Zavrieť

BETA VERZIA PORTÁLU JE UŽ DOSTUPNÁ!

Navštívte BETA verziu Európskeho portálu elektronickej justície a napíšte nám, čo si o nej myslíte.

 
 

Navigačný riadok

menu starting dummy link

Page navigation

menu ending dummy link

Právo členského štátu - Španielsko

Upozorňujeme, že verzia tejto stránky v pôvodnom jazyku španielčina bola nedávno zmenená. Na preklade zobrazenej jazykovej verzie v súčasnosti pracujeme.

Táto strana poskytuje informácie o španielskom zákonnom systéme a všeobecný prehľad o španielskom právnom systéme.


Pramene španielskeho právneho systému

Pramene španielskeho právneho systému sú definované v článku 1 občianskeho zákonníka:

  1. Prameňmi španielskeho právneho systému sú zákony, obyčaje a všeobecné právne princípy.
  2. Ustanovenia, ktoré odporujú inému ustanoveniu vyššej právnej sily, nie sú platné.
  3. Obyčaj je preukazná len vtedy, ak nejestvuje uplatniteľný zákon, vždy za podmienky, že neodporuje morálke alebo verejnému poriadku a bola overená.
  4. Právna prax, ktorá nie je len interpretáciou vyhlásenia vôle, sa bude pokladať za obyčaj.
  5. Všeobecné právne princípy sa uplatňujú v prípade absencie zákona alebo obyčaje bez toho, aby bola dotknutá ich informatívna povaha vo vzťahu k právnemu systému.
  6. Právne predpisy uvedené v medzinárodných zmluvách sa v Španielsku nebudú môcť priamo uplatňovať, kým nebudú uverejnené v španielskom Úradnom vestníku (B.O.E), a teda netvoria súčasť vnútroštátneho právneho poriadku.
  7. Judikatúra dopĺňa právny systém o doktrínu, ktorú pravidelne vytvára Najvyšší súd vo svojich interpretáciách a uplatneniach zákonov, obyčají a všeobecných právnych princípov.
  8. Sudcovia a súdy majú neospravedlniteľnú povinnosť vyriešiť vo všetkých prípadoch veci, o ktorých sa dozvedeli, využitím systému jestvujúcich prameňov.

Druhy noriem

Ústava: najvyšší právny predpis štátu, ktorý musia dodržiavať všetky orgány verejnej moci a občania. Každé ustanovenie alebo každý akt odporujúce ústave sú neplatné. Skladá sa z dvoch jasne odlíšených častí, pokiaľ ide o obsah: a) dogmatickej časti a b) organickej časti.

Medzinárodné zmluvy: písomná dohoda medzi viacerými medzinárodnými právnymi subjektmi, ktoré sa ňou riadia. Môže obsahovať jeden alebo viaceré súvisiace právne nástroje a mať ľubovoľný názov.

Štatút autonómie: základná španielska inštitucionálna norma autonómneho spoločenstva uznaná Španielskou ústavou z roku 1978 a schválená ústavným zákonom. Musí obsahovať aspoň názov spoločenstva, územné vymedzenie, názov, organizáciu a sídlo autonómnych inštitúcií, ako aj ich právomoci.

  • Zákon: jestvujú rozličné druhy zákonov.
  • Ústavné zákony: zákony o definovaní základných práv a verejných slobôd, zákony schvaľujúce štatút autonómnosti a všeobecný volebný systém a zákony vymenované v ústave.
  • Zákon všeobecného práva: upravuje oblasti, ktoré sú vymenované v základnom zákone.
  • Legislatívne dekréty: predpokladajú delegovanie parlamentom na vládu právomoci nariaďovať právne predpisy, ktoré majú silu zákona a týkajú sa vymedzených oblastí.
  • Vládne nariadenia: dočasné legislatívne ustanovenia nariadené vládou v prípade mimoriadnej a naliehavej potreby, ktoré nemôžu zasahovať do systému základných inštitúcií štátu, do práv, povinností a slobôd občanov definovaných v prvej hlave ústavy, do vládneho systému autonómnych spoločenstiev ani do všeobecného volebného práva. Bezodkladne ich musí prerokovať a odhlasovať celá Snemovňa v lehote do tridsiatich dní po ich vyhlásení.
  • Nariadenia: právne predpisy všeobecného charakteru nariadené výkonnou mocou. Ich postavenie v hierarchickom systéme je automaticky nižšie ako postavenie zákona, ktorý spravidla špecifikujú.
  • Obyčaj: definovaná je ako „súbor noriem vyplývajúcich z viac či menej stáleho opakovania rovnakých úkonov“. Aby obyčaj reprezentovala kolektívnu a spontánnu vôľu, musí byť všeobecná, stála, rovnaká a trvalá.
  • Všeobecné právne princípy: všeobecné normatívne výroky, ktoré bez toho, že by boli zahrnuté do právneho systému podľa formálnych postupov, sa chápu tak, že tvoria súčasť skutočnosti a tým slúžia za základ pre ďalšie osobitné normatívne výroky, alebo zhŕňajú abstraktným spôsobom obsah skupiny takýchto výrokov. Slúžia na vyplnenie právnych medzier alebo na interpretovanie právnych predpisov.
  • Judikatúra: tvoria ju rozhodnutia, ktoré interpretujú normu v rovnakom zmysle, vynesené Najvyšším súdom, a pokiaľ ide o niektoré oblasti, ktorých príslušnosť je obmedzená na autonómne spoločenstvá, vynesené vrchnými súdmi príslušného autonómneho spoločenstva. Ak sa sudca alebo súd odchýlia od doktríny určenej Najvyšším súdom, rozhodnutie nie je automaticky vyhlásené za neplatné, ale bude dôvodom na kasáciu. Najvyšší súd sa však môže kedykoľvek odchýliť od svojej konsolidovanej judikatúry.

