Súd ktorej krajiny má zodpovednosť?

1 Mám sa obrátiť na všeobecný súd alebo na špecializovaný súd (napríklad pracovný súd)?

Občianskoprávne veci patria do právomoci krajských súdov (maakohus). Krajské súdy prerokúvajú občianskoprávne veci ako prvostupňové súdy. Občianskoprávne veci sa týkajú širokej škály oblastí a zahŕňajú spory vyplývajúce z rozličných zmlúv a záväzkov, rodinných a dedičských záležitostí, spory týkajúce sa vecných práv, záležitostí súvisiacich s činnosťou a riadením spoločností a neziskových združení, otázok konkurzov a pracovného práva.

Aby sa začalo občianske súdne konanie, je potrebné predložiť krajskému súdu stanovenie nároku alebo návrh vo veci. V stanovení nároku predloženom súdu musí byť uvedené, voči ktorej osobe sa nárok uplatňuje, aký nárok sa uplatňuje, aké sú skutkové okolnosti spojené s nárokom a aké sú dôkazy na podporu jednotlivých okolností.

Vedenie občianskeho súdneho konania sa upravuje v Občianskom súdnom poriadku (tsiviilkohtumenetluse seadustik).

Hoci v Estónsku neexistujú špecializované súdy, určité spory sa pred uplatnením práva obrátiť sa na súd môžu predložiť mimosúdnym výborom.

Pracovnoprávne spory môže napríklad riešiť výbor pre pracovnoprávne spory (töövaidluskomisjon). Výbor pre pracovnoprávne spory je nezávislý predsúdny orgán, ktorý rieši individuálne pracovnoprávne spory. Právo obrátiť sa na výbor majú zamestnanci aj zamestnávatelia, pričom zostávajú oslobodení od štátnych poplatkov. Riešenie pracovnoprávnych sporov výborom pre pracovnoprávne spory sa riadi zákonom o riešení pracovnoprávnych sporov (töövaidluse lahendamise seadus). Konania výboru pre pracovnoprávne spory nepredstavujú povinné predsúdne konanie. Rozhodnutie výboru pre pracovnoprávne spory, ktoré nadobudlo platnosť, je pre strany záväzné. Na výbor pre pracovnoprávne spory sa možno obrátiť pri riešení týchto sporov vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov:

1. pracovnoprávny spor vyplývajúci z pracovnoprávneho vzťahu medzi zamestnancom a zamestnávateľom zaregistrovaným v Estónsku, vykonávajúcim činnosť v Estónsku prostredníctvom pobočky alebo zaregistrovaným ako zamestnávateľ-nerezident, ako aj z prípravy na takýto pracovnoprávny vzťah (individuálny pracovnoprávny spor);
2. pracovnoprávny spor vyplývajúci z § 7 zákona o pracovných podmienkach zamestnancov vyslaných do Estónska medzi zamestnancom vyslaným do Estónska a jeho zamestnávateľom (individuálny pracovnoprávny spor);
3. kolektívny pracovnoprávny spor vyplývajúci z plnenia kolektívnej zmluvy (kolektívny pracovnoprávny spor).

Výbor pre pracovnoprávne spory nerieši spory týkajúce sa náhrady škody spôsobenej poškodením zdravia, ublížením na zdraví alebo úmrtím v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania. V návrhu predloženom výboru pre pracovnoprávne spory by sa mal uviesť jasne vyjadrený nárok navrhovateľa, ako aj relevantné okolnosti sporu. Napríklad pri napadnutí zrušenia pracovnej zmluvy by mal byť uvedený čas a dôvod zrušenia zmluvy. Je potrebné opísať charakter nezhody medzi stranami, t. j. čo zamestnanec alebo zamestnávateľ neurobil, prípadne urobil nezákonne. Všetky vyhlásenia alebo vznesené nároky bude potrebné opodstatniť a z toho dôvodu by mali obsahovať listinné dôkazy (pracovnú zmluvu, vzájomné dohody alebo korešpondenciu medzi zamestnancom a zamestnávateľom atď.) alebo odkazy na iné dôkazy a svedectvá. Tieto listinné dôkazy, ktorými sa opodstatňuje nárok zamestnanca alebo zamestnávateľa, by mali byť priložené k podávanému návrhu. Ak navrhovateľ považuje za nevyhnutné pozvať na zasadnutie svedka, v návrhu by malo byť uvedené meno a adresa svedka. Nároky vyplývajúce zo zmluvy medzi spotrebiteľom a obchodníkom môže riešiť výbor pre riešenie spotrebiteľských sporov ( tarbijavaidluste komisjon). Riešenie spotrebiteľských sporov týmto výborom sa riadi zákonom o ochrane spotrebiteľa ( tarbijakaitseseadus). Výbor pre riešenie spotrebiteľských sporov má právomoc riešiť domáce a cezhraničné spotrebiteľské spory vyplývajúce zo zmlúv medzi spotrebiteľmi a obchodníkmi, ktoré začne spotrebiteľ, ak je jednou stranou sporu obchodník, ktorý má miesto usadenia v Estónskej republike. Výbor pre riešenie spotrebiteľských sporov má takisto právomoc riešiť spory týkajúce sa škôd spôsobených chybným výrobkom za predpokladu, že sa dá určiť strata. Ak sa dokáže skutočnosť, že strata bola spôsobená, ale nemožno vyčísliť jej presnú sumu (napríklad v prípade nepeňažnej straty alebo strát, ktoré sa prejavia v budúcnosti), výšku odškodnenia určí súd. Výbor nerieši spory týkajúce sa poskytovania služieb všeobecného nehospodárskeho záujmu, služieb v oblasti vzdelávania poskytovaných právnickými osobami, ktoré sa riadia verejným právom, služieb v oblasti zdravotnej starostlivosti poskytovaných zdravotníckymi pracovníkmi pacientom s cieľom posúdiť ich zdravotný stav, zachovať ich zdravie a vyliečiť ich alebo predpísať, vydať či poskytnúť im lieky a zdravotnícke pomôcky. Výbor nerieši ani spory, pri ktorých nárok vyplýva z úmrtia, ublíženia na zdraví alebo poškodenia zdravia, ani spory, ktorých postup riešenia upravujú iné zákony. Takéto spory rieši príslušná inštitúcia alebo súd. Konania výboru pre riešenie spotrebiteľských sporov nepredstavujú povinné predsúdne konanie a riešenie sporu nevedie k rozhodnutiu, ktoré by bolo predmetom povinného výkonu v rámci vykonávacieho konania. Zoznam obchodníkov, ktorí sa neriadili rozhodnutiami výboru, je zverejnený na webovom sídle Úradu pre ochranu spotrebiteľov a technickú reguláciu. Ak strany nesúhlasia s rozhodnutím výboru alebo sa ním nebudú riadiť, môžu daný spor postúpiť na krajský súd na prerokovanie.

