Zavrieť

BETA VERZIA PORTÁLU JE UŽ DOSTUPNÁ!

Navštívte BETA verziu Európskeho portálu elektronickej justície a napíšte nám, čo si o nej myslíte.

 
 

Navigačný riadok

menu starting dummy link

Page navigation

menu ending dummy link

Právo členského štátu - Chorvátsko


Ústava Chorvátskej republiky

Odkaz sa zobrazí v novom okneÚstava Chorvátskej republiky

Hlavné právne predpisy v oblasti trestného práva

Trestný zákon [Narodne novine (Úradný vestník Chorvátskej republiky) č. Odkaz sa zobrazí v novom okne125/11Odkaz sa zobrazí v novom okne144/12, 56/15, 61/15, 101/17 a 118/18]

Dňa 1. januára 2013 nadobudol účinnosť nový trestný zákon, ktorý priniesol viacero noviniek, ako sú napríklad prísnejšie tresty a dlhšie premlčacie lehoty, a ktorým sa zavádzajú nové trestné činy, ako je nezaplatenie miezd, porušenia pravidiel cestnej premávky alebo nelegálne hazardné hry. V nadväznosti na zmeny a doplnenia trestného zákona v decembri 2012 sa už prechovávanie drog na účely osobnej spotreby nepovažuje za prečin, ale za priestupok.

Trestný zákon sa delí na všeobecnú časť a osobitnú časť:

A) Vo všeobecnej časti Trestného zákona sa uvádzajú ustanovenia platné pre všetky trestné činy. Tieto ustanovenia upravujú kritériá vznesenia obvinenia, pokuty a trestné sankcie.

B) V osobitnej časti Trestného zákona sa opisujú jednotlivé trestné činy a tresty, ktoré možno za ne uložiť, vrátane trestných činov a trestov stanovených inými zákonmi. V Trestnom zákone Chorvátska sú stanovené tieto trestné činy:

  • trestné činy proti ľudskosti a ľudskej dôstojnosti,
  • trestné činy proti životu a telesnej integrite,
  • trestné činy proti ľudským právam a základným slobodám,
  • trestné činy proti pracovnoprávnym vzťahom a sociálnemu poisteniu,
  • trestné činy proti slobode osôb,
  • trestné činy proti súkromiu,
  • trestné činy proti cti a dôstojnosti,
  • trestné činy proti sexuálnej slobode,
  • trestné činy týrania a sexuálneho vykorisťovania detí,
  • trestné činy proti manželstvu, rodine a deťom,
  • trestné činy proti zdraviu osôb,
  • trestné činy proti životnému prostrediu,
  • trestné činy proti všeobecnej bezpečnosti,
  • trestné činy proti bezpečnosti cestnej premávky,
  • trestné činy proti majetku,
  • trestné činy proti hospodárstvu,
  • trestné činy proti počítačovým systémom, programom a údajom,
  • trestné činy pozmeňovania,
  • trestné činy proti duševnému vlastníctvu,
  • trestné činy proti výkonu verejnej moci,
  • trestné činy proti súdnictvu,
  • trestné činy proti verejnému poriadku,
  • trestné činy proti volebnému právu,
  • trestné činy proti Chorvátskej republike,
  • trestné činy proti zahraničným krajinám a medzinárodným organizáciám,
  • trestné činy proti ozbrojeným silám Chorvátskej republiky.

Zákon o trestnom konaní (Narodne novine č. 152/08, 76/09, 80/11, 91/12 – Rozsudok a uznesenie Ústavného súdu Chorvátskej republiky, 143/12, 56/13, 145/13, 152/14 a 70/17)

Tento zákon vymedzuje pravidlá, ktorými sa zabezpečí, aby sa neodsúdili nevinné osoby a aby sa páchateľom trestných činov uložili tresty alebo iné opatrenia podľa podmienok stanovených zákonom a na základe príslušného konania vedeného v súlade so zákonmi na príslušnom súde.

Trestné stíhania a konania možno začať a ukončiť len v súlade s pravidlami a podmienkami stanovenými zákonom.

Na základe zákona o trestnom konaní sa do právneho systému Chorvátska transponovali tieto akty EÚ:

  1. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/64/EÚ z 20. októbra 2010 o práve na tlmočenie a preklad v trestnom konaní (Ú. v. EÚ L 280, 26.10.2010),
  2. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/36/EÚ z 5. apríla 2011 o prevencii obchodovania s ľuďmi a boji proti nemu a o ochrane obetí obchodovania (Ú. v. EÚ L 101, 15.4.2011),
  3. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/93/EÚ z 13. decembra 2011 o boji proti sexuálnemu zneužívaniu a sexuálnemu vykorisťovaniu detí a proti detskej pornografii (Ú. v. EÚ L 335, 17.12.2011),
  4. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2012/13/EÚ z 22. mája 2012 o práve na informácie v trestnom konaní (Ú. v. EÚ L 142, 1.6.2012),
  5. Rámcové rozhodnutie Rady 2008/977/SVV z 27. novembra 2008 o ochrane osobných údajov spracúvaných v rámci policajnej a justičnej spolupráce v trestných veciach (Ú. v. EÚ L 350, 30.12.2008),
  6. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2012/29/EÚ z 25. októbra 2012, ktorou sa stanovujú minimálne normy v oblasti práv, podpory a ochrany obetí trestných činov a ktorá nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2001/220/SVV (Ú. v. EÚ L 315, 14.11.2012),
  7. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/48/EÚ z 22. októbra 2013 o práve na prístup k obhajcovi v trestnom konaní a v konaní o európskom zatykači a o práve na informovanie tretej osoby po pozbavení osobnej slobody a na komunikáciu s tretími osobami a s konzulárnymi úradmi po pozbavení osobnej slobody (Ú. v. EÚ L 294, 6.11.2013),
  8. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/42/EÚ z 3. apríla 2014 o zaistení a konfiškácii prostriedkov a príjmov z trestnej činnosti v Európskej únii (Ú. v. EÚ L 127, 29.4.2014),
  9. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/62/EÚ z 15. mája 2014 o trestnoprávnej ochrane eura a ostatných mien proti falšovaniu, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2000/383/SVV (Ú. v. EÚ L 151, 21.5.2014).

Trestné konanie sa začína na základe predloženia žiadosti oprávneného navrhovateľa.

Pokiaľ ide o trestné činy, v súvislosti s ktorými sa trestné konanie začína z úradnej moci, oprávneným navrhovateľom je prokurátor republiky, pričom pokiaľ ide o trestné činy, v súvislosti s ktorými sa trestné konanie začne na základe súkromnej žaloby, oprávneným navrhovateľom je súkromný navrhovateľ. V prípade niektorých trestných činov vymedzených zákonom prokurátor republiky začne trestné konanie iba na základe žiadosti poškodenej osoby. Pokiaľ zákon neustanovuje inak, prokurátor republiky je zodpovedný za začatie trestného konania, ak existuje odôvodnená pochybnosť, že určitá osoba spáchala trestný čin, v súvislosti s ktorým sa začína trestné konanie z úradnej moci, a ak stíhaniu tejto osoby nebráni žiadna právna prekážka.

Ak prokurátor republiky zistí, že neexistuje žiadny dôvod na začatie alebo vedenie trestného stíhania, obeť ako poškodená osoba môže nahradiť prokurátora ako navrhovateľ podľa podmienok stanovených zákonom.

Zákon o právnych účinkoch odsudzujúcich rozsudkov, o registri trestov a o rehabilitácii (Narodne novine č. 143/12, 105/15)

Tento zákon upravuje právne účinky odsudzujúcich rozsudkov, organizáciu, vedenie, dostupnosť, oznamovanie a výmaz údajov z registra trestov a medzinárodnú výmenu údajov z registrov trestov, ako aj rehabilitáciu.

Zákon obsahuje ustanovenia, ktoré sú v súlade s týmito aktmi EÚ:

  • Rámcové rozhodnutie Rady 2009/315/SVV z 26. februára 2009 o organizácii a obsahu výmeny informácií z registra trestov medzi členskými štátmi,
  • Rozhodnutie Rady 2009/316/SVV zo 6. apríla 2009 o zriadení Európskeho informačného systému registrov trestov (ECRIS) podľa článku 11 rámcového rozhodnutia 2009/315/SVV.

Registre trestov v Chorvátskej republike organizuje a vedie ministerstvo zodpovedné za oblasť spravodlivosti, ktoré je zároveň centrálnym orgánom zodpovedným za výmenu týchto údajov s inými štátmi (ďalej len „ministerstvo“).

V registroch trestov sa vedú záznamy o fyzických a právnických osobách (ďalej len „osoby“), ktoré sú po spáchaní trestného činu právoplatne odsúdené v Chorvátsku. V registroch trestov sa vedie súpis štátnych príslušníkov Chorvátskej republiky, ako aj právnických osôb, ktoré majú svoje sídlo v Chorvátskej republike a ktoré boli po spáchaní trestného činu právoplatne odsúdené mimo územia Chorvátskej republiky, za predpokladu, že sa takéto údaje predložili ministerstvu.

V registroch trestov sa okrem iného vedú záznamy o osobách právoplatne odsúdených za trestné činy týrania a sexuálneho vykorisťovania detí a iné trestné činy uvedené v článku 13 ods. 4 tohto zákona.

Hlavné legislatívne akty v oblasti občianskeho práva v Chorvátskej republike:

Zákon o záväzkových vzťahoch (Narodne novine č. 35/05, 41/08 a 125/11)

V tomto zákone sa vymedzujú základy záväzkového práva (všeobecná časť) a zmluvné a mimozmluvné povinnosti (osobitná časť).