Hierarchia noriem

Článok 1.2 španielskeho občianskeho zákonníka ustanovuje, že ustanovenia odporujúce iným ustanoveniam vyššej právnej sily nie sú platné. To nevyhnutne predpokladá, že treba definovať hierarchiu noriem, a španielska ústava upravuje na tento účel vzájomný vzťah medzi rôznymi normami, ako aj hierarchické vzťahy a príslušnosť.

Podľa nej je poradie priority španielskych právnych noriem takéto:

  1. Ústava.
  2. Medzinárodné zmluvy.
  3. Zákon v striktnom zmysle: ústavný zákon, zákon všeobecného práva a právne predpisy majúce právnu silu zákona (medzi nimi kráľovský zákonný dekrét a kráľovský legislatívny dekrét).
  4. Právne predpisy definované výkonnou mocou s ich vlastnou hierarchiou v závislosti od orgánu, ktorý ich vyhlásil (kráľovský dekrét, ministerský výnos atď.).

Okrem toho je určený princíp príslušnosti týkajúci sa noriem vydaných autonómnymi spoločenstvami prostredníctvom ich parlamentov.

Inštitucionálny rámec

Inštitúcie, ktoré prijímajú právne predpisy

Španielsky inštitučný rámec sa zakladá na princípe oddelenia mocí a zákonodarná moc prislúcha parlamentu a zákonodarným zhromaždeniam autonómnych spoločenstiev.

Vláda vykonáva výkonnú moc, a najmä regulačnú moc, či niekedy dokonca zákonodarnú moc v prípade delegovania parlamentom.

Miestne subjekty nemajú právo vykonávať zákonodarnú moc, ale môžu vykonávať regulačnú moc.

Legislatívna iniciatíva prislúcha vláde, Snemovni a Senátu, zhromaždeniam autonómnych spoločenstiev a ľudu.

Rozhodovací proces

Medzinárodné zmluvy: existujú tri mechanizmy schvaľovania v závislosti od druhu oblastí upravených v zmluve.

  • Po prvé ústavný zákon schvaľuje uzatváranie zmlúv, ktoré udeľujú medzinárodnej organizácii alebo inštitúcii výkon právomocí odvodených z ústavy.
  • Po druhé vláda môže dostať súhlas od štátu, aby prijala záväzky prostredníctvom zmlúv alebo dohôd po predbežnom súhlase parlamentu v týchto prípadoch: zmluvy politického charakteru, zmluvy alebo dohody vojenského charakteru, zmluvy alebo dohody majúce vplyv na územnú celistvosť štátu alebo základné práva a povinnosti definované v prvej hlave, zmluvy alebo dohody, ktoré zahŕňajú finančné záväzky pre daňovú správu, zmluvy alebo dohody, ktoré predpokladajú zmenu alebo zrušenie zákona, alebo si vyžadujú legislatívne opatrenia na ich plnenie.
  • Napokon v prípade iných oblastí bude stačiť len okamžite informovať Snemovňu a Senát o uzatvorení zmluvy alebo dohody.

Riadne uzatvorené medzinárodné zmluvy sa stanú súčasťou vnútroštátneho právneho poriadku hneď po svojom úradnom zverejnení v Španielsku. Ich ustanovenia sa budú môcť zrušiť, zmeniť alebo pozastaviť len formou ustanovenou týmito zmluvami alebo v súlade so všeobecne platnými normami medzinárodného práva. Rovnaký postup sa použije aj pri vypovedaní alebo schválení medzinárodných zmlúv a dohôd

Zákon:

Návrhy zákonov schvaľuje rada ministrov, ktorá ich potom predkladá Snemovni spolu s dôvodovou správou a predchádzajúcim priebehom potrebným na vyjadrenie sa k nim.