Spory týkajúce sa nájmu možno urovnať vo výbore pre nájmy, ktorého postupy sa riadia zákonom o riešení sporov týkajúcich sa nájmu (üürivaidluse lahendamise seadus). Výbor pre nájmy môže byť zriadený ako nezávislý subjekt miestneho orgánu, ktorý rieši spory týkajúce sa nájmu. Výbory pre nájmy neriešia spory týkajúce sa finančných nárokov vyšších ako 3 200 EUR. Konania výboru pre nájmy nepredstavujú povinné predsúdne konanie. Keď rozhodnutie výboru pre nájmy nadobudne platnosť, nemôžu strany podať tú istú žalobu na tom istom základe na súd a rozhodnutie výboru pre nájmy, ktoré nadobudlo platnosť, je pre strany záväzné.

2 V prípade, ak sú príslušnými súdmi všeobecné súdy (t. j. súdy, ktoré majú právomoc v takýchto prípadoch), ako môžem zistiť, na ktorý by som sa mal obrátiť?

Na určenie, ktorý súd má právomoc konať v danej veci, je dôležité poznať zásady príslušnosti súdov. Príslušnosť súdov sa delí na tri typy:

1. všeobecná príslušnosť, ktorá závisí od miesta pobytu osoby;
2. voliteľná príslušnosť;
3. výlučná príslušnosť (pozri oddiel 2.2).

2.1 Existuje rozdiel medzi všeobecnými občianskoprávnymi súdmi vyššieho a nižšieho stupňa (napríklad okresné súdy ako súdy nižšieho stupňa a krajské súdy ako súdy vyššieho stupňa), a ak áno, ktorý z nich je príslušný v mojom prípade?

Súdy nižšieho a vyššieho stupňa sú odlišné, keďže estónsky súdny systém má tri stupne.

Krajské súdy (maakohus) ako súdy prvého stupňa prerokúvajú všetky občianskoprávne veci. V zákone môže byť stanovené, že určité záležitosti prerokúvajú iba konkrétne krajské súdy, ak sa tým urýchli prerokovanie vecí alebo inak zefektívni daný postup.

Okresný súd (ringkonnakohus) v rámci svojej územnej pôsobnosti preskúmava rozhodnutia krajských súdov v občianskoprávnych veciach na základe odvolaní proti rozhodnutiam a nariadeniam. Okresný súd rozhoduje aj v iných veciach na základe príslušnosti, ktorá mu je stanovená zákonom.

Najvyšší súd (Riigikohus) preskúmava rozhodnutia okresných súdov v občianskoprávnych veciach v rámci kasačných opravných prostriedkov a na základe odvolaní proti nariadeniam. Najvyšší súd rozhoduje aj o návrhoch na preskúmanie platných rozhodnutí súdu, v prípadoch stanovených zákonom poveruje súd príslušnou právomocou rozhodovať v danej veci a rozhoduje v iných veciach, ktoré zo zákona patria do jeho právomoci. Najvyšší súd slúži aj ako estónsky ústavný súd.

Vo veci najskôr rozhoduje a vynáša rozsudok krajský súd ako súd prvého stupňa. Ak osoba zistí, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je založené na porušení právneho ustanovenia alebo že vzhľadom na okolnosti a dôkazy, ktoré je v odvolacom konaní potrebné zohľadniť, by sa malo v odvolacom konaní urobiť iné rozhodnutie, než aké urobil súd prvého stupňa, má táto osoba zákonné právo podať odvolanie na súd vyššieho stupňa, t. j. okresný súd. Okresné súdy sú súdy druhého stupňa, a teda preskúmavajú rozhodnutia krajských a správnych súdov na základe odvolaní proti rozhodnutiam a nariadeniam. Okresný súd prijíma v občianskoprávnych veciach kolektívne rozhodnutia – ak sa v zákone nestanovuje inak, o odvolaní rozhoduje senát zložený z troch sudcov.

Najvyšší súd je súdom najvyššieho stupňa. Najvyšší súd preskúmava rozhodnutia okresných súdov v občianskoprávnych veciach v rámci kasačných opravných prostriedkov a na základe odvolaní proti nariadeniam. Najvyšší súd rozhoduje aj o návrhoch na preskúmanie platných rozhodnutí súdu; v prípadoch stanovených zákonom zveruje súdu príslušnú právomoc rozhodovať v danej veci a rozhoduje v iných veciach, ktoré zo zákona patria do jeho právomoci. Kasačný opravný prostriedok znamená podanie odvolania proti rozsudku súdu, ktorý ešte nenadobudol právoplatnosť, na základe právnych otázok a preskúmanie tohto rozsudku súdom vyššieho stupňa bez prehodnotenia skutkových okolností. Preskúmanie rozhodnutí súdov znamená opätovné posúdenie rozhodnutí a nariadení, ktoré už nadobudli právoplatnosť, v prípadoch, keď sa objavili nové okolnosti, na návrh účastníka konania.

Účastník odvolacieho konania môže podať odvolanie proti rozsudku okresného súdu na najvyššom súde, ak daný okresný súd vážne porušil ustanovenie procesného práva alebo nesprávne uplatnil ustanovenie hmotného práva. Pri konaní na najvyššom súde môže účastník konania vykonávať procesné úkony a podávať návrhy a žiadosti iba prostredníctvom právneho zástupcu. V konaní o návrhu na najvyššom súde môže účastník konania vykonávať procesné úkony a podávať návrhy a žiadosti osobne alebo prostredníctvom právneho zástupcu. Najvyšší súd prijme návrh na použitie kasačného opravného prostriedku, ak tento návrh na použitie kasačného opravného prostriedku spĺňa zákonné požiadavky, bol podaný včas a ak:

1. okresný súd vo svojom rozhodnutí očividne uplatnil ustanovenie hmotného práva nesprávne a toto nesprávne uplatnenie daného ustanovenia mohlo viesť k nesprávnemu rozhodnutiu;
2. okresný súd pri rozhodovaní vážne porušil ustanovenie hmotného práva a toto mohlo viesť k nesprávnemu rozhodnutiu.

Najvyšší súd okrem toho vec prijme, ak by pojednávanie v rámci kasačného opravného prostriedku malo zásadný význam, pokiaľ ide o zaručenie právnej istoty a formovanie jednotnej súdnej praxe alebo pre ďalší rozvoj práva.

2.2 Miestna príslušnosť (je pre môj prípad príslušný súd v meste A alebo v meste B?)

Príslušnosť súdu je právo a povinnosť občana, aby vykonával svoje procesné práva pred konkrétnym súdom. Príslušnosť súdov je všeobecná, voliteľná alebo výlučná.

