nájsť v časti „Procesné lehoty“.

3 Mám sa obrátiť na súd v tomto členskom štáte?

Viac informácií o tejto téme je možne nájsť v časti "Právomoci súdov".

4 Ak áno, na ktorý súd v tomto členskom štáte sa mám obrátiť vzhľadom na moje bydlisko a bydlisko odporcu alebo vzhľadom na iné aspekty môjho prípadu?

Viac informácií o tejto téme je možne nájsť v časti "Právomoci súdov".

5 Na ktorý súd v tomto členskom štáte sa mám obrátiť vzhľadom na predmet žaloby a výšku hodnoty sporu?

Viac informácií o tejto téme je možne nájsť v časti "Právomoci súdov".

6 Môžem žalobu podať sám alebo to musím urobiť cez sprostredkovateľa, napríklad cez advokáta?

Účastníci konania môžu vystupovať na súdoch v Slovinsku sami s výnimkou konaní, ktoré zahŕňajú mimoriadne opravné prostriedky, kde môžu konať pred súdom len prostredníctvom sprostredkovateľa, ktorý je advokát, alebo ak účastník konania alebo jeho právny zástupca zložili štátne advokátske skúšky. Ak účastník konania chce, aby ho zastupoval zástupca, týmto sprostredkovateľom v konaniach pred miestnym súdom môže byť akákoľvek osoba s neobmedzenou právnou spôsobilosťou, zatiaľ čo v konaniach pred okresným, vyšším alebo najvyšším súdom môže ako zástupca vystupovať len advokát alebo iná osoba, ktorá zložila štátnu advokátsku skúšku.

7 Kde mám podať návrh na začatie konania: v podateľni, v kancelárii alebo na inom mieste?

Žalobu možno zaslať príslušnému súdu poštou alebo doručiť priamo do podateľne. Pozri aj odpoveď č. 8.

8 V akom jazyku môžem podať návrh? Môžem podať návrh ústne alebo ho musím podať v písomnej forme? Môžem poslať návrh faxom alebo elektronickou poštou?

Úradným jazykom súdov v Slovinsku je slovinčina. V oblastiach, v ktorých žije maďarská alebo talianska etnická menšina, sa však ako úradný jazyk okrem slovinčiny používa aj maďarčina alebo taliančina. Žaloba musí byť vyhotovená v slovinskom jazyku a podpísaná žalobcom.

Originálny podpis žalobcu znamená vlastnoručný podpis, ako aj elektronický podpis, ktorý zodpovedá vlastnoručnému podpisu.

Návrh a takisto žaloba sa musia podať v písomnej forme. Za písomný návrh sa považuje rukou napísaný alebo vytlačený návrh, ktorý je vlastnoručne podpísaný navrhovateľom (návrh vo fyzickej podobe) alebo návrh v elektronickej podobe podpísaný pomocou elektronického podpisu, ktorý zodpovedá vlastnoručnému podpisu (návrh v elektronickej podobe). Návrh vo fyzickej podobe sa podáva poštou, pomocou komunikačných technológií, doručuje sa priamo orgánu alebo ho doručuje osoba, ktorá profesionálne vykonáva podávanie návrhov. Žaloba sa môže podať aj faxom.

Zákon umožňuje podávať aj elektronické návrhy, t. j. návrhy v elektronickej podobe a podpísané elektronickým podpisom, ktorý zodpovedá vlastnoručnému podpisu. Elektronické návrhy sa podávajú do súdneho informačného systému elektronickými prostriedkami. Informačný systém automaticky potvrdí prijatie návrhu navrhovateľovi.

Bez ohľadu na existujúce právne ustanovenia (zákony a vykonávacie nariadenia), ktoré sa týkajú všetkých občianskych a obchodných konaní, možno v súčasnosti prostredníctvom internetu alebo elektronicky začať len konania uvedené na webovom sídle elektronickej justície (e‑Sodstvo): niektoré druhy vykonávacích konaní, podávanie návrhov a vydávanie rozhodnutí v konkurznom konaní a predkladanie návrhov na zápis do katastra nehnuteľností.

Na tieto účely existuje v Slovinsku webové sídlo elektronickej justície, ktoré umožňuje podávať písomné materiály v elektronickej forme: https://evlozisce.sodisce.si/esodstvo/index.html.

9 Sú nejaké osobitné tlačivá na podávanie žalôb, a ak nie, akým spôsobom musím podať návrh? Aké sú náležitosti návrhu?

V Slovinsku sa žaloba nemusí podávať na osobitnom formulári; musí však obsahovať určité zákonom vymedzené prvky, niektoré sa vzťahujú na všetky žaloby a niektoré konkrétne na predmetnú žalobu. Žaloba teda musí obsahovať: označenie súdu, mená a adresy trvalého alebo prechodného pobytu účastníkov konania, mená právnych zástupcov alebo splnomocnených zástupcov, predmet sporu a obsah vyhlásenia. Musí takisto obsahovať osobné identifikačné číslo (EMŠO) účastníka konania, ak je tento účastník konania fyzická osoba zapísaná v centrálnom registri obyvateľstva; daňové číslo v prípade, ak účastník konania nie je zapísaný v centrálnom registri obyvateľstva, ale je zapísaný v daňovom registri; alebo dátum narodenia, ak účastník konania nie je zapísaný ani v centrálnom registri obyvateľstva, ani v daňovom registri (túto informáciu získa súd z úradnej moci). Ak je účastníkom konania právnická osoba, v žalobe sa musí uviesť názov alebo obchodné meno, sídlo podniku, obchodná adresa a registračné číslo alebo daňové identifikačné číslo, ak má právnická osoba sídlo v Slovinsku. Ak je účastníkom konania živnostník (samostatne zárobkovo činná osoba, ktorá vykonáva zárobkovú činnosť v rámci organizovanej spoločnosti) alebo súkromný podnik (napr. doktor, notár, advokát, farmár alebo iná fyzická osoba, ktorá nie je živnostníkom a vykonáva povolanie), v žalobe sa musí uviesť sídlo, obchodná adresa a registračné číslo alebo daňové identifikačné číslo, ak je osoba registrovaná v Slovinsku. Žaloba musí obsahovať aj konkrétnu požiadavku s uvedením hlavného predmetu sporu a vedľajšie nároky, skutočnosti na podporu požiadaviek žalobcu, dôkazy podporujúce tieto skutočnosti a podpis žalobcu. Ak príslušnosť súdu závisí od hodnoty predmetu a predmet sporu nie je peňažnej povahy, v žalobe sa musí uviesť aj hodnota predmetu. Návrhy, ktoré sa majú doručiť protistrane sa musia podať súdu v takom množstve kópií, aké je potrebné pre súd a protistranu a v takej forme, aby ich súd mohol doručiť. Uplatňuje sa to aj na prílohy.

10 Budem musieť platiť súdne poplatky? Ak áno, kedy? Budem si musieť platiť advokáta už od začiatku?

Súdne poplatky sa musia zaplatiť pri podaní žaloby, protižaloby, návrhu na rozvod na základe vzájomnej dohody, žaloby obsahujúcej návrh na vydanie platobného rozkazu, návrhu na obnovu konania, návrhu na zabezpečenie dôkazov pred začatím občianskeho súdneho konania, návrhu na pokus o zmier, návrhu na oznámenie odvolania, odvolanie, návrhu na povolenie preskúmania a preskúmanie. Súdne poplatky sa musia uhradiť najneskôr v lehote určenej súdom v platobnom rozkaze na úhradu súdnych poplatkov.

Náklady na súdne konanie hradí neúspešný účastník konania. Sprostredkovatelia, ktorí sú advokáti, dostanú uhradenú odmenu v súdnom konaní podľa zákona o tarifných odmenách advokátov (Zakon o odvetniški tarifi). Odmeny advokátov sú celkové náklady za služby advokáta a nevyhnutné výdavky na výkon práce plus DPH, ak je advokát platcom DPH v Slovinsku. V súlade s právnymi predpismi je advokát povinný vystaviť účastníkovi konania alebo zmluvnej strane faktúru s položkami za vykonanú právnickú službu alebo potvrdenie, v ktorom sa uvádza, že advokát prijal preddavok, najneskôr do ôsmeho dňa po poskytnutí služby alebo po zaplatení preddavku. Právna služba sa považuje za poskytnutú najneskôr vtedy, keď advokát splnil všetky povinnosti upravené v mandátnej zmluve alebo rozhodnutí príslušného orgánu. Advokát môže požiadať účastníka konania, aby zaplatil preddavok za požadovanú službu a súvisiace náklady pred ukončením konania.

11 Môžem požiadať o právnu pomoc?

Účastníci konania môžu požiadať o právnu pomoc, ktorá sa im poskytne, ak spĺňajú podmienky stanovené v zákone o bezplatnej právnej pomoci (Zakon o brezplačni pravni pomoči, ZBPP). Viac informácií o tejto téme je možne nájsť v časti „Právna pomoc“.

12 Kedy sa moja žaloba úradne považuje za podanú? Dajú mi orgány vedieť, či bola alebo nebola moja záležitosť riadne podaná?

Žaloba sa považuje za podanú, ak sa doručí príslušnému súdu. Ak sa žaloba zasiela poštou alebo telegraficky, dátum odoslania sa považuje za dátum doručenia súdu, ktorému je určená. Žalobca automaticky nedostane potvrdenie, že žaloba bola podaná. Ak sa žaloba doručí do poštovej schránky súdu, za okamih doručenia súdu sa považuje čas doručenia do poštovej schránky súdu, ktorému je určená.

V zákone o elektronických návrhoch (Zakon za vloge v elektronski obliki) sa stanovuje, že elektronické návrhy sa podávajú do súdneho informačného systému elektronickými prostriedkami. V tomto prípade sa za čas doručenia návrhu súdu, ktorému je určený, považuje okamih prijatia informačným systémom. Informačný systém automaticky potvrdí prijatie návrhu navrhovateľovi.

Je potrebné zdôrazniť, že aj napriek platným právnym ustanoveniam v súčasnosti nie je možné podať žalobu elektronickými prostriedkami v občianskych a obchodných veciach s výnimkou konaní týkajúcich sa katastra nehnuteľností, konkurzných konaní a vykonávacích konaní.

13 Dostanem presné informácie o priebehu ďalších procesných úkonov (napríklad o lehote na podanie vyjadrenia k žalobe)?

Ak sú udalosti viazané na prekluzívne lehoty, súd písomne upozorní účastníka konania a priloží právne upozornenie, v ktorom vysvetlí následky pre účastníka konania, ak nedodrží pokyny súdu.

Súvisiace odkazy

http://www.dz-rs.si/wps/portal/Home/deloDZ/zakonodaja/preciscenaBesedilaZakonov

http://www.sodisce.si/

https://www.uradni-list.si/glasilo-uradni-list-rs

http://www.pisrs.si/Pis.web/

1 Musím sa bezpodmienečne obrátiť na súd alebo mám inú možnosť?

Pre odpoveď na túto otázku pozri aj časť: „Alternatívne spôsoby riešenia sporov – Slovensko“

Spory nemusia byť v každom jednom prípade riešené súdnou cestou. Strany by sa mali v prvom rade pokúsiť zmiernym spôsobom  navzájom dohodnúť a nájsť kompromis prijateľný pre obe strany. Možnosťou je tiež riešenie sporu mediáciou. Mediácia je mimosúdna činnosť, pri ktorej osoby zúčastnené na mediácii pomocou mediátora riešia spor, ktorý vznikol z ich zmluvného vzťahu alebo iného právneho vzťahu. Obrátiť sa na súd je odporúčané až po vyčerpaní všetkých alternatívnych spôsobov riešenia sporov alebo v prípadoch, kedy je cieľom presne zadefinovať právne postavenie strán, ich práva a vzájomné záväzky.