Keď Snemovňa schváli zákon všeobecného práva alebo ústavný zákon, predseda Snemovne o tom bezodkladne informuje predsedu Senátu, ktorý ho potom predloží na prerokovanie Senátu. V lehote dvoch mesiacov odo dňa prijatia znenia zákona ho Senát môže vetovať, alebo doňho vniesť zmeny a doplnenia. Veto musí schváliť absolútnou väčšinou hlasov.

Návrh nemožno predložiť kráľovi na schválenie, ak Snemovňa neratifikovala pôvodné znenie absolútnou väčšinou hlasov v prípade veta alebo jednoduchou väčšinou hlasov do dvoch mesiacov po predložení uvedeného znenia, alebo sa nevyjadrila k zmenám a doplneniam súhlasom alebo nesúhlasom jednoduchou väčšinou hlasov. Lehota dva mesiace, ktorú má k dispozícii Senát, aby vetoval návrh, alebo ho zmenil či doplnil, sa zníži na dvadsať pracovných dní v prípade návrhov, ktoré vláda alebo Snemovňa vyhlásili za naliehavé.

Kráľ schváli v lehote pätnástich dní zákony prijaté parlamentom, vyhlási ich a nariadi ich bezodkladné uverejnenie.

  • Ústavný zákon: schválenie, zmena a doplnenie alebo zrušenie ústavných zákonov si vyžaduje absolútnu väčšinu hlasov Snemovne pri konečnom hlasovaní týkajúcom sa celého návrhu.

Nariadenia: vypracovanie nariadení má takýto postup:

  • Podnet naň dá príslušné riadiace centrum, ktoré vypracuje príslušný návrh, ako aj správu o jeho potrebe a možnosti a hospodársky výkaz obsahujúci odhad nákladov, ktoré tým vzniknú.
  • V priebehu vypracúvania bude potrebné zozbierať okrem vopred získaných správ, stanovísk a schválení mnohé štúdie a konzultácie pokladané za potrebné, aby sa zaručil dosah a zákonnosť právneho predpisu. Vo všetkých prípadoch bude potrebné priložiť k nariadeniam správu o vplyve z dôvodu druhu opatrení, ktoré sú v ňom definované.
  • Keď sa opatrenie týka legitímnych práv a záujmov občanov, tí sa budú môcť vyjadriť v rozumnej lehote aspoň pätnástich pracovných dní. Z druhej strany, keď to povaha opatrenia odporúča, opatrenie sa predloží verejnosti pre informáciu v priebehu uvedenej lehoty.
  • Vo všetkých prípadoch musí návrh nariadení predložiť Generálny organizačný sekretariát bez toho, aby bolo dotknuté stanovisko rady ministrov v prípadoch ustanovených zákonom.
  • Predbežná správa ministerstva územnej politiky bude potrebná, ak právny predpis môže zasiahnuť do rozdelenia právomocí medzi štátom a autonómnymi spoločenstvami.
  • Nadobudnutie účinnosti nariadení schválených vládou si vyžaduje ich úplné uverejnenie v španielskom Úradnom vestníku (B.O.E).

Databázy právnych predpisov

Španielsky Úradný vestník (B.O.E) ponúka databázu, ktorá obsahuje všetky právne predpisy uverejnené od roku 1960: Odkaz sa zobrazí v novom okneIberlex.

Je prístup do databáz bezplatný?

Prístup do tejto databázy je bezplatný.

Stručný opis obsahu

Na webovej stránke španielskeho Úradného vestníka (B.O.E) možno nahliadnuť do vestníkov uverejnených od roku 1960.

Ponúka vyhľadávač, ktorý umožňuje nahliadnuť do právnych predpisov a oznamov, ako aj do databáz ústavnej judikatúry od roku 1980, reprezentácie štátu (správy a stanoviská od roku 1997) a Štátnej rady. Napokon ponúka služby legislatívnych varovaní, uverejňovania oznamov a informačnej a dokumentačnej konzultácie.

Súvisiace odkazy

Odkaz sa zobrazí v novom okneIBERLEX/databáza španielskych právnych predpisoch


Obsah pôvodných vnútroštátnych jazykových verzií na tejto webovej lokalite spravujú príslušné členské štáty. Preklady týchto textov zabezpečila Európska komisia. V prekladoch preto ešte môžu chýbať možné úpravy pôvodných textov, ktoré neskôr vykoná príslušný štátny orgán členského štátu. Európska komisia vylučuje akúkoľvek zodpovednosť za akékoľvek informácie alebo údaje obsiahnuté alebo uvedené v tomto dokumente. Právne normy v oblasti autorských práv členského štátu zodpovedných za túto stránku nájdete v právnom oznámení.

Posledná aktualizácia: 12/03/2019