Na základe všeobecnej príslušnosti sa určuje súd, na ktorom možno podať žalobu proti osobe a vykonávať ďalšie procesné úkony týkajúce sa osoby, pokiaľ nie je v zákone stanovené, že žaloba sa musí podať alebo úkon sa musí vykonať na inom súde.

Na základe voliteľnej príslušnosti sa určuje súd, na ktorom možno podať žalobu proti osobe a vykonávať ďalšie procesné úkony týkajúce sa osoby popri všeobecnej príslušnosti. Znamená to napríklad, že žalobu proti fyzickej osobe týkajúcu sa vlastníckeho nároku možno podať aj na súde s príslušnosťou v mieste jej dlhodobejšieho pobytu. Ak osoba žije v cudzom štáte, žalobu proti nej týkajúcu sa vlastníckeho nároku možno podať aj na súde s príslušnosťou v mieste, kde sa nachádza majetok, na ktorý sa uplatňuje nárok, alebo na súde s príslušnosťou v mieste, kde sa nachádza iný majetok danej osoby.

Na základe výlučnej príslušnosti sa určuje jediný súd, ktorému sa môže predložiť návrh na vydanie rozhodnutia v občianskoprávnej veci. Príslušnosť vo veciach na základe návrhu je výlučná, pokiaľ nie je v zákone stanovené inak. Výlučná príslušnosť môže byť určená napríklad polohou nehnuteľnosti, sídlom právnickej osoby atď.

2.2.1 Základné pravidlo miestnej príslušnosti súdov

Žalobu proti fyzickej osobe možno podať na súde, ktorý je príslušný v mieste jej pobytu, a žalobu proti právnickej osobe možno podať na súde, ktorý je príslušný v mieste jej sídla. Ak miesto pobytu fyzickej osoby nie je známe, žalobu proti tejto osobe možno podať na súde, ktorý je príslušný v poslednom známom mieste jej pobytu.

2.2.2 Výnimky zo základného pravidla

Žalobu proti občanovi Estónskej republiky žijúcemu v cudzom štáte, v prípade ktorého sa uplatňuje zásada exteritoriality, alebo proti občanovi Estónskej republiky pracujúcemu v cudzom štáte, ktorý je štátnym zamestnancom, možno podať na súde, ktorý je príslušný v mieste posledného pobytu tohto občana v Estónsku. Ak občan nemá pobyt v Estónsku, žalobu proti nemu možno podať na Krajskom súde Harju (Harju Maakohus). Žalobu proti Estónskej republike alebo miestnemu orgánu možno podať na súde, do ktorého príslušnosti patrí miesto sídla dotknutého štátneho alebo miestneho orgánu. Ak nemožno určiť štátny orgán, žaloba sa podá na Krajskom súde Harju. Ak nemožno určiť miestny orgán, žaloba sa podá na súde, ktorý je príslušný v mieste sídla obecného alebo mestského úradu.

Navrhovateľ môže takisto podať žalobu proti Estónskej republike a miestnemu orgánu na súde, ktorý je príslušný v mieste jeho pobytu alebo sídla.

2.2.2.1 V ktorých prípadoch si môžem vybrať medzi súdom v mieste bydliska odporcu (súd určený uplatnením základného pravidla) a iným súdom?

V zákonom stanovených prípadoch možno zvoliť súd, na ktorom je možné podať žalobu proti osobe a vykonávať ďalšie procesné úkony týkajúce sa tejto osoby popri všeobecnej príslušnosti.