Účastníci transakcií si môžu upraviť svoje povinnosti, nesmú však porušiť Ústavu Chorvátskej republiky, zákonné ustanovenia a dobré mravy spoločnosti.

Zákon o vlastníckom práve a iných vecných právach (Narodne novine č. 91/96, 68/98, 137/99, 22/00, 73/00, 129/00, 114/01, 79/06, 141/06, 146/08, 38/09, 153/09, 143/12 a 152/14)

V tomto zákone sa stanovuje všeobecná úprava majetkových práv osôb, pričom pravidlá stanovené týmto zákonom sa budú vzťahovať aj na majetkové práva, ktoré sa upravujú v osobitných právnych ustanoveniach, pokiaľ nie sú nezlučiteľné s takýmito ustanoveniami.

Ustanovenia zákona, ktoré sa uplatňujú na vlastnícke právo a na vlastníkov, sa zodpovedajúcim spôsobom uplatňujú aj na iné vecné práva, ak sa na ne nevzťahuje osobitný zákon alebo ak si ich právna povaha nevyžaduje inak.

Zákon o dedičstve (Narodne novine č. 48/03, 163/03, 35/05 – Zákon o záväzkových vzťahoch a 127/13)

Tento zákon upravuje dedičské právo a stanovujú sa v ňom pravidlá, podľa ktorých súdy, ďalšie orgány a oprávnené osoby zasahujú do dedičských konaní.

Zákon o katastri nehnuteľností (Narodne novine č. 91/96, 68/98, 137/99, 114/01, 100/04, 107/07, 152/08, 126/10, 55/13, 60/13 a 108/17)

Zákon upravuje otázky súvisiace s právnym postavením nehnuteľného majetku na území Chorvátskej republiky, uplatňuje sa na transakcie a upravuje postup a formu vedenia katastrov nehnuteľností (katastrálnych úradov – gruntovnica) za predpokladu, že sa na dotknuté pozemky neuplatňuje žiadne osobitné ustanovenie.

Zákon o občianskom súdnom konaní (Narodne novine č. 53/91, 91/92, 112/99, 88/01, 117/03, 88/05, 02/07, 96/08, 84/08, 123/08, 57/11, 148/11 – konsolidované znenie, 25/13 a 89/14)

Týmto zákonom sa vymedzujú pravidlá konania, na základe ktorých súdy riešia veci a rozhodujú o sporoch týkajúcich sa základných práv a povinností ľudí a osôb podliehajúcich súdnej právomoci, ako aj osobných a rodinných vzťahov medzi osobami podliehajúcimi súdnej právomoci, a o sporoch týkajúcich sa pracovného práva, obchodného práva a vlastníckeho práva a iných občianskoprávnych sporoch, pokiaľ sa neprijali ustanovenia, podľa ktorých majú súdy rozhodovať o týchto sporoch v súlade s pravidlami platnými pre iné konania.

Zákon o nútenom výkone rozhodnutí (Narodne novine č. 112/12, 25/13, 93/14, 55/16 a 73/17)

Tento zákon upravuje konanie, v rámci ktorého súdy a notári vymáhajú pohľadávky na základe vykonateľných titulov a autentických aktov (postup núteného výkonu rozhodnutí), ako aj konanie, v ktorom súdy a notári zavádzajú opatrenia na zabezpečenie pohľadávok (konanie o nariadení predbežného opatrenia), pokiaľ sa v osobitnom zákone neuvádza inak. Tento zákon upravuje aj právne vzťahy vytvorené na základe postupov núteného výkonu a zabezpečovacích postupov.

Ďalšie odkazy

Odkaz sa zobrazí v novom oknePodrobnejšie informácie


Obsah pôvodných vnútroštátnych jazykových verzií na tejto webovej lokalite spravujú príslušné členské štáty. Preklady týchto textov zabezpečila Európska komisia. V prekladoch preto ešte môžu chýbať možné úpravy pôvodných textov, ktoré neskôr vykoná príslušný štátny orgán členského štátu. Európska komisia vylučuje akúkoľvek zodpovednosť za akékoľvek informácie alebo údaje obsiahnuté alebo uvedené v tomto dokumente. Právne normy v oblasti autorských práv členského štátu zodpovedných za túto stránku nájdete v právnom oznámení.
Členské štáty zodpovedné za spravovanie stránok s národným obsahom práve aktualizujú časť obsahu na tomto webovom sídle vzhľadom na vystúpenie Spojeného kráľovstva z Európskej únie. Ak sa na stránkach nachádza obsah, v ktorom sa táto skutočnosť ešte nezohľadnila, nejde o zámer a čoskoro dôjde k náprave.

Posledná aktualizácia: 16/07/2020