Za určitých podmienok ustanovených v zákone o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov, môže konať rozhodcovský súd. Ak ide o:

a) rozhodovanie majetkových sporov vzniknutých z tuzemských a z medzinárodných obchodnoprávnych a občianskoprávnych vzťahov, ak je miesto rozhodcovského konania v Slovenskej republike,

b) uznanie a výkon tuzemských a cudzích rozhodcovských rozhodnutí v Slovenskej republike

Ak sú určité druhy sporov, ktoré nevylučuje zo svojej pôsobnosti zákon  o rozhodcovskom konaní už predmetom konania na súde, môžu sa účastníci konania dohodnúť pred súdom alebo mimosúdne, že sa skončí v rozhodcovskom konaní. Táto dohoda musí obsahovať rozhodcovskú zmluvu. Dohoda doručená súdu má účinky späťvzatia návrhu, ako aj súhlasu odporcu s takým späťvzatím podľa Civilného sporového poriadku.

2 Je stanovená nejaká lehota, dokedy sa musím obrátiť na súd?

Podľa ustanovení Civilného sporového poriadku sa právo premlčí, ak sa nevykonalo v zákonom ustanovenej dobe. Lehoty na podanie návrhu sa líšia v závislosti od prípadu.

Premlčacie doby  ustanovuje zákon. Všeobecná premlčacia doba je však trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

3 Mám sa obrátiť na súd v tomto členskom štáte?

Pozri časť: „Na ktorom súde môžem podať žalobu? – Slovensko”

Právomoc súdov prejednať určitú vec stanovujú právne predpisy Európskej únie – nariadenia, medzinárodné mnohostranné a dvojstranné zmluvy a v prípade ich absencie vnútroštátne kolízne normy.

Pravidlá upravujúce právomoc slovenských súdov stanovuje na vnútroštátnej úrovni Zákon č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom. Základné pravidlo hovorí, že právomoc slovenských súdov je daná, ak osoba, proti ktorej smeruje návrh (žaloba), má na území Slovenskej republiky bydlisko alebo sídlo a ak ide o majetkové práva, ak tu má majetok. Ďalšie ustanovenia špecifikujú podmienky, za ktorých majú slovenské súdy právomoc. V zmluvných vzťahoch si účastníci môžu založiť právomoc dohodou. V niektorých prípadoch majú slovenské súdy výlučnú právomoc, napr. v konaní, ktorého predmetom sú vecné práva k nehnuteľnosti, nájom nehnuteľnosti, ak je nehnuteľnosť na území Slovenskej republiky alebo v konaní, týkajúcom sa registrácie alebo platnosti patentov, ochranných známok, dizajnov a iných práv.

4 Ak áno, na ktorý súd v tomto členskom štáte sa mám obrátiť vzhľadom na moje bydlisko a bydlisko odporcu alebo vzhľadom na iné aspekty môjho prípadu?

Pozri časť: „Na ktorom súde môžem podať žalobu? – Slovensko”

Podľa Civilného sporového poriadku je na konanie príslušný všeobecný súd účastníka, proti ktorému návrhu smeruje (odporca), ak nie je ustanovené inak. Všeobecným súdom občana je súd, v obvode ktorého má občan bydlisko, a ak nemá bydlisko, súd, v obvode ktorého sa zdržuje. Všeobecným súdom právnickej osoby je súd, v obvode ktorého má právnická osoba adresu sídla a pri zahraničnej právnickej osobe je to súdu, v obvode ktorého je umiestnená jeho organizačná zložka. Všeobecným súdom štátu je súd, v obvode ktorého nastala skutočnosť, ktorá zakladá uplatnené právo. Všeobecným súdom v obchodných veciach je súd, v ktorého obvode má odporca svoje sídlo, a ak nemá svoje sídlo, súd, v ktorého obvode má miesto podnikania. Ak odporca nemá ani miesto podnikania, je všeobecným súdom súd, v ktorého obvode má odporca svoje bydlisko.

5 Na ktorý súd v tomto členskom štáte sa mám obrátiť vzhľadom na predmet žaloby a výšku hodnoty sporu?

Pozri časť: „Na ktorom súde môžem podať žalobu? – Slovensko”

Základné pravidlo pre určovanie vecnej príslušnosti súdu obsahuje ustanovenie § 12 Civilného sporového poriadku. Na konanie v prvom stupni sú zásadne príslušné okresné súdy. Krajské súdy rozhodujú ako súdy prvého stupňa iba v osobitných prípadoch, ako napr. v sporoch týkajúcich sa cudzieho štátu alebo osôb požívajúcich diplomatické imunity a výsady, ak tieto spory patria do právomoci súdov Slovenskej republiky. Zákon č. 371/2004 Z. z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky upravil príslušnosť registrových súdov, konkurzných súdov a vyrovnacích súdov, zmenkových a šekových súdov, súdov vo veciach ochrany práv k predmetom priemyselného vlastníctva a ochrany nekalej súťaže, súdu na konanie vo veciach burzových obchodov, súdu s agendou starostlivosti o maloletých a súdu s agendou právnej pomoci v materiálnej núdzi.

Výška hodnoty sporu v Slovenskej republike nemá vplyv na to, ktorý súd je príslušný vo veci rozhodnúť.

6 Môžem žalobu podať sám alebo to musím urobiť cez sprostredkovateľa, napríklad cez advokáta?

Pri občianskoprávnych konaniach v Slovenskej republike nie je všeobecne povinné zastupovanie právnym zástupcom.

Obligatórne zastúpenie advokátom určuje zákon vo vybraných druhoch konaní napr. v konkurzných veciach, ochrany hospodárskej súťaže, nekalého súťažného konania, práv duševného vlastníctva a v dovolacom konaní (§ 420 Civilného sporového poriadku).

7 Kde mám podať návrh na začatie konania: v podateľni, v kancelárii alebo na inom mieste?

V súlade s ustanovením § 125 Civilného sporového poriadku možno podanie urobiť len písomne a to v listinnej alebo elektronickej podobe. Podanie v elektronickej podobe treba dodatočne doručiť do 10 dní, inak sa na podanie neprihliada. Podanie v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov.

8 V akom jazyku môžem podať návrh? Môžem podať návrh ústne alebo ho musím podať v písomnej forme? Môžem poslať návrh faxom alebo elektronickou poštou?

Keďže účastníci majú v občianskom súdnom konaní rovnaké postavenie, návrh nemusí byť podaný v slovenčine. Účastníci majú právo konať pred súdom vo svojej materčine alebo v jazyku, ktorému rozumejú. Súd je povinný zabezpečiť im rovnaké možnosti na uplatnenie ich práv, teda aj preklad a tlmočenie. Podanie možno urobiť písomne a to v listinnej alebo elektronickej podobe.

9 Sú nejaké osobitné tlačivá na podávanie žalôb, a ak nie, akým spôsobom musím podať návrh? Aké sú náležitosti návrhu?

Na podanie žaloby (návrhu na začatie konania) neexistujú žiadne predpísané formuláre.

Všeobecné náležitosti návrhu stanovuje § 127 Civilného sporového poriadku. Z návrhu musí byť zjavné, ktorému súdu je určený, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísaný. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. Ak ide o prebiehajúce konanie tak náležitosťou jej uvedenie spisovej značky tohto konania.

Návrh má okrem všeobecných náležitostí obsahovať meno, priezvisko, prípadne aj dátum narodenia a telefonický kontakt, bydlisko účastníkov, prípadne ich zástupcov, údaj o štátnom občianstve, pravdivé opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov, ktorých sa navrhovateľ dovoláva, a musí byť z neho zrejmé, čoho sa navrhovateľ domáha. Ak je účastníkom právnická osoba, návrh musí obsahovať názov alebo obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo, ak je pridelené. Ak je účastníkom zahraničná osoba, k návrhu musí byť pripojený výpis z registra alebo z inej evidencie, do ktorej je zahraničná osoba zapísaná. Ak je účastníkom fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, návrh musí obsahovať obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo, ak je pridelené. Ak je účastníkom štát, návrh musí obsahovať označenie štátu a označenie príslušného štátneho orgánu, ktorý bude za štát konať.

Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky s cieľom spružniť súdne konanie a pomôcť účastníkom konania má na svojom webovom sídle zverejnené vzory (formuláre) vybraných návrhov na začatie konania. Priamo z portálu je možné stiahnuť vzor  a vypísať ho. Formulár navrhovateľa presne naviguje medzi položkami, ktoré treba vyplniť. Vyplnený formulár je možné odoslať nepodpísaný alebo podpísaný kvalifikovaným elektronickým podpisom s použitím kvalifikovaného certifikátu. V prípade, že žalujúci odošle podanie bez kvalifikovaného elektronického podpisu je povinný odoslané podanie doplniť aj v listinnej podobe.

10 Budem musieť platiť súdne poplatky? Ak áno, kedy? Budem si musieť platiť advokáta už od začiatku?

Podanie návrhu podlieha zaplateniu súdneho poplatku. Súdny poplatok musí zaplatiť účastník, ktorý podáva návrh (navrhovateľ/žalobca), ak nebol na žiadosť oslobodený od súdnych poplatkov alebo ak nie je oslobodený od ich platenia zo zákona. Výšku poplatku stanovuje sadzobník súdnych poplatkov, ktorý je prílohou Zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov. Sadzba poplatku je uvedená v sadzobníku percentom zo základu poplatku alebo pevnou sumou. Súdny poplatok je splatný podaním návrhu.  Ak nebol zaplatený poplatok splatný podaním návrhu na začatie konania, súd vyzve poplatníka, aby poplatok zaplatil v lehote, ktorú určí spravidla v lehote desiatich dní od doručenia výzvy; ak aj napriek výzve poplatok nebol zaplatený v lehote, súd konanie zastaví. O následkoch nezaplatenia poplatku musí byť poplatník vo výzve poučený.

Pri občianskoprávnych konaniach v Slovenskej republike nie je všeobecne povinné zastupovanie právnym zástupcom.

11 Môžem požiadať o právnu pomoc?

Pozri časť: „Právna pomoc – Slovensko“.

12 Kedy sa moja žaloba úradne považuje za podanú? Dajú mi orgány vedieť, či bola alebo nebola moja záležitosť riadne podaná?

Návrh sa považuje za podaný ku dňu, kedy bol doručený súdu. Súd navrhovateľovi poskytne potvrdenie, že návrh bol podaný a zaznamenaný v súdnom registri.

13 Dostanem presné informácie o priebehu ďalších procesných úkonov (napríklad o lehote na podanie vyjadrenia k žalobe)?

Súd vyzve účastníka, aby nesprávne, neúplné alebo nezrozumiteľné podanie doplnil alebo opravil v lehote, ktorú určí, ktorá nemôže byť kratšia ako desať dní. Na iné podanie, ktoré podľa svojho obsahu nespĺňa náležitosti návrhu na začatie konania, ak nie je riadne opravené alebo doplnené, súd neprihliada.