• Príslušnosť na základe miesta pobytu – žalobu proti fyzickej osobe týkajúcu sa vlastníckeho nároku možno podať aj na súde, ktorý je príslušný v mieste pobytu tejto osoby, ak sa na danom mieste zdržiavala počas dlhšieho obdobia z dôvodu zamestnaneckého alebo služobného vzťahu, štúdia alebo z iného podobného dôvodu.
• Príslušnosť na základe miesta podnikania – žalobu týkajúcu sa hospodárskych alebo profesijných činností odporcu možno podať aj na súde, ktorý je príslušný v mieste jeho podnikania.
• Príslušnosť na základe miesta sídla právnickej osoby – právnická osoba založená na členstve vrátane spoločnosti, prípadne člen, partner alebo akcionár tejto právnickej osoby môže podať žalobu, vyplývajúcu z členstva alebo vlastníctva, proti členovi, partnerovi alebo akcionárovi právnickej osoby aj na súde, ktorý je príslušný v mieste sídla právnickej osoby.
• Príslušnosť na základe miesta, kde sa nachádza majetok – ak má osoba pobyt alebo sídlo v cudzom štáte, žalobu proti nej týkajúcu sa vlastníckeho nároku možno podať na súde s príslušnosťou v mieste, kde sa nachádza majetok, na ktorý sa uplatňuje nárok, alebo na súde s príslušnosťou v mieste, kde sa nachádza iný majetok danej osoby. Ak je majetok uvedený vo verejnom registri, žalobu možno podať na súde s príslušnosťou v mieste, kde sa nachádza register, v ktorom je majetok uvedený. Ak je majetok pohľadávkou podľa záväzkového práva, žalobu možno podať na súde s príslušnosťou v mieste pobytu alebo sídla dlžníka. Ak je pohľadávka zabezpečená majetkom, žalobu možno podať na súde s príslušnosťou v mieste, kde sa majetok nachádza.
• Žalobu týkajúcu sa vymáhania pohľadávky zabezpečenej hypotékou alebo zaťaženej vecným bremenom alebo inú žalobu týkajúcu sa podobnej pohľadávky možno podať aj na súde v mieste, kde sa nachádza nehnuteľnosť, za predpokladu, že dlžník je majiteľom nehnuteľnosti uvedenej v registri, ktorá je zabezpečená hypotékou alebo zaťažená vecným bremenom.
• Príslušnosť vo veci žaloby vyplývajúcej z vlastníctva bytu – žalobu proti vlastníkovi bytu vyplývajúcu z právneho vzťahu týkajúceho sa vlastníctva bytu možno podať na súde s príslušnosťou v mieste, kde sa nachádza nehnuteľný majetok, ktorý je predmetom vlastníctva bytu.
• Príslušnosť na základe miesta plnenia zmluvy – žalobu vyplývajúcu zo zmluvy alebo žalobu o uznanie neplatnosti zmluvy možno podať aj na súde s príslušnosťou v mieste, kde má dôjsť k plneniu sporného zmluvného záväzku. Za miesto plnenia záväzku sa v prípade zmluvy o predaji hnuteľného majetku považuje miesto, na ktoré bol kupujúcemu dodaný alebo mal byť dodaný hnuteľný majetok, a v prípade zmluvy o poskytnutí služby miesto, na ktorom bola alebo mala byť služba poskytnutá. V iných prípadoch sa za miesto plnenia záväzku považuje miesto podnikania, alebo ak neexistuje, miesto pobytu alebo sídla dlžníka. Tieto ustanovenia platia, pokiaľ sa strany nedohodli inak.
• Príslušnosť na základe miesta pobytu spotrebiteľa – žalobu vyplývajúcu zo zmluvy alebo vzťahu podľa § 35, 46, 52, § 208 ods. 4, § 379, 402, § 635 ods. 4, § 709, 734 a 866 zákona o záväzkovom práve (võlaõigusseadus) alebo žalobu vyplývajúcu z inej zmluvy uzavretej s podnikom, ktorý má sídlo alebo miesto podnikania v Estónsku, môže spotrebiteľ podať aj na súde, ktorý je príslušný v mieste pobytu spotrebiteľa. Uvedené neplatí v prípade žalôb vyplývajúcich zo zmlúv o preprave.
• Príslušnosť v prípade žaloby vyplývajúcej z poistnej zmluvy – poistník, poistený alebo iná osoba oprávnená požadovať plnenie od poisťovateľa na základe poistnej zmluvy môže žalobu proti poisťovateľovi vyplývajúcu z poistnej zmluvy podať aj na súde, ktorý je príslušný v mieste pobytu alebo sídla osoby. V prípade poistenia zodpovednosti alebo poistenia stavby, nehnuteľnosti alebo hnuteľného majetku spolu so stavbou alebo nehnuteľnosťou možno podať žalobu proti poistiteľovi aj na súde s príslušnosťou v mieste, kde došlo k úkonom alebo udalostiam, ktoré spôsobili škodu, alebo v mieste, kde škoda vznikla.
• Príslušnosť v prípade žaloby vyplývajúcej z dohody o právach duševného vlastníctva – žalobu, ktorá vznikla z dohody o prevode predmetu autorského práva, súvisiacich práv alebo práv priemyselného vlastníctva alebo licenčnej dohody, alebo žalobu o uznanie neplatnosti takejto dohody možno podať aj na Krajskom súde Harju.
• Príslušnosť na základe miesta pobytu alebo miesta práce zamestnanca – zamestnanec môže žalobu vyplývajúcu z pracovnej zmluvy podať aj na súde, ktorý je príslušný v mieste pobytu alebo v mieste práce zamestnanca.
• Príslušnosť v prípade žaloby vyplývajúcej zo zmenky alebo šeku – žalobu vyplývajúcu zo zmenky alebo šeku možno podať aj na súde s príslušnosťou v mieste vyplatenia zmenky alebo šeku.
• Príslušnosť v prípade žaloby vyplývajúcej zo škody spôsobenej trestným činom – žalobu o náhradu škody spôsobenej trestným činom možno podať aj na súde s príslušnosťou v mieste, kde došlo k úkonom alebo udalostiam, ktoré spôsobili škodu, alebo v mieste, kde škoda vznikla.
• Príslušnosť v prípade žaloby vyplývajúcej z námornej pohľadávky, zo záchranných prác alebo zmluvy o záchranných prácach – žalobu vyplývajúcu z jednej alebo viacerých námorných pohľadávok uvedených v zákone o práve námorného majetku (laeva asjaõigusseadus) možno podať aj na súde s príslušnosťou v mieste, kde sa nachádza loď odporcu alebo kde leží domovský prístav lode. Žalobu vyplývajúcu zo záchranných prác alebo zmluvy o záchranných prácach možno podať aj na súde s príslušnosťou v mieste, kde sa záchranné práce uskutočnili.
• Príslušnosť v prípade žaloby týkajúcej sa delenia dedičstva – žalobu, ktorej cieľom je stanovenie dedičského práva, nároku dediča voči držiteľovi dedičstva, nároku vyplývajúceho z odkazu alebo zo zmluvy o dedičstve, prípadne nároku na zákonnú časť alebo na rozdelenie dedičstva, možno podať aj na súde s príslušnosťou v mieste pobytu poručiteľa v čase jeho smrti. Ak bol poručiteľ občanom Estónskej republiky, ale v čase smrti nemal pobyt v Estónsku, žalobu možno podať aj na súde s príslušnosťou v mieste posledného pobytu poručiteľa v Estónsku. Ak poručiteľ nemal pobyt v Estónsku, žalobu možno podať na Krajskom súde Harju (Harju Maakohus).
• Žaloba proti viacerým odporcom a viaceré žaloby proti jednému odporcovi – žalobu proti viacerým odporcom možno podať aj na súde s príslušnosťou v mieste pobytu alebo sídla jedného z odporcov podľa výberu navrhovateľa. Ak sa podávajú viaceré žaloby proti jednému odporcovi na základe tej istej skutočnosti, všetky žaloby možno podať na súde, na ktorom sa môže podať žaloba súvisiaca s jedným nárokom alebo viacerými nárokmi vyplývajúcimi z tej istej skutočnosti.
• Príslušnosť v prípade protinároku a žaloby tretej osoby s nezávislým nárokom – protinárok možno predložiť súdu, na ktorom sa podávala pôvodná žaloba, za predpokladu, že sú splnené podmienky predkladania protinároku a na protinárok sa nevzťahuje výlučná príslušnosť a nie je stanovené, že veci tohto druhu preskúmava iba istý krajský súd. Toto platí aj v prípadoch, v ktorých by sa podľa všeobecných ustanovení mal protinárok predložiť zahraničnému súdu.
• Žalobu tretej osoby s nezávislým nárokom možno podať na súde, ktorý prerokúva hlavnú žalobu.
• Príslušnosť v konkurznom konaní – návrh na vyhlásenie konkurzu dlžníka, ktorý je fyzickou osobou, sa podáva na súde podľa všeobecnej príslušnosti týkajúcej sa dlžníka. Ak sa sídlo dlžníka, ktorý je právnickou osobou, nachádza v kraji Harju, návrh na vyhlásenie konkurzu sa podáva na Krajskom súde Harju. V ostatných prípadoch sa návrh na vyhlásenie konkurzu dlžníka, ktorý je právnickou osobou, podáva na Krajskom súde Tartu (Tartu Maakohus). Za sídlo dlžníka sa považuje sídlo uvedené v registri jeden rok pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu s výnimkou prípadu, keď sa preukáže, že sídlo dlžníka sa nachádza na inom mieste. Ak je podaných viacero rôznych návrhov na vyhlásenie konkurzu vo vzťahu k jednému dlžníkovi, návrhy sa spoja do jedného konania a prerokuje ich súd, na ktorom sa podal prvý návrh na vyhlásenie konkurzu. Ak sa v súvislosti s konkurzným konaním týkajúcim sa dlžníka, ktorý je právnickou osobou, požaduje vyhlásenie konkurzu aj v prípade spoločníka alebo člena, ktorý ručí za záväzky právnickej osoby svojím majetkom, návrh na vyhlásenie konkurzu možno podať aj na súde, ktorý prerokúva návrh na vyhlásenie konkurzu podaný proti právnickej osobe. Spory týkajúce sa uznania nárokov vrátane nárokov, ktoré sa riadia verejným právom, v rámci konkurzného konania patria do pôsobností krajského súdu, ktorý prerokúva konkurznú vec. Ak dlžník po podaní návrhu na vyhlásenie konkurzu zomrie, dedičské konkurzné konanie týkajúce sa dedičstva po dlžníkovi bude pokračovať na súde, na ktorom bol podaný návrh na vyhlásenie konkurzu v súlade s § 4 ods. 2 zákona o konkurze (pankrotiseadus). V prípade úmrtia dlžníka sa návrh na začatie dedičského konkurzného konania vo vzťahu k dedičstvu po dlžníkovi podáva na súd príslušný v mieste pobytu dlžníka v čase jeho úmrtia. Žaloba týkajúca sa konkurzného konania alebo konkurznej podstaty sa podáva na súde, ktorý vyhlásil konkurz.

Ak sú vo veci zároveň príslušné viaceré estónske súdy, navrhovateľ má právo zvoliť si súd, na ktorý návrh podá. V takých prípadoch vo veci rozhoduje súd, ktorý dostal návrh ako prvý.

Ak sa žaloba podá na súde s príslušnosťou v mieste pobytu alebo sídla odporcu, prípadne na súde s výlučnou príslušnosťou, vec prerokúva súd, ktorý je príslušný v mieste pobytu alebo sídla odporcu, prípadne v mieste, na ktorého základe je stanovená výlučná príslušnosť. Ak viaceré miesta, ktoré sa použili na stanovenie príslušnosti, patria do miestnej príslušnosti jedného krajského súdu, ale do služobnej oblasti viacerých súdnych pracovísk, navrhovateľ si zvolí súdne pracovisko, ktoré bude vec prerokúvať. Ak navrhovateľ túto voľbu neurobí, súd určí, kde sa bude vec prerokúvať.

Presnejšie geografické oblasti a služobné oblasti súdov sú stanovené v zákone o súdoch (kohtute seadus).

2.2.2.2 V ktorých prípadoch si musím vybrať iný súd ako je súd v mieste bydliska odporcu (súd určený uplatnením základného pravidla)?

V zákonom stanovených prípadoch je príslušnosť výlučná. Na základe výlučnej príslušnosti sa určuje jediný súd, ktorému sa môže predložiť návrh na vydanie rozhodnutia v občianskoprávnej veci.

1.   Príslušnosť podľa miesta nehnuteľnosti – na súde, ktorý je príslušný v mieste nehnuteľnosti, sa podávajú žaloby s týmito predmetmi:

• nároky týkajúce sa uznania existencie vlastníckeho práva, obmedzeného vecného práva alebo iného vecného bremena, ktoré sa týka nehnuteľnosti, uznania neexistencie takých práv alebo bremien alebo nároky týkajúce sa iných práv vo vzťahu k nehnuteľnosti,
• stanovenie hraníc alebo rozdelenia nehnuteľnosti,
• ochrana držby nehnuteľnosti,
• nároky týkajúce sa vecného práva vyplývajúceho z vlastníctva bytu,
• nároky týkajúce sa núteného vymáhania nehnuteľnosti,
• nároky vyplývajúce z nájomnej zmluvy alebo obchodnej nájomnej zmluvy týkajúcej sa nehnuteľnosti, prípadne z inej zmluvy o využívaní nehnuteľnosti podľa záväzkového práva, alebo z platnosti takých zmlúv.

Žaloba týkajúca sa reálneho bremena, vecného bremena alebo práva na prednostné získanie sa podá na súde, ktorý je príslušný v mieste, na ktorom sa nachádza nehnuteľnosť zaťažená reálnym alebo vecným bremenom.

2.   Žaloba týkajúca sa ukončenia uplatňovania štandardných zmluvných podmienok – žaloba týkajúca sa ukončenia uplatňovania neprijateľnej štandardnej zmluvnej podmienky alebo ukončenia a zrušenia odporúčania zmluvnej podmienky osobou, ktorá jej uplatňovanie odporučila (§ 45 zákona o záväzkovom práve), sa podá na súde s príslušnosťou v mieste podnikania odporcu alebo, ak také miesto nie je, na súde s príslušnosťou v mieste pobytu alebo sídla odporcu. Ak odporca nemá miesto podnikania, pobytu ani sídla v Estónsku, žaloba sa podá na súde, v ktorého miestnej príslušnosti sa štandardná podmienka uplatňovala.

3.   Príslušnosť vo veci zrušenia rozhodnutia orgánu právnickej osoby alebo stanovenia jeho neplatnosti – žaloba týkajúca sa zrušenia rozhodnutia orgánu právnickej osoby alebo stanovenia jeho neplatnosti sa podá na súde s príslušnosťou v mieste sídla právnickej osoby.

4.   Príslušnosť v manželských veciach

Za manželské veci sa považujú občianskoprávne veci s rozhodovaním o žalobách, ktorých predmetom je:

• rozvod,
• anulovanie manželstva,
• určenie existencie alebo neexistencie manželstva,
• delenie spoločného majetku alebo iné nároky vyplývajúce z majetkového vzťahu medzi manželmi,
• iné nároky vyplývajúce z manželského vzťahu, ktoré vznesie jeden z manželov proti druhému.

Estónsky súd má právomoc rozhodovať v manželskej veci, ak:

• aspoň jeden z manželov je občanom Estónskej republiky alebo bol jej občanom v čase uzatvorenia manželstva,
• obaja manželia majú pobyt v Estónsku,
• jeden z manželov má pobyt v Estónsku, s výnimkou prípadu, keď by vynesený rozsudok zjavne nebol uznaný v krajine, ktorej občanom je niektorý z manželov.

Žaloba v manželskej veci, v ktorej má rozhodnúť estónsky súd, sa podá na súde s príslušnosťou v mieste spoločného pobytu manželov alebo, ak takéto miesto neexistuje, na súde s príslušnosťou v mieste pobytu odporcu. Ak odporca nemá pobyt v Estónsku, žaloba sa podá na súde s príslušnosťou v mieste pobytu spoločného neplnoletého dieťaťa strán a v prípade, že manželia nemajú spoločné neplnoleté dieťa, na súde s príslušnosťou v mieste pobytu navrhovateľa.