Účastníci a ich zástupcovia majú právo nazerať do súdneho spisu a robiť si z neho výpisy, odpisy a fotokópie alebo požiadať súd o vyhotovenie fotokópií za úhradu vecných nákladov.

V rámci prípravy pojednávania súd doručí návrh na začatie konania (žalobu) odporcovi (žalovanému) spolu s rovnopisom a prílohami návrhu do vlastných rúk a účastníkov poučí. Vyjadrenie odporcu súd bezodkladne odošle navrhovateľovi. Ak to povaha veci alebo okolnosti prípadu vyžadujú, môže súd uložiť odporcovi uznesením, aby sa k veci písomne vyjadril a v prípade, že uplatnený nárok v celom rozsahu neuzná, uviedol vo vyjadrení rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojil listiny, na ktoré sa odvoláva, a označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Na podanie vyjadrenia určí súd lehotu.

Ak Civilný sporový poriadok alebo osobitný predpis neustanovuje inak, súd nariadi na prejednanie veci samej pojednávanie, na ktoré predvolá účastníkov a všetkých, ktorých prítomnosť je potrebná.

1 Musím sa bezpodmienečne obrátiť na súd alebo mám inú možnosť?

Alternatívny postup môže byť niekedy lepšou voľbou. Pozrite si časti „Mediácia v členských štátoch“ a „Mediácia v členských štátoch – Fínsko“.

2 Je stanovená nejaká lehota, dokedy sa musím obrátiť na súd?

Pri rôznych druhoch žalôb sa uplatňujú rôzne lehoty. Viac informácií o lehotách vám poskytne advokát alebo úrad pre právnu pomoc (oikeusaputoimisto).

3 Mám sa obrátiť na súd v tomto členskom štáte?

Pozrite si časť „Príslušnosť – Fínsko“.

4 Ak áno, na ktorý súd v tomto členskom štáte sa mám obrátiť vzhľadom na moje bydlisko a bydlisko odporcu alebo vzhľadom na iné aspekty môjho prípadu?

Pozrite si časť „Príslušnosť – Fínsko“.

5 Na ktorý súd v tomto členskom štáte sa mám obrátiť vzhľadom na predmet žaloby a výšku hodnoty sporu?

Pozrite si časť „Príslušnosť – Fínsko“.

6 Môžem žalobu podať sám alebo to musím urobiť cez sprostredkovateľa, napríklad cez advokáta?

Súkromné osoby môžu podať akúkoľvek občianskoprávnu žalobu na súd bez využitia právneho poradcu. V zložitých prípadoch môže byť výhodné využiť služby advokáta.

7 Kde mám podať návrh na začatie konania: v podateľni, v kancelárii alebo na inom mieste?

Ako prvé kontaktné miesta fungujú podateľne súdov.

8 V akom jazyku môžem podať návrh? Môžem podať návrh ústne alebo ho musím podať v písomnej forme? Môžem poslať návrh faxom alebo elektronickou poštou?

Konania na fínskych súdoch sa vedú vo fínčine alebo švédčine. Návrhy (návrhy na vydanie predvolania) sa vždy musia podať v písomnej forme a zvyčajne vo fínčine. Na Alandách sa musí používať švédčina. Štátni príslušníci Fínska, Islandu, Nórska, Švédska a Dánska môžu v prípade potreby použiť vlastný jazyk. Návrhy možno podávať faxom alebo e-mailom. Pre niektoré druhy konaní je k dispozícii automatické spracovanie. Pozrite si časť „Automatické spracovanie – Fínsko“.

9 Sú nejaké osobitné tlačivá na podávanie žalôb, a ak nie, akým spôsobom musím podať návrh? Aké sú náležitosti návrhu?

Neexistujú žiadne osobitné formuláre. V návrhu na priznanie nároku musí byť jasne uvedený predmet a odôvodnenie návrhu. Spravidla je k návrhu potrebné priložiť všetky zmluvy, záväzky alebo iné písomné dôkazy, o ktoré sa chcete opierať.

10 Budem musieť platiť súdne poplatky? Ak áno, kedy? Budem si musieť platiť advokáta už od začiatku?

Po skončení konania súd vyúčtuje poplatok za spracovanie prípadu. Výška poplatku závisí od fázy konania, v ktorej sa vec vyriešila. Niektoré veci možno vyriešiť len na základe písomných dôkazov. Vo väčšine prípadov sa však rozhoduje až po pojednávaní. Ďalšie informácie nájdete na webovej stránke https://oikeus.fi/tuomioistuimet/en/index/asiointijajulkisuus/maksut/oikeudenkayntimaksutyleisissatuomioistuimissa.html

Odmeny advokátov a ich splatnosť závisia od zmluvy, neupravujú ich teda žiadne osobitné pravidlá.

11 Môžem požiadať o právnu pomoc?

Nárok na bezplatnú právnu pomoc závisí od výšky príjmu. Bezplatná právna pomoc sa neposkytuje v prípade drobných sporov. Ďalšie informácie nájdete na webovej stránke https://oikeus.fi/oikeusapu/en/index.html.

12 Kedy sa moja žaloba úradne považuje za podanú? Dajú mi orgány vedieť, či bola alebo nebola moja záležitosť riadne podaná?

Dátum začatia konania je deň, keď súd dostane váš návrh na predvolanie. Súd môže na požiadanie zaslať potvrdenie o prijatí. Súd neposkytuje potvrdenie o tom, či bola daná vec správne predložená.

13 Dostanem presné informácie o priebehu ďalších procesných úkonov (napríklad o lehote na podanie vyjadrenia k žalobe)?

Súd bude účastníkov konania informovať o priebehu konania a poskytne im približný časový plán ďalších úkonov. Môžete sa takisto obrátiť na súd a informovať sa o stave konania.

1 Musím sa bezpodmienečne obrátiť na súd alebo mám inú možnosť?

Lepšie bude využiť systémy alternatívneho riešenia sporov, ako napríklad mediáciu.

2 Je stanovená nejaká lehota, dokedy sa musím obrátiť na súd?

V niektorých prípadoch existujú ustanovenia napríklad o tom, že vec sa musí predložiť v určitej lehote, inak môže byť na vymáhanie zaplatenia dlhu neskoro. Lehota na predloženie veci súdu sa líši v závislosti od typu predmetnej veci. Otázky týkajúce sa lehoty na predloženie veci môže zodpovedať napríklad právny poradca alebo poradca pre spotrebiteľské záležitosti.

3 Mám sa obrátiť na súd v tomto členskom štáte?

Informácie o právomoci súdov sa nachádzajú tu.

4 Ak áno, na ktorý súd v tomto členskom štáte sa mám obrátiť vzhľadom na moje bydlisko a bydlisko odporcu alebo vzhľadom na iné aspekty môjho prípadu?

Aby sa stanovilo miesto na predloženie veci môže mať význam miesto vášho pobytu, miesto pobytu odporcu, ako aj ďalšie faktory. Ďalšie informácie môžete nájsť tu.

5 Na ktorý súd v tomto členskom štáte sa mám obrátiť vzhľadom na predmet žaloby a výšku hodnoty sporu?

Pri určovaní typu súdu, ktorému sa má vec predložiť, môže byť dôležitá povaha veci, sporná suma a ďalšie okolnosti. Ďalšie informácie môžete nájsť tu.

6 Môžem žalobu podať sám alebo to musím urobiť cez sprostredkovateľa, napríklad cez advokáta?

Jednotlivci môžu súdu vec predložiť z vlastnej iniciatívy. Nie je potrebné nechať sa zastupovať alebo nájsť si vo Švédsku advokáta. Neexistuje teda žiadny monopol advokátov, v zmysle ktorého by musel byť zákonný zástupca alebo poradca advokát.

Zjednodušene povedané, vec teda môže predložiť aj jednotlivec bez vymenovania advokáta.

7 Kde mám podať návrh na začatie konania: v podateľni, v kancelárii alebo na inom mieste?

Na súd musí byť podaná žiadosť o predvolanie. Môže sa odovzdať na podateľni súdu, vhodiť do poštovej schránky súdu alebo do jeho schránky na pošte, odovzdať súdnemu úradníkovi alebo odoslať súdu poštou.

8 V akom jazyku môžem podať návrh? Môžem podať návrh ústne alebo ho musím podať v písomnej forme? Môžem poslať návrh faxom alebo elektronickou poštou?

Vo Švédsku prebieha konanie na súde vo švédčine. Žiadosť o predvolanie musí byť preto vo švédčine. Ak bola však písomnosť predložená v inom jazyku, súd môže v niektorých prípadoch účastníkovi nariadiť, aby ju dal preložiť. V niektorých výnimočných prípadoch môže písomnosť preložiť aj súd.

Žiadosť o predvolanie musí byť predložená písomne a musí byť vlastnoručne podpísaná. Ak žiadosť nie je vlastnoručne podpísaná, ale predloží sa napríklad faxom alebo e-mailom, súd si musí vyžiadať potvrdenie žiadosti v podobe pôvodnej podpísanej písomnosti. Ak sa takéto potvrdenie nedoručí, žiadosť bude zamietnutá.

9 Sú nejaké osobitné tlačivá na podávanie žalôb, a ak nie, akým spôsobom musím podať návrh? Aké sú náležitosti návrhu?

Na predloženie veci súdu nie sú potrebné žiadne osobitné formuláre. Pre občianskoprávne veci existuje žiadosť o predvolanie, ktorú možno použiť bez ohľadu na predmetnú spornú sumu. Tento formulár je k dispozícii na webovej lokalite správy švédskych vnútroštátnych súdov (Domstolsverket) vo švédčine a angličtine.

Žiadosť o predvolanie musí obsahovať informácie o účastníkoch, stav pohľadávok, podklady pohľadávok, informácie o dôkazoch, o ktoré sa opiera, a čo sa má jednotlivými dôkazmi dokázať, ako aj informácie o okolnostiach, na základe ktorých sa určil príslušný súd na konanie vo veci.

Písomné oporné dôkazy je potrebné predložiť spolu so žiadosťou.

Ak je žiadosť neúplná, súd si musí vyžiadať doplňujúce informácie. Ak sa takéto informácie neposkytnú, žiadosť bude zamietnutá.

10 Budem musieť platiť súdne poplatky? Ak áno, kedy? Budem si musieť platiť advokáta už od začiatku?

Za žaloby v občianskoprávnych veciach musia žalobcovia zaplatiť poplatok. Tento poplatok sa platí okresnému súdu (tingsrätt) pri podaní žaloby. Poplatok je v súčasnosti 450 SEK (približne 50 EUR). Ak sa poplatok nezaplatí, súd pošle žalobcovi výzvu na splnenie platobnej povinnosti. Ak sa platba ani napriek tomu neuskutoční, žaloba bude zamietnutá.

Otázky týkajúce sa platieb na úhradu trov na advokátov riešia klient a advokát. Je to tak zvyčajne v prípade žiadostí o zálohovú platbu aj v prípade následnej fakturácie za odvedenú prácu. Na prípady, na ktoré sa vzťahuje zabezpečenie právnej pomoci, sa vzťahujú osobitné pravidlá.

11 Môžem požiadať o právnu pomoc?

Informácie môžete nájsť tu.

12 Kedy sa moja žaloba úradne považuje za podanú? Dajú mi orgány vedieť, či bola alebo nebola moja záležitosť riadne podaná?

Vo Švédsku sa vec považuje za predloženú dňom doručenia žiadosti o predvolanie na súd. Žiadosť o predvolanie sa považuje za doručenú súdu dňom doručenia písomností alebo oznámenia o zaplatenej poštovej zásielke obsahujúcej písomnosti súdu alebo riadne oprávnenému úradníkovi.

Ak sa dá predpokladať, že písomnosti alebo oznámenie o nich boli v určitý deň odovzdané na podateľni súdu alebo pridelené súdu na pošte a na ďalší pracovný deň boli doručené riadne oprávnenému úradníkovi, považujú sa za doručené v tento určitý deň.

O tom, že sa vec považuje za riadne predloženú, sa automaticky nevydáva žiadne potvrdenie. Túto informáciu však možno získať od súdu, napríklad telefonicky.

13 Dostanem presné informácie o priebehu ďalších procesných úkonov (napríklad o lehote na podanie vyjadrenia k žalobe)?

Podľa ustanovení švédskeho súdneho poriadku (rättegångsbalken) pripraví súd čo najskôr rozvrh konania vo veci. Pri niektorých veciach však príprava rozvrhu nie je potrebná. Vo väčšine prípadov nie je na prípravu rozvrhu dostatok podkladov, kým nie je doručené vyjadrenie k žalobe.

Informácie o prebiehajúcom riešení veci je vždy možné získať od súdu, napríklad telefonicky.

Odkazy

Ministerstvo spravodlivosti (Justitiedepartementet)

Správa švédskych vnútroštátnych súdov (Domstolsverket)

Švédsky daňový úrad (Riksskatteverket)

1 Musím sa bezpodmienečne obrátiť na súd alebo mám inú možnosť?

V Anglicku a vo Walese vláda má záujem na tom, aby ľudia mohli riešiť spory spôsobom, ktorý je rýchly, účinný a nákladovo efektívny a aby mali k dispozícii celý rad dostupných možností a nespoliehali sa len na súdy. Alternatívne riešenie sporov (ARS) spočíva skôr v riešení problémov a nie predpisovaní riešení a v mnohých prípadoch môže viesť ku kreatívnym a ďalekosiahlym riešeniam problémov, ktoré sa nedajú docieliť v rámci súdneho procesu.

K príkladom alternatívneho riešenia sporov patrí mediácia a arbitráž; ministerstvo spravodlivosti má tiež stránku s vyškolenými mediátormi, ktorí budú pôsobiť ako mediátor za pohyblivý paušálny poplatok. Existuje tiež bezplatná telefónna mediačná služba, ktorá sa poskytuje pri obhajobe v konaní vo veciach s nízkou hodnotou sporu, ak s tým strany sporu súhlasia. Ak by strany sporu skúsili využiť ARS a vec sa nevyrieši, nič nebráni tomu, aby riešenie prípadu pokračovalo v súdnom konaní.

Ak sa obrátite na súd, konanie sa riadi Občianskym súdnym poriadkom [Civil Procedure Rules (CPR)].

Informácie uvedené ďalej vám môžu pomôcť pri rozhodovaní o tom, ako čo najlepšie vyriešiť váš spor, získate tak aspoň všeobecnú predstavu o tom, čo sa môže stať. Nevysvetľujú všetko o pravidlách súdu, nákladoch a postupoch, ktoré môžu rôznymi spôsobmi ovplyvňovať rôzne typy nárokov. Mali by ste pamätať aj na to, že aj v prípade, keď váš prípad vyhráte, súd nemôže zaručiť, že budete môcť získať nejaké finančné prostriedky, ktoré vám dlžia.

2 Je stanovená nejaká lehota, dokedy sa musím obrátiť na súd?

Lehoty alebo premlčacie lehoty, v rámci ktorých by sa malo uskutočniť súdne konanie, existujú. Všeobecná premlčacia lehota je 6 rokov od príslušného dátumu, napríklad od dátumu porušenia zmluvy alebo vzniku škody alebo niekedy aj od zistenia nejakej škody. K ďalším premlčacím lehotám patrí 1 rok v prípade ohovárania alebo 3 roky v prípade zanedbania medicínskej starostlivosti a ujmy na zdraví. Niektoré, ale nie všetky premlčacie lehoty sú uvedené v zákone o premlčaní z roku 1980 (Limitation Act 1980). Otázku lehôt môže objasniť advokát, právny poradca alebo Poradenská kancelária pre občanov (Citizens Advice Bureau) v Spojenom kráľovstve.

3 Mám sa obrátiť na súd v tomto členskom štáte?

Vo väčšine prípadov by ste sa mali obrátiť na súd v členskom štáte, v ktorom spor vznikol. Z tohto pravidla existujú určité výnimky, ktoré závisia od predmetu sporu[1] a predovšetkým európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu na základe písomných dokumentov. Ďalšie informácie poskytne UK European Consumer Centre (Európske spotrebiteľské centrum Spojeného kráľovstva).

[1] Prípady zahŕňajúce zmluvné povinnosti, náhradu škody, spotrebiteľské a pracovné zmluvy, patenty/ochranné známky a vlastníctvo alebo prenájom nehnuteľnosti.

4 Ak áno, na ktorý súd v tomto členskom štáte sa mám obrátiť vzhľadom na moje bydlisko a bydlisko odporcu alebo vzhľadom na iné aspekty môjho prípadu?

Časť 7 CPR a sprievodné praktické pokyny môžu pomôcť pri určovaní toho, ako a kde začať konanie. Na stránke „Jurisdikcia“ (Súdna právomoc) sa poskytuje viac informácií o konkrétnom súde v Anglicku a vo Walese, na ktorom by sa mal uplatniť nárok. Podrobnosti o príslušných súdoch sú k dispozícii na webovej lokalite ministerstva spravodlivosti.

5 Na ktorý súd v tomto členskom štáte sa mám obrátiť vzhľadom na predmet žaloby a výšku hodnoty sporu?

Opäť v časti 7 a na stránke „Jurisdikcia“ (Súdna právomoc) budú poskytnuté ďalšie informácie o konkrétnom súde v Anglicku a vo Walese, na ktorom by sa mal uplatniť nárok. Podrobnosti o príslušných súdoch sú k dispozícii na webovej lokalite ministerstva spravodlivosti.

6 Môžem žalobu podať sám alebo to musím urobiť cez sprostredkovateľa, napríklad cez advokáta?

Nepožaduje sa, aby sa osoba radila s advokátom, alebo aby ju zastupoval; v jednoduchom prípade týkajúcom sa dlhu nie je potrebné, aby ste sa radili s právnym poradcom. Vo všeobecnosti platí, že ak si uplatňujete nárok na sumu nad 10 000 GBP a konkrétne, ak to zahŕňa nárok na odškodnenie („náhrada škody“), odporúča sa požiadať právneho zástupcu o radu.

Ak suma, na ktorú si uplatňujete nárok je vo výške 10 000 GBP alebo menej a je obhajovaná, môžete prizvať niekoho na súdne pojednávanie, kto bude hovoriť vo vašom mene. Tzv. „nekvalifikovaný zástupca“ môže byť manžel/-lka, príbuzný, priateľ alebo poradca.

Iné typy nárokov, napríklad nároky týkajúce sa ujmy na zdraví, môžu byť zložitejšie a vhodnejšie môže byť požiadať o odbornú pomoc a poradenstvo bez ohľadu na hodnotu vášho nároku.

Pre mnohé typy nárokov existuje „protokol pred podaním žaloby“ [1], v ktorom sú stanovené kroky, ktoré súd od vás očakáva predtým, ako podáte váš nárok. Zahŕňa také veci, akými sú napríklad napísanie správy osobe, u ktorej si uplatňujete nárok s cieľom objasniť podrobnosti vášho nároku, výmena niektorých dôkazov, ktoré umožnia preštudovať vaše zdravotné záznamy, ak si uplatňujete nárok na ujmu na zdraví a snaha dohodnúť sa na lekárskom odborníkovi, ktorého použijete.

Pamätajte na to, že váš nárok musíte tiež preukázať. Na tento účel budete potrebovať dôkazy, napríklad správu od vášho lekára alebo výpovede svedkov, ktorí videli vašu nehodu. Budete musieť tiež reálne posúdiť výšku náhrady škody, ktorú požadujete. Môžete ušetriť čas a peniaze, keď najskôr požiadate o radu právneho zástupcu o tom, či je vhodné uplatniť si nárok a ak áno, ako ho najlepšie pripraviť, aké dôkazy potrebujete a akú výšku náhrady škody máte požadovať.

Ak uplatňujete nárok v mene spoločnosti s ručením obmedzeným, môže byť potrebné, aby vás na pojednávaní zastupoval právny zástupca. Bude to závisieť od sumy, ktorú si nárokujete, a od typu pojednávania.

[1] Existuje viacero protokolov pred podaním žaloby, napríklad v prípade stavebných a technických sporov, ohovárania, riešenia sporov súvisiacich s medicínskou starostlivosťou, profesijného pochybenia a súdneho preskúmania. Kópie všetkých dokumentov sú k dispozícii na súde alebo na webovej lokalite ministerstva spravodlivosti.

7 Kde mám podať návrh na začatie konania: v podateľni, v kancelárii alebo na inom mieste?

Pravidlá týkajúce sa začatia občianskoprávneho konania sú uvedené v časti 7 Občianskeho súdneho poriadku [1], ktoré by sa mali vykladať so sprievodným usmernením ku konaniu. Základným pravidlom je, ak chýba nejaké pravidlo alebo sprievodné usmernenie ku konaniu, nárok sa môže v Anglicku a Walese predložiť na ktorékoľvek miestne pojednávacie centrum Krajského súdu (County Court hearing centre); v praxi to znamená, že len peňažné nároky v rámci Krajského súdu je potrebné predložiť online alebo poštou na Money Claims on Line (peňažné nároky online) v Salforde; Doplnkový online postup existuje tiež pre majetkové nároky.

Niektoré nároky, napríklad tie, ktoré sa predkladajú podľa zákona o spotrebiteľských úveroch [2], je potrebné predložiť na pojednávacie centrum krajského súdu, kde žalovaný býva alebo vykonáva podnikateľskú činnosť. Niektoré pojednávacie centrá (hearing centres) majú elektronické zariadenia na komunikáciu; pravidlá týkajúce sa tejto oblasti sú uvedené v časti 5 CPR a sprievodné usmernenie s osobitnými pravidlami pre vrchný súd súd. Informácie o vrchnom súde sa uvádzajú tu.

Zamestnanci súdu nemôžu poskytovať poradenstvo o platnosti nároku ani o vhodnosti vášho zvoleného postupu. Poradenstvo môžete získať od vašej poradenskej kancelárie pre občanov alebo z právneho centra.

[1]Op cit

[2] CPR PD 7B5

8 V akom jazyku môžem podať návrh? Môžem podať návrh ústne alebo ho musím podať v písomnej forme? Môžem poslať návrh faxom alebo elektronickou poštou?

Nároky by sa mali vyplniť písomne v angličtine, aj keď osoby hovoriace walesky môžu vo waleštine. Ako už bolo uvedené, existuje možnosť elektronickej komunikácie so súdmi na účely predkladania nárokov, ako aj návrhov na vydanie predbežného opatrenia a tiež na všeobecnú komunikáciu so súdom. Usmernenie pre túto možnosť sa nachádza tu.

9 Sú nejaké osobitné tlačivá na podávanie žalôb, a ak nie, akým spôsobom musím podať návrh? Aké sú náležitosti návrhu?

Vo všeobecnosti na to, aby ste si mohli začať uplatňovať nárok musíte vyplniť formulár N1; existujú aj iné formuláre pre osobitné záležitosti, napríklad majetok. Formulár N1 obsahuje pokyny pre navrhovateľa. Pomôcť vám môže Poradenská kancelária pre občanov. V poznámkach k usmerneniu sa uvádzajú podrobné informácie, ktoré by mali byť zahrnuté vo vašom nároku. Pri odosielaní pošty by ste mali urobiť jednu kópiu pre seba, jednu pre súd a jednu pre každého žalovaného, u ktorého si uplatňujete nárok. Súd žalovaným doručí kópiu v zapečatenej zásielke.

Existujú mnohé ďalšie formuláre, ktoré sa používajú v iných typoch konania alebo v neskorších štádiách uplatňovania nároku. Tieto sú tiež k dispozícii na súde alebo na webovej stránke ministerstva spravodlivosti.

10 Budem musieť platiť súdne poplatky? Ak áno, kedy? Budem si musieť platiť advokáta už od začiatku?

Zvyčajne budete musieť zaplatiť poplatok, aby ste si mohli začať s uplatňovaním vášho nároku. Výška poplatku bude závisieť od sumy, ktorú si nárokujete. Ak žalovaný nezaplatí po vynesení rozsudku alebo tvrdí, že nedlží peniaze a váš nárok pokračuje ako „obhajovaný“ (sporný) prípad, budete pravdepodobne musieť zaplatiť ďalšie poplatky. Ak vyhráte váš prípad, poplatky sa pripočítajú k sume, ktorú vám žalovaný dlží. Môže vám byť umožnená kompenzácia určitých nákladov za stratený čas v práci, aj keď to nebude nevyhnutne zahŕňať celkový čas, ktorý ste stratili.

Za určitých okolností, napríklad ak poberáte podporu príjmu, môžete požiadať o oslobodenie od platenia poplatkov. Podrobné informácie o súdnych poplatkoch sa uvádzajú v informačnom materiáli na webovej lokalite ministerstva spravodlivosti. Uvádzajú sa tu aj informácie o tom, kedy sa nemusí zaplatiť poplatok.

Môžu byť potrebné ďalšie výdavky. Ak žalovaný popiera váš nárok, môžete potrebovať pomoc svedkov, aby vypovedali na súde, čo sa stalo. Možno budete musieť zaplatiť ich cestovné náklady na súd a zo súdu a sumu, ktorú by za tento deň zarobili. Ak však vyhráte, súd môže nariadiť žalovanému, aby tieto výdavky zaplatil.

Možno budete potrebovať správu od experta, napr. lekára, mechanika alebo znalca. Možno bude potrebné, aby ste požiadali tohto experta, aby sa dostavil na súdne pojednávanie a poskytol dôkazy vo váš prospech. Budete musieť zaplatiť náklady a poplatky expertov, ale opäť, ak vyhráte, súd môže nariadiť žalovanému, aby ich uhradil.

Ak si uplatňujete nárok na pevne stanovenú sumu („konkrétna suma“) a žalovaný je osobou, ktorá popiera váš nárok, váš nárok môže byť presunutý na miestny súd žalovaného. Môže to znamenať, že budete musieť precestovať určitú vzdialenosť na každé pojednávanie, ktoré sa uskutoční. Ak vyhráte prípad, môžete si uplatniť svoje cestovné náklady a časť vašich ušlých príjmov.

Sumy, ktoré si možno nárokovať za náklady na svedka, experta a právne poradenstvo, sú obmedzené na konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu.

Ak angličtina nie je vaším prvým jazykom a potrebujete tlmočníka, súd vám nebude môcť pomôcť pri hľadaní tlmočníka. Poplatky, ktoré si tlmočník účtuje, si tiež budete musieť zaplatiť sami.

Poplatky za advokátov sú obvykle splatné po ukončení konania vo veci. Ak vyhráte váš prípad, súd môže žalovanému uložiť povinnosť uhradiť niektoré alebo všetky vaše poplatky za advokáta. Ak však máte právneho zástupcu a hodnota vašej pohľadávky je nižšia než 5 000 GBP, spravidla budete musieť zaplatiť za jeho pomoc vy, a to aj v prípade, keď váš prípad vyhráte. Mali by ste tiež pamätať na to, že aj keď súd môže vyniesť rozsudok vo váš prospech (to znamená nariadiť žalovanému, aby vám zaplatil), súd nepodnikne automaticky kroky na zabezpečenie zaplatenia peňazí. Ak žalovaný nezaplatí, budete musieť požiadať súd, aby prijal opatrenie (nazývané „vykonanie vášho rozsudku“), za ktoré budete musieť zaplatiť ďalší poplatok. Viac informácií o vykonávaní rozsudkov sa uvádza vo viacerých informačných materiáloch.

11 Môžem požiadať o právnu pomoc?

V niektorých občianskoprávnych veciach existujú rôzne druhy financovania právnej pomoci v obmedzenej výške. Druh financovania a oprávnenosť na jeho získanie závisí od viacerých faktorov vrátane typu súdneho konania a príjmov žiadateľa. Ďalšie informácie o právnej pomoci sú k dispozícii na tejto webovej stránke.

12 Kedy sa moja žaloba úradne považuje za podanú? Dajú mi orgány vedieť, či bola alebo nebola moja záležitosť riadne podaná?

Dátum začiatku konania je deň, keď súd vystaví formulár na uplatnenie nároku. Dátum vydania je zaznamenaný pečiatkou s dátumom na súde buď vo formulári na uplatnenie pohľadávky, ktorý sa nachádza v súdnom spise, alebo v liste, ktorý bol pripojený k formuláru návrhu na uplatnenie pohľadávky, keď ho súd prijal. Ak vo formulári návrhu na uplatnenie pohľadávky chýbajú akékoľvek potrebné informácie alebo obsahuje zjavné chyby, súd konanie na uplatnenie nároku nezačne a formulár vám vráti. Ak podáte návrh na uplatnenie nároku, súd vám pošle oznámenie o začatí, v ktorom sú uvedené podrobné údaje o dátume, kedy bol návrh na uplatnenie nároku poslaný žalovanému.

13 Dostanem presné informácie o priebehu ďalších procesných úkonov (napríklad o lehote na podanie vyjadrenia k žalobe)?

Áno.

Po vydaní nároku a doručení žalovaným spolu s formulárom návrhu N1 a podpornými dokumentmi majú žalovaní 14 dní na to, aby predložili obhajobu a/alebo namietali právomoc súdu. Po predložení obhajoby súd vydá predbežné pridelenie na konanie a dotazník týkajúci sa pokynov (Directions Questionnaire), ktorý je potrebné odoslať späť v stanovenej lehote. Po doručení dotazníka týkajúceho sa pokynov sa vec postúpi zodpovedajúcemu súdu; spravidla to býva miestne pojednávacie centrum krajského súdu žalovaného. Súd zabezpečí, aby strany sporu boli informované o všetkých dátumoch, do ktorých sa majú záležitosti dokončiť.

Súvisiace odkazy

Dôležité odkazy boli uvedené v predchádzajúcich odpovediach. Nasledovné odkazy sú na všeobecnejšie použitie:

Ministerstvo spravodlivosti

Právna pomoc

Komisia pre právne služby

Advokátska komora Anglicka a Walesu

Právnická spoločnosť Anglicka a Walesu

Poradenská služba pre občanov

1 Musím sa bezpodmienečne obrátiť na súd alebo mám inú možnosť?

V nasledovných odsekoch sa uvádza všeobecný prehľad opatrení v Severnom Írsku v súvislosti so začatím konania. Tieto opatrenia však nie sú myslené ako všeobecné právne vyhlásenie a nemali by sa za také ani považovať. Podrobné postupy sú stanovené v súdnom poriadku a bolo by vhodné oboznámiť sa s týmto poriadkom, ak je to možné.

Málo ľudí sa ponáhľa s nadšením na súd a väčšina si želá nájsť možnosti urovnania sporu zmierom. Toto sa dá vyriešiť neformálne bez právnej podpory (napr. prostredníctvom stretnutia, výmeny listov alebo telefonického hovoru) alebo formálnejšie s pomocou právnych zástupcov alebo mediátorov. Uvažovať o súde by sa malo len v prípade, ak by dohodnutý zmier nebol braný do úvahy.

Ďalšie informácie o alternatívnych riešeniach mimo súdu v Severnom Írsku sa uvádzajú na webovej lokalite Právneho centra (Severné Írsko).

Ak je súdne konanie potrebné, budete musieť zistiť príslušné miesto pre váš prípad. Ak je váš nárok občianskoprávneho charakteru, môže byť zo zákona podaný na vrchný súd (High Court). Väčšinou prípadov sa však zaoberá krajský súd (County Court), ktorý má v súčasnosti všeobecnú právomoc riešiť finančné veci do 30 000 GBP. Severné Írsko je rozdelené do obvodov správneho súdu a Príručka správneho súdu vám môže pomôcť pri rozhodovaní o príslušnom mieste konania. Hlavnou zásadou je, že konanie by sa malo vo všeobecnosti začať v obvode správneho súdu, v ktorom žalovaná strana býva alebo podniká (aj keď teoreticky sa konanie môže začať v ktoromkoľvek obvode).

Príručka správneho súdu je k dispozícii na stiahnutie z webovej lokality Súdnej služby Severného Írska (NICTS). Môžete sa však v prípade akýchkoľvek všeobecných otázok obrátiť na komunikačný tím Súdnej služby Severného Írska (Northern Ireland Courts and Tribunals Service Team) (+ 44 300 200 7812).

2 Je stanovená nejaká lehota, dokedy sa musím obrátiť na súd?

Pozri informačný prehľad o procesných lehotách.

3 Mám sa obrátiť na súd v tomto členskom štáte?

Pozri odpoveď v bode 1 a informačný materiál o jurisdikcii (súdna právomoc).

4 Ak áno, na ktorý súd v tomto členskom štáte sa mám obrátiť vzhľadom na moje bydlisko a bydlisko odporcu alebo vzhľadom na iné aspekty môjho prípadu?

Pozri odpoveď v bode 1 a informačný materiál o jurisdikcii (súdna právomoc).

5 Na ktorý súd v tomto členskom štáte sa mám obrátiť vzhľadom na predmet žaloby a výšku hodnoty sporu?

Pozri odpoveď v bode 1 a informačný materiál o jurisdikcii (súdna právomoc).

6 Môžem žalobu podať sám alebo to musím urobiť cez sprostredkovateľa, napríklad cez advokáta?

Vo všeobecnosti sa osoba môže slobodne rozhodnúť, či bude postupovať v konaní, alebo sa v ňom bude obhajovať samostatne alebo prostredníctvom právneho zástupcu. Existujú tu však určité výnimky, napr. na vrchnom súde zákonný zástupca alebo procesný zástupca osoby nespôsobilej na právne úkony (napr. mladšia ako 18 rokov) musí konať prostredníctvom právneho zástupcu. Právnická osoba tiež musí konať prostredníctvom právneho zástupcu okrem prípadov, keď súd povolí riaditeľovi zastupovať spoločnosť.

Na dostavenie sa na súd namiesto osoby alebo v jej mene sa môže vyžadovať povolenie súdu.

Na úrovni vrchného súdu a krajského súdu môže osobu, ktorá nie je zastupovaná, sprevádzať priateľ, ktorý môže poradiť a robiť poznámky. Súdy však môžu stanoviť podmienky/obmedzenia, aby sa zabezpečil náležitý postup vo veci.

Advokáti, právnici, právni zástupcovia atď. pôsobiaci v rámci Európskej únie môžu konať spoločne s miestnymi právnikmi.

Vrchný súd sa zaoberá komplexnejšími prípadmi a osoby bez zastúpenia sú skôr výnimkou ako pravidlom. Platí to aj na krajskom súde. Právne zastúpenie býva však menej bežné vo veciach s nízkou hodnotou sporu. Je to pravdepodobne preto, lebo tieto veci sú predmetom rozhodcovského konania a súdne opatrenia sú menej formálne. Nepredpokladá sa však, že hodnota sporu je dobrým znakom toho, či bude potrebné právne zastúpenie. V niektorých prípadoch môžu nároky v rámci vecí s nízkou hodnotou predstavovať zložité otázky týkajúce sa zodpovednosti alebo spoluzavinenia. Toto je jeden z dôvodov, prečo sú nároky týkajúce sa ujmy na zdraví vylúčené z právomoci v oblasti vecí s nízkou hodnotou sporu v Severnom Írsku.

Ak si neželáte najať právnika, môžete požiadať o radu alebo pomoc dobrovoľnícky sektor (napr. Poradenská kancelária pre občanov) alebo štatutárny orgán (napr. Spotrebiteľská rada Severného Írska).

7 Kde mám podať návrh na začatie konania: v podateľni, v kancelárii alebo na inom mieste?

Vo všeobecnosti by sa návrh na začatie konania s príslušnými dokumentmi, ako aj s požadovaným poplatkom mal podať na príslušnom súde. Kancelárie súdov sú zvyčajne otvorené od 10.00 do 16.30 hod.

Zamestnanci súdu môžu poskytnúť všeobecnú pomoc a informácie o procesoch, nemôžu však poskytovať právne poradenstvo alebo odporučiť právnych zástupcov.

Advokátska komora Severného Írska má zoznam miestnych právnych zástupcov a Advokátska komora môže pomôcť nájsť miestnych advokátov.

8 V akom jazyku môžem podať návrh? Môžem podať návrh ústne alebo ho musím podať v písomnej forme? Môžem poslať návrh faxom alebo elektronickou poštou?

Väčšina návrhov sa podáva prostredníctvom písomného dokumentu, ktorý musí byť v anglickom jazyku. V priebehu konania však možno predkladať ústne návrhy.

Dokumenty sa zvyčajne odovzdávajú alebo posielajú do príslušnej kancelárie súdu, ktorá ich spracuje. Po ich spracovaní sa však doručujú v súlade so súdnym poriadkom. V závislosti od dokumentu to môže byť e-mailom, faxom, poštou alebo osobným doručením.

Ak sú potrební tlmočníci alebo preklad dokumentov, znášať náklady budú spravidla musieť strany sporu a nie súd.

9 Sú nejaké osobitné tlačivá na podávanie žalôb, a ak nie, akým spôsobom musím podať návrh? Aké sú náležitosti návrhu?

V pravidlách súdu je predpísaný celý rad dokumentov na použitie v rôznych konaniach.

Na vrchnom súde sa väčšina konaní (napr. nárok na náhradu škody za ujmu na zdraví alebo smrť, podvod, škody na majetku atď.) začína na základe súdneho predvolania, ktoré vydáva kancelária „Front of House Office“ v mene „Central Office“ a „Chancery Office“. Jedno predvolanie je opatrené kolkom a zapečatené a kancelária toto predvolanie si uchováva a vráti jeden zapečatený a opečiatkovaný originál spolu s požadovaným počtom zapečatených kópií predvolania.

Predvolanie možno všeobecne potvrdiť (s krátkym vyhlásením o charaktere nároku a požadovaného prostriedku nápravy) alebo špeciálne potvrdiť (s úplným vyhlásením o nároku).

Na krajskom súde sa väčšina vecí začína na základe občianskeho návrhu (civil bill). V občianskom návrhu musia byť uvedené celé mená a adresy strán sporu a príslušného oddelenia správneho súdu. Bežný občiansky návrh musí zahŕňať „21-dňové náklady“ – sú to stanovené náklady, čo znamená, ak žalovaná strana zaplatí dlh alebo náhradu škody plus 21 dňové náklady, konanie sa zastaví. Podrobné informácie týkajúce sa nároku (vrátane príslušných dátumov a miest) budú uvedené v občianskom návrhu.

Ak vo vašom prípade ide o vec s nízkou hodnotou sporu, existuje osobitný formulár, ktorý je k dispozícii na webovej stránke Súdnej služby Severného Írska.

V priebehu konania môže byť potrebné doplniť ďalšie dokumenty. Zamestnanci súdu môžu poskytnúť všeobecnú pomoc s týmito dokumentmi, ale ako už bolo uvedené, nemôžu poskytovať právne poradenstvo alebo vyhotovovať formuláre za vás.

10 Budem musieť platiť súdne poplatky? Ak áno, kedy? Budem si musieť platiť advokáta už od začiatku?

Poplatky sa platia pri vydaní predvolania, občianskeho návrhu alebo nároku v rámci vecí s nízkou hodnotou sporu a tiež v rôznych fázach súdneho konania. Príslušný formulár sa zvyčajne opečiatkuje spolu s potvrdením o zaplatení poplatku. Na úrovni krajského súdu sa toto môže vykonať v ktorejkoľvek kancelárii súdu.

Všeobecný postup je, že strana, ktorá prehrá spor, je zodpovedná za všetky náklady: svoje vlastné a protistrany. Na vrchnom súde sa náklady posudzujú na základe vykonanej práce. Na krajských súdoch existuje pohyblivý rozsah fixných nákladov, ktoré sa spájajú s hodnotou nároku. Toto pomáha pri predpovedaní pravdepodobných trov súdneho sporu, avšak v niektorých konaniach krajského súdu sudca môže voľne rozhodnúť o výške trov.

Zaplatenie trov konania spravidla možno uložiť len strane konania, alebo ich môže znášať len strana konania. V priebehu konania budete musieť znášať náklady vyplývajúce z vášho nároku (napr. výdavky na svedka, cestovné náklady, náklady na znalecké posudky). Ak však uspejete, môžete požiadať o ich vyplatenie.

Upozorňujeme, že vo veciach s nízkou hodnotou sporu sa zodpovednosť za náklady zvyčajne uloží len vtedy, ak sa preukáže, že došlo k neprimeranému správaniu jednej zo strán konania.

Úrad pre vykonávanie rozsudkov je zodpovedný za vykonávanie v občianskoprávnych konaniach týkajúcich sa vymáhania peňazí, tovaru alebo majetku v Severnom Írsku a môže prispieť k zabezpečeniu akýchkoľvek platieb, ktoré vám majú byť uhradené, ak vyhráte váš prípad a druhá strana nezaplatí v primeranej lehote. Za využívanie služieb Úradu pre výkon rozsudkov sa platia poplatky. Viac informácií o Úrade pre výkon rozsudkov sa uvádza na webovej lokalite Súdnej služby Severného Írska a v informačnom prehľade o postupoch vykonávania rozsudku.

Poplatky pre advokátov sa dohadujú medzi advokátom a klientom. Niekedy sa môžu vyžadovať platby uhrádzané postupne. V iných prípadoch sa poplatky môžu zaplatiť v plnej výške na konci konania.

11 Môžem požiadať o právnu pomoc?

V Severnom Írsku existuje zákonný systém pre úhrady súdnych trov z verejných finančných prostriedkov (systém právnej pomoci).

Určité konania sú však vylúčené z tohto systému (napr. ohováranie) a používa sa test finančných prostriedkov a test opodstatnenosti (means and merits tests).

Osvedčenie o právnej pomoci nemožno použiť v súvislosti s nákladmi, ktoré vznikli pred jej poskytnutím.

Ďalšie informácie o systéme právnej pomoci sú k dispozícii na stránkach právnej pomoci a na webovej stránke Advokátska komora Severného Írska (Law Society of Northern Ireland).

12 Kedy sa moja žaloba úradne považuje za podanú? Dajú mi orgány vedieť, či bola alebo nebola moja záležitosť riadne podaná?

Vydanie žaloby vo veciach s nízkou hodnotou sporu, občianskeho návrhu alebo predvolania predstavuje začatie konania na účely premlčania.

Ak je v právnych predpisoch predpísaný formulár, akákoľvek odchýlka, ktorá nemá vplyv na podstatu alebo nie je zavádzajúca, nebude mať za následok neplatnosť formulára a každú chybu možno spravidla napraviť zmenou.

13 Dostanem presné informácie o priebehu ďalších procesných úkonov (napríklad o lehote na podanie vyjadrenia k žalobe)?

Na proces riešenia súdneho sporu sa vzťahujú rôzne lehoty a aj keď zamestnanci súdov môžu odpovedať na konkrétne otázky, nebudú sledovať jednotlivé fázy prípadu.

Na vrchnom súde navrhovateľ predloží obžalobu na účely súdneho konania do 6 týždňov od ukončenia výmeny vyjadrení alebo iného času, ktorý súd povolil, pričom poplatok sa platí k tomu predloženiu. Navrhovateľ musí doručiť oznámenie o predložení obžaloby ostatným stranám sporu. Osvedčenie o pripravenosti je potrebné predložiť aj v prípadoch týkajúcich sa ujmy na zdraví a zanedbania medicínskej starostlivosti pred stanovením dátumu pojednávania alebo preskúmania.

Ak súhlas s účasťou žalovaného nie je predložený a doručený, alebo ak obžalovaný nedoručí obhajobu, navrhovateľ môže zabezpečiť rozsudok prostredníctvom správneho konania (aj keď môže byť potrebné sa dostaviť pred súdneho úradníka (Master), aby mohol posúdiť náhradu škody.

Na krajskom súde navrhovateľ musí podať osvedčenie, ak obžalovaný doručil oznámenie o úmysle obhájiť sa. Ak sa osvedčenie nepredloží po 6 mesiacoch, strany sporu sa musia dostaviť pred sudcu, ktorý môže vydať pokyny pre budúci priebeh konania. Ak oznámenie o úmysle obhájiť sa nebolo doručené, navrhovateľ môže zabezpečiť rozsudok prostredníctvom správneho konania (aj keď môže byť potrebné sa dostaviť pred okresného sudcu, aby mohol posúdiť škody).

V prípade veci s nízkou hodnotou sporu sa obžalovanému pevne stanoví čas na odpoveď na uplatnenie nároku, tzv. dátum vrátenia, čo je zvyčajne 21 dní po doručení žaloby na súd. Ak žalovaný vráti „oznámenie o spore“, potom sa prípad zaeviduje pred sudcom na súdne pojednávanie. Ak oznámenie o spore nie je doručené, navrhovateľ môže zabezpečiť rozsudok prostredníctvom správneho konania (aj keď môže byť potrebné sa dostaviť pred sudcu, aby mohol posúdiť škody).

Súvisiace odkazy

Súdna služba Severného Írska

Agentúra pre právne služby v Severnom Írsku

1 Musím sa bezpodmienečne obrátiť na súd alebo mám inú možnosť?

Konanie pred súdom by malo byť krajným riešením. Najprv by ste mali zvážiť iné spôsoby urovnania záležitosti. Napríklad, ak vám niekto dlhuje peniaze, môžete napísať list osobe, ktorá je vám dlžná, v ktorom uvediete koľko vám dlhuje, za čo a aké kroky ste už podnikli na ich vymáhanie. Mohli by ste zahrnúť upozornenie, že ak osoba nezaplatí do navrhovaného dátumu, iniciujete súdne konanie. Možno budete chcieť zvážiť aj alternatívne riešenie sporov. Ďalšie informácie sa uvádzajú v informačnom materiáli o alternatívnom riešení sporov.

2 Je stanovená nejaká lehota, dokedy sa musím obrátiť na súd?

V škótskych zákonoch sú stanovené lehoty alebo premlčacie lehoty, v rámci ktorých musí byť podaná žaloba. Vymedzené sú právnymi pojmami premlčacia lehota a premlčanie. Lehoty, ktoré sa uplatňujú závisia od postavenia. U advokáta alebo v Poradenskej kancelárii pre občanov môžete zistiť, či sa na konkrétnu žalobu, ktorú by ste chceli podať, vzťahujú určité lehoty.

3 Mám sa obrátiť na súd v tomto členskom štáte?

V právnych predpisoch EÚ existujú osobitné pravidlá, ktoré určujú, v ktorom členskom štáte by sa mali uplatniť pohľadávky.

Všeobecné informácie o tom, ktoré súdy riešia aké typy prípadov v Škótsku, sa uvádzajú v informačnom materiáli: „Jurisdikcia“ (Súdna právomoc).

4 Ak áno, na ktorý súd v tomto členskom štáte sa mám obrátiť vzhľadom na moje bydlisko a bydlisko odporcu alebo vzhľadom na iné aspekty môjho prípadu?

Všeobecné informácie o tom, ktoré súdy riešia aké typy prípadov v Škótsku, sa uvádzajú v informačnom materiáli: „Jurisdikcia“ (Súdna právomoc).

5 Na ktorý súd v tomto členskom štáte sa mám obrátiť vzhľadom na predmet žaloby a výšku hodnoty sporu?

Všeobecné informácie o tom, ktoré súdy riešia aké typy prípadov v Škótsku, sa uvádzajú v informačnom materiáli: „Jurisdikcia“ (Súdna právomoc).

6 Môžem žalobu podať sám alebo to musím urobiť cez sprostredkovateľa, napríklad cez advokáta?

Neexistuje požiadavka, že osoba musí mať právne zastúpenie na škótskych občianskych súdoch.

Osoba, ktorá sa dostaví bez právneho zastúpenia, sa označuje ako „účastník konania“. Pre účastníkov konania na najvyššom civolnom súde sú k dispozícii určité konkrétne usmernenia: Guidance for party litigants (Usmernenia pre účastníkov konania)

7 Kde mám podať návrh na začatie konania: v podateľni, v kancelárii alebo na inom mieste?

Najskôr by ste sa mali obrátiť na administratívnych zamestnancov súdu. Na súd sa môžete obrátiť buď písomne, telefonicky alebo osobne. Ak napíšete, písomná alebo telefonická odpoveď sa má poskytnúť do 10 pracovných dní.

Informácie o otváracích hodinách a kontaktných údajoch sa uvádzajú na webovej lokalite Škótska súdna služba podľa miesta súdu a tribunálu.

Zamestnanci Škótskej súdnej služby, ktorí sú riadne vyškolení na poskytovanie administratívnych, technických a organizačných služieb potrebných na riadne fungovanie súdov sú k dispozícii a poskytujú tiež účinné a zdvorilé služby pre používateľov súdov. V tejto súvislosti sú na webovej lokalite Škótskej súdnej služby k dispozícii informácie o charte používateľov súdu.

Zamestnanci škótskych súdov a tribunálov nemajú právnické vzdelanie, a preto vám nemôžu poskytnúť právne poradenstvo. Ak potrebujete právne poradenstvo, Právnická spoločnosť Škótska (Law Society of Scotland) môže poskytnúť kontaktné údaje pre právnych zástupcov vo vašej oblasti a Škótska rada pre právnu pomoc môže poskytnúť informácie o oprávnenosti na právnu pomoc.

8 V akom jazyku môžem podať návrh? Môžem podať návrh ústne alebo ho musím podať v písomnej forme? Môžem poslať návrh faxom alebo elektronickou poštou?

Návrh na súdne konanie musí byť podaný v anglickom jazyku. Konanie je vedené v angličtine za pomoci tlmočníkov, ak sa požadujú. Tlmočníkov platia účastníci konania. Potrebné formuláre na podanie žaloby musia byť súdu predložené osobne alebo poslané poštou.

9 Sú nejaké osobitné tlačivá na podávanie žalôb, a ak nie, akým spôsobom musím podať návrh? Aké sú náležitosti návrhu?

Vo všeobecnosti, ak chcete podať návrh na uplatnenie pohľadávky musíte vyplniť formulár. V súdnom poriadku pre každý druh súdu sa uvádza, ktoré formuláre by sa mali použiť na účely podania žaloby na týchto súdoch.

Viac informácií o konkrétnych súdoch nájdete na webovej stránke: Škótska súdna služba.

10 Budem musieť platiť súdne poplatky? Ak áno, kedy? Budem si musieť platiť advokáta už od začiatku?

Súdne poplatky musíte spravidla zaplatiť na začiatku konania. Poplatky sa líšia v závislosti od typu podanej žaloby a od súdu, na ktorom je žaloba podaná. Poplatky sú stanovené v sekundárnych právnych predpisoch (označené sú ako príkazy na úhradu poplatkov) a pravidelne sú aktualizované prostredníctvom príkazov na zmenu poplatku. Posledné aktuálne poplatky sú uvedené na webovej lokalite Škótskej súdnej služby.

Za určitých okolností môžete mať nárok na oslobodenie od platenia súdnych poplatkov. Tieto okolnosti sú uvedené aj na webovej lokalite Škótskej súdnej služby.

Súdne konanie zahŕňa poplatky, môžu však by potrebné ďalšie výdavky. Strana, ktorá prehrá spor, bude zvyčajne povinná uhradiť súdne trovy a iné výdavky, ktoré vznikli strane, ktorá vyhrala spor, ako aj svoje vlastné náklady a výdavky. V niektorých prípadoch sudca má určitú právomoc voľne rozhodnúť o tom, koľko musí zaplatiť strana, ktorá prehrá spor. Strana, ktorá vyhrá spor, môže mať ešte povinnosť uhradiť náklady svojich vlastných svedkov alebo znalecké dôkazy.

Odmeny advokátov sa obvykle platia po ukončení prípadu. Ak váš prípad vyhráte, súd môže žalovanému nariadiť, aby zaplatil niektoré alebo všetky poplatky za vášho advokáta. Mali by ste mať na pamäti aj to, že aj keď súd môže vydať rozsudok vo váš prospech (to znamená nariadiť, aby vám žalovaný zaplatil), súd nepodnikne automaticky kroky na zabezpečenie úhrady týchto finančných prostriedkov. Ak žalovaný nezaplatí, budete musieť požiadať súd, aby prijal opatrenie (nazvané „vykonanie vášho rozsudku“), za ktorý budete musieť zaplatiť ďalší poplatok. Viac informácií o vykonávaní rozsudkov možno získať vo viacerých letákoch: Informačné materiály o vykonávaní rozsudkov

11 Môžem požiadať o právnu pomoc?

V občianskoprávnych veciach existujú rôzne typy finančných prostriedkov. Druh financovania a oprávnenosť na jeho získanie závisí od viacerých faktorov vrátane typu súdneho konania a príjmov žiadateľa. Ďalšie informácie sú k dispozícii na webovej stránke Škótskej rady pre právnu pomoc.

12 Kedy sa moja žaloba úradne považuje za podanú? Dajú mi orgány vedieť, či bola alebo nebola moja záležitosť riadne podaná?

Žaloba sa začína doručením formulára, predvolania, nariadenia predvolania alebo návrhu žalovanému od navrhovateľa. Doručenie sa zvyčajne uskutoční poštou, ale môže sa uskutočniť prostredníctvom úradníka šerifského súdu alebo súdneho doručovateľa najvyššieho civilného súdu.

Ak sa formulár, predvolanie, nariadenie predvolania alebo návrh predkladá šerifskému tajomníkovi na oprávnenie (alebo na najvyšší civilný súd, v kanceláriách súdu na potvrdenie s pečiatkou), administratívni zamestnanci skontrolujú dokument, aby sa ubezpečili, že boli poskytnuté potrebné informácie. Administratívni zamestnanci neposkytujú právne poradenstvo vo veci samej. Po začatí konania súd ešte stále môže dospieť k záveru, že žaloba nebola správne podaná.

13 Dostanem presné informácie o priebehu ďalších procesných úkonov (napríklad o lehote na podanie vyjadrenia k žalobe)?

Dokumenty doručené žalovanému poskytnú žalovanému informácie o tom, ako sa obhajovať voči žalobe, v rámci akej lehoty a kedy sa uskutoční ďalšie pojednávanie vo veci.

Škótska súdna služba sa snaží všetky pojednávania uskutočniť čo najskôr. V občianskoprávnych veciach cieľ v súvislosti s pojednávaniami o dôkazoch je do 12 týždňov odo dňa, keď súd povolil pojednávanie o dôkazoch.

Súvisiace odkazy

Škótska súdna služba

Škótska rada pre právnu pomoc

Právnická spoločnosť Škótska (právni zástupcovia vrátane právnych zástupcov s rozšírenými právami na vypočúvanie)

Advokátska komora (poradca)

1 Musím sa bezpodmienečne obrátiť na súd alebo mám inú možnosť?

Podanie nároku na súd by malo byť krajným riešením. Mali by ste najskôr zvážiť iné spôsoby urovnania tejto záležitosti. Napríklad, ak vám niekto dlhuje peniaze, môžete napísať list osobe, ktorá je vám dlžná, v ktorom uvediete koľko vám dlhuje, za čo a aké kroky ste už podnikli na ich vymáhanie. Mohli by ste zahrnúť upozornenie, že ak vám nebude zaplatené do navrhovaného dátumu, podáte nárok na súd.

Ak nemôžete vyriešiť veci iným spôsobom, môžete rozhodnúť o podaní nároku na súd. Ak sa použije obhajoba voči vášmu nároku, môže sa pokračovať jedným z troch spôsobov. Právomoc v oblasti vecí s nízkou hodnotou sporu najvyššieho súdu je systém na riešení vecí s nízkou hodnotou sporu (vo všeobecnosti 10 000 GBP alebo menej) rýchlym, lacným a jednoduchým spôsobom. V prípade nárokov vyššej hodnoty najvyšší súd má k dispozícii dva ďalšie postupy. Zrýchlené konanie (fast track) sa zvyčajne používa v prípadoch, keď je sporná suma vyššia ako 10 000 GBP, ale nie viac než 15 000 GBP, vtedy sú potrebné len obmedzené informácie obžalovanému o dokumentoch a doba potrebná na prípravu súdneho konania je maximálne 30 týždňov. Všetky ostatné prípady sú pridelené na komplexné konanie (multi track).

Väčšina „účastníkov konania“ (osoby zapojené do súdneho konania), ktoré konajú za seba sa rozhodnú podať nárok na súd s právomocou v oblasti vecí s nízkou hodnotou sporu.

Aj keď uvedené informácie vám môžu pomôcť pri rozhodovaní o tom, ako čo najlepšie vyriešiť váš spor, poskytnú vám len všeobecnú predstavu o tom, čo sa môže stať. Nevysvetľujú všetko o pravidlách súdu, nákladoch a postupoch, ktoré môžu rôznymi spôsobmi ovplyvňovať rôzne typy nárokov. Mali by ste pamätať aj na to, že aj v prípade, keď váš prípad vyhráte, súd nemôže zaručiť, že budete môcť získať nejaké finančné prostriedky, ktoré vám dlžia.

2 Je stanovená nejaká lehota, dokedy sa musím obrátiť na súd?

Lehoty alebo premlčacie lehoty, v rámci ktorých by sa malo uskutočniť súdne konanie, existujú. Všeobecná premlčacia lehota je 6 rokov od príslušného dátumu, napríklad od dátumu porušenia zmluvy alebo vzniku škody alebo niekedy aj od zistenia nejakej škody. K ďalším premlčacím lehotám patrí 1 rok v prípade ohovárania alebo 3 roky v prípade zanedbania medicínskej starostlivosti a ujmy na zdraví. Premlčacie lehoty sú uvedené v zákone o premlčaní z roku 1960. Problematiku lehôt môže objasniť advokát alebo Poradenská kancelária pre občanov.

3 Mám sa obrátiť na súd v tomto členskom štáte?

V právnych predpisoch EÚ existujú osobitné pravidlá, ktoré určujú, v ktorom členskom štáte by sa mal uplatniť nárok. Viac informácií sa uvádza na webovej stránke „Jurisdikcia“ (Súdna právomoc).

4 Ak áno, na ktorý súd v tomto členskom štáte sa mám obrátiť vzhľadom na moje bydlisko a bydlisko odporcu alebo vzhľadom na iné aspekty môjho prípadu?

V Gibraltári je len jedna budova súdu. Gibraltárska súdna služba sa nachádza na adrese: 277 Main Street, Gibraltar.

5 Na ktorý súd v tomto členskom štáte sa mám obrátiť vzhľadom na predmet žaloby a výšku hodnoty sporu?

V Gibraltári je len jedna budova súdu. Gibraltárska súdna služba sa nachádza na adrese: 277 Main Street, Gibraltar.

6 Môžem žalobu podať sám alebo to musím urobiť cez sprostredkovateľa, napríklad cez advokáta?

Neexistuje žiadna požiadavka, aby osoba požiadala o poradenstvo advokáta, alebo aby ju zastupoval. Účastník konania samotný môže uplatniť akýkoľvek nárok osobne. Závisí to od príslušnej osoby.

7 Kde mám podať návrh na začatie konania: v podateľni, v kancelárii alebo na inom mieste?

Nárok môžete „podať“ alebo začať na Najvyššom súde Gibraltáru, 277 Main Street, Gibraltar.

Register najvyššieho súdu je otvorený od pondelka do štvrtka od 9.30 do 16.00 hod. a v piatok od 9.30 do 15.45 hod. (počas letných mesiacov platia kratšie úradné hodiny). Existuje služba pre verejnosť, kam môžu byť zamestnancom doručené nároky a kde zamestnanci môžu poskytnúť informácie o súdnych konaniach. Zamestnanci súdu nemôžu poskytovať právne poradenstvo. (Môžu vás informovať, či môžete požiadať o právnu pomoc.)

8 V akom jazyku môžem podať návrh? Môžem podať návrh ústne alebo ho musím podať v písomnej forme? Môžem poslať návrh faxom alebo elektronickou poštou?

Uplatnenie nárokov by sa malo vyhotoviť písomne v anglickom jazyku a súdne konanie sa vedie v angličtine, v prípade potreby s pomocou tlmočníkov. Vo všeobecnosti by sa nárok mal podať osobne v registri najvyššieho súdu Gibraltáru.

9 Sú nejaké osobitné tlačivá na podávanie žalôb, a ak nie, akým spôsobom musím podať návrh? Aké sú náležitosti návrhu?

Vo všeobecnosti musíte vyplniť formulár na uplatnenie nároku (formulár N1). Pracovníci registra najvyššieho súdu vám môžu pomôcť zaobstarať kópie formulára. Zamestnancov možno kontaktovať na adrese: Supreme Court Registry, 277 Main Street, Gibraltar alebo telefonicky na čísle (+350) 200 75608.

Tento formulár obsahuje usmernenie pre navrhovateľa a žalovaného (osoba, firma alebo spoločnosť, na ktorú sa podáva žaloba). Zamestnanci súdu môžu pomôcť pri vypĺňaní formulára. V poznámkach na usmernenie sa uvádzajú podrobné informácie k tomu, aké informácie by ste mali zahrnúť do vášho návrhu. Po vyplnení formulára by ste mali vyhotoviť jednu kópiu pre seba, jednu pre súd a jednu pre každého žalovaného, u ktorého si uplatňujete nárok. Len čo register najvyššieho súdu vystaví formulár na uplatnenie nároku, bude vám vrátený, aby ste mohli poslať kópiu každému žalovanému. Žalovanému by sa mal poslať aj formulár s potvrdením o doručení formulára tlačiva a súbor na poskytnutie odpovede.

Existujú mnohé ďalšie formuláre, ktoré sa používajú v iných typoch konania alebo v neskorších štádiách uplatňovania nároku.

10 Budem musieť platiť súdne poplatky? Ak áno, kedy? Budem si musieť platiť advokáta už od začiatku?

Zvyčajne budete musieť zaplatiť poplatok, aby ste si mohli začať s uplatňovaním vášho nároku. Výška poplatku bude závisieť od sumy, ktorú si nárokujete. Ak žalovaný nezaplatí po vynesení rozsudku alebo tvrdí, že nedlží peniaze a váš nárok pokračuje ako „obhajovaný“ (sporný) prípad, budete pravdepodobne musieť zaplatiť ďalšie poplatky. Ak vyhráte váš prípad, poplatky sa pripočítajú k sume, ktorú vám žalovaný dlží.

Môžu byť potrebné ďalšie výdavky. Ak žalovaný popiera váš nárok, môžete potrebovať pomoc svedkov, aby vypovedali na súde, čo sa stalo. Možno budete musieť zaplatiť ich cestovné náklady na súd a zo súdu a sumu, ktorú by za tento deň zarobili. Ak však vyhráte, súd môže nariadiť žalovanému, aby tieto výdavky zaplatil.

Možno budete potrebovať dôkazy od experta, napr. lekára, mechanika alebo znalca. Možno bude potrebné, aby ste požiadali tohto experta, aby sa dostavil na súdne pojednávanie a poskytol dôkazy vo váš prospech. Budete musieť zaplatiť náklady a poplatky expertov, ale opäť, ak vyhráte, súd môže nariadiť žalovanému, aby ich uhradil.

Sumy, ktoré si možno nárokovať za náklady na svedka, znalca a právne poradenstvo, sú obmedzené na právomoc v oblasti vecí s nízkou hodnotou sporu.

Poplatky advokátom sú obvykle splatné po ukončení prípadu, ale je to vec dohody medzi vami a advokátom. Ak vyhráte váš prípad, súd môže žalovanému uložiť povinnosť uhradiť niektoré alebo všetky vaše právne poplatky. Ak však máte právneho zástupcu a hodnota vašej pohľadávky je nižšia než 10 000 GBP, spravidla budete musieť zaplatiť za jeho pomoc vy, a to aj v prípade, keď váš prípad vyhráte. Mali by ste tiež pamätať na to, že aj keď súd môže vyniesť rozsudok vo váš prospech (to znamená nariadiť žalovanému, aby vám zaplatil), súd nepodnikne automaticky kroky na zabezpečenie zaplatenia peňazí. Ak žalovaný nezaplatí, budete musieť požiadať súd, aby prijal opatrenie (tzv. „vykonanie vášho rozsudku“), za ktoré budete musieť zaplatiť ďalší poplatok.

11 Môžem požiadať o právnu pomoc?

V Gibraltári sa pomoc v občianskoprávnych veciach označuje ako „právna pomoc“. Oprávnenosť na právnu pomoc závisí od viacerých faktorov. Viac informácií možno získať z registra najvyššieho súdu na adrese: Supreme Court Registry, 277 Main Street, Gibraltar alebo telefonicky na čísle (+ 350) 200 75608.

12 Kedy sa moja žaloba úradne považuje za podanú? Dajú mi orgány vedieť, či bola alebo nebola moja záležitosť riadne podaná?

Dátum začiatku konania je deň, keď súd vystaví formulár na uplatnenie nároku. Dátum vystavenia je zaznamenaný na súde dátumovou pečiatkou. Register najvyššieho súdu vám poskytne oznámenie o vystavení, keď bude nárok vystavený, v ktorom sú uvedené informácie o dátume vystavenia.

13 Dostanem presné informácie o priebehu ďalších procesných úkonov (napríklad o lehote na podanie vyjadrenia k žalobe)?

Oznámenie o vystavení, ktoré vám poskytnú v registri najvyššieho súdu po vystavení nároku, obsahuje informácie o lehotách, v rámci ktorých žalovaný musí podať obhajobu. Ak žalovaný v tejto lehote bude namietať proti celému alebo časti nároku, bude vám doručená kópia tejto obhajoby spolu s oznámením o obhajobe a dotazníkom o pridelení. Toto oznámenie a dotazník sa posiela aj žalovanému. Na základe vyplneného dotazníka sudca rozhodne, na ktorý z troch konaní (konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, zrýchlené konanie alebo komplexné konanie) pridelí prípad. Keď sudca rozhodne o pridelení, pošle vám a ostatným stranám sporu oznámenie o pridelení.

Ak žalovaný neodpovie na uplatňovaný nárok v stanovenej lehote, môžete požiadať súd o vydanie rozsudku pre zmeškanie (to znamená, vydať príkaz, aby žalovaný zaplatil sumu, ktorú si nárokujete, pretože nebola doručená odpoveď). Ak žalovaný uzná, že dlhuje celú sumu, môžete súd požiadať o zaznamenanie rozsudku. Tieto žiadosti týkajúce sa rozsudku sú uvedené v oznámení o vystavení, ktoré vám bude poskytnuté po vystavení nároku. V tomto oznámení sa uvádza, že ak sa takáto žiadosť nepodá do šiestich mesiacov od uplynutia lehoty, v rámci ktorej žalovaný mal predložiť obhajobu, váš nárok bude „prerušený“ (t. j. zastavený alebo pozastavený). V takom prípade môžete jedine požiadať sudcu o vydanie príkazu na zrušenie prerušenia.