Aj v prípade, že na majetok osoby, ktorá je nezvestná, bola uvalená správa, alebo osobe s obmedzenou spôsobilosťou na právne úkony bol určený poručník, alebo osobe bol uložený trest odňatia slobody, možno podať žiadosť o rozvod s takou osobou na súde s príslušnosťou v mieste pobytu navrhovateľa.

5.   Príslušnosť vo veci určenia otcovstva a výživného – vec určenia otcovstva je občianskoprávnou vecou, v ktorej sa rozhoduje o žalobe týkajúcej sa určenia otcovstva alebo namietania proti zápisu rodiča v rodnom liste dieťaťa alebo v registri obyvateľstva. Estónsky súd môže rozhodnúť vo veci určenia otcovstva, ak je aspoň jeden z účastníkov konania občanom Estónskej republiky alebo aspoň jeden z účastníkov konania má pobyt v Estónsku. Žaloba vo veci určenia otcovstva, v ktorej má rozhodnúť estónsky súd, sa podá na súde s príslušnosťou v mieste pobytu dieťaťa. Ak dieťa nemá pobyt v Estónsku, žaloba sa podá na súde s príslušnosťou v mieste pobytu odporcu. Ak odporca nemá pobyt v Estónsku, žaloba sa podá na súde s príslušnosťou v mieste pobytu navrhovateľa.

Tieto ustanovenia platia aj pre veci určenia výživného. Vec určenia výživného je občianskoprávnou vecou, v ktorej sa rozhoduje o žalobe týkajúcej sa:

• plnenia povinnosti rodiča platiť výživné vyplývajúcej zo zákona vo vzťahu k neplnoletému dieťaťu,
• plnenia povinnosti platiť výživné medzi rodičmi,
• plnenia povinnosti platiť výživné medzi manželmi,
• plnenia inej povinnosti platiť výživné vyplývajúcej zo zákona.

6. Príslušnosť vo veciach na základe návrhu

Príslušnosť vo veciach na základe návrhu je výlučná, pokiaľ nie je v zákone stanovené inak.

Zrýchlené konanie o platobnom rozkaze – o veciach prerokúvaných v rámci zrýchleného konania o platobnom rozkaze s výnimkou vecí európskeho platobného rozkazu predložených na základe nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1896/2006, ktorým sa zavádza európske konanie o platobnom rozkaze (Ú. v. EÚ L 399, 30.12.2006, s. 1 – 32), rozhoduje oddelenie platobných rozkazov súdu v Haapsalu Krajského súdu Pärnu (Pärnu Maakohtu Haapsalu kohtumaja). Na začatie zrýchleného konania o platobnom rozkaze, pokiaľ ide o nárok na výživné alebo na úhradu pohľadávky, možno využiť webové sídlo https://www.e-toimik.ee/, ktoré umožňuje kontaktovať oddelenie platobných rozkazov krajského súdu. Zrýchlené konanie o platobnom rozkaze sa neuplatňuje v prípade nárokov, ktorých hodnota presahuje 8 000 EUR (pohľadávky), pričom táto suma zahŕňa hlavné aj vedľajšie nároky. Podobne sa zrýchlené konanie neuplatňuje v prípade, že hodnota nároku na výživné je vyššia ako 1,5-násobok minimálneho výživného stanoveného v § 101 ods. 3 zákona o rodine (perekonnaseadus). Zrýchlené konanie o platobnom rozkaze sa neuplatňuje v prípade, že dlžník nie je uvedený v rodnom liste dieťaťa ako rodič tohto dieťaťa.

Vyhlásenie osoby za mŕtvu a stanovenie času úmrtia – estónsky súd môže vyhlásiť osobu za mŕtvu a stanoviť čas jej úmrtia, ak:

1. v čase poslednej informácie o nezvestnej osobe bola táto osoba občanom Estónskej republiky alebo mala pobyt v Estónsku;
2. existuje iný právny záujem na to, aby estónsky súd vyhlásil osobu za mŕtvu alebo stanovil čas jej úmrtia.

Na súd príslušný podľa miesta posledného pobytu nezvestnej osoby sa podá návrh na vyhlásenie danej osoby za mŕtvu so stanovením času jej úmrtia. Ak sa osoba stala nezvestnou v súvislosti so stroskotaním lode registrovanej v Estónsku, návrh sa podáva na súde príslušnom v domovskom prístave danej lode. V iných prípadoch sa návrh na vyhlásenie osoby za mŕtvu alebo na stanovenie času jej úmrtia podáva na súd príslušný v mieste pobytu alebo sídla navrhovateľa. Ak sa miesto pobytu alebo sídlo navrhovateľa nenachádza v Estónsku, návrh sa podáva na Krajský súd Harju. Návrh na zmenu času úmrtia alebo anulovanie vyhlásenia osoby za mŕtvu sa podáva na súde, ktorý stanovil čas úmrtia alebo vyhlásil osobu za mŕtvu.

Veci poručníctva – vec poručníctva je vec súvisiaca s ustanovením poručníka pre osobu alebo iná vec týkajúca sa poručníctva. Estónsky súd môže rozhodovať vo veci poručníctva, ak:

1. osoba, ktorá potrebuje poručníctvo, alebo osoba v poručníctve je občanom Estónskej republiky alebo má pobyt v Estónsku;
2. osoba, ktorá potrebuje poručníctvo alebo osoba v poručníctve potrebuje ochranu estónskeho súdu z iného dôvodu vrátane prípadov, keď sa majetok osoby nachádza v Estónsku.

Poručník nemusí byť ustanovený v Estónsku, ak estónsky súd a súd cudzieho štátu sú rovnako príslušné určiť poručníctvo a poručník už bol určený v cudzom štáte alebo cudzí štát vedie konanie o ustanovení poručníctva, ak sa dá predpokladať, že rozhodnutie daného cudzieho súdu bude v Estónsku uznané a neustanovenie poručníka v Estónsku je v záujme osoby, ktorá potrebuje poručníctvo.

O veci poručníctva rozhoduje súd príslušný v mieste pobytu osoby, ktorá potrebuje poručníctvo. O ustanovení poručníka pre dieťa pred jeho narodením rozhoduje súd príslušný v mieste pobytu matky. Ak sa určuje poručníctvo pre súrodencov, ktorí majú pobyt alebo sa zdržiavajú v mieste, kde je príslušných niekoľko súdov, poručníka ustanovuje súd príslušný v mieste pobytu najmladšieho dieťaťa. V takomto prípade prebieha konanie o poručníctve už pred súdom a o veci poručníctva rozhoduje daný súd. Ak osoba, ktorá potrebuje poručníctvo, nemá pobyt v Estónsku, alebo ak sa pobyt nedá určiť, môže o danej veci rozhodovať súd príslušný v mieste, v ktorom osoba alebo jej majetok potrebuje ochranu, alebo Krajský súd Harju. O veci súvisiacej s osobou v poručníctve alebo jej majetkom rozhoduje súd, ktorý ustanovil poručníka. O takejto veci môže z oprávneného dôvodu rozhodovať aj súd príslušný v mieste pobytu osoby v poručníctve alebo súd príslušný v mieste majetku takejto osoby.

Umiestnenie osoby do uzavretej inštitúcie – o veci umiestnenia osoby do uzavretej inštitúcie rozhoduje súd, ktorý ustanovil poručníka pre danú osobu alebo súd, ktorý vedie pojednávanie vo veci poručníctva. V iných prípadoch rozhoduje o takýchto veciach súd príslušný v mieste, v ktorom sa daná uzavretá inštitúcia nachádza. O veci môže rozhodovať aj súd, ktorý uplatnil dočasnú právnu ochranu.

Dočasnú právnu ochranu vo veci môže uplatniť ktorýkoľvek súd príslušný v mieste, v ktorom sa musí dané opatrenie uplatniť. O iných veciach súvisiacich s umiestnením osoby do uzavretej inštitúcie vrátane vecí pozastavenia alebo ukončenia umiestnenia osoby do uzavretej inštitúcie a vecí zmeny obdobia umiestnenia rozhoduje súd, ktorý rozhodol o umiestnení osoby do uzavretej inštitúcie.

Uvalenie správy na majetok nezvestnej osoby – o veci uvalenia správy na majetok nezvestnej osoby rozhoduje súd príslušný v mieste pobytu nezvestnej osoby. Ak nezvestná osoba nemá pobyt v Estónsku, o veci uvalenia správy na majetok nezvestnej osoby rozhoduje súd príslušný v mieste majetku, na ktorý sa má uvaliť správa. O iných veciach súvisiacich s uvalením správy na majetok nezvestnej osoby vrátane vecí ukončenia správy a zmeny správcu a jeho povinností rozhoduje súd, ktorý ustanovil daného správcu.

Osvojenie – o veci osvojenia môže rozhodovať estónsky súd, ak adoptívny rodič, jeden z manželov, ktorí si chcú osvojiť dieťa, alebo dieťa je občanom Estónskej republiky alebo miesto pobytu adoptívneho rodiča, jedného z manželov, ktorí si chcú osvojiť dieťa, alebo dieťaťa je v Estónsku. Žiadosť o osvojenie sa podáva na súde príslušnom v mieste pobytu adoptívneho dieťaťa. Ak adoptívne dieťa nemá pobyt v Estónskej republike, žiadosť sa podáva na Krajský súd Harju. O veci vyhlásenia osvojenia za neplatné rozhoduje súd, ktorý rozhodol o osvojení.

Predĺženie spôsobilosti maloletej osoby na právne úkony – o veci predĺženia spôsobilosti maloletej osoby na právne úkony môže rozhodovať estónsky súd, ak je daná maloletá osoba občanom Estónskej republiky alebo má pobyt v Estónsku. Návrh na predĺženie spôsobilosti maloletej osoby na právne úkony alebo návrh na anulovanie rozhodnutia predĺžiť spôsobilosť maloletej osoby na právne úkony sa podáva na súd príslušný v mieste pobytu maloletej osoby. Ak maloletá osoba nemá pobyt v Estónskej republike, návrh sa podáva na Krajský súd Harju.

Určenie otcovstva a namietnutie uvedenia rodiča do rodného listu dieťaťa po úmrtí osoby – ak osoba žiada o určenie svojho otcovstva osoby, ktorá je mŕtva, alebo ak osoba namietne uvedenie rodiča do rodného listu dieťaťa alebo do registra obyvateľstva po úmrtí osoby uvedenej ako rodič v rodnom liste dieťaťa alebo v registri obyvateľstva, žiadosť sa podáva na súde príslušnom v mieste posledného pobytu osoby, ktorej otcovstvo sa má určiť alebo v súvislosti s ktorou sa namieta uvedenie do rodného listu dieťaťa alebo do registra obyvateľstva. Ak daná osoba nemala posledný známy pobyt v Estónsku alebo ak je jej pobyt neznámy, žiadosť sa podáva na Krajský súd Harju.

Iné rodinné veci na základe návrhu – na iné rodinné veci na základe návrhu sa uplatňujú ustanovenia týkajúce sa vecí poručníctva, ak to inak neustanovuje zákon alebo to nevyplýva z povahy danej veci. O veciach na základe návrhu súvisiacich s právnym vzťahom medzi manželmi alebo rozvedenými manželmi rozhoduje súd príslušný v mieste spoločného pobytu manželov alebo posledného spoločného pobytu manželov. Ak manželia nemali spoločný pobyt v Estónsku alebo ak žiaden z manželov v súčasnosti nemá pobyt v príslušnosti súdu v mieste ich posledného spoločného pobytu, o veci rozhoduje súd príslušný v mieste pobytu manželského partnera, ktorého práva by boli požadovaným rozhodnutím obmedzené. Ak daný manželský partner nemá pobyt v Estónsku alebo sa jeho pobyt nedá určiť, rozhoduje o veci súd príslušný v mieste pobytu navrhovateľa. Ak nemožno určiť príslušnosť, o veci rozhoduje Krajský súd Harju. Dočasnú právnu ochranu v rodinnej veci na základe návrhu môže uplatniť akýkoľvek súd príslušný v mieste, v ktorom sa musí dané opatrenie uplatniť.

Uplatnenie opatrení v oblasti správy dedičstva – estónsky súd môže uplatniť opatrenia v oblasti správy na dedičstvo nachádzajúce sa v Estónsku bez ohľadu na štát, ktorého právo sa uplatňuje na dedenie, a štát, ktorého orgán alebo úradník je príslušný viesť konanie týkajúce sa daného dedičstva na základe všeobecnej príslušnosti. Opatrenia v oblasti správy dedičstva uplatňuje súd príslušný v mieste začatia dedičského konania. Ak sa začne dedičské konanie v inom štáte a dedičstvo sa nachádza v Estónsku, môže opatrenia v oblasti správy dedičstva uplatniť súd príslušný v mieste, kde sa dedičstvo nachádza.

Príslušnosť vo veciach výziev – návrh na vyhlásenie cenného papiera za neplatný sa podáva na súde príslušnom v mieste vyplatenia cenného papiera, a ak miesto vyplatenia cenného papiera neexistuje, podľa všeobecnej príslušnosti týkajúcej sa emitenta daného cenného papiera. Návrh na začatie konania o výzve na vylúčenie práv vlastníka nehnuteľnosti podáva držiteľ nehnuteľnosti podľa ustanovení § 124 zákona o vlastníckom práve (asjaõigusseadus) na súde príslušnom v mieste, kde sa nachádza nehnuteľnosť. Vo veci podľa § 13 zákona o práve námorného majetku podáva oprávnená osoba návrh na začatie konania o výzve na vylúčenie práv vlastníka lode na Krajskom súde Harju. Návrh na začatie konania o výzve na vylúčenie práv neznámeho hypotekárneho veriteľa (§ 331 zákona o vlastníckom práve) podáva vlastník zaťaženej nehnuteľnosti na súde príslušnom v mieste, v ktorom sa nachádza táto zaťažená nehnuteľnosť. Návrh na vylúčenie práv neznámeho námorného hypotekárneho veriteľa alebo záložného veriteľa podáva vlastník zaťaženej lode alebo vlastník založeného predmetu zaťaženého registrovaným záložným právom na hnuteľný majetok podľa § 59 zákona o práve námorného majetku na Krajskom súde Harju.

Príslušnosť vo veciach na základe návrhu súvisiacich s právnickými osobami v súkromnom práve – s výnimkou registračných vecí rozhoduje o veciach na základe návrhu, ktoré súvisia s činnosťou spoločnosti, neziskového združenia a nadácie vrátane vecí súvisiacich s vymenovaním zastupujúceho člena správnej rady alebo dozornej rady, audítora, audítora pre osobitný audit a likvidátora, ako aj o veciach súvisiacich s určením výšky odmeny pre spoločníkov alebo akcionárov spoločnosti súd príslušný v mieste sídla právnickej osoby alebo pobočky zahraničnej spoločnosti.

Veci týkajúce sa vlastníctva bytov a spoločného vlastníctva – o veci na základe návrhu v súvislosti s vlastníctvom bytu alebo spoločným vlastníctvom rozhoduje súd príslušný v mieste danej nehnuteľnosti.

Veci týkajúce sa prístupu k verejnej pozemnej komunikácii a tolerovania umelých nádrží systémov zlepšovania kvality pôdy a prác na inžinierskych sieťach – o veciach prístupu k verejnej pozemnej komunikácii a tolerovania umelých nádrží systémov zlepšovania kvality pôdy a prác na inžinierskych sieťach rozhoduje súd príslušný v mieste nehnuteľnosti, z ktorej sa má získať prístup k verejnej pozemnej komunikácii, alebo v súvislosti s ktorou sa má vybudovať umelá nádrž systému zlepšovania kvality pôdy alebo na ktorej sa vykonávajú práce na inžinierskych sieťach.

Veci týkajúce sa uznania, vyhlásenia vykonateľnosti a výkonu rozhodnutí súdov cudzích štátov – návrh na uznanie a vyhlásenie vykonateľnosti rozhodnutia súdu cudzieho štátu, návrh na zamietnutie uznania alebo vykonania alebo na odklad výkonu alebo iný návrh vo vykonávacom konaní sa podáva podľa miesta pobytu alebo sídla dlžníka alebo na súde príslušnom v mieste, v ktorom sa má viesť vykonávacie konanie, ak to nie je inak stanovené v zákone alebo medzinárodnej dohode.

Veci týkajúce sa vyhlásenia dohody o urovnaní dosiahnutej v rámci zmierovacieho konania za vykonateľnú – dohodu o urovnaní dosiahnutú v zmierovacom konaní podľa § 14 ods. 1 zákona o zmierovacom konaní (lepitusseadus) vyhlási za vykonateľnú súd príslušný v mieste, v ktorom sa viedlo zmierovacie konanie.

Veci týkajúce sa uznania a vyhlásenia vykonateľnosti rozhodnutí rozhodcovských súdov – návrhy na uznanie a vyhlásenie vykonateľnosti rozhodnutí rozhodcovských súdov vykonaných v Estónsku alebo rozhodnutí rozhodcovských súdov iných štátov a návrhy na zamietnutie ich uznania či výkonu sa podávajú na Krajskom súde Pärnu (Pärnu Maakohus). Návrh na odklad výkonu rozhodnutia rozhodcovského súdu iného štátu alebo iný návrh vo vykonávacom konaní sa podáva podľa miesta pobytu alebo sídla dlžníka alebo na súde príslušnom v mieste vedenia vykonávacieho konania, ak nie je inak stanovené v právnych predpisoch alebo medzinárodnej dohode. Ak je jedna zo strán dohody v rozhodcovskom konaní spotrebiteľom, návrh na uznanie a vyhlásenie vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku alebo návrh na odmietnutie uznania či výkonu rozhodcovského rozsudku sa podáva na súde príslušnom v mieste vedenia rozhodcovského konania.

Veci na základe návrhu prerokúva súd s príslušnosťou v mieste, ktoré sa použilo na stanovenie príslušnosti. Ak viaceré miesta určujúce príslušnosť patria do miestnej príslušnosti jedného krajského súdu, ale do služobnej oblasti viacerých súdov, súd určí, kde sa bude vec prerokúvať.

Presnejšie geografické oblasti a služobné oblasti súdov sú stanovené v zákone o súdoch.

2.2.2.3 Môžu sa strany dohodnúť na príslušnosti súdu, ktorý by inak nebol príslušný?

Súd môže takisto zvážiť vec podľa príslušnosti v prípadoch, v ktorých je príslušnosť tohto súdu stanovená v dohode medzi stranami a spor sa týka ekonomickej alebo odbornej činnosti oboch strán alebo sa spor týka ekonomickej alebo odbornej činnosti jednej strany a druhou stranou je štát, miestny orgán alebo iná právnická osoba vo verejnom práve, alebo ak sú obe strany právnickými osobami vo verejnom práve.

Dohoda o príslušnosti sa môže uzatvoriť aj vtedy, ak miesto pobytu alebo sídla jednej alebo oboch strán nie je v Estónsku.

Bez ohľadu na uvedené skutočnosti sa dohoda o príslušnosti uplatňuje aj vtedy, keď sa:

1. takáto dohoda dosiahla po vzniku sporu;
2. príslušnosť dohodla v prípade, keď sa žalovaný po uzatvorení dohody usadí v cudzom štáte alebo presunie miesto podnikania alebo sídlo do cudzieho štátu, alebo keď miesto pobytu, miesto podnikania alebo sídlo žalovaného nie je známe v čase podania žaloby.

Príslušnosť určená dohodou je výhradná príslušnosť, ak sa strany nedohodli inak.

Súd prvého stupňa môže rozhodnutím postúpiť vec inému súdu prvého stupňa, ak na tento účel strany podajú spoločný návrh pred prvým pojednávaním, alebo písomným postupom pred ukončením lehoty na predkladanie stanovísk.

3 V prípade, ak sú príslušnými súdmi špecializované súdy, ako môžem zistiť, na ktorý súd sa musím obrátiť?

V Estónsku neexistujú špecializované súdy.

Súvisiace odkazy

Systém